ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 8. októbra 2020 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colný kódex Únie – Článok 124 ods. 1 písm. k) – Zánik colného dlhu v prípade nepoužitia tovaru – Pojem ‚použitý tovar‘ – Aktívny zušľachťovací styk – Colný dlh, ktorý vznikol z dôvodu nedodržania podmienok stanovených v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk – Nepredloženie potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu v stanovenej lehote“
Vo veci C‑476/19,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Kammarrätten i Göteborg (Odvolací správny súd Göteborg, Švédsko) z 19. júna 2019 a doručený Súdnemu dvoru 19. júna 2019, ktorý súvisí s konaním:
Allmänna ombudet hos Tullverket
proti
Combinova AB,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia L. Bay Larsen, C. Toader, M. Safjan a N. Jääskinen (spravodajca),
generálny advokát: E. Tančev
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Allmänna ombudet hos Tullverket, v zastúpení: M. Jeppsson, splnomocnený zástupca,
– česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, O. Serdula a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– estónska vláda, v zastúpení: N. Grünberg, splnomocnená zástupkyňa,
– Európska komisia, v zastúpení: K. Simonsson a F. Clotuche‑Duvieusart, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 124 ods. 1 písm. k) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1, ďalej len „Colný kódex“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Allmänna ombudet hos Tullverket (zástupca verejného záujmu v rámci švédskych colných orgánov, Švédsko) (ďalej len „zástupca verejného záujmu“) a spoločnosťou Combinova AB vo veci colného dlhu, ktorý vznikol v rámci dovozu tovaru v režime aktívny zušľachťovací styk.
Právny rámec
3 Odôvodnenie 38 Colného kódexu stanovuje:
„V prípadoch, v ktorých colný dlh vznikol nedodržaním colných predpisov, je vhodné zohľadniť dobrú vieru príslušnej osoby a znížiť tak následky vzniknuté nedbanlivosťou dlžníka.“
4 Článok 5 tohto kódexu stanovuje:
„Na účely kódexu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
…
16) ‚colný režim‘ je ktorýkoľvek z nasledujúcich režimov, do ktorého sa tovar môže prepustiť v súlade s kódexom:
…
b) osobitné colné režimy;
…
37) ‚spracovateľské operácie‘ sú:
a) prepracovanie tovaru vrátane jeho montáže, zostavenia alebo pripojenia k inému tovaru;
b) zušľachtenie tovaru;
…
d) oprava tovaru vrátane jeho obnovy a uvedenia do funkčného stavu;
…“
5 Podľa článku 79 ods. 1 a 2 uvedeného kódexu:
„1. Pri tovare, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká colný dlh pri dovoze v dôsledku nesplnenia niektorej z týchto povinností alebo podmienok:
a) nesplnením jednej z povinností ustanovených v colných predpisoch týkajúcich sa vstupu tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, na colné územie Únie, jeho odňatia spod colného dohľadu alebo prepravy, zušľachtenia, skladovania, dočasného uskladnenia, dočasného použitia alebo zničenia takéhoto tovaru v rámci tohto územia, alebo
b) nesplnením jednej z povinností ustanovených v colných predpisoch pre konečné použitie tovaru na colnom území Únie, alebo
c) nedodržaním podmienky vzťahujúcej sa na prepustenie tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, do colného režimu alebo nedodržaním podmienky na priznanie oslobodenia od cla alebo na zníženie sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru.
2. Colný dlh vzniká buď:
a) v okamihu, keď povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká, nie je splnená alebo sa prestane plniť, alebo
b) v okamihu, keď sa prijme colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu a ak sa dodatočne zistí, že podmienka týkajúca sa prepustenia tovaru do tohto colného režimu alebo priznanie oslobodenia od cla alebo zníženej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru nebola v skutočnosti splnená.“
6 Článok 124 Colného kódexu stanovuje:
„1. Bez toho, aby boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa prípadov, v ktorých sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, nevyberie z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, zaniká colný dlh pri dovoze alebo vývoze jedným z týchto spôsobov:
…
k) ak, s výnimkou odseku 6, vznikol colný dlh podľa článku 79 a colným orgánom sa dostatočne preukáže, že tovar nebol použitý alebo spotrebovaný a bol prepravený z colného územia Únie.
…
6. V prípade uvedenom v odseku 1 písm. k) colný dlh nezaniká vo vzťahu k osobe alebo osobám, ktoré sa pokúsili o podvodné konanie.
…“
7 Článok 211 ods. 1 tohto kódexu znie:
„Povolenie od colných orgánov sa vyžaduje na:
a) použitie colných režimov aktívny alebo pasívny zušľachťovací styk, dočasné použitie alebo konečné použitie,
…
Podmienky, za ktorých je povolené použitie jedného alebo viacerých colných režimov uvedených v prvom pododseku alebo prevádzka skladovacích priestorov, sa určia v povolení.“
8 Článok 256 uvedeného kódexu týkajúci sa pôsobnosti colného režimu aktívny zušľachťovací styk vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Bez toho, aby bol dotknutý článok 223, colný režim aktívny zušľachťovací styk umožňuje použitie tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, v rámci jednej alebo niekoľkých spracovateľských operácií na colnom území Únie bez toho, aby podliehal:
a) dovoznému clu;
b) iným platbám ustanoveným inými príslušnými platnými predpismi;
c) obchodnopolitickým opatreniam, ak nezakazujú vstup tovaru na colné územie Únie alebo výstup tovaru z colného územia Únie.“
9 Článok 257 ods. 1 tohto kódexu stanovuje:
„1. Colné orgány v súlade s článkom 215 určia lehotu, v ktorej sa má ukončiť colný režim aktívny zušľachťovací styk.
Uvedená lehota plynie odo dňa prepustenia tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, do daného colného režimu a musí zohľadňovať čas potrebný na vykonanie spracovateľských operácií a na ukončenie colného režimu.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
10 Dňa 23. novembra 2017 spoločnosť Combinova doviezla v súlade s povolením Tullverket (colný úrad, Švédsko) tovar v colnom režime aktívny zušľachťovací styk podľa článku 256 Colného kódexu. Uvedený tovar bol následne spätne vyvezený 11. decembra 2017.
11 Zatiaľ čo potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu mala Combinova predložiť colnému úradu najneskôr 22. februára 2018, teda do 30 dní od uplynutia lehoty na ukončenie colného režimu, a to 23. januára 2018, colný úrad dostal uvedené potvrdenie až 6. marca 2018.
12 Keďže colný úrad usúdil, že prekročenie lehoty požadovanej na predloženie potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu viedlo k vzniku colného dlhu podľa článku 79 Colného kódexu, rozhodol sa vyrubiť spoločnosti Combinova clo vo výške 121 švédskych korún (SEK) (približne 11,50 eura) a daň z pridanej hodnoty vo výške 2 790 SEK (približne 265 eur).
13 Rozsudkom z 22. augusta 2018 Förvaltningsrätten i Göteborg (Správny súd Göteborg, Švédsko), na ktorý Combinova podala žalobu proti tomuto rozhodnutiu, usúdil, že toto rozhodnutie je dôvodné a že Combinova nepreukázala, že existovali dôvody na zánik colného dlhu.
14 Zástupca verejného záujmu podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Kammarrätten i Göteborg (Správny odvolací súd Göteborg, Švédsko), v ktorom žiadal v prospech spoločnosti Combinova, aby jej colný dlh zanikol.
15 Zástupca verejného záujmu v tejto súvislosti tvrdí, že podľa článku 79 ods. 2 písm. a) Colného kódexu tento dlh vznikol v okamihu, keď malo byť predložené potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu, teda 22. februára 2018. K tomuto dátumu však tovar, o ktorý ide vo veci samej, už opustil colné územie Únie z dôvodu jeho opätovného vývozu 11. decembra 2017. K použitiu tovaru teda nedošlo ani v čase, keď colný dlh vznikol, ani neskôr. Jeho použitie pred vznikom colného dlhu nebolo spojené so vzniknutým colným dlhom a bolo v súlade so zušľachťovacím stykom povoleným colným úradom. Napokon neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by naznačovala, že Combinova sa pokúsila konať podvodne.
16 Za týchto okolností sa podľa zástupcu verejného záujmu nemožno domnievať, že tovar, o ktorý ide vo veci samej, bol použitý spôsobom, ktorý bránil zániku colného dlhu podľa článku 124 ods. 1 písm. k) Colného kódexu.
17 Colný úrad, ktorý hoci nebol pôvodcom odvolania podaného na vnútroštátny súd, ale predložil svoje pripomienky v rámci konania, netvrdí, že tovar bol spotrebovaný. Podľa neho ide skôr o otázku, či bol „použitý“ v zmysle článku 124 ods. 1 písm. k) Colného kódexu. Pojem „použitý tovar“, ktorý nie je definovaný colnou právnou úpravou Únie, však možno chápať dvoma spôsobmi, a to buď tak, že tovar bol použitý podľa jeho určenia, alebo že bol použitý určitým spôsobom, čo znamená, že bol spracovaný. Základnou myšlienkou colného režimu aktívny zušľachťovací styk je, že tovar by mal byť určitým spôsobom spracovaný. V prejednávanej veci Combinova mala na základe povolenia na colný režim aktívny zušľachťovací styk opraviť a kalibrovať rôzne prístroje, čo podľa článku 5 bodu 37 Colného kódexu predstavuje spracovateľské operácie.
18 Colný úrad dodáva, že ako vyplýva z článku 256 ods. 1 uvedeného kódexu, tovar, ktorý nie je tovarom Únie, by mohol byť použitý v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk. Vzhľadom na toto ustanovenie výraz „použitý tovar“ teda znamená, že tovar musí byť určitým spôsobom spracovaný.
19 Keďže však v prejednávanej veci nebolo uvedené, že tovar, o ktorý ide vo veci samej, nebol spracovaný v colnom režime aktívny zušľachťovací styk, neboli splnené podmienky zániku colného dlhu stanovené v článku 124 ods. 1 písm. k) Colného kódexu.
20 Vnútroštátny súd má pochybnosti v súvislosti s významom pojmu „použitý tovar“ uvedeného v tomto ustanovení. Uvádza, že tento pojem sa objavuje viackrát v Colnom kódexe a že článok 256 tohto kódexu stanovuje, že colný režim aktívny zušľachťovací styk umožňuje použitie tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, v rámci jednej alebo niekoľkých spracovateľských operácií na colnom území Únie bez toho, aby tento tovar podliehal najmä dovoznému clu.
21 Na jednej strane teda treba určiť význam pojmu „použitý tovar“ v zmysle článku 124 ods. 1 písm. k) Colného kódexu a na druhej strane z hľadiska zásad určiť okamih, v ktorom sa toto ustanovenie uplatňuje.
22 Za týchto okolností Kammarrätten i Göteborg (Správny odvolací súd Göteborg) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:
„Colný dlh pri dovoze alebo vývoze, ktorý vznikol podľa článku 79 Colného kódexu, zanikne v súlade s článkom 124 ods. 1 písm. k) [tohto] kódexu, ak sa colným orgánom dostatočne preukáže, že tovar nebol použitý alebo spotrebovaný, a bol prepravený z colného územia Únie. Znamená pojem ‚použitý‘ to, že tovar bol zušľachtený alebo spracovaný na účely, na ktoré bolo spoločnosti udelené povolenie na tento tovar, alebo sa tento pojem týka použitia, ktoré presahuje rámec tohto zušľachtenia alebo spracovania? Je relevantné, či dôjde k použitiu pred alebo po vzniku colného dlhu?“
O prejudiciálnej otázke
23 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 124 ods. 1 písm. k) Colného kódexu vykladať v tom zmysle, že použitie tovaru, na ktoré odkazuje toto ustanovenie, sa týka len použitia nad rámec spracovateľských operácií povolených colnými orgánmi v rámci režimu aktívny zušľachťovací styk upraveného v článku 256 tohto kódexu alebo či zahŕňa aj použitie v súlade s týmito povolenými spracovateľskými operáciami.
24 Podľa článku 256 Colného kódexu colný režim aktívny zušľachťovací styk umožňuje na účely jednej alebo viacerých spracovateľských operácií „použiť“ na colnom území Únie tovar, ktorý nie je tovarom Únie, bez toho, aby tento tovar podliehal najmä dovoznému clu.
25 V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Combinova doviezla 23. novembra 2017 tovar v režime aktívny zušľachťovací styk po tom, ako jej colné orgány vydali v tomto zmysle povolenie v súlade s článkom 211 Colného kódexu, a že tento tovar bol spätne vyvezený 11. decembra 2017. Keďže však Combinova nepredložila potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu do 30 dní nasledujúcich od uplynutia lehoty na ukončenie colného režimu, a to 23. januára 2018, stanovenej v súlade s článkom 257 uvedeného kódexu, vznikol colný dlh podľa článku 79 tohto kódexu.
26 V súlade s týmto posledným uvedeným ustanovením vzniká colný dlh pri dovoze v rozsahu, v akom sa na tovar vzťahuje dovozné clo najmä z dôvodu nedodržania podmienky vzťahujúcej sa na prepustenie tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, do colného režimu.
27 Podľa článku 124 ods. 1 písm. k) Colného kódexu colný dlh, ktorý vznikol podľa článku 79 tohto kódexu, zaniká, ak sa na jednej strane preukáže, že tovar nebol použitý alebo spotrebovaný, a na druhej strane, že bol prepravený z colného územia Únie, pričom treba spresniť, že aj v takom prípade, ako stanovuje článok 124 ods. 6 uvedeného kódexu, „colný dlh nezaniká vo vzťahu k osobe alebo osobám, ktoré sa pokúsili o podvodné konanie“.
28 Hoci estónska a česká vláda, ako aj zástupca verejného záujmu v podstate tvrdia, že použitie tovaru, na ktoré odkazuje článok 124 ods. 1 písm. k) Colného kódexu, sa týka len použitia spôsobom, ktorý ide nad rámec spracovateľských operácií povolených colnými orgánmi v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk, Komisia sa naopak, opierajúc sa o obvyklý význam pojmu „používať“ v bežnom jazyku, domnieva, že toto použitie zahŕňa aj spracovanie tovaru v súlade s týmto povolením.
29 V tejto súvislosti treba na úvod konštatovať, že Colný kódex neobsahuje definíciu pojmu „použitý tovar“ v zmysle tohto kódexu.
30 Okrem toho na základe porovnávacej analýzy rôznych jazykových verzií Colného kódexu možno pozorovať, že v niektorých jazykových verziách tohto kódexu, akými sú švédska, anglická, fínska a holandská jazyková verzia, je ten istý pojem použitý v článku 256 ods. 1 a v článku 124 ods. 1 písm. k), zatiaľ čo v iných jazykových verziách uvedeného kódexu, ako sú francúzske, nemecké a rumunské znenie, sa v každom z týchto ustanovení používa odlišný pojem. Vo francúzskej jazykovej verzii článok 124 ods. 1 písm. k) používa výraz „utilisées“ a článok 256 ods. 1 výraz „mettre en œuvre“. Rovnako v nemeckom znení sa používajú výrazy „verwendet“ a „unterzogen werden“. Pokiaľ ide o rumunskú verziu, použité sú výrazy „utilizate“ a „folosirea“.
31 V tomto kontexte treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa nemôže formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže v tejto súvislosti považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami. Ustanovenia práva Únie sa totiž majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu sa má predmetné ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudky z 15. novembra 2012, Kurcums Metal, C‑558/11, EU:C:2012:721, bod 48; z 15. októbra 2015, Grupo Itevelesa a i., C‑168/14, EU:C:2015:685, bod 42, ako aj z 23. januára 2020, Bundesagentur für Arbeit, C‑29/19, EU:C:2020:36, bod 48).
32 V tejto súvislosti článok 124 ods. 1 písm. k) Colného kódexu v spojení s odôvodnením 38 a v spojení s článkom 124 ods. 6 tohto kódexu má za cieľ, ako zdôraznila česká vláda vo svojich písomných pripomienkach, umožniť v prípade neexistencie pokusu o podvodné konanie zánik colného dlhu, ktorý vznikol na základe článku 79 uvedeného kódexu, v prípade, ak sa napriek nedodržaniu určitých podmienok alebo povinností vyplývajúcich z tohto kódexu preukáže, že tovar nebol použitý spôsobom, ktorý odôvodňuje uloženie cla, a tovar bol prepravený z colného územia Únie (pozri analogicky rozsudky z 5. októbra 1983, Esercizio Magazzini Generali a Mellina Agosta, 186/82 a 187/82, EU:C:1983:262, bod 14, ako aj z 2. apríla 2009, Elshani, C‑459/07, EU:C:2009:224, bod 29).
33 Pojem „použitý tovar“ v zmysle článku 124 ods. 1 písm. k) Colného kódexu treba teda chápať tak, že sa netýka akéhokoľvek použitia, ale len použitia, ktoré samo osebe zakladá vznik colného dlhu.
34 V rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk tovar, ktorý je len predmetom schválených spracovateľských operácií a následného opätovného vývozu mimo územia Únie, a nie uvedenia na trh alebo iných porovnateľných použití, nepodlieha dovoznému clu.
35 Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o tovary prepustené do tohto režimu, použitie tovaru, na ktoré odkazuje článok 124 ods. 1 písm. k) Colného kódexu, sa musí nevyhnutne chápať tak, že sa týka len použitia nad rámec spracovateľských operácií povolených colnými orgánmi.
36 Ak by použitie tovaru, na ktoré odkazuje toto ustanovenie, zahŕňalo aj použitie v súlade s týmito spracovateľskými operáciami, zánik colného dlhu podľa článku 124 ods. 1 písm. k) Colného kódexu, ktorý vznikol na základe článku 79 tohto kódexu, by bol vylúčený v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk, čo by bolo v rozpore s účelom tohto prvého uvedeného ustanovenia.
37 Článok 124 ods. 1 písm. k) Colného kódexu predstavuje najmä vzhľadom na odkaz na článok 79 tohto kódexu ustanovenie uplatniteľné na všetky colné režimy stanovené uvedeným kódexom.
38 Je pravda, že pokiaľ ide o režim aktívny zušľachťovací styk stanovený v nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), ktoré bolo nahradené Colným kódexom, Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na to, že tento colný režim predstavoval zjavné riziko na účel správneho uplatňovania colnej právnej úpravy Únie a výber s tým súvisiaceho cla, osoby, ktoré ho využívali, boli povinné striktne dodržiavať povinnosti, ktoré z neho vyplývajú, a rovnako bolo potrebné doslovne vykladať dôsledky, ktoré sa ich týkajú v prípade nedodržania ich povinností. Súdny dvor z toho vyvodil, že nesplnenie povinnosti predložiť potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu v požadovanej lehote vedie k vzniku colného dlhu za celý objem schváleného dovezeného tovaru vrátane tovaru, ktorý bol spätne vyvezený mimo územia Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2012, Döhler Neuenkirchen, C‑262/10, EU:C:2012:559, body 41 a 48).
39 Pokiaľ však ide o vec samu, treba konštatovať, že Súdnemu dvoru nebola položená otázka, či colný dlh v prípade oneskoreného predloženia potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu aktívny zušľachťovací styk vznikol, keďže skutočnosť, že takýto dlh vznikol na základe článku 79 Colného kódexu, je v prejednávanej veci nesporná, ale otázka možného zániku tohto dlhu podľa článku 124 ods. 1 písm. k) tohto kódexu.
40 Zo znenia tohto článku 124 ods. 1 písm. k) pritom vyplýva, že colný dlh, ktorý vznikol podľa článku 79 kódexu, zaniká, okrem prípadu pokusu o podvodné konanie, ak sú splnené podmienky stanovené v prvom z týchto ustanovení.
41 V prejednávanej veci by colný dlh, ktorý vznikol na základe článku 79 Colného kódexu z dôvodu oneskoreného predloženia potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu spoločnosťou Combinova, mal zaniknúť, ak sa najmä ukáže, ako vyplýva z bodu 35 tohto rozsudku, že tovar, o ktorý ide vo veci samej, nebol používaný nad rámec spracovateľských operácií povolených colnými orgánmi, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
42 Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta, či okolnosť, že k použitiu tovaru dotknutého vo veci samej došlo pred alebo po vzniku colného dlhu, má nejaký význam z hľadiska výkladu pojmu „použitý tovar“ v zmysle článku 124 ods. 1 písm. k) Colného kódexu.
43 V tejto súvislosti toto posledné uvedené ustanovenie neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by okamih alebo miesto použitia tovaru uvedeného v tomto ustanovení mali nejaký význam pri určení, či dotknutý tovar bol použitý v zmysle uvedeného ustanovenia.
44 Treba však konštatovať, že podľa článku 79 ods. 2 písm. a) Colného kódexu, ak colný dlh vznikol z dôvodu oneskoreného predloženia potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu, v prípade, že tovar už bol spätne vyvezený, nemožno tento tovar považovať za tovar použitý v zmysle článku 124 ods. 1 písm. k) uvedeného kódexu na colnom území Únie po vzniku colného dlhu.
45 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 124 ods. 1 písm. k) Colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že použitie tovaru, na ktoré odkazuje toto ustanovenie, sa týka len použitia nad rámec spracovateľských operácií povolených colnými orgánmi v rámci režimu aktívny zušľachťovací styk upraveného v článku 256 tohto kódexu, a nie použitia v súlade s týmito povolenými spracovateľskými operáciami.
O trovách
46 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Článok 124 ods. 1 písm. k) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, sa má vykladať v tom zmysle, že použitie tovaru, na ktoré odkazuje toto ustanovenie, sa týka len použitia nad rámec spracovateľských operácií povolených colnými orgánmi v rámci režimu aktívny zušľachťovací styk upraveného v článku 256 tohto nariadenia, a nie použitia v súlade s týmito povolenými spracovateľskými operáciami.
Podpisy