Žaloba podaná 18. decembra 2013 – Italian international film/EACEA

(vec T-676/13)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Italian international film Srl (Rím, Taliansko) (v zastúpení: A. Fratini a B. Bettelli, avvocati)

Žalovaná: Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

vyhovel žalobe a zrušil rozhodnutie EACEA z 8. októbra 2013, ktorým bol zamietnutý návrh týkajúci sa filmu „Only God Forgives“ v rámci výzvy na predkladanie návrhov EACEA/21/12,

uložil EACEA povinnosť prijať všetky z toho plynúce opatrenia,

zaviazal EACEA na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru, ktorým bol zamietnutý projekt týkajúci sa filmu „Only God Forgives“, v rámci výzvy na predkladanie návrhov EACEA/21/12 (MEDIA 2007 – Podpora nadnárodnej distribúcie európskych filmov – „selektívny“ systém 2013) (2012/C 300/07).

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza 2 žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 296 ZFEÚ, článku 41 Charty základných práv Európskej únie a článku 133 ods. 3 finančného nariadenia z dôvodu nedostatku odôvodnenia.

Žalobkyňa konkrétne v tomto ohľade namieta, že nechápe, aký dôvod viedol žalovanú v prejednávanej veci k záveru, že projekt, ktorý žalobkyňa predložila, nie je spôsobilý. Odôvodnenie zamietnutia v napadnutom rozhodnutí sa totiž líši od údajov obsiahnutých v predchádzajúcom spise zo 7. augusta 2013, lebo poukazuje na nedodržanie iného kritéria spôsobilosti stanoveného v usmerneniach, ako je kritérium uvedené v predtlačenom vzore obsiahnutom v uvedenom liste (samotná žalobkyňa neuskutočnila kinematografickú distribúciu filmu). Napadnuté rozhodnutie však projekt zamieta na základe článku 5.1 piateho odseku usmernení, ktorý pripúšťa, aj keď len v obmedzenom rozsahu, využitie subdodávateľov.Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 167 ZFEÚ a vykonávacích predpisov, vrátane finančného nariadenia, ako aj bodov 3 a 4 výzvy na predkladanie návrhov EACEA/21/12.V tomto ohľade žalobkyňa namieta, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. V tejto súvislosti uvádza, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že EACEA nesprávne a svojvoľne kvalifikovala zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou Rai Cinema ako subdodávku. Z toho istého listu vyplýva aj to, že EACEA zamieňa subdodávku so zmluvou o splnomocnení tretej osoby na „fyzickú distribúciu“.