ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
z 25. septembra 2008
Vec F‑44/05
Guido Strack
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Úradníci – Prijímanie – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Zamietnutie kandidatúry – Žaloba o neplatnosť a o náhradu škody – Prípustnosť – Záujem na konaní – Dôchodok – Komisia na predbežný výber – Zloženie – Časová pôsobnosť nových ustanovení – Nezávislosť – Nestrannosť – Oznámenie rozhodnutia“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou G. Strack v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutia Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev o zamietnutí jeho kandidatúry na miesto vedúceho sekcie „Verejné obstarávanie a zmluvy“ (z 5/A 4) uvedeného úradu a rozhodnutia vymenovať pána A. na sporné pracovné miesto, ako aj zaviazanie Komisie na zaplatenie údajne vzniknutej nemajetkovej ujmy
Rozhodnutie: Návrh na zrušenie rozhodnutia o vymenovaní pána A. na miesto vedúceho sekcie „Verejné obstarávanie a zmluvy“ Úradu pre publikácie sa odmieta ako neprípustný. Rozhodnutie zamietnuť kandidatúru žalobcu na miesto vedúceho sekcie „Verejné obstarávanie a zmluvy“ Úradu pre publikácie sa zrušuje. Komisia je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 000 eur ako náhradu škody. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Žalobca znáša polovicu svojich vlastných trov konania. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania žalobcu.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní
(Služobný poriadok úradníkov, články 53, 78 a 90; príloha VIII článok 14)
2. Úradníci – Práva a povinnosti – Povinnosť nezávislosti a bezúhonnosti
(Služobný poriadok úradníkov, článok 11a)
3. Úradníci – Voľné pracovné miesto – Porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 29)
4. Úradníci – Individuálne rozhodnutie – Oneskorené oznámenie – Účinky
(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)
1. Žalobca musí odôvodniť vzniknutý a trvajúci záujem na zrušení aktu, ktorý napáda, a ak sa záujem, na ktorý sa odvoláva, týka budúcej právnej situácie, musí preukázať, že narušenie tejto situácie sa už javí isté. Pokiaľ ide o úradníka, ktorý odišiel do dôchodku z dôvodu trvalej a úplnej invalidity pred podaním jeho žaloby o zrušenie vymenovania iného úradníka na pracovné miesto, o ktoré sa žalobca uchádzal, možnosť jeho prípadného znovuzačlenenia do služby na základe článku 14 prílohy VIII služobného poriadku predstavuje len možnú udalosť, ktorej uskutočnenie v budúcnosti je neisté a zakladá iba hypotetický záujem, a teda je nedostatočná na konštatovanie, že právna situácia žalobcu je dotknutá tým, že napadnuté rozhodnutie nie je zrušené. Je teda povinnosťou žalobcu preukázať existenciu osobitnej okolnosti odôvodňujúcej zachovanie osobného a trvajúceho záujmu na zrušení napadnutého rozhodnutia.
Naproti tomu návrh na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí kandidatúry žalobcu na sporné pracovné miesto je prípustná, pretože žalobca má naďalej záujem o určenie protiprávnosti rozhodnutia o zamietnutí jeho kandidatúry na účely získania náhrady škody, ktorá mu mohla byť spôsobená.
(pozri body 70, 72, 74, 76 a 79)
Odkaz:
Súdny dvor: 21. januára 1987, Stroghili/Dvor audítorov, 204/85, Zb. s. 389, bod 11
Súd prvého stupňa: 9. februára 1994, Latham/Komisia, T‑82/91, Zb. VS s. I‑A‑15, II‑61, bod 25; 30. novembra 1998, N/Komisia, T‑97/94, Zb. VS s. I‑A‑621, II‑1879, body 26 a 27; 7. februára 2007, Gordon/Komisia, T‑175/04, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 33 a 35
2. Článok 11a služobného poriadku sleduje ciele nezávislosti, bezúhonnosti a nestrannosti, ktoré majú zásadný význam. Povinnosť stanovená v jeho odseku 2 spočíva v tom, že dotknutý úradník musí bezodkladne informovať menovací orgán, aby tento orgán mohol prijať vhodné opatrenia v závislosti od kontextu veci, a nie v tom, aby sa zriekol vybavovania tejto veci alebo jej riešenia alebo aby na účely takého vybavenia alebo riešenia vylúčil okolnosti, na základe ktorých môže mať osobný záujem. V dôsledku toho má článok 11a služobného poriadku širokú pôsobnosť zahŕňajúc všetky okolnosti, so zreteľom na ktoré musí úradník s ohľadom na činnosť, ktorú vykonáva a konkrétne okolnosti veci primerane predpokladať, že sa z pohľadu tretích osôb môžu javiť ako možný zdroj ovplyvnenia jeho nezávislosti.
(pozri bod 132)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 9. júla 2002, Zavvos/Komisia, T‑21/01, Zb. VS s. I‑A‑101, II‑483, bod 39; 11. septembra 2002, Willeme/Komisia, T‑89/01, Zb. VS s. I‑A‑153, II‑803, bod 47; 12. júla 2005, De Bry/Komisia, T‑157/04, Zb. VS s. I‑A‑199, II‑901, bod 33
3. Uplatnenie voľnej úvahy, ktorou administratíva disponuje v oblasti vymenovania alebo povýšenia, predpokladá, že administratíva starostlivo a nestranne preskúma všetky relevantné časti každej kandidatúry a že dôsledne dodrží podmienky stanovené v oznámení o voľnom pracovnom mieste, a teda je povinná odmietnuť každého uchádzača, ktorý tieto požiadavky nespĺňa. Oznámenie o voľnom pracovnom mieste totiž predstavuje právny rámec, ktorý si menovací orgán sám sebe stanovil a ktorý musí prísne dodržiavať.
Pokiaľ ide o prípadné nesprávne posúdenie pri výbere úradníka, to musí byť zjavné a musí prekročiť širokú mieru voľnej úvahy, ktorou, v rámci stanovenom oznámením o voľnom mieste, menovací orgán disponuje pri porovnávaní zásluh uchádzačov a pri posudzovaní záujmov služby. Súdne preskúmanie sa musí obmedziť na otázku, či tento orgán vzhľadom na skutočnosti, o ktoré sa opieral pri svojom posudzovaní, prekročil primerané hranice a či neuplatnil svoju mieru voľnej úvahy zjavne nesprávne alebo ju neuplatnil na iné účely, ako mu bola pôvodne zverená.
Súd preto nemôže nahradiť svojím posúdením zásluh alebo kvalifikácií uchádzačov posúdenie, ktoré vykonal menovací orgán, pokiaľ žiadna zo skutočností uvedených v spise nenaznačuje, že dotknutý orgán sa pri posúdení zásluh a kvalifikácie uchádzačov dopustil zjavného nesprávneho posúdenia.
(pozri body 155, 156)
Odkaz:
Súdny dvor: 30. októbra 1974, Grassi/Rada, 188/73, Zb. s. 1099, body 26, 38 a 41; 30. mája 1984, Picciolo/Parlament, 111/83, Zb. s. 2323, bod 16; 4. februára 1987, Bouteiller/Komisia, 324/85, Zb. s. 529, bod 6
Súd prvého stupňa: 13. decembra 1990, Moritz/Komisia, T‑20/89, Zb. s. II‑769, bod 29; 18. septembra 2003, Pappas/Výbor regiónov, T‑73/01, Zb. VS s. I‑A‑207, II‑1011, bod 54; 9. novembra 2004, Montalto/Rada, T‑116/03, Zb. VS s. I‑A‑339, II‑1541, bod 65; 4. mája 2005, Sena/AESA, T‑30/04, Zb. VS s. I‑A‑113, II‑519, body 80 a 81
4. Článok 25 druhý odsek prvá veta služobného poriadku stanovuje, že každé rozhodnutie týkajúce sa konkrétneho jednotlivca sa bezodkladne písomne oznámi dotknutému úradníkovi. Konštatovanie, že k tomuto oznámeniu došlo oneskorene však nemôže samé osebe zakladať porušenie uvedeného ustanovenia, ktoré by mohlo viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
(pozri body 195 a 198)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 18. marca 1997, Picciolo a Caló/Výbor regiónov, T‑178/95 a T‑179/95, Zb. VS s. I‑A‑51, II‑155, body 28 a 29; 17. novembra 1998, Gómez de Enterría y Sanchez/Parlament, T‑131/07, Zb. VS s. I‑A‑613, II‑1855, bod 69; 7. februára 2007, Caló/Komisia, T‑118/04 a T‑134/04, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 79