NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
GIOVANNI PITRUZZELLA
prednesené 29. apríla 2021(1)
Vec C‑783/19
Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne
proti
GB
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona, Španielsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín – Služby – Pojem vyvolávanie mylnej predstavy – Porovnateľnosť medzi výrobkami – CHOP ‚Champagne‘ – Používanie názvu ‚Champanillo‘ pre reštauračné služby“
1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý je predmetom týchto návrhov, sa týka výkladu článku 103 nariadenia č. 1308/2013(2).
2. Uvedený návrh bol podaný v rámci sporu medzi Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne (ďalej len „CIVC“) a pánom GB, predmetom ktorého je používanie označenia CHAMPANILLO v obchodnom styku na označenie obchodných prevádzkových priestorov určených na reštauračné činnosti.
I. Právny rámec
3. Článok 92 odseky 1 a 2 nariadenia č. 1308/2013, ktorý sa nachádza v oddiele 2 tohto nariadenia, stanovuje:
„1. Pravidlá týkajúce sa označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov ustanovené [v oddiele 2] sa uplatňujú na výrobky uvedené v prílohe VII časti II bodoch 1, 3 až 6, 8, 9, 11, 15 a 16.(3)
2. Pravidlá uvedené v odseku 1 sa zakladajú na:
a) ochrane oprávnených záujmov spotrebiteľov a výrobcov;
b) zabezpečení hladkého fungovania vnútorného trhu s dotknutými výrobkami a
c) propagácii výroby kvalitných výrobkov, ako sa uvádzajú v tomto oddiele, pričom sa umožňuje uplatňovanie vnútroštátnych opatrení v oblasti politiky kvality.“
4. Podľa článku 93 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia:
„1. Na účely [oddielu 2 nariadenia č. 1308/2013] sa rozumie:
a) ‚označenie pôvodu’ je názov oblasti, osobitného miesta alebo vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch krajiny, ktoré sa používa na opis výrobku uvedeného v článku 92 ods. 1 a spĺňajúceho tieto požiadavky:
i) kvalita a vlastnosti výrobku sú v podstatnej miere alebo výlučne ovplyvnené osobitným zemepisným prostredím s jemu vlastnými prírodnými a ľudskými faktormi;
ii) hrozno, z ktorého sa výrobok vyrába, pochádza výlučne z tejto zemepisnej oblasti;
iii) výroba sa uskutočňuje v tejto zemepisnej oblasti; a
iv) výrobok sa získava z odrôd viniča patriacich k druhu Vitis vinifera…“
5. Článok 103 ods. 2 tohto istého nariadenia s názvom „Ochrana“ stanovuje:
„Chránené označenie pôvodu [CHOP] a chránené zemepisné označenie [CHZO] ako aj víno používajúce tento chránený názov v súlade so špecifikáciu výrobku sú chránené pred:
a) akýmkoľvek priamym alebo nepriamym obchodným používaním uvedeného chráneného názvu:
i) v prípade porovnateľných výrobkov, ktoré nie sú v súlade so špecifikáciou výrobku s chráneným názvom, alebo
ii) ak sa takýmto využívaním zneužíva dobré meno označenia pôvodu alebo zemepisného označenia;
b) akýmkoľvek zneužitím, napodobením alebo vyvolaním mylnej predstavy, aj keď sa uvádza skutočný pôvod výrobku alebo služby alebo keď je chránený názov preložený, foneticky prepísaný alebo transliterovaný alebo sa uvádza v spojení s výrazmi ako ‚štýl‘, ‚typ‘, ‚spôsob‘, ‚ako sa vyrába v‘, ‚napodobenina‘, ‚s príchuťou‘, ‚na spôsob‘ alebo podobne;
…“
6. V súlade s článkom 104 prvou vetou nariadenia č. 1308/2013 „Komisia zriadi a následne spravuje verejnosti prístupný elektronický register [CHOP] a [CHZO]vín“.
7. Podľa článku 107 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 sú určité CHOP vzťahujúce sa na vína existujúce pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia automaticky chránené podľa tohto nariadenia a zapísané do registra stanoveného v článku 104 tohto nariadenia. Názov „Champagne“ je CHOP v zmysle článku 93 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1308/2013 zapísaný v registri na úrovni Únie(4) a chránený podľa článku 107 ods. 1 tohto nariadenia, keďže existoval pred nadobudnutím jeho účinnosti. Tento názov je vyhradený pre akostné šumivé vína (biele alebo ružové), ako sú vymedzené v prílohe VII časti II bode 5 nariadenia č. 1308/2013, vyrobené v súlade s požiadavkami vymedzenými v príslušných špecifikáciách v určitých oblastiach alebo dedinách francúzskych departementov Marne a Aube, ako aj v regióne Grand Est.
II. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
8. CIVC, odvolateľ v spore vo veci samej, je pološtátna inštitúcia s právnou subjektivitou, ktorá je uznaná vo francúzskom práve a poverená ochranou záujmov výrobcov šampanského. CIVC podal žalobu na Juzgado mercantil de Barcelona (Obchodný súd Barcelona, Španielsko) s cieľom dosiahnuť, aby odporca v spore vo veci samej, GB, ukončil používanie označenia CHAMPANILLO, vrátane jeho používania na sociálnych sieťach (Instagram a Facebook), stiahol z trhu a internetu akúkoľvek značku, reklamné alebo obchodné dokumenty, v ktorých figuruje dané označenie, a zrušil názov internetovej domény „champanillo.es“. GB sa vyjadril k žalobe a tvrdil, že označenie CHAMPANILLO používa ako obchodné meno reštauračných zariadení („tapas barov“ nachádzajúcich sa v autonómnej oblasti Katalánsko) bez akéhokoľvek rizika zámeny s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje názov „Champagne“, a úmyslu parazitovať na dobrom mene tohto označenia.
9. Juzgado mercantil de Barcelona (Obchodný súd Barcelona) zamietol všetky návrhy CIVC. Uvedený súd sa domnieval, že používanie označenia CHAMPANILLO nepredstavuje protiprávne vyvolanie mylnej predstavy o CHOP „Champagne“, keďže sa ním označuje nie alkoholický nápoj, ale reštauračné zariadenie – v ktorom sa nepredáva šampanské – a teda výrobok odlišný od výrobku s CHOP, ktorý je určený inej cieľovej skupine verejnosti. Juzgado mercantil de Barcelona (Obchodný súd Barcelona) odkázal v odôvodnení tohto rozsudku na závery Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) v rozsudku z 2016, ktorým sa odmietlo, že používanie názvu CHAMPÌN na predaj bublinkového nealkoholického nápoja na ovocnom základe určeného na konzumáciu na detských oslavách porušuje CHOP „Champagne“ vzhľadom na rozdiel medzi dotknutými výrobkami a cieľovými skupinami verejnosti, ktorým je určený, a to i napriek fonetickej podobnosti medzi týmito dvoma označeniam.(5)
10. CIVC podal proti rozsudku Juzgado mercantil de Barcelona (Obchodný súd Barcelona) odvolanie na Audiencia Provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona, Španielsko). Uvedený súd uvádza, že: i) GB sa dvakrát pokúsil zapísať označenie CHAMPANILLO ako ochrannú známku na španielskom patentovom úrade, pričom tieto prihlášky boli rozhodnutiami z 8. februára 2011 a zo 14. apríla 2015 zamietnuté na základe námietok CIVC; ii) GB pri propagácii svojich prevádzok používa ako grafický nosič obraz dvoch pohárov so šumivým nápojom; iii) CIVC predložil dokumenty, ktorými preukázal, že GB až do roku 2015 predával vo svojich zariadeniach šumivé víno(6) s názvom „Champanillo“, a jeho predaj sa ukončil až po zásahu CIVC.
11. Vnútroštátny súd uvádza, že článok 13 nariadenia č. 510/2006(7), ako aj článok 103 nariadenia č. 1308/2013 chránia CHOP, pokiaľ sa viažu na výrobky, jedinú výnimku tvorí článok 103 odsek 2 písm. b), v ktorom sú uvedené aj služby. Uvádza, že má pochybnosti, pokiaľ ide o rozsah a správny výklad ustanovení práva Únie o ochrane CHOP v situácii, keď označenie, ktoré koliduje s CHOP, sa používa v obchodnom styku na označenie nie výrobkov, ale služieb.
12. Za týchto podmienok Audiencia Provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Umožňuje právny rámec ochrany označenia pôvodu chrániť označenie nielen voči podobným výrobkom, ale aj voči službám, ktoré by sa mohli týkať priamej alebo nepriamej distribúcie týchto výrobkov?
2. Vyžaduje riziko porušenia označenia pôvodu na základe vyvolania mylnej predstavy o výrobku, na ktoré odkazujú vyššie uvedené články nariadení Spoločenstva, prednostne analýzu názvu na účely zistenia vplyvu vyvolanej mylnej predstavy na priemerného spotrebiteľa, alebo je pri analýze rizika porušenia označenia pôvodu na základe vyvolania mylnej predstavy potrebné predovšetkým zistiť, či ide o rovnaké výrobky, podobné výrobky alebo komplexné výrobky, ktorých komponentom je aj výrobok chránený označením pôvodu?
3. Má sa riziko porušenia označenia pôvodu z dôvodu vyvolania mylnej predstavy o výrobku určiť prostredníctvom objektívnych parametrov, pokiaľ existuje úplná alebo veľmi vysoká zhoda v názvoch, alebo sa má toto riziko na účely záveru, že riziko vyvolania mylnej predstavy je nepatrné alebo irelevantné, odstupňovať v závislosti od výrobkov a služieb, ktoré vyvolávajú mylnú predstavu, a výrobkov a služieb, ktorých sa mylné predstavy týkajú?
4. Je ochrana, ktorú stanovuje príslušná právna úprava v prípadoch vzniku rizika mylnej predstavy alebo zneužitia osobitnou ochranou vlastnou špecifikám týchto výrobkov, alebo musí ísť nutne o ochranu, na ktorú sa vzťahujú právne predpisy o nekalej hospodárskej súťaži?“
13. V súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora predložili písomné pripomienky CIVC, francúzska a talianska vláda, ako aj Komisia. V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 61 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, Súdny dvor vyzval účastníkov konania vo veci samej a dotknuté osoby v zmysle článku 23 Štatútu, aby písomne odpovedali na určité otázky. CIVC, GB, francúzska a talianska vláda, ako aj Komisia vyhoveli tejto žiadosti.
III. Právne posúdenie
A. Úvodné pripomienky
14. Predtým, ako preskúmam prejudiciálne otázky, je potrebné uviesť niekoľko spresnení týkajúcich sa právneho rámca uvedeného v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
15. V prvom rade z tohto návrhu vyplýva, že Audiencia Provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona) považuje za uplatniteľný na spor vo veci samej dvojstranný Dohovor medzi Francúzskou republikou a Španielskym kráľovstvom z 27. júna 1973 o ochrane pôvodu, označení pôvodu a názvov určitých výrobkov(8) a na základe tohto dohovoru i dekrét č. 2010‑1441 z 22. novembra 2010 o registrovanom označení pôvodu „Champagne“(9), ako aj článok L 643‑1 francúzskeho poľnohospodárskeho zákonníka.(10) Podľa vnútroštátneho súdu tieto ustanovenia francúzskeho práva „sú súčasťou“ uplatniteľných ustanovení práva Únie.
16. Ako však Komisia správne zdôraznila vo svojich písomných pripomienkach, Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, pokiaľ ide o nariadenie č. 1234/2007(11) (zrušené a nahradené od 20. decembra 2013 nariadením č. 1308/2013), že režim ochrany označení pôvodu zavedený právnou úpravou Únie je „jednotný a výlučný“ a bráni uplatňovaniu vnútroštátneho režimu ochrany zemepisných označení chránených na základe takejto právnej úpravy,(12) ako aj uplatňovaniu režimu ochrany upraveného dohovormi medzi dvoma členskými štátmi.(13)
17. V druhom rade, hoci Audencia Provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona) pri formulácii prejudiciálnych otázok výslovne neodkazuje na žiadne osobitné ustanovenie nariadení Únie v oblasti ochrany CHOP, ako už bolo uvedené, v odôvodnení návrhu na začatie prejudiciálneho odkazuje okrem článku 103 nariadenia č. 1308/2013 aj na článok 13 nariadenia č. 510/2006(14). Článok 1 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia(15) však výslovne vylučuje zo svojej pôsobnosti vinárske výrobky. Preto ani nariadenie č. 510/2006, ani nariadenie č. 1151/2012, ktoré ho nahradilo, sa neuplatňujú na spor vo veci samej.
18. Keďže však ustanovenia v oblasti ochrany zemepisných označení obsiahnuté v rôznych odvetvových nariadeniach sú formulované značne zhodným spôsobom, Súdny dvor v súlade s ustálenou judikatúrou uznáva, že zásady vytvorené v rámci výkladu jednotlivých režimov ochrany sa uplatňujú horizontálne.(16)
19. Pokiaľ ide napokon o uplatnenie právnej úpravy Únie ratione temporis, hoci v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je v tomto zmysle výslovne nič uvedené, je zjavné, že CIVC podal žalobu proti konaniu, ku ktorému aspoň čiastočne došlo po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1308/2013. Z toho vyplýva, že prejudiciálne otázky treba chápať tak, že ich cieľom je získať výklad článku 103 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013. Okrem toho, hoci ani táto skutočnosť výslovne nevyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, je možné, že niektoré protiprávne akty, ktorých sa GB údajne dopustil v rozpore s CHOP „Champagne“, sa začali v čase účinnosti nariadenia č. 1234/2007. Preto, hoci pri skúmaní prejudiciálnych otázok budem odkazovať výlučne na článok 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013, odpovede, ktoré navrhnem na tieto otázky, platia aj pre výklad článku 118m nariadenia č. 1234/2007, zmeneného nariadením č. 491/2009(17), ktorý má v podstate rovnaké znenie.
B. O prvej prejudiciálnej otázke
20. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sú CHOP chránené len pred postupmi týkajúcimi sa výrobkov, ktoré sú zhodné alebo porovnateľné s výrobkami označenými predmetným označením alebo aj pred postupmi týkajúcimi sa služieb súvisiacich s priamou alebo nepriamou distribúciou týchto výrobkov.
21. Táto otázka je formulovaná široko a môže sa vzťahovať na všetky konania zakázané podľa článku 103 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013.
22. Zo spisu vo veci samej,(18) ako aj zo znenia druhej a tretej prejudiciálnej otázky a odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že pochybnosti Audiencia Provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona) a spor, o ktorom má rozhodnúť uvedený súd, sa týkajú najmä ochrany pred vyvolávaním mylnej predstavy podľa písm. b) odseku 2 tohto článku.
23. Napriek tomu CIVC, ako aj Komisia vo svojich písomných pripomienkach výslovne odkázali aj na písmeno a) tohto odseku, zatiaľ čo francúzska vláda preskúmala prvú prejudiciálnu otázku z hľadiska všetkých konaní zakázaných článkom 103 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013, vrátane postupov uvedených v písmenách c) a d) tohto ustanovenia.(19)
24. Súdny dvor v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval účastníkov konania a dotknuté osoby v zmysle článku 23 Štatútu, aby sa vyjadrili k možnosti uplatniť na spor vo veci samej článok 103 ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia č. 1308/2013, ktoré zakazuje priame alebo nepriame obchodné používanie chráneného označenia, ktorým sa zneužíva jeho dobré meno. Otázka, ktorú položil Súdny dvor, výslovne odkazovala na bod 31 rozsudku zo 7. júna 2018 Scotch Whisky Association(20) (ďalej len: „rozsudok Scotch Whisky Association“), ktorým Súdny dvor rozhodol o výklade článku 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008(21), pričom spresnil, že „situácie, na ktoré sa môže vzťahovať [tento článok], musia zodpovedať požiadavke, aby sporné označenie používalo registrované zemepisné označenie, ktoré je rovnaké alebo prinajmenšom veľmi podobné z fonetického a/alebo vizuálneho hľadiska“.
25. Je nepochybné, že CHOP „Champagne“ a sporné označenie CHAMPANILLO majú určitý stupeň podobnosti z fonetického a vizuálneho hľadiska, najmä keď sa vykoná porovnanie pri zohľadnení prekladu CHOP Champagne do španielskeho jazyka „Champán“.(22) S výnimkou akcentu je totiž v spornom označení úplne uvedený a okamžite vnímateľný tak vizuálne, ako aj foneticky. Je možné položiť si teda otázku, a to aj na účely vymedzenia rozsahu prvej prejudiciálnej otázky, či je článok 103 ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia č. 1308/2013 uplatniteľný na situáciu, o akú ide v spore vo veci samej, t. j. či používanie sporného označenia môže predstavovať „používanie“ CHOP „Champagne“ v zmysle tohto ustanovenia.(23)
26. Rovnako ako Komisia sa však prikláňam k zápornej odpovedi na túto otázku a k záveru, že konanie, ktoré vytýka CIVC, treba preskúmať len z hľadiska písmena b) článku 103 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013.
27. Ak je totiž pravda, že pojem „používanie“ chráneného zemepisného označenia podľa článku 103 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia môže zahŕňať tiež používanie takéhoto označenia, ktoré je „rovnaké alebo prinajmenšom veľmi podobné z fonetického a/alebo vizuálneho hľadiska“ v spornom označení,(24) spresnenia, ktoré Súdny dvor uviedol v rozsudku Scotch Whisky Association, vedú k záveru, že miera podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami potrebná na konštatovanie takéhoto používania je mimoriadne vysoká až totožná. V bode 29 tohto rozsudku Súdny dvor totiž vysvetlil, že do pôsobnosti tohto ustanovenia patrí používanie chráneného zemepisného označenia „vo forme majúcej tak úzke väzby s ním, z fonetického a/alebo vizuálneho hľadiska, že sporné označenie je od neho zjavne neoddeliteľné“.
28. Porovnanie kolidujúcich označení v spore vo veci samej však podľa môjho názoru nespĺňa takýto test. Konkrétne situácia, o ktorú ide vo veci samej, sa odlišuje od situácie, ktorá bola predmetom veci, v ktorej bol vydaný rozsudok CIVC, v ktorej išlo aj o prevzatie prekladu CHOP „Champagne“ ako súčasti označenia výrobku. V tom prípade sa totiž označenie „Champagner“ (preklad názvu „Champagne“ do nemeckého jazyka) použilo samostatne v napadnutom názve, aj keď po ňom nasledoval výraz „Sorbet“. Naopak označenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, sa vizuálne, ako aj foneticky značne odlišuje od názvu „Champàn“ v španielskom jazyku z dôvodu pridania prípony „illo“ k tomuto názvu.
29. Okrem toho poukazujem na to, že táto prípona zdá sa naopak umožňuje konštatovať silnú podobnosť, či dokonca skutočnú koncepčnú zhodu medzi názvom „Champagne“ a sporným označením, ako sa zdá, že vyplýva zo spisu, že sporné označenie znamená doslovne „malé šampanské“, ktoré v talianskom jazyku zodpovedá približne výrazu „champagnino“ (vo francúzskom jazyku „petit champagne“). Podľa môjho názoru tento faktor svedčí o to viac v prospech záveru, že napadnuté postupy spadajú do pôsobnosti písm. b) článku 103 odseku 2 nariadenia č. 1308/2013, ktorý, ako sa ukáže nižšie, sa vzťahuje na situácie, v ktorých sa v mysli príslušného spotrebiteľa vyvolá myšlienkovú asociáciu medzi sporným označením a výrobkom, na ktorý sa vzťahuje CHOP.(25)
30. Napokon poukazujem na to, že Súdny dvor tým, že sa vyjadril k výkladu článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012, ktorého znenie sa vo veľkom rozsahu zhoduje so znením článku 103 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013, uznal, že toto ustanovenie obsahuje postupné vymenovanie zakázaných konaní a že pôsobnosť článku 13 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1151/2012 sa musí nevyhnutne líšiť od pôsobnosti, ktorá sa vzťahuje na ostatné pravidlá ochrany názvov zapísaných v registri, a najmä od ochrany obsiahnutej v písmene b).(26) Príliš široký výklad pojmu „používanie“ podľa článku 103 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 1308/2013 zahrnutím situácií, v ktorých údajný protiprávny postup spočíva v použití chráneného označenia vo forme, ktorá v podstate nezodpovedá označeniu zapísaného v registri, by však mohol spôsobiť neprimerané splývanie hranice medzi prípadmi upravenými týmto ustanovením a prípadmi spadajúcimi do pôsobnosti článku 103 ods. 2 písmena b) tohto nariadenia, čo by sťažilo zachovanie nezávislosti medzi nimi.
31. Podľa môjho názoru po tomto spresnení odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku, tak ako je vymedzená vyššie, nespôsobuje osobitné ťažkosti.
32. Znenie článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 totiž výslovne uvádza, že CHOP sú chránené proti akémukoľvek „zneužitiu, napodobeniu alebo vyvolaniu dojmu, aj keď je skutočný pôvod výrobku alebo služby uvedený“(27). Zo syntaktického hľadiska, ako aj z hľadiska vnútornej logickej koherencie tohto pravidla je nepochybné, že toto ustanovenie sa týka pôvodu výrobku alebo služby, na ktorú sa vzťahuje sporné označenie. Inak to ani nemôže byť, ako správne uvádza talianska vláda, keďže v súlade s definíciou uvedenou v článku 93 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1308/2013 CHOP označujú výrobok v zmysle článku 92 ods. 1 tohto nariadenia, a teda nemôžu byť zapísané pre služby.
33. Doslovný výklad článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 teda svedčí v prospech ochrany CHOP proti postupom, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti aj vtedy, keď sa tieto postupy týkajú služieb.
34. Uvedené podporuje aj teleologický výklad tohto ustanovenia.
35. Súdny dvor uznal, že nariadenie č. 1308/2013 predstavuje nástroj spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorého cieľom je okrem iného zabrániť tomu, aby tretie osoby zneužívajúco ťažili z dobrej povesti vyplývajúcej z kvality týchto výrobkov, na ktoré sa vzťahuje zapísané zemepisné označenie na základe jeho ustanovení.(28)
36. Článok 103 ods. 2 tohto nariadenia teda stanovuje široké spektrum ochrany, ktorá v súlade s tým, čo je uvedené v prvej vete odôvodnenia 97 tohto nariadenia, je predurčená na to, aby sa rozšírila na každé „používanie, ktorým sa zneužíva povesť výrobkov“ chránených jedným z týchto označení.
37. Konkrétne písmeno b) odseku 2 tohto článku zakazuje akýkoľvek postup, ktorého cieľom je ťažiť z reputácie CHOP (alebo CHZO) prostredníctvom vzbudzovania asociácie s týmto označením.
38. Za týchto podmienok výklad článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013, ktorý by neumožňoval ochranu CHOP v prípade, keď sporné označenie sa vzťahuje na službu, a nie výrobok, by nielen nebol v súlade so širokou pôsobnosťou, ktorú Súdny dvor priznal ochrane zapísaných zemepisných označení, ale ako správne uvádza talianska vláda, by ani neumožňoval úplné dosiahnutie cieľa ochrany uvedeného v prvej vete odôvodnenia 97 uvedeného nariadenia. K neoprávnenému ťaženiu z dobrej povesti výrobku, na ktorý sa vzťahuje CHOP, totiž môže dôjsť nielen v prípade, keď sa postup zakázaný článkom 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 týka výrobku, ale aj vtedy, keď sa týka služby.
39. Na účely splnenia cieľov stanovených nariadením č. 1308/2013 sa toto ustanovenie teda musí uplatniť aj v prípadoch, keď dôjde k vyvolaniu mylnej predstavy o CHOP v rámci predaja služieb. Tento záver napokon jasne vyplýva z druhej vety odôvodnenia 97 tohto nariadenia, na ktorú odkazujú tak CIVC, ako aj francúzska a talianska vláda, a Komisia, ktorá uvádza, že „[s] cieľom podporovať spravodlivú hospodársku súťaž…, by sa ochrana [CHOP a CHZO] mala rozšíriť aj na výrobky a služby, na ktoré sa [toto] nariadenie nevzťahuje, vrátane tých, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k zmluvám“(29). Treba tiež uviesť s osobitným odkazom na chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia vín, že odôvodnenie 92 tohto nariadenia podporuje zosúladenie s nariadením č. 1151/2012 o horizontálnej politike Únie v oblasti kvality. Odôvodnenie 32 tohto nariadenia, ktoré zasa spresňuje, že: „ochrana označení pôvodu a zemepisných označení by sa mala rozšíriť na prípady zneužitia a napodobňovania názvov tovarov a služieb zapísaných do registra a na prípady používania názvov vyvolávajúcich mylnú predstavu o názvoch tovarov a služieb zapísaných do registra“, čím výslovne odkazuje na potrebu zabezpečiť stupeň ochrany „a aby sa táto ochrana uviedla do súladu s ochranou platnou v sektore vína“.
40. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku tak, že článok 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti tohto ustanovenia môžu patriť aj zneužitie, imitácia alebo vyvolanie mylnej predstavy o CHOP, ktoré sa vzťahujú na služby.
41. Skôr než budem pokračovať v mojej analýze, rád by som spresnil, pokiaľ by Súdny dvor rozhodol neobmedziť svoju odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku len na výklad článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013, že rovnaká pôsobnosť, ktorú navrhujem, aby Súdny dvor priznal tomuto ustanoveniu, musí byť podľa môjho názoru priznaná aj článku 103 ods. 2 písm. a) bodu ii) tohto nariadenia.
42. Na jednej strane znenie tohto ustanovenia, keď odkazuje na „každé priame alebo nepriame obchodné používanie“(30), totiž neumožňuje obmedziť svoju pôsobnosť na použitie, ktoré sa vzťahuje výlučne na výrobky s vylúčením použitia, ktoré sa týka služieb. Okrem toho uvedené ustanovenie tým, že spresňuje, že zákaz sa uplatňuje „ak sa takýmto využívaním zneužíva dobré meno označenia pôvodu alebo zemepisného označenia“, kladie osobitný dôraz na účinky používania a nie na jeho konkrétny druh. Na druhej strane rovnaké úvahy o cieľoch nariadenia č. 1308/2013 a rozsahu ochrany, ktorú toto nariadenie priznáva zemepisným označeniam zapísaným na základe jeho ustanovení, ktoré sú uvedené v bodoch 35 a 36 vyššie, platia tiež na účely teleologického výkladu článku 103 ods. 2 písm. a) bodu ii) uvedeného nariadenia.(31)
C. O druhej a tretej prejudiciálnej otázke
43. Svojou druhou a treťou prejudiciálnou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, aké kritériá sa majú uplatniť na posúdenie existencie vyvolávania mylnej predstavy v zmysle článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013. Audiencia Provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona) sa pýta na úlohu, ktorú má pri tomto posúdení zohrávať porovnanie medzi výrobkom, na ktorý sa vzťahuje CHOP, a výrobkom (alebo službou), v súvislosti, s ktorým sa sporné označenie používa, a potreba vopred konštatovať zhodu alebo podobnosť medzi týmito výrobkami, alebo existenciu spojitosti iného druhu medzi nimi (alebo medzi výrobkom s CHOP a predmetnou službou).
44. V tejto súvislosti predovšetkým poznamenávam, že ak článok 103 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1308/2013 spresňuje, že priame alebo nepriame používanie CHOP je zakázané, keď sa týka „porovnateľných výrobkov“, ktoré nie sú v súlade so špecifikáciou CHOP [písm. a) bodu i)], a v rozsahu, v akom toto používanie predstavuje zneužitie dobrého mena CHOP [písm. a) bodu ii)], tak písmeno b) odseku 2 tohto článku neobsahuje žiadnu takúto informáciu, ani ako obmedzenie ochrany pred vyvolávaním mylnej predstavy iba na prípady, v ktorých výrobky, na ktoré sa vzťahuje CHOP a výrobky alebo služby, pre ktoré sa používa sporné označenie, sú „porovnateľné“ alebo „podobné“, ani ako rozšírenie tejto ochrany na prípady, v ktorých uvedené označenie sa vzťahuje na výrobky a/alebo služby, ktoré sa líšia od tých, na ktoré sa vzťahuje CHOP.(32) Okrem toho pojem „podobnosť medzi výrobkami“, ako sa uplatňuje v práve ochranných známok,(33) na ktorý sa zdá, že odkazuje vnútroštátny súd, zrejme nesúvisí s ochranou zemepisných označení, v rámci ktorej naopak, ako som už uviedol, sa kladie dôraz na pojem „porovnateľnosť výrobkov“(34), ktorý sa navyše zdá, že je potrebné vykladať reštriktívnejšie.(35)
45. V tomto kontexte na rozdiel od toho, čo zrejme tvrdia CIVC a francúzska vláda, si nemyslím, že objasnenie, ktoré poskytol Súdny dvor, podľa ktorého ochrana názvov zapísaných v registri pred vyvolaním mylnej predstavy je nezávisle od konštatovania existencie pravdepodobnosti zámeny,(36) má rozhodujúci význam pri určení, či pôsobnosť tejto ochrany sa má považovať za ohraničenú iba na výrobky a/alebo služby porovnateľné s výrobkom, na ktorý sa vzťahuje CHOP. Pravdepodobnosť zámeny možno totiž vylúčiť – napríklad v prípadoch, ktoré sú výslovne uvedené článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013, v ktorých je pôvod výrobku alebo služby uvedený, alebo v ktorých sa používajú označenia ako „metóda“ alebo „imitácia“ – aj vtedy, keď výrobky, na ktoré sa vzťahuje CHOP, a výrobky alebo služby, na ktoré sa vzťahuje sporné označenie, sú zhodné alebo porovnateľné.
46. V nadväznosti na to, čo už bolo povedané, hoci nie sú pochybnosti, že tak povediac „prirodzená“ pôsobnosť ochrany CHOP pred vyvolávaním mylnej predstavy predstavujú situácie, v ktorých z dôvodu zhody alebo porovnateľnosti medzi výrobkami s chráneným označením a výrobkami alebo službami, na ktoré sa vzťahuje sporné označenie, sa umožní majiteľovi, ktorý používa toto posledné uvedené označenie, osvojiť si typické vlastnosti, ktoré majú výrobky s CHOP, ako už bolo uvedené,(37) z preambuly nariadenia č. 1308/2013 vyplýva a je jasne vyjadrené v judikatúre Súdneho dvora, že CHOP sú vo všeobecnosti chránené pred akýmkoľvek protiprávnym zneužitím ich povesti, ktoré sa spája s výrobkami s CHOP.
47. Ako som už uviedol v návrhoch vo veci Fundación Consejo Regulador de la Denominación de Origen Protegida Queso Manchego (C‑614/17, EU:C:2019:11, bod 17), ochrana pred vyvolávaním mylnej predstavy predstavuje formu ochrany sui generis, ktorá nie je viazaná kritériom zavádzania – ktoré predpokladá, že sporné označenie s názvom zapísaným v registri môže uviesť verejnosť do omylu, pokiaľ ide o zemepisný pôvod alebo kvalitu výrobku –, a nemôže odrážať iba typovú ochranu pred zámenou. Je potrebné hľadať jej hlavný cieľ v ochrane kvality a dobrej povesti názvov zapísaných v registri pred parazitovaním.
48. Existencia vyvolávania mylnej predstavy sa teda musí posúdiť na základe osobitných kritérií ochrany priznanej CHOP slúžiacich na dosiahnutie vlastných cieľov právnej úprave Únie v oblasti kvality.
49. Súdny dvor postupne spresnil kritériá, ktorými sa riadi takéto posúdenie. Rozhodol, že pojem „vyvolanie dojmu“ zahŕňa v prvom rade situáciu, keď výraz použitý na označenie výrobku zahŕňa časť názvu zapísaného v registri takým spôsobom, že pokiaľ sa spotrebiteľ „stretne s názvom výrobku, v mysli sa mu vybaví obraz výrobku, ktorého označenie je chránené“(38).
50. V rozsudku Scotch Whisky Association, pokiaľ ide o článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008, však Súdny dvor spresnil, že ani čiastočné zahrnutie názvu zapísaného v registri do sporného označenia, ani fonetická alebo vizuálna podobnosť uvedeného názvu so sporným označením nepredstavujú nevyhnutné podmienky na preukázanie existencie „pripodobenia“.(39) Pripodobenie totiž môže vyplývať aj iba z „koncepčnej blízkosti“ medzi názvom zapísaným v registri a sporným označením.(40) Na tento účel nepostačuje, že sporná zložka predmetného označenia vyvolala vo vedomí cieľovej skupiny verejnosti akúkoľvek asociáciu s označením zapísaným v registri alebo s príslušnou zemepisnou oblasťou. Naopak je potrebná „dostatočne priama a jednoznačná“ súvislosť medzi touto zložkou a názvom zapísaným v registri.(41)
51. Podľa Súdneho dvora na preukázanie existencie „vyvolávania mylnej predstavy“ o CHOP v zmysle článku 103 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013, ako aj zodpovedajúcich ustanovení nariadení upravujúcich rôzne režimy kvality Únie, určujúcim kritériom je teda to, či „keď spotrebiteľ vidí sporný názov, sa mu vybaví priamo v mysli obraz výrobku, na ktorý sa vzťahuje CHOP“(42). Súdny dvor navyše spresnil, že nemožno vylúčiť vyvolávanie mylnej predstavy aj vtedy, keď spornú zložku netvorí názov, ale obrazové označenie, ktoré z dôvodu jej koncepčnej blízkosti s názvom zapísaným v registri, môže v mysli spotrebiteľa priamo a jednoznačne obraz výrobkov s týmto názvom.(43)
52. Je pravda, že vyššie uvedené zásady Súdny dvor vytvoril v súvislosti so situáciami, v ktorých výrobky, na ktoré sa vzťahuje názov zapísaný v registri, a výrobky označené so sporným označením, boli vo veľkej miere porovnateľné.
53. Súdny dvor však ako postupne stanovil kritériá posúdenia existencie vyvolávania mylnej predstavy, čoraz zrejmejšie kládol dôraz na proces myšlienkovej asociácie medzi sporným označením a výrobkom s CHOP alebo CHZO. V tomto kontexte sa podobnosť medzi dotknutými výrobkami, tak z tovarového hľadiska, ako aj z hľadiska ich konkrétneho vzhľadu, považovala za kritérium posúdenia toho, či zistená fonetické, vizuálna a koncepčná podobnosť medzi kolidujúcimi označeniami môže vyvolať potrebnú myšlienkovú asociáciu, a nie za predpoklad na účely konštatovania existencie vyvolávania mylnej predstavy.(44)
54. Všeobecnejšie, ako som už uviedol vo svojich návrhoch vo veci Fundación Consejo Regulador de la Denominación de Origen Protegida Queso Manchego(45) z judikatúry Súdneho dvora(46) vyplýva, že pri posudzovaní existencie „vyvolávania mylnej predstavy“ treba zohľadniť každý implicitný alebo výslovný odkaz na názov zapísaný v registri, či ide o slovné, resp. obrazové prvky uvedené na etikete tradičného výrobku,(47) alebo na jeho obale, alebo o prvky týkajúce sa podoby alebo prezentovania tohto výrobku verejnosti.(48) Toto posudzovanie musí takisto zohľadniť zhodu alebo stupeň podobnosti medzi predmetnými výrobkami a spôsoby ich uvádzania na trh aj v súvislosti s predajnými kanálmi, ako aj prvky umožňujúce overiť, či pripodobenie výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené označenie, je úmyselné, alebo naopak, že je náhodné. Určenie, či ide o vyvolávanie mylnej predstavy, tak vychádza z posúdenia všetkých indícií bez toho, aby existencia, resp. neexistencia jednej z týchto indícií sama osebe umožnila preukázať alebo vylúčiť existenciu vyvolávania mylnej predstavy.
55. Na základe vyššie uvedeného sa domnievam, že zhoda alebo porovnateľnosť medzi výrobkom, na ktorý sa vzťahuje CHOP alebo CHZO, a výrobkom (alebo službou) označeným so sporným označením alebo medzi výrobkom s CHOP alebo s CHZO a rozhodujúcou prísadou výrobku so sporným označením,(49) nepredstavuje prvok, ktorý sa má predbežne posúdiť na to, aby sa prípadne vopred vylúčila existencia vyvolania mylnej predstavy podľa článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013.
56. Takáto zhoda alebo porovnateľnosť, alebo jej nedostatok predstavuje však prvok, ktorý treba vziať do úvahy na účely posúdenia, či v rámci preskúmania všetkých relevantných okolností došlo k takémuto vyvolaniu mylnej predstavy. Okolnosť, že tieto výrobky majú spoločné všeobecné charakteristiky, že zodpovedajú značne podobným príležitostiam na spotrebu alebo že sú podobné svojím vzhľadom ako i to, že si navzájom konkurujú alebo sa dopĺňajú,(50) je teda relevantným faktorom posúdenia, rovnako, ako je v prípade sporného označenia vzťahujúceho sa na službu skutočnosť, že táto služba súvisí s distribúciou výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov zapísaný v registri, alebo distribúciou zhodného alebo porovnateľného výrobku.
57. Vzhľadom na otázky vnútroštátneho súdu je nevyhnutné poskytnúť určité objasnenia k pojmu cieľový spotrebiteľ v rozsudkoch o vyvolaní mylnej predstavy a k „odstupňovaniu“ mylnej predstavy. Následne budú poskytnuté určité usmernenia na účel uplatnenia vyššie uvedených zásad v spore vo veci samej.
1. O cieľovej skupine verejnosti
58. Keďže, ako bolo uvedené, konštatovanie existencie vyvolávania mylnej predstavy zakázaného podľa článku 103 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013 nevyžaduje dôkaz o existencii pravdepodobnosti zámeny, v rozpore s tým, čo sa zdá, že zohľadnil Juzgado mercantil de Barcelona (Obchodný súd Barcelona) v rozsudku, o ktorom rozhoduje vnútroštátny súd, cieľovú skupinu verejnosti, ktorej vnímanie je relevantné na vyhodnotenie toho, či sporné označenie môže vyvolať nedovolenú asociáciu so zapísaným názvom, netvorí iba okruh osôb, ktorým sú určené výrobky, na ktoré sa vzťahuje sporné označenie.
59. Vzhľadom najmä na ciele ochrany spravodlivej hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľov, ktoré sledujú opatrenia na ochranu CHOP a CHZO, Súdny dvor spresnil, že v rozsudkoch týkajúcich sa existencie vyvolávania mylnej predstavy o týchto označeniach, musí vnútroštátny súd vychádzať z konceptu vnímania „riadne informovaného, primerane pozorného a obozretného priemerného spotrebiteľa“(51) a že vzhľadom na nevyhnutnosť zaručiť účinnú a jednotnú ochranu týchto označení v celej Únii, uvedený pojem zahŕňa európskeho spotrebiteľa(52) a nielen, ako sa zdá, že sa GB mylne domnieva, spotrebiteľa z členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok (alebo sa poskytuje služba), ktorý vedie k vyvolávaniu mylnej predstavy o názve zapísanom v registri.(53)
2. O „odstupňovaní“ vyvolávania mylnej predstavy
60. Vo svojej tretej prejudiciálnej otázke vnútroštátny súd odkazuje na možnosť odstupňovať „riziko mylnej predstavy“ najmä vzhľadom na porovnanie evokujúcich výrobkov a evokovaných výrobkov a služieb a vylúčiť z pôsobnosti článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 situácie, v ktorých je toto riziko nepatrné alebo irelevantné.
61. V tejto súvislosti som už vyššie objasnil, že posúdenie, ktoré treba uskutočniť pri uplatnení tohto ustanovenia, sa musí vykonať s prihliadnutím na všetky relevantné faktory, medzi ktoré patrí aj porovnateľnosť dotknutých výrobkov (alebo výrobkov s názvom zapísaným v registri a službou označenou so sporným označením), bez toho však, že absencia alebo malý stupeň porovnateľnosti umožnil automaticky vylúčiť existenciu vyvolania mylnej predstavy.
62. Vzhľadom na uvedené, ak vnútroštátny súd, ktorému prináleží vykonať takéto posúdenie,(54) opierajúc sa o predpokladanú reakciu spotrebiteľa,(55) dospeje k záveru, že spotrebiteľ, keď vidí sporné označenie, vybaví sa mu „priamo v mysli obraz výrobku“, na ktorý sa vzťahuje názov zapísaný v registri, používanie uvedeného označenia spadá pod zákaz stanovený v článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013. Naopak, ak podľa vnútroštátneho súdu vznik takejto myšlienkovej asociácie nie je možný, vyvolanie mylnej predstavy v zmysle tohto ustanovenia treba považovať za vylúčené.
63. Pojem „vyvolávanie mylnej predstavy“ teda nemožno vystupňovať. Súdny dvor už vymedzil hranice tohto pojmu v rozsudku Scotch Whisky, ktorým, ako som pripomenul v bode 50 vyššie, spresnil, že iba ak je preukázaná „priama a jednoznačná súvislosť“(56) medzi sporným označením a názvom zapísaným v registri, sa považujú splnené podmienky vzťahujúce sa na tieto pojmy.(57) Ak takáto „kvalifikovaná“ súvislosť chýba, je potrebné aj v prípade odkazu na názov zapísaný v registri a porovnateľnosti dotknutých výrobkov vyvolanie mylnej predstavy vylúčiť.
3. Uplatnenie za okolností konania vo veci samej
64. Hoci, ako som už uviedol, prislúcha vnútroštátnemu súdu rozhodnúť o veci vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočností, Súdny dvor, ktorý rozhoduje o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, môže v prípade potreby poskytnúť spresnenia, ktorých cieľom je viesť vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí.(58)
65. V prípadoch, akým je prejednávaná vec, keď ide o preukázanie existencie vyvolávania mylnej predstavy, pokiaľ ide o používanie názvu, vnútroštátny súd bude musieť v súlade s už vyššie citovanou judikatúrou zohľadniť prípadné čiastočné zahrnutie názvu zapísaného v registri do sporného označenia, fonetickú alebo vizuálnu podobnosť uvedeného označenia s názvom zapísaným v registri(59) alebo pojmovú blízkosť existujúcu medzi týmito kolidujúcimi výrazmi v rôznych jazykoch.(60)
66. Za okolností konania vo veci samej bolo CHOP „Champagne“ vo forme, v ktorej bolo zapísané, čiastočne zahrnuté do sporného názvu. Preklad tohto CHOP („Champàn“) do španielskeho jazyka bol naopak úplne zahrnutý (s výnimkou akcentu) do názvu. Z toho vyplýva výrazná vizuálna, ako aj fonetická podobnosť medzi dvoma názvami, či už sa zohľadní forma, v ktorej CHOP „Champagne“ bola zapísaná, alebo sa zohľadní preklad tohto názvu do španielskeho jazyka. Z koncepčného hľadiska, ako už bolo uvedené, sa zdá, že existuje priama súvislosť s výrobkom, na ktorý sa vzťahuje CHOP „Champagne“, ak – ako sa zdá, čo však musí vnútroštátny súd potvrdiť, že – v španielskom jazyku pojem „Champanillo“ znamená doslovne „malé šampanské“.
67. Pokiaľ ide o prvky, ktoré sa netýkajú porovnania kolidujúcich názvov, vnútroštátny súd bude musieť predovšetkým zohľadniť súvislosť existujúcu medzi výrobkom, na ktorý sa vzťahuje CHOP Champagne, a službou označenou sporným označením, súvislosť, ktorá sa zdá len ťažko spochybniteľná, keďže ide o reštauračné služby, teda služby, ktoré môžu priamo súvisieť s predajom šampanského alebo „porovnateľných“ výrobkov. Intenzitu tejto súvislosti treba vyhodnotiť pri posúdení, či predaj šampanského alebo nápojov rovnakého typu, ako je to podľa všetkého v tomto prípade, nie je neobvyklý ani v odvetví reštauračných služieb, v ktorom pôsobí GB.(61)
68. Ďalší prvok, ktorý musí vnútroštátny súd zohľadniť pri svojom posúdení, je skutočnosť, že sporné označenie je sprevádzané v označeniach a reklamách, ktoré GB používa, obrázkom, v ktorom sú zobrazené dva poháre s nožičkou (typicky používané na konzumáciu šampanského) so šumivým nápojom, ktoré sa dotýkajú na znak prípitku. Napriek červenej farbe nápoja má toto zobrazenie nepochybne zároveň schopnosť evokovať výrobok, na ktorý sa vzťahuje CHOP „Champagne“, ako aj príležitosti, ktoré sú typicky spojené s jeho konzumáciou.
69. Aj keď sa na účely konštatovania vyvolania mylnej predstavy v zmysle článku 103 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013 nevyžaduje úmyselné konanie,(62) predstavuje prvok, ktorý treba zohľadniť v rámci tohto konštatovania.(63) Zdá sa, že všetky vyššie uvedené faktory – vrátane predaja šumivých vín v minulosti v priestoroch označených so sporným označením šumivého vína s tým istým názvom CHAMPANILLO – posúdené ako celok, skôr svedčia v prospech záveru, že vyvolanie mylnej predstavy o CHOP „Champagne“ nie je náhodné.
70. Na záver s výhradou preskúmania, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, sa prikláňam k záveru, že keď priemerný európsky spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný vidí označenie „Champanillo“, ktorý GB používa na označenie a propagáciu svojich reštauračných služieb, sa mu vybaví priamo v mysli obraz výrobku, na ktorý sa vzťahuje CHOP „Champagne“, a teda, že sú splnené predpoklady vyvolania mylnej predstavy zakázané podľa článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013.
4. Návrh týkajúci sa druhej a tretej prejudiciálnej otázky
71. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku tak, že pri posudzovaní toho, či ide o vyvolanie mylnej predstavy o CHOP v zmysle článku 103 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013, nie je potrebné predbežne preukázať, že výrobok, na ktorý sa vzťahuje CHOP, a výrobok alebo služba označené sporným označením, sú zhodné alebo porovnateľné, alebo že posledný uvedený výrobok uvádza medzi svojimi zložkami výrobok, na ktorý sa vzťahuje CHOP. Takáto zhoda alebo porovnateľnosť, alebo jej nedostatok predstavuje však prvok, ktorý musí vnútroštátny súd spolu s akýmikoľvek inými relevantnými skutočnosťami zohľadniť na účely posúdenia existencie vyvolania mylnej predstavy podľa uvedeného ustanovenia.
D. O štvrtej prejudiciálnej otázke
72. Svojou štvrtou prejudiciálnou otázkou sa Audiencia Provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona) v podstate pýta Súdneho dvora, či ochrana pred vyvolaním mylnej predstavy stanovená v článku 103 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013 vyžaduje, aby sa konštatovala existencia nekalej hospodárskej súťaže.
73. Ako už bolo uvedené, ochrana názvov zapísaných v registri stanovená právnou úpravou Únie v oblasti kvality zodpovedá vlastným kritériám slúžiacim na dosiahnutie cieľov sledovaných touto právnou úpravou.(64) Tieto kritériá sú taxatívne vymenované v ustanoveniach upravujúcich rôzne prípady porušenia názvov zapísaných v registri, uvedených v odvetvových a prierezových nariadeniach o tejto právnej úprave.(65) Tieto ustanovenia sa okrem toho musia uplatňovať jednotne na celom území Únie.
74. Keďže ide najmä o ochranu názvov zapísaných v registri pred vyvolaním mylnej predstavy, z odpovedí na prvé tri prejudiciálne otázky vyplýva, že táto ochrana nepredpokladá konštatovanie ani existenciu konkurenčného vzťahu medzi výrobkami, na ktoré sa vzťahuje názov zapísaný v registri, a výrobkami alebo službami, pre ktoré sa používa sporné označenie, alebo pravdepodobnosti zámeny zo strany spotrebiteľa v súvislosti s týmito výrobkami a/alebo službami a ani úmyselné konanie, ktoré môže viesť k vyvolaniu mylnej predstavy.
75. Preto, ako poznamenala Komisia, ak sa nedá vylúčiť, že to isté konanie môže predstavovať postup zakázaný článkom 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 a zároveň nekalú hospodársku súťaž podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, pôsobnosť tohto ustanovenia je širšia a neobmedzuje sa na prípady, keď sa takéhoto konania dopustil konkurent.
76. Navrhujem teda odpovedať na štvrtú prejudiciálnu otázku tak, že ochrana pred vyvolaním mylnej predstavy stanovená v článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 nie je obmedzená len na prípady, keď postup, ktorý vedie k vyvolaniu mylnej predstavy, predstavuje nekalú hospodársku súťaž v zmysle príslušných ustanovení uplatniteľného vnútroštátneho práva.
IV. Návrh
77. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Audiencia provincial de Barcelona (Provinčný súd Barcelona, Španielsko), takto:
Článok 103 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, sa má vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti tohto ustanovenia môžu patriť aj zneužitie, imitácia alebo vyvolanie mylnej predstavy o CHOP, ktoré sa vzťahuje na služby.
Na účely určenia, či existuje vyvolanie mylnej predstavy o chránenom označení pôvodu podľa článku 103 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013, nie je potrebné predbežne stanoviť, či výrobok chránený týmto označením, a výrobok alebo služba, na ktoré sa vzťahuje sporné označenie, sú zhodné alebo porovnateľné, alebo či tento posledný uvedený výrobok uvádza medzi svojimi zložkami výrobok, na ktorý sa vzťahuje chránené označenie pôvodu. Takáto zhoda alebo porovnateľnosť, alebo jej nedostatok predstavuje však prvok, ktorý musí vnútroštátny súd spolu s akýmikoľvek inými relevantnými skutočnosťami zohľadniť na účely posúdenia existencie vyvolania mylnej predstavy v zmysle uvedeného ustanovenia.
Ochrana pred vyvolaním mylnej predstavy stanovená v článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 sa neobmedzuje len na prípady, keď postup, ktorý vedie k vyvolaniu mylnej predstavy, predstavuje nekalú hospodársku súťaž v zmysle príslušných ustanovení uplatniteľného vnútroštátneho práva.