Odvolanie podané 3. augusta 2023: Meta Platforms Ireland Ltd, formerly Facebook Ireland Ltd proti rozsudku Všeobecného súdu (piata rozšírená komora) z 24. mája 2023 vo veci T-452/23, Meta Platforms Ireland/Komisia
(vec C-496/23 P)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Meta Platforms Ireland Ltd, formerly Facebook Ireland Ltd (v zastúpení: D. Jowell KC, D. Bailey, barrister-at-Law, J Aitken, D. Das, S. Malhi a R. Haria, solicitors, T. Oeyen, avocat)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Spolková republika Nemecko
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
zrušil napadnutý rozsudok,
zrušil rozhodnutie Komisie C(2020) 3013 final zo 4. mája 2020 týkajúce sa konania podľa článku 18 ods. 3 a článku 24 ods. 1 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (vec AT.40684 – Facebook Marketplace), zmenené rozhodnutím Komisie C(2020) 9229 final z 11. decembra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
alebo alternatívne:
vrátil vec Všeobecnému súdu, aby opätovne rozhodol o prvom a druhom dôvode žaloby o neplatnosť a
uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy tohto konania a upravil výrok o trovách konania v rozsudku tak, aby zodpovedal výsledku odvolania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza tieto odvolacie dôvody.
Prvý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne zamietol prvý žalobný dôvod a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 87 až 108 rozhodol, že vyhľadávacie pojmy uvedené v bodoch 87 a 102 napadnutého rozsudku sú v súlade so zásadou nevyhnutnosti uvedenou v článku 18 ods. 1 a 3 nariadenia č. 1/20031 . Osobitne:
Všeobecný súd sa v bodoch 92, 93 až 95, 99 a 103 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v podstate konštatoval, že zásada nevyhnutnosti bola splnená len preto, že Komisia sa mohla odôvodnene domnievať, že abstraktne posudzované vyhľadávacie pojmy jej môžu pomôcť určiť, či došlo ku konaniu uvedenému v odôvodnení 1 napadnutého rozhodnutia. Všeobecný súd nepriznal žiadnu (prípadne dostatočnú) váhu skutočnosti, že neprimerane všeobecné vyhľadávacie pojmy, ktoré Komisia zvolila, by pri uplatnení na všetky dokumenty správcu za celé obdobie museli viesť k veľkej prevahe dokumentov, ktoré by vôbec nesúviseli s vyšetrovaním (a mnohé z nich by obsahovali citlivé osobné alebo obchodne dôverné informácie), a to za okolností, keď si Komisia bola vopred vedomá, že jej prístup musí viesť k takýmto výsledkom.
Všeobecný súd sa v bode 99 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že dokumenty možno považovať za irelevantné pre vyšetrovanie „až po uplatnení vyhľadávacích pojmov v databázach žalobkyne“. Z praktického hľadiska takýto prístup predstavuje reálne riziko, že zásada nevyhnutnosti už nebude podliehať súdnemu preskúmaniu. V skutočnosti dáva Komisii neobmedzenú diskrečnú právomoc a robí zásadu nevyhnutnosti nadbytočnou. Nie je správnym výkladom zákonnej požiadavky nevyhnutnosti (a primeranosti) umožniť orgánu uplatňovať zjavne príliš všeobecné vyhľadávacie pojmy v obrovskom množstve dokumentov, ktoré generujú obrovské množstvo irelevantných a dôverných dokumentov, ktoré zodpovedajú požiadavkám vyhľadávania. Všeobecný súd v bode 99 takisto nezohľadnil a skreslil skutočný zmysel dôkazov odvolateľky, že Komisia si bola vopred vedomá, že mechanické použitie všeobecných vyhľadávacích pojmov musí zachytiť drvivú prevahu irelevantných dokumentov (k čomu skutočne došlo).
Všeobecný súd sa v bodoch 105 a 106 tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol zohľadniť právny rámec uplatniteľný na rozhodnutia o kontrole ako relevantný pre žiadosti o informácie a keď umožnil Komisii požadovať dokumenty bez záruk alebo filtrov rovnocenných s tými, ktoré sa poskytujú počas kontrol podľa článku 20 nariadenia č. 1/2003.
Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom odôvodnení v bode 75 napadnutého rozsudku, keď Všeobecný súd rozhodol, že „celkové posúdenie dodržania zásady nevyhnutnosti Komisiou nie je vhodné“.
Tretí odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne zamietol druhý žalobný dôvod a v bodoch 179 až 185 napadnutého rozsudku sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia mohla požadovať dokumenty, ktoré obsahujú osobné údaje a zároveň súvisia s podnikateľskou činnosťou odvolateľky bez toho, aby poskytla akékoľvek záruky alebo filter pre osobné údaje.
____________
1 Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/020, s. 205).