Vec C‑301/15

Marc SoulieraSara Doke

proti

Premier ministreaMinistre de la Culture et de la Communication

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Duševné a priemyselné vlastníctvo – Smernica 2001/29/ES – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Články 2 a 3 – Právo rozmnožovania a právo verejného prenosu – Rozsah – ‚Obchodne nedostupné‘ knihy, ktoré sa nevydávajú alebo už nevydávajú – Vnútroštátna právna úprava, ktorou sa organizácii kolektívnej správy zveruje výkon práv na využívanie obchodne nedostupných kníh v digitálnej podobe na obchodné účely – Zákonná domnienka súhlasu autorov – Neexistencia mechanizmu, ktorý by zabezpečoval efektívne a individualizované informovanie autorov“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 16. novembra 2016

1.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania a právo verejného prenosu – Rozsah

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 2 písm. a) a článok 3 ods. 1]

2.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania a právo verejného prenosu – Potreba predchádzajúceho súhlasu autora – Implicitný súhlas – Prípustnosť – Podmienky

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, odôvodnenie 9 a článok 2 písm. a), článok 3 ods. 1 a článok 5]

3.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania a právo verejného prenosu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá organizácii kolektívnej správy zveruje výkon práv na využívanie obchodne nedostupných kníh v digitálnej podobe na obchodné účely – Neexistencia mechanizmu, ktorý by zabezpečoval efektívne a individualizované informovanie dotknutých autorov – Neprípustnosť

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 2 písm. a) a článok 3 ods. 1]

4.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania a právo verejného prenosu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá organizácii kolektívnej správy zveruje výkon práv na využívanie obchodne nedostupných kníh v digitálnej podobe na obchodné účely a podmieňuje odňatie súhlasu autorov s výkonom týchto práv splnením formálnych požiadaviek – Neprípustnosť

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 2 písm. a) a článok 3 ods. 1]

1.      Ochranu, ktorú autorom priznáva článok 2 písm. a) a článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, treba vykladať extenzívne a táto ochrana sa neobmedzuje len na priznanie práv zaručených týmito ustanoveniami, ale zahŕňa aj výkon uvedených práv.

(pozri body 30, 31)

2.      Práva zaručené autorom v článku 2 písm. a) a článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sú preventívnej povahy, čo znamená, že každé rozmnoženie alebo verejný prenos diela treťou osobou si vyžaduje predchádzajúci súhlas jeho autora. Z toho vyplýva, že bez toho, aby boli dotknuté prípadné výnimky a obmedzenia uvedené taxatívnym spôsobom v článku 5 smernice 2001/29, každé využitie diela treťou osobou bez tohto predchádzajúceho súhlasu treba považovať za ohrozujúce autorské práva k tomuto dielu.

Článok 2 písm. a) a článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 však nespresňujú, akým spôsobom má byť predchádzajúci autorský súhlas prejavený, takže tieto ustanovenia nemožno vykladať v tom zmysle, že daný súhlas musí byť nevyhnutne vyjadrený explicitne. Naopak sa treba domnievať, že tieto ustanovenia takisto umožňujú, aby bol uvedený súhlas vyjadrený implicitne. Cieľ spočívajúci vo vysokej úrovni ochrany autorov, na ktorý odkazuje odôvodnenie 9 smernice 2001/29, predpokladá, že podmienky, za ktorých možno pripustiť implicitný súhlas, musia byť presne definované, aby samotná zásada predchádzajúceho súhlasu autora nebola zbavená účinku. Konkrétne musí byť každý autor skutočne informovaný o budúcom využití svojho diela treťou osobou a o prostriedkoch, ktoré má k dispozícii s cieľom zakázať ho, ak to bude považovať za potrebné.

(pozri body 33 – 35, 37, 38)

3.      Článok 2 písm. a) a článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby vnútroštátna právna úprava zverila autorizovanej organizácii pre výber a prerozdeľovanie poplatkov výkon práva udeliť súhlas na rozmnožovanie a verejný prenos v digitálnej podobe tzv. „obchodne nedostupných“ kníh, teda kníh vydaných v dotknutom členskom štáte, ktoré už žiaden vydavateľ nevydáva na obchodné účely a ktoré nie sú predmetom publikácie v tlačenej alebo digitálnej podobe, a pritom umožnila autorom týchto kníh alebo ich právnym nástupcom podať námietky proti výkonu tohto práva alebo jeho výkon ukončiť za podmienok, ktoré táto právna úprava vymedzuje.

Za predpokladu, že takáto právna úprava neobsahuje mechanizmus zabezpečujúci efektívne a individualizované informovanie autorov, totiž nie je vylúčené, že niektorí z dotknutých autorov ani nevedeli o predpokladanom využití ich diel, a teda k nemu nemohli zaujať stanovisko, či už kladné alebo záporné. Za týchto podmienok nemožno samotné nepodanie námietok z ich strany považovať za vyjadrenie ich implicitného súhlasu s týmto využívaním. Platí to tým viac, že táto právna úprava sa týka kníh, ktoré už nie sú predmetom publikácie a vydávania na obchodné účely, hoci v minulosti boli. Tento osobitný kontext bráni tomu, aby sa dalo odôvodnene predpokladať, že všetci autori týchto „zabudnutých“ kníh súhlasia s „opätovným oživením“ ich diel na účely ich obchodného využitia v digitálnej podobe. Smernica 2001/29 samozrejme nebráni tomu, aby cieľom vnútroštátnej právnej úpravy bolo digitálne využitie obchodne nedostupných kníh v kultúrnom záujme spotrebiteľov a celej spoločnosti. Sledovanie tohto cieľa a tohto záujmu však nemôže odôvodniť výnimku z ochrany autorov zakotvenej v smernici, ktorú normotvorca Únie nestanovuje.

(pozri body 43 – 45, 52 a výrok)

4.      Z výlučnej povahy práva rozmnožovania a práva verejného prenosu, ktoré sú stanovené v článku 2 písm. a) a v článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, vyplýva, že autori sú jedinými osobami, ktorým táto smernica priznáva pôvodné právo na využívanie ich diel. Z toho vyplýva, že hoci smernica 2001/29 nezakazuje členským štátom, aby priznali určité práva alebo výhody tretím osobám, akými sú napríklad vydavatelia, musí byť splnená podmienka, že tieto práva a výhody neohrozujú práva, ktoré uvedená smernica priznáva výlučne autorom. V dôsledku toho, pokiaľ sa autor diela v rámci uplatnenia právnej úpravy, ktorá organizácii kolektívnej správy zveruje výkon práv na využívanie obchodne nedostupných kníh v digitálnej podobe na obchodné účely, rozhodne ukončiť do budúcnosti využívanie tohto diela v digitálnej podobe, toto právo musí byť možné vykonať bez toho, aby v určitých prípadoch záviselo od súhlasnej vôle iných osôb ako tých, ktoré daný autor predtým oprávnil na toto využívanie v digitálnej podobe, a teda od súhlasu vydavateľa, ktorý okrem toho vlastní len práva na využívanie uvedeného diela v tlačenej podobe.

Okrem toho z článku 5 ods. 2 Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel vyplýva, že požívanie a výkon práv rozmnožovania a verejného prenosu, ktoré autorom priznáva tento dohovor a zodpovedajú právam stanoveným v článku 2 písm. a) a článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, nemôžu podliehať žiadnej formalite. Z toho najmä vyplýva, že autor diela musí mať možnosť ukončiť výkon práv na využívanie diela v digitálnej podobe, ktoré k tomuto dielu vlastní, treťou osobou, a tým jej zakázať aj akékoľvek budúce využitie v tejto podobe, bez toho, aby musel v určitých prípadoch splniť formálnu požiadavku spočívajúcu v preukázaní, že iné osoby nie sú držiteľmi iných práv k uvedenému dielu, napríklad práv týkajúcich sa jeho využívania v tlačenej podobe.

(pozri body 47 – 51)