Spojené veci C‑236/08 až C‑238/08

Google France SARL

a

Google Inc.

proti

Louis Vuitton Malletier SA a i.

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour de cassation (Francúzsko)]

„Ochranné známky – Internet – Internetový vyhľadávač – Reklama na základe kľúčových slov (,keyword advertising‘) – Zobrazenie odkazov na stránky konkurentov majiteľov uvedených ochranných známok alebo na stránky, na ktorých sú ponúkané imitácie, na základe kľúčových slov zodpovedajúcich ochranným známkam – Smernica 89/104/EHS – Článok 5 – Nariadenie (ES) č. 40/94 – Článok 9 – Zodpovednosť prevádzkovateľa internetového vyhľadávača – Smernica 2000/31/ES (smernica o elektronickom obchode)“

Abstrakt rozsudku

1.        Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Výklad nariadenia č. 40/94 a smernice 89/104 – Právo majiteľa ochrannej známky namietať proti používaniu zhodného označenia treťou osobou na zhodné výrobky – Používanie ochrannej známky v zmysle článku 9 ods. 1 nariadenia a článku 5 ods. 1 a 2 smernice

(Nariadenie Rady č. 40/94, článok 9 ods. 1; smernica Rady 89/104, článok 5 ods. 1 a 2)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Výklad nariadenia č. 40/94 a smernice 89/104 – Právo majiteľa ochrannej známky namietať proti používaniu zhodného označenia treťou osobou na zhodné výrobky – Používanie ochrannej známky v zmysle článku 9 ods. 1 písm. a) nariadenia a článku 5 ods. 1 písm. a) smernice

[Nariadenie Rady č. 40/94, článok 9 ods. 1 písm. a); smernica Rady 89/104, článok 5 ods. 1 písm. a)]

3.        Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Výklad nariadenia č. 40/94 a smernice 89/104 – Právo majiteľa ochrannej známky namietať proti používaniu zhodného označenia treťou osobou na zhodné výrobky – Reklama v rámci služby odkazov na internete

[Nariadenie Rady č. 40/94, článok 9 ods. 1 písm. a); smernica Rady 89/104, článok 5 ods. 1 písm. a)]

4.        Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Výklad nariadenia č. 40/94 a smernice 89/104 – Právo majiteľa ochrannej známky namietať proti používaniu zhodného označenia treťou osobou na zhodné výrobky – Reklama v rámci služby odkazov na internete

[Nariadenie Rady č. 40/94, článok 9 ods. 1 písm. a); smernica Rady 89/104, článok 5 ods. 1 písm. a)]

5.        Aproximácia právnych predpisov – Elektronický obchod – Smernica 2000/31 – Zodpovednosť sprostredkovateľa

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31, článok 14)

1.        Poskytovateľ služby odkazov na internete, ktorý ukladá označenie zhodné s ochrannou známkou ako kľúčové slovo a na základe neho zabezpečuje zobrazenie reklám, sa nedopúšťa používania tohto označenia v zmysle článku 5 ods. 1 a 2 smernice 89/104 o ochranných známkach alebo článku 9 ods. 1 nariadenia č. 40/94 o ochrannej zámke spoločenstva.

Je nesporné, že keď poskytovateľ služieb ukladá na účet niektorých svojich zákazníkov označenia zhodné s ochrannými známkami ako kľúčové slová a na základe nich zabezpečuje zobrazenie reklám, vykonáva obchodnú činnosť a chce dosiahnuť hospodársku výhodu.

Je takisto nesporné, že táto služba sa neposkytuje len majiteľom uvedených ochranných známok alebo prevádzkovateľom oprávneným uvádzať na trh tovary alebo služby týchto majiteľov, ale dochádza k tomu bez súhlasu majiteľov a táto služba sa poskytuje ich konkurentom alebo falšovateľom.

Hoci z týchto okolností vyplýva, že keď poskytovateľ služby odkazov umožňuje inzerentom výber označení zhodných s ochrannými známkami ako kľúčových slov, ukladá tieto označenia a na základe nich zobrazuje reklamy svojich zákazníkov, podniká „v obchodnom styku“, neznamená to, že tento poskytovateľ sám „používa“ tieto označenia v zmysle článku 5 smernice 89/104 a článku 9 nariadenia č. 40/94.

Používanie označenia zhodného alebo podobného ako ochranná známka majiteľa treťou osobou implikuje prinajmenšom to, že táto tretia osoba používa označenie v rámci svojej obchodnej komunikácie. V prípade poskytovateľa služby odkazov je to tak, že on umožňuje svojim zákazníkom používať označenia zhodné alebo podobné ako ochranné známky bez toho, aby sám používal uvedené označenia.

Tento záver nemôže vyvrátiť skutočnosť, že uvedený poskytovateľ je odmeňovaný za používanie uvedených označení svojimi zákazníkmi. To, že niekto vytvorí technické podmienky potrebné na používanie označenia a je za túto službu odmeňovaný, totiž neznamená, že ten, kto poskytuje túto službu, sám používa uvedené označenie.

(pozri body 53 – 57, 105, bod 2 výroku)

2.        Používanie označenia zhodného s ochrannou známkou konkurenta ako kľúčového slova zo strany inzerenta v rámci služby odkazov na internete s cieľom, aby používateľ internetu vedel nielen o tovaroch alebo službách ponúkaných týmto konkurentom, ale takisto o tých, ktoré ponúka uvedený inzerent, je používaním pre tovary alebo služby tohto inzerenta.

Okrem toho aj v prípadoch, keď inzerent používa označenie zhodné s ochrannou známkou ako kľúčové slovo bez úmyslu predstaviť svoje tovary alebo služby používateľom internetu ako alternatívu vo vzťahu k tovarom alebo službám majiteľa ochrannej známky, ale naopak, jeho cieľom je uviesť používateľov internetu do omylu, pokiaľ ide o pôvod jeho tovarov alebo služieb, tým, že vyvoláva dojem, že pochádzajú od majiteľa ochrannej známky alebo z podniku hospodársky s ním spojeného, ide o používanie „pre tovary alebo služby“. Takéto používanie totiž existuje v každom prípade, keď tretia osoba používa označenie zhodné s ochrannou známkou takým spôsobom, že vzniká spojitosť medzi uvedeným označením a tovarmi alebo službami uvádzanými treťou osobou na trh.

Z toho vyplýva, že používanie označenia zhodného s ochrannou známkou inzerentom ako kľúčového slova v rámci služby odkazov na internete patrí pod pojem používanie „pre tovary alebo služby“ v zmysle článku 5 ods. 1 písm. a) smernice 89/104 o ochranných známkach.

(pozri body 71 – 73)

3.        Článok 5 ods. 1 písm. a) prvej smernice 89/104 o ochranných známkach a článok 9 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva sa musia vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky je oprávnený zakázať inzerentovi, aby na základe kľúčového slova zhodného s uvedenou ochrannou známkou, ktoré tento inzerent bez súhlasu uvedeného majiteľa vybral v rámci služby odkazov na internete, robil reklamu pre tovary alebo služby zhodné s tými, pre ktoré je zapísaná uvedená ochranná známka, ak uvedená reklama priemernému používateľovi internetu neumožňuje alebo len ťažko umožňuje zistiť, či tovary alebo služby uvedené v reklame pochádzajú od majiteľa ochrannej známky alebo z podniku, ktorý je s ním hospodársky prepojený, alebo naopak, od tretej osoby.

V takejto situácii, pre ktorú je navyše typická okolnosť, že predmetná reklama sa zjaví hneď po zadaní ochrannej známky ako slova vyhľadávaného dotknutým používateľom internetu a zjaví sa v okamihu, keď je ochranná známka ako vyhľadávané slovo tiež zobrazená na obrazovke, totiž môže byť používateľ internetu uvedený do omylu, pokiaľ ide o pôvod predmetných tovarov alebo služieb. Za týchto okolností používanie označenia zhodného s ochrannou známkou treťou osobou ako kľúčového slova vyvolávajúce zobrazenie uvedenej reklamy je takej povahy, že vytvára dojem, že v obchodnom styku existuje materiálne spojenie medzi dotknutými tovarmi alebo službami a majiteľom ochrannej známky.

Vzhľadom na základnú funkciu ochrannej známky, ktorá v oblasti elektronického obchodu spočíva najmä v možnosti, aby mohli používatelia internetu, ktorí vidia reklamy zobrazené v odpovedi na vyhľadávanie týkajúce sa konkrétnej ochrannej známky, odlíšiť tovary alebo služby majiteľa a tejto ochrannej známky od tých, ktoré majú iný pôvod, pričom uvedený majiteľ musí mať právo zakázať zobrazenie reklám tretích osôb, ktoré môžu používatelia internetu nesprávne vnímať ako pochádzajúce od neho.

Vnútroštátnemu súdu prináleží v jednotlivých prípadoch posúdiť, či v rámci skutkových okolností sporu, ktorý prejednáva, došlo k takémuto zasahovaniu, alebo existuje hrozba takéhoto zasahovania do funkcie označenia pôvodu.

Ak reklama tretej osoby vytvára dojem existencie hospodárskeho prepojenia medzi touto treťou osobou a majiteľom ochrannej známky, je potrebné dospieť k záveru, že ide o zasahovanie do funkcie označenia pôvodu.

Ak je reklama, z ktorej nevyplýva existencia hospodárskeho prepojenia, z tohto hľadiska taká neurčitá, pokiaľ ide o pôvod predmetných tovarov alebo služieb, že používateľ internetu, ktorý je bežne informovaný a primerane pozorný, nemôže na základe reklamného odkazu a k nemu pripojeného reklamného textu vedieť, či je inzerent treťou osobou odlišnou od majiteľa ochrannej známky, alebo naopak, hospodársky prepojený s ním, je potrebné rovnako dospieť k záveru, že ide o zasahovanie do uvedenej funkcie ochrannej známky.

(pozri body 84, 85, 87 – 90, 99, bod 1 výroku)

4.        Keďže pre obchodný styk je typická rôznorodá ponuka tovarov a služieb, majiteľ ochrannej známky môže mať nielen cieľ uvedenou ochrannou známkou označiť pôvod svojich tovarov alebo služieb, ale takisto cieľ použiť svoju ochrannú známku na reklamné účely s cieľom informovať a presvedčiť spotrebiteľa.

Preto je majiteľ ochrannej známky oprávnený zakázať používanie označenia zhodného s jeho ochrannou známkou pre tovary alebo služby zhodné s tými, pre ktoré je zapísaná táto ochranná známka, bez jeho súhlasu, keď toto používanie spôsobuje zasahovanie do používania ochrannej známky jej majiteľom ako prostriedku podpory predaja alebo ako nástroja obchodnej stratégie.

Pokiaľ ide o používanie označenia zhodného s ochrannou známkou inej osoby ako kľúčového slova na účely zobrazenia reklamných odkazov zo strany inzerentov na internete, je zjavné, že toto používanie môže mať určité dôsledky na reklamné použitie uvedenej ochrannej známky jej majiteľom, ako aj na jeho obchodnú stratégiu.

Vzhľadom na dôležité miesto, ktoré reklama na internete zastáva v obchodnom styku, je totiž možné, že majiteľ ochrannej známky zaregistruje svoju vlastnú ochrannú známku ako kľúčové slovo u poskytovateľa služby odkazov, aby sa v rubrike „sponzorované odkazy“ zobrazila reklama. Keď ide o takúto situáciu, majiteľ ochrannej známky musí prípadne súhlasiť s tým, že zaplatí cenu za kliknutie, ktorá bude vyššia ako cena platená inými hospodárskymi subjektmi, ak chce, aby sa jeho reklama objavila pred reklamami uvedených prevádzkovateľov, ktorí si takisto vybrali jeho ochrannú známku ako kľúčové slovo. Okrem toho, aj keď majiteľ ochrannej známky je ochotný zaplatiť cenu za kliknutie, ktorá je vyššia ako tá, ktorú ponúka tretia osoba, ktorá si tiež vybrala uvedenú ochrannú známku, nemá istotu, že jeho reklama sa zobrazí pred reklamami tretích osôb, keďže na účely určenia poradia zobrazenia reklám sa zohľadňujú aj iné prvky.

Tieto dosahy na používanie označenia zhodného s ochrannou známkou tretími osobami však samy osebe nepredstavujú zasahovanie do funkcie reklamy ochrannej známky.

(pozri body 91 – 95)

5.        Článok 14 smernice 2000/31 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“) sa musí vykladať v tom zmysle, že pravidlo v ňom stanovené sa vzťahuje na poskytovateľa služby odkazov na internete, ak tento poskytovateľ nemá aktívnu úlohu takej povahy, že by vďaka nej poznal ukladané údaje alebo mal nad nimi kontrolu. Ak nemá takúto úlohu, uvedený poskytovateľ nemôže byť považovaný za zodpovedného za údaje, ktoré ukladá na žiadosť inzerenta, ibaže by po tom, ako sa dozvedel o protiprávnosti týchto údajov alebo činností tohto inzerenta, bezodkladne neodstránil uvedené údaje alebo k nim neznemožnil prístup.

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby posúdil, či je úloha vykonávaná uvedeným poskytovateľom neutrálna, t. j. či jeho konanie je výlučne technické, automatické a pasívne, čo implikuje, že tento poskytovateľ nepozná ani nekontroluje údaje, ktoré ukladá.

(pozri body 114, 119, 120, bod 3 výroku)