Vec T‑119/06

Usha Martin Ltd

proti

Rade Európskej únie a Európskej komisii

„Dumping – Dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom najmä v Indii – Porušenie záväzku – Zásada proporcionality – Článok 8 ods. 1, 7 a 9 nariadenia (ES) č. 384/96 [teraz článok 8 ods. 1, 7 a 9 nariadenia (ES) č. 1225/2009]“

Abstrakt rozsudku

1.      Právo Spoločenstva – Zásady – Proporcionalita – Nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové a vyrovnávacie clá

(Článok 5 tretí odsek ES; nariadenie Rady č. 384/96)

2.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Cenový záväzok – Záväzok týkajúci sa predkladania správ a faktúr – Porušenie hospodárskym subjektom

(Článok 5 tretí odsek ES; nariadenie Rady č. 384/96)

1.      Podľa zásady proporcionality zakotvenej v článku 5 treťom odseku ES sa na zákonnosť právnej úpravy Spoločenstva vzťahuje podmienka, že zavádzané opatrenia sú spôsobilé uskutočniť legitímny cieľ sledovaný predmetnou právnou úpravou a nejdú nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je v zásade potrebné uchýliť sa k najmenej obmedzujúcemu.

Pokiaľ však ide o oblasť spoločnej obchodnej politiky, v ktorej zákonodarca Spoločenstva disponuje širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu politickej zodpovednosti, ktorú mu zveruje Zmluva, môže byť zákonnosť takéhoto opatrenia dotknutá len očividne neprimeraným charakterom prijatého opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorý má kompetentná inštitúcia sledovať. Táto široká miera voľnej úvahy, ktorou disponuje zákonodarca Spoločenstva v danej oblasti, zodpovedá širokej miere voľnej úvahy, ktorú ustálená judikatúra priznáva inštitúciám Spoločenstva pri prijímaní konkrétnych aktov antidumpingovej ochrany podľa základných nariadení.

Z toho vyplýva, že súdne preskúmanie sa musí v oblasti ochrany proti dumpingovým opatreniam obmedziť na otázku, či sú opatrenia, ktoré zákonodarca Spoločenstva prijal, zjavne neprimerané vo vzťahu k sledovanému cieľu.

(pozri body 44 – 47)

2.      Komisia tým, že zrušila prijatie záväzku, pretože dotknutý vývozca porušil svoju povinnosť predložiť štvrťročné správy o predajoch dotknutého výrobku, na ktorý sa záväzok nevzťahuje, ako aj povinnosť nevystavovať faktúry v súlade so záväzkom pri výrobkoch, na ktoré sa záväzok nevzťahuje, neporušila zásadu proporcionality. Každé porušenie záväzku alebo povinnosti spolupráce pri uplatňovaní a kontrole tohto záväzku totiž postačuje na to, aby Komisia mohla zrušiť prijatie záväzku a uložiť konečné antidumpingové clo na základe skutočností, ktoré boli zistené v priebehu vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu záväzku, pod podmienkou, že toto vyšetrovanie bolo uzavreté konečným určením dumpingu a ujmy a že dotknutému vývozcovi bolo umožnené vyjadriť sa k veci. Navyše už samotné porušenie záväzku postačuje na jeho zrušenie. Okrem toho, hoci sa zásada proporcionality uplatňuje na otázku, či je suma vymeraného antidumpingového cla primeraná ujme, ktorá bola spôsobená výrobnému odvetviu Spoločenstva, neuplatňuje sa na otázku samotného vymerania tohto cla. Zrušenie prijatia záväzku teda vedie k vymeraniu konečného antidumpingového cla na predmetné dovozy vyvážajúcej spoločnosti. V dôsledku toho a v súlade s článkom 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 sa sadzba konečného antidumpingového cla stanovená na základe skutočností, ktoré boli zistené v priebehu vyšetrovania vedúceho k prijatiu záväzku, uplatní na dotknuté dovozy uvedenej spoločnosti a z tohto dôvodu sa považuje za vymeranie uvedeného cla. Z toho vyplýva, že zákonnosť zrušenia prijatia záväzku nemôže byť ako taká spochybnená z hľadiska zásady proporcionality.

(pozri body 51 – 55)