Žaloba podaná 29. novembra 2006 - Alcoa Trasformazioni/Komisia
(Vec T-332/06)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Alcoa Trasformazioni Srl (Portoscuso, Taliansko) (v zastúpení: M. Siragusa, T. Müller-Ibord, F. M. Salerno a T. Graf, advokáti)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobcu
zrušiť rozhodnutie Komisie z 19. júla 2006
1 v rozsahu, v akom sa vzťahuje na žalobcu a na sadzby za elektrickú energiu, ktoré má žalobca zaplatiť v Portovesme a Fusine, alebo alternatívne zrušiť rozhodnutie v rozsahu, v akom považuje tieto sadzby za nezákonnú novú pomoc,
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Táto žaloba je podaná v zmysle článku 230 ES a smeruje k zrušeniu rozhodnutia Komisie z 19. júla 2006 (ďalej len "rozhodnutie z roku 2006"), ktoré kvalifikovalo sadzby za elektrickú energiu uplatňované na žalobcov podnik na spracovanie hliníka v Portovesme a Fusine v oblasti Benátsko ako nezákonnú novú pomoc a ktorým sa začalo konanie proti týmto sadzbám podľa článku 88 ods. 2 ES.
Žalobca tvrdí, že rozhodnutie z roku 2006 je chybné a nezákonné, keďže sa odchyľuje od predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, podľa ktorého dotknuté sadzby nepredstavujú štátnu pomoc, a neberie do úvahy postup, podľa ktorého by Komisia v takomto prípade mala postupovať. Konkrétne sa žalobca opiera o tri žalobné dôvody:
Po prvé žalobca tvrdí, že tým, že Komisia začala konanie proti dotknutým sadzbám a kvalifikovala ich ako nezákonnú novú pomoc, dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 88 ods. 2, pretože (i) nejestvoval dôvod pre zistenie, že sadzby predstavujú výhodu, z ktorej vyplýva štátna pomoc a (ii) Komisia zmysluplne neposúdila, či sadzby skutočne predstavujú pre žalobcu takúto výhodu. Okrem toho žalobca tvrdí, že tak ako to bolo potvrdené v "rozhodnutí z roku 1996", sadzby zodpovedajú cenám, ktoré možno očakávať od rozumného trhového subjektu za normálnych trhových podmienok, a preto pre žalobcu nevytvárajú výhodu vyúsťujúcu do pomoci. Rozhodnutie z roku 2006 naopak len konštatuje, že sadzby vytvárajú výhodu bez toho, aby sa vykonalo podobné posúdenie. Tým Komisia ignorovala vlastné závery uvedené v predchádzajúcom rozhodnutí a vlastné skutkové zistenia, ku ktorým dospela v tomto rozhodnutí, ktoré potvrdzujú, že takáto výhoda neexistuje. Okrem toho žalobca tvrdí, že Komisia porušila svoju povinnosť odôvodnenia vyplývajúcu z článku 253 ES.
Po druhé žalobca tvrdí, že Komisia porušila zásady právnej istoty a legitímnej dôvery tým, že vlastne odvolala "rozhodnutie z roku 1996" a kvalifikovala sadzby ako novú štátnu pomoc v zjavnom rozpore s jej predchádzajúcimi zisteniami. Podľa názoru žalobcu pôvodné závery Komisie platia tak dlho, kým sa okolnosti, na ktorých sa pôvodné rozhodnutie Komisie zakladalo vecne nezmenia.
Po tretie žalobca tvrdí, že Komisia porušila článok 88 ES a procesný rámec, ktorý toto ustanovenie upravuje pre
existujúcu pomoc,
ako aj článok 1 písm. b) bod (v) a článok 17 až 19 nariadenia (ES) 659/99
2 a základné zásady práva ES
.