ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá rozšírená komora)
z 20. septembra 2019 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté s ohľadom na situáciu vo Venezuele – Žaloba podaná tretím štátom – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť“
Vo veci T‑65/18,
Venezuelská bolívarovská republika, v zastúpení: F. Di Gianni a L. Giuliano, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: pôvodne P. Mahnič a L. Ozola, neskôr P. Mahnič a A. Antoniadis, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie po prvé nariadenia Rady (EÚ) 2017/2063 z 13. novembra 2017 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele (Ú. v. EÚ L 295, 2017, s. 21), po druhé vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1653 zo 6. novembra 2018, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) 2017/2063 (Ú. v. EÚ L 276, 2018, s. 1) a po tretie rozhodnutia Rady (SZBP) 2018/1656 zo 6. novembra 2018, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2017/2074 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele (Ú. v. EÚ L 276, 2018, s. 10), v rozsahu, v akom sa ich ustanovenia týkajú Venezuelskej bolívarovskej republiky,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia J. Schwarcz, C. Iliopoulos, L. Calvo‑Sotelo Ibáñez‑Martín (spravodajca) a I. Reine,
tajomník: F. Oller, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 8. februára 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Rada Európskej únie 13. novembra 2017 prijala rozhodnutie (SZBP) 2017/2074 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele (Ú. v. EÚ L 295, 2017, s. 60). Toto rozhodnutie zahŕňa po prvé zákaz vyvážať zbrane, vojenské vybavenie alebo akékoľvek iné vybavenie, ktoré môže byť použité na účely vnútornej represie, ako aj zariadenie, technológie alebo softvér určené na monitorovanie, do Venezuely. Po druhé zahŕňa zákaz poskytovať Venezuele finančné, technické alebo iné služby v súvislosti s týmito vybaveniami a technológiami. Po tretie stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osôb, subjektov a orgánov. Podľa odôvodnenia 1 rozhodnutia 2017/2074 toto rozhodnutie reaguje na pokračujúce zhoršovanie situácie v oblasti demokracie, právneho štátu a ľudských práv vo Venezuele.
2 Článok 13 druhý odsek rozhodnutia 2017/2074 stanovuje, že toto rozhodnutie podlieha neustálej revízii a ak Rada dospeje k záveru, že jeho ciele neboli dosiahnuté, podľa potreby sa obnoví alebo zmení. Prvý odsek tohto istého článku vo svojom pôvodnom znení stanovoval, že rozhodnutie 2017/2074 sa uplatňovalo do 14. novembra 2018. Dňa 6. novembra 2018 rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/1656, ktorým sa mení rozhodnutie 2017/2074 (Ú. v. EÚ L 276, 2018, s. 10), predĺžilo platnosť tohto rozhodnutia do 14. novembra 2019 a zmenilo bod 7 prílohy I uvedeného rozhodnutia, ktorý sa týka jednej z osôb, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov.
3 Rada 13. novembra 2017 taktiež prijala nariadenie (EÚ) 2017/2063 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele (Ú. v. EÚ L 295, 2017, s. 21), na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ a rozhodnutia 2017/2074.
4 Článok 2 nariadenia 2017/2063 spresňuje, že sa zakazuje poskytovať akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu vo Venezuele alebo na použitie v tejto krajine technickú pomoc, sprostredkovateľské služby, finančné prostriedky alebo finančnú pomoc a iné služby v súvislosti s tovarom a technológiou uvedenými v Spoločnom zozname vojenského materiálu Európskej únie, prijatom Radou 17. marca 2014 (Ú. v. EÚ C 107, 2014, s. 1).
5 Článok 3 a príloha I nariadenia 2017/2063 stanovujú, že sa taktiež zakazuje predávať, dodávať, alebo vyvážať vybavenie, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, ako sú zbrane, strelivo, vozidlá na zvládanie nepokojov alebo na prepravu väzňov alebo aj výbušné látky, a poskytovať technickú pomoc, sprostredkovateľské služby, finančné prostriedky alebo finančnú pomoc v súvislosti s uvedenými vybaveniami akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu vo Venezuele alebo na použitie v tejto krajine.
6 Článok 4 nariadenia 2017/2063 stanovuje, že odchylne od článkov 2 a 3 tohto nariadenia môžu príslušné orgány členských štátov povoliť určité operácie za podmienok, ktoré považujú za vhodné.
7 Pokiaľ príslušné orgány členských štátov neudelia predchádzajúce povolenie, články 6 a 7 a príloha II nariadenia 2017/2063 zakazujú predávať, dodávať alebo vyvážať zariadenie, technológiu alebo softvér na kontrolu paketov, na odpočúvanie sietí, monitorovanie, rušenie a rozpoznávanie hlasu, ako aj poskytovať finančnú pomoc, sprostredkovateľské služby, finančnú pomoc alebo iné služby v súvislosti s uvedeným zariadením, technológiou a softvérom akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu vo Venezuele alebo na použitie v tejto krajine.
8 Podľa článku 20 nariadenia 2017/2063 sa vyššie uvedené zákazy uplatňujú:
„a) na území Únie vrátane jej vzdušného priestoru;
b) na palube akéhokoľvek lietadla alebo akéhokoľvek plavidla podliehajúceho jurisdikcii členského štátu;
c) na každú osobu na území Únie alebo mimo neho, ktorá je štátnym príslušníkom niektorého členského štátu;
d) na všetky právnické osoby, subjekty alebo orgány, ktoré sa nachádzajú na území Únie alebo mimo neho a sú založené alebo zriadené podľa práva členského štátu;
e) na všetky právnické osoby, subjekty alebo orgány v súvislosti s akoukoľvek obchodnou činnosťou, ktorá sa úplne alebo čiastočne vykonáva v Únii.“
9 Články 8 až 11 a prílohy IV a V nariadenia 2017/2063 okrem iného stanovujú, s výhradou výnimiek, zmrazenie finančných prostriedkov patriacich určitým fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ako aj zákaz, aby im boli tieto prostriedky sprístupnené.
10 Článok 17 ods. 4 nariadenia 2017/2063 napokon spresňuje, že „zoznam v prílohách IV a V sa pravidelne, najmenej raz za 12 mesiacov preskúma“. Dňa 6. novembra 2018 sa vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) 2018/1653, ktorým sa vykonáva nariadenie 2017/2063 (Ú. v. EÚ L 276, 2018, s. 1), zmenil bod 7 prílohy IV uvedeného nariadenia týkajúci sa osôb, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov.
Konanie a návrhy účastníkov konania
11 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 6. februára 2018 Venezuelská bolívarovská republika podala túto žalobu proti nariadeniu 2017/2063 v rozsahu, v akom sa jej týkajú ustanovenia tohto nariadenia.
12 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 3. mája 2018 Rada vzniesla na základe článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu námietku neprípustnosti. Venezuelská bolívarovská republika predložila svoje pripomienky k tejto námietke 27. júna 2018.
13 Na návrh štvrtej komory Všeobecný súd 17. októbra 2018 rozhodol podľa článku 28 rokovacieho poriadku o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.
14 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (štvrtá rozšírená komora) rozhodol v súlade s článkom 130 ods. 6 rokovacieho poriadku o začatí ústnej časti konania, ktorá sa obmedzuje na otázku prípustnosti žaloby. V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 rokovacieho poriadku Všeobecný súd (štvrtá rozšírená komora) taktiež vyzval účastníkov konania, aby písomne odpovedali na otázku. Účastníci konania odpovedali na túto výzvu listami zo 14. decembra 2018.
15 Samostatným návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 17. januára 2019 Venezuelská bolívarovská republika upravila na základe článku 86 rokovacieho poriadku žalobu, takže táto žaloba sa taktiež týka rozhodnutia 2018/1656 a vykonávacieho nariadenia 2018/1653 v rozsahu, v akom sa jej ich ustanovenia týkajú. Rada odpovedala na návrh na úpravu 5. februára 2019.
16 Venezuelská bolívarovská republika navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil po prvé nariadenie 2017/2063, po druhé vykonávacie nariadenie 2018/1653 a po tretie rozhodnutie 2018/1656 v rozsahu, v akom sa jej ich ustanovenia týkajú,
– zaviazal Radu na náhradu trov konania.
17 Rada vo svojej námietke neprípustnosti navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal Venezuelskú bolívarovskú republiku na náhradu trov konania.
18 Venezuelská bolívarovská republika vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti navrhuje, aby Všeobecný súd námietku neprípustnosti zamietol.
19 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky týkajúce sa prípustnosti, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 8. februára 2019.
Právny stav
O odvolaní v rozsahu, v akom sa týka nariadenia 2017/2063
Úvodné pripomienky
20 Venezuelská bolívarovská republika vo svojej žalobe navrhla zrušenie nariadenia 2017/2063 v rozsahu, v akom sa jej týkajú jeho ustanovenia.
21 Rada sa vo svojom návrhu na rozhodnutie o prípustnosti žaloby bez toho, aby sa zaoberala meritom veci, domnievala, že Venezuelská bolívarovská republika takto formulovaním svojho návrhu odkazovala na články 2, 3, 6 a 7 nariadenia 2017/2063. Venezuelská bolívarovská republika nepoprela tento výklad žaloby ani vo svojich písomných podaniach, ani na pojednávaní.
22 V dôsledku toho je potrebné domnievať sa, že v rozsahu, v akom je žaloba podaná proti nariadeniu 2017/2063, sa týka len jeho článkov 2, 3, 6 a 7 (ďalej len „napadnuté ustanovenia“).
O prípustnosti
23 Rada uvádza tri dôvody neprípustnosti, a to po prvé, že Venezuelská bolívarovská republika nemá záujem na konaní, po druhé, že nie je priamo dotknutá napadnutými ustanoveniami, a po tretie, že nie je „fyzickou alebo právnickou osobou“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
24 Všeobecný súd sa domnieva, že o prípustnosti žaloby treba rozhodnúť tak, že sa najprv preskúma druhý dôvod neprípustnosti uplatnený Radou a založený na tom, že Venezuelská bolívarovská republika nie je priamo dotknutá napadnutými ustanoveniami.
25 Rada tvrdí, že v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ Venezuelská bolívarovská republika nie je priamo dotknutá napadnutými ustanoveniami.
26 Rada v tejto súvislosti tvrdí, že Venezuelská bolívarovská republika sa nemôže domáhať, že je priamo dotknutá napadnutými ustanoveniami z dôvodu, že ich cieľom bolo donútiť ju ukončiť svoju politiku. Otázka, či akt priamo ovplyvňuje právne postavenie žalobkyne, totiž závisí od obsahu tohto aktu, a nie od jeho cieľa.
27 Navyše akt, ktorý zakazuje činnosť, má priame účinky len na postavenie tých, ktorí vykonávajú takúto činnosť. Dôsledky tohto zákazu na iné osoby nemôžu byť považované za priamo vyplývajúce z predmetného aktu. Napadnuté ustanovenia pritom neukladajú Venezuelskej bolívarovskej republike žiadny zákaz. Podľa článku 20 nariadenia 2017/2063 sa tieto ustanovenia obmedzujú na uloženie zákazu fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré patria do právomoci Európskej únie, priamo alebo nepriamo predávať, alebo vyvážať vybavenie alebo technológiu do Venezuely a poskytovať jej určité súvisiace služby.
28 Venezuelská bolívarovská republika odpovedá, že skutočnosť, že článok 20 nariadenia 2017/2063 ju a priori vylučuje z pôsobnosti tohto nariadenia, nebráni tomu, aby malo voči nej právne účinky. Články 75 a 215 ZFEÚ konkrétne umožňujú Únii prijať ekonomické sankcie určené na vyvolávanie ich účinkov v tretích krajinách. Napadnuté ustanovenia v prejednávanej veci zakazujú poskytovať Venezuelskej bolívarovskej republike vojenské vybavenie, technológiu, softvér, ako aj súvisiace služby, aby sa predišlo tomu, aby ich používala na účely vnútornej represie a aby ju priviedli k zmene jej údajnej politiky represie. Na dosiahnutie tohto cieľa napadnuté ustanovenia obmedzujú výkon určitých práv, ktorými mohla Venezuelská bolívarovská republika disponovať podľa medzinárodného práva, ako sú právo vyjednávať alebo uzatvárať zmluvy s európskymi poskytovateľmi služieb a vybavenia.
29 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry podmienka, podľa ktorej musí byť fyzická alebo právnická osoba priamo dotknutá rozhodnutím, ktoré je predmetom žaloby, ako stanovuje článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ, vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, konkrétne, aby malo napadnuté opatrenie jednak priame účinky na právne postavenie žalobkyne a jednak, aby neponechávalo žiadny priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má čisto automatickú povahu a vyplýva len z právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (uznesenie z 8. októbra 2015, Agrotikos Synetairismos Profitis Ilias/Rada, T‑731/14, neuverejnené, EU:T:2015:821, bod 26, a rozsudok z 13. septembra 2018, Almaz‑Antey/Rada, T‑515/15, neuverejnený, EU:T:2018:545, bod 62).
30 Treba taktiež pripomenúť, že na určenie toho, či má akt právne účinky, treba vychádzať najmä z jeho predmetu, obsahu, rozsahu a podstaty, ako aj právneho a skutkového kontextu, do ktorého patrí (pozri uznesenie z 8. marca 2012, Octapharma Pharmazeutika/EMA, T‑573/10, EU:T:2012:114, bod 30 a citovanú judikatúru).
31 V prejednávanej veci napadnuté ustanovenia zahŕňajú po prvé zákaz predávať alebo poskytovať akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu vo Venezuele zbrane, vojenské vybavenie, alebo akékoľvek iné vybavenie, ktoré môže byť používané na účely vnútornej represie, ako aj zariadenie, technológiu alebo softvér určené na monitorovanie. Napadnuté ustanovenia po druhé zahŕňajú zákaz poskytovať týmto istým fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom vo Venezuele finančné alebo technické služby alebo služby inej povahy v súvislosti s týmto vybavením a technológiou.
32 Článok 20 nariadenia 2017/2063 obmedzuje uplatnenie vyššie uvedených zákazov na územie Únie, na fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi niektorého členského štátu a na právnické osoby zriadené podľa práva jedného z týchto členských štátov, ako aj na právnické osoby, subjekty a orgány v súvislosti s akoukoľvek obchodnou činnosťou, ktorá sa úplne alebo čiastočne vykonáva v Únii.
33 Naopak napadnuté ustanovenia neukladajú zákaz Venezuelskej bolívarovskej republike. Napadnuté ustanovenia môžu mať nanajvýš nepriamy vplyv na tento štát v rozsahu, v akom zákaz uložený fyzickým osobám, ktoré sú štátnymi príslušníkmi niektorého členského štátu, a právnickým osobám zriadeným podľa práva jedného z týchto členských štátov, môže mať za následok obmedzenie zdrojov, z ktorých Venezuelská bolívarovská republika môže získavať predmetné tovary a služby.
34 Je pravda, že v rozsudku z 13. septembra 2018, Almaz‑Antey/Rada (T‑515/15, neuverejnený, EU:T:2018:545), Všeobecný súd zamietol tvrdenie, podľa ktorého právne postavenie subjektu so sídlom mimo Únie nebolo priamo ovplyvnené opatreniami, ktorých účelom bolo zakázať subjektom Únie vykonávať s ňou určité druhy transakcií. Všeobecný súd totiž rozhodol, že zákaz subjektom Únie vykonávať takéto transakcie viedol k uloženiu zákazu žalobkyni vykonávať s týmito subjektmi predmetné transakcie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Almaz‑Antey/Rada, T‑515/15, neuverejnený, EU:T:2018:545, bod 65).
35 Treba však uviesť, že vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 13. septembra 2018, Almaz‑Antey/Rada (T‑515/15, neuverejnený, EU:T:2018:545), bola žalobkyňa výslovne dotknutá napadnutým aktom. Jej meno bolo totiž uvedené v prílohe napadnutého rozhodnutia ako podnik, ktorému sa zakazovalo predávať alebo poskytovať predmetné výrobky alebo služby.
36 Naopak, v tejto veci Venezuelská bolívarovská republika nie je ako štát výslovne a konkrétne uvedená v napadnutých ustanoveniach spôsobom porovnateľným so žalobkyňou vo veci, v ktorej bol vydaný vyššie uvedený rozsudok.
37 Navyše Rada správne tvrdí, že Venezuelská bolívarovská republika nemôže byť prirovnaná k subjektu, akým je žalobkyňa vo veci T‑515/15. Konanie Venezuelskej bolívarovskej republiky nemožno totiž považovať len za čisto obchodnú činnosť, ako to pripustila samotná Venezuelská bolívarovská republika. Štát tak vykonáva právomoci orgánu verejnej moci predovšetkým v rámci suverénnych činností, ako sú úlohy obrany, polície a dozoru. Navyše, na rozdiel od subjektu, ktorého spôsobilosť je obmedzená jeho účelom, Venezuelská bolívarovská republika má v postavení štátu k dispozícii rozsah pôsobnosti, ktorý charakterizuje extrémna rozmanitosť a ktorý nemôže byť obmedzený na konkrétnu činnosť. Táto veľmi široká škála právomocí ju tak odlišuje od subjektu vykonávajúceho obvykle určitú hospodársku činnosť, na ktorú sa vzťahuje obmedzujúce opatrenie.
38 Navyše z judikatúry vyplýva, že zákazy, aké ukladajú napadnuté ustanovenia, nemôžu mať priamy vplyv na postavenie subjektov, ktoré nepôsobia na predmetných trhoch (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 6. septembra 2011, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, T‑18/10, EU:T:2011:419, bod 79). V rozsudku z 13. septembra 2018, Almaz‑Antey/Rada (T‑515/15, neuverejnený, EU:T:2018:545, bod 66), tak Všeobecný súd konkrétne určil, že žalobkyňa bola spoločnosťou pôsobiacou v oblasti obrany, na ktorú sa vzťahujú relevantné ustanovenia napadnutého aktu.
39 V prejednávanej veci pritom Venezuelská bolívarovská republika predložila údaje vypracované Eurostatom, z ktorých vyplýva, že celková hodnota obchodných transakcií s Venezuelou týkajúcich sa tovarov, na ktoré sa vzťahujú napadnuté ustanovenia, dosahovala 76 miliónov eur v roku 2016, 59 miliónov eur v roku 2017 a v roku 2018 bola nulová.
40 Aj keď tieto údaje môžu preukázať účinnosť napadnutých ustanovení, nemôžu preukázať, že Venezuelská bolívarovská republika kúpou predmetných tovarov a služieb konala ako subjekt podobný hospodárskemu subjektu pôsobiacemu na predmetných trhoch a nie v rámci svojich suverénnych činností.
41 Napokon v prípade neexistencie titulu, akým je zmluva, ktorého existenciu preukázala Venezuelská bolívarovská republika pred Všeobecným súdom, sa jej možnosť nadviazať vzťah s právnymi dôsledkami so subjektmi Únie zdá byť čisto špekulatívna a môže vyplývať len z budúcich a hypotetických rokovaní. Zákazy zavedené napadnutými ustanoveniami nemožno preto považovať za ovplyvňujúce právne postavenie Venezuelskej bolívarovskej republiky ako také.
42 Venezuelská bolívarovská republika síce pripomína, že podľa ustálenej judikatúry skutočnosť, že určitý akt Únie bráni verejnoprávnemu subjektu vykonávať svoje právomoci podľa svojho vlastného uváženia, znamená, že má priamy vplyv na jeho právne postavenie, takže sa ho tento akt priamo týka.
43 Judikatúra, na ktorú odkazuje Venezuelská bolívarovská republika, však bola uplatnená vo veciach týkajúcich sa poskytnutia štátnej pomoci subjektmi pôsobiacimi na nižšej ako štátnej úrovni (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. marca 1988, Exécutif régional wallon a Glaverbel/Komisia, 62/87 a 72/87, EU:C:1988:132, body 6 a 8; z 30. apríla 1998, Vlaamse Gewest/Komisia, T‑214/95, EU:T:1998:77, bod 29, a z 26. novembra 2015, Comunidad Autónoma del País Vasco a Itelazpi/Komisia, T‑462/13, EU:T:2015:902, bod 34), v poľnohospodárskej oblasti, a uloženia ciel uplatniteľných na poľnohospodárske výrobky uložených budúcemu členskému štátu pred jeho pristúpením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2009, Poľsko/Komisia, T‑257/04, EU:T:2009:182, body 56 až 58), ako aj vo vzťahu k právnej úprave premávky motorových vozidiel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2018, Ville de Paris, Ville de Bruxelles a Ayuntamiento de Madrid/Komisia, T‑339/16, T‑352/16 a T‑391/16, vec v odvolacom konaní, EU:T:2018:927, bod 50). Vo všetkých týchto veciach pritom predmetné akty priamo obmedzujú výkon vecných právomocí predmetnými verejnoprávnymi subjektmi. Naopak v prejednávanej veci napadnuté ustanovenia priamo nezakazujú Venezuelskej bolívarovskej republike kupovať a dovážať dotknuté vybavenie a získať predmetné služby. Tieto ustanovenia nemajú vplyv na jej spôsobilosť vykonávať svoje zvrchované práva na územiach a nehnuteľnostiach, ktoré patria do jej právomoci, a nič v nariadení 2017/2063 neumožňuje domnievať sa, že úmyslom Rady bolo znížiť jej právnu spôsobilosť. Keďže akýkoľvek štát – alebo združenie štátov – má právo suverénne rozhodnúť o spôsobe, ktorým zamýšľa udržiavať hospodárske vzťahy s tretími štátmi, predmetné opatrenia nanajvýš nepriamo obmedzujú možnosti Venezuelskej bolívarovskej republiky v tejto súvislosti.
44 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že právne postavenie Venezuelskej bolívarovskej republike nie je priamo ovplyvnené napadnutými ustanoveniami.
45 Venezuelská bolívarovská republika navyše tvrdí, že napadnuté ustanovenia obmedzujú jej hospodárske a finančné vzťahy, ktoré udržiava s podnikmi Únie. Tvrdí, že na posúdenie jej aktívnej legitimácie musí byť zohľadnený takýto hospodársky účinok.
46 Je pravda, že Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 3. mája 2018, Distillerie Bonollo a i./Rada (T‑431/12, vec v odvolacom konaní, EU:T:2018:251, body 51 až 53), ktorý cituje Venezuelská bolívarovská republika, rozhodol, že ak by bol priamy vplyv obmedzený na právne účinky, akákoľvek žaloba podaná výrobcom z Únie proti nariadeniu zavádzajúcemu antidumpingové clá by sa mala systematicky vyhlásiť za neprípustnú, rovnako ako aj akákoľvek žaloba podaná konkurentom príjemcu pomoci, ktorá bola vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom Komisiou po ukončení konania vo veci formálneho zisťovania, a akákoľvek žaloba podaná konkurentom proti rozhodnutiu, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Navyše Všeobecný súd vo svojich rozsudkoch z 13. septembra 2018, NK Rosneft a i./Rada (T‑715/14, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2018:544, body 80 a 81), a z 13. septembra 2018, Gazprom Neft/Rada (T‑735/14 a T‑799/14, EU:T:2018:548, body 88, 89 a 97), vydaných konkrétne v oblasti reštriktívnych opatrení, rozhodol, že na stanovenie priamej dotknutosti osôb, ktoré boli menovite označené v predmetných aktoch a ktoré preukázali prostredníctvom dokumentov predložených Všeobecnému súdu, že pôsobili na trhu dotknutom vývoznými obmedzeniami, bolo potrebné zohľadniť nielen účinky týchto obmedzení na právne postavenie týchto osôb, ale aj ich hmotnoprávne účinky na tieto osoby.
47 Z bodov 37 až 40 vyššie však vyplýva, že Venezuelská bolívarovská republika nepreukázala, že mala byť prirovnaná k subjektu pôsobiacemu v oblasti výrobkov a služieb dotknutých napadnutými ustanoveniami.
48 V dôsledku toho skutočnosť, že napadnuté ustanovenia zakazujú subjektom so sídlom v Únii mať hospodárske a finančné vzťahy s akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou, subjektom alebo orgánom vo Venezuele, nemôže viesť k záveru, že tieto ustanovenia sa priamo týkajú Venezuelskej bolívarovskej republiky v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
49 Venezuelská bolívarovská republika napokon tvrdí, že ak by bola zamietnutá jej aktívna legitimácia, bola by zbavená akejkoľvek súdnej ochrany, keďže v prípade neexistencie vnútroštátnych vykonávacích opatrení by sa nemohla obrátiť na súdy členských štátov.
50 Treba však pripomenúť, že podmienky prípustnosti stanovené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ sa síce musia vykladať z hľadiska práva na účinnú súdnu ochranu, ale aj, že toto právo nemôže viesť k odchýleniu sa od týchto podmienok, ktoré sú výslovne stanovené v Zmluve o FEÚ (pozri uznesenie z 28. septembra 2016, PAN Europe a i./Komisia, T‑600/15, EU:T:2016:601, bod 50 a citovanú judikatúru).
51 Žalobu treba preto zamietnuť ako neprípustnú v rozsahu, v akom je podaná proti napadnutým ustanoveniam.
O žalobe v rozsahu, v akom sa týka zrušenia rozhodnutia 2018/1656 a vykonávacieho nariadenia 2018/1653 po zmene žalobných návrhov
52 Venezuelská bolívarovská republika tvrdí, že článok 1 bod 1 rozhodnutia 2018/1656 mení článok 13 prvý odsek rozhodnutia 2017/2074 a predlžuje tak jeho platnosť do 14. novembra 2019. Uvádza, že podľa odôvodnenia 2 rozhodnutia 2018/1656 sa o tomto predĺžení rozhodlo „na základe preskúmania“ rozhodnutia 2017/2074. Venezuelská bolívarovská republika taktiež tvrdí, že vykonávacie nariadenie 2018/1653 bolo prijaté po preskúmaní situácie vo Venezuele v súlade s článkom 17 ods. 4 nariadenia 2017/2063. V dôsledku toho z rozhodnutia 2018/1656 a z vykonávacieho nariadenia 2018/1653 vyplýva, že na Venezuelskú bolívarovskú republiku sa budú počas ďalšieho roka naďalej vzťahovať reštriktívne opatrenia stanovené v rozhodnutí 2017/2074 a v nariadení 2017/2063. Ak je pritom platnosť aktu, ktorý bol pôvodne napadnutý, predĺžená v priebehu konania nasledujúcim aktom, tento nasledujúci akt treba považovať za nový prvok, ktorý umožňuje žalobkyni zmeniť jej žalobu.
53 Vzhľadom na to, že napadnuté ustanovenia sa však priamo netýkajú Venezuelskej bolívarovskej republiky, to isté platí pre vykonávacie nariadenie 2018/1653. Toto nariadenie totiž mení prílohu IV nariadenia 2017/2063, v znení zmien prvýkrát vykonaných vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2018/88 z 22. januára 2018, ktorým sa vykonáva uvedené nariadenie (Ú. v. EÚ L 16 I, 2018, s. 6). Venezuelská bolívarovská republika pritom nenamieta obsah uvedenej prílohy IV.
54 Navyše z článku 86 rokovacieho poriadku vyplýva, že v rámci návrhu na úpravu môže žalobkyňa navrhovať zrušenie aktu, ktorým sa nahrádza alebo mení iný akt len v prípade, ak zrušenie tohto posledného uvedeného aktu bolo navrhnuté v žalobe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2017, Almaz‑Antey Air and Space Defence/Rada, T‑255/15, neuverejnený, EU:T:2017:25, body 37 až 39 a citovanú judikatúru). Ako tvrdí Rada, rozhodnutie 2018/1656 pritom mení rozhodnutie 2017/2074, ktorého zrušenie Venezuelská bolívarovská republika vo svojom návrhu na začatie konania nenavrhla.
55 Žaloba preto musí byť v rozsahu, v akom sa týka zrušenia rozhodnutia 2018/1656 a vykonávacieho nariadenia 2018/1653 taktiež zamietnutá ako neprípustná.
56 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako neprípustnú bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ďalších dvoch dôvodoch neprípustnosti predložených Radou.
O trovách
57 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
58 Keďže Venezuelská bolívarovská republika nemala vo veci úspech, treba rozhodnúť, že bude znášať vlastné trovy konania a nahradí trovy konania Rady v súlade s jej návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Venezuelská bolívarovská republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Rada Európskej únie.
Kanninen | Schwarcz | Iliopoulos |
Calvo‑Sotelo Ibáñez‑Martín | | Reine |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. septembra 2019.
Podpisy