ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 25. októbra 2013
Vec T‑476/11 P
Európska Komisia
proti
Chrysanthe Moschonaki
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Zamietnutie kandidatúry – Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Prípustnosť – Pravidlo zhody medzi žalobou a sťažnosťou – Článok 91 ods. 2 služobného poriadku – Žaloba o náhradu škody“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 28. júna 2011, AS/Komisia (F‑55/10, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 28. júna 2011, AS/Komisia (F‑55/10, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), sa zrušuje v časti, v ktorej vyhlasuje za prípustný žalobný dôvod založený na porušení článku 7 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, v časti, v ktorej na základe tohto žalobného dôvodu zrušuje rozhodnutie z 30. septembra 2009, ktorým Európska komisia zamietla kandidatúru pani Chrysanthe Moschonaki, a v časti, v ktorej zaväzuje Komisiu na zaplatenie sumy 3 000 eur v prospech pani Moschonaki. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta. Vec sa vracia Súdu pre verejnú službu na ďalšie konanie. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Abstrakt
1. Žaloba úradníkov – Záujem na konaní – Rozhodnutie o zamietnutí kandidatúry – Rozhodnutie neoddeliteľné od rozhodnutia o vymenovaní iného úradníka – Nevyhnutnosť celkového a jednotné posúdenia záujmu na konaní – Návrh na zrušenie iba rozhodnutia o zamietnutí kandidatúry – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Žaloba úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Osobitné ťažkosti – Spravodlivá kompenzácia nevýhody, ktorá vyplynula pre žalobcu zo zrušeného aktu
(Článok 266 ZFEÚ)
3. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia skutkového stavu a dôkazných prostriedkov Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia
(Článok 257 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11 ods. 1)
4. Odvolanie – Dôvody – Dôvod proti odôvodneniu rozsudku, na ktorom nie je založený výrok – Neúčinný dôvod
5. Žaloba úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda v predmete a dôvode – Dôvody a tvrdenia neobsiahnuté v sťažnosti, ale úzko s ňou súvisiace – Prípustnosť – Dôvod založený na materiálnej alebo formálnej zákonnosti – Nedostatočná podmienka na prijatie záveru o prípustnosti
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
6. Žaloba úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda v predmete a dôvode – Dodržiavanie zásady účinnej súdnej ochrany a zásady právnej istoty – Extenzívny výklad pojmov predmet a dôvod – Zmena právneho základu námietky – Nedostatočná podmienka na prijatie záveru, že ide o nový dôvod námietky
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
7. Žaloba úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda v predmete a dôvode – Žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré neboli uvedené v sťažnosti, ale smerujú proti dôvodnosti odôvodnenia uvedeného v odpovedi na sťažnosť – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
8. Odvolanie – Odvolanie posúdené ako dôvodné – Riešenie sporu vo veci samej odvolacím súdom – Podmienka – Stav konania dovoľujúci rozhodnúť
(Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 13 ods. 1)
1. V prípade žaloby podanej úradníkom na základe článkov 90 a 91 služobného poriadku, ktorej predmetom je zrušenie rozhodnutia o zamietnutí jeho kandidatúry a zrušenie rozhodnutia o vymenovaní iného úradníka na požadované pracovné miesto, tieto dve rozhodnutia sú rozhodnutiami, ktoré sú nielen spojené, ale navyše neoddeliteľné, takže záujem úradníka na zrušení týchto dvoch rozhodnutí treba posudzovať celkovo a jednotne.
Úradník však nie je povinný navrhovať zrušenie rozhodnutia o zamietnutí jeho kandidatúry na určité miesto a zároveň zrušenie rozhodnutia o vymenovaní tretej osoby na toto miesto. Úradník, ktorý sa domáha len zrušenia rozhodnutia o zamietnutí jeho kandidatúry, nie je totiž vôbec povinný navrhovať zrušenie oboch týchto rozhodnutí.
Navyše je v súlade so zásadou proporcionality, aby sa úradník, ktorý dbá o ochranu práv tretích osôb, mohol obmedziť na to, že sa domáha zrušenia rozhodnutia o zamietnutí jeho kandidatúry bez toho, aby ho hrozba sankcie neprípustnosti jeho žaloby nútila navrhovať zrušenie vymenovania iných úradníkov.
Úradník teda môže mať záujem na pokračovaní v konaní o zrušení rozhodnutia o zamietnutí jeho kandidatúry s cieľom, aby sa údajná protiprávnosť nezopakovala v rámci podobného konania v budúcnosti, ktorého sa mieni zúčastniť, hoci nemá záujem napadnúť rozhodnutie o vymenovaní tretej osoby. V takom prípade sa úradníkov záujem na konaní musí posúdiť len s ohľadom na návrh na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí jeho kandidatúry.
Navyše prístup, v súlade s ktorým v prípade, že predmetné miesto v momente podania žaloby o neplatnosť je už obsadené, návrh na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí kandidatúry je prípustný len keď úradník navrhuje zároveň zrušenie rozhodnutia o vymenovaní, by viedol k zavedeniu ďalšej podmienky prípustnosti podaných žalôb, ktorá sa týka zákonnosti aktu spôsobujúceho ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorú tento služobný poriadok nestanovuje. Článok 91 služobného poriadku týkajúci sa žalôb, ktoré úradníci podávajú na súdy Únie proti aktom spôsobujúcim ujmu, ani žiadne iné ustanovenie totiž neukladá úradníkovi, aby pod hrozbou sankcie neprípustnosti musela jeho žaloba smerovať proti rozhodnutiu o zamietnutí kandidatúry a zároveň proti rozhodnutiu o vymenovaní.
(pozri body 34, 35, 44, 44 a 47)
Odkaz:
Súdny dvor: 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, Zb. s. I‑4333, bod 50
Všeobecný súd: 9. decembra 2010, Komisia/Strack, T‑526/08 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 45
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 39)
Odkaz:
Súdny dvor: 5. marca 1980, Könecke Fleischwarenfabrik/Komisia, 76/79, Zb. s. 665, bod 15; 14. júla 1983, Detti/Súdny dvor, 144/82, Zb. s. 2421, bod 33
Súd prvého stupňa: 8. októbra 1992, Meskens/Parlament, T‑84/91, Zb. s. II‑2335, bod 78; 31. januára 2007, C/Komisia, T‑166/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑9, II‑A‑2‑49, bod 48
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 50, 51)
Odkaz:
Súdny dvor: 2. októbra 2001, EIB/Hautem, C‑449/99 P, Zb. s. I‑6733, bod 44; 27. apríla 2006, L/Komisia, C‑230/05 P, neuverejnené v Zbierke, bod 45; 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C‑403/04 P a C‑405/04 P, Zb. s. I‑729, bod 39 a tam citovaná judikatúra
Všeobecný súd: 18. októbra 2010, Marcuccio/Komisia, T‑516/09 P, neuverejnené v Zbierke, bod 57
4. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 61)
Odkaz:
Súdny dvor: 22. decembra 1993, Pincherle/Komisia, C‑244/91 P, Zb. s. I‑6965, bod 25
5. Žalobné návrhy uvedené v žalobách úradníkov a predložené súdu Únie môžu obsahovať len tie námietky, ktoré spočívajú na rovnakom dôvode ako je dôvod, na ktorom spočívajú námietky uvedené v sťažnosti; tieto námietky však môžu byť na súde Únie rozvinuté predložením dôvodov a tvrdení, ktoré nemusia byť nevyhnutne obsiahnuté v sťažnosti, ale úzko s ňou súvisia.
Na posúdenie toho, či námietky spočívajú na rovnakom dôvode ako je dôvod, na ktorom spočívajú námietky uvedené v sťažnosti, súd Únie nemôže svoje rozhodnutie založiť len na tej okolnosti, že dôvodom sa napáda materiálna zákonnosť alebo naopak formálna zákonnosť napadnutého aktu.
Opačný výklad pravidla zhody medzi žalobou a sťažnosťou by žalobcovi umožňoval uviesť prvýkrát pred súdom Únie dôvod, ktorý nemá nijakú súvislosť s tými, ktoré uviedol v sťažnosti, pretože tieto dôvody by sa spoločne týkali buď materiálnej zákonnosti alebo formálnej zákonnosti napadnutého aktu. Za týchto okolností by menovaciemu orgánu bola v rámci sťažnosti oznámená len časť žalobných výhrad vytýkaných administratíve. Keďže by teda administratíva nepoznala s dostatočnou presnosťou výhrady alebo požiadavky dotknutej osoby, nemohla by sa pokúsiť o urovnanie sporu zmierom.
Okrem toho okolnosť, že dôvodmi uvedenými v žalobe a sťažnosti sa napáda materiálna zákonnosť alebo formálna zákonnosť aktu, nemôže sama osebe preukázať, že s ohľadom na tieto dôvody sa možno domnievať, že medzi nimi existuje úzka súvislosť. Pojmy materiálna zákonnosť a formálna zákonnosť sú totiž príliš široké a abstraktné s ohľadom na konkrétny predmet príslušného žalobného dôvodu na to, aby mohli zaručiť, že taká spojitosť môže existovať medzi dôvodmi, ktoré patria výlučne pod jeden alebo pod druhý z týchto pojmov.
(pozri body 73, 75, 78 a 79)
Odkaz:
Súdny dvor: 23. októbra 1986, Schwiering/Dvor audítorov, 142/85, Zb. s. 3177, bod 11; 20. mája 1987, Geist/Komisia, 242/85, Zb. s. 2181, bod 9; 26. januára 1989, Koutchoumoff/Komisia, 224/87, Zb. s. 99, bod 10; 14. marca 1989, Del Amo Martinez/Parlament, 133/88, Zb. s. 689, bod 10
Súd prvého stupňa: 12. marca 1996, Weir/Komisia, T‑361/94, Zb. VS s. I‑A‑121 a II‑381, bod 27
6. Uplatňovanie pravidla zhody medzi žalobou a sťažnosťou, ako aj preskúmanie tohto uplatňovania súdom Únie musia zaručiť úplné dodržiavanie jednak zásady účinnej súdnej ochrany, ktorá predstavuje základnú zásadu práva Únie vyjadrenú v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, t. j. aby dotknutá osoba mohla účinne napadnúť rozhodnutie menovacieho orgánu, ktoré jej spôsobuje ujmu, a jednak zásady právnej istoty, t. j. aby daný orgán mohol poznať už v štádiu sťažnosti výhrady, ktoré dotknutá osoba napadnutému rozhodnutiu vytýka. Nemennosť predmetu a dôvodu konania medzi sťažnosťou a žalobou je teda nevyhnutná na to, aby mohlo dôjsť k urovnaniu sporov zmierom tým, že menovaciemu orgánu sa už v štádiu sťažnosti oznámia výhrady, pričom výklad týchto pojmov nemôže viesť k obmedzeniu možností dotknutej osoby účinne napadnúť rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Práve z tohto dôvodu nemožno pojem predmet sporu, ktorý zodpovedá požiadavkám dotknutej osoby, ako ani dôvod konania, ktorý zodpovedá právnemu a skutkovému základu týchto požiadaviek, vykladať reštriktívne.
V tejto súvislosti len zmena právneho základu jednej námietky nestačí na to, aby sa dôvod tejto námietky považoval za nový. Viaceré právne základy teda môžu podporovať jednu a tú istú požiadavku, a tak jeden a ten istý dôvod. Inými slovami, tá skutočnosť, že v žalobe sa uvádza porušenie jedného konkrétneho ustanovenia, ktoré nebolo uvedené v sťažnosti, nevyhnutne neznamená, že by sa preto dôvod konania zmenil. Treba totiž prihliadnuť na podstatu uvedeného dôvodu, a nie iba na znenie týchto právnych základov, pričom súd Únie musí overiť, či existuje úzka súvislosť medzi týmito základmi a či v zásade súvisia s tými istými tvrdeniami.
(pozri body 82 – 85)
7. V rámci žaloby úradníka, v prípade, že sa sťažovateľ dozvie o odôvodnení aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, prostredníctvom odpovede na jeho sťažnosť, alebo v prípade, že odôvodnenie uvedenej odpovede značne mení alebo dopĺňa odôvodnenie uvedené v predmetnom akte, akýkoľvek žalobný dôvod uvedený po prvýkrát v štádiu žaloby a napádajúci správnosť odôvodnenia uvedeného v odpovedi na sťažnosť treba považovať za prípustný. V takých prípadoch dotknutá osoba totiž nemala možnosť podrobne a s konečnou platnosťou sa oboznámiť s dôvodmi, ktoré sú podkladom aktu spôsobujúcim ujmu.
(pozri bod 86)
8. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 99)