ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
z 30. mája 2013 (*)
„Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Podpora v sektore ovocia a zeleniny – Žaloba o neplatnosť – Priama dotknutosť – Prípustnosť – Spracované ovocie a zelenina – Operačné fondy a operačné programy – Financovanie ‚činností, ktoré nepredstavujú samotné spracovateľské činnosti‘“
V spojených veciach T‑454/10 a T‑482/11,
Associazione Nazionale degli Industriali delle Conserve Alimentari Vegetali (Anicav), so sídlom v Neapole (Taliansko), v zastúpení: pôvodne J. L. da Cruz Vilaça, S. Estima Martins a S. Carvalho de Sousa, neskôr S. Estima Martins, S. Carvalho de Sousa a R. Oliveira, advokáti,
žalobkyňa vo veci T‑454/10,
Agrupación Española de Fabricantes de Conservas Vegetales (Agrucon), so sídlom v Madride (Španielsko), a šiesti ďalší žalobcovia, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe I, v zastúpení: pôvodne J. L. da Cruz Vilaça, S. Estima Martins a S. Carvalho de Sousa, neskôr S. Estima Martins, S. Carvalho de Sousa a R. Oliveira, advokáti,
žalobcovia vo veci T‑482/11,
ktorých v konaní podporuje:
Associazione Italiana Industrie Prodotti Alimentari (AIIPA), so sídlom v Miláne (Taliansko), a desiati ďalší vedľajší účastníci konania, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe II, v zastúpení: pôvodne J. L. da Cruz Vilaça, S. Estima Martins a S. Carvalho de Sousa, neskôr S. Estima Martins, S. Carvalho de Sousa a R. Oliveira, advokáti,
vedľajší účastníci konania vo veci T‑454/10,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: vo veci T‑454/10 pôvodne B. Schima a M. Vollkommer, neskôr Schima a N. Donnelly, a vo veci T‑482/11 K. Banks a M. Schima, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Confederazione Cooperative Italiane, so sídlom v Ríme (Taliansko), a ôsmi ďalší vedľajší účastníci konania, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe III, v zastúpení: M. Merola, M. C. Santacroce a L. Cappelletti, advokáti,
vedľajší účastníci konania,
ktorých predmetom je vo veci T‑454/10 návrh na zrušenie článku 52 ods. 2a a prílohy VIII nariadenia Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 350, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 687/2010 z 30. júla 2010 (Ú. v. EÚ L 199, s. 12), a vo veci T‑482/11 návrh na zrušenie článku 50 ods. 3 a článku 60 ods. 7 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 157, s. 1),
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predseda komory N. J. Forwood (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a J. Schwarcz,
tajomník: N. Rosner, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. novembra 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (Ú. v. EÚ L 299, s. 1, ďalej len „nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov“) sa v súlade so svojím článkom 1 ods. 1 písm. i) a j) uplatňuje na sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny.
2 Nariadenie Rady (ES) č. 361/2008 zo 14. apríla 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov (Ú. v. EÚ L 121, s. 1), v sebe zahŕňa najmä niektoré ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 1182/2007 z 26. septembra 2007, ktorým sa stanovujú osobitné pravidlá pre sektor ovocia a zeleniny a menia a dopĺňajú smernice 2001/112/ES a 2001/113/ES a nariadenia (EHS) č. 827/68, (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96, (ES) č. 2826/2000, (ES) č. 1782/2003 a (ES) č. 318/2006 a zrušuje nariadenie (ES) č. 2202/96 (Ú. v. EÚ L 273, s. 1) (pozri odôvodnenie 8 nariadenia č. 361/2008).
3 Odôvodnenie 6 nariadenia č. 1182/2007 stanovuje, že „do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mali patriť výrobky, na ktoré sa vzťahujú organizácie spoločného trhu s ovocím a zeleninou a so spracovaným ovocím a zeleninou“, pričom však zdôrazňuje, že „ustanovenia o organizáciách výrobcov a medziodvetvových organizáciách a dohodách sa… uplatňujú iba na výrobky, na ktoré sa vzťahuje spoločná organizácia trhu s ovocím a zeleninou a [že] toto rozlíšenie by sa malo zachovať“.
4 Článok 1 bod 22 nariadenia č. 361/2008 vložil do kapitoly IV hlavy I časti II nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov oddiel IVa. Podľa článkov 103b, 103c a 103d tohto nového oddielu môžu organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny zriadiť operačné fondy na financovanie operačných programov, ktoré sledujú osobitné ciele. Tieto fondy sú financované z príspevkov členov, ako aj z finančnej pomoci Spoločenstva.
5 Podľa článku 103d ods. 2 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov sa finančná pomoc Spoločenstva obmedzí na 4,1 % hodnoty predanej výroby každej organizácie výrobcov s možnosťou zvýšenia na 4,6 % tejto hodnoty za predpokladu, že časť prevyšujúca 4,1 % sa použije výhradne na opatrenia súvisiace s predchádzaním krízam a krízovým riadením.
6 Článok 52 ods. 1 a 6 nariadenia Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 350, s. 1), stanovuje:
„Základ pre výpočet
1. Na účely tejto kapitoly sa hodnota predanej výroby za organizáciu výrobcov počíta na základe výroby členov organizácií výrobcov, pre ktorú bola organizácia výrobcov uznaná.
…
6. Predaná výroba sa vo fáze ‚odoslanie z organizácie výrobcov‘ fakturuje takto:
a) v náležitých prípadoch ako výrobok, ktorý je zabalený, pripravený alebo prešiel prvotným spracovaním,
b) bez DPH a
c) bez interných dopravných nákladov…“
7 Odôvodnenie 4 nariadenia Komisie (EÚ) č. 687/2010 z 30. júla 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1580/2007 (Ú. v. EÚ L 199, s. 12), stanovuje:
„Ukázalo sa, že vypočítať hodnotu ovocia a zeleniny určených na spracovanie je ťažké. Na účely kontroly a zjednodušenia je pri výpočte hodnoty ovocia a zeleniny určených na spracovanie vhodné zaviesť paušál, ktorý zodpovedá hodnote základného výrobku, teda ovocia a zeleniny určených na spracovanie, a činností, ktoré nedosahujú rozmer skutočných spracovateľských činností. Keďže množstvá ovocia a zeleniny, ktoré sú potrebné na výrobu spracovaného ovocia a zeleniny, sa pri jednotlivých skupinách výrobkov značne odlišujú, tieto rozdiely by sa mali v rámci uplatňovaných paušálov zohľadniť.“
8 Článok 1 bod 1 nariadenia č. 687/2010 zmenil a doplnil článok 21 ods. 1 písm. i) nariadenia č. 1580/2007, keď určil pojem „príprava“ ako „prípravné činnosti, ako napr. čistenie, krájanie, šúpanie orezávanie a sušenie ovocia a zeleniny, bez toho, aby z nich vzniklo spracované ovocie a zelenina“.
9 Článok 1 bod 2 nariadenia č. 687/2010 vložil do článku 52 nariadenia č. 1580/2007 odsek 2a, ktorý znie:
„Hodnota predanej výroby nezahŕňa hodnotu spracovaného ovocia a zeleniny ani akéhokoľvek iného výrobku, ktorý nepatrí do sektora ovocia a zeleniny.
Hodnota predanej výroby ovocia a zeleniny určených na spracovanie, z ktorých organizácia výrobcov, asociácia organizácií výrobcov alebo ich členovia, ktorí sú výrobcami, alebo ich družstvá, alebo pobočky uvedené v odseku 7 tohto článku buď samostatne, alebo prostredníctvom externalizácie vyrobili jeden z výrobkov zo spracovaného ovocia a zeleniny uvedených v časti X prílohy I k nariadeniu [o jednotnej spoločnej organizácii trhov] alebo akýkoľvek iný poľnohospodársky výrobok uvedený v tomto článku a ďalej opísaný v prílohe VIa k tomuto nariadeniu, sa však vypočíta ako paušál vyjadrený ako percentuálny podiel fakturovanej hodnoty daných spracovaných výrobkov.
Paušál predstavuje:
a) 53 % v prípade ovocných štiav;
b) 73 % v prípade koncentrovaných štiav;
c) 77 % v prípade rajčiakového koncentrátu;
d) 62 % v prípade mrazeného ovocia a zeleniny;
e) 48 % v prípade konzervovaného ovocia a zeleniny;
f) 70 % v prípade konzervovaných húb rodu Agaricus;
g) 81 % v prípade ovocia dočasne konzervovaného v slanom náleve;
h) 81 % v prípade sušeného ovocia;
i) 27 % v prípade ostatného spracovaného ovocia a zeleniny;
j) 12 % v prípade spracovaných aromatických bylín;
k) 41 % v prípade mletej papriky.“
10 Článok 1 bod 2 nariadenia č. 687/2010 nahradil odsek 6 článku 52 nariadenia č. 1580/2007 takto:
„6. Predaná výroba ovocia a zeleniny sa vo fáze ‚odoslanie z organizácie výrobcov‘ fakturuje v náležitých prípadoch ako výrobok uvedený v časti IX prílohy I k nariadeniu [o jednotnej spoločnej organizácii trhov], ktorý je pripravený a zabalený, bez:
a) DPH;
b) interných dopravných nákladov, ak je vzdialenosť medzi centralizovanými zbernými alebo baliacimi strediskami organizácie výrobcov a miestami distribúcie organizácie výrobcov významná.
Na účely prvého pododseku [písm. b)] členské štáty stanovia v prípade výrobkov fakturovaných v rôznych fázach dodávky alebo dopravy zníženia fakturovanej hodnoty.“
11 Článok 61 ods. 4 nariadenia č. 1580/2007, ustanovenie nezmenené a nedoplnené nariadením č. 687/2010, zdôrazňuje, že „operačné programy neobsahujú opatrenia alebo výdavky uvedené v zozname stanovenom v prílohe VIII“.
12 Nariadenie č. 1580/2007 bolo zrušené článkom 149 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 157, s. 1), pričom do nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov sa zapracovali spôsoby uplatnenia pokrývajúce tieto sektory.
13 Odôvodnenie 35 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 stanovuje:
„S cieľom uľahčiť využívanie schémy podpory na operačné programy by sa mala jasne vymedziť predávaná výroba organizácií výrobcov vrátane bližšieho určenia výrobkov, ktoré sa môžu zohľadniť, a fázy predaja, v ktorej sa má vypočítať hodnota výroby. Na účely kontroly a v záujme zjednodušenia je vhodné používať paušálnu sadzbu na výpočet hodnoty ovocia a zeleniny určených na spracovanie, ktorá predstavuje hodnotu základného výrobku, konkrétne ovocia a zeleniny určených na spracovanie, a činnosti, ktoré nepredstavujú samotné spracovateľské činnosti. Keďže sa objemy ovocia a zeleniny potrebné na výrobu spracovaného ovocia a zeleniny v závislosti od skupiny výrobkov výrazne líšia, mali by sa tieto rozdiely zohľadniť v uplatniteľných paušálnych sadzbách. …“
14 V tomto kontexte sa článok 21 ods. 1 písm. i) nariadenia č. 1580/2007 (pozri bod 8 vyššie) stal článkom 19 ods. 1 písm. j) vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 a článok 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007 sa stal článkom 50 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011, zatiaľ čo článok 50 ods. 7 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 preberá najmä článok 52 ods. 6 nariadenia č. 1580/2007 (pozri body 9 a 10 vyššie).
15 Okrem toho podľa článku 60 ods. 7 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 „investície a akcie súvisiace s úpravou ovocia a zeleniny na spracované ovocie a zeleninu môžu byť oprávnené na podporu, ak takéto investície a akcie sledujú ciele uvedené v článku 103c ods. 1 [nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov] vrátane cieľov uvedených v článku 122 prvom odseku písm. c) uvedeného nariadenia a pod podmienkou, že sú uvedené v národnej stratégii uvedenej v článku 103f ods. 2 [nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov]“.
Konanie a návrhy účastníkov konania
16 Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. septembra 2010 Associazione Nazionale degli Industriali delle Conserve Alimentari Vegetali (Anicav) podala žalobu vo veci T‑454/10. Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 5. septembra 2011 Agrupación Española de Fabricantes de Conservas Vegetales (Agrucon) a šiesti ďalší žalobcovia, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe I, podali žalobu vo veci T‑482/11.
17 Piatimi podaniami podanými do kancelárie Všeobecného súdu 13. a 17. januára 2011 Associazione Italiana Industrie Prodotti Alimentari (AIIPA) a právnické osoby uvedené v prílohe II požiadali o vstup do konania ako vedľajší účastníci konania vo veci T‑454/10 na podporu návrhov Anicav.
18 Štyrmi podaniami podanými do kancelárie Všeobecného súdu 24. januára 2011 Confederazione Cooperative Italiane a právnické osoby uvedené v prílohe III požiadali o vstup do konania ako vedľajší účastníci konania vo veci T‑454/10 na podporu návrhov Európskej komisie.
19 Dvoma podaniami podanými do kancelárie Všeobecného súdu 19. decembra 2011 Confederazione Cooperative Italiane a právnické osoby uvedené v prílohe III požiadali o vstup do konania ako vedľajší účastníci konania vo veci T‑482/11 na podporu návrhov Komisie.
20 Dvoma uzneseniami z 5. októbra 2011 a zo 6. marca 2012 predseda druhej komory Všeobecného súdu vyhovel týmto návrhom. Vedľajší účastníci konania podali svoje vyjadrenia a ostatní účastníci konania predložili svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách.
21 Uznesením predsedu druhej komory Všeobecného súdu z 22. októbra 2012 boli veci T‑454/10 a T‑482/11 spojené na účely ústneho konania a vyhlásenia rozsudku v súlade s článkom 50 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
22 Vo veci T‑454/10 Anicav navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil článok 52 a prílohu VIII nariadenia č. 1580/2007, zmeneného a doplneného nariadením č. 687/2010,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
23 Vo veci T‑482/11 Agrucon a šiesti ďalší žalobcovia, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe I, navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil článok 50 ods. 3 a článok 60 ods. 7 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
24 Vo veciach T‑454/10 a T‑482/11 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žaloby ako neprípustné a v každom prípade ako nedôvodné,
– zaviazal Anicav, Agrucon a šiestich ďalších žalobcov, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe I, na náhradu trov konania.
25 Vo veci T‑454/10 vedľajší účastníci konania, ktorí v konaní podporujú Anicav, navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté ustanovenia,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
26 Vo veciach T‑454/10 a T‑482/11 vedľajší účastníci konania, ktorí v konaní podporujú Komisiu, navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žaloby ako neprípustné a v každom prípade ako nedôvodné,
– zaviazal Anicav, Agrucon a šiestich ďalších žalobcov, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe I, na náhradu trov konania.
Právny stav
27 Žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody, v ktorých tvrdia, že ustanovenia, ktoré žiadajú zrušiť, porušujú po prvé nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov, po druhé zásadu zákazu diskriminácie a po tretie zásadu proporcionality.
28 Komisia spochybňuje v prvom rade prípustnosť a následne aj dôvodnosť týchto žalôb.
O prípustnosti
O prípustnosti žaloby vo veci T‑454/10 týkajúcej sa prílohy VIII nariadenia č. 1580/2007
29 Je potrebné uviesť, že podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ musí byť žaloba o neplatnosť podaná v lehote dvoch mesiacov, ktorá vzhľadom na jednotlivý prípad začína plynúť od zverejnenia alebo oznámenia napadnutého aktu alebo odo dňa, keď sa žalobca o ňom dozvedel. Zo samotného znenia tohto ustanovenia, ako aj z jeho cieľa, ktorým je zabezpečiť právnu istotu, vyplýva, že akt, ktorý nebol napadnutý v tejto lehote, sa stáva konečným. Tento konečný charakter sa netýka len samotného aktu, ale aj každého neskoršieho aktu, ktorý má čisto potvrdzujúci charakter. Toto riešenie odôvodnené potrebou právnej stability platí pre individuálne právne akty, ako aj pre tie, ktoré majú normatívny charakter, ako je nariadenie. Keď je však ustanovenie nariadenia zmenené, žalobu možno znovu podať, a to nielen proti tomuto ustanoveniu, ale aj proti všetkým, ktoré s ním tvoria celok, aj keď neboli zmenené (rozsudok z 18. októbra 2007, Komisia/Parlament a Rada, C‑299/05, Zb. s. I‑8695, body 28 až 30).
30 Komisia zastáva názor, že príloha VIII nariadenia č. 1580/2007, ktorá nebola zmenená a doplnená nariadením č. 687/2010, netvorí celok s článkom 52 nariadenia č. 1580/2007, ktorý bol zmenený a doplnený uvedeným nariadením.
31 V danom prípade podľa článku 103d nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov (pozri bod 5 vyššie) sa finančná pomoc Spoločenstva obmedzí najmä na 4,1 % hodnoty predanej výroby každej organizácie výrobcov s možnosťou zvýšenia tejto hranice na 4,6 % za predpokladu, že rozdiel je určený výhradne na opatrenia súvisiace s predchádzaním krízam a krízovým riadením.
32 Ako vyplýva z odôvodnenia 4 nariadenia č. 687/2010 (pozri bod 7 vyššie), paušál nachádzajúci sa v článku 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007, na základe ktorého sa stanovila hodnota predajnej výroby ovocia a zeleniny určených na spracovanie, zodpovedá hodnote základného výrobku, ako aj „činnostiam, ktoré nedosahujú rozmer skutočných spracovateľských činností“. Túto skutočnosť potvrdzuje aj druhý odsek vyššie uvedeného ustanovenia, ktorý upravuje výnimku z pravidla stanoveného v prvom odseku, podľa ktorej hodnota predajnej výroby nezahŕňa hodnotu spracovaného ovocia a zeleniny.
33 Okrem toho podľa článku 61 ods. 4 nariadenia č. 1580/2007 neobsahujú operačné programy opatrenia alebo výdavky uvedené v zozname stanovenom v prílohe VIII tohto nariadenia. Je potrebné konštatovať, že tento zoznam je dôsledkom ustanovenia, ktoré upravuje spôsoby výpočtu podpory Spoločenstva v rámci operačných programov. Vyplýva z neho, že v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, v tomto rozsahu tvorí príloha VIII nariadenia č. 1580/2007 v zmysle judikatúry uvedenej v bode 29 vyššie jeden celok s článkom 52 tohto nariadenia.
34 Ako však vyplýva z bodov 104 a 105 žaloby v spojení s jej prvý žalobným návrhom, Anicav žiada zrušiť prílohu VIII nariadenia č. 1580/2007 v rozsahu, v akom sa táto príloha neodvoláva na výdavky spojené so spracovaním ako na výdavky vylúčené z financovania v rámci operačných programov.
35 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že oprávnenosť výdavkov spojených s „činnosťami, ktoré nedosahujú rozmer skutočných spracovateľských činností“, vyplýva z paušálu uvedeného v článku 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007 a nie z prílohy VIII tohto nariadenia. Okrem toho v dôsledku prípadného zrušenia článku 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007 z dôvodov uvedených žalobcom by v zmysle článku 266 ZFEÚ Komisii vznikla povinnosť prijať všetky opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s rozsudkom Všeobecného súdu vrátane prípadných zmien a doplnení prílohy VIII tohto nariadenia. Preto každá analýza obsahu, ktorú musí mať príloha VIII nariadenia č. 1580/2007, aby bola v súlade s nariadením o jednotnej spoločnej organizácii trhov, vyplýva z vykonávacích opatrení, ktoré prijme Komisia v prípade zrušenia článku 52 ods. 2a tohto nariadenia. Návrh na zrušenie prílohy VIII nariadenia č. 1580/2007 má v rozsahu, v akom toto nariadenie vyslovene nevylúčilo výdavky spojené so spravovaním, v skutočnosti rovnaký cieľ ako návrh na zrušenie článku 52 ods. 2a tohto nariadenia, a preto v prípade, ak súd rozhodne o zrušení ustanovenia článku 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007, nemusí sa už zaoberať návrhom na zrušenie prílohy VIII uvedeného nariadenia.
O aktívnej legitimácii žalobcov
36 V súlade s ustálenou judikatúrou podmienka stanovená v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, podľa ktorej sa musí napadnuté rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, priamo týkať fyzickej osoby alebo právnickej osoby, vyžaduje, aby napadnuté opatrenie Európskej únie bezprostredne ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca a neponechávalo priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2008, Komisia/Infront WM, C‑125/06 P, Zb. s. I‑1451, bod 47 a tam citovanú judikatúru).
37 V oboch veciach Komisia uvádza, že zásada, podľa ktorej organizácie výrobcov majú nárok na podporu Spoločenstva v rámci operačných programov napriek tomu, že spracovatelia tento nárok nemajú, nie je predmetom ani nariadenia č. 1580/2007, ani vykonávacieho nariadenia č. 543/2011, ale nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov. Preto nariadenie č. 1580/2007 a vykonávacie nariadenie č. 543/2011 pristupujú k výkonu tejto zásady iba takým spôsobom, že žalobcovia nie sú priamo dotknutí ani článkom 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007, ani článkom 50 ods. 3 alebo článkom 60 ods. 7 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 (ďalej len „sporné ustanovenia“).
38 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ako vyplýva z bodov 91, 92, 97, 103, 104 a 111 žaloby a z bodov 27 a 30 repliky vo veci T‑454/10 a z bodov 92, 97, 100, 110, 117 a 119 žaloby vo veci T‑482/11, že žalobcovia nenamietajú voči všeobecnému rozlíšeniu medzi organizáciami výrobcov a spracovateľov ani nepresadzujú priznanie práva na akúkoľvek podporu spracovateľom, ktorí nie sú súčasťou organizácie výrobcov. Žalobcovia uvádzajú, že sporné ustanovenia sú nezákonné, keďže upravujú priznanie podpory pre organizácie výrobcov, ktoré zahŕňajú spracovateľské činnosti vykonávané aj spracovateľmi, ktorí nie sú súčasťou organizácie výrobcov, ako aj investície a činnosti spojené so spracovaním ovocia a zeleniny. Ako však priznáva Komisia, sporné ustanovenia zaviedli systém, podľa ktorého organizácie výrobcov majú nárok na podporu zahŕňajúcu spracovateľské činnosti vykonávané aj spracovateľmi, ktorí nie sú súčasťou organizácie výrobcov, hoci tieto činnosti boli nazvané „činnosťami, ktoré nepredstavujú samotné spracovateľské činnosti“.
39 Okrem toho sa nenamieta ani voči skutočnosti, že článok 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007 ani článok 50 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 neponechávajú uplatnenie paušálu na účely výpočtu hodnoty predajnej výroby na voľnú úvahu členským štátom. To isté platí aj v prípade článku 60 ods. 7 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011, ktorý upravuje nárok na investície a akcie súvisiace so spracovaním pod podmienkou, že sledujú ciele uvedené v článku 103c ods. 1 a článku 122 prvom odseku písm. c) nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov a že sú uvedené v národnej stratégii uvedenej v článku 103f ods. 2 tohto nariadenia.
40 Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého konkurenčné nevýhody vyplývajúce pre žalobcov a ich členov zo sporných ustanovení predstavujú nepriamy faktický následok, je potrebné uviesť, že dotknutosť konkurenčného postavenia žalobcov a ich členov vyplýva priamo z osobitného paušálu stanoveného v článku 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007 a článku 50 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011, ako aj z nároku na investície a akcie súvisiace so spracovaním vo financovaní Únie podľa článku 60 ods. 7 uvedeného vykonávacieho nariadenia, a preto sú žalobcovia priamo dotknutí spornými ustanoveniami (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. júla 1996, Métropole télévision a i./Komisia, T‑528/93, T‑542/93, T‑543/9 a T‑546/93, Zb. s. II‑649, bod 64).
41 Okrem toho výklad Komisie o zmysle priamej dotknutosti bráni každej osobe podliehajúcej právomoci súdu požiadať o zrušenie aktu, ktorého cieľom je poskytnutie podpory jeho konkurentom, keďže príslušná nevýhoda bude spočívať len v nepriamom faktickom následku. Hoci je však podľa ustálenej judikatúry zrejmé, že konkurent poberateľa podpory je priamo dotknutý rozhodnutím Komisie, ktoré povoľuje členskému štátu poskytnúť uvedenú podporu, ak nie sú pochybnosti o vôli uvedeného štátu konať (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. apríla 1995, AAC a i./Komisia, T‑442/93, Zb. s. II‑1329, body 45 a 46; ASPEC a i./Komisia, T‑435/93, Zb. s. II‑1281, bod 60 a 61, a z 22. októbra 1996, Skibsværftsforeningen a i./Komisia, T‑266/94, Zb. s. II‑1399, bod 49), ustanovenie práva Únie, ktoré upravuje poskytnutie podpory samotnou Úniou, sa priamo týka v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ konkurenta poberateľa uvedenej pomoci.
42 Navyše nariadenie č. 1580/2007 a vykonávacie nariadenie č. 543/2011 predstavujú regulačné akty v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, keďže nejde ani o legislatívne akty definované v článku 289 ods. 3 ZFEÚ, ani o individuálne akty. Je potrebné dodať, ako uvádzajú žalobcovia, pričom Komisia im neodporovala, že článok 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007 a článok 50 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 sa nepovažujú za ustanovenia obsahujúce vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
43 Hoci je totiž pravda, že poskytovanie podpory Úniou uplatnením týchto ustanovení sa vykonáva prostredníctvom vnútroštátnych orgánov, nič to nemení na skutočnosti, že nástroje, prostredníctvom ktorých tieto orgány uskutočňujú predmetné vyplácanie, sa nezameriavajú na žalobcov ani im nie sú adresované alebo oznámené. Okrem toho každá platobná agentúra vykonáva svoju funkciu v súlade s pravidlami platnými v predmetnom členskom štáte, ktoré nemusia nevyhnutne upravovať prijatie aktov napadnuteľných pred vnútroštátnymi súdmi. Za týchto podmienok, ako uvádza navyše aj Komisia v bode 16 svojej dupliky vo veci T‑454/10 a v bode 32 svojho vyjadrenia vo veci T‑482/11, je nutné konštatovať, že článok 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007 a článok 50 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 nemožno považovať za ustanovenia obsahujúce vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
44 To platí tým skôr v prípade článku 60 ods. 7 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011. Žalobcovia totiž namietajú voči zákonnosti tohto ustanovenia v rozsahu, v akom upravuje nárok na investície a akcie súvisiace so spracovaním vo financovaní Úniou, teda voči aspektu definovanému výlučne daným nariadením, ktoré nedáva členským štátom v tejto súvislosti možnosť sa k nemu vyjadriť alebo voči nemu zakročiť.
45 Pokiaľ ide o tvrdenie vedľajších účastníkov konania podporujúcich v konaní Komisiu, podľa ktorého je nárok na investície alebo akcie súvisiace so spracovaním ovocia a zeleniny podriadený ich súpisu v národných stratégiách vypracovaných podľa článku 103f ods. 2 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, je v prvom rade potrebné uviesť, že predmetné stratégie boli prijaté na základe článku 103f uvedeného nariadenia a nie článku 60 ods. 7 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011. Ich vypracovanie tak nepredstavuje vykonávacie opatrenie článku 60 ods. 7 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011. Ďalej ako vyplýva z článku 103f ods. 2 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, národné stratégie obsahujú predovšetkým analýzu situácie z hľadiska silných a slabých stránok, odôvodnenie priorít, ciele operačných programov, ich posúdenie a oznamovacie povinnosti organizácií výrobcov. Uvedené stratégie tak svojou povahou nepredstavujú opatrenia, ktorých cieľom je rozhodnúť o nároku na investície alebo akcie súvisiace so spracovaním vo financovaní Úniou. Daný nárok, voči ktorého zákonnosti sa namieta, tak nevplýva z predmetných stratégií, ale je priamo stanovený článkom 60 ods. 7 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011.
46 Nakoniec ani Komisia, ani vedľajší účastníci konania, ktorí ju v konaní podporujú, nenamietajú voči skutočnosti, že združenia žalobcov sú poverené ochranou záujmov ich členov, a patrí im tak aj právo podať žalobu. Vzhľadom na skutočnosť, že členovia predmetných združení sú priamo dotknutí spornými ustanoveniami, združenia žalobcov tak spĺňajú aj podmienku prípustnosti ich žalôb (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C‑182/03 a C‑217/03, Zb. s. I‑5479, bod 56).
O záujme Anicav na konaní
47 Vo veci T‑454/10 Komisia uvádza, že vyhlásenie neplatnosti, ktoré požaduje Anicav, by malo za následok uplatnenie skoršej právnej úpravy na prijatie nariadenia č. 687/2010. Táto právna úprava však upravuje priznanie podpory pre činnosti „prvotného spracovania“, z čoho vyplýva, že by bola pre žalobcu ešte nevýhodnejšia.
48 V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, ako vyplýva z odôvodnení 2, 3 a 4 nariadenia č. 687/2010, že uvedené nariadenie zrušilo starý systém výpočtu hodnoty predanej výroby a nahradilo ho systémom založeným na uplatnení paušálu. Prípadné vyhlásenie neplatnosti článku 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007 by nemalo za následok automatický návrat k systému podpory, ktorý sa normotvorca rozhodol nahradiť. Naopak, uvedené vyhlásenie neplatnosti by prinútilo Komisiu prijať opatrenia nachádzajúce v rozsudku Všeobecného súdu v súlade s článkom 266 ZFEÚ.
49 Tvrdenie vedľajších účastníkov konania podporujúcich v konaní Komisiu, podľa ktorého sa žaloba Anicav stala bezpredmetnou, a je preto neprípustná z dôvodu nedostatku záujmu v dôsledku vstupu do platnosti vykonávacieho nariadenia č. 543/2011, ktoré zrušilo nariadenie č. 1580/2007 (pozri bod 12 vyššie), nemožno prijať. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné uviesť, že zrušenie nariadenia č. 1580/2007 sa nerovná jeho prípadnému vyhláseniu Všeobecným súdom za neplatné, keďže zrušenie nepredstavuje uznanie nezákonnosti jeho článku 52 ods. 2a. Okrem toho predmetné zrušenie má účinky ex nunc, zatiaľ čo prípadné vyhlásenie neplatnosti má účinky ex tunc. Iba v druhom uvedenom prípade by sa sporné ustanovenia považovali za neplatné a neúčinné v zmysle článku 264 ZFEÚ. Následne v prípade vyhlásenia neplatnosti aktu je inštitúcia, ktorá ho vydala, povinná v zmysle článku 266 ZFEÚ prijať opatrenia, ktoré vyplývajú z výkonu rozsudku. Tieto opatrenia sa vzťahujú predovšetkým na odstránenie účinkov nezákonnosti konštatovaných v rozsudku, ktorým bola vyhlásená neplatnosť. Dotknutú inštitúciu tak možno priviesť k uskutočneniu primeranej nápravy postavenia žalobcu alebo k tomu, aby sa predišlo prijatiu rovnakého aktu (rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. decembra 1995, Exporteurs in Levende Varkens a i./Komisia, T‑481/93 a T‑484/93, Zb. s. II‑2941, body 46 a 47). Z toho vyplýva, že záujem Anicav na vyhlásení článku 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007 za neplatný je zachovaný.
50 Za týchto podmienok je potrebné prísť k záveru, že žaloby sú v rozsahu, v akom sa zameriavajú na zrušenie sporných ustanovení, prípustné.
O veci samej
51 Vzhľadom na vecnú súvislosť je potrebné skúmať prvé dva žalobné dôvody založené na porušení nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov a zásady zákazu diskriminácie spoločne. Ako bude totiž uvedené nižšie, výber poľnohospodárskej politiky odzrkadlený v príslušných ustanoveniach nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov zohľadňuje povinnosť zabezpečiť rovnosť zaobchádzania v súlade s článkom 34 ods. 2 ES (teraz článok 40 ods. 2 ZFEÚ) medzi spracovateľmi ovocia a zeleniny, ktorí nie sú súčasťou organizácie výrobcov, a organizáciami výrobcov, ktorí vykonávajú spracovateľské činnosti v sektore spracovaného ovocia a zeleniny.
52 Žalobcovia zastávajú názor, že nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov neupravuje možnosť poskytnutia podpory v rámci operačných programov v prospech spracovateľských činností. Sporné ustanovenia sú preto v rozpore s nariadením o jednotnej spoločnej organizácii trhov v rozsahu, v akom toto nariadenie neupravuje poskytnutie podpory, ktorá by zodpovedala nákladom na takéto činnosti. Sporné ustanovenia sú tiež v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie v rozsahu, v akom je podpora zahŕňajúca spracovateľské činnosti vyhradená len pre organizácie výrobcov a vylučuje tak spracovateľov, ktorí nie sú ich súčasťou.
53 Na úvod je potrebné uviesť, že žalobné dôvody oficiálne uvedené vo veci T‑454/10, pokiaľ ide o článok 52 nariadenia č. 1580/2007, sa týkajú výlučne jeho odseku 2a. V súvislosti s touto otázkou položenou počas pojednávania Anicav zdôraznil, že návrh na zrušenie sa v skutočnosti týka jedine tohto odseku nariadenia č. 1580/2007. Vzhľadom na skutočnosť, že druhý pododsek uvedeného odseku upravuje možnosť zohľadniť hodnotu určitých spracovateľských činností a že Anicav namieta práve proti zákonnosti tejto možnosti, je potrebné prísť k záveru, že vo veci 454/10 sa namieta práve voči článku 52 ods. 2a druhému pododseku nariadenia č. 1580/2007. Naopak, voči prvému pododseku toho istého odseku nebol formulovaný žiadny žalobný dôvod, keďže prvý pododsek z výpočtu hodnoty predanej výroby výslovne vylučuje zohľadnenie hodnoty spracovaného ovocia a zeleniny alebo akéhokoľvek iného výrobku, ktorý nepatrí do sektora ovocia a zeleniny. Preto sa odvolanie na sporné ustanovenia týka až článku 52 ods. 2a druhého pododseku nariadenia č. 1580/2007, ako aj článku 50 ods. 3 a článku 60 ods. 7 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011.
54 Pokiaľ ide o obsah žalobných dôvod žalobcov, v prvom rade je potrebné v krátkosti pripomenúť právny rámec týkajúci sa poskytovania podpory zahŕňajúcej spracovateľské činnosti ovocia a zeleniny.
55 V tejto súvislosti nariadenie Rady (ES) č. 2201/96 z 28. októbra 1996 o spoločnej organizácii trhu s výrobkami zo spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. ES L 297, s. 29; Mim. vyd. 03/020, s. 83) vo svojich článkoch 2 až 4 zaviedlo systém podpory výroby uplatňujúci sa na určité výrobky, ktorý sa skladá z dvoch častí. Cieľom prvej časti je stanovenie minimálnej ceny v prospech výrobcov, ktorú zaplatia spracovatelia za kúpu prvotnej suroviny. Systém následne obsahuje kompenzačnú podporu pre spracovateľov výmenou za ich úhradu minimálnej ceny výrobcom, čo predstavuje druhú časť (rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. júna 2006, Grécko/Komisia, T‑251/04, neuverejnený v Zbierke, bod 97).
56 Nariadenie Rady (ES) č. 2699/2000 zo 4. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2200/96 o spoločnej organizácii trhu s ovocím a zeleninou, nariadenie č. 2201/96 a nariadenie (ES) č. 2202/96, ktoré zavádza program pomoci spoločenstva pestovateľom niektorých citrusových plodov (Ú. v. ES L 311, s. 9; Mim. vyd. 03/031, s. 31), zrušilo od hospodárskeho roku 2001/2002 väčšiu časť výrobkov týkajúcich sa predchádzajúceho systému a nahradilo ich v zmysle svojho článku 2 jedinou podporou poskytovanou priamo organizáciám výrobcov, bez úpravy podpory v prospech spracovateľov, ktorí tak od teraz môžu s výrobcami voľne rokovať o cene (rozsudok Grécko/Komisia, už citovaný v bode 55 vyššie, bod 98). Je dôležité poznamenať, že článok 3 ods. 1 nariadenia č. 2201/96, zmenený a doplnený nariadením č. 2699/2000, nerozlišuje pri nároku na získanie podpory pre organizáciu výrobcov, či spracovanie ich výrobkov uskutočňujú spracovatelia tvoriaci súčasť organizácie výrobcov, alebo nie.
57 Okrem toho systém podpory pre organizácie výrobcov, ktoré dodávajú na spracovanie niektoré citrusové ovocie urodené v rámci Spoločenstva, je upravený v článkoch 1 až 5 nariadenia Rady (ES) č. 2202/96 z 28. októbra 1996, ktorým sa zavádza systém podpory spoločenstva pre výrobcov niektorých druhov citrusového ovocia (Ú. v. ES L 297, s. 49; Mim. vyd. 03/020, s. 103). Tento systém obsahuje jedinú podporu poskytovanú priamo organizáciám výrobcov, bez úpravy podpory v prospech spracovateľov, ktorí tak môžu s výrobcami voľne rokovať o cene. V tomto kontexte je dôležité poznamenať, že článok 2 ods. 1 nariadenia č. 2202/96 nerozlišuje pri nároku na získanie podpory pre organizáciu výrobcov, či spracovanie ich výrobkov uskutočňujú spracovatelia tvoriaci súčasť organizácie výrobcov, alebo nie.
58 Uvedené systémy podpory sektora výrobkov zo spracovaného ovocia a zeleniny boli zachované v platnosti v zmysle článku 55 nariadenia č. 1182/2007 do konca hospodárskeho roku 2008, keď boli zrušené (pozri tiež odôvodnenia 18 až 20, 38 a 42 nariadenia č. 1182/2007). Článok 55 nariadenia č. 1182/2007 bol ako článok 203a ods. 1 prebratý do nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov článkom 1 bodom 43 nariadenia č. 361/2008.
59 Zrušenie predmetnej podpory sa uskutočnilo súčasne so zahrnutím ovocia a zeleniny, ktoré mali na ňu nárok v režime jednotnej platby upravenom v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, s. 1; Mim. vyd. 02/040, s. 269). Predmetné zahrnutie sa uskutočnilo v zmysle článku 52 nariadenia č. 1182/2007, ktoré zmenilo a doplnilo viaceré ustanovenia nariadenia č. 1782/2003 (pozri tiež odôvodnenia 18 až 20 nariadenia č. 1182/2007).
60 Ďalej, ako uviedla Komisia v bodoch 58 a 44 svojich vyjadrení k žalobám vo veciach T‑454/10 a T‑482/11, oddiel IVa kapitoly IV hlavy I časti II nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov nazvaný „Pomoc v sektore ovocia a zeleniny“ sa týka jedine tohto sektora, tak ako bol definovaný v článku 1 ods. 1 písm. i) nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, a vylučuje sektor spracovaného ovocia a zeleniny, ako bol definovaný v článku 1 ods. 1 písm. j) tohto nariadenia. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že podľa týchto ustanovení je každý z uvedených sektorov definovaný svojimi výrobkami, ktoré normotvorca Únie vymenoval. Ak teda podpora zahŕňa náklady na spracovanie ovocia a zeleniny, ktoré vedie k predaju spracovaných výrobkov, je potom táto podpora priznaná v rámci sektora spracovaného ovocia a zeleniny. Komisia tiež v správe zo 17. novembra 2009 adresovanej riadiacemu výboru zdôraznila, že nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov neobsahuje právny základ na poskytnutie podpory v sektore spracovaného ovocia a zeleniny.
61 Navyše je dôležité pripomenúť, že sektory oprávnené na financovanie Úniou sú určené v nariadení o jednotnej spoločnej organizácii trhov, a preto sú sektory, pre ktoré uvedené nariadenie neupravuje poskytnutie podpory, z financovania vylúčené. Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že od konca hospodárskeho roku 2008 sa nemôže poskytnúť žiadna podpora Únie, ktorá by zahŕňala náklady na spracovanie ovocia a zeleniny.
62 Tento záver potvrdzuje aj odôvodnenie 7 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, podľa ktorého uvedené nariadenie predstavuje nástroj na zjednodušenie, ktorý nespochybňuje politické rozhodnutia prijaté v priebehu rokov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), a preto jeho cieľom nie je rušiť alebo meniť existujúce nástroje, ani ustanovovať nové nástroje alebo opatrenia. Túto skutočnosť potvrdzuje aj odôvodnenie 2 nariadenia č. 361/2008, ktoré do nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov začlenilo ustanovenia nariadenia č. 1182/2007, ktoré zrušilo podporu pre sektor spracovaného ovocia a zeleniny (pozri bod 58 vyššie).
63 Ako však vyplýva z článku 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007 a z článku 50 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011, ovocie a zelenina, na ktoré sa uplatňuje v nich stanovený paušál, sú spracované výrobky patriace do časti X prílohy I nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ako aj spracované výrobky uvedené v prílohe VIa nariadenia č. 1580/2007 a v prílohe VI vykonávacieho nariadenia č. 543/2011. Komisia a vedľajší účastníci konania, ktorí ju v konaní podporujú, navyše priznávajú, že paušály stanovené vo vyššie uvedených ustanoveniach zahŕňajú tiež náklady na niektoré činnosti nazvané v odôvodnení 4 nariadenia č. 687/2010 a v odôvodnení 35 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 „činnosťami, ktoré nepredstavujú samotné spracovateľské činnosti“. Tieto činnosti sa tak vykonávajú v rámci procesu, ktorého cieľom je výroba spracovaného ovocia a zeleniny, ako aj v rámci uvedenia na trh týchto spracovaných výrobkov. Túto skutočnosť preukazuje aj oznámenie, ktoré v júni 2010 adresovala členským štátom Komisia, podľa ktorého sú náklady na prípravu ako krájanie a čistenie vynaložené pred vstupom týchto výrobkov do procesu spracovania, pričom iná kategória nákladov tiež zohľadnená na účely výpočtu hodnoty predanej výroby sa týka nákladov „po spracovaní“.
64 Okrem toho Komisia v bodoch 70 a 61 svojich vyjadrení k žalobám vo veciach T‑454/10 a T‑482/11 potvrdila, že „činnosti, ktoré nepredstavujú samotné spracovateľské činnosti“, predstavujú prípravné práce, ako aj činnosti po spracovaní, akými sú propagácia, uvedenie na trh a uskladnenie.
65 Nakoniec Komisia nepopiera, že predmetné činnosti vykonávajú aj spracovatelia, ktorí nie sú súčasťou organizácie výrobcov v rámci ich činností spracovania výrobkov uvedených v článku 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007 a článku 50 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011.
66 Preto je potrebné konštatovať, že nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov nemožno vykladať spôsobom uvádzaným Komisiou.
67 Hoci je pravda, že nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov neupravuje zoznam spracovateľských činností, nič to nemení na skutočnosti, že takého činnosti nie sú oprávnené na financovanie v rámci operačných programov (pozri body 58 až 62 vyššie). Bez ohľadu na chýbajúcu definíciu pojmu hodnota predanej výroby v článku 103d nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov Komisia nemôže tento pojem vykladať spôsobom, ktorý by viedol k poskytnutiu podpory Úniou sektorom, pre ktoré nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov žiadnu podporu neupravuje.
68 Tvrdenie Komisie založené na článku 103c ods. 1 písm. c) a d) nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov tak tiež nemožno prijať.
69 Podľa odseku 1 písm. c) tohto ustanovenia sa totiž operačné programy v rámci sektora ovocia a zeleniny môžu zameriavať na zvýšenie obchodnej hodnoty týchto výrobkov. Ako však bolo uvedené v bode 60 vyššie, oddiel IVa kapitoly IV hlavy I časti II nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov sa týka sektora ovocia a zeleniny s vylúčením sektora spracovaného ovocia a zeleniny. Z toho vyplýva, že zvýšenie obchodnej hodnoty ovocia a zeleniny určených na spracovanie sa musí dotýkať všetkých činností spojených s výrobou predmetných výrobkov s výnimkou ich spracovania. Okrem toho skutočnosť, podľa ktorej poberateľmi financovania činností spojených so spracovaním sú organizácie výrobcov aktívne vo výrobe ovocia a zeleniny, nemení nič na skutočnosti, že predmetné financovanie sa týka spracovateľských činností, a teda sektora spracovaného ovocia a zeleniny (pozri bod 60 vyššie), pre ktorý nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov neupravuje žiadnu podporu.
70 Pokiaľ ide o odsek 1 písm. d) predmetného ustanovenia, podľa ktorého môže byť cieľom operačných programov v sektore ovocia a zeleniny propagácia výrobkov v čerstvej alebo spracovanej forme, je potrebné uviesť, že táto úprava zodpovedá povahe činnosti, ktorej predmetom je propagácia. V rámci propagačnej kampane zameranej na ovocie a zeleninu je totiž prakticky nemožné rozlišovať medzi čerstvými výrobkami a spracovanými výrobkami a podporovať jedine spotrebu čerstvého ovocia a zeleniny s vylúčením spracovaných výrobkov. Za týchto okolností by sa podriadenie nároku v rámci propagačných činností v sektore ovocia a zeleniny podmienke, podľa ktorej budú predmetom týchto činností iba čerstvé výrobky, rovnalo nemožnosti priznať nárok všetkým propagačným činnostiam. Článok 103c ods. 1 písm. d) nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov sa obmedzuje len na propagačné činnosti a neumožňuje poskytnúť financovanie Spoločenstvom, ktoré by zahŕňalo činnosti spojené so spracovaním ovocia a zeleniny. Je dôležité doplniť, že článok 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007, ako aj článok 50 ods. 3 a článok 60 ods. 7 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 neobmedzujú poskytnutie podpory len pre organizácie výrobcov, ktoré odsúhlasili operačný program s cieľom uvedeným v článku 103c ods. 1 písm. d) nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ani neobmedzujú rozsah činností týkajúcich sa uvedeného cieľa, ktoré by na takúto podporu mali nárok.
71 Je potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry sa musia ustanovenia práva Únie vykladať a uplatňovať spôsobom zabezpečujúcim zásadu rovnosti zaobchádzania (rozsudky Súdneho dvora zo 6. mája 1982, BayWa a i., 146/81, 192/81 a 193/81, Zb. s. 1503, bod 30; zo 17. septembra 2002, Concordia Bus Finland, C‑513/99, Zb. s. I‑7213, bod 69, a z 12. decembra 2002, Universale‑Bau a i., C‑470/99, Zb. s. I‑11617, bod 99; rozsudky Súdu prvého stupňa z 2. júla 1998, Ouzounoff Popoff/Komisia, T‑236/97, Zb. VS s. I‑A‑311, II‑905, bod 35; zo 16. júla 1998, Regione Toscana/Komisia, T‑81/97, Zb. s. II‑2889, body 50 a 51, a z 18. októbra 2001, X/BCE, T‑333/99, Zb. s. II‑3021, bod 38).
72 V rámci SPP nachádza táto zásada svoje osobitné vyjadrenie v článku 40 ods. 2 druhom pododseku ZFEÚ (rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 2009, Agrana Zucker, C‑33/08, Zb. s. I‑5035, bod 46), ktorý zakazuje diskrimináciu medzi výrobcami a spotrebiteľmi v rámci Únie.
73 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sa prijali rozdielne režimy podpory zahŕňajúce náklady na spracovanie (pozri bod 55 až 57 vyššie) tak, aby sa zachovala rovnosť zaobchádzania medzi prevádzkovateľmi Únie, teda subjektmi činnými v sektore spracovaného ovocia a zeleniny, bez ohľadu na skutočnosť, či uvedení spracovatelia sú, alebo nie sú súčasťou organizácie výrobcov. Osobitne režim stanovený v nariadení č. 2201/96 upravuje poskytnutie priamej podpory iba pre spracovateľov (rozsudok Grécko/Komisia, už citovaný v bode 55 vyššie, body 101 a 102) bez ohľadu na ich príslušnosť k organizácii výrobcov, zatiaľ čo nariadenie č. 2699/2000 upravuje poskytnutie podpory výrobcom, ktorých výrobky sú určené na spracovanie bez ohľadu na skutočnosť, či spracovateľ patrí do organizácie výrobcov, alebo nie. To platí aj v prípade režimu stanoveného v nariadení č. 2202/96.
74 V rámci toho istého ponímania rovnakého zaobchádzania s prevádzkovateľmi Únie, ktorí spracovávajú ovocie a zeleninu, aj nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov odzrkadľuje výber poľnohospodárskej politiky Rady pri podpore v sektore ovocia a zeleniny. Ako bolo uvedené v bodoch 58 až 62 a 67 až 70 vyššie, uvedená politika pozostáva zo zrušenia každej podpory v sektore bez ohľadu na príslušnosť spracovateľa k organizácii výrobcov.
75 Preto Komisia nemôže priznať žiadnu podporu, ktorá by zahŕňala náklady na spracovateľské činnosti označené za „činnosti, ktoré nepredstavujú samotné spracovateľské činnosti“, pojem, ktorý sa navyše nenachádza v nariadení o jednotnej spoločnej organizácii trhov, pričom niektoré z týchto činností vedú výlučne k výrobe spracovaného ovocia a zeleniny. Rovnako nemôže zaviesť diskrimináciu v neprospech spracovateľov, ktorí nie sú súčasťou organizácie výrobcov, a v prospech organizácií výrobcov v rozsahu, v akom vykonávajú spracovateľské činnosti.
76 V danom prípade však článok 52 ods. 2a nariadenia č. 1580/2007 a článok 50 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 priznávajú podporu v sektore spracovaného ovocia a zeleniny práve v prospech organizácií výrobcov, ktorí si sami spracovávajú produkty alebo ich dávajú spracovať na svoj účet. Tieto ustanovenia porušujú nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov, keďže uvedené nariadenie neupravuje poskytnutie takejto podpory, a z dôvodov uvedených v bodoch 73 a 74 vyššie vedú následne k diskriminácii medzi spracovateľmi Únie, ktorí si navzájom konkurujú. Tieto následky vznikajú v rozsahu, v akom paušál citovaný v týchto ustanoveniach zahŕňa aj náklady na niektoré činnosti vykonávané spracovateľmi v rámci spracovania ovocia a zeleniny, ktoré im dodali združenia výrobcov, keďže podpora zahŕňajúca určité náklady na tieto činnosti je priznaná jedine v prípade, ak spracovanie vykonáva organizácia výrobcov alebo ak sa spracovanie vykoná prostredníctvom outsourcingu na vlastnú zodpovednosť výrobcov, tak ako to definuje článok 29 nariadenia č. 1580/2007 a článok 27 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011.
77 To isté platí pre článok 60 ods. 7 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011.
78 Predovšetkým po prvé, ako to potvrdila aj Komisia počas pojednávania, toto ustanovenie upravuje nárok na financovanie Úniou pre všetky akcie alebo investície, ktoré prijali organizácie výrobcov a ktoré sú spojené so spracovaním, bez obmedzenia rozsahu nároku na „činnosti, ktoré nepredstavujú samotné spracovateľské činnosti“. Po druhé skutočnosť, že predmetný nárok závisí od realizácie cieľov článku 103c alebo článku 122 prvého odseku písm. c) nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, nerobí predmetné ustanovenie zlučiteľným s nariadením o jednotnej spoločnej organizácii trhov. Článok 103c nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov totiž spadá do oddielu IVa kapitoly IV hlavy I časti II tohto nariadenia, a preto sa týka len podpory sektora ovocia a zeleniny s vylúčením sektora spracovaného ovocia a zeleniny (pozri bod 60 vyššie). Okrem toho článok 122 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov spadá do kapitoly II hlavy II časti II nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov s názvom „Organizácie výrobcov, medziodborové organizácie a organizácie prevádzkovateľov“. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pravidlá týkajúce sa organizácií výrobcov, medziodborových organizácií a skupín výrobcov v sektore ovocia a zeleniny, sú upravené v článkoch 125a až 125n nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktoré boli do tohto nariadenia vložené článkom 1 bodom 28 nariadenia č. 361/2008, ktoré do nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov zapracovalo niektoré ustanovenia nariadenia č. 1182/2007 (pozri bod 2 vyššie). Podľa odôvodnenia 6 nariadenia č. 1182/2007 však „ustanovenia o organizáciách výrobcov a medziodvetvových organizáciách a dohodách sa však uplatňujú iba na výrobky, na ktoré sa vzťahuje spoločná organizácia trhu s ovocím a zeleninou a toto rozlíšenie by sa malo zachovať“. Skutočnosť, že organizácia výrobcov sleduje cieľ článku 122 prvého odseku písm. c) nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ustanovenia, na ktoré sa odvoláva článok 125b ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia, nemá za následok umožnenie financovania činností spojených so spracovaním ovocia a zeleniny.
79 Tvrdenie Komisie, podľa ktorého je zvýhodnenie organizácií výrobcov odôvodnené potrebou poskytnúť im pomoc, ktorá by zahŕňala aj niektoré činnosti financované v sektore čerstvého ovocia a zeleniny, nemožno prijať. V tejto súvislosti po prvé, ak by sme aj predpokladali, že takéto posúdenie možno obhájiť de lege ferenda, nič to nemení na skutočnosti, že nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov neupravuje poskytnutie takejto pomoci. Po druhé, hoci je pravda, že pri uvedení čerstvého ovocia a zeleniny na trh je nevyhnutné vykonať činnosti týkajúce sa čistenia, balenia a uskladnenia, ktoré sú podobné niektorým činnostiam spoločností v rámci spracovania, naďalej platí, že predmetné ovocie a zelenina sú výrobky uvádzané na trh v čerstvom stave. Vzhľadom na skutočnosť, že na jednej strane ovocie a zelenina uvádzaná na trh v čerstvom stave aj po tom, čo bola podrobená niektorým vyššie uvedeným úkonom, a na druhej strane ovocie a zelenina určené na spracovanie, si navzájom nekonkurujú, nie je nutné s nim zaobchádzať podobným spôsobom. Po tretie rozdiel, ktorý robí Komisia medzi týmito dvoma kategóriami výrobkov, je vo veľkej miere vytvorený umelo, keďže uvedenie na trh výrobkov buď v ich čerstvom stave, alebo výrobkov určených na spracovanie závisí predovšetkým od skutočnosti, či sú v súlade s predpismi týkajúci sa uvedenia na trh výrobkov určených na predaj v čerstvom stave podľa článku 113a nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, a konkrétnejšie, podľa vykonávacieho nariadenia č. 543/2011. Napriek tomu skutočnosť, že trh s ovocím a zeleninou sa odlišuje od trhu so spracovaným ovocím a zeleninou, nevedie nevyhnutne k uplatneniu podobného rozdielu na úrovni organizácií výrobcov, ktorí majú nárok na spornú podporu. Po štvrté je potrebné konštatovať, že vysvetlenie spočívajúce v údajnom zámere poskytnúť podporu výrobcom ovocia a zeleniny určenej na spracovanie, ktorá by odzrkadľovala financovanie podobných činností spoločností pri ovocí a zelenine určených na uvedenie na trh v čerstvom stave, spochybňuje skutočnosťou, že ani článok 52 ods. 2a druhý pododsek nariadenia č. 1580/2007, ani článok 50 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 neupravujú poskytnutie podpory organizáciám výrobcov, ktoré nemajú možnosť samy spracovať alebo dať na spracovanie ich výrobky bez zjavného odôvodnenie tohto odlišného zaobchádzania.
80 Nakoniec tvrdenie Komisie odôvodňujúce rozdielne zaobchádzanie medzi na jednej strane organizáciami výrobcov, ktorí poberajú podporu za činnosti spojené so spracovaním, a na druhej strane spracovateľmi, nie je možné prijať. Predovšetkým po prvé, keďže nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov neupravuje poskytnutie podpory zahŕňajúcej náklady na činnosti spojené so spracovaním, nie je možné priznať žiadnu podporu tohto typy napriek tomu, že Komisia nazýva tieto činnosti „činnosťami, ktoré nepredstavujú samotné spracovateľské činnosti“. Po druhé a v každom prípade v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, sa spracovateľ a organizácia výrobcov vykonávajúca spracovateľské činnosti nenachádzajú v odlišnej situácii, pokiaľ ide o ich zásah do sektora spracovaného ovocia a zeleniny, ale naopak, sú na tomto trhu vzájomnými konkurentmi. V tejto súvislosti nemožno zastávať názor, že postavenie spracovateľa je analogické postaveniu organizácie výrobcov, ktorej členovia nepestujú ovocie a zeleninu, vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a), článku 122 prvého odseku písm. a) bodu iii) a článku 125b nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov v spojení s článkom 2 písm. a) a c) nariadenia č. 1782/2003 predstavuje takáto činnosť podmienku, ktorá musí byť zo strany právnickej osoby splnená, aby tá mohla byť považovaná za organizáciu výrobcov v danom sektore. Organizácia výrobcov v sektore ovocia a zeleniny, ktorej členovia by ovocie a zeleninu nepestovali, tak nemôže vzniknúť. Preto cieľ koncentrácie ponuky uvedený v odôvodnení 10 nariadenia č. 1182/2007 neodôvodňuje diskriminačné zaobchádzanie v prospech organizácie výrobcov, ak vykonávajú spracovateľské činnosti, a v neprospech spracovateľov, pričom takéto zaobchádzanie nebolo v nariadení č. 1182/2007 navyše stanovené. V tomto kontexte predmetný cieľ nabáda na podporu zahŕňajúcu jedine výrobu ovocia a zeleniny vzhľadom na skutočnosť, že normotvorca Únie sa rozhodol zrušiť každú podporu zahŕňajúcu náklady na spracovateľské činnosti.
81 Z vyššie uvedeného vyplýva, že sporné ustanovenia musia byť zrušené v rozsahu, v akom stanovujú, že hodnota „činností, ktoré nepredstavujú samotné spracovateľské činnosti“, je zarátaná do hodnoty predanej výroby, ako aj v rozsahu, v akom upravujú nárok na financovanie investícií a akcií spojených so spracovaním ovocia a zeleniny Úniou, a že o žalobe vo veci T‑454/10 nie je potrebné rozhodnúť, keďže cieľom tejto žaloby je zrušenie prílohy VIII nariadenia č. 1580/2007.
82 Za týchto okolností nie je potrebné skúmať tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, keďže rozsah požadovaného zrušenia na základe tohto žalobného dôvodu je totožný s rozsahom požadovaným na základe prvých dvoch žalobných dôvodov.
O zachovaní účinkov zrušených ustanovení
83 Podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ Všeobecný súd môže, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré z účinkov aktu, ktorý vyhlásil za neplatný, sa považujú za konečné.
84 Počas pojednávania žalobcovia a vedľajší účastníci konania, ktorí v konaní podporujú Anicav, zastávali názor, že v danom prípade nie je nutné uplatniť článok 264 druhý odsek ZFEÚ. Naopak, Komisia sa vyjadrila v prospech zachovania účinkov sporných ustanovení.
85 Je potrebné uviesť, že článok 52 ods. 2a druhý pododsek nariadenia č. 1580/2007 a článok 50 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 543/2001 sa rušia z dôvodu, že paušály, ktoré sú v nich uvedené, zahŕňajú aj náklady na niektoré činnosti vykonávané v rámci spracovania ovocia a zeleniny. V tomto kontexte je potrebné zabrániť čiastočnému spochybneniu finančných operácií týkajúcich sa Komisie, národných platobných agentúr a organizácií výrobcov v rozsahu, v akom by bolo potrebné prepočítať každú podporu poskytnutú podľa sporných ustanovení s cieľom určiť časť pripadajúcu na spracovateľské činnosti každého dotknutého výrobku, čo by v danom prípade navyše spôsobilo značné technické ťažkosti.
86 Preto je potrebné rozhodnúť, že účinky vyplývajúce z článku 52 ods. 2a druhého pododseku nariadenia č. 1580/2007 a z článku 50 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 ostanú vo vzťahoch medzi Komisiou, členskými štátmi a organizáciami výrobcov zachované v tom zmysle, že za konečné sa považujú jedine platby organizáciám výrobcov vykonané podľa týchto ustanovení od vstupu do platnosti nariadenia č. 687/2010 do vyhlásenia tohto rozsudku.
87 Naopak, pokiaľ ide o investície a akcie majúce nárok na podporu Únie v zmysle článku 60 ods. 7 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011, nie je nevyhnutné určiť, že účinky uvedeného ustanovenia sú konečné, keďže financovanie založené na tomto článku je v celom svojom rozsahu nezákonné, ako to bolo už konštatované.
O trovách
88 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju v súlade s návrhmi žalobcov na náhradu trov konania s výnimkou tých trov konania, ktoré sú spojené s vedľajšou účasťou v konaní na jej podporu.
89 Komisia znáša tiež trovy konania vedľajších účastníkov konania, ktorí v konaní podporujú Anicav vo veci T‑454/10.
90 Vedľajší účastníci konania, ktorí v konaní podporujú Komisiu, znášajú trovy konania žalobcov spojené s ich vedľajšou účasťou.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Článok 52 ods. 2a druhý pododsek nariadenia Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 687/2010 z 30. júla 2010, sa ruší v rozsahu, v akom stanovuje, že hodnota „činností, ktoré nepredstavujú samotné spracovateľské činnosti“, je zarátaná do hodnoty predanej výroby ovocia a zeleniny určených na spracovanie.
2. Článok 50 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, sa ruší v rozsahu, v akom stanovuje, že hodnota „činností, ktoré nepredstavujú samotné spracovateľské činnosti“, je zarátaná do hodnoty predanej výroby ovocia a zeleniny určených na spracovanie.
3. Článok 60 ods. 7 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 sa ruší.
4. O žalobe vo veci T‑454/10 nie je potrebné rozhodnúť, keďže cieľom tejto žaloby je zrušenie prílohy VIII nariadenia č. 1580/2007.
5. Účinky článku 52 ods. 2a druhého pododseku nariadenia č. 1580/2007 a článku 50 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 ostanú zachované v tom zmysle, že za konečné sa považujú jedine platby organizáciám výrobcov vykonané podľa týchto ustanovení do vyhlásenia tohto rozsudku.
6. Komisia znáša vo veci T‑454/10 vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Associazione Nazionale degli Industriali delle Conserve Alimentari Vegetali (Anicav) a vedľajším účastníkom konania, ktorí ju v konaní podporovali a ktorých mená sa nachádzajú v prílohe II.
7. Účastníci konania, ktorí v konaní podporovali Komisiu a ktorých mená sa nachádzajú v prílohe III, znášajú vo veci T‑454/10 vlastné trovy konania.
8. Komisia znáša vo veci T‑482/11 vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Agrupación Española de Fabricantes de Conservas Vegetales (Agrucon) a vedľajším účastníkom konania, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe I.
9. Účastníci konania, ktorí v konaní podporovali Komisiu a ktorých mená sa nachádzajú v prílohe III, znášajú vo veci T‑482/11 vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. mája 2013.
Podpisy
PRÍLOHA I
Associazione Italiana Industrie Prodotti Alimentari (AIIPA), so sídlom v Miláne (Taliansko),
Associazione Nazionale degli Industriali delle Conserve Alimentari Vegetali (Anicav), so sídlom v Neapole (Taliansko),
Campil‑Agro‑Industrial do Campo do Tejo, Lda, so sídlom v Cartaxe (Portugalsko),
Evropaïka Trofima AE, so sídlom v Larisse (Grécko),
FIT – Fomento da Indústria do Tomate, SA, so sídlom v Águas de Moura (Portugalsko),
Konservopoiia Oporokipeftikon Filippos AE, so sídlom vo Verii (Grécko),
Panellinia Enosi Konservopoion, so sídlom v Aténach (Grécko),
Elliniki Etairia Konservon AE, so sídlom v Nafpliu (Grécko),
Anonymos Viomichaniki Etaireia Konservon D. Nomikos, so sídlom v Marousi (Grécko),
Italagro – Indústria de Transformação de Produtos Alimentares, SA, so sídlom v Castanheira do Ribatejo (Portugalsko),
Kopaïs AVEE Trofimon & Poton, so sídlom v Marousi,
Serraïki Konservopoiia Oporokipeftikon Serko AE, so sídlom v Serrese (Grécko),
Sociedade de Industrialização de Produtos Agrícolas – Sopragol, SA, so sídlom v More (Portugalsko),
Sugalidal – Indústrias de Alimentação, SA, so sídlom v Benavente (Portugalsko),
Sutol – Indústrias Alimentares, Lda, so sídlom v Alcácer do Sal (Portugalsko),
ZANAE Zymai Artopoiias Nikoglou AE Viomichania Emporio Trofimon, so sídlom v Solúne (Grécko)
PRÍLOHA II
Agrupación Española de Fabricantes de Conservas Vegetales (Agrucon), so sídlom v Madride (Španielsko),
AIT – Associação dos Industriais de Tomate, so sídlom v Lisabone (Portugalsko),
Panellinia Enosi Konservopoion, so sídlom v Aténach (Grécko),
Kopaïs AVEE Trofimon & Poton, so sídlom v Marousi (Grécko),
Evropaïka Trofima AE, so sídlom v Larisse (Grécko),
Konservopoiia Oporokipeftikon Filippos AE, so sídlom vo Verii (Grécko),
Anonymos Viomichaniki Etaireia Konservon D. Nomikos, so sídlom v Maroussi,
Serraïki Konservopoiia Oporokipeftikon Serko AE, so sídlom v Serrese (Grécko),
Elliniki Etairia Konservon AE, so sídlom v Nafpliu (Grécko),
ZANAE Zymai Artopoiias Nikoglou AE Viomichania Emporio Trofimon, so sídlom v Solúne (Grécko)
PRÍLOHA III
Cooperativas Agro‑alimentarias, so sídlom v Madride (Španielsko),
Fédération française de la coopération fruitière, légumière a horticole (Felcoop), so sídlom v Paríži (Francúzsko),
VOG Products Soc. agr. coop., so sídlom v Laives (Taliansko),
Consorzio Padano Ortofrutticolo Soc. agr. coop. (Copador), so sídlom v Collecchiu (Taliansko),
Consorzio Casalasco del Pomodoro Soc. agr. coop., so sídlom v Rivarolo del Re ed Uniti (Taliansko),
ARP Agricoltori Riuniti Piacentini Soc. agr. coop., so sídlom v Podenzane (Taliansko),
Orogel Fresco Soc. coop. agr., so sídlom v Cesene (Taliansko),
Conserve Italia –Consorzio Italiano Fra Cooperative Agricola Soc. coop. agr., so sídlom v San Lazzaro di Savena (Taliansko)