ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 13. januára 2011

Vec F‑77/09

Bart Nijs

proti

Dvoru audítorov Európskej únie

„Verejná služba – Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Článok 22a a článok 22b služobného poriadku – Nestrannosť – Primeraná lehota“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou B. Nijs navrhuje najmä zrušiť po prvé rozhodnutie z 15. januára 2009, ktorým bol odvolaný z funkcie, po druhé rozhodnutie č. 81‑2007 Dvora audítorov z 20. septembra 2007, ktorým boli prenesené právomoci menovacieho orgánu na výbor ad hoc, po tretie všetky prípravné rozhodnutia prijaté menovacím orgánom ad hoc, a subsidiárne žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu „určil“, že sankcia odvolania je neprimeraná

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Dvoru audítorov.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Právomoc Súdu pre verejnú službu – Obmedzenia

(Články 266 ZFEÚ a 270 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha 1 článok 1)

2.      Úradníci – Práva a povinnosti – Sloboda prejavu – Poskytnutie informácií, ktoré vedú k predpokladu existencie možnej nezákonnej činnosti alebo závažného nesplnenia povinnosti – Ochrana pred disciplinárnym stíhaním – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 22a ods. 1 a článok 22b ods. 1)

3.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Opravný prostriedok podaný na menovací orgán ad hoc zložený z členov inštitúcie, v tomto prípade Dvora audítorov – Prípustnosť

(Článok 247 ods. 2 ES)

4.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Povinnosť administratívy vykonávať svoju disciplinárnu právomoc so starostlivosťou a nestranne

5.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda v predmete a dôvode – Dôvody a tvrdenia neobsiahnuté v sťažnosti, ale úzko s ňou súvisiace – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

6.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Postih – Voľná úvaha menovacieho orgánu – Súdne preskúmanie – Rozsah – Obmedzenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 17, 17a a 86 až 89)

7.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Lehoty – Povinnosť administratívy konať v primeranej lehote – Posúdenie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX)

1.      Súd pre verejnú službu nemá právomoc zmeniť disciplinárny postih alebo rozhodnúť, že taký postih je neprimeraný, a vrátiť vec administratíve na nové rozhodnutie. Prislúcha totiž subjektu, ktorý postih uložil, aby v prípade potreby prijal podľa článku 266 ZFEÚ opatrenia na vykonanie prípadného zrušujúceho rozsudku.

(pozri bod 55)

2.      Článok 22b ods. 1 služobného poriadku odkazuje na článok 22a ods. 1 prvý pododsek služobného poriadku na účely definovania informácií, ktorých poskytnutie nemôže viesť k disciplinárnemu stíhaniu, pričom obe ustanovenia sa týkajú iba oznámenia konkrétnych skutočností, ktorých prvé posúdenie mohli viesť úradníka, ktorý ich oznámil, k tomu, aby sa odôvodnene domnieval, že ide o protiprávnu činnosť alebo závažné nesplnenie povinnosti.

Poskytnutie informácií upravené v týchto článkoch je chránené proti disciplinárnemu stíhaniu iba v prípade, keď spĺňa túto podmienku a je uskutočnené s výhradou, ktorá vyplýva z povinnosti objektívnosti a nestrannosti, rešpektovania vážnosti funkcie, cti osôb a prezumpcie neviny.

Ochrana v článku 22b ods. 1 služobného poriadku sa nemôže uplatniť na úradníkov, ktorí si nesplnili povinnosti, ako napr. porušenie povinnosti postupovať s čo najväčšou obozretnosťou a zdržanlivosťou pri zverejňovaní obvinení patriacich do právomoci Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

(pozri body 65, 66, 70 a 80)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 2 mája 2007, Giraudy/Komisia, F‑23/05, bod 162

3.      Menovací orgán ad hoc zložený z členov Dvora audítorov poskytuje všetky záruky zákonného zaobchádzania v rámci disciplinárneho konania, pretože od uvedených členov sa vyžaduje, aby poskytli všetky záruky nezávislosti a nestrannosti a splnili túto požiadavku počas svojho mandátu. Kódex správania členov Dvora audítorov tiež stanovuje, že musia zabrániť akejkoľvek situácii, ktorá by mohla viesť k stretu záujmov.

Okrem toho každý administratívny orgán má povinnosť, ktorá mu je uložená najmä v disciplinárnej oblasti, dodržať zásadu nestrannosti.

(pozri bod 102)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 29. septembra 2009, Hau/Parlament, F‑125/07, bod 27 a tam citovaná judikatúra

4.      Administratíva musí svoju disciplinárnu právomoc vykonávať s náležitou starostlivosťou a nestranne.

Úloha úradníka povereného administratívnym vyšetrovaním nutne znamená, že uskutoční zistenia relevantných skutkových okolností, a teda ich posúdenie na určenie ich relevantnosti, ako aj posúdenie dôkaznej sily predložených dôkazov, ktoré by sa mohli použiť v rámci disciplinárneho konania. Táto diskrečná právomoc sa líši podľa povahy disciplinárnych priestupkov, ktoré by mohli byť postihované, a podľa vyšetrovania, ktoré vyžadujú. Overenia vykonané úradníkom povereným vyšetrovaním vyžadujú, aby tento úradník posúdil skutočnosti, ktoré by mohli predstavovať porušenie rešpektovania vážnosti funkcie, čo je významná povinnosť všetkých úradníkov, aby tým prípadne určil relevantné skutočnosti. Zakázať mu urobiť také posúdenie by zabránilo akémukoľvek administratívnemu vyšetrovaniu v súvislosti s týmito skutočnosťami.

(pozri body 110, 115 a 118)

5.      Na účely zachovania cieľa konania pred podaním žaloby, teda umožniť administratíve preskúmať svoje rozhodnutie a dosiahnuť tak mimosúdne vyriešenie sporu, sa rozhodlo, že pravidlo zhody medzi sťažnosťou a žalobou sa môže uplatniť iba v jedinom prípade, keď žaloba v súdnom konaní mení predmet sťažnosti alebo jej dôvod, pričom pojem „dôvod“ sa má vykladať extenzívne v zmysle spochybnenia vnútornej zákonnosti napadnutého aktu alebo alternatívne spochybnenia jeho vonkajšej zákonnosti. V dôsledku toho, s výhradou námietok nezákonnosti a žalobných dôvodov verejného poriadku, obvykle nastane zmena dôvodu sporu a následne neprípustnosť pre nedodržanie pravidla zhody iba v prípade, ak žalobca, ktorý vo svojej sťažnosti spochybňuje iba formálnu platnosť aktu spôsobujúceho mu ujmu, vrátane jeho procesných aspektov, vznesie v žalobe vecné žalobné dôvody, alebo naopak, ak žalobca po tom, ako vo svojej sťažnosti spochybňoval výlučne vecnú zákonnosť aktu spôsobujúceho mu ujmu, podá žalobu obsahujúcu žalobné dôvody týkajúce sa formálnej platnosti tohto aktu, vrátene jeho procesných aspektov.

(pozri bod 129)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, body 110, 119 a 120

6.      Disciplinárne opatrenia zavedené služobným poriadkom nestanovujú pevný vzťah medzi postihom a nesplnením povinnosti. Pokiaľ sa preukáže skutkový stav v neprospech úradníka, voľba primeraného disciplinárneho postihu prislúcha menovaciemu orgánu a súd Únie nemôže nahradiť posúdenie tohto orgánu svojím posúdením, s výnimkou prípadu zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci.

Inštitúcie majú právo očakávať od úradníkov v určitej platovej triede, že budú konať diskrétne a obozretne. Úradník, ktorý bol autorom urážlivých textov, ktoré verejne šíril, je zodpovedný za dve závažné porušenia článkov 17 a 17a služobného poriadku. Odvolanie tohto úradníka z funkcie teda nie je neprimerané.

(pozri body 131, 132 a 135)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 18. decembra 1997, Daffix/Komisia, T‑12/94, body 63 a 89; 12. septembra 2000, Teixeira Neves/Súdny dvor, T‑259/97, bod 108

7.      Zo zásady riadnej správy vecí verejných vyplýva, že disciplinárne orgány sú povinné viesť disciplinárne konanie s náležitou starostlivosťou a konať tak, aby každý vyšetrovací úkon bol vykonaný v lehote primeranej vo vzťahu k predošlému aktu. Otázka, či už začaté disciplinárne konanie bolo vedené s požadovanou náležitou starostlivosťou, závisí aj od okolnosti, aký čas uplynul medzi okamihom, v ktorom došlo k údajnému disciplinárnemu previneniu, a vydaním rozhodnutia o začatí disciplinárneho konania.

Porušenie zásady dodržania primeranej lehoty však vo všeobecnosti neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia, ktoré bolo prijaté na záver správneho konania. Nedodržanie zásady primeranej lehoty má totiž vplyv na platnosť správneho konania iba v prípade, ak neprimerane dlhé trvanie tohto konania môže mať vplyv na samotný obsah rozhodnutia prijatého na záver správneho konania. To isté môže platiť práve v konaniach o uložení postihu, pokiaľ neprimerane dlhé trvanie konania ovplyvní schopnosť dotknutých osôb účinne sa brániť.

(pozri body 141 a 146)

Odkaz:

Súdny dvor: 13. decembra 2000, SGA/Komisia, C‑39/00 P, bod 44

Súd prvého stupňa: 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, T‑67/01, body 36 a 40 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 13. januára 2001, A a G/Komisia, F‑124/05 a F‑96/06, body 390 a 392