UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 17. decembra 2009

Vec T‑567/08 P

Bart Nijs

proti

Dvoru audítorov Európskej únie

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Rozhodnutie o nepovýšení odvolateľa v rámci povyšovania v roku 2005 – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“

Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 9. októbra 2008, Nijs/Dvor audítorov (F‑49/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), ktoré smeruje k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. B. Nijs znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Dvoru audítorov Európskej únie v rámci tohto konania.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Uvedenie právnych dôvodov a právnych tvrdení v návrhu – Zmätočné a neusporiadané uvedenie tvrdení – Neprípustnosť

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 138 ods. 1 písm. c)]

2.      Odvolanie – Dôvody – Dôvod založený na zohľadnení zistení uvedených v skoršom rozsudku, ktorý nebol predmetom návrhu na obnovu konania – Právna sila rozhodnutej veci – Zamietnutie

(Štatút Súdneho dvora, článok 44; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 126)

1.      Podľa článku 138 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu odvolanie musí obsahovať dôvody a tvrdenia odvolateľa. Tieto informácie musia byť dostatočne jasné a presné, aby žalovanému umožnili pripraviť si svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť prípadne aj bez ďalších podporných informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby bol dôvod prípustný, potrebné, aby z textu samotného odvolania vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, prinajmenšom stručne, ale súdržným a pochopiteľným spôsobom. Všeobecný súd sa inak obmedzí iba na preskúmanie tvrdení, ktoré pochopí.

(pozri bod 17)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T‑85/92, Zb. s. II‑523, bod 20; Súd prvého stupňa, 25. júla 2000, RJB Mining/Komisia, T‑110/98, Zb. s. II‑2971, bod 23; Súd prvého stupňa, 11. júla 2007, Asklepios Kliniken/Komisia, T‑167/04, Zb. s. II‑2379, body 39 a 40

2.      Odvolateľ nemôže vytýkať Súdu pre verejnú službu, že opätovne nepreskúmal zistenia uvedené v skoršom rozsudku Všeobecného súdu, ktorý sa ho týkal, ani že si nevyžiadal od protistrany predloženie nových dôkazov, pokiaľ tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, keďže nebol podaný návrh na obnovu konania v zmysle článku 44 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora

Právnu silu rozhodnutej veci, ktorá sa vzťahuje na skutkové a právne body, o ktorých sa skutočne alebo potrebne rozhodlo súdnym rozhodnutím, je totiž možné spochybniť iba v rámci konania o obnove. Obnova konania predpokladá zistenie skutkových okolností, ktoré existovali už pred vydaním rozsudku a ktoré neboli v tom čase známe súdu, ktorý tento rozsudok vydal, ani účastníkovi konania, ktorý obnovu požaduje, a ktoré, ak by ich súd bol mohol zohľadniť, mohli viesť k inému výsledku, ako je výsledok dotknutého konania. Podľa ustanovení článku 44 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora v spojení s ustanoveniami článku 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu sa obnova konania, ktorá sa týka rozsudku Všeobecného súdu, začne rozhodnutím tohto súdu, v ktorom sa výslovne uvedie, že jestvuje nová skutočnosť, ktorá umožňuje začať s obnovou konania v nadväznosti na návrh na obnovu konania podaný na tento účel jedným z účastníkov konania.

(pozri body 32 – 34 a 39)

Odkaz: Súdny dvor, 19. februára 1991, Taliansko/Komisia, C‑281/89, Zb. s. I‑347, bod 14; Súdny dvor, 16. januára 1996, ISAE/VP a Interdata/Komisia, C‑130/91 REV II, Zb. s. I‑65, bod 6; Súdny dvor, 15. mája 2008, Španielsko/Rada, C‑442/04, Zb. s. I‑3517, bod 25; Súd prvého stupňa, 12. novembra 1998, Rada/Hankart, T‑91/96 REV, Zb. VS s. I‑A‑597, II‑1809, bod 13