ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)

z 13. septembra 2013 (*)

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s parafínovými voskami – Trh s parafínovým gáčom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien a rozdelenie trhov – Dôkaz o existencii kartelu – Pojem jediné a nepretržité porušenie – Dĺžka trvania porušenia – Prerušenie porušenia – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006 – Rovnosť zaobchádzania – Prezumpcia neviny – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Zodpovednosť materskej spoločnosti za porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ktorých sa dopustili jej dcérske spoločnosti – Rozhodujúci vplyv uplatňovaný materskou spoločnosťou – Domnienka v prípade vlastníctva 100 % podielu na základnom imaní – Proporcionalita – Spôsob zaokrúhľovania – Neobmedzená právomoc“

Vo veci T‑566/08,

Total Raffinage Marketing, so sídlom v Puteaux (Francúzsko), v zastúpení: A. Vandencasteele, C. Falmagne, C. Lemaire a S. Naudin, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a A. Biolan, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Coutrelis, advokát,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konečnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 – Sviečkové vosky) a subsidiárne návrh na zníženie pokuty uloženej žalobkyni,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

v zložení: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a K. O’Higgins,

tajomník: C. Kristensen, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. októbra 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Skutkové okolnosti

1        Rozhodnutím K(2008) 5476 v konečnom znení z 1. októbra 2008 týkajúcim sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 – Sviečkové vosky) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia Európskych spoločenstiev konštatovala, že žalobkyňa, Total Raffinage Marketing SA (predtým Total France SA), a jej stopercentná materská spoločnosť, Total SA, s ďalšími podnikmi porušili článok 81 ods. 1 ES a článok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, že sa podieľali na karteli na trhu s parafínovými voskami v EHP a na nemeckom trhu s parafínovým gáčom.

2        Napadnuté rozhodnutie bolo okrem žalobkyne a jej materskej spoločnosti Total SA (ďalej spoločne označované len ako „skupina Total“ alebo „Total“) určené nasledujúcim spoločnostiam: ENI SpA, Esso Deutschland GmbH, Esso Société Anonyme Française, ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a Exxon Mobil Corp. (ďalej spoločne označované len ako „ExxonMobil“), H&R ChemPharm GmbH, H&R Wax Company Vertrieb GmbH a Hansen & Rosenthal KG (ďalej spoločne označované len ako „H&R“), Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG, MOL Nyrt., Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA, Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA (ďalej spoločne označované len ako „Repsol“), Sasol Wax GmbH, Sasol Wax. International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Ltd (ďalej spoločne označované len ako „Sasol“), Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Ltd, The Shell Petroleum Company Ltd, Shell Petroleum NV a The Shell Transport and Trading Company Ltd (ďalej spoločne označované len ako „Shell“), RWE Dea AG a RWE AG (ďalej spoločne označované len ako „RWE“) (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia).

3        Parafínové vosky sa vyrábajú v rafinérii zo surovej ropy. Používajú sa na výrobu výrobkov, akými sú sviečky, chemikálie, pneumatiky a automobilové výrobky, ako aj v odvetví výroby gumy, obalov, lepidiel a žuvačiek (odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia).

4        Parafínový gáč je surovina potrebná na výrobu parafínových voskov. Vyrába sa v rafinériách ako vedľajší produkt pri výrobe základových olejov zo surovej ropy. Predáva sa tiež konečným užívateľom, napríklad výrobcom trieskových dosák (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia).

5        Komisia začala vyšetrovanie po tom, ako ju Shell Deutschland Schmierstoff listom zo 17. marca 2005 informovala o existenciu kartelu tým, že jej predložila žiadosť o oslobodenie od pokút na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 2002“) (odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia).

6        V dňoch 28. a 29. apríla 2005 Komisia na základe článku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vykonala kontroly na mieste v priestoroch spoločností „H&R/Tudapetrol“, ENI, MOL, ako aj v priestoroch spoločností skupín Sasol, ExxonMobil, Repsol a Total (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia).

7        Dňa 29. mája 2007 Komisia zaslala spoločnostiam uvedeným v bode 2 vyššie, vrátane spoločnosti Total France, oznámenie o výhradách (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). Listom zo 14. augusta 2007 Total France odpovedala na oznámenie o výhradách.

8        V dňoch 10. a 11. decembra 2007 Komisia uskutočnila ústne vypočutie, na ktorom sa zúčastnila Total France (odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia).

9        V napadnutom rozhodnutí Komisia vzhľadom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, konštatovala, že subjekty, ktorým bolo určené napadnuté rozhodnutie, tvoriace väčšinu výrobcov parafínových voskov a parafínového gáča v EHP, sa podieľali na jedinom, komplexnom a nepretržitom porušení článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP, ktoré pokrývalo územie EHP. Toto porušenie spočívalo v dohodách alebo v zosúladených postupoch týkajúcich sa určovania cien a výmeny a poskytovania citlivých obchodných informácií súvisiacich s parafínovými voskami (ďalej len „hlavný aspekt porušenia“). Pokiaľ ide o RWE (neskôr Shell), ExxonMobil, MOL, Repsol, Sasol a Total, porušenie súvisiace s parafínovými voskami sa týkalo aj rozdelenia zákazníkov alebo trhov (ďalej len „druhý aspekt porušenia“). Okrem toho porušenie, ktorého sa dopustila RWE, ExxonMobil, Sasol a Total, sa týkalo aj parafínového gáča predávaného konečným užívateľom na nemeckom trhu (ďalej len „aspekt porušenia týkajúci sa parafínového gáča“) (odôvodnenia 2, 95, 328 a článok 1 napadnutého rozhodnutia).

10      Protiprávne postupy sa prejavovali na protisúťažných stretnutiach, ktoré účastníci nazývali „technické stretnutia“ alebo niekedy stretnutia „Blauer Salon“, a na „stretnutiach týkajúcich sa parafínového gáča“, ktoré boli venované osobitne otázkam týkajúcim sa parafínového gáča.

11      Podľa napadnutého rozhodnutia sa zamestnanci spoločnosti Total France priamo zúčastňovali na porušení počas celej dĺžky jeho trvania. Komisia teda konštatovala, že Total France je zodpovedná za svoju účasť na karteli (odôvodnenia 555 a 556 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Total SA vlastnila od roku 1990 do konca porušenia priamo alebo nepriamo viac ako 98 % základného imania spoločnosti Total France. Komisia sa domnievala, že na základe toho možno predpokladať, že Total SA uplatňuje rozhodujúci vplyv na správanie spoločnosti Total France, lebo obe spoločnosti boli súčasťou toho istého podniku (odôvodnenia 557 až 559 napadnutého rozhodnutia). V reakcii na ústnu otázku na pojednávaní týkajúcu sa pripísania zodpovednosti jej materskej spoločnosti žalobkyňa odkázala na všetky informácie poskytnuté spoločnosťou Total SA v spojenej veci T‑548/08, Total SA/Komisia, v ktorej bol dnes vyhlásený rozsudok. V uvedenej veci Total SA v reakcii na písomnú otázku Všeobecného súdu spresnila, že počas sporného obdobia priamo alebo nepriamo vlastnila 100 % základného imania spoločnosti Total France.

12      Výška pokút uložených v prejednávanom prípade bola vypočítaná na základe usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2) (ďalej len „usmernenia z roku 2006“), ktoré boli účinné v čase doručenia oznámenia o výhradách spoločnostiam uvedeným v bode 2 vyššie.

13      V prípade žalobkyne Komisia v prvom rade vzala do úvahy hodnotu ročného predaja na dotknutých trhoch. Tá predstavovala 31 133 865 eur (z toho 1 993 620 eur pripadalo na parafínový gáč).

14      Pokiaľ ide o závažnosť porušenia, Komisia ďalej zohľadnila 18 % ročnej hodnoty predaja parafínových voskov a 15 % ročnej hodnoty predaja pripadajúcej na parafínový gáč. Takto získané sumy boli z dôvodu dĺžky trvania porušenia vynásobené koeficientom 13 pre parafínové vosky a koeficientom 7 pre parafínový gáč. Na základe bodu 25 usmernení z roku 2006 Komisia tiež zahrnula do základnej sumy dodatočnú sumu (nazývanú „vstupný poplatok“), ktorá predstavovala 18 % hodnoty ročného predaja parafínových voskov a 15 % ročnej hodnoty predaja parafínového gáča. Komisia tak napokon stanovila základnú sumu pokuty pre spoločnosť Total na 75 390 000 eur (odôvodnenie 671 napadnutého rozhodnutia).

15      Komisia v prípade žalobkyne nezohľadnila nijakú priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť, takže základná suma pokuty nebola z tohto dôvodu upravená. Na účely odstrašenia však Komisia vzhľadom na veľký celosvetový obrat skupiny Total na základe bodu 30 usmernení z roku 2006 stanovila koeficient 1,7. Vynásobením základnej sumy týmto koeficientom Komisia dospela k upravenej základnej sume pokuty 128 163 000 eur.

16      Vzhľadom na to, že nedošlo k zníženiu pokuty na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3), sa upravená základná suma 128 163 000 eur rovná celkovej sume pokuty (odôvodnenie 785 napadnutého rozhodnutia).

17      Napadnuté rozhodnutie obsahuje najmä nasledujúce ustanovenia:

„Článok 1

Podnikmi, ktoré porušili článok 81 ods. 1 [ES] a v období od 1. januára 1994 článok 53 Dohody o EHS tým, že sa počas uvedených období podieľali na pokračujúcej dohode a/alebo zosúladenom postupe v odvetví parafínových voskov v rámci spoločného trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHS, sú:

…

Total France SA: od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005 a

Total SA: od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005.

Pokiaľ ide o nasledujúce podniky, porušenie sa za uvedené obdobia týka tiež parafínového gáču predávaného konečným zákazníkom na nemeckom trhu:

Total France SA: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004 a

Total SA: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004.

…

Článok 2

Za porušenie uvedené v článku 1 sa ukladajú pokuty:

ENI SpA: 29 120 000 eur,

Esso Société Anonyme Française: 83 588 400 eur,

z čoho spoločne a nerozdielne s

ExxonMobil Petroleum and Chemical BVBA a ExxonMobi1 Corporation v sume 34 670 400 eur, z čoho spoločne a nerozdielne s Esso Deutschland GmbH v sume 27 081 600 eur,

Tudapetrol Mineralölerzeugnisse Nils Hansen KG: 12 000 000 eur,

Hansen & Rosenthal KG spoločne a nerozdielne s H&R Wax Company Vertrieb GmbH: 24 000 000 eur,

z čoho spoločne a nerozdielne s

H&R ChemPharm GmbH v sume 22 000 000 eur,

MOL Nyrt.: 23 700 000 eur,

Repsol YPF Lubricantes y Especialidades SA spoločne a nerozdielne s Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA: 19 800 000 eur;

Sasol Wax GmbH: 318 200 000 eur,

z čoho spoločne a nerozdielne so

Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Limited v sume 250 700 000 eur,

Shell Deutschland Oil GmbH, Shell Deutschland Schmierstoff GmbH, Deutsche Shell GmbH, Shell International Petroleum Company Limited, the Shell Petroleum Company Limited, Shell Petroleum NV a the Shell Transport and Trading Company Limited: 0 eur,

RWE-Dea AG spoločne a nerozdielne s RWE AG: 37 440 000 eur,

Total France SA spoločne a nerozdielne s Total SA: 128 163 000 eur.“

 Konanie a návrhy účastníkov konania

18      Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 17. decembra 2008 žalobkyňa podala žalobu, ktorou sa začalo toto konanie.

19      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil články 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkajú,

–        podstatne znížil pokutu, ktorá jej bola uložená v článku 2 napadnutého rozhodnutia,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

20      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

21      Na podporu svojich žalobných návrhov na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia a zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená, žalobkyňa uvádza jedenásť žalobných dôvodov.

22      Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 81 ES a povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o posúdenie súvisiace s aspektom porušenia týkajúcim sa parafínového gáča. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 81 ES a povinnosti odôvodnenia v súvislosti s uskutočňovaním postupov týkajúcich sa parafínových voskov. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 81 ES a zásad prezumpcie neviny, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania v súvislosti s účasťou žalobkyne na porušení po 12. máji 2004. Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 81 ES a zásady prezumpcie neviny v súvislosti s tým, že Komisia nezohľadnila prerušenie účasti žalobkyne na predmetných postupoch. Piaty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia a usmernení z roku 2006 vyplývajúcom z nezohľadnenia neuskutočňovania kartelu. Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia a usmernení z roku 2006 pri určovaní referenčného obdobia na výpočet základnej sumy pokuty. Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení usmernení z roku 2006 a zásady proporcionality v súvislosti s určením percentuálneho podielu hodnoty predaja parafínového gáča, ktorý sa má zohľadniť. Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení nariadenia č. 1/2003 a zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a prezumpcie neviny v súvislosti s metódou výpočtu stanovenou usmerneniami z roku 2006. Deviaty žalobný dôvod je založený na porušení usmernení z roku 2006 a zásad individualizácie trestov a sankcií a proporcionality v súvislosti s určením dodatočnej sumy pokuty na účely odstrašenia. Desiaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality pri určovaní výšky pokuty. Jedenásty žalobný dôvod je založený na porušení článku 81 ES v súvislosti s pripísaním protisúťažného správania spoločnosti Total France jej materskej spoločnosti Total SA. Na pojednávaní žalobkyňa navyše uviedla dvanásty žalobný dôvod založený na porušení jej práva na obhajobu z dôvodu, že do hodnoty predaja použitej na výpočet výšky pokuty bol zahrnutý obrat ostatných spoločností patriacich do skupiny Total.

23      Všeobecný súd považuje za vhodné najprv preskúmať druhý žalobný dôvod.

1.     O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 ES a povinnosti odôvodnenia v súvislosti s postupmi týkajúcimi sa parafínových voskov

24      V prvom rade treba pripomenúť, že Komisia v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia nazvanom „Zhrnutie porušenia“ konštatovala, že subjekty, ktorým bolo toto rozhodnutie určené, sa podieľali na jedinom, komplexnom a nepretržitom porušení článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP. Čo sa týka parafínových voskov, toto porušenie spočívalo v „dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa určovania cien a výmeny a poskytovania citlivých obchodných informácií“ (hlavný aspekt porušenia) a v „rozdelení zákazníkov a/alebo trhov“ (druhý aspekt porušenia).

25      Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne posúdila dôkazy súvisiace s prvými dvoma aspektmi porušenia týkajúcimi sa parafínových voskov. Komisia tak podľa žalobkyne porušila článok 81 ES a svoju povinnosť odôvodnenia.

26      V rámci prvej časti tohto žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že spomedzi konaní, ktoré spadajú pod hlavný aspekt porušenia, možno preukázať len výmenu informácií týkajúcich sa stavu trhu s parafínovými voskami, objemov predaja a úrovní uplatňovaných cien, zatiaľ čo dohody a zosúladené postupy týkajúce sa určovania ceny parafínových voskov jej na základe spisového materiálu nemožno náležite klásť za vinu.

27      V rámci druhej časti žalobkyňa uvádza, že Komisia protiprávne nezohľadnila neexistenciu dôkazu o uskutočňovaní dohôd o určovaní cien.

28      V rámci tretej časti žalobkyňa vytýka Komisii, že dôkazy založené v spise neumožňujú preukázať jej účasť na druhom aspekte porušenia, teda na rozdelení geografických trhov alebo zákazníkov na technických stretnutiach, pokiaľ ide o parafínové vosky.

29      V rámci štvrtej časti žalobkyňa poznamenáva, že ekonomická analýza predajných cien, ktorú predložila, vyvracia jej údajnú účasť na dohode o určovaní cien.

 Úvodné pripomienky

 O pojmoch dohoda a zosúladený postup

30      Podľa článku 81 ods. 1 ES sa ako nezlučiteľné so spoločným trhom zakazujú: všetky dohody medzi podnikateľmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu.

31      Na to, aby išlo o dohodu v zmysle článku 81 ods. 1 ES, stačí, aby dotknuté podniky vyjadrili spoločnú vôľu správať sa na trhu určeným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T‑7/89, Zb. s. II‑1711, bod 256, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T‑9/99, Zb. s. II‑1487, bod 199).

32      Možno konštatovať, že dohoda v zmysle článku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, pokiaľ existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej súťaže, aj keď sú konkrétne prvky zamýšľaného obmedzenia ešte predmetom rokovaní (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, už citovaný v bode 31 vyššie, body 151 až 157 a 206).

33      Pojem zosúladený postup predstavuje formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutočneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi nimi (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, Zb. s. I‑4125, bod 115, a Hüls/Komisia, C‑199/92 P, Zb. s. I‑4287, bod 158).

34      V tejto súvislosti článok 81 ods. 1 ES bráni akémukoľvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol buď ovplyvniť konanie skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhaliť konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutočňovať na trhu alebo ktoré na tomto trhu zamýšľa uskutočňovať, pokiaľ cieľom alebo následkom týchto kontaktov je obmedzenie hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 33 vyššie, body 116 a 117).

 O zásadách hodnotenia dôkazov

35      Podľa judikatúry musí Komisia predložiť dôkazy o porušeniach, ktoré zistí, a určiť dôkazné prostriedky, ktoré môžu právne dostatočným spôsobom preukázať existenciu skutočností svedčiacich o porušení (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, Zb. s. I‑8417, bod 58, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T‑44/02 OP, T‑54/02 OP, T‑56/02 OP, T‑60/02 OP a T‑61/02 OP, Zb. s. II‑3567, bod 59 a tam citovanú judikatúru).

36      Pokiaľ ide o rozsah súdneho preskúmania, z ustálenej judikatúry vyplýva, že keď Všeobecný súd prejednáva žalobu o neplatnosť rozhodnutia prijatého na základe článku 81 ods. 1 ES, musí všeobecne v plnom rozsahu preskúmať, či sú splnené podmienky použitia článku 81 ods. 1 ES alebo nie (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T‑41/96, Zb. s. II‑3383, bod 62 a tam citovanú judikatúru).

37      Ak má súd v tejto súvislosti pochybnosti, tieto pochybnosti musia svedčiť v prospech podniku, ktorému je určené rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala predmetné porušenie, ak má v tejto súvislosti naďalej akékoľvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnosť rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, už citovaný v bode 35 vyššie, bod 60).

38      V tejto poslednej uvedenej situácii je totiž nevyhnutné zohľadniť zásadu prezumpcie neviny, ktorá vyplýva najmä z článku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorá je jedným zo základných práv, ktoré predstavujú všeobecné zásady práva Európskej únie. Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje najmä na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, už citovaný v bode 35 vyššie, bod 61 a tam citovanú judikatúru).

39      Preto je potrebné, aby Komisia uviedla určité a súhlasné dôkazy na určenie existencie porušenia. Treba však zdôrazniť, že každý dôkaz predložený Komisiou nemusí nevyhnutne zodpovedať týmto kritériám vo vzťahu ku každému porušeniu. Postačuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa inštitúcia opiera, zodpovedá tejto požiadavke pri celkovom posúdení (pozri rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, už citovaný v bode 35 vyššie, body 62 a 63 a tam citovanú judikatúru).

40      Dôkazy uvedené Komisiou v rozhodnutí na preukázanie porušenia článku 81 ods. 1 ES podnikom sa nemajú posudzovať samostatne, ale ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T‑53/03, Zb. s. II‑1333, bod 185 a tam citovanú judikatúru).

41      Takisto je potrebné uviesť, že Komisia je v praxi často povinná dokazovať existenciu porušenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, a to z toho dôvodu, že od doby vzniku rozhodných skutočností, ktoré tvoria porušenie, mohlo uplynúť niekoľko rokov a že niektoré podniky, ktoré boli predmetom vyšetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. Hoci Komisia musí nevyhnutne dokázať, že protiprávna dohoda o rozdelení trhu bola uzavretá, je prehnané žiadať, aby okrem toho predložila dôkaz o špecifickom mechanizme, ktorým mal byť tento cieľ dosiahnutý. Pre podnik, ktorý sa dopustil porušenia, by totiž bolo veľmi jednoduché uniknúť potrestaniu, ak by mohol zakladať svoje tvrdenia na vágnosti informácií o fungovaní protiprávnej dohody za okolností, v ktorých existencia dohody a jej protisúťažný cieľ boli dostatočne preukázané. Podniky sa môžu za týchto okolností riadne obhajovať, ak majú možnosť vyjadriť sa k všetkým dôkazom, ktoré predložila Komisia v ich neprospech (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T‑67/00, T‑68/00, T‑71/00 a T‑78/00, Zb. s. II‑2501, bod 203).

42      Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré možno použiť na účely preukázania porušenia článku 81 ES, v práve Únie prevláda zásada voľného hodnotenia dôkazov (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T‑50/00, Zb. s. II‑2395, bod 72).

43      Čo sa týka dôkaznej hodnoty jednotlivých dôkazov, jediným relevantným kritériom pri hodnotení predložených dôkazov je ich vierohodnosť (rozsudok Dalmine/Komisia, už citovaný v bode 42 vyššie, bod 72).

44      Podľa všeobecných pravidiel dokazovania vierohodnosť, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95 a T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95, Zb. s. II‑491, body 1053 a 1838).

45      Pokiaľ Komisia dospela vo svojom rozhodnutí k záveru, že došlo k porušeniu, len na základe správania predmetných podnikov na trhu, stačí, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla, a tak umožňujú nahradiť vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, že došlo k porušeniu pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, iným prijateľným vysvetlením (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 186).

46      Naproti tomu v prípadoch, keď Komisia vychádzala z listinných dôkazov, nestačí, ak dotknuté podniky len predložia prijateľnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale musia preukázať, že dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí na účely preukázania existencie porušenia sú nepostačujúce (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 187). Takéto hodnotenie dôkazov neporušuje zásadu prezumpcie neviny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C‑235/92 P, Zb. s. I‑4539, bod 181).

47      Keďže zákaz zúčastňovať sa na protisúťažných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môžu byť porušiteľom uložené, sú všeobecne známe, je bežné, že činnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutočňujú tajne, že stretnutia sa uskutočňujú potajomky a že súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Preto nemožno od Komisie požadovať, aby predložila písomnosti, ktoré by výslovne preukazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými subjektmi. Aj keď Komisia objaví také písomnosti, zvyčajne sú len neúplné a nesúrodé, takže je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Existenciu protisúťažného postupu alebo dohody je preto možné vyvodiť z určitého počtu zhodujúcich sa skutočností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môžu predstavovať dôkaz o porušení pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, body 55 až 57; pozri tiež rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, už citovaný v bode 35 vyššie, body 64 a 65 a tam citovanú judikatúru).

48      Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že hoci neexistencia listinných dôkazov môže byť relevantná pri celkovom posudzovaní súboru nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, táto neexistencia ako taká dotknutému podniku neumožňuje spochybniť tvrdenia Komisie tým, že predloží alternatívne vysvetlenie skutkových okolností. Platí to len v prípade, že dôkazy predložené Komisiou neumožňujú preukázať existenciu porušenia jednoznačne a bez potreby výkladu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T‑36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 74).

49      Uvedená judikatúra sa môže analogicky uplatniť na článok 53 Dohody o EHP.

 O prvej časti týkajúcej sa údajnej neexistencie dôkazu umožňujúceho preukázať dohody alebo zosúladené postupy zamerané na určovanie cien parafínových voskov

50      V rámci tejto časti žalobkyňa spochybňuje zásady uplatnené Komisiou pri hodnotení dôkazov a napáda hodnotenie dôkazov vo vzťahu k technickým stretnutiam, v prípade ktorých Komisia konštatovala dohodu alebo zosúladený postup zameraný na určovanie cien parafínových voskov.

 O opise hlavného aspektu porušenia v napadnutom rozhodnutí

51      V bode 4.1 napadnutého rozhodnutia nazvanom „Základné zásady a fungovanie kartelu“ Komisia opísala obsah postupov určovania cien takto:

„…

(106) Technické stretnutia boli vždy rozdelené na dve časti: úvodnú diskusiu týkajúcu sa technických otázok, po ktorej nasledovali diskusie protisúťažnej povahy týkajúce sa okrem iného určenia cien, rozdelenia trhov a (v niektorých prípadoch) zákazníkov a výmeny a poskytovania citlivých obchodných informácií, vrátane súčasnej a budúcej cenovej politiky, zákazníkov, výrobných kapacít a objemov predaja.

(107) Diskusie týkajúce sa cien a potenciálnych zvýšení cien sa uskutočňovali spravidla na konci technických stretnutí. Diskusie týkajúce sa cien zvyčajne iniciovala Sasol, ale následne o cenách a stratégiách cenovej politiky diskutovali všetci účastníci formou okrúhleho stola. Diskusie sa týkali tak zvýšení cien, ako aj orientačných cien pre konkrétnych zákazníkov a všeobecných zvýšení cien a tiež minimálnych cien a orientačných cien pre celý trh. Zvýšenia cien boli spravidla dohodnuté v absolútnych číslach a nie v percentách (napríklad 60 eur za tonu v prípade úplne rafinovaných parafínových voskov). Minimálne ceny neboli dohodnuté len vtedy, keď existovala dohoda o zvýšení cien, ale aj vtedy, keď zvýšenie cien nebolo uskutočniteľné (napríklad v období poklesu cien).

…

(109)      Zástupcovia podnikov si navyše vymieňali citlivé obchodné informácie a zverejňovali svoju všeobecnú stratégiu.

(110) Podniky – s výnimkou spoločnosti MOL – zastupovali manažéri, ktorí mali právomoc určovať cenovú stratégiu svojho podniku a určovať ceny pre jednotlivých zákazníkov. …

(111) Na väčšine technických stretnutí sa diskusie o cenách týkali všeobecne parafínových voskov a len zriedka jednotlivých druhov parafínových voskov (ako sú úplne rafinované parafínové vosky, polorafinované parafínové vosky, zmesi voskov/špeciálne voskové výrobky, tvrdé parafínové vosky alebo hydrogenované vosky). Okrem toho bolo všetkým podnikom jasné, že ceny všetkých druhov parafínového vosku sa zvýšia o rovnakú sumu alebo rovnaké percento.

…

(113) Výsledok technických stretnutí sa spravidla realizoval prostredníctvom oznámenia zvýšení cien zákazníkom alebo zrušenia existujúcich cenových schém. Zriedkavé prípady podvádzania alebo neuplatňovania boli prebraté na nasledujúcich stretnutiach (pozri napríklad odôvodnenia 149 a 157). Jeden zo zastúpených podnikov zvyčajne prevzal iniciatívu a začal zvyšovať svoje ceny. Spravidla to bola Sasol, ale táto spoločnosť niekedy žiadala od iného účastníka, aby začal. Krátko po tom, čo niektorý podnik zákazníkom oznámil, že zamýšľa zvýšiť ceny, ostatní dodávatelia ho nasledovali a tiež oznámili zvýšenia cien. Zástupcovia podnikov sa na technických stretnutiach navzájom informovali o opatreniach, ktoré prijali na realizáciu výsledkov technických stretnutí. Tieto informácie sa poskytovali ústne alebo zaslaním kópie príslušných oznámení o zvýšení cien alebo zrušení cien jednému alebo všetkým ostatným [zúčastneným] podnikom. Komisia totiž zistila, že účastníci si vymieňali také oznámenia. Bolo zistené, že v šiestich týždňoch po technických stretnutiach došlo k výmene vzorky približne 150 listov tohto druhu. Bolo tiež zistené, že podľa dohody zastúpené podniky nemajú mať prospech z uplatnenia dohodnutého zvýšenia cien na zvýšenie svojho vlastného podielu na trhu. Toto zistenie nebolo v odpovediach na oznámenie o výhradách spochybnené.“

52      V bode 4.2 napadnutého rozhodnutia nazvanom „Podrobné informácie o technických stretnutiach“ Komisia najprv uviedla súhrnnú tabuľku, v ktorej boli uvedené miesta a dátumy technických stretnutí, ako aj prítomné podniky (odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia). Potom preskúmala dostupné dôkazy týkajúce sa každého z technických stretnutí (odôvodnenia 126 až 177 napadnutého rozhodnutia).

53      V bode 5.3 napadnutého rozhodnutia nazvanom „Povaha porušenia v posudzovanom prípade“ Komisia spresnila zásady, ktorými sa riadi kvalifikácia protisúťažných konaní, uplatniteľných v posudzovanom prípade:

„…

(205) [V] prípade komplexného dlhodobého porušenia nie je potrebné, aby ho Komisia kvalifikovala ako [dohodu alebo zosúladený postup]. Pojmy [dohoda alebo zosúladený postup] sú vágne a môžu sa prekrývať. Protisúťažné konanie sa mohlo z času na čas meniť alebo sa jeho mechanizmy mohli prispôsobiť alebo posilniť s cieľom zohľadniť vývoj situácie. Takéto odlíšenie by dokonca nemuselo byť ani možné, keďže porušenie môže mať súčasne znaky každej z foriem zakázaného konania, zatiaľ čo v prípade, ak by sa niektoré z jeho prejavov posudzovali samostatne, bolo by možno charakterizovať ich tak, že konkrétne spadajú skôr pod jednu ako pod druhú formu. Bolo by však neprirodzené rozdeliť v rámci analýzy to, čo predstavuje jednoznačne konanie, ktoré má len jeden celkový cieľ, na viaceré samostatné formy porušení. Kartel môže teda predstavovať zároveň dohodu aj zosúladený postup. Článok 81 [ES] nestanovuje osobitnú kvalifikáciu pre také komplexné porušenie, aké je opísané v tomto rozhodnutí.

(206) V prípade, ak má kartel viacero členov, ktorých protisúťažné konanie možno v určitom období kvalifikovať ako dohodu alebo zosúladený postup (komplexné porušenia), Komisia nemusí presne určiť, do ktorej kategórie každý druh konania konkrétne patrí.“

54      V tom istom bode napadnutého rozhodnutia Komisia ďalej opísala porušenia takto:

„5.3.2 Uplatnenie

(210) Skutočnosti opísané v [bode] 4 tohto rozhodnutia preukazujú, že všetky podniky, ktorých sa týka toto konanie, sa podieľali na protisúťažných činnostiach týkajúcich sa parafínových voskov a – v prípade spoločností označených v odôvodnení 2 – parafínového gáča… a že sa pravidelne zúčastňovali na stretnutiach, na ktorých sa preberali tieto otázky:

1.      určovanie cien[,]

2.      … rozdelenie zákazníkov a/alebo rozdelenie trhov[,]

3.      poskytovanie a výmena citlivých obchodných informácií týkajúcich sa najmä zákazníkov, cien, výrobných kapacít a objemov predaja[,]

…

5.3.2.2. Určovanie cien

(240) Odôvodnenia 98, 107, 126, 128, 131, 133, 135, 137, 139, 140, 142, 145, 147, 149, 152, 153, 156, 157, 163, 168, 174, 176 a 177 preukazujú, že predmetné podniky určovali minimálne ceny a dojednávali zvýšenia cien (ďalej len ‚určovanie cien‘).

(241) ExxonMobil, Repsol, Sasol a Shell potvrdili existenciu postupov určovania cien [pozri odôvodnenie 107] a opäť potvrdili túto informáciu na svojom vypočutí, ako aj vo svojej písomnej odpovedi na oznámenie o výhradách.“

55      Pokiaľ ide o žalobkyňu, z prílohy napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bola prítomná na 39 technických stretnutiach a „stretnutiach týkajúcich sa parafínového gáča“ z celkového počtu 51 stretnutí konaných počas obdobia jej účasti na karteli, teda od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005.

 O dôkaznej hodnote dôkazov zhromaždených Komisiou

56      V prvom rade treba preskúmať dôkazy týkajúce sa obsahu diskusií vedených na technických stretnutiach, o ktoré sa Komisia opierala v napadnutom rozhodnutí. Uvedené dôkazy spočívajú vo vyhláseniach podnikov a rukou písaných poznámkach z obdobia technických stretnutí, ktoré boli vyhotovené buď na konkrétnom technickom stretnutí, alebo krátko po ňom a ktoré opisujú obsah diskusií, ktoré sa viedli na stretnutí.

57      V tejto súvislosti žalobkyňa spochybňuje zásady výkladu dôkazov, ktoré Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí, ako aj dôkaznú hodnotu vyhlásení a listinných dôkazov.

–       Vyhlásenia podnikov

58      Je potrebné poznamenať, že podľa vyhlásenia spoločnosti Sasol z 12. mája 2005 technické stretnutia vo všeobecnosti viedli k protisúťažnej činnosti, keďže sa na nich diskutovalo o zvýšeniach a zníženiach cien a dochádzalo na nich k výmene informácií o hrubých cenách a plánovaní týkajúcom sa kapacít.

59      Podľa vyhlásenia spoločnosti Repsol z 19. mája 2005 bola súčasťou technických stretnutí diskusia o úrovniach cien uplatňovaných účastníkmi.

60      Shell vyhlásila, že všetky technické stretnutia sa týkali určovania cien. Podľa jej vyhlásenia zo 14. júna 2006 sa o cenách parafínových voskov prinajmenšom od roku 1999, keď sa jej zástupca, ktorý vypovedal ako svedok, začal zúčastňovať na technických stretnutiach, nikdy nerozhodovalo jednostranne, ale vždy ich dojednávali konkurenti na technických stretnutiach.

61      Okrem toho tie isté podniky v tých istých vyhláseniach tiež uviedli, že na viacerých technických stretnutiach sa účastníci skutočne dohodli na minimálnych cenách alebo na zvýšeniach cien a niekedy dokonca aj na opatreniach na ich zvýšenie. Z uvedených vyhlásení navyše vyplýva, že Total sa v celom rozsahu podieľala na týchto protisúťažných dohodách.

62      Ďalej treba poznamenať, že Komisia odkázala na predmetné vyhlásenia (pozri body 58 až 61 vyššie) v odôvodneniach 107 a 113 napadnutého rozhodnutia.

63      Žalobkyňa poukazuje na to, že vyhlásenia urobené v súvislosti s oznámením o spolupráci z roku 2002 majú obmedzenú dôkaznú hodnotu, najmä ak nie sú potvrdené nijakým iným dôkazom. Uvedené vyhlásenia sú totiž podľa žalobkyne vzhľadom na svoju povahu subjektívne a ich cieľom je „obviniť skôr iných ako seba“. Vyhlásenia spoločností Sasol a Repsol o závažnosti porušenia podľa žalobkyne navyše boli urobené „na podnet Komisie“ a s cieľom zachovať si výhody vyplývajúce z ich žiadostí o zhovievavosť.

64      Je potrebné poznamenať, že súdy Únie už preskúmali a zamietli takéto tvrdenia.

65      Podľa judikatúry nijaké ustanovenie ani všeobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii použiť voči podniku vyhlásenia iných podnikov obvinených z účasti na karteli. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia pri preukazovaní správania, ktoré je v rozpore s článkom 81 ES, by bolo neudržateľné a nezlučiteľné s úlohou dohliadať na správne uplatňovanie týchto ustanovení (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 192).

66      Obzvlášť vysoká dôkazná hodnota môže byť priznaná vyhláseniam, ktoré sú, po prvé, vierohodné, po druhé, sú vyhotovené v mene podniku, po tretie, pochádzajú od osoby, ktorá má služobnú povinnosť konať v záujme tohto podniku, po štvrté, sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate, pochádzajú od priameho svedka skutočností, ktoré sú v nich uvedené, a po šieste, boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, body 205 až 210).

67      Okrem toho, hoci vo vzťahu k dobrovoľným výpovediam hlavných účastníkov protiprávneho kartelu je vo všeobecnosti potrebná určitá nedôvera vzhľadom na to, že títo účastníci môžu mať tendenciu minimalizovať závažnosť svojej účasti na porušení a maximalizovať závažnosť účasti ostatných, nič to nemení na skutočnosti, že domáhanie sa zohľadnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 s cieľom dosiahnuť oslobodenie od pokuty alebo zníženie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predloženie skreslených dôkazov, pokiaľ ide o účasť ostatných účastníkov kartelu. Každý pokus uviesť Komisiu do omylu totiž môže viesť k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce žiadateľa a tým ohroziť jeho možnosť mať úplný prospech z oznámenia o spolupráci z roku 2002 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T‑120/04, Zb. s. II‑4441, bod 70).

68      Osobitne je potrebné uviesť, že skutočnosť, že osoba sa priznala k spáchaniu porušenia a pripustila tým existenciu iných skutočností, ako sú tie, ktorých existencia mohla byť priamo vyvodená z predmetných dokumentov, a priori znamená, že ak neexistujú osobitné okolnosti naznačujúce opak, táto osoba sa rozhodla povedať pravdu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa teda v zásade musia považovať za zvlášť vierohodné dôkazy (rozsudky Súdu prvého stupňa JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, body 211 a 212; z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T‑109/02, T‑118/02, T‑122/02, T‑125/02, T‑126/02, T‑128/02, T‑129/02, T‑132/02 a T‑136/02, Zb. s. II‑947, bod 166, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T‑54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 59).

69      V prejednávanom prípade boli predmetné vyhlásenia urobené na základe svedeckých výpovedí osôb, ktoré sa zúčastnili na technických stretnutiach, po zrelej úvahe a obviňujú aj podniky, v mene ktorých boli urobené. Tieto vyhlásenia sa navyše vo všeobecnosti zhodujú s opisom porušenia, čo ešte zvyšuje ich vierohodnosť. V zmysle judikatúry citovanej v bode 66 vyššie sú teda tieto vyhlásenia – v rozpore s tvrdeniami žalobkyne – osobitne vierohodné.

70      Okrem toho žalobkyňa neuvádza nijaký odkaz alebo dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že vyhlásenia spoločností Sasol a Repsol boli urobené „na podnet Komisie“. Z oznámenia o spolupráci z roku 2002 navyše nevyplýva nijaký podnet na zveličenie závažnosti porušenia a nemožno konštatovať, že v prejednávanom prípade existoval taký podnet. Naopak, treba zdôrazniť, že vyhlásenia spoločností Sasol, Repsol a ExxonMobil boli urobené po inšpekciách, takže tieto podniky mohli tušiť, že je málo pravdepodobné, že ako prvé poskytli informácie umožňujúce Komisii nariadiť inšpekcie alebo konštatovať existenciu kartelu (pozri bod 8 oznámenia o spolupráci z roku 2002). Z ich pohľadu teda bolo veľmi pravdepodobné, že nanajvýš môžu dosiahnuť maximálne zníženie pokuty o 50 % (pozri bod 23 oznámenia o spolupráci z roku 2002). Za týchto okolností neexistoval nijaký ekonomický dôvod, ktorý by mohol motivovať uvedené podniky, aby opísali porušenie tak, že bolo závažnejšie ako v skutočnosti, keďže zvýšená závažnosť porušenia by mala za následok zvýšenie ich pokút. Napokon, treba pripomenúť, že uvedenie nepravdivých údajov vo vyhláseniach môže mať za následok, že predmetný podnik nezíska výhody vyplývajúce z oznámenia o spolupráci z roku 2002 (pozri bod 67 vyššie).

71      Tvrdenia žalobkyne založené na údajnom „podnete“ pre podniky, ktoré podali žiadosť o zhovievavosť, aby opísali porušenie tak, že bolo závažnejšie ako v skutočnosti, teda treba zamietnuť.

72      Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že Komisia nemôže opierať svoje závery o vyhlásenie podniku, ktorého správnosť spochybňujú viaceré obvinené podniky a ktoré nie je podporené inými dôkazmi.

73      Je pravda, že podľa judikatúry vyhlásenie podniku obvineného z toho, že sa zúčastnil na karteli, ktorého správnosť spochybňuje niekoľko ďalších podobne obvinených podnikov, nemožno považovať za postačujúci dôkaz o existencii porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, pričom požadovaný stupeň potvrdenia môže byť nižší vzhľadom na vierohodnosť predmetných vyhlásení (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, body 219 a 220).

74      V prejednávanom prípade sa však Komisia neopierala o vyhlásenie jediného účastníka, ktoré bolo spochybnené ostatnými účastníkmi, ale o vyhlásenia, ktoré nezávisle urobili viaceré podniky, ktoré vo všeobecnosti súhlasia s opisom porušenia (pozri body 58 až 61 vyššie). Komisia sa navyše opierala o mnohé listinné dôkazy, ktoré dopĺňajú a potvrdzujú obsah vyhlásení podnikov, ktorých časť bude preskúmaná v bode 76 a nasl. nižšie.

75      Preto sú predmetné vyhlásenia súčasťou súboru dôkazov preukazujúcich dohody alebo zosúladené postupy týkajúce sa určovania cien parafínových voskov dojednané na technických stretnutiach, na ktorých sa zúčastnila žalobkyňa. Tvrdenia žalobkyne, ktoré spochybňujú ich dôkaznú hodnotu, teda treba zamietnuť.

–       Listinné dôkazy

76      Je potrebné poznamenať, že napadnuté rozhodnutie obsahuje odkazy na veľký počet listinných dôkazov z obdobia porušenia nájdených pri inšpekciách v priestoroch dotknutých podnikov. Tieto listinné dôkazy spočívali najmä v rukou písaných poznámkach spoločnosti MOL a zápisniciach spoločnosti Sasol zo stretnutí „Blauer Salon“.

77      Žalobkyňa spochybňuje dôkaznú hodnotu týchto listinných dôkazov. Tvrdí, že ak rukou písané poznámky boli vyhotovené počas technických stretnutí, ako to bolo v prípade poznámok spoločnosti MOL, nie sú vyčerpávajúce a obsahujú znaky alebo symboly, ktorých význam je špecifický pre ich autora. Pokiaľ ide o zápisnice spoločnosti Sasol zo stretnutí „Blauer Salon“, ich dôkazná hodnota je podľa žalobkyne obmedzená, keďže neboli vyhotovené počas technických stretnutí a nevyhotovila ich ani osoba, ktorá sa na týchto stretnutiach zúčastnila. Okrem toho niektoré informácie uvedené v týchto zápisniciach pochádzali zo súkromných rozhovorov uskutočnených mimo technických stretnutí. Tvrdenie Komisie, že tieto zápisnice boli vyhotovené in tempore non suspecto, nemožno uznať, a to tým skôr, že ich znenie je zriedka jednoznačné.

78      Je potrebné poznamenať, že Všeobecný súd a Súdny dvor už takéto tvrdenia skúmali a zamietli.

79      Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 47 vyššie, zákaz zúčastňovať sa na protisúťažných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môžu byť porušiteľom uložené, sú všeobecne známe, tieto postupy a dohody sa často uskutočňujú tajne, stretnutia sa často uskutočňujú potajomky a súvisiaca dokumentácia je väčšinou obmedzená na minimum. Aj keď Komisia objaví písomnosti, ktoré výslovne preukazujú nedovolené nadviazanie kontaktu medzi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutia, zvyčajne sú len neúplné a nesúrodé, takže je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcií.

80      Okrem toho treba podľa judikatúry pri posudzovaní dôkaznej hodnoty listinných dôkazov priznať veľký význam okolnosti, že dokument bol vyhotovený v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnosťami (rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, T‑157/94, Zb. s. II‑707, bod 312, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, T‑5/00 a T‑6/00, Zb. s. II‑5761, bod 181) alebo priamym svedkom týchto okolností (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 207).

81      Absencia dátumu alebo podpisu na dokumente alebo skutočnosť, že je zle čitateľný, tomuto dokumentu neodoberá všetku dôkaznú silu, najmä ak možno s dostatočnou presnosťou určiť jeho pôvod, približný dátum jeho vzniku a jeho obsah (rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. decembra 2006, FNCBV/Komisia, T‑217/03 a T‑245/03, Zb. s. II‑4987, bod 124; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T‑11/89, Zb. s. II‑757, bod 86).

82      Ako Komisia konštatovala v odôvodnení 215 napadnutého rozhodnutia, v prejednávanom prípade boli poznámky spoločnosti MOL vyhotovené počas stretnutí osobou, ktorá bola prítomná na týchto stretnutiach, a ich obsah je štruktúrovaný a pomerne podrobný. Preto je dôkazná hodnota týchto poznámok veľmi vysoká. Pokiaľ ide o zápisnice spoločnosti Sasol zo stretnutí „Blauer Salon“, ide o dokumenty pochádzajúce z obdobia skutkových okolností, ktoré boli vyhotovené in tempore non suspecto, a to krátko po každom technickom stretnutí. Aj keď osoba, ktorá ich vyhotovila, nebola prítomná na technických stretnutiach, vychádzala z informácií získaných od účastníka. Preto je dôkazná hodnota týchto zápisníc tiež vysoká.

83      V dôsledku toho je potrebné zamietnuť tvrdenia žalobkyne, ktoré spochybňujú dôkaznú hodnotu listinných dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí.

 O podrobnom preskúmaní tvrdení žalobkyne týkajúcich sa konkrétnych technických stretnutí

84      Žalobkyňa tvrdí, že v prípade 36 z 52 technických stretnutí Komisia netvrdí, že účastníci dospeli k dohode o cenách. Po prvé, pokiaľ ide o štyri technické stretnutia, Komisia v napadnutom rozhodnutí uznala, že si nie je istá, či sa tieto stretnutia uskutočnili, alebo že obsah stretnutia nebolo možné preukázať. Po druhé v prípade 12 technických stretnutí Komisia v napadnutom rozhodnutí uznala, že nemala iné informácie o ich obsahu než vyhlásenia niektorých účastníkov, podľa ktorých tieto stretnutia mali protisúťažný účel, pričom nebola presne určená povaha predmetného konania. Po tretie, pokiaľ ide o šesť ďalších technických stretnutí, Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla, že tieto stretnutia sa týkali diskusií o cenách. Po štvrté, čo sa týka 14 ďalších technických stretnutí, Komisia v napadnutom rozhodnutí uznala, že hoci na týchto stretnutiach došlo k výmene informácií o cenách, nebola uzavretá nijaká dohoda o zvýšení, a teda ani o spoločnej úrovni zvýšenia a že v každom prípade si nie je istá tým, aký bol výsledok tejto výmeny.

85      Žalobkyňa navyše tvrdí, že len v prípade 16 technických stretnutí Komisia konštatovala, že účastníci dospeli k dohode o cenách. Žalobkyňa uvádza podrobnú argumentáciu o údajnom nesprávnom vyhodnotení dôkazov vo vzťahu ku každému z týchto technických stretnutí.

86      V prvom rade, pokiaľ ide o technické stretnutie z 3. a 4. septembra 1992, Komisia sa v odôvodnení 126 napadnutého rozhodnutia opierala o zápisnicu spoločnosti Sasol zo stretnutia „Blauer Salon“, ktorá obsahovala formuláciu „do 22. 11. cena ‚0‘“. Z toho Komisia vyvodila, že na tomto stretnutí sa dohodlo, že nedôjde k zmene cien.

87      Žalobkyňa tvrdí, že zápisnica spoločnosti Sasol sa týka internej komunikácie medzi dvoma zamestnancami spoločnosti Sasol – pána K., ktorý dal pokyn pánovi O., aby nemenil cenu –, takže uvedená zápisnica nepreukazuje existenciu dohody uzavretej na tomto technickom stretnutí.

88      Treba konštatovať, že Sasol vo vyhlásení urobenom počas správneho konania chápala tento údaj tak, že preukazuje dohodu nemeniť ceny. Okrem toho z mnohých zápisníc spoločnosti Sasol zo stretnutí „Blauer Salon“ a vyhlásení tejto spoločnosti vyplýva, že uvedenými zápisnicami pán K., zástupca spoločnosti Sasol na technických stretnutiach, informoval pána O. o obsahu diskusií vedených na týchto stretnutiach. Účastníci navyše často používali číslo „0“ na zaznamenanie udržania cien. Hoci teda predmetná zápisnica predstavuje v prísnom zmysle slova internú komunikáciu medzi pánom K. a pánom O., faktom zostáva, že táto zápisnica svedčí o dohode nemeniť ceny uzavretej na predmetnom technickom stretnutí. Preto treba zamietnuť tvrdenia žalobkyne uvedené v tejto súvislosti.

89      Okrem toho žalobkyňa nemôže úspešne protirečiť Komisii tvrdením, že na týchto stretnutiach nebolo dohodnuté nijaké zvýšenie. Dohoda o udržaní cien je totiž tiež dohodou o určení cien, keďže existuje zhoda vôle účastníkov na uplatňovaní cenovej úrovne, ktorú spoločne určili.

90      V dôsledku toho Komisia v odôvodnení 240 napadnutého rozhodnutia na základe predmetného technického stretnutia správne dospela k záveru, že „predmetné podniky určovali minimálne ceny“.

91      V druhom rade, pokiaľ ide o stretnutie z 23. a 24. novembra 1992, Komisia v odôvodnení 128 napadnutého rozhodnutia odkázala na poznámku spoločnosti MOL, v ktorej bolo uvedené „prvý štvrťrok – udržať ceny – v prípade potreby výmena informácií – minimálna cena“. Komisia z toho vyvodila, že táto poznámka svedčí o existencii dohody o udržaní cien.

92      Podľa žalobkyne formulácia uvedená v poznámke spoločnosti MOL „nemá zmysel“, keďže ju nemožno priradiť k vymedzenej cene. Okrem toho MOL tento výklad nepotvrdila a iný výklad, ktorý svedčí v prospech samotnej výmeny informácií, by bol rovnako vierohodný.

93      Všeobecný súd sa domnieva, že vysvetlenie poskytnuté žalobkyňou nie je dôveryhodné. Pred touto formuláciou totiž nie je uvedený názov nijakého podniku, takže nemožno konštatovať, že išlo jednostrannú komunikáciu. Ako opačný príklad možno uviesť, že poznámka spoločnosti Sasol týkajúca sa stretnutia „Blauer Salon“ zo 17. a 18. septembra 1996 obsahovala formuláciu „MOL, HU DEM 110,- flü.ffr ab 1/10.96“. Komisia na základe toho dospela k záveru, že to „preukazuje, že zástupcovia podnikov na tomto stretnutí diskutovali o svojich budúcich zámeroch v oblasti cenovej politiky a zverejnili ich“ (odôvodnenie 141 napadnutého rozhodnutia).

94      Komisia teda v odôvodnení 240 napadnutého rozhodnutia na základe tohto technického stretnutia správne dospela k záveru, že „predmetné podniky určovali minimálne ceny“ (pozri bod 90 vyššie).

95      V treťom rade, čo sa týka stretnutia zo 7. a 8. septembra 1995 (odôvodnenie 137 napadnutého rozhodnutia), žalobkyňa tvrdí, že účastníci si len vymieňali informácie o svojich cenách.

96      Tento výklad vyvracia zápisnica spoločnosti Sasol zo stretnutia „Blauer Salon“ tak, ako ju vyložila táto spoločnosť v správnom konaní, a poznámka spoločnosti MOL týkajúca sa tohto stretnutia.

97      Poznámka spoločnosti MOL totiž obsahuje nasledujúce údaje:

„11. Schümann DEM 970,- min. cena.

…

13. Total DEM 920,- → zvýšila sa z 950 DM.- → 970 DM,- plánovaná pred koncom roka

…

15. zvyšujeme na 900“.

98      V zápisnici spoločnosti Sasol zo stretnutia „Blauer Salon“ sa uvádza „Preise hoch per 1/1.95“. Podľa odpovede spoločnosti Sasol zo 16. decembra 2006 na žiadosť Komisie o informácie bol navyše dátum uvedený nesprávne, takže zvýšenie cien bolo v skutočnosti plánované na 1. januára 1996. Podľa uvedenej odpovede to odráža výsledok stretnutia zo 7. a 8. septembra 1995.

99      Tvrdenie Komisie, že účastníci tohto stretnutia „si vymenili informácie o svojej budúcej cenovej politike a prebrali a určili zvýšenia cien, ako aj minimálne ceny“, preto spočíva na mimoriadne koherentnom súbore dôkazov. Vyhlásenie spoločnosti Sasol rozptyľuje akúkoľvek pochybnosť o existencii zhody vôle na zvýšení cien. Samotná skutočnosť, že úroveň zvýšenia a úroveň minimálnych cien boli v prípade jednotlivých podnikov odlišné, nemá vplyv na kvalifikáciu tohto stretnutia ako stretnutia, ktoré viedlo k dohode o určení cien, keďže výraz „určenie cien“ neznamená uplatňovanie jednej ceny v prípade všetkých účastníkov.

100    V štvrtom rade, čo sa týka technického stretnutia z 22. a 23. februára 1996, Komisia sa v odôvodnení 139 napadnutého rozhodnutia opierala o poznámku spoločnosti MOL, ktorá obsahuje nasledujúce údaje: „Parafín – všetky kvalitatívne úrovne – rovnaká cena DEM 108; veľký/malý zákazník – rovnaká cena DEM 108; namáčací vosk DEM 1200‑1250“. Podľa uvedeného odôvodnenia to preukazuje, že zúčastnené podniky sa dohodli na cene parafínových voskov.

101    Žalobkyňa sa domnieva, že výklad tejto poznámky ako celku neumožňuje vyvodiť taký záver. Tieto informácie totiž boli prezentované zvyčajným štýlom poznámok spoločnosti MOL, teda formou „okrúhleho stola“, ktorá spočívala v prebratí informácií, ktoré si poskytli a vymenili účastníci.

102    Treba však poznamenať, že Sasol a Repsol nezávisle od seba potvrdili protisúťažnú povahu technického stretnutia z 22. a 23. februára 1996. Uvedená poznámka spoločnosti MOL navyše obsahuje aj formuláciu „od 1.8. DEM 80/t zvýšiť všade“, teda dátum a úroveň zvýšenia cien.

103    Komisia tak v odôvodnení 240 napadnutého rozhodnutia správne preukázala, že predmetné podniky na tomto technickom stretnutí určili minimálne ceny a dohodli sa na zvýšeniach cien.

104    V piatom rade, čo sa týka stretnutia zo 14. a 15. mája 1996 (odôvodnenie 140 napadnutého rozhodnutia), v zápisnici spoločnosti Sasol zo stretnutia „Blauer Salon“ sa uvádza:

„Východiskom bolo zvýšenie cien z 2. polroka 1996

- D + F: k 1.8.96 sviečky – FRP min. 115,- nto nto flü ffr

      čajové sviečky 115 %

      náhrobné sviečky 115 %

      balenie + 5 % zo súčasnej ceny

      zmes FRP min. 105,- nto, nto flü ffr“.

105    Na základe toho Komisia dospela k záveru, že „zúčastnené nemecké a francúzske podniky sa počas diskusií dohodli, že v priebehu druhej polovice roka 1996 zvýšia ceny, pričom naplánovali zvýšenie ceny parafínového vosku pre sviečky od 1. augusta 1996“.

106    Žalobkyňa tvrdí, že neexistovala dohoda o cenách a že v každom prípade nebola prítomná na tomto stretnutí.

107    Tieto tvrdenia nemôžu spochybniť analýzu Komisie. V odpovedi spoločnosti Sasol zo 16. decembra 2006 na žiadosť Komisie o informácie sa totiž jednoznačne uvádza, že na tomto stretnutí došlo k uzavretiu dohody o cenách.

108    Skutočnosť, že žalobkyňa sa nezúčastnila na tomto stretnutí, nemôže brániť Komisii v tom, aby všeobecne konštatovala, že žalobkyňa sa zúčastnila na dohodách o určovaní cien, a v tejto súvislosti zohľadnila dôkazy týkajúce sa tohto stretnutia. Podnik môže byť zodpovedný za celkový kartel aj vtedy, keď sa preukáže, že sa priamo zúčastnil iba na jednej alebo na viacerých jeho podstatných zložkách, ak vedel alebo musel vedieť, že zosúladený postup, na ktorom sa zúčastnil, predovšetkým prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných počas niekoľkých rokov, bol súčasťou celkového plánu určeného na narušenie normálneho fungovania hospodárskej súťaže, a ak sa tento plán vzťahoval na všetky podstatné zložky kartelu (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 370 a tam citovanú judikatúru).

109    Podľa odpovede spoločnosti Sasol zo 16. decembra 2006 na žiadosť Komisie o informácie sa Sasol prostredníctvom telefonátov uskutočnených po stretnutí dozvedela, že Total skutočne zvýšila svoje ceny na 115 nemeckých mariek (DEM) za 100 kg, ale poskytla zľavy na niektoré podkategórie výrobkov. Preto žalobkyňa nielenže bola informovaná o dohode uzavretej na predmetnom stretnutí, ale tiež čiastočne uplatnila výsledok tohto stretnutia. Keďže tento aspekt vyhlásenia, ktorý sa síce týka správania žalobkyne, by nemohol viesť k zmierneniu zodpovednosti spoločnosti Sasol, keďže táto spoločnosť mohla stratiť výhody vyplývajúce zo spolupráce, ak by poskytla Komisii nesprávne informácie, a keďže Sasol v každom prípade zdôraznila, že žalobkyňa dodržiavala dohodu len čiastočne, nie je dôvod spochybniť vierohodnosť tohto vyhlásenia.

110    V šiestom rade je potrebné preskúmať tvrdenia žalobkyne týkajúce sa stretnutí z 30. a 31. októbra 1997 (odôvodnenie 145 napadnutého rozhodnutia) a z 5. a 6. mája 1998 (odôvodnenie 147 napadnutého rozhodnutia).

111    Treba poznamenať, že v zápisnici zo stretnutia „Blauer Salon“ týkajúcej sa prvého stretnutia sa uvádza:

	„Dátum	Zvýšenie	Min. cena
√ SCHS, D
√ Dea, D
√ SRS-Tuda, D
√ MOL, HU	1.1.
√ Total, F	1.1.	DEM 10,-	DEM 120
Mobil-Bp, F
√ Repsol, E
√ Agip, I	1.1.	DEM 10“

112    Sasol vyhlásila, že z tejto zápisnice vyplýva, že všetci účastníci sa zaviazali zvýšiť ceny o 10 až 12 DEM za 100 kg, že Total a Agip si želali zvýšiť ceny o 10 DEM a že to malo viesť k minimálnej cene 120 DEM za 100 kg, aspoň pokiaľ ide o spoločnosť Total.

113    Úrovne a dátumy zvýšení v celom rozsahu potvrdzujú dve poznámky týkajúce sa tohto stretnutia, ktoré boli nájdené v priestoroch spoločnosti MOL.

114    Žalobkyňa len tvrdí, že existuje iné vysvetlenie poznámok nájdených u spoločnosti MOL, podľa ktorého jeden z účastníkov nahlas čítal ceny rôznych druhov parafínových voskov. Toto údajné vysvetlenie však jednoznačne vyvracia zápisnica spoločnosti Sasol tak, ako ju vyložila táto spoločnosť, ku ktorej sa žalobkyňa nevyjadrila.

115    Tvrdenie žalobkyne, že rôzne dátumy plánovaných zvýšení svedčia o tom, že účastníci nedospeli k dohode, je navyše úplne nedôvodné. Rôzne dátumy plánovaných zvýšení totiž môžu znamenať, že účastníci zohľadnili individuálnu obchodnú situáciu rôznych zastúpených podnikov. Okrem toho zúčastnené podniky mohli zaviesť nové ceny v rôznych dátumoch s cieľom zachovať u zákazníkov dojem, že trh s parafínovými voskami sa stále riadi pravidlami ponuky a dopytu, a tým predstierať, že zvýšenia, ktoré zaviedli, boli výsledkom nezávislých obchodných rozhodnutí. Takéto vysvetlenie uplatnenia rôznych dátumov a rôznych úrovní zvýšení poskytla Shell za obdobie po začiatku roka 2004.

116    Záver Komisie, že na stretnutí z 30. a 31. októbra 1997 bola určená minimálna cena 1 200 DEM za tonu aspoň pre niektorých účastníkov, potvrdzuje aj poznámka spoločnosti MOL týkajúca sa stretnutia z 5. a 6. mája 1998, v ktorej sa uvádza „Repsol – min. cena 1 180 DEM (nie je schopná predávať za 1 200)“. Najlogickejším vysvetlením tejto formulácie je, že Repsol nemohla uplatňovať cenu dohodnutú na predchádzajúcom stretnutí a uviedla minimálnu cenu, o ktorej sa domnievala, že ju môže uplatňovať.

117    Preto Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že účastníci na stretnutí z 30. a 31. októbra 1997 určili ceny parafínových voskov.

118    V siedmom rade, pokiaľ ide o technické stretnutie z 3. a 4. novembra 1998, Komisia sa v odôvodnení 149 napadnutého rozhodnutia opierala o poznámku spoločnosti MOL a o zápisnicu spoločnosti Sasol zo stretnutia „Blauer Salon“.

119    Zápisnica spoločnosti Sasol zo stretnutia „Blauer Salon“ obsahuje nasledujúce údaje:

„Návrh k 1/1 99 + DEM 6 ?,- pre všetky [ceny] nižšie ako 120,- DEM

= vypracuje sa obežník s úvahami ‚stav surovín‘ (= dostupnosť množstiev), aby

–        sa ceny nižšie ako 120 DEM zvýšili,

–        ceny neklesali,

–        výrobcovia sviečok získali ‚dokumenty‘ na rokovania s reťazcami [pravdepodobne obchodmi]“.

120    Poznámka spoločnosti MOL obsahuje nasledujúcu formuláciu: „60 DEM/t - zvýšiť od 1. januára 1999“.

121    Komisia z týchto údajov v napadnutom rozhodnutí vyvodila, že účastníci diskutovali o situácii, ktorá nastala po ich dohode z technického stretnutia z 30. a 31. októbra 1997, a určili ako cieľ zvýšenie cien parafínových voskov nad 120 DEM za 100 kg, ktorý ešte nebol dosiahnutý. Účastníci sa teda na technickom stretnutí z 3. a 4. novembra 1998 dohodli na zvýšení cien o 6 DEM pre všetkých zákazníkov, ktorá kupovali parafínové vosky za menej ako 120 DEM, pričom toto zvýšenie bolo plánované na 1. januára 1999. Podľa napadnutého rozhodnutia uvedené zvýšenie navyše malo byť vo vzťahu k zákazníkom odôvodnené nedostatkom surovín. Okrem toho sa zástupcovia spoločností zhodli na tom, že ceny v každom prípade nemajú klesať.

122    Žalobkyňa tvrdí, že formulácia uvedená v poznámke spoločnosti MOL sa týka údaja, ktorý uviedol pán S. (Shell), keďže je uvedená pod menom „S.“. Formulácia uvedená v zápisnici spoločnosti Sasol zo stretnutia „Blauer Salon“, podľa ktorej „[sa] vypracuje… obežník…, aby… ceny neklesali“, odkazuje na interný obežník spoločnosti Sasol a nemožno ju chápať ako dohodu uzavretú na technickom stretnutí, ale len ako vyjadrený cieľ, ktorý si Sasol stanovila.

123    V tejto súvislosti treba poznamenať, že vysvetlenie poskytnuté žalobkyňou nie je dôveryhodné a nie je založené na koherentnom výklade listinných dôkazov. Žalobkyňa totiž vôbec nevysvetlila, prečo by sa Sasol rozhodla vypracovať obežník určený pre svojich zákazníkov, ktorým by im oznámila zvýšenie cien o 6 DEM za 100 kg, po jednostrannom vyhlásení iného účastníka, spoločnosti Shell, pokiaľ by neexistovala dohoda medzi účastníkmi o zvýšení cien. Výklad poskytnutý Komisiou navyše – na rozdiel od výkladu žalobkyne – vytvára väzby s diskusiami vedenými na technickom stretnutí z 30. a 31. októbra 1997.

124    Preto Komisia mohla z dôkazov týkajúcich sa technického stretnutia z 3. a 4. novembra 1998 oprávnene vyvodiť, že účastníci sa na tomto stretnutí dohodli na zvýšení cien.

125    V ôsmom rade je potrebné preskúmať tvrdenia žalobkyne týkajúce sa stretnutia z 27. a 28. októbra 1999.

126    V tejto súvislosti mala Komisia k dispozícii zápisnicu spoločnosti Sasol zo stretnutia „Blauer Salon“, ktorá obsahuje nasledujúce formulácie:

	„Zvýšenie
Prítomný: Total	k 15/1.2000 + Ffr 2300 = DEM 6,85
Prítomný: Repsol
Prítomný: SRS-Tuda	k 10/1.2000
Prítomný: Dea	k 17/1.2000 podľa [pána B. z Dea] + 8,50 DEM
Prítomný: SCHS	k 15/1.2000
Mobil-Bp, F
Neprítomný: MOL	k 1/2.2000 (alt DEM 110.- flü ffr) + 6 DEM, - podľa T. T. 10/1
Neprítomný: Mobil
[Neprítomný] Esso, F	k 1/2.2000 + 40 $,- (podľa MA 19/1)
Kuwait, NL k ? + 8 DEM,- (podľa Buchh [Buchhaltung (účtovné oddelenie)]) 24/1
Všeobecne pre všetky výrobné odvetvia
- tekutý	+ DEM 7-9,- % kg (v žiadnom prípade menej ako 6 DEM)
- balený	+ 11 DEM,- % kg“

127    Komisia vyložila túto poznámku – s prihliadnutím na vysvetlenia spoločnosti Sasol (odôvodnenie 156 napadnutého rozhodnutia) – takto:

„Táto poznámka svedčí o tom, že Total, Repsol, H&R/Tudapetrol (‚SRSTuda‘), Dea a Sasol sa zaviazali zvýšiť ceny v januári 2000. Total mala zvýšiť ceny 15. januára 2000 o 2 300 FRF, H&R/Tudapetrol 10. januára 2000 a Dea 17. januára 2000 o 8,50 DEM a Sasol 15. januára 2000. Pre spoločnosti, ktoré neboli prítomné, bolo uvedené, že MOL zvýši ceny 1. januára 2000 o 6 DEM. Esso mala zvýšiť ceny 1. februára 2000 o 40 USD a Kuwait o 8 DEM v deň, ktorý nebol známy. Tieto tri posledné informácie získala Sasol po technickom stretnutí pri dvojstranných kontaktoch a podľa nej boli tieto informácie pripojené k dokumentu 7. decembra 1999. Svedčia o tom pasáže ‚podľa‘ s menom a dátumom. Sasol v uvedený deň zatelefonovala zástupcom týchto spoločností a získala informácie týkajúce sa zvýšenia cien.“

128    Žalobkyňa nemôže úspešne tvrdiť, že išlo len o výmenu informácií. Tento názor jednoznačne vyvracia vyhlásenie spoločnosti Sasol zo 16. decembra 2006, podľa ktorého boli Total, Repsol a „SRSTuda (Hansen & Rosenthal)“ prítomné a zaviazali sa zvýšiť ceny v januári 2000.

129    Skutočnosť, že dátumy uvedené pri názvoch podnikov sú rôzne, nemôže podporiť názor žalobkyne, a to z dôvodov uvedených v bode 115 vyššie.

130    Najdôveryhodnejším vysvetlením neuvedenia čísel pri názvoch podnikov zastúpených na stretnutí – vzhľadom na vyhlásenie spoločnosti Sasol – navyše je, že úroveň zvýšenia cien bola pre všetky tieto podniky rovnaká, a to 6,85 DEM.

131    Preto Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu dohody o určení cien na predmetnom stretnutí.

132    V deviatom rade je potrebné preskúmať tvrdenia žalobkyne týkajúce sa stretnutia z 26. a 27. júna 2001 (odôvodnenie 163 napadnutého rozhodnutia).

133    V tejto súvislosti zápisnica spoločnosti Sasol zo stretnutia „Blauer Salon“ obsahuje nasledujúce formulácie:

„V júli:  čo najrýchlejšie zrušiť ceny osobitných zákazníkov

…

Koniec augusta:  zrušiť všetky ceny k 30/9.01

k 1/10.01 + 7 €,-“.

134    Podľa napadnutého rozhodnutia tieto údaje svedčia o tom, že zástupcovia podnikov sa dohodli na zvýšení cien parafínu o 7 eur k 1. októbru 2001, ktorému predchádzalo zrušenie všetkých opatrení, ktoré existovali v oblasti cien do 30. septembra.

135    Žalobkyňa tvrdí, že vyhlásenie spoločnosti Sasol zo 16. decembra 2006 nepodporuje tento výklad a svedčí len o diskusii o cenách.

136    Tomuto tvrdeniu však odporuje uvedené vyhlásenie. Podľa tohto vyhlásenia totiž pán O. zo spoločnosti Sasol zaznamenal výsledky technického stretnutia z 26. a 27. júna 2001 a zámer zvýšiť ceny bol vyjadrením záverov, ku ktorým sa dospelo na uvedenom stretnutí.

137    Keďže vo vyhlásení sú spomenuté závery týkajúce sa zvýšenia cien, ku ktorým sa dospelo na stretnutí, treba vychádzať z toho, že uvedené vyhlásenie preukazuje, že na tomto stretnutí bola uzavretá dohoda o určení cien.

138    V desiatom rade žalobkyňa napáda posúdenie dôkazov týkajúcich sa stretnutia z 11. a 12. mája 2004 obsiahnuté v odôvodnení 174 napadnutého rozhodnutia.

139    V tejto súvislosti rukou písaná poznámka nájdená v priestoroch spoločnosti Total France obsahuje nasledujúce údaje:

„ -> Sasol 40 €/50 $. - koniec júla.

-> My: 38-28.

-> 1. júla

+ FRP: 70 -> 6 000 €/T

+ Čajové sviečky: 50 -> 500 €/T

+ Mikrovosk: 25 -> 50 €/

…

-> 40 €/T parafínový gáč“

140    Podľa napadnutého rozhodnutia zo všeobecného kontextu rukou písanej poznámky nájdenej v priestoroch spoločnosti Total France vyplýva, že šípka pred cenou označuje existenciu stratégie dohodnutej pre budúcnosť, takže účastníci sa dohodli na zvýšení cien.

141    Podľa žalobkyne výklad rukou písanej poznámky nájdenej v priestoroch spoločnosti Total France zo strany Komisie nemožno prijať z dôvodu rozporu vyhlásení týkajúcich sa tohto technického stretnutia. Shell totiž vyhlásila, že zvýšenie cien bolo dohodnuté, zatiaľ čo Sasol spomenula skutočnosť, že o zvýšení cien sa diskutovalo. Preto aj vzhľadom na rukou písanú poznámku nájdenú u spoločnosti Total France možno vychádzať len z toho, že došlo k výmene informácií.

142    Treba konštatovať, že vyhlásenie spoločnosti Shell zo 14. júna 2006 nie je vôbec nejednoznačné, keďže sa v ňom uvádza, že na tomto technickom stretnutí bolo dohodnuté zvýšenie cien, ktoré malo nadobudnúť účinnosť 1. júla 2004.

143    Žalobkyňa nemôže na základe vyhlásenia spoločnosti Sasol z 12. augusta 2005 úspešne poprieť, že na tomto stretnutí bola uzavretá dohoda. Skutočnosť, že Sasol pripúšťa, že na tomto stretnutí prebehli diskusie o cenách, totiž vôbec nevylučuje, že na základe týchto diskusií účastníci dospeli k dohode. V tomto vyhlásení navyše Sasol tiež uviedla, že zaslala „reťazový list“, ktorým oznámila zvýšenie cien od päť do sedem eur za 100 kg od 14. júna 2004, a že dostala list od spoločnosti H&R, ktorým táto spoločnosť oznámila zvýšenie svojich cien z 5,20 na 6,80 eura za 100 kg.

144    Z tohto vyhlásenia teda vyplýva, že Sasol zamýšľala zvýšiť svoje ceny o rovnakú sumu, aká bola uvedená v rukou písanej poznámke nájdenej u spoločnosti Total France, a že H&R následne tiež zaslala list, ktorým oznámila zvýšenie cien a v ktorom bolo uvedené veľmi podobné zvýšenie ako v prípade spoločnosti Sasol.

145    Preto Komisia v napadnutom rozhodnutí správne konštatovala, že účastníci sa na uvedenom technickom stretnutí dohodli na zvýšení cien parafínových voskov.

146    Vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu – bez toho, aby bolo potrebné preskúmať dôkazy týkajúce sa všetkých technických stretnutí, na ktorých sa žalobkyňa zúčastnila – Všeobecný súd konštatuje, že Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že účastníci kartelu na technických stretnutiach z 3. a 4. septembra 1992 (odôvodnenie 126 napadnutého rozhodnutia), z 23. a 24. novembra 1992 (odôvodnenie 128), zo 7. a 8. septembra 1995 (odôvodnenie 137), z 22. a 23. februára 1996 (odôvodnenie 139), zo 14. a 15. mája 1996 (odôvodnenie 140), z 30. a 31. októbra 1997 (odôvodnenie 145), z 3. a 4. novembra 1998 (odôvodnenie 149), z 27. a 28. októbra 1999 (odôvodnenie 156), z 26. a 27. júna 2001 (odôvodnenie 163) a z 11. a 12. mája 2004 (odôvodnenie 174) uzavreli dohody o určení cien parafínových voskov.

 O celkovom posúdení

147    V prvom rade je potrebné poznamenať, že Shell, Sasol a Repsol uznali, že na technických stretnutiach sa diskutovalo o cenách parafínových voskov so všeobecným cieľom dohodnúť sa na ich úrovni. Podľa judikatúry citovanej v bode 32 vyššie už skutočnosť, že existuje taký spoločný cieľ, znamená, že ide o dohodu v zmysle článku 81 ods. 1 ES, keďže existovala zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej súťaže. Okrem toho tie isté podniky tiež vyhlásili, že na viacerých technických stretnutiach sa účastníci skutočne dohodli na minimálnych cenách alebo na zvýšeniach cien a niekedy aj na prostriedkoch na zvýšenie cien. Treba zdôrazniť, že podniky vo svojich vyhláseniach tiež poukázali na účasť spoločnosti Total na technických stretnutiach a uviedli mená zamestnancov žalobkyne, ktorí ju zastupovali na stretnutiach.

148    V druhom rade treba konštatovať, že predmetné vyhlásenia potvrdzujú viaceré rukou písané poznámky z obdobia technických stretnutí, ktoré Komisia našla pri inšpekciách, ku ktorým žalobkyňa mala prístup počas správneho konania a časť ktorých je citovaná najmä v odôvodneniach 126, 128, 137, 139, 140, 145, 149, 156, 163 a 174 napadnutého rozhodnutia.

149    V treťom rade treba pripomenúť, že žalobkyňa bola prítomná na 39 protisúťažných stretnutiach z celkového počtu 51 protisúťažných stretnutí, ktoré sa konali počas obdobia jej účasti na karteli, teda od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005.

150    V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť (pozri bod 146 vyššie), že Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala, že účastníci kartelu uzavreli na technických stretnutiach z 3. a 4. septembra 1992 (odôvodnenie 126 napadnutého rozhodnutia), z 23. a 24. novembra 1992 (odôvodnenie 128), zo 7. a 8. septembra 1995 (odôvodnenie 137), z 22. a 23. februára 1996 (odôvodnenie 139), zo 14. a 15. mája 1996 (odôvodnenie 140), z 30. a 31. októbra 1997 (odôvodnenie 145), z 3. a 4. novembra 1998 (odôvodnenie 149), z 27. a 28. októbra 1999 (odôvodnenie 156), z 26. a 27. júna 2001 (odôvodnenie 163) a z 11. a 12. mája 2004 (odôvodnenie 174) dohody o určení cien parafínových voskov. Žalobkyňa bola prítomná na všetkých týchto technických stretnutiach okrem technického stretnutia zo 14. a 15. mája 1996.

151    Po druhé žalobkyňa uznáva, že na technických stretnutiach z 30. septembra 1994 (odôvodnenie 133 napadnutého rozhodnutia), z 27. januára 1995 (odôvodnenie 134), zo 17. a 18. septembra 1996 (odôvodnenie 141), z 2. a 3. septembra 1998 (odôvodnenie 148), z 3. a 4. februára 2000 (odôvodnenie 157), z 25. a 26. mája 2000 (odôvodnenie 159), z 21. a 22. februára 2002 (odôvodnenie 165), z 18. decembra 2002 (odôvodnenie 168), z 27. a 28. februára 2003 (odôvodnenie 169) a zo 14. a 15. januára 2004 (odôvodnenie 173), na ktorých bola prítomná, došlo k výmene informácií o cenách parafínových voskov.

152    Žalobkyňa pritom neuvádza konkrétne tvrdenie na vyvrátenie vyhlásení spoločností Sasol, Repsol a Shell, podľa ktorých bolo cieľom technických stretnutí určovanie cien.

153    Komisia teda – prinajmenšom pokiaľ ide o technické stretnutia spomenuté v bodoch 146 a 151 vyššie – mala k dispozícii súbor nevyvrátiteľných dôkazov, z ktorých vyplývalo, že účastníci si na technických stretnutiach viac ako 12 rokov pravidelne vymieňali informácie o svojich cenách a o plánovaných zvýšeniach. Žalobkyňa pritom neposkytla logické vysvetlenie, pokiaľ ide o tieto činnosti, ktoré by mohlo spochybniť tvrdenie Komisie, že účelom týchto postupov bolo najmä určovanie cien. Naopak, dlhé obdobie, počas ktorého sa stretnutia systematicky konali, samo osebe svedčí o tom, že cieľom účastníkov bolo zosúladiť svoje cenové politiky tým, že vedome nahradili trhové riziká vzájomnou spoluprácou, zaviedli zosúladené postupy týkajúce sa ceny parafínových voskov, či dokonca – prinajmenšom pokiaľ ide o technické stretnutia spomenuté v bode 146 vyššie – aj dohody o určení cien.

154    Pre úplnosť treba poznamenať, že podľa judikatúry citovanej v bode 34 vyššie článok 81 ods. 1 ES bráni akémukoľvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol buď ovplyvniť konanie skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhaliť konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutočňovať na trhu alebo ktoré na tomto trhu zamýšľa uskutočňovať, pokiaľ cieľom alebo následkom týchto kontaktov je obmedzenie hospodárskej súťaže. V prejednávanom prípade žalobkyňa nepopiera nadviazanie kontaktu ani výmenu citlivých informácií na technických stretnutiach.

155    V štvrtom rade žalobkyňa nemôže úspešne tvrdiť, že Komisia nepreukázala jej účasť na dohodách alebo zosúladených postupoch zavedených na technických stretnutiach.

156    V súvislosti s dohodami protisúťažnej povahy, ktoré sa – tak ako v prejednávanej veci – prejavujú počas stretnutí konkurenčných podnikov, Súdny dvor totiž už rozhodol, že k porušeniu článku 81 ods. 1 ES dôjde, ak je účelom týchto stretnutí obmedzovanie, vylučovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže a tieto stretnutia tak smerujú k umelému organizovaniu fungovania trhu. V takom prípade stačí, ak Komisia na dôkaz účasti podniku na karteli preukáže, že dotknutý podnik sa zúčastnil na stretnutiach, na ktorých došlo k uzavretiu dohôd protisúťažnej povahy. Ak sa preukáže účasť na takýchto stretnutiach, prináleží tomuto podniku, aby predložil dôkazy o tom, že jeho účasť na predmetných stretnutiach nemala protisúťažnú povahu, a to preukázaním, že svojim konkurentom oznámil, že sa na týchto stretnutiach zúčastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 81, a rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C‑403/04 P a C‑405/04 P, Zb. s. I‑729, bod 47).

157    Dôvodom tohto pravidla je skutočnosť, že podnik svojou účasťou na takomto stretnutí bez verejného dištancovania sa od jeho obsahu umožnil ostatným účastníkom domnievať sa, že súhlasí s jeho výsledkom a že sa mu podriadi (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 82, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, už citovaný v bode 156 vyššie, bod 48).

158    Žalobkyňa, ktorá sa pravidelne zúčastňovala na technických stretnutiach, však netvrdí, že sa verejne dištancovala od obsahu protisúťažných stretnutí.

159    V piatom rade treba poznamenať, že vysvetlenia uvedené žalobkyňou sa týkajú vždy konkrétneho technického stretnutia. Nemôžu teda predstavovať dôveryhodné vysvetlenie, pokiaľ ide o všetky dôkazy zhromaždené Komisiou, ktoré jej umožnili preukázať existenciu komplexného, jediného a nepretržitého porušenia.

160    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné konštatovať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí správne uviedla, že účastníci kartelu, vrátane žalobkyne, sa dopustili porušenia spočívajúceho najmä v „dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa určovania cien a výmeny a poskytovania citlivých obchodných informácií“.

161    Komisia teda v tejto súvislosti neporušila článok 81 ES.

162    V dôsledku toho treba prvú časť tohto žalobného dôvodu zamietnuť.

 O druhej časti týkajúcej sa neexistencie dôkazu o uskutočňovaní dohôd o určení cien

163    V rámci druhej časti žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila článok 81 ES tým, že konštatovala, že porušenie bolo uskutočnené. Komisia osobitne nepreukázala, že zaslanie listov oznamujúcich zvýšenie cien, predstavovalo uskutočnenie hlavného aspektu porušenia.

164    Na úvod je potrebné pripomenúť, že Komisia v bode 4.1 napadnutého rozhodnutia nazvaného „Základné zásady a fungovanie kartelu“ uviedla:

„…

(113)      Výsledok technických stretnutí sa spravidla realizoval prostredníctvom oznámenia zvýšení cien zákazníkom alebo zrušenia existujúcich cenových schém. Zriedkavé prípady podvádzania alebo neuplatňovania boli prebraté na nasledujúcich stretnutiach (pozri napríklad odôvodnenia 149 a 157). Jeden zo zastúpených podnikov zvyčajne prevzal iniciatívu a začal zvyšovať svoje ceny. Spravidla to bola Sasol, ale táto spoločnosť niekedy žiadala od iného účastníka, aby začal. Krátko po tom, čo niektorý podnik zákazníkom oznámil, že zamýšľa zvýšiť ceny, ostatní dodávatelia ho nasledovali a tiež oznámili zvýšenia cien. Zástupcovia podnikov na technických stretnutiach sa navzájom informovali o opatreniach, ktoré prijali na realizáciu výsledkov technických stretnutí. Tieto informácie sa poskytovali ústne alebo zaslaním kópie príslušných oznámení o zvýšení cien alebo zrušení cien jednému alebo všetkým ostatným [zúčastneným] podnikom. Komisia totiž zistila, že účastníci si vymieňali také oznámenia. Bolo zistené, že v šiestich týždňoch po technických stretnutiach došlo k výmene vzorky približne 150 listov tohto druhu. Bolo tiež zistené, že podľa dohody zastúpené podniky nemajú mať prospech z uplatnenia dohodnutého zvýšenia cien na zvýšenie svojho vlastného podielu na trhu. Toto zistenie nebolo spochybnené v odpovediach na oznámenie o výhradách.“

165    Komisia ďalej v bode 5.1 napadnutého rozhodnutia nazvanom „Uskutočňovanie“ okrem iného uviedla:

„…

(299) Hoci Komisia nie je povinná preukázať uskutočňovanie protisúťažnej dohody, v posudzovanom prípade je možné preukázať jej uskutočňovanie. Výmena listov o cenách, ako aj ústnych informácií o cenách (pozri odôvodnenie 248) tiež slúžila na kontrolu uplatňovania dohody. Keďže členovia kartelu informovali všetkých ostatných členov kartelu o budúcich zvýšeniach cien alebo zrušeniach cien, boli schopní overiť, či určitý podnik dodržiava záväzky prevzaté na technických stretnutiach. Okrem toho sa o uskutočňovaní príležitostne diskutovalo na technických stretnutiach, napríklad na stretnutiach opísaných v odôvodneniach 147 a 149. Skutočnosť, že členovia kartelu tiež udržiavali medzi sebou vzťahy ako dodávatelia, čo by v zásade mohlo vysvetliť určité oznámenia medzi nimi, nič nemení na tejto úvahe. Nejde o to, či by sa určité oznámenia v každom prípade uskutočnili v dôsledku týchto dvojstranných krížových dodávok, ale o to, či tieto oznámenia objektívne pomohli zaručiť kontrolu uskutočňovania porušenia.“

166    V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že podľa vyhlásení podnikov zasielanie listov o cenách ostatným účastníkom nebolo systematické, takže nepredstavovalo prostriedok na uskutočnenie hlavného aspektu porušenia. Žalobkyňa zastáva názor, že ak by účelom technických stretnutí bolo spoločné určovanie nových cien, na to, aby účastníci mohli overovať dodržiavanie dohody zo strany všetkých, by bolo potrebné, aby každý z účastníkov oznámil svoje nové ceny všetkým ostatným alebo aspoň jednému z nich, ktorý bol poverený týmto overovaním, k čomu nedošlo.

167    Podľa žalobkyne postup spočívajúci vo výmene listov o cenách v každom prípade nemožno vytýkať spoločnosti Total France. Po prvé, ako Shell uznáva, Total France často nezasielala svoje listy o zvýšení cien svojim zákazníkom a zvyčajne oznamovala zvýšenia svojich cien ústne, pri návštevách zákazníkov, bez toho, aby ich oznamovala konkurentom. Zo 123 listov citovaných Komisiou sa navyše len deväť pripisuje spoločnosti Total France a väčšina z nich predstavuje výmenu korešpondencie týkajúcu sa cenových žiadostí alebo ponúk so zreteľom na prípadný nákup.

168    Je potrebné poznamenať, že tieto tvrdenia žalobkyne sa týkajú výmeny listov o cenách medzi účastníkmi kartelu.

169    Táto výmena pritom nepredstavovala uskutočňovanie predmetného porušenia v pravom zmysle slova, ktoré spočívalo v uplatňovaní cenovej úrovne, udržania cien alebo zvýšení cien prebratých alebo stanovených na stretnutiach voči zákazníkom. Komisia totiž v odôvodnení 113 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že „výsledok technických stretnutí sa spravidla realizoval prostredníctvom oznámenia zvýšení cien zákazníkom alebo zrušenia existujúcich cenových schém“. Výmena listov o cenách a ústne diskusie po stretnutiach sa týkajú mechanizmu kontroly uskutočňovania porušenia zo strany účastníkov.

170    Tvrdenie žalobkyne, že zo vzorky Komisie, ktorú tvorilo 123 listov, jej možno pripísať len deväť listov o cenách, ktoré boli predmetom výmeny medzi súťažiteľmi, je teda irelevantné. V každom prípade žalobkyňa sama uznáva, že často nezasielala listy o cenách, ktorými oznamovala zvýšenia cien zákazníkom, ale zvyčajne oznamovala zvýšenia cien ústne pri návštevách zákazníkov. V dôsledku toho žalobkyňa jednak sama pripúšťa, že pravidelne zvyšovala svoje ceny, a jednak vysvetľuje, prečo bola schopná zaslať len málo kópií listov o cenách konkurentom: v prípade, ak sa zvýšenia cien oznamovali zákazníkom ústne, nebolo možné zaslať konkurentom nijakú kópiu listu o cenách, lebo zákazníkom nebol zaslaný nijaký list o cenách.

171    V druhom rade treba poznamenať, že tvrdenie žalobkyne týkajúce sa neuskutočňovania porušenia v prejednávanom prípade vyvracajú dôkazy, na ktorých bolo založené napadnuté rozhodnutie.

172    Shell totiž vo svojom vyhlásení z 18. marca 2005 výslovne uviedla, že po technických stretnutiach jej zástupca zvyčajne dostal list o cenách, ktorým konkurent oznámil zvýšenie cien. Tieto listy boli pravidelnými oznámeniami o nových cenách, ktoré výrobcovia parafínových voskov zasielali zákazníkom a ostatným výrobcom, ktorí v rámci krížových dodávok tiež často nakupujú parafínové vosky jeden od druhého. Podľa informácií poskytnutých spoločnosťou Shell, keď prvý výrobca takto dal najavo svoj zámer zvýšiť ceny, ostatní účastníci kartelu ho nasledovali v súlade s diskusiami vedenými na technických stretnutiach.

173    Shell vo svojom vyhlásení zo 14. júna 2006 tiež uviedla, že vždy, keď zaslala list o cenách, ktorým oznámila zvýšenie cien, tento list obsahoval cenu dohodnutú na predchádzajúcom technickom stretnutí. Tiež spresnila, že pravidelne dostávala také listy od spoločností Sasol, H&R a ExxonMobil, aj keď od tejto poslednej uvedenej spoločnosti nikdy nekupovala parafínové vosky. Hoci Total nezasielala také listy svojim zákazníkom často, Shell od nej dostala jeden alebo dva také listy. Okrem toho podľa vyhlásenia spoločnosti Shell jej zástupca – s cieľom zabezpečiť riadne uskutočňovanie zvýšení cien dohodnutých na technických stretnutiach – zatelefonoval zástupcom spoločností Sasol, H&R, Total a ExxonMobil, skôr než začal so zákazníkmi rokovania o cene.

174    Tento mechanizmus uskutočňovania kartelu potvrdzuje vyhlásenie spoločnosti Sasol z 12. augusta 2005, v ktorom sú uvedené aj podrobné príklady týkajúce sa konkrétnych technických stretnutí.

175    V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, neexistuje vzájomný vzťah medzi dostupnými informáciami o technických stretnutiach a listami o cenách, na ktoré poukázala Komisia.

176    Po prvé z viacerých vyššie citovaných vyhlásení vyplýva, že zvýšenia cien dohodnuté na technických stretnutiach sa spravidla nemohli v celom rozsahu uplatňovať voči zákazníkom. Shell vyhlásila, že bolo možné vykonať asi dve tretiny dohodnutých zvýšení. Okrem toho viacero skutočností uvedených v spise svedčí o tom, že účastníci často nemohli vôbec vykonať dohodnuté zvýšenie.

177    Po druhé je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 47 vyššie sú dôkazy týkajúce sa kartelov zvyčajne neúplné a nesúrodé. Vzhľadom na to, že Komisia nemala k dispozícii podrobné dôkazy o obsahu diskusií vedených na každom technickom stretnutí a mala len malú časť listov o cenách, ktoré účastníci zaslali zákazníkom, sa teda žalobkyňa nemôže úspešne odvolávať na skutočnosť, že Komisia nebola schopná rekonštruovať presnú väzbu medzi diskusiami vedenými na technických stretnutiach a cenami uvedenými v týchto listoch o cenách, a to tým skôr, že ceny rôznych výrobkov z parafínových voskov sa podstatne odlišovali a zákazníci sa logicky usilovali vyhnúť sa zvýšeniam.

178    Preto sa toto tvrdenie musí zamietnuť.

179    V štvrtom rade žalobkyňa tvrdí, že zasielanie listov o cenách, v ktorých boli uvedené zvýšenia cien, konkurentom bolo odôvodnené zákaznícko‑dodávateľským vzťahom medzi podnikmi, ktoré sa podieľali na karteli.

180    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že uskutočňovanie hlavného aspektu porušenia spočívalo v oznamovaní zvýšení cien zákazníkom alebo v zrušení existujúcich cenových schém a nie v zasielaní listov o cenách konkurentom, ktoré bolo skôr nástrojom na overenie uskutočňovania uvedeného aspektu porušenia. V každom prípade Shell vyhlásila, že dostala listy o cenách od konkurenta, ktorému nedodávala nijaký tovar (pozri bod 173 vyššie). Tak Shell, ako aj Sasol tiež potvrdili, že zasielanie listov o cenách bolo súčasťou mechanizmu uskutočňovania hlavného aspektu porušenia.

181    Preto sa toto tvrdenie žalobkyne musí zamietnuť.

182    V piatom rade žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia, že sa nepodieľala na uskutočňovaní porušenia, tvrdí, že podľa vyhlásenia spoločnosti Shell jediný raz, keď sa Sasol usilovala presvedčiť ju, aby ako prvá zaslala list o zvýšení cien, žalobkyňa to využila na posilnenie svojho konkurenčného postavenia tým, že zaslala list o fiktívnom zvýšení svojim konkurentom a nie svojim zákazníkom.

183    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z vyhlásenia spoločnosti Shell vyplýva, že keď Sasol požiadala žalobkyňu, aby ako prvá zaslala list o cenách, v ktorom bude uvedené zvýšenie cien, zákazníkom, žalobkyňa to neurobila, ale zaslala konkurentom „kópiu“ fiktívneho listu o zvýšení. To teda svedčí len o tom, že žalobkyňa nevyhovela žiadosti spoločnosti Sasol, aby ako prvá zaslala list o cenách, v ktorom bude uvedené zvýšenie cien.

184    Podľa judikatúry však nedodržiavanie kartelu nič nemení na jeho existencii (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T‑141/94, Zb. s. II‑347, body 233, 255, 256 a 341). Aj za predpokladu, že by bola preukázaná skutočnosť, že niektorým účastníkom kartelu sa podarilo oklamať iných účastníkov zasielaním nesprávnych informácií a využiť kartel vo svoj prospech jeho nedodržiavaním, táto skutočnosť sama osebe neznamená, že k spáchanému porušeniu nedošlo (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2008, Knauf Gips/Komisia, T‑52/03, neuverejnený v Zbierke, bod 201; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T‑71/03, T‑74/03, T‑87/03 a T‑91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 74).

185    Preto sa tvrdenie žalobkyne uvedené v tejto súvislosti musí zamietnuť.

186    V šiestom rade je potrebné zdôrazniť, že – ako Komisia správne poznamenáva – uskutočňovanie jediného, komplexného a nepretržitého porušenia sa musí posudzovať ako celok.

187    V tejto súvislosti Súd prvého stupňa už rozhodol, že v prípade, keď sa konkurenti zúčastňovali na stretnutiach, počas ktorých si vymieňali informácie týkajúce sa najmä cien, ktoré chceli uplatňovať na trhu, podnik svojou účasťou na stretnutí s protisúťažným účelom nesledoval len cieľ dopredu vylúčiť neistotu týkajúcu sa budúceho správania svojich konkurentov, ale musel priamo či nepriamo zohľadniť informácie, ktoré získal na týchto stretnutiach, na určenie politiky, ktorú chcel viesť na trhu (rozsudky Súdu prvého stupňa z 24. októbra 1991, Rhône‑Poulenc/Komisia, T‑1/89, Zb. s. II‑867, body 122 a 123, a Knauf Gips/Komisia, už citovaný v bode 184 vyššie, bod 276).

188    Podľa judikatúry ďalej treba predpokladať, že ak neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predloženie prináleží dotknutým hospodárskym subjektom, podniky zúčastňujúce sa zosúladenom konaní, ktoré naďalej pôsobia na trhu, zohľadňujú pri určovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí tým skôr vtedy, keď k zosúladenému konaniu dochádza pravidelne v priebehu dlhého obdobia (rozsudok Hüls/Komisia, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 162).

189    V prejednávanom prípade pritom zosúladené konania týkajúce sa cien boli pravidelné a časté a uskutočňovali sa počas dlhého obdobia, keďže Komisia má k dispozícii informácie o viac ako päťdesiatich stretnutiach od roku 1992 do roku 2005. Komisia tiež predložila 343 listov žalobkyne o cenách, ktorými boli oznámené zvýšenia cien zákazníkom. Vo vyhláseniach spoločností Shell a Sasol sa tiež uvádza, že Total sa podieľala na uskutočňovaní uvedených postupov.

190    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa Všeobecný súd domnieva, že Komisia správne konštatovala, že porušenie sa uskutočňovalo a že žalobkyňa sa podieľala na jeho uskutočňovaní.

191    So zreteľom na vyššie uvedené treba druhú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

 O tretej časti týkajúcej sa rozdelenia geografických trhov a zákazníkov

192    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, že žalobkyňa sa podieľala na druhom aspekte porušenia. Preto Komisia porušila článok 81 ES.

193    V tejto súvislosti Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala:

„…

(108) Pokiaľ ide o diskusie týkajúce sa rozdelenia trhov a zákazníkov, ‚medzi zúčastnenými výrobcami vosku existovala všeobecná dohoda, pokiaľ ide o hlavných zákazníkov ostatných subjektov pôsobiacich na príslušnom domácom trhu‘ s parafínom, a podniky ‚sa usilovali chrániť svoj domáci trh tým, že vytvorili medzi sebou atmosféru vzájomnej dôvery a dobrej vôle‘.

…

5.3.2.3. Rozdelenie zákazníkov a/alebo rozdelenie trhov

(243) Z dôkazov opísaných v odôvodneniach 98, 108, 137 [technické stretnutie z 7. a 8. septembra 1995], 145 [technické stretnutie z 30. a 31. októbra 1997], 147 [technické stretnutie z 5. a 6. mája 1998], 168 [technické stretnutie z 18. decembra 2002] a 170 [technické stretnutie zo 16. a 17. apríla 2003] vyplýva, že ExxonMobil, MOL, Repsol, Sasol, Dea (neskôr Shell) a Total si rozdelili zákazníkov a/alebo objemy výrobkov, ktoré sa mali predávať určitým zákazníkom (ďalej len ‚rozdelenie zákazníkov‘), a/alebo určité geografické oblasti ako ‚domáce trhy‘ (ďalej len ‚rozdelenie trhov‘).

(244) ExxonMobil, Sasol a Shell priznali, že existovali postupy na rozdelenie zákazníkov a/alebo rozdelenie trhov. Vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách opäť potvrdili alebo aspoň neopreli, že takéto postupy existovali.“

 O rozdelení geografických trhov

194    V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že dôkazy, na ktorých Komisia založila svoje tvrdenia uvedené v odôvodnení 108 napadnutého rozhodnutia, sú vágne.

195    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v odpovedi spoločnosti Sasol zo 16. decembra 2006 na žiadosť Komisie o informácie sa jasne uvádza, že účastníci technických stretnutí sa usilovali chrániť svoje domáce trhy, lebo Sasol uviedla, že „Total, BP France a Mobil“ si nárokovali územie Francúzska, zatiaľ čo nemeckí výrobcovia (Sasol, H&R a Shell) si nárokovali územie Nemecka ako svoje príslušné domáce trhy. Okrem toho Sasol v uvedenej odpovedi spomenula, že keď Repsol uviedla, že vo svojej výrobe má nadmerné objemy, zástupca spoločnosti Total namietal proti tomu, aby ich Repsol predala do Francúzska. Sasol navyše opísala udalosť, ktorá sa stala na technickom stretnutí z 20. a 21. februára 1997, keď poznamenala, že v roku 1996 stratila objem predaja 6 000 ton a predpokladala, že francúzski výrobcovia napriek dohodám o dodržiavaní domácich trhov tajne dodali tento objem nemeckým zákazníkom. Sasol sa v nadväznosti na to rozhodla opäť získať tieto trhové pozície tým, že nedodržiavala ceny dohodnuté na technických stretnutiach.

196    Okrem toho vo vyhlásení spoločnosti Shell zo 14. júna 2006 sa uvádza, že existovala konkludentná dohoda medzi účastníkmi, podľa ktorej zákazníci, ktorí sa nachádzali v okruhu 50 až 100 km od výrobných závodov každého účastníka, patrili tomuto účastníkovi. Na základe tejto dohody výrobca sviečok so sídlom v Hamburgu (Nemecko) patril spoločnostiam Sasol a Shell. Ak by sa iný účastník pokúšal predávať svoj tovar tomuto výrobcovi sviečok, Sasol a Shell by v rámci odvetných opatrení začali dodávať parafínové vosky dôležitému zákazníkovi tohto iného účastníka. Shell tiež vyhlásila, že jej zástupca na technických stretnutiach povedal zástupcovi spoločnosti Total, že Shell nebude predávať svoj tovar do Francúzska, takže od spoločnosti Total očakával, že nebude predávať svoj tovar do Hamburgu. Shell ďalej uviedla príklady zákazníkov, ktorí boli výhradnými zákazníkmi určitých účastníkov kartelu, pričom spresnila, že výrobcovia sviečok so sídlom vo Francúzsku boli výhradnými zákazníkmi spoločností Total a ExxonMobil a že jej zástupcovi a ostatným účastníkom technických stretnutí to bolo jasné. Okrem toho Shell uviedla, že existovala konkludentná dohoda medzi spoločnosťami Sasol a Total, podľa ktorej sa každá z nich zaviazala, že nevstúpi na domáci trh druhej spoločnosti (pre spoločnosť Total to bolo Francúzsko a pre spoločnosť Sasol Nemecko), teda bude predávať len obmedzené množstvá na území vyhradenom pre druhého účastníka, ako to vyplývalo z diskusií medzi zástupcami spoločností Sasol a Total na technických stretnutiach. Podľa uvedeného vyhlásenia však H&R predávala parafínové vosky francúzskym zákazníkom. Ak uvedený predaj presiahol 1 000 ton ročne, Total sa na najbližšom technickom stretnutí sťažovala na správanie spoločnosti H&R, pričom všetkým účastníkom oznámila, že nebude tolerovať značný dovoz do Francúzska. Total tým v rámci odvetných opatrení zvýšila svoj predaj dvom tradičným zákazníkom spoločnosti H&R. Napokon Shell vyhlásila, že rešpektovanie domácich trhov a vyhradených zákazníkov bolo súčasťou všeobecného plánu, ktorý prijali všetci účastníci technických stretnutí. Keď účastník porušil tieto dohody, jeden alebo viacerí výrobcovia, pre ktorých bol daný trh alebo zákazník vyhradený, namietali a prípadne prostredníctvom odvetných opatrení presvedčili účastníka, ktorý porušil dohody, aby prestal uskutočňovať predaj a prípadne ponúkol zákazníkovi príliš vysoké ceny, aby od neho už nič nekúpil.

197    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Sasol a Shell v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, poskytli presné a zhodujúce sa informácie o rozdelení trhov a zákazníkov medzi účastníkov kartelu. Je potrebné dodať, že predmetné vyhlásenia boli urobené po zrelej úvahe na základe svedeckých výpovedí osôb, ktoré sa zúčastnili na technických stretnutiach, a že tieto vyhlásenia obviňujú aj podniky, v mene ktorých boli urobené. V zmysle judikatúry citovanej v bode 66 vyššie a v rozpore s tvrdeniami žalobkyne sú teda uvedené vyhlásenia mimoriadne vierohodné.

198    V druhom rade je potrebné poznamenať, že vyhlásenia spoločností Sasol a Shell potvrdzuje aj zápisnica spoločnosti Sasol zo stretnutia „Blauer Salon“, ktorú Komisia priradila k technickému stretnutiu zo 17. a 18. decembra 2002 (odôvodnenie 168 napadnutého rozhodnutia).

199    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa nemôže opierať o zápisnicu spoločnosti Sasol zo stretnutia „Blauer Salon“, ktorú priradila k stretnutiu zo 17. a 18. decembra 2002, lebo v nej nie je uvedený rok.

200    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 81 vyššie absencia dátumu alebo podpisu na dokumente alebo skutočnosť, že je zle čitateľný, tomuto dokumentu neodoberá všetku dôkaznú silu, najmä ak možno s dostatočnou presnosťou určiť jeho pôvod, približný dátum jeho vzniku a jeho obsah. Komisia pritom v napadnutom rozhodnutí vysvetlila, že najpravdepodobnejším rokom je rok 2002, keďže to bol jediný rok, počas ktorého sa konalo technické stretnutie 17. a 18. decembra. Bez ohľadu na rok navyše predmetná zápisnica svedčí o rozdelení trhov alebo zákazníkov, lebo obsahuje nasledujúcu formuláciu: „Repsol má problémy (55 000 ton vlastnej produkcie ročne) – [zástupca spoločnosti Total] okamžite namietal proti dodatočnému/predávanému objemu – Repsol je zrejme ochotná uvažovať o tom“. Najdôveryhodnejším výkladom tejto zápisnice totiž je, že Repsol chcela predať prebytok svojej výroby na územie Francúzska, ktoré je najbližšie k jej výrobným závodom nachádzajúcim sa v Španielsku, a že Total chcela zdôrazniť, že sa domnieva, že uvedené územie je vyhradené pre ňu.

201    Okrem toho podľa judikatúry citovanej v bode 40 vyššie sa dôkazy uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí na preukázanie existencie porušenia článku 81 ods. 1 ES podnikom nemajú posudzovať samostatne, ale ako celok. Všeobecný plán rozdelenia trhov pritom jasne vyplýva už z vyhlásení spoločností Shell a Sasol a formulácia uvedená v zápisnici spoločnosti Sasol je súčasťou mechanizmu opísaného v uvedených vyhláseniach.

202    V dôsledku toho predmetná zápisnica spoločnosti Sasol zo stretnutia „Blauer Salon“ – v rozpore s tvrdeniami žalobkyne – predstavuje listinný dôkaz týkajúci sa rozdelenia trhov alebo zákazníkov.

203    V treťom rade žalobkyňa uvádza, že pravidlu rešpektovania domácich trhov odporuje obchod v rámci Spoločenstva, najmä obchod medzi Francúzskom a Nemeckom.

204    V tejto súvislosti je potrebné po prvé poznamenať, že z vyššie uvedených vyhlásení vyplýva, že domáci trh určitého podniku nevyhnutne nezodpovedal územiu konkrétneho členského štátu, ale v určitých prípadoch regiónu v okolí výrobných závodov daného podniku.

205    Po druhé z vyhlásení spoločností Sasol a Shell citovaných v bodoch 195 a 196 vyššie tiež vyplýva, že nešlo o hermetické rozdelenie trhov ani o výlučné dodávanie parafínových voskov určitým zákazníkom, ale skôr o sčasti konkludentnú dohodu o nedodávaní značných množstiev na územia a zákazníkom, o ktorých bolo dohodnuté, že patria inému výrobcovi parafínových voskov.

206    Po tretie vyhlásenia svedčia o príležitostných porušeniach pravidla rešpektovania domácich trhov, ktoré viedli k odvetným opatreniam podniku, o ktorého územie išlo. Táto okolnosť môže sama osebe vysvetliť výkyvy v obchode v rámci Spoločenstva.

207    Preto sa toto tvrdenie musí zamietnuť.

208    Vzhľadom na vyššie uvedené treba tvrdenia žalobkyne týkajúce sa zistení Komisie v súvislosti s rozdelením trhov zamietnuť.

 O rozdelení zákazníkov

209    Žalobkyňa sa domnieva, že listinné dôkazy zhromaždené Komisiou v napadnutom rozhodnutí neumožňujú preukázať dohodu o rozdelení zákazníkov, ale nanajvýš výmenu informácií.

210    V tejto súvislosti treba poznamenať, že v presných, zhodujúcich sa a vierohodných vyhláseniach spoločností Sasol a Shell sú spomenuté dohody a zosúladené postupy týkajúce sa rozdelenia zákazníkov. V každom prípade Komisia nekvalifikovala druhý aspekt porušenia ako dohodu, ale ako aspekt nepretržitého a komplexného porušenia, keďže porušenie sa týkalo dohôd, zosúladených postupov a výmeny citlivých informácií medzi konkurentmi. Z pohľadu preukázania druhého aspektu porušenia sú teda relevantné aj dôkazy a indície o takej výmene informácií.

211    Najprv je potrebné poznamenať, že v odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia Komisia v súvislosti s technickým stretnutím konaným 30. a 31. októbra 1997 v Hamburgu citovala poznámku spoločnosti MOL, ktorá obsahuje nasledujúce údaje:

„Miešače (o DEM 100 lacnejšie ako zvyčajní výrobcovia sviečok)

Astor -> Schümann cena teraz DEM 1 000 zo závodu

[Astor] -> Total DEM 1 050 CPT

Paramelt -> Total DEM 1 100 CPT

Iberceras -> Total DEM 1 030“.

212    Podľa žalobkyne poznámka spoločnosti MOL neumožňuje dospieť k záveru, že došlo k uzavretiu dohody o rozdelení zákazníkov, lebo zo znenia tejto poznámky vyplýva len výmena informácií o cenách uplatňovaných jednotlivými podnikmi voči ich zákazníkom.

213    Na úvod je potrebné pripomenúť, že poznámky spoločnosti MOL sú rukou písané poznámky vyhotovené osobami, ktoré sa zúčastnili na stretnutiach, ktorých obsah je štruktúrovaný a pomerne podrobný. Preto je ich dôkazná hodnota veľmi vysoká.

214    Okrem toho podľa judikatúry citovanej v bode 47 vyššie nemožno od Komisie požadovať, aby predložila písomnosti, ktoré by výslovne preukazovali jednotlivé prvky spáchaného porušenia. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môže Komisia disponovať, musí byť v každom prípade možné doplniť závermi umožňujúcimi rekonštrukciu relevantných okolností. Poznámka spoločnosti MOL pritom jednoznačne spája zákazníkov Astor, Paramelt a Iberceras s určitými podnikmi podieľajúcimi sa na karteli, vrátane žalobkyne.

215    Vysvetlenie Komisie, podľa ktorého tieto údaje svedčia o diskusiách týkajúcich sa rozdelenia zákazníkov, ktoré sa uskutočnili na technickom stretnutí z 30. a 31. októbra 1997, je teda dôveryhodné, takže táto poznámka je súčasťou súboru dôkazov zameraných na preukázanie existencie druhého aspektu porušenia a účasti žalobkyne na ňom.

216    Čo sa týka odôvodnenia 147 napadnutého rozhodnutia, Komisia v ňom v súvislosti s technickým stretnutím konaným 5. a 6. mája 1998 v Budapešti (Maďarsko) citovala poznámku spoločnosti MOL, ktorá obsahovala nasledujúce údaje:

„MOL - Eika max. 1 500 ton

Vollmar 2 – 3 tis. ton

L&G najväčší

Vollmar - Schümann 3-3,5 tis. ton

↑      MOL   2,0-3 tis. ton

Dopyt 15 000 Total

Repsol“.

217    Komisia vyložila uvedené údaje takto:

„Poznámka tiež svedčí o tom, že sa diskutovalo o zásobovaní spoločnosti Vollmar, ktorá bola dôležitým zákazníkom. Bol dohodnutý podiel spoločností Schümann a MOL, pričom záujem zjavne mali aj Total a Repsol.“

218    Podľa žalobkyne z tejto poznámky nevyplýva nijaké rozdelenie zásobovania spoločnosti Vollmar. V tejto poznámke sa totiž uvádza, že celkový dopyt spoločnosti Vollmar predstavuje 15 000 ton, zatiaľ čo uvedené tonáže sú vyjadrené rozsahom (3 000 až 3 500 ton a 2 000 až 3 000 ton), takže súčet vyjadrených tonáží sa nerovná 15 000 tonám. Ak by sa pritom uzavrela akákoľvek dohoda o rozdelení zásobovania, bola by presná, nielen pokiaľ ide o tonáž priznanú každému dodávateľovi, ale rozdelenie by sa vzťahovalo na celé zásobovanie tohto zákazníka. Preto v poznámkach spoločnosti MOL nejde o plánované dodávky, ale o odhadované dodávky každého z účastníkov. Pri spoločnosti Total France v každom prípade nie je uvedený nijaký objem, takže jej účasť nie je preukázaná.

219    Treba zamietnuť tvrdenia žalobkyne a potvrdiť výklad Komisie. V poznámke spoločnosti MOL, ktorá má navyše veľmi veľkú dôkaznú hodnotu, ako bolo uvedené v bode 213 vyššie, sa totiž uvádza, že účastníci kartelu diskutovali o dopyte spoločnosti Vollmar (15 000 ton) ako celku a rozdelili predaj medzi spoločnosti Schümann (3 000 až 3 500 ton) a MOL (2 000 až 3 000 ton). Existuje tiež dôkaz o tom, že Repsol a Total plánovali predávať tovar spoločnosti Vollmar. Okrem toho sa v prvej časti poznámky uvádza, že MOL oznámila ostatným účastníkom objemy tovaru predávaného spoločnostiam Eika, Vollmar a Langhammer a Gasda (L&G). Vo vyhláseniach spoločností Sasol a Shell sú napokon spomenuté dohody o rozdelení zákazníkov týkajúce sa najmä rozdelenia objemov tovaru, ktorý sa má predávať spoločnosti Vollmar.

220    Čo sa týka technického stretnutia z 16. a 17. apríla 2003 (odôvodnenie 170 napadnutého rozhodnutia), Komisia citovala rukou písanú poznámku spoločnosti Total, ktorá obsahuje formuláciu „Vollmar 13 kt HOS 2003 → 30 kt 22 kt SX50“. Komisia ju vykladá takto:

„Svedčí to o tom, že sa diskutovalo o zásobovaní zákazníka Vollmar a že sa dohodlo, že Sasol (v tom čase HOS) a Shell (ktorá predávala parafín pod obchodnou značkou SX50) si rozdelia tieto dodávky.“

221    Podľa žalobkyne však v týchto poznámkach nemožno nájsť také rozdelenie zásobovania. Formulácie uvedené v tejto súvislosti sú v poznámke „rozptýlené“, pričom ich nemožno nijako prepojiť. Komisia umelo spojila formuláciu „Vollmar“ s formuláciami týkajúcimi sa tonáží napriek tomu, že tonáže sú jasne uvedené v odlišných riadkoch dokumentu.

222    Vzhľadom na to, že v nezávisle urobených vyhláseniach spoločností Shell a Sasol sa zhodne uvádza, že došlo k uzavretiu dohôd o rozdelení objemov tovaru, ktorý sa má predávať zákazníkom, Všeobecný súd sa domnieva, že výklad Komisie je správny, a teda zamieta tvrdenia žalobkyne.

223    Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že vysvetlenia poskytnuté žalobkyňou, podľa ktorých nešlo o dohodu, ale len o výmenu informácií týkajúcich sa objemov tovaru, ktorý sa má predávať určitým zákazníkom, nemôžu spochybniť platnosť napadnutého rozhodnutia.

224    Je potrebné pripomenúť, že aj keď Komisia objaví písomnosti, ktoré výslovne preukazujú nedovolené nadviazanie kontaktu medzi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutia, zvyčajne sú len neúplné a nesúrodé, takže je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Existenciu protisúťažného postupu alebo dohody je preto vo väčšine prípadov potrebné vyvodiť z určitého počtu zhodujúcich sa skutočností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môžu predstavovať dôkaz o porušení pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ neexistuje iné logické vysvetlenie (pozri bod 79 vyššie).

225    Tiež platí, že hoci Komisia musí nevyhnutne dokázať, že protiprávna dohoda o rozdelení trhu bola uzavretá, je prehnané žiadať, aby okrem toho predložila dôkaz o špecifickom mechanizme, ktorým mal byť dosiahnutý cieľ dohody. Pre podnik, ktorý sa dopustil porušenia, by totiž bolo veľmi jednoduché uniknúť potrestaniu, ak by mohol zakladať svoje tvrdenia na vágnosti informácií o fungovaní protiprávnej dohody za okolností, v ktorých existencia dohody a jej protisúťažný cieľ boli dostatočne preukázané (pozri bod 41 vyššie).

226    Rôzne prejavy predmetného porušenia je potrebné posudzovať v celkovom kontexte, ktorý vysvetľuje ich existenciu. Ide o hodnotenie dôkazov, v ktorom je dôkazná hodnota jednotlivých skutkových okolností potvrdená alebo vyvrátená ostatnými skutkovými okolnosťami, ktoré môžu spoločne preukázať existenciu komplexného, jediného a nepretržitého porušenia (rozsudky Knauf Gips/Komisia, už citovaný v bode 184 vyššie, bod 310, a BPB/Komisia, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 250).

227    V prejednávanom prípade sú pritom tvrdenia Komisie súvisiace s aspektom komplexného, jediného a nepretržitého porušenia týkajúcim sa rozdelenia zákazníkov založené tak na zhodných vyhláseniach účastníkov, ktoré sa týkajú aj ich vlastnej zodpovednosti (a teda sú mimoriadne vierohodné), ako aj na častiach poznámok urobených na technických stretnutiach alebo priamo po týchto stretnutiach.

228    Žalobkyňa v skutočnosti nevysvetlila, prečo v prípade neexistencie akejkoľvek dohody o rozdelení zákazníkov ExxonMobil, Shell a Sasol nezávisle priznali a podrobne opísali také rozdelenie.

229    Žalobkyňa navyše tvrdí, že Komisia sa nemôže opierať o informácie týkajúce sa zmlúv medzi podnikmi, ktoré sa podieľali na karteli, keďže obmedzila svoje vyšetrovanie len na technické stretnutia.

230    V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že dôkazy skúmané vyššie sa týkajú technických stretnutí.

231    Vzhľadom na vyššie uvedené treba uviesť, že konštatovanie Komisie týkajúce sa postupov smerujúcich k rozdeleniu zákazníkov spočíva na súbore dostatočných dôkazov, takže Komisia v tejto súvislosti neporušila článok 81 ES.

232    V dôsledku toho je potrebné zamietnuť tretiu časť druhého žalobného dôvodu.

 O štvrtej časti týkajúcej sa konkurenčného správania spoločnosti Total France

233    Žalobkyňa vytýka Komisii, že nevzala do úvahy jej konkurenčné správanie, ktoré bolo preukázané ekonomickou štúdiou, ktorú predložila počas správneho konania, a vyhláseniami ostatných účastníkov kartelu.

234    V prvom rade sa žalobkyňa odvoláva na ekonomickú analýzu svojej cenovej politiky podľa členských štátov a reprezentatívnych zákazníkov pre hlavné druhy parafínových voskov predávaných od roku 2002 do roku 2005.

235    Táto štúdia preukazuje neexistenciu akéhokoľvek významného vzťahu medzi cenovou politikou spoločnosti Total France a technickými stretnutiami na jednej strane a vývojom cien rôznych druhov parafínových voskov na druhej strane. Tieto dva faktory preukazujú, že sa nezúčastnila na akejkoľvek dohode o určovaní cien. Tiež z nej vyplýva neexistencia významného vplyvu výmeny informácií na trhové podmienky. Komisia však v napadnutom rozhodnutí nijako neodôvodnila, prečo nevzala do úvahy túto ekonomickú štúdiu.

236    Na úvod je potrebné pripomenúť, že Všeobecný súd už preskúmal a zamietol také tvrdenia. Podľa judikatúry skutočnosť, že podniky naozaj oznámili dohodnuté zvýšenia cien a že takto oznámené ceny slúžili ako základ na určenie individuálnych transakčných cien, sama osebe postačuje na konštatovanie, že cieľom, ako aj účinkom tajnej dohody o cenách bolo závažné obmedzenie hospodárskej súťaže (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T‑308/94, Zb. s. II‑925, bod 194). V takom prípade Komisia nebola povinná skúmať podrobnosti argumentácie účastníkov konania, ktorými chceli preukázať, že predmetné dohody nespôsobili zvýšenie cien vo väčšom rozsahu, než by bolo možné pozorovať za normálnych podmienok v hospodárskej súťaži, a odpovedať na ne bod po bode (rozsudok Bolloré a i./Komisia, už citovaný v 68 vyššie, bod 451).

237    Ako pritom vyplýva z preskúmania prvej a druhej časti tohto žalobného dôvodu, Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že protisúťažné postupy v prejednávanom prípade sa týkali určovania cien a že výsledok stretnutí, počas ktorých sa diskutovalo o zvýšení cien alebo počas ktorých boli zvýšenia cien dohodnuté, bol často vykonaný zrušením cien voči zákazníkom a oznámením zvýšení a že takto oznámené ceny slúžili ako základ na určenie individuálnych transakčných cien. Okrem toho, ak sa účastníci kartelu vzhľadom na podmienky trhu dohodli na udržaní cien, tiež to treba považovať za súčasť uskutočňovania jediného, komplexného a nepretržitého porušenia v prejednávanej veci.

238    Preto je ekonomická analýza predložená žalobkyňou irelevantná.

239    V druhom rade je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry musí odôvodnenie individuálneho rozhodnutia uvádzať jasným a jednoznačným spôsobom úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, takým spôsobom, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého opatrenia a príslušný súd mohol vykonať preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia sa musí posúdiť vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo všetky dôležité právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie zodpovedá požiadavkám kladeným článkom 253 ES, musí byť posudzovaná s ohľadom nielen na znenie predmetného aktu, ale aj na súvislosti, za akých bol tento akt prijatý (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63).

240    Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že ekonomická štúdia predložená žalobkyňou bola irelevantná (pozri body 236 až 238 vyššie), Komisia nebola povinná uviesť dôvody, pre ktoré v napadnutom rozhodnutí nevzala do úvahy túto štúdiu.

241    V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že jej konkurenčné správanie uznali jej konkurenti počas správneho konania. Z písomností týkajúcich sa technických stretnutí a z vyhlásení ostatných účastníkov vyplýva, že Total France vytvorila politiku, ktorá bránila tomu, aby dohody, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, spôsobovali účinky. V týchto vyhláseniach sa uvádza, že konkurenti spoločnosti Total France opakovane prichádzali o zákazníkov alebo museli z dôvodu správania tejto spoločnosti znížiť svoje ceny.

242    Podľa judikatúry je potrebné overiť, či sú okolnosti uvádzané žalobkyňou spôsobilé preukázať, že žalobkyňa sa počas obdobia, v ktorom bola účastníčkou protiprávnych postupov, skutočne vyhýbala ich uplatňovaniu na trhu tým, že sa na trhu správala konkurenčne (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T‑224/00, Zb. s. II‑2597, bod 268, a Bolloré a i./Komisia, už citovaný v bode 68 vyššie, bod 625).

243    Okrem toho skutočnosť, že podnik, ktorého účasť na zosúladenom konaní s jeho konkurentmi vo veci cien je dokázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, na čom sa so svojimi konkurentmi dohodol, nepredstavuje nevyhnutne prvok, ktorý sa musí zohľadniť ako poľahčujúca okolnosť pri stanovení výšky ukladanej pokuty. Podnik, ktorý napriek zosúladenému konaniu so svojimi konkurentmi uskutočňuje na trhu viac‑menej nezávislú politiku, sa totiž môže jednoducho pokúšať využiť kartel vo svoj prospech (rozsudky Súdu prvého stupňa Cascades/Komisia, už citovaný v bode 236 vyššie, bod 230, a z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T‑43/02, Zb. s. II‑3435, bod 269).

244    Po prvé je potrebné pripomenúť (pozri bod 183 vyššie), že z vyhlásenia spoločnosti Shell vyplýva, že keď Sasol požiadala žalobkyňu, aby ako prvá zaslala list o cenách, v ktorom bude uvedené zvýšenie cien, zákazníkom, žalobkyňa to neurobila, ale zaslala konkurentom „kópiu“ fiktívneho listu o zvýšení cien. To teda svedčí len o tom, že žalobkyňa nevyhovela žiadosti spoločnosti Sasol, aby ako prvá zaslala list o cenách, v ktorom bude uvedené zvýšenie cien. Žalobkyňa navyše netvrdí, že pri svojich následných rokovaniach so zákazníkmi nevzala do úvahy výsledok predmetného stretnutia.

245    Po druhé je potrebné preskúmať tvrdenie žalobkyne, že vo vyhláseniach konkurentov sa uvádza, že konkurenti opakovane prichádzali o zákazníkov alebo museli z dôvodu správania žalobkyne znížiť svoje ceny.

246    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalobkyňa sa odvoláva na ústne vyhlásenia spoločnosti Shell zo 14. novembra 2005, zo 14. júna 2006 a z 24. júna 2005, ako aj na odpoveď spoločnosti Sasol z 18. decembra 2006 na žiadosť Komisie o informácie. Tieto dokumenty sa v skutočnosti netýkajú opisu správania žalobkyne a už vôbec nie jej konkurenčného správania, ale obsahujú stovky strán s informáciami o fungovaní kartelu vo všeobecnosti, pričom žalobkyňa ani len neuvádza relevantné pasáže podporujúce jej tvrdenie.

247    Z judikatúry pritom vyplýva, že hoci znenie žaloby môže byť v špecifických bodoch podporené a doplnené odkazmi na výpisy z listín, ktoré sú k nej pripojené, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj keď sú pripojené k žalobe, nemôže nahradiť nedostatok zásadných prvkov právnej argumentácie, ktoré musia byť uvedené v žalobe. Všeobecnému súdu navyše neprináleží, aby v prílohách hľadal a identifikoval žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže prílohy majú čisto dôkaznú a pomocnú funkciu (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T‑209/01, Zb. s. II‑5527, bod 57 a tam citovanú judikatúru). Preto je tvrdenie žalobkyne v rozsahu, v akom je založené na uvedených dokumentoch, neprípustné.

248    V každom prípade treba konštatovať, že v týchto vyhláseniach sa nespomína konkurenčné správanie žalobkyne, ale jej účasť na uskutočňovaní kartelu. Vyhlásenie spoločnosti Shell dokonca svedčí o tom, že žalobkyňa namietala, keď jej domáci trh bol cieľom predaja ostatných účastníkov.

249    Žalobkyňa sa navyše odvoláva na rukou písanú poznámku spoločnosti MOL vyhotovenú počas stretnutia z 30. septembra 1994 a na odpoveď spoločnosti Sasol z 20. decembra 2005 na žiadosť Komisie o informácie.

250    Čo sa týka poznámky spoločnosti MOL, obsahuje túto formuláciu:

„Mobil - 2 000 t na začiatku roka

Zvýšenie cien čiastočne zrušené z dôvodu spoločnosti Total“.

251    Je potrebné poznamenať, že Komisia spomenula túto poznámku v odôvodnení 133 napadnutého rozhodnutia. Vyložila ju takto:

„… podniky si oznamovali plánované zvýšenia cien a pri rozhodovaní o takých zvýšeniach zohľadňovali situáciu konkurentov. Ide tu o správanie, ktoré je rovnocenné dohode o nemennosti cien alebo ktoré možno prinajmenšom považovať za zosúladený postup.“

252    Je potrebné poznamenať, že žalobkyňa nespochybňuje tento výklad. Takéto správanie žalobkyne pritom nemožno označiť za konkurenčné, keďže žalobkyňa sa v každom prípade podieľala na protisúťažnej diskusii, ktorej cieľom bolo určiť cenové úrovne, ktoré sa majú uplatňovať vzhľadom na situáciu na trhu a na obchodnú situáciu účastníkov.

253    Čo sa týka odpovede spoločnosti Sasol z 20. decembra 2005 na žiadosť Komisie o informácie, žalobkyňa sa odvoláva na údaj týkajúci sa stretnutia zo 7. a 8. septembra 1995. Sasol uvádza, že Total podhodnocovala jej ceny voči jej tradičnému zákazníkovi. Podľa spoločnosti Sasol to je konkrétny dôkaz o tom, že dohody, ku ktorým sa dospelo na technických stretnutiach, sa často porušovali.

254    Hoci je pravda, že táto pasáž svedčí o porušení dohody o rozdelení zákazníkov, nič to nemení na tom, že žalobkyňa takto preukázala len ojedinelý prípad, ktorý nemôže preukazovať – ani keď sa posudzuje spolu s podvádzaním spomenutým v bode 244 vyššie –, že vo vzťahu ku komplexnému, jedinému a nepretržitému porušeniu v prejednávanom prípade sa správala konkurenčne. Sporadické a ojedinelé prípady podvádzania alebo neuplatnenia kartelu konkrétnym účastníkom, najmä ak sa týkajú dlhodobého kartelu, totiž nemôžu samy osebe preukázať, že tento účastník neuskutočňoval kartel alebo že sa správal konkurenčne (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. októbra 2008, Le Carbone Lorraine/Komisia, T‑73/04, Zb. s. II‑2661, bod 204).

255    Po tretie je potrebné pripomenúť (pozri body 187 a 188 vyššie), že podľa judikatúry v prípade, keď sa konkurenti zúčastňovali na stretnutiach, počas ktorých si vymieňali informácie týkajúce sa najmä cien, ktoré chceli uplatňovať na trhu, podnik svojou účasťou na stretnutí s protisúťažným účelom nesledoval len cieľ dopredu vylúčiť neistotu týkajúcu sa budúceho správania svojich konkurentov, ale musel priamo či nepriamo zohľadniť informácie, ktoré získal na týchto stretnutiach, na určenie politiky, ktorú chcel viesť na trhu. Preto treba predpokladať, že ak neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predloženie prináleží dotknutým hospodárskym subjektom, podniky zúčastňujúce sa na zosúladenom konaní, ktoré naďalej pôsobia na trhu, zohľadňujú pri určovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí tým skôr vtedy, keď k zosúladenému konaniu dochádza pravidelne v priebehu dlhého obdobia.

256    V prejednávanom prípade pritom zosúladené konania týkajúce sa cien boli pravidelné a časté a uskutočňovali v priebehu dlhého obdobia, keďže Komisia má k dispozícii informácie o viac ako päťdesiatich stretnutiach od roku 1992 do roku 2005, z ktorých sa väčšina konala za prítomnosti zástupcu žalobkyne. Preto žalobkyňa mala veľké množstvo informácií, ktoré si protiprávne vymenila so svojimi konkurentmi, ktoré mohla použiť pri určovaní svojho obchodného správania. Naproti tomu, žalobkyňa uvádza len jeden prípad, a to prípad podhodnotenia cien spoločnosti Sasol, keď sa usilovala dodať parafínové vosky tradičnému zákazníkovi spoločnosti Sasol v rozpore s dohodou o rozdelení zákazníkov. Aj na technickom stretnutí, počas ktorého sa o tomto prípade diskutovalo (technické stretnutie zo 7. a 8. septembra 1995), pán S. E. zo spoločnosti Total oznámil ostatným účastníkom citlivé obchodné informácie, takže uvedený ojedinelý prípad neumožňuje dospieť k záveru o konkurenčnom obchodnom správaní spoločnosti Total.

257    Po štvrté treba poznamenať, že žalobkyňa v súvislosti s uskutočňovaním výsledku technických stretnutí sama vyhlásila, že svojim zákazníkom často nezasielala listy o zvýšení cien, ale že zvyčajne oznamovala zvýšenia svojich cien pri návštevách u svojich zákazníkov. Okrem toho, že žalobkyňa takto uznáva, že pravidelne zvyšovala svoje ceny, čo samo osebe svedčí o uplatňovaní cien dohodnutých alebo prebratých na technických stretnutiach, treba poznamenať, že Komisia k svojmu vyjadreniu k žalobe pripojila 343 listov o zvýšení cien zaslaných spoločnosťou Total jej zákazníkom. Komisia navyše predložila aj určité listy o zvýšení cien, ktoré žalobkyňa zaslala konkurentom v rámci mechanizmu kontroly uplatňovania kartelu.

258    Po piate je potrebné zdôrazniť, že predmetný kartel sprevádzali viaceré kontrolné mechanizmy. Okrem výmeny listov o cenách zúčastnené podniky vyhlásili, že sa mohli priamo spojiť so zákazníkmi svojich konkurentov a takto odhaliť podvádzanie. Vzhľadom na dlhé trvanie kartelu si nemožno myslieť, že ostatní účastníci by trinásť rokov pozývali žalobkyňu na technické stretnutia, ak by žalobkyňa systematicky používala informácie, ktoré na nich získala, na podhodnotenie cien svojich konkurentov a zvýšenie objemu svojho predaja na úkor nich týmto spôsobom.

259    Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že okolnosti, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva v rámci tejto časti – aj keď sa posudzujú ako celok – neumožňujú konštatovať, že žalobkyňa sa počas obdobia, v priebehu ktorého bola účastníčkou protiprávnych dohôd, skutočne zdržala ich uplatňovania a na trhu sa správala konkurenčne.

260    Preto Komisia neporušila ani článok 81 ES, ani svoju povinnosť odôvodnenia.

261    V dôsledku toho sa aj štvrtá časť, a teda aj druhý žalobný dôvod ako celok musia zamietnuť.

2.     O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 ES a povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o posúdenie súvisiace s aspektom porušenia týkajúcim sa parafínového gáča

 O prvej časti založenej na porušení článku 81 ES, pokiaľ ide o konštatovanie, že postupy týkajúce sa parafínových voskov na jednej strane a postupy týkajúce sa parafínového gáča na druhej strane predstavovali jediné a nepretržité porušenie

262    Na úvod treba pripomenúť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí sankcionovala žalobkyňu za jej účasť na komplexnom, jedinom a nepretržitom porušení, pričom uvedené porušenie bolo kvalifikované ako komplexné, lebo spočívalo v dohodách, v zosúladených postupoch a vo výmene citlivých informácií; ako jediné, lebo sa týkalo tak parafínových voskov, ako aj parafínového gáča, a ako nepretržité, lebo sa skladalo z dlhého sledu protisúťažných stretnutí.

263    V rámci tejto časti žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila článok 81 ES tým, že konštatovala, že postupy týkajúce sa parafínových voskov a postupy týkajúce sa parafínového gáča predstavujú jediné a nepretržité porušenie.

264    Podľa judikatúry porušenie článku 81 ods. 1 ES môže vyplývať nielen z jednotlivého skutku, ale aj z viacerých skutkov alebo z pokračujúceho správania. Proti tomuto výkladu nemožno namietať z dôvodu, že jedna alebo viaceré zložky týchto viacerých skutkov alebo tohto pokračujúceho správania by mohli samy osebe, posudzované jednotlivo, predstavovať porušenie uvedeného ustanovenia (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 81, a Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 258).

265    Pojem jediné porušenie predpokladá správanie rôznych účastníkov, ktoré sleduje ten istý protisúťažný ekonomický cieľ (rozsudky Rhône-Poulenc/Komisia, už citovaný v bode 187 vyššie, body 125 a 126, a Cimenteries CBR a i./Komisia, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 3699). Skutočnosť, že jednotlivé konania podnikov sú súčasťou „celkového plánu“ z dôvodu ich zhodného cieľa narúšajúceho hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu, je rozhodujúca na konštatovanie existencie jediného porušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 47 vyššie, body 258 a 260).

266    V tejto súvislosti môže Všeobecný súd pri posudzovaní otázky, či ide o jediné porušenie, a existencie celkového plánu vziať do úvahy aspoň čiastočnú totožnosť dotknutých podnikov a skutočnosť, že tieto podniky sú si vedomé, že sa podieľajú na spoločnom cieli protiprávnych konaní (rozsudok Súdu prvého stupňa BPB/Komisia, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 257, a rozsudok Všeobecného súdu z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T‑446/05, Zb. s. II‑1255, bod 89).

267    Na účely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a nepretržitého porušenia je tiež potrebné overiť, či sa navzájom doplňujú v tom zmysle, že účelom každého z nich je čeliť dôsledkom riadnej hospodárskej súťaže, pričom všetky na základe vzájomného pôsobenia prispievajú k uskutočneniu súhrnu protisúťažných účinkov plánovaných zúčastnenými subjektmi v rámci spoločného plánu sledujúceho jediný cieľ. V tomto ohľade je namieste zohľadniť všetky okolnosti, ktoré by mohli takúto väzbu preukázať alebo spochybniť, ako napríklad obdobie uplatňovania, obsah (vrátane použitých metód) a zároveň cieľ rôznych dotknutých konaní (rozsudok Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, už citovaný v bode 266 vyššie, bod 92; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T‑101/05 a T‑111/05, Zb. s. II‑4949, body 179 až 181).

268    Naproti tomu pojem jediný cieľ nemožno vymedziť všeobecným odkazom na narušenie hospodárskej súťaže na trhu dotknutom porušením, pretože ovplyvnenie hospodárskej súťaže, či už ako predmet alebo účinok, je spoločnou základnou zložkou každého správania spadajúceho do pôsobnosti článku 81 ods. 1 ES. Takáto definícia pojmu jediný cieľ môže pojem jediné a nepretržité porušenie pripraviť o časť jeho zmyslu, keďže by mala za následok, že viaceré správania týkajúce sa určitého hospodárskeho odvetvia, ktoré článok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovať ako súčasti jediného porušenia (rozsudok Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, už citovaný v bode 266 vyššie, bod 92).

269    V prejednávanom prípade Komisia založila svoje rozhodnutie zaobchádzať s postupmi týkajúcimi sa parafínových voskov a parafínového gáča ako s jediným porušením na nasledujúcich úvahách:

„…

(295) Parafínový gáč bol predmetom technických stretnutí aspoň dvakrát – 30. a 31. októbra 1997 a 11. a 12. mája 2004. Účastníci stretnutia venovaného parafínovému gáču z 8. a 9. mája 1999 boli v podstate totožní s účastníkmi, ktorí zvyčajne zastupovali svoj podnik na technických stretnutiach. Parafínový gáč a parafínové vosky sú úzko súvisiace výrobky: parafínový gáč je jedinou surovinou, ktorá umožňuje výrobu parafínových voskov, a vyrábajú a/alebo predávajú ho do veľkej miery podniky, ktoré vyrábajú a/alebo predávajú aj parafínové vosky. Mechanizmus používaný a skúšaný pre parafínové vosky (teda pravidelné stretnutia, diskusie a určovanie cien) sa uplatňoval rovnako na parafínový gáč. Prinajmenšom niektoré z osôb podieľajúcich sa na porušení týkajúcom sa parafínových voskov boli vo svojom príslušnom podniku zodpovedné aj za parafínový gáč. Otázky týkajúce sa parafínových voskov a zároveň parafínového gáča mali ten istý spoločný celkový cieľ, ktorým bola kontrola a určenie ceny každého z týchto výrobkov, čo umožnilo podnikom chrániť sa pred hospodárskou súťažou s cieľom stabilizovať alebo zvýšiť svoje zisky za podmienok zníženého konkurenčného tlaku a zvýšenej transparentnosti trhu.

(296) Okolnosti prejednávanej veci, najmä organizačné a materiálne väzby medzi diskusiami o oboch produktoch. sú také, že by nebolo opodstatnené považovať dohody a/alebo zosúladené postupy týkajúce sa parafínového gáča za samostatné porušenie.“

270    V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia v prejednávanom prípade nemohla dospieť k záveru o existencii jediného porušenia, keďže parafínové vosky a parafínový gáč patria na odlišné trhy s výrobkami.

271    Je potrebné poznamenať, že v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 265 až 268 vyššie skutočnosť, že protisúťažné postupy sa týkajú dvoch samostatných trhov s výrobkami, nemôže brániť tomu, aby Komisia dospela k záveru o existencii jediného porušenia, pokiaľ konania týkajúce sa rôznych trhov patria do celkového plánu, ktorého sú si účastníci vedomí.

272    Žalobkyňa síce cituje rozhodnutia Komisie, v ktorých Komisia preukázala odlišné porušenia pre výrobky patriace na odlišné trhy. V týchto prípadoch však išlo o príbuzné trhy, zatiaľ čo v prejednávanom prípade sú trh s parafínovými voskami a trh s parafínovým gáčom vertikálne prepojené, keďže parafínový gáč je surovinou na výrobu parafínových voskov. V rozsudku z 8. októbra 2008, Le Carbone Lorraine/Komisia (už citovanom v bode 254 vyššie, body 64 a 65), pritom Súd prvého stupňa už potvrdil analýzu Komisie, ktorá kvalifikovala ako jediné porušenie protisúťažné správanie týkajúce sa dvoch odlišných trhov, ktoré však boli vertikálne prepojené, najmä z dôvodu, že cieľom dohody uzavretej v súvislosti so surovinami bolo posilniť hlavnú dohodu týkajúcu sa odvodených výrobkov.

273    Preto sa toto tvrdenie žalobkyne musí zamietnuť.

274    V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že v prejednávanom prípade Komisia nepreukázala, že väzby medzi parafínovými voskami a parafínovým gáčom svedčili o celkovom pláne porušenia.

275    V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí preskúmala dôkazy týkajúce sa vplyvu diskusií o parafínovom gáči na fungovanie aspektov kartelu týkajúcich sa parafínových voskov.

276    Po prvé vyhlásenie spoločnosti Shell zo 14. júna 2006, na ktoré Komisia poukázala v súvislosti so skúmaním aspektu týkajúceho sa parafínového gáča (poznámka pod čiarou č. 557 napadnutého rozhodnutia), výslovne odkazuje na väzbu medzi postupmi týkajúcimi sa parafínového gáča a postupmi týkajúcimi sa parafínových voskov. Shell totiž uviedla, že zvýšenia cien parafínových voskov boli odôvodnené vo vzťahu k zákazníkom zvýšením cien parafínového gáča, ktorý je jedinou surovinou. Dodala, že zákazníci by neakceptovali uvedené zvýšenia, ak by vedeli, že cena suroviny je stabilná. Umelé zvýšenia ceny parafínového gáča teda slúžili na zabezpečenie vykonania zvýšení cien parafínových voskov, ktoré boli dohodnuté na technických stretnutiach.

277    Po druhé Komisia v poznámke pod čiarou v odôvodnení 149 napadnutého rozhodnutia cituje poznámku spoločnosti Sasol týkajúcu sa technického stretnutia z 3. a 4. novembra 1998. Podľa uvedenej poznámky spoločnosti Sasol:

„vypracuje sa obežník s [odôvodnením] ‚stav surovín‘ ([objemy – dostupnosť]), aby

–        sa ceny nižšie ako 120 DEM zvýšili,

–        ceny neklesali,

–        výrobcovia sviečok získali ‚dokumenty‘ na rokovania s reťazcami.“

278    Komisia v odôvodnení 149 napadnutého rozhodnutia vyložila túto poznámku takto:

„To svedčí o tom, že na 1. januára 1999 bolo naplánované zvýšenie cien o 6 DEM pre všetkých zákazníkov, pokiaľ cieľ 120 DEM ešte nebol dosiahnutý (pozri tiež tabuľku citovanú v odôvodnení 145, v ktorej sa uvádza, že v októbri 1997 bola uzavretá dohoda o stanovení určitých minimálnych cien na 120 DEM, ktorá sa teda na tomto stretnutí považovala za riadne referenčné kritérium). Toto zvýšenie sa muselo odôvodniť vo vzťahu k zákazníkom nedostatkom surovín. Zástupcovia spoločností sa dohodli, že ceny v každom prípade nemajú klesať.“

279    Treba konštatovať, že Komisia mohla na základe poznámky spoločnosti Sasol oprávnene dospieť k záveru, že účastníci kartelu sa dohodli odôvodniť zvýšenie svojich cien parafínových voskov nedostatkom parafínového gáča. Odkaz na „objemy“ a na „dostupnosť“ „surovín“, ktoré predstavujú odôvodnenie zvýšenia cien vo vzťahu k užívateľom parafínových voskov, totiž v podstate znamená, že účastníci kartelu chceli oznámiť zákazníkom, že uvedené zvýšenie bolo nevyhnutné z dôvodu vývoja podmienok na trhu s parafínovým gáčom, konkrétne vznikom nedostatku parafínového gáča.

280    Žalobkyňa nemôže oprávnene tvrdiť, že Komisia neuvažovala správne, keďže išlo o nedostatok parafínového gáča a nie o vývoj ceny parafínového gáča. Podľa normálneho fungovania trhu totiž pokles ponuky znamená zvýšenie cien, pokiaľ všetky ostatné faktory zostanú nezmenené. Žalobkyňa pritom neuvádza nijakú okolnosť, ktorá by kompenzovala účinok nedostatku parafínového gáča na jeho cenu.

281    Preto dôkazy, ktoré má Komisia k dispozícii a na ktoré poukázala v napadnutom rozhodnutí, svedčia o tom, že účastníci kartelu vo vzťahu k zákazníkom odôvodnili zvýšenie alebo udržanie cien parafínových voskov umelými zvýšeniami cien parafínového gáča. Preto sa hlavný aspekt porušenia, týkajúci sa najmä určovania cien parafínových voskov, a aspekt porušenia týkajúci sa parafínového gáča dopĺňajú.

282    V treťom rade však žalobkyňa tvrdí, že postupy týkajúce sa parafínových voskov sa vzťahovali na EHP, zatiaľ čo postupy týkajúce sa parafínového gáča boli obmedzené na Nemecko. Rozdiel v geografickom rozsahu postupov pritom vylučuje jednotnosť porušenia, čo odporuje konštatovaniam Komisie uvedeným v odôvodnení 295 napadnutého rozhodnutia.

283    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že – ako vyplýva z odôvodnenia 70 napadnutého rozhodnutia – relevantným geografickým trhom pre parafínové vosky, ako aj pre parafínový gáč je EHP. Preto by podľa ekonomických pravidiel fungovania trhu zvýšenie cien v Nemecku za normálnych okolností malo viesť k zvýšeniu cien v ostatných členských štátoch.

284    Okrem toho – ako bolo uvedené v bode 278 vyššie – vznik nedostatku parafínového gáča spravidla spôsobuje zvýšenie cien. Preto Komisia správne konštatovala, že postupy, ktorých cieľom bolo v podstate zvýšiť ceny pre nemeckých zákazníkov, slúžili aj na zabezpečenie úspechu postupov na trhu s parafínovými voskami, keďže zvýšenie cien parafínového gáča na nemeckom trhu, ktorý je navyše najväčším trhom v EHP, mohlo zaručiť, aby bolo „odôvodnenie“ zvýšenia cien založené na nedostatku parafínového gáča z pohľadu odberateľov parafínových voskov hodnovernejšie.

285    Komisia teda správne konštatovala, že postupy týkajúce sa parafínového gáča, ktoré viedli k zvýšeniu cien prinajmenšom v Nemecku, mali za následok, že postupy týkajúce sa parafínových voskov boli prijateľnejšie, najmä vzhľadom na to, že mala k dispozícii dôkazy preukazujúce, že účastníci kartelu skutočne zamýšľali odôvodniť zvýšenie ceny parafínových voskov nedostatkom parafínového gáča, ktorého bežným následkom je zvýšenie cien parafínového gáča.

286    Z rozsudku BASF a UCB/Komisia (už citovaného v bode 267 vyššie, body 179 a 208) v každom prípade vyplýva, že skutočnosť, že postupy sa týkajú rôznych území, sama osebe neumožňuje dospieť k záveru o existencii dvoch odlišných porušení, lebo rozhodujúcim prvkom je existencia celkového plánu.

287    Preto treba zamietnuť tvrdenia žalobkyne uvedené vo vzťahu k rozdielnosti dotknutých území.

288    V štvrtom rade žalobkyňa spochybňuje tvrdenie uvedené v odôvodnení 295 napadnutého rozhodnutia, že „mechanizmus používaný a skúšaný pre parafínové vosky (teda pravidelné stretnutia, diskusie a určovanie cien) sa uplatňoval rovnako na parafínový gáč“. Tvrdí, že v ústnych vyhláseniach spoločnosti Shell sa spomína existencia dvoch celkom odlišných postupov a že stretnutia venované parafínovému gáču boli oveľa zriedkavejšie. Od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004 sa totiž uskutočnili len štyri „stretnutia týkajúce sa parafínového gáča“, zatiaľ čo počas toho istého obdobia sa konalo 29 technických stretnutí týkajúcich sa parafínových voskov.

289    Predovšetkým treba poznamenať, že Komisia mala k dispozícii dôkazy, ktoré svedčia o určení ceny parafínového gáča na dvoch technických stretnutiach. V poznámke spoločnosti MOL týkajúcej sa stretnutia z 30. a 31. októbra 1997 sa spomína „parafínový gáč DEM 550 → DEM 600“ a sú v nej uvedené budúce dátumy zvýšení pre každý z podnikov (odôvodnenie 145 napadnutého rozhodnutia). V rukou písanej poznámke spoločnosti Total France týkajúcej sa stretnutia z 11. a 12. mája 2004 sa tiež uvádza „40 €/T parafínový gáč“ (odôvodnenie 174 napadnutého rozhodnutia). Zo znenia všetkých týchto poznámok vyplýva, že účastníci kartelu diskutovali o cene parafínového gáča a určovali ju tak, ako to robili v prípade ceny parafínových voskov.

290    Okrem toho podľa vyhlásenia spoločnosti Shell z 18. marca 2005 sa postupy týkali troch skupín výrobkov, a to úplne rafinovaných voskov, tvrdých voskov, zmesí voskov a nepriamo aj parafínového gáča ako suroviny.

291    Shell v tom istom vyhlásení tiež uviedla, že zástupcom odvetvia parafínových voskov bolo jasné, že keď sa ceny týchto výrobkov zvýšia o určitú sumu alebo percentuálnu sadzbu, súčasne sa zvýšia ceny suroviny, konkrétne parafínového gáča, v rozsahu 30 až 40 % zvýšenia ceny parafínových voskov.

292    Shell ďalej vo svojom vyhlásení z 26. októbra 2005 vysvetlila vplyv technického stretnutia z 27. a 28. februára 2003 v Mníchove (Nemecko), počas ktorého účastníci kartelu diskutovali len o parafínových voskoch, na cenu parafínového gáča, ktorú uplatňovala. Shell tvrdí, že aj keď sa nediskutovalo o cene parafínového gáča, jej zástupca bol schopný vyvodiť z dohôd týkajúcich sa ceny parafínových voskov, že cena parafínového gáča sa zvýši približne o 35 eur za tonu.

293    Z toho vyplýva, že vyhlásenia spoločnosti Shell, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa s cieľom preukázať odlišnú povahu postupov týkajúcich sa parafínových voskov a postupov týkajúcich sa parafínového gáča, nepodporujú jej stanovisko. Shell totiž pri opise výrobkov, ktorých sa týkali postupy, zaradila parafínový gáč medzi rôzne podkategórie parafínových voskov (pozri bod 290 vyššie). Samotná skutočnosť, že podľa spoločnosti Shell sa postupy týkali parafínového gáča len nepriamo, nespochybňuje jednotnosť porušenia, keďže účastníci mohli predvídať zvýšenia ceny parafínového gáča na základe zvýšení dohodnutých pre parafínové vosky na technických stretnutiach.

294    Z tohto dôvodu poznámka žalobkyne, že stretnutia týkajúce sa parafínového gáča boli oveľa zriedkavejšie ako stretnutia týkajúce sa parafínových voskov, nemôže spochybniť tvrdenie Komisie, že pre oba aspekty porušenia sa používali tie isté mechanizmy. Vzhľadom na to, že zvýšenia cien pre parafínové vosky automaticky spôsobovali zvýšenia ceny parafínového gáča v rozsahu, aký účastníci mohli predvídať, totiž treba konštatovať, že na dosiahnutie zosúladených zvýšení cien parafínového gáča nebolo potrebné pravidelne diskutovať o cene parafínového gáča a určovať ju.

295    Preto sa tvrdenia žalobkyne týkajúce sa fungovania týchto dvoch aspektov porušenia musia zamietnuť. Z dôkazov, ktoré má Všeobecný súd k dispozícii, totiž vyplýva, že fungovali veľmi podobne.

296    V piatom rade žalobkyňa tvrdí, že účastníci týchto dvoch aspektov porušenia neboli totožní. Z rozsudkov Jungbunzlauer/Komisia (už citovaného v bode 243 vyššie, bod 312) a Tokai Carbon a i./Komisia (už citovaného v bode 184 vyššie, bod 120) pritom vyplýva, že treba vziať do úvahy, či sú účastníci rôznych posudzovaných postupov totožní, alebo nie.

297    Treba poznamenať, že všetci účastníci protiprávnych postupov týkajúcich sa parafínového gáča, podniky Dea (neskôr – po odkúpení spoločnosti Dea – Shell), ExxonMobil, Sasol a Total sa tiež podieľali na postupoch týkajúcich sa parafínových voskov (odôvodnenie 2 napadnutého rozhodnutia). Táto situácia sa podstatne odlišuje od skutkového rámca vecí, v ktorých boli vydané rozsudky Tokai Carbon a i./Komisia (už citovaný v bode 184 vyššie) a Jungbunzlauer/Komisia (už citovaný v bode 243 vyššie), na ktoré poukazuje žalobkyňa. V týchto veciach sa podniky podieľajúce sa na postupoch týkajúcich sa rôznych trhov prekrývali v dosť obmedzenej miere.

298    Navyše je potrebné poznamenať, že MOL, Repsol a ENI počas obdobia porušenia nepredávali parafínový gáč konečným užívateľom na nemeckom trhu okrem malých dodávok, ktoré Repsol uskutočnila v rokoch 1999 a 2000. Preto ich účasť na aspekte porušenia týkajúcom sa parafínového gáča bola vylúčená už z dôvodu ich obchodnej situácie.

299    Napokon treba pripomenúť, že o otázke parafínového gáča sa diskutovalo aj na dvoch technických stretnutiach, na ktorých boli prítomní aj zástupcovia spoločností MOL a „H&R/Tudapetrol“ a na ktorých bola určená cena parafínového gáča. MOL bola tiež prítomná na technickom stretnutí z 3. a 4. novembra 1998, na ktorom sa účastníci dohodli na odôvodnení zvýšenia ceny parafínových voskov nedostatkom parafínového gáča. Z toho vyplýva, že nielen podniky, ktoré boli uznané za zodpovedné za postupy týkajúce sa parafínového gáča (Shell, ExxonMobil, Sasol a skupina Total), ale aj ďalšie podniky vedeli o postupoch týkajúcich sa parafínového gáča a o väzbách medzi oboma trhmi s výrobkami a oboma aspektmi postupov.

300    Preto vzhľadom na to, že všetky podniky podieľajúce sa na aspekte porušenia týkajúcom sa parafínového gáča sa zúčastňovali aj na postupoch týkajúcich sa parafínových voskov a ďalšie zúčastnené podniky tiež vedeli o postupoch týkajúcich sa parafínového gáča a o tom, že oba postupy sa dopĺňajú, tvrdenia žalobkyne založené na tom, že zúčastnené podniky neboli totožné, treba zamietnuť.

301    V šiestom rade žalobkyňa uvádza, že podľa napadnutého rozhodnutia jednotnosť porušenia vyplýva zo skutočnosti, že spoločným cieľom postupov týkajúcich sa parafínových voskov a postupov týkajúcich sa parafínového gáča bola kontrola a určovanie cien. Tento spoločný cieľ má pritom drvivá väčšina kartelov, takže také kritérium umožňuje Komisii umelo a svojvoľne zmeniť samostatné porušenia na jediné porušenie.

302    Treba konštatovať, že z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že medzi oboma trhmi s výrobkami a medzi postupmi, ktoré sa ich týkali, existovali úzke väzby. V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že dotknuté podniky mohli s relatívnou presnosťou predvídať zvýšenie ceny parafínového gáča, ktoré nasledovalo po zvýšeniach ceny parafínových voskov dohodnutých na technických stretnutiach. Komisia tiež preukázala, že účastníci jedného technického stretnutia zamýšľali odôvodniť zvýšenie ceny parafínových voskov nedostatkom parafínového gáča. Na dvoch stretnutiach napokon účastníci súbežne diskutovali tak o cenách parafínových voskov, ako aj o cene parafínového gáča a určili tieto ceny.

303    Preto Komisia zhromaždila dostatok priamych a nepriamych dôkazov na to, aby preukázala, že postupy týkajúce sa parafínových voskov a postupy týkajúce sa parafínového gáča boli súčasťou celkového plánu, o ktorom účastníci vedeli.

304    Komisia teda správne konštatovala, že aspekt porušenia týkajúci sa parafínového gáča a hlavný aspekt porušenia predstavujú jediné porušenie.

305    Tento záver nemôže byť spochybnený ostatnými tvrdeniami žalobkyne.

306    V prvom rade žalobkyňa poukazuje na to, že Komisia priradila každému z aspektov porušenia inú dĺžku trvania, a to od roku 1992 do roku 2005 pre parafínové vosky a od roku 1997 do roku 2004 pre parafínový gáč. Okrem toho začiatok ani koniec údajných postupov nie je zhodný. V rozsudku Jungbunzlauer/Komisia (už citovanom v bode 243 vyššie, bod 312) pritom Súd prvého stupňa zohľadnil túto okolnosť a na základe toho vylúčil kvalifikáciu porušenia ako jediné porušenie.

307    Hoci je pravda, že Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku Jungbunzlauer/Komisia (už citovanom v bode 243 vyššie, bod 312) vzal do úvahy rozdiel v dĺžke trvania postupov týkajúcich sa dvoch rôznych výrobkov, faktom zostáva, že táto okolnosť nebola pre jeho analýzu rozhodujúca. Súd prvého stupňa totiž zdôraznil význam neexistencie celkového plánu a tiež spomenul, že účastníci dvoch predmetných porušení sa prekrývali vo veľmi malej miere. Okrem toho na rozdiel od trhu s kyselinou citrónovou a trhu s glukonátom sodným, ktoré boli predmetom skúmania v rozsudku Jungbunzlauer/Komisia (už citovanom v bode 243 vyššie), teda trhov, ktoré nie sú prepojené, trh s parafínovými voskami a trh s parafínovým gáčom sú vertikálne prepojené, takže dotknuté podniky boli schopné na základe zvýšení dohodnutých pre parafínové vosky predvídať dokonca aj mieru zvýšenia ceny parafínového gáča. Preto je skutkový kontext prejednávanej veci podstatne odlišný od skutkového kontextu veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Jungbunzlauer/Komisia (už citovaný v bode 243 vyššie).

308    Navyše treba poznamenať, že v ustálenej judikatúre citovanej v bodoch 265 až 267 vyššie sa ako kritérium jednotnosti porušenia neuvádza skutočnosť, že dĺžka trvania postupov týkajúcich sa rôznych výrobkov je rovnaká. Naopak, uvedená judikatúra zdôrazňuje existenciu celkového plánu, o ktorom účastníci vedia, čo je kritérium, ktoré je v prejednávanom prípade splnené.

309    Preto treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne založené na rozdielnej dĺžke trvania postupov týkajúcich sa parafínových voskov a parafínového gáča.

310    V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne konštatovala, že zástupcovia podnikov, ktorí sa zúčastnili na stretnutí z 8. a 9. marca 1999 týkajúcom sa konkrétne parafínového gáča, boli totožní s tými, ktorí sa zúčastnili na technických stretnutiach, ktoré sa týkali všeobecne parafínových voskov. Čo sa týka spoločnosti Total France, účastníci uvedeného stretnutia nielenže boli odlišní od tých, ktorí sa zúčastnili na technických stretnutiach, ale neboli ani zamestnancami spoločnosti Total France, ale zamestnancami spoločnosti Total Deutschland.

311    Toto tvrdenie nemôže spochybniť analýzu Komisie. Komisia totiž v odôvodnení 295 napadnutého rozhodnutia správne konštatovala, že „účastníci… boli v podstate totožní“, keďže zodpovední zástupcovia ostatných podnikov, napríklad spoločností Shell a Sasol, boli na oboch druhoch stretnutí skutočne totožní.

312    V každom prípade je potrebné pripomenúť (pozri bod 265 vyššie), že rozhodujúcou okolnosťou z hľadiska preukázania existencie jediného porušenia je, aby konania týkajúce sa rôznych trhov boli súčasťou celkového plánu, o ktorom účastníci vedia. Skutočnosť, že o parafínovom gáči sa diskutovalo na dvoch technických stretnutiach a že účastníci na týchto technických stretnutiach dokonca určili ceny parafínového gáča, pritom svedčí o tom, že osoby zodpovedné za oblasť parafínových voskov skutočne vedeli o postupoch týkajúcich sa parafínového gáča. Skutočnosť, že na technickom stretnutí z 3. a 4. novembra 1998 chceli účastníci odôvodniť zvýšenie cien parafínových voskov nedostatkom na trhu s parafínovým gáčom, tiež svedčí o tom, že si boli vedomí toho, že postupy týkajúce sa oboch výrobkov sa dopĺňajú.

313    Preto je tvrdenie žalobkyne založené na tom, že jej zástupca na technických stretnutiach nebol totožný so zástupcom na stretnutí týkajúcom sa parafínového gáča z 8. a 9. mája 1999, irelevantné.

314    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné potvrdiť konštatovanie Komisie, že postupy týkajúce sa parafínových voskov a postupy týkajúce sa parafínového gáča predstavovali jediné porušenie, a preto je potrebné zamietnuť tvrdenia žalobkyne uvedené v rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu.

315    Navyše treba poznamenať, že tvrdenia žalobkyne, ktoré spochybňujú nepretržitosť porušenia, boli uvedené v rámci druhej časti tohto žalobného dôvodu. V dôsledku toho Všeobecný súd rozhodne o týchto tvrdeniach na konci svojej analýzy týkajúcej sa druhej časti.

 O druhej časti založenej na porušení článku 81 ES a povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o kvalifikáciu postupov týkajúcich sa parafínového gáča

316    Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia nemala k dispozícii dostatočné dôkazy na preukázanie, že počas technických stretnutí sa uskutočnili postupy obmedzujúce hospodársku súťaž týkajúce sa predaja parafínového gáča konečným spotrebiteľom v Nemecku. Aj za predpokladu, že predmetom stretnutí z 30. a 31. októbra 1997 a z 11. a 12. mája 2004 bol obmedzujúci postup týkajúci sa predaja parafínového gáča konečným užívateľom v Nemecku, tieto stretnutia predstavujú len dve ojedinelé porušenia (prvé z ktorých je navyše premlčané) a nemôžu podporovať záver týkajúci sa nepretržitého porušenia od roku 1997 do roku 2004. Komisia teda v tejto súvislosti porušila článok 81 ES a svoju povinnosť odôvodnenia.

 O napadnutom rozhodnutí

317    Komisia v odôvodnení 288 napadnutého rozhodnutia uviedla:

„Tak Sasol, ako aj Shell výslovne uznávajú, že ceny parafínového gáča boli predmetom diskusií medzi konkurentmi, najmä od konca 90. rokov, a poskytli podrobnosti o niektorých z predmetných kontaktov (pozri tiež odôvodnenie 112). Na stretnutí, ktoré sa konalo 30. a 31. októbra 1997 (pozri odôvodnenie 145), viedli diskusie o parafínovom gáči prinajmenšom ENI, H&R/Tudapetrol, MOL, Repsol, Sasol, Dea (po roku 2002 Shell) a Total, ktoré sa dohodli na zvýšení cien. Bolo preukázané, že Shell a Total boli zastúpené aspoň na jednom stretnutí osobitne venovanom parafínovému gáču 8. a 9. marca 1999 (pozri odôvodnenie 152). Sasol a ExxonMobil vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách nepopierajú svoju prítomnosť na tomto stretnutí a ich prítomnosť je podľa všetkého skutočne pravdepodobná vzhľadom na rukou písanú poznámku týkajúcu sa interného e-mailu spoločnosti Shell zaslaného na nasledujúci deň, ktorá odkazuje na ‚všetkých výrobcov‘. Sasol, Shell a Total boli tiež zastúpené na technickom stretnutí z 11. a 12. mája 2004 (pozri odôvodnenie 174), na ktorom bola [uzavretá] dohoda týkajúca sa ceny parafínového gáča. Komisia navyše poznamenáva, že parafínový gáč bol predmetom diskusií na niektorých technických stretnutiach, ktoré sa konali za prítomnosti spoločností ExxonMobil, Sasol, Shell a Total. ExxonMobil priznala, že sa zúčastňovala na týchto diskusiách od roku 1993 do roku 1996. ExxonMobil tiež priznala, že pán [T. H.], zástupca spoločnosti ExxonMobil, sa zúčastnil na diskusiách o parafínovom gáči v mene výrobcov trieskových dosák v nemecky hovoriacej časti Európy od roku 1999 do roku 2001, a vo všeobecnosti potvrdzuje, že v rámci kartelu boli vedené diskusie týkajúce sa parafínového gáča predávaného konečným užívateľom. Total rovnako uvádza, že sa konali diskusie o zvýšení ceny parafínového gáča. Shell a ExxonMobil tiež potvrdzujú, že sa konali stretnutia týkajúce sa parafínového gáča mimo technických stretnutí. Hoci ENI, H&R-Tudapetrol, MOL a Repsol boli tiež zastúpené na niektorých z týchto stretnutí, Komisia sa domnieva, že dostupné dôkazy nie sú dostatočné na konštatovanie zodpovednosti týchto podnikov za porušenie týkajúce sa parafínového gáča. Okrem toho, hoci sa niektoré dôkazy podľa všetkého týkajú iných období a trhov, Komisia zastáva názor, že dostupné dôkazy umožňujú konštatovať len porušenie týkajúce sa parafínového gáča predávaného konečným užívateľom na nemeckom trhu od roku 1997 do roku 2004.“

318    Komisia v odôvodnení 112 napadnutého rozhodnutia navyše uviedla:

„Otázka parafínového gáča bola spomenutá počas niektorých technických stretnutí [odôvodnenia 144, 145, 152, 157, 174 a 175 napadnutého rozhodnutia]. Okrem toho dohody týkajúce sa parafínového gáča predávaného konečným užívateľom na nemeckom trhu boli uzavreté aspoň raz mimo technických stretnutí, keď sa zástupcovia spoločností Shell, Sasol, ExxonMobil a Total a možno aj ďalších spoločností stretli a prehĺbili diskusiu o parafínovom gáči, inak povedané, určili ceny a vymenili si citlivé obchodné informácie. Napríklad je preukázané, že také stretnutie sa konalo v Düsseldorfe 8. a 9. marca 1999. Zástupcovia podnikov na osobitnom stretnutí venovanom parafínovému gáču boli v prípade väčšiny podnikov totožní so zástupcami, ktorí sa zúčastňovali na technických stretnutiach, okrem spoločnosti Total.“

319    Je potrebné poznamenať, že odôvodnenia 144, 145, 152, 157, 174 a 175 napadnutého rozhodnutia sa týkajú stretnutí z 19. a 20. júna 1997, z 30. a 31. októbra 1997, z 8. a 9. marca 1999, z 3. a 4. februára 2000, z 11. a 12. mája 2004 a z 3. a 4. augusta 2004.

320    Komisia odôvodnila svoje rozhodnutie konštatovať existenciu protisúťažných postupov týkajúcich sa parafínového gáča, len pokiaľ ide o predaj konečným užívateľom v Nemecku, takto:

„…

(289) Komisia sa navyše domnieva, že tieto diskusie sa týkali výlučne parafínového gáča predávaného prepojenými podnikmi konečným užívateľom, ako sú výrobcovia trieskových dosák, a nie napríklad výrobcom parafínových voskov. Hoci vo vyhláseniach podnikov väčšinou nie sú nijako rozlíšené rôzne spôsoby využitia parafínového gáča, v e‑maile spomenutom v odôvodnení 152 [stretnutie v Düsseldorfe z 8. a 9. marca 1999] sa uvádza výlučne parafínový gáč predávaný výrobcom trieskových dosák. V dôsledku toho Komisia zastáva názor, že existujú pochybnosti o tom, či predaj parafínového gáča iným zákazníkom než konečným užívateľom bol predmetom porušenia, a obmedzuje svoje závery na parafínový gáč predávaný konečným užívateľom. Tieto úvahy potvrdzujú Shell a ExxonMobil [Shell, spis, s. 8122-8123, 38846; Exxon, odpoveď na oznámenie o výhradách, s. 36-48].

(290) Z dostupných dôkazov vyplýva, že príležitostné diskusie o parafínovom gáči sa týkali najmä nemeckého trhu. ExxonMobil, Sasol, Shell a Total predávajú parafínový gáč na nemeckom trhu a stretnutia, na ktorých sa diskutovalo o parafínovom gáči, sa konali v Nemcku. Komisia sa domnieva, že neexistuje dostatok dôkazov, ktoré by umožňovali konštatovať, že dohody vzťahujúce sa na parafínový gáč sa týkali aj parafínového gáča predávaného konečným užívateľom z iných krajín.

(291) Komisia sa domnieva, že porušenie sa v rozsahu, v akom sa týka parafínového gáča predávaného konečným užívateľom na nemeckom trhu, začalo na stretnutí z 30. a 31. októbra 1997 a skončilo na stretnutí z 11. a 12. mája 2004.

(292) Komisia preto zastáva názor, že diskusie týkajúce sa parafínového gáča predávaného konečným užívateľom na nemeckom trhu viedli k dohodám a/alebo zosúladeným postupom v zmysle článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP. Tento záver sa opiera o nezávislé a zhodné vyhlásenia spoločností Shell a Sasol, podporené vyhláseniami spoločností ExxonMobil a Total. Tento záver potvrdzujú písomné dôkazy.“

 O skúmaní dôkazov týkajúcich sa protisúťažných stretnutí

321    V prejednávanom prípade žalobkyňa tvrdí, že Komisia nemala k dispozícii dostatočné dôkazy na preukázanie, že počas technických stretnutí sa uskutočňovali protisúťažné postupy týkajúce sa predaja parafínového gáča konečným spotrebiteľom v Nemecku.

322    V prvom rade je potrebné pripomenúť, že Shell (pozri body 290 až 292 vyššie) aj ExxonMobil vo svojom vyhlásení zo 14. júna 2006 uviedli, že protisúťažné postupy sa týkali aj parafínového gáča a že diskusie súvisiace s ním sa konali na viacstranných stretnutiach konkurentov. Shell dokonca spresnila, že otázky týkajúce sa parafínového gáča boli spomenuté na niektorých technických stretnutiach a na niektorých stretnutiach venovaných parafínovému gáču. Tieto vyhlásenia boli urobené na základe svedeckých výpovedí osôb, ktoré sa zúčastnili na technických stretnutiach, po zrelej úvahe a obviňujú aj podniky, v mene ktorých boli urobené. V zmysle judikatúry citovanej v bode 66 vyššie sú teda mimoriadne vierohodné.

323    V druhom rade je potrebné poznamenať, že tieto vyhlásenia sú potvrdené listinnými dôkazmi z obdobia porušenia. Ako Komisia konštatovala v odôvodnení 215 napadnutého rozhodnutia, poznámky spoločnosti MOL boli pritom vypracované počas stretnutí osobou, ktorá sa na nich zúčastnila, a ich obsah je štruktúrovaný a pomerne podrobný. Preto je dôkazná hodnota týchto poznámok podľa judikatúry citovanej v bode 80 vyššie veľmi vysoká.

324    Po prvé, čo sa týka technického stretnutia z 19. a 20. júna 1997, v odôvodnení 144 napadnutého rozhodnutia Komisia vychádzala z poznámky spoločnosti MOL obsahujúcej formulácie „Shell/NL predávajúca parafínový gáč napríklad spoločnosti Bolsius“ a „parafínový gáč: DEM 550“. Žalobkyňa sa k tejto poznámke nevyjadrila.

325    Všeobecný súd konštatuje, že uvedená poznámka preukazuje existenciu diskusií týkajúcich sa parafínového gáča a dohody o určení jeho ceny, ako Komisia správne poznamenala, keď poukázala na toto technické stretnutie v odôvodnení 112 napadnutého rozhodnutia.

326    Po druhé, čo sa týka stretnutia z 30. a 31. októbra 1997, Komisia v odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia citovala poznámku spoločnosti MOL obsahujúcu formuláciu „parafínový gáč: DEM 550 → 600“.

327    Žalobkyňa tvrdí, že z tejto poznámky nevyplýva, že účastníci uzavreli dohodu týkajúcu sa predaja parafínového gáča konečným užívateľom v Nemecku. Najlogickejším vysvetlením podľa jej názoru je, že formulácia „parafínový gáč: DEM 550 → 600“ sa týkala ceny parafínových voskov.

328    Tento výklad nemožno prijať, keďže by bolo úplne nelogické, ak by zástupca spoločnosti MOL použil výraz „parafínový gáč“ na označenie cien parafínových voskov. Okrem toho podľa poznámky spoločnosti MOL ceny parafínových voskov, v závislosti od druhu a stupňa rafinácie, siahali od 950 do 1 350 DEM, takže nebolo logické domnievať sa, že cena 600 DEM môže zodpovedať cene parafínových voskov. Naproti tomu, formulácia „parafínový gáč: DEM 550 → 600“ je v úplnom súlade s obsahom poznámky spoločnosti MOL týkajúcej sa predchádzajúceho stretnutia, ktoré sa konalo 19. a 20. júna 1997, v ktorej sa uvádza, že cena dohodnutá pre parafínový gáč bola určená na 550 DEM.

329    Žalobkyňa však tvrdí, že z poznámky spoločnosti MOL nevyplýva, že účastníci určili cenu parafínového gáča na účely predaja nemeckým konečným užívateľom.

330    Toto tvrdenie je však irelevantné, keďže určovanie cien vo všeobecnosti sa vzťahuje na všetkých zákazníkov, vrátane nemeckých konečných užívateľov. Okrem toho Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré sa rozhodla obmedziť rozsah protisúťažných postupov týkajúcich sa parafínového gáča na predaj nemeckým konečným užívateľom, v odôvodneniach 289 až 292 napadnutého rozhodnutia citovaných v bode 320 vyššie. Žalobkyňa sa k týmto častiam napadnutého rozhodnutia nevyjadrila.

331    Preto sa Komisia v odôvodnení 112 napadnutého rozhodnutia správne odvolala na toto technické stretnutie a dôkazy, ktoré sa ho týkajú, s cieľom preukázať existenciu aspektu porušenia týkajúceho sa parafínového gáča.

332    Po tretie v odôvodnení 152 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala stretnutie venované parafínovému gáču, ktoré sa konalo 8. a 9. marca 1999 a na ktorom boli prítomní aspoň zástupcovia spoločností Shell, Total a ExxonMobil.

333    Podľa odôvodnenia 152 napadnutého rozhodnutia rukou písaná poznámka spoločnosti Shell z obdobia porušenia svedčí o tom, že zástupca tejto spoločnosti očakával, že zástupcovia rôznych podnikov si na stretnutí z 8. a 9. marca 1999 vymenia o informácie o dodávkach parafínového gáča určitým zákazníkom. Uvedená poznámka obsahovala formuláciu „8/9.3.99 PM = triesková doska“, pričom „PM“ podľa spoločnosti Shell znamenalo „parafínová mafia“. Na druhý deň po tomto stretnutí uvedený zástupca zaslal svojmu nadriadenému e-mail, v ktorom uviedol, že Shell má v úmysle zvýšiť od 1. júna 1999 ceny parafínového gáča používaného v odvetví trieskových dosák z 8 na 10 %. V rukou písanej poznámke týkajúcej sa tohto e-mailu bolo uvedené: „Všetci výrobcovia považujú za potrebné zvýšiť (ceny)“.

334    Komisia z toho vyvodila, že zástupcovia spoločností na stretnutí sa dohodli na zvýšení cien parafínového gáča v odvetví trieskových dosák a na tom, že Shell bude uplatňovať túto dohodu od júna 1999.

335    Všeobecný súd sa domnieva, že tento výklad je správny a potvrdzujú ho ďalšie dôkazy súvisiace s postupmi týkajúcimi sa parafínového gáča, takže je potrebné potvrdiť ho.

336    Žalobkyňa však tvrdí, že dôkazy týkajúce sa stretnutia z 8. a 9. marca 1999 nemôžu potvrdiť stanovisko Komisie, keďže toto stretnutie nebolo technickým stretnutím. V odôvodnení 275 napadnutého rozhodnutia totiž Komisia podľa žalobkyne vylúčila zo svojho vyšetrovania všetky kontakty mimo technických stretnutí.

337    V odôvodnení 275 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla:

„Komisia sa rozhodla, že nebude prešetrovať dvojstranné kontakty, z dôvodu, že úsilie potrebné na preukázanie doplňujúcich okolností tohto porušenia bez toho, aby bol zjavne zmenený konečný výsledok, by bolo neprimerané. Z toho istého dôvodu sa Komisia rozhodla, že nebude prešetrovať ostatné kontakty, ktoré sa uskutočnili mimo technických stretnutí. Komisia sa tiež domnieva, že dostatočne preukázala existenciu jediného a nepretržitého porušenia vo vzťahu k postupom, ktoré prešetrovala.“

338    V tejto súvislosti sa Všeobecný súd domnieva, že Komisia nemôže byť povinná používať terminológiu používanú členmi kartelu na označenie jednotlivých dôkazov. Hoci je konkrétne pravda, že viacerí účastníci vyhlásili, že na technických stretnutiach boli spomenuté diskusie týkajúce sa parafínových voskov a že na iných osobitných stretnutiach sa hovorilo o parafínovom gáči, faktom zostáva, že toto rozlišovanie nie je jasné, keďže diskusie týkajúce sa parafínového gáča sa konali aj na technických stretnutiach. Komisia navyše viditeľne nevylúčila zo svojho vyšetrovania osobitné stretnutia týkajúce sa parafínového gáča, keďže v odôvodnení 152 napadnutého rozhodnutia pomerne obšírne preskúmala stretnutie z 8. a 9. marca 1999 medzi ostatnými mnohostrannými protisúťažnými stretnutiami označenými ako „technické stretnutia“.

339    V každom prípade skutočnosť, že Komisia sa v určitom okamihu počas správneho konania rozhodla zamerať svoje úsilie na určité aspekty protiprávnych postupov a neprešetrovať iné aspekty, nemôže znamenať, že Komisia nemôže použiť všetky dôkazy, ktoré má k dispozícii v čase prijímania napadnutého rozhodnutia, pokiaľ boli dodržané procesné záruky.

340    Žalobkyňa pritom netvrdí, že došlo k porušeniu jej procesných práv v súvislosti s použitím dôkazov týkajúcich sa stretnutí, ktoré nie sú „technickými stretnutiami“. Dôkazy týkajúce sa tohto stretnutia boli v každom prípade uvedené už v oznámení o výhradách a žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách pripomienky, ktorými sa Komisia zaoberala v odôvodnení 152 napadnutého rozhodnutia.

341    Okrem toho vyhlásenie spoločnosti ExxonMobil týkajúce sa tohto stretnutia svedčí o tom, že toto stretnutie sa týkalo „osobitne parafínového gáča určeného pre výrobcov trieskových dosák v nemecky hovoriacej časti Európy“, a dopĺňa okolnosti, na základe ktorých Komisia mohla konštatovať, že pokiaľ ide o aspekt porušenia týkajúci sa parafínového gáča, mala k dispozícii dostatok dôkazov len vo vzťahu k predaju nemeckým konečným užívateľom.

342    Po štvrté, pokiaľ ide o stretnutie z 3. a 4. februára 2000, Komisia súhlasí so žalobkyňou, že neexistovali dôkazy o diskusiách týkajúcich sa parafínového gáča na tomto stretnutí a že išlo o preklep spočívajúci v spomenutí odôvodnenia 157 napadnutého rozhodnutia v poznámke pod čiarou uvedenej v odôvodnení 112.

343    Po piate, čo sa týka technického stretnutia z 17. a 18. decembra 2002, Komisia v odôvodnení 168 napadnutého rozhodnutia citovala komentáre z obdobia porušenia, ktoré zástupca spoločnosti Total France uviedol na tabuľke rozdanej na tomto technickom stretnutí. Tabuľka a komentáre obsahujú citlivé obchodné informácie týkajúce sa parafínových voskov a parafínového gáča. Komentáre spoločnosti Total France obsahujú formuláciu „parafínový gáč pod 500 eur“.

344    Komisia na základe toho dospela k záveru, že cena parafínového gáča bola predmetom diskusií, ktoré sa uskutočnili na tomto technickom stretnutí.

345    Žalobkyňa namieta, že z týchto formulácií nevyplýva nijaká dohoda týkajúca sa ceny parafínového gáča.

346    V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia netvrdila, že na tomto stretnutí došlo k uzavretiu dohody týkajúcej sa ceny parafínového gáča. Okrem toho aspekt porušenia týkajúci sa parafínového gáča bol komplexný, keďže zahŕňal – tak ako hlavný aspekt porušenia – dohody a zosúladené postupy, ako aj výmenu citlivých obchodných informácií o cene parafínového gáča.

347    Výklad žalobkyne, podľa ktorého bola rukou písaná poznámka vypracovaná na stretnutí z 28. februára 2003, navyše neznižuje dôkaznú silu tejto poznámky, keďže táto poznámka predstavuje v každom prípade dôkaz o tom, že počas rokov 2002 alebo 2003 sa uskutočnili diskusie protisúťažnej povahy týkajúce sa parafínového gáča.

348    Preto sú predmetné komentáre súčasťou súboru dôkazov preukazujúcich existenciu aspektu porušenia týkajúceho sa parafínového gáča.

349    Po šieste, čo sa týka stretnutia z 11. a 12. mája 2004, Komisia v odôvodnení 174 napadnutého rozhodnutia preskúmala poznámku zaistenú v priestoroch spoločnosti Total France, ktorá obsahuje tieto formulácie:

„ -> Sasol 40 €/50 $. - koniec júla.

-> My: 38-28.

-> 1. júla –

+ FRP: 70 -> 6 000 €/T

+ Čajové sviečky: 50 -> 500 €/T

+ Mikrovosk: 25 -> 50 $/T

…

-> 40 €/T parafínový gáč.“

350    Podľa odôvodnenia 174 napadnutého rozhodnutia:

„… v poslednom riadku sa uvádza, že zvýšenie cien bolo dohodnuté aj pre parafínový gáč. Z celkového kontextu poznámky vyplýva, že šípka pred cenou označuje existenciu stratégie dohodnutej pre budúcnosť, teda že je plánované zvýšenie cien.“

351    Podľa žalobkyne skutočný obsah tohto dokumentu spočíval v tom, že jeden z účastníkov (Sasol alebo iný nemecký výrobca) uvádzal svoje cenové ciele.

352    Všeobecný súd sa domnieva, že žalobkyňa neuviedla dôveryhodný a logický alternatívny výklad, ktorý by mohol spochybniť predmetný výklad Komisie. Zo spisu totiž vyplýva, že v poznámkach je v prípade jednostrannej cenovej ponuky uvedený názov podniku, meno jeho zástupcu alebo aspoň krajina sídla podniku, čo v prípade formulácie „40€/T parafínový gáč“ nie je tak.

353    Preto treba konštatovať, že Komisia sa nedopustila pochybenia pri posudzovaní dôkazov týkajúcich sa stretnutí, počas ktorých sa diskutovalo o otázke parafínového gáča.

354    Je potrebné konštatovať, že na základe vyhlásení podnikov a listinných dôkazov týkajúcich sa stretnutí, na ktorých bola žalobkyňa prítomná a ktoré sú spomenuté v odôvodneniach 144, 145, 152, 168 a 174 napadnutého rozhodnutia, sa Komisii podarilo preukázať existenciu protisúťažných postupov spočívajúcich v dohodách alebo zosúladených postupoch a vo výmene citlivých obchodných informácií týkajúcich sa ceny parafínového gáča, ako aj účasť žalobkyne na tomto aspekte porušenia.

 O nepretržitosti aspektu porušenia týkajúceho sa parafínového gáča

355    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nepreukázala nepretržité porušenie týkajúce sa predaja parafínového gáča nemeckým konečným užívateľom od roku 1997 do roku 2004. Aj v prípade, ak by Všeobecný súd konštatoval, že dôkazy Komisie, pokiaľ ide o technické stretnutia z 30. a 31. októbra 1997 a z 11. a 12. mája 2004, sú postačujúce, išlo by len o dve ojedinelé porušenia, prvé z ktorých je navyše premlčané.

356    Po prvé je potrebné poznamenať, že žalobkyňa založila svoju argumentáciu na predpoklade, že len tieto dve stretnutia by sa mohli nanajvýš považovať aj za stretnutia, na ktorých sa diskutovalo o otázke parafínového gáča. Ako pritom vyplýva z vyššie uvedenej analýzy, Komisia mala k dispozícii listinné dôkazy preukazujúce existenciu takých postupov v súvislosti s piatimi stretnutiami konanými 19. a 20. júna 1997, 30. a 31. októbra 1997, 8. a 9. marca 1999, 17. a 18. decembra 2002 (alebo 28. februára 2003) a 11. a 12. mája 2004.

357    Po druhé treba pripomenúť záver vyvodený v bode 314 vyššie, podľa ktorého Komisia správne konštatovala, že postupy týkajúce sa parafínových voskov a postupy týkajúce sa parafínového gáča predstavovali jediné porušenie. Preto dôkazy súvisiace s postupmi týkajúcimi sa parafínového gáča treba posudzovať v kontexte všetkých dôkazov súvisiacich s jediným porušením, ktoré Komisia zhromaždila. Tieto dôkazy svedčia o existencii nepretržitých kontaktov medzi podnikmi, ktoré sa podieľali na postupoch týkajúcich sa parafínového gáča.

358    Po tretie, ako vyplýva z vyhlásenia spoločnosti Shell citovaného v bode 291 vyššie, zástupcom odvetvia parafínových voskov bolo jasné, že keď sa ceny týchto výrobkov zvýšia o určitú sumu alebo percentuálnu sadzbu, súčasne sa zvýšia ceny suroviny, konkrétne parafínového gáča, v rozsahu 30 až 40 % zvýšenia ceny parafínových voskov. Preto protisúťažné diskusie vedené v súvislosti s parafínovými voskami mali vplyv aj na cenovú politiku účastníkov v súvislosti s parafínovým gáčom, čo ešte viac odôvodňuje konštatovanie Komisie, že aspekt porušenia týkajúci sa parafínového gáča bol nepretržitý.

359    Preto je potrebné potvrdiť konštatovanie Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, že aspekt týkajúci sa parafínového gáča bol súčasťou nepretržitého porušenia, a zamietnuť tvrdenia žalobkyne uvedené v tejto súvislosti.

 O obmedzení protisúťažných postupov na Nemecko

360    Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia v napadnutom rozhodnutí neodôvodnila obmedzenie dosahu aspektu porušenia týkajúceho sa parafínového gáča na nemeckých konečných užívateľov.

361    V tejto súvislosti je potrebné spolu s Komisiou uznať, že skutočnosť, že v pochybnostiach rozhodla v prospech dotknutých podnikov, pokiaľ ide o existenciu postupov širších ako predaj konečným užívateľom v Nemecku, nemôže spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Komisia totiž musí byť naďalej oprávnená zohľadniť na účely uloženia pokút len protisúťažné postupy, ktorých existencia nevyvoláva nijaké pochybnosti.

362    Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 329 vyššie, Komisia v odôvodneniach 289 až 292 napadnutého rozhodnutia citovaných v bode 320 vyššie vysvetlila, prečo sa domnieva, že protisúťažné postupy týkajúce sa parafínového gáča boli obmedzené na predaj nemeckým konečným užívateľom. Žalobkyňa sa pritom k týmto pasážam napadnutého rozhodnutia nevyjadrila.

363    Okolnosti, ktoré Komisia uviedla pri individuálnom skúmaní stretnutí (pozri body 323 až 352 vyššie), sú navyše dostatočné na to, aby podporili jej stanovisko k existencii protisúťažných postupov týkajúcich sa parafínového gáča, takže analýza argumentácie žalobkyne týkajúcej sa dôkazov spomenutých v odôvodnení 288 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 317 vyššie) je nadbytočná.

364    Preto je potrebné konštatovať, že vzhľadom na dôkazy zhromaždené Komisiou sa Komisii podarilo preukázať existenciu protisúťažných postupov spočívajúcich v dohodách alebo zosúladených postupoch, ako aj vo výmene citlivých obchodných informácií týkajúcich sa ceny parafínového gáča a tiež účasť žalobkyne na tomto aspekte porušenia (pozri bod 354 vyššie). Okrem toho tiež treba potvrdiť konštatovanie Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, že aspekt týkajúci sa parafínového gáča bol súčasťou nepretržitého porušenia (pozri bod 359 vyššie).

365    Je teda potrebné zamietnuť výhradu žalobkyne založenú na porušení článku 81 ES.

366    V konštatovaniach Komisie citovaných v bodoch 317 až 320 vyššie a v dokumentoch, na ktoré tieto konštatovania odkazujú, sú v zmysle judikatúry citovanej v bode 239 vyššie jasným a jednoznačným spôsobom uvedené úvahy Komisie súvisiace s aspektom porušenia týkajúcim sa parafínového gáča takým spôsobom, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s príslušnými dôvodmi a príslušný súd mohol vykonať preskúmanie.

367    Výhrada žalobkyne založená na porušení povinnosti odôvodnenia sa teda tiež musí zamietnuť.

368    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba druhú časť prvého žalobného dôvodu, a teda aj prvý žalobný dôvod ako celok zamietnuť.

3.     O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 ES a zásad prezumpcie neviny, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania v súvislosti s účasťou žalobkyne na porušení po 12. máji 2004

 O prvej časti založenej na porušení článku 81 ES a zásady prezumpcie neviny

369    Pokiaľ ide o dĺžku trvania porušenia týkajúceho sa parafínových voskov, Komisia sa domnievala, že skupina Total sa podieľala na porušení od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005 (dvanásť rokov a sedem mesiacov). Žalobkyňa však tvrdí, že jej účasť sa skončila 12. mája 2004, keď sa konalo posledné technické stretnutie, na ktorom sa zúčastnila.

370    V odôvodnení 602 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla:

„Total uvádza, že sa nezúčastnila na nijakom technickom stretnutí po technickom stretnutí z 11. a 12. mája 2004, a dodáva, že jej zástupca zrušil svoju cestu na stretnutie z 3. a 4. novembra 2004, podľa internej komunikácie v nadväznosti na odporúčania svojho nadriadeného. Komisia poznamenáva, že neexistuje nijaký dôkaz o prípadnom odstúpení od kartelu. V prípadoch komplexných porušení skutočnosť, že podnik sa nezúčastní na stretnutí alebo nesúhlasí s tým, o čom sa diskutuje na stretnutí, neznamená, že tento podnik sa prestal podieľať na nepretržitom porušení. Na ukončenie porušenia sa podnik musí jednoznačne dištancovať od kartelu. Total [pritom] nepredložila presný dôkaz o tom, že úplne nezávisle prijala jednostrannú stratégiu na trhu a jasne a otvorene sa dištancovala od činností kartelu. Naopak, dôkazy ktoré má Komisia k dispozícii, svedčia o tom, že Total dostala oficiálne pozvánky na tri ďalšie technické stretnutia (teda na tri posledné technické stretnutia usporiadané pred vykonaním inšpekcií). Komisia poznamenáva, že zástupca spoločnosti Total potvrdil, že sa zúčastní na stretnutí z 3. a 4. novembra 2004, aj keď sa zdá, že následne zrušil svoju cestu. Pokiaľ ide o stretnutie z 23. a 24. februára 2005, Sasol už tiež zarezervovala izbu pre zástupcu spoločnosti Total v hoteli, kde sa konalo stretnutie, pričom táto rezervácia bola následne zrušená. Komisia z toho teda vyvodila, že spoločnosti Sasol a ostatným účastníkom bolo jasné, že Total sa podieľala na karteli až do konca. Komisia tiež poznamenáva, že diskusie vedené na stretnutiach neboli podstatne odlišné od tých, ktoré sa viedli na predchádzajúcich na stretnutiach, ale že účastníci naďalej diskutovali o zvýšeniach cien bez toho, aby spomenuli akýkoľvek pokus spoločnosti Total opustiť kartel (pozri odôvodnenia 175, 176 a 177), a že nebolo nezvyčajné, ak sa podniky nezúčastňovali na niektorých stretnutiach kartelu. Tieto dve okolnosti preukazujú, že Total nebola vnímaná ako spoločnosť, ktorá po stretnutí z mája 2004 odišla z kartelu. Interné oznámenie zástupcu spoločnosti Total v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré sa nezúčastní na stretnutí, v každom prípade nemožno považovať za verejné dištancovanie sa. Vzhľadom na to, že žiadna iná informácia nenaznačuje, [že Total] sa dištancovala od kartelu, Komisia sa domnieva, že účasť spoločnosti Total na karteli sa neskončila pred inšpekciami.“

371    V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že podľa judikatúry Komisia mohla na konštatovanie ukončenia účasti oprávnene vyžadovať verejné dištancovanie sa. Vzhľadom na nepokračovanie účasti na protisúťažných diskusiách Komisia bola podľa žalobkyne – vzhľadom na neexistenciu priamych dôkazov – povinná uviesť aspoň pozitívne nepriame dôkazy o pokračovaní účasti podniku na karteli.

372    V tejto súvislosti treba poznamenať, že podľa rozsudku Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia (už citovaného v bode 266 vyššie, bod 241) k záveru o konečnom ukončení účasti podniku na karteli možno dospieť len vtedy, ak sa verejne dištancoval od jeho obsahu.

373    Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že pochopenie zámeru dotknutého podniku zo strany ostatných účastníkov kartelu bolo rozhodujúce na posúdenie toho, či sa uvedený podnik chcel od nezákonnej dohody dištancovať (rozsudok Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C‑510/06 P, Zb. s. I‑1843, bod 120).

374    Preto Komisia v napadnutom rozhodnutí správne konštatovala, že účastníci kartelu sa mali verejne dištancovať od obsahu kartelu s cieľom ukončiť svoju účasť na ňom, a neporušila článok 81 ES ani zásadu prezumpcie neviny.

375    V druhom rade treba poznamenať, že žalobkyňa sa v očiach ostatných účastníkov verejne nedištancovala od kartelu.

376    Po prvé preukazujú to skutočnosti uvedené v odôvodnení 602 napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobkyňa nepopiera, podľa ktorých „zástupca spoločnosti Total potvrdil, že sa zúčastní na stretnutí z 3. a 4. novembra 2004, aj keď sa zdá, že následne zrušil svoju cestu“. Okrem toho, „pokiaľ ide o stretnutie z 23. a 24. februára 2005, Sasol už tiež zarezervovala izbu pre zástupcu spoločnosti Total v hoteli, kde sa konalo stretnutie, pričom táto rezervácia bola následne zrušená“. Je jasné, že ak by účastníci kartelu po stretnutí z 11. a 12. mája 2004 nepovažovali spoločnosť Total za účastníka, Sasol, ktorá organizovala technické stretnutia, by ju nepozvala na ďalšie stretnutia a nerezervovala by izbu pre jej zástupcu.

377    Po druhé odkaz žalobkyne na e-mail z 3. novembra 2004 zaslaný zástupcom spoločnosti Total na technických stretnutiach inému zamestnancovi spoločnosti Total nemôže preukazovať verejné dištancovanie sa.

378    Tento e-mail znie takto:

„Vzhľadom na cieľ stretnutia v Rakúsku sa budem držať Thibaultovho odporúčania. Ruším svoju cestu do Viedne (pôvodne som mal odcestovať dnes popoludní).“

379    V tejto súvislosti stačí poznamenať, že interný e-mail, ktorý nebol zaslaný ostatným účastníkom, nemôže predstavovať verejné dištancovanie sa.

380    Pre úplnosť treba uviesť, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa nezúčastnila na posledných technických stretnutiach, vôbec nepreukazuje, že nevyužila informácie o cenách uplatňovaných svojimi konkurentmi, ktoré dostala na desiatkach predchádzajúcich technických stretnutí, na ktorých sa zúčastnila, a že nevyužila dohody o rozdelení trhov a zákazníkov uzavreté na predchádzajúcich technických stretnutiach. Preto žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, že 12. mája 2004 prestala uplatňovať kartel.

381    V dôsledku toho sa prvá časť tohto žalobného dôvodu musí zamietnuť.

 O druhej časti založenej na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

382    Podľa žalobkyne z odôvodnenia 604 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Repsol sa nachádzala vo všeobecnosti v rovnakej situácii ako ona, pokiaľ ide o dĺžku trvania účasti na porušení. Obidve spoločnosti skutočne ukončili svoju účasť na stretnutiach pred uskutočnením inšpekcií. Repsol sa navyše nikdy verejne nedištancovala od kartelu. Napokon – tak ako v prípade spoločnosti Total – Komisia konštatovala, že Repsol skutočne dostávala pozvánky na technické stretnutia organizované po septembri 2003, a to až do uskutočnenia inšpekcií. Jediný rozdiel spočíva v tom, že Komisia vo svojej analýze pozvánky na stretnutie v novembri 2004 zaslanej spoločnosťou Sasol 25. októbra 2004 s cieľom preukázať účasť podnikov uviedla adresátov tohto e-mailu s výnimkou zástupcu spoločnosti Repsol. Jeho meno však bolo vo všetkých listoch uvedené medzi adresátmi.

383    Napriek zhodnej situácii spoločností Repsol a Total France Komisia stanovila koniec účasti na porušení v prípade spoločnosti Repsol na 4. augusta 2004. Preto Komisia neuplatnila tie isté kritériá na posúdenie dĺžky trvania účasti spoločností Repsol a Total France a uplatnila na poslednú uvedenú spoločnosť oveľa prísnejšie „dôkazné požiadavky“.

384    Podľa judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porušená iba vtedy, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T‑304/02, Zb. s. II‑1887, bod 96).

385    Z odôvodnenia 604 napadnutého rozhodnutia, ktorého skutkové okolnosti žalobkyňa nepopiera, pritom vyplýva, že aj za obdobie po stretnutí z 24. a 25. septembra 2003, ktoré bolo posledným stretnutím, na ktorom sa Repsol zúčastnila, Komisia konštatovala jej účasť na karteli vzhľadom na to, že dostala oficiálne pozvánky spoločnosti Sasol, ktoré obsahovali program rokovania, na stretnutia z 14. a 15. januára 2004 a z 11. a 12. mája 2004. Tak to bolo aj v prípade spoločnosti Total, pokiaľ ide o stretnutia, ktoré sa konali od 11. a 12. mája 2004 do konca kartelu. Komisia teda zaobchádzala s týmito dvoma porovnateľnými situáciami rovnako, pričom konštatovala účasť spoločností Repsol a Total za obdobia, počas ktorých tieto spoločnosti naďalej dostávali oficiálne pozvánky, ktoré obsahovali program rokovania.

386    Naproti tomu, Komisia konštatovala, že účasť spoločnosti Repsol sa skončila 4. augusta 2004, keďže na toto stretnutie už Repsol nedostala nijakú oficiálnu pozvánku, ktorá by obsahovala program rokovania, čo podľa napadnutého rozhodnutia svedčí o tom, že Sasol mala pochybnosti o pokračovaní účasti spoločnosti Repsol na karteli.

387    Treba potvrdiť, že skutočnosť, že spoločnosti Repsol sa prestali zasielať oficiálne pozvánky na stretnutia, ktoré obsahovali program rokovania, svedčí o tom, že Sasol, ktorá organizovala stretnutia, začala vnímať spoločnosť Repsol odlišne a že si už nebola istá jej účasťou na karteli po 4. auguste 2004. Táto okolnosť postačuje na konštatovanie, že Repsol sa v zmysle judikatúry citovanej v bode 373 vyššie v očiach ostatných účastníkov kartelu dištancovala od kartelu.

388    Naopak nebolo to tak v prípade žalobkyne, ktorá naďalej dostávala oficiálne pozvánky na stretnutia, ktoré obsahovali program rokovania. Pre jej zástupcu bolo dokonca rezervované ubytovanie v hoteli, a to aj na posledné technické stretnutie. Preto nemožno konštatovať, že žalobkyňa sa v očiach ostatných účastníkov dištancovala od kartelu.

389    Pokiaľ ide teda o obdobie po 4. auguste 2004, čo sa týka spoločnosti Repsol, a obdobie od 12. mája 2004 do konca kartelu, čo sa týka spoločnosti Total, Komisia zaobchádzala rozdielne s dvoma situáciami, ktoré boli rozdielne, podľa kritéria, ktoré je relevantné na posudzovanie dĺžky trvania účasti na porušení.

390    Z toho vyplýva, že Komisia pri určovaní konca účasti spoločností Total a Repsol neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania.

391    Preto treba aj druhú časť, a teda aj tretí žalobný dôvod ako celok zamietnuť.

4.     O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 ES a zásady prezumpcie neviny, pokiaľ ide o údajné prerušenie účasti žalobkyne na karteli

392    Žalobkyňa namieta, že Komisia v odôvodnení 603 napadnutého rozhodnutia odmietla uznať údajné prerušenie jej účasti na porušení medzi stretnutím z 25. a 26. mája 2000 a stretnutím z 26. a 27. júna 2001, hoci sa počas tohto obdobia nezúčastňovala na stretnutiach. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým porušila článok 81 ES a zásadu prezumpcie neviny.

393    V odôvodnení 603 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla:

„Total France SA tvrdí, že prerušila svoju účasť medzi rokom 2000 a rokom 2001 a že skutočnosť, že jej zástupca odišiel rozčúlený zo stretnutia, predstavovala znak dištancovania sa. Ako bolo preukázané v bode 4.2, Komisia poznamenáva, že Total sa zúčastnila na technickom stretnutí z 18. a 19. septembra 2000 a opäť na stretnutí z 26. a 27. júna 2001, teda vynechala tri stretnutia za deväť mesiacov. Komisia tiež poznamenáva, že nič nenasvedčuje tomu, že Total sa verejne dištancovala od kartelu. Skutočnosť, že [pán S. E.] odišiel zo stretnutia, sama osebe neznamená verejné dištancovanie sa, keďže samotná Total netvrdí, že [pán S. E.] ohlásil svoj zámer ukončiť účasť spoločnosti Total na karteli. Rozčúlenie [pána S. E.] skôr svedčí o tom, že nebol spokojný s uzavretými dohodami. Návrat spoločnosti Total po menej ako roku potvrdzuje, že jej zámerom nebolo ukončiť svoju účasť. V dôsledku toho Komisia nepovažuje krátku dočasnú neprítomnosť spoločnosti Total za prerušenie jej účasti na karteli.“

394    V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia dospela k nesprávnemu záveru, že prerušenie jej účasti na stretnutiach trvalo len deväť mesiacov. Komisia totiž konštatovala, že Total France sa prestala zúčastňovať na stretnutiach od technického stretnutia, ktoré sa konalo v septembri 2000. To je skutkový omyl, lebo v opise stretnutí v bode 4.2 ani v tabuľke stretnutí pripojenej k napadnutom rozhodnutie nie je ani len zmienka o stretnutí, ktoré sa konalo 18. a 19. septembra 2000.

395    Treba poznamenať, že ako Komisia uznala v konaní pred Všeobecným súdom, v septembri 2000 sa nekonalo nijaké stretnutie, takže výhrada žalobkyne je dôvodná.

396    V druhom rade je potrebné preskúmať, či Komisia mohla oprávnene konštatovať, že účasť žalobkyne na karteli nebola prerušená, napriek tomu, že žalobkyňa sa nezúčastnila ani na jednom z troch stretnutí, ktoré sa konali od 26. mája 2000 do 26. júna 2001, a že jej zástupca predčasne odišiel zo stretnutia z 25. a 26. mája 2000, pričom nesúhlasil aspoň s niektorými aspektmi diskusie, ktorá sa na tomto stretnutí viedla.

397    Žalobkyňa tvrdí, že prerušenie jej účasti na stretnutiach nebolo náhodné. Bolo priamym a trvalým dôsledkom nezhody medzi pánom S. E., zástupcom spoločnosti Total France, a ostatnými účastníkmi počas stretnutia z 25. a 26. mája 2000. Pán S. E. náhle odišiel zo stretnutia, lebo sa od neho žiadalo, aby dodržiaval záväzok, ktorý nikdy neprijal.

398    Je potrebné pripomenúť, že udalosť uvádzaná žalobkyňou, ku ktorej došlo na stretnutí z 25. a 26. mája 2000, je opísaná vo vyhlásení spoločnosti Shell z 24. novembra 2005. Podľa tohto vyhlásenia založeného na výpovedi zástupcu spoločnosti Shell na technických stretnutiach, ktorý bol priamo prítomný pri tejto udalosti, účastníci diskutovali o cenách uplatňovaných voči nemeckému zákazníkovi. Total bola obvinená z toho, že predávala tovar za príliš nízku cenu, čo pán S. E. poprel. Ďalší účastník však spochybnil jeho tvrdenie a predložil kópiu ponuky, ktorú Total zaslala uvedenému zákazníkovi. Pán S. E. sa „tak rozčúlil“, že odišiel zo stretnutia. Po tejto udalosti sa pán S. E. už nezúčastňoval na technických stretnutiach. Až po tom, čo Total zamestnala pána C. O., sa Total opäť začala zúčastňovať na technických stretnutiach.

399    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že žalobkyňa sa podieľala na komplexnom, jedinom a nepretržitom porušení, ktoré spočívalo v protisúťažných činnostiach týkajúcich sa určovania cien, rozdelenia zákazníkov alebo rozdelenia trhov, ako aj v poskytovaní a vo výmene citlivých obchodných informácií, najmä o zákazníkoch, cenách, výrobných kapacitách a objemoch predaja.

400    Udalosť, na ktorú poukazuje žalobkyňa, sa pritom týka len jedného prvku kartelu, a to ceny uplatňovanej voči určitému zákazníkovi. Okrem toho treba konštatovať, že od technického stretnutia z 26. a 27. júna 2001 žalobkyňa opäť začala pravidelne navštevovať technické stretnutia, pričom bola prítomná na každom z nasledujúcich jedenástich technických stretnutí, až po technické stretnutie z 11. a 12. mája 2004.

401    Okrem toho, hoci je pravda, že uvedené ojedinelé správanie pána S. E. svedčilo o príležitostnom porušovaní kartelových dohôd spoločnosťou Total, žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz o tom, že pán S. E. odišiel z technického stretnutia tak, že dal ostatným účastníkom jasne najavo, že Total sa chce odteraz správať na trhu konkurenčne. Z vyhlásenia spoločnosti Shell tiež vyplýva, že pán S. E. neodišiel zo stretnutia pre jeho protisúťažný obsah vo všeobecnosti, ale z dôvodu, že jeden z účastníkov predložil dokument, ktorý spochybňoval pravdivosť jeho tvrdení, teda pre spor, ktorý bol skôr osobný.

402    Udalosť uvádzaná žalobkyňou teda nemôže preukázať, že zástupca spoločnosti Total sa v prejednávanom prípade v očiach ostatných účastníkov dištancoval od jediného, komplexného a nepretržitého porušenia (pozri body 372 a 373 vyššie).

403    Okrem toho samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa nezúčastnila na troch stretnutiach, ktoré sa konali od 26. mája 2000 do 26. júna 2001, vôbec nepreukazuje, že nevyužila informácie o cenách uplatňovaných svojimi konkurentmi, ktoré dostala na desiatkach predchádzajúcich technických stretnutí, na ktorých sa zúčastnila, a že nevyužila dohody o rozdelení trhov a zákazníkov uzavreté na predchádzajúcich technických stretnutiach. Preto žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, že jej účasť bola počas sporného obdobia prerušená.

404    Vzhľadom na vyššie uvedené Komisia v tejto súvislosti neporušila článok 81 ES ani zásadu prezumpcie neviny. V dôsledku toho treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť.

5.     O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia a povinnosti podľa usmernení z roku 2006, pokiaľ ide o neuskutočňovanie údajných postupov

405    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, lebo nevzala do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa sa nepodieľala na uskutočňovaní kartelu, ako poľahčujúcu okolnosť na základe bodu 29 usmernení z roku 2006.

406    Na úvod je potrebné pripomenúť, že pod podnadpisom „Poľahčujúce okolnosti“ v odôvodnení 696 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla:

„Viaceré podniky tvrdia, že neuskutočňovali dohody, a zdôrazňujú malý počet listov o cenách, ktoré zaslali alebo dostali. Niektoré podniky tvrdia, že ich správanie na trhu nebolo ovplyvnené dohodami. Komisia sa v prvom rade domnieva, že tieto jednoduché tvrdenia nepredstavujú dostatočný dôkaz o neuskutočňovaní v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút z roku 2006. Komisia v druhom rade poznamenáva, že zaslanie alebo prijatie listov o cenách nebolo jediným vykonávacím nástrojom, ale k uskutočňovaniu dochádzalo predovšetkým prostredníctvom pravidelných zvýšení cien (pokusov o ich zvýšenie) oznámených na trhu, ktoré boli niekedy zdokumentované dôkazmi z technických stretnutí.“

407    Ako Všeobecný súd konštatoval po preskúmaní druhej a štvrtej časti druhého žalobného dôvodu, tvrdenia Komisie týkajúce sa uskutočňovania kartelu žalobkyňou sú podporené dostatočnými dôkazmi.

408    Tento žalobný dôvod teda nemá skutkový základ, takže je potrebné zamietnuť ho.

6.     O šiestom žalobnom dôvode týkajúcom sa určenia referenčného obdobia na posúdenie základnej sumy pokuty

409    Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia porušila usmernenia z roku 2006, zásadu právnej istoty a zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že použila hodnotu predaja za tri posledné účtovné roky jej účasti na údajnom porušení, teda obdobie od roku 2002 do roku 2004, pokiaľ ide o parafínové vosky, a obdobie od roku 2001 do roku 2003, pokiaľ ide o parafínový gáč. Na to, aby Komisia dodržala tieto zásady, totiž mala použiť hodnotu predaja za rok 2004, pokiaľ ide o parafínové vosky, a hodnotu predaja za rok 2003, pokiaľ ide o parafínový gáč. Komisia v každom prípade v tejto súvislosti neuviedla primerané odôvodnenie.

410    Bod 13 usmernení z roku 2006 stanovuje:

„Pri stanovení základnej výšky uloženej pokuty bude Komisia vychádzať z hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslušnej geografickej oblasti v rámci EHP. Komisia obvykle použije na výpočet hodnotu predaja podniku počas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podieľal na porušení (ďalej len ,hodnota predaja‘)“.

411    V odôvodnení 634 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla:

„Komisia uznáva, že rok 2004 je – z dôvodu rozšírenia Európskej únie v máji – výnimočným rokom. Komisia sa domnieva, že je vhodné nepoužiť hodnotu predaja dosiahnutého počas roka 2004 ako jediný základ na výpočet pokuty, ale použiť hodnotu predaja za tri posledné účtovné roky účasti subjektu na porušení“.

412    V prvom rade, čo sa týka údajného porušenia zásady právnej istoty, je potrebné na úvod poukázať na to, že zo samotného znenia usmernení z roku 2006, podľa ktorého má Komisia „obvykle“ použiť hodnotu predaja podniku počas posledného celého účtovného roka jeho účasti na porušení, vyplýva, že Komisia nie je povinná systematicky zohľadniť hodnotu predaja za posledný rok účasti podniku. Žalobkyňa navyše neuvádza nijakú inú právnu normu, podľa ktorej by Komisia bola povinná zohľadniť obrat za posledný celý rok účasti podniku na porušení.

413    Preto sa výhrada založená na porušení zásady právnej istoty musí zamietnuť.

414    V druhom rade z judikatúry vyplýva, že pokiaľ Komisia musí vychádzať pri určení pomerov medzi ukladanými pokutami z obratu podnikov, ktoré sa zúčastnili na tom istom porušení, treba vymedziť obdobie, ktoré sa zohľadní, tak, aby boli získané obraty čo najporovnateľnejšie. Z toho vyplýva, že daný podnik môže požadovať, aby sa Komisia v jeho prípade oprela o iné obdobie, než je všeobecne stanovené, iba vtedy, ak preukáže, že obrat, ktorý dosiahol počas všeobecne stanoveného obdobia, nevyjadruje z dôvodov, ktoré sú pre neho špecifické, jeho skutočnú veľkosť a hospodársku silu ani rozsah porušenia, ktorého sa dopustil (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, T‑319/94, Zb. s. II‑1331, bod 42).

415    V prejednávanom prípade pritom Komisia správne konštatovala, že rok 2004 bol pre dotknuté výrobné odvetvie výnimočný z dôvodu rozšírenia Únie a pristúpenia desiatich nových členských štátov, najmä preto, lebo MOL, ktorá bola jedným z účastníkov kartelu, mala sídlo a výrobný závod v Maďarsku.

416    Preto Komisia neporušila usmernenia z roku 2006 a nedopustila sa nesprávneho posúdenia tým, že zohľadnila priemer hodnôt predaja za obdobie od roku 2002 do roku 2004 na trhu s parafínovými voskami rovnako ako v prípade všetkých podnikov, ktoré sa podieľali na karteli až do konca. Vzhľadom na to, že Komisia použila priemer troch posledných účtovných rokov účasti každého z podnikov zúčastnených na karteli, pokiaľ ide o parafínové vosky, mohla tiež oprávnene uplatniť tú istú metódu aj v prípade parafínového gáča s cieľom využiť čo najporovnateľnejšie údaje.

417    V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania. Aj za predpokladu, že rok 2004 bol pre niektorých účastníkov kartelu z dôvodu rozšírenia Únie výnimočným rokom, v prípade spoločnosti Total France to vôbec nebolo tak. Komisia teda zaobchádzala rovnako s podnikmi, ktoré sa nachádzali v rozdielnych situáciách.

418    V tejto súvislosti, treba pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 384 vyššie je zásada rovnosti zaobchádzania porušená iba vtedy, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.

419    Aj za predpokladu, že žalobkyňa by mohla oprávnene tvrdiť, že s rozdielnymi situáciami (so situáciou spoločnosti Total v porovnaní so situáciou spoločnosti MOL) sa zaobchádzalo rovnako, toto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené vzhľadom na výnimočnosť roka 2004 a jeho dôsledkov pre dotknuté odvetvie, najmä z dôvodu, že výroba spoločnosti MOL sa stala súčasťou výrobného odvetvia EHP. Také objektívne odôvodnenie vyplýva aj zo skutočnosti, že Komisia je povinná vymedziť obdobie, ktoré sa zohľadní, tak, aby boli získané obraty čo najporovnateľnejšie, čo vo všeobecnosti bráni tomu, aby sa pre podniky, ktoré boli účastníkmi kartelu do toho istého dňa, na účely výpočtu hodnoty predaja použili rozdielne obdobia.

420    V štvrtom rade, čo sa týka údajnej nedostatočnosti odôvodnenia, Všeobecný súd sa domnieva, že Komisia tým, že v odôvodnení 634 napadnutého rozhodnutia poukázala na rozšírenie Únie v roku 2004 a v napadnutom rozhodnutí podrobne opísala situáciu spoločnosti MOL a jej úlohu v karteli, dostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie zohľadniť na účely výpočtu hodnoty predaja priemer troch posledných účtovných rokov účasti subjektu na porušení.

421    Všeobecný súd sa navyše domnieva, že Komisia si správne vybrala priemer hodnoty predaja dosiahnutého počas troch posledných celých účtovných rokov účasti každého z účastníkov na porušení, takže potvrdzuje napadnuté rozhodnutie v súvislosti s týmto faktorom výpočtu sumy pokuty.

422    Vzhľadom na vyššie uvedené treba šiesty žalobný dôvod zamietnuť.

7.     O siedmom žalobnom dôvode založenom na porušení usmernení z roku 2006 a zásady proporcionality z dôvodu, že Komisia vzala v prípade aspektu porušenia týkajúceho sa parafínového gáča do úvahy príliš veľký percentuálny podiel hodnoty predaja

423    Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia porušila bod 20 usmernení z roku 2006 a zásadu proporcionality tým, že na účely výpočtu výšky pokuty vzala pri určovaní závažnosti porušenia do úvahy 15 % hodnoty predaja parafínového gáča a len 18 % hodnoty predaja parafínových voskov.

424    Žalobkyňa pripomína, že na rozdiel od parafínových voskov Komisia v súvislosti s parafínovým gáčom nekonštatovala nijaké porušenie týkajúce sa rozdelenia trhov alebo rozdelenia zákazníkov. Z toho nevyhnutne vyplýva, že miera závažnosti údajných postupov, pokiaľ ide o parafínový gáč, bola oveľa nižšia ako miera závažnosti údajných postupov, pokiaľ ide o parafínové vosky. Okrem toho z geografického hľadiska bol aspekt porušenia týkajúci sa parafínového gáča obmedzený na územie Nemecka, zatiaľ čo postupy týkajúce sa parafínových voskov sa podľa Komisie vzťahovali na celé územie EHP.

425    Tieto rozdiely v závažnosti aspektov porušenia týkajúcich sa parafínových voskov a aspektu porušenia týkajúceho sa parafínového gáča podľa žalobkyne odôvodňovali väčší než trojpercentný rozdiel medzi dvoma koeficientmi uplatnenými z dôvodu závažnosti. Preto žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd podstatne znížil časť hodnoty predaja zohľadnenú v prípade parafínového gáča a na základe toho prepočítal výšku pokuty.

426    Podľa bodu 20 usmernení z roku 2006 sa vyhodnotenie závažnosti má vykonať osobitne pre každý typ porušenia, prihliadajúc na všetky relevantné okolnosti prípadu. Podľa bodu 21 sa má vo väčšine prípadov zohľadňovaná časť hodnoty predaja stanoviť na úrovni, ktorá môže dosiahnuť až 30 %. Bod 22 stanovuje, že pri rozhodovaní o tom, či by časť hodnoty predaja, ktorá sa má vziať do úvahy pre daný prípad, mala byť situovaná v hornej alebo v dolnej časti stupnice, má Komisia zohľadniť určitý počet ukazovateľov, napríklad povahu porušenia, kumulovaný podiel všetkých zúčastnených strán na trhu, geografický rozsah porušenia, uskutočnenie alebo neuskutočnenie porušenia. Podľa bodu 23 medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväčša tajné, takže u takýchto porušení sa zohľadňovaná časť predaja obvykle bude nachádzať v hornej časti stupnice uvedenej v bode 21.

427    V napadnutom rozhodnutí Komisia pod nadpisom „Záver o závažnosti“ uviedla:

„…

(653) Vzhľadom na špecifické okolnosti prejednávaného prípadu, vyššie rozobraté kritériá týkajúce sa povahy porušenia a geografický rozsah sa časť hodnoty predaja, ktorá sa má zohľadniť v prípade spoločností ENI a H&R/Tudapetrol [táto spoločnosť sa zúčastnila len na hlavnom aspekte porušenia] musí stanoviť na 17 %. Bolo preukázané, že v prípade spoločností ExxonMobil, MOL, Repsol, RWE, Sasol, Shell a Total sa jediné a nepretržité porušenie vyznačovalo aj rozdelením zákazníkov a/alebo trhov [druhý aspekt porušenia]. Rozdelenie trhov a rozdelenie zákazníkov patria svojou povahou medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže, keďže tieto postupy vedú k obmedzeniu alebo vylúčeniu hospodárskej súťaže na určitých trhoch alebo vo vzťahu k určitým zákazníkom… . Vzhľadom na túto doplňujúcu závažnosť sa časť hodnoty predaja, ktorá sa má zohľadniť v prípade spoločností ExxonMobil, MOL, Repsol, RWE, Sasol, Shell a Total, musí stanoviť na 18 %. Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje nijaký dôkaz o tom, že rozdelenie zákazníkov a/alebo trhov sa týkalo aj parafínového gáča, a vzhľadom na skutočnosť, že geografický rozsah porušenia súvisiaceho s parafínovým gáčom [tretí aspekt porušenia] bol obmedzený na Nemecko, sa časť hodnoty predaja parafínového gáča v prípade spoločností ExxonMobil, Sasol, Shell, RWE a Total musí stanoviť na 15 %.“

428    V prvom rade, pokiaľ ide o výhradu týkajúcu sa príliš veľkého percentuálneho podielu hodnoty predaja zohľadneného v prípade aspektu porušenia týkajúceho sa parafínového gáča, treba konštatovať, že – ako vyplýva z odôvodnenia 288 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 317 vyššie) – uvedený aspekt porušenia spočíval najmä v protisúťažných činnostiach týkajúcich sa určovania cien medzi konkurentmi. Podľa usmernení z roku 2006 tento typ porušenia patrí svojou povahou medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže, a teda sa musí prísne sankcionovať, takže zohľadňovaná časť predaja sa v prípade takých porušení musí obvykle bude nachádzať v hornej časti stupnice uvedenej v bode 21 usmernení z roku 2006.

429    Komisia teda neporušila usmernenia z roku 2006 ani sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď na účely výpočtu základnej sumy pokuty zohľadnila – na stupnici do 30 % – 15 % hodnoty predaja parafínového gáča dotknutých podnikov.

430    V druhom rade je potrebné preskúmať výhradu žalobkyne, že Komisia tým, že zohľadnila 15 % hodnoty predaja z dôvodu závažnosti v prípade aspektu porušenia týkajúceho sa parafínového gáča a 18 % v prípade aspektu porušenia týkajúceho sa parafínových voskov, porušila zásadu proporcionality.

431    Podľa judikatúry zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií neprekračovali hranice toho, čo je vhodné a nevyhnutné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom v situácii, keď si možno vybrať z viacerých vhodných opatrení, si treba zvoliť také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené nevýhody nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C‑331/88, Zb. s. I‑4023, bod 13, a z 5. mája 1998, Spojené kráľovstvo/Komisia, C‑180/96, Zb. s. I‑2265, bod 96; rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T‑30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 223).

432    V rámci konaní začatých Komisiou na sankcionovanie porušení pravidiel hospodárskej súťaže uplatnenie tejto zásady znamená, že pokuty nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom, teda vo vzťahu k dodržaniu týchto pravidiel, a že výška pokuty uloženej podniku za porušenie v oblasti hospodárskej súťaže musí byť primeraná porušeniu posudzovanému ako celok a musí zohľadňovať jeho závažnosť a dĺžku trvania (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, už citovaný v bode 431 vyššie, body 223 a 224 a tam citovanú judikatúru). Zásada proporcionality konkrétne znamená, že Komisia musí stanoviť výšku pokuty proporcionálne k faktorom, ktoré zohľadnila pri posúdení závažnosti porušenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatňovať koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudky Jungbunzlauer/Komisia, už citovaný v bode 243 vyššie, body 226 až 228, a Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, už citovaný v bode 266 vyššie, bod 171).

433    Všeobecný súd predovšetkým konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že aspekt porušenia týkajúci sa parafínového gáča spočíval najmä v protisúťažných činnostiach týkajúcich sa určovania cien medzi konkurentmi, koeficient vo výške 15 % hodnoty predaja zohľadnený z dôvodu závažnosti porušenia bol primeraný vo vzťahu k závažnosti tohto aspektu porušenia.

434    Preto sú tvrdenia žalobkyne, ktoré zdôrazňujú rozdiely medzi aspektmi porušenia týkajúcimi sa parafínových voskov a aspektom porušenia týkajúcim sa parafínového gáča neúčinné, keďže by mohli viesť Všeobecný súd nanajvýš k tomu, aby pri prepočítaní výšky pokuty zvýšil zohľadnenú časť hodnoty predaja parafínových voskov na viac ako 18 %.

435    Pre úplnosť treba poznamenať, že rozdiel medzi závažnosťou dvoch predmetných aspektov porušenia sa musí vnímať v širších súvislostiach vzhľadom na to, že po prvé nemecký trh je najdôležitejší trh v rámci EHP a po druhé rozdelenie trhov a zákazníkov vo všeobecnosti podporuje postupy týkajúce sa určenia alebo zvýšenia cien. Rozdelenie trhov a zákazníkov totiž obmedzuje výber zákazníkov medzi dodávateľmi, čo spravidla umožňuje dodávateľovi, ktorému bol trh alebo zákazník pridelený, dohodnúť vyššie ceny ako za bežných trhových podmienok. Okrem toho proporcionalitu výšky pokuty vo vzťahu k obmedzenejšiemu územnému rozsahu aspektu porušenia týkajúceho sa parafínového gáča zaručuje aj skutočnosť, že pri výpočte bola zohľadnená len hodnota predaja dosiahnutého v Nemecku, zatiaľ čo v prípade aspektov porušenia týkajúcich sa parafínových voskov bola hodnota predaja vypočítaná na základe predaja dosiahnutého v celom EHP.

436    Preto treba aj výhradu založenú na porušení zásady proporcionality, a teda aj siedmy žalobný dôvod ako celok zamietnuť.

8.     O deviatom žalobnom dôvode založenom na protiprávnosti dodatočnej sumy zahrnutej do základnej sumy pokuty na účely odstrašenia

437    Žalobkyňa kritizuje skutočnosť, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí rozhodla zahrnúť do základnej sumy pokuty dodatočnú sumu 18 %, pokiaľ ide o parafínové vosky, a 15 %, pokiaľ ide o parafínový gáč (odôvodnenia 658 až 661 napadnutého rozhodnutia), s cieľom odradiť od účasti na iných dohodách rovnakej povahy. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu individuálnosti trestov a sankcií a zásadu proporcionality, ako aj usmernenia z roku 2006.

438    Na úvod treba pripomenúť, že bod 25 usmernení z roku 2006, ktorý upravuje zahrnutie dodatočnej sumy nazývanej „vstupný poplatok“ do základnej sumy pokuty, stanovuje:

„… Komisia nezávisle od trvania účasti podniku na porušení zahrnie do základnej výšky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % až 25 % hodnoty predaja…, aby podniky odradila od akejkoľvek účasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie. … Komisia pri rozhodovaní o pomere hodnoty predaja, ktorý [časti hodnoty predaja, ktorá – neoficiálny preklad] sa má brať do úvahy v konkrétnom prípade, zohľadní určitý počet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22 [povaha porušenia, kumulovaný podiel všetkých zúčastnených strán na trhu, geografický rozsah porušenia a uskutočnenie alebo neuskutočnenie porušenia].“

439    V prejednávanom prípade Komisia stanovila percentuálny podiel hodnoty predaja, ktorý sa má zahrnúť do základnej sumy na účely odstrašenia, na rovnakej úrovni, akú uplatnila z dôvodu závažnosti porušenia (pozri odôvodnenie 653 napadnutého rozhodnutia citované v bode 427 vyššie), a na základe rovnakých úvah:

„…

(660) Vzhľadom na špecifické okolnosti prejednávaného prípadu, vyššie rozobraté kritériá týkajúce sa povahy porušenia a geografický rozsah sa percentuálny podiel, ktorý sa má uplatniť za dodatočnú sumu v prípade spoločností ENI a H&R‑Tudapetrol, musí stanoviť na 17 %.

(661)      Bolo preukázané, že v prípade spoločností ExxonMobil, MOL, Repsol, RWE, Sasol, Shell a Total sa jediné a nepretržité porušenie týkalo aj rozdelenia zákazníkov a/alebo trhov. Rozdelenie trhov a rozdelenie zákazníkov patria svojou povahou medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže, keďže tieto postupy vedú k obmedzeniu alebo vylúčeniu hospodárskej súťaže na určitých trhoch alebo vo vzťahu k určitým zákazníkom… . Vzhľadom na túto doplňujúcu závažnosť sa percentuálny podiel, ktorý sa má uplatniť za dodatočnú sumu v prípade spoločností ExxonMobil, MOL, Repsol, RWE, Sasol, Shell a Total, musí stanoviť na 18 %. Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje nijaký dôkaz o tom, že rozdelenie zákazníkov a/alebo trhov sa týkalo aj parafínového gáča, a vzhľadom na skutočnosť, že geografický rozsah porušenia súvisiaceho s parafínovým gáčom bol obmedzený na Nemecko, sa časť hodnoty predaja parafínového gáča v prípade spoločností ExxonMobil, Sasol, Shell, RWE a Total musí stanoviť na 15 %.“

440    V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila usmernenia z roku 2006.

441    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa bodu 25 usmernení z roku 2006 musí Komisia „zahrn[úť] do základnej výšky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % až 25 % hodnoty predaja…, aby podniky odradila od akejkoľvek účasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien [a/alebo] rozdelení trhu“.

442    Komisia pritom v odôvodnení 661 napadnutého rozhodnutia spomenula dohodu o určení cien a rozdelení trhov (pričom zosúladený postup je podľa usmernení z roku 2006 zahrnutý do pojmu dohoda). Zahrnutie dodatočnej sumy do základnej sumy na základe bodu 25 usmernení z roku 2006 bolo teda odôvodnené.

443    Okrem toho Komisia uplatnila sadzbu 18 % hodnoty predaja pre aspekt porušenia týkajúci sa parafínových voskov a sadzbu 15 % pre aspekt porušenia týkajúci sa parafínového gáča. Obe uplatnené sadzby sa nachádzajú v rámci rozpätia stanoveného usmerneniami z roku 2006 – 15 až 25 %.

444    Okrem toho podľa bodu 22 usmernení z roku 2006, na ktorý odkazuje bod 25 týchto usmernení, sa sadzba dodatočnej sumy má stanoviť vzhľadom na povahu porušenia, kumulovaný podiel všetkých zúčastnených strán na trhu, geografický rozsah porušenia a uskutočnenie alebo neuskutočnenie porušenia. Komisia pritom poukázala na dva z týchto faktorov, konkrétne na povahu porušenia a jeho geografický rozsah, s cieľom odôvodniť sadzbu uplatnenú v prípade parafínových voskov. Čo sa týka sadzby uplatnenej na aspekt porušenia týkajúci sa parafínového gáča, nebolo potrebné nijaké doplňujúce odôvodnenie, keďže Komisia uplatnila stanovenú minimálnu sadzbu, teda 15 %.

445    Z toho vyplýva, že Komisia neporušila usmernenia z roku 2006, takže tvrdenie žalobkyne uvedené v tejto súvislosti sa musí zamietnuť.

446    V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia nedostatočne odôvodnila zahrnutie dodatočnej sumy do základnej sumy pokuty na účely odstrašenia.

447    Je potrebné pripomenúť, že odôvodnenie individuálneho rozhodnutia musí jasným a jednoznačným spôsobom uvádzať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, takým spôsobom, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého opatrenia a príslušný súd mohol vykonať preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia sa musí posúdiť vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo všetky dôležité právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie zodpovedá požiadavkám kladeným článkom 253 ES, musí byť posudzovaná s ohľadom nielen na znenie predmetného aktu, ale aj na súvislosti, za akých bol tento akt prijatý (pozri bod 239 vyššie).

448    Ako vyplýva z analýzy uvedenej v bodoch 441 až 444 vyššie, Komisia v odôvodneniach 660 a 661 napadnutého rozhodnutia vysvetlila dôvody, na základe ktorých do základnej sumy pokuty v prejednávanom prípade zahrnula dodatočnú sumu na účely odstrašenia, dostatočne podrobne na to, aby sa žalobkyňa mohla oboznámiť s odôvodnením jej rozhodnutia a aby Všeobecný súd mohol vykonať preskúmanie.

449    Preto je potrebné zamietnuť argumentáciu žalobkyne založenú na nedostatočnosti odôvodnenia.

450    V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu individuálnosti trestov a sankcií a zásadu proporcionality.

451    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pri výpočte pokút, ktoré sú uložené podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, je rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi neoddeliteľne späté s výkonom právomocí, ktoré plynú Komisii z tohto ustanovenia. V rámci svojho priestoru pre voľnú úvahu Komisia totiž musí individuálne prispôsobiť sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v každom jednotlivom prípade zabezpečila plnú účinnosť pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C‑76/06 P, Zb. s. I‑4405, bod 44 a tam citovanú judikatúru).

452    Po prvé žalobkyňa tvrdí, že automatické zahrnutie dodatočnej sumy stanovenej v bode 25 usmernení z roku 2006 do základnej sumy pokuty ako také odporuje zásade individuálnosti trestov a sankcií.

453    Toto tvrdenie nemožno prijať. Zo znenia a štruktúry usmernení z roku 2006 vyplýva, že Komisia používa pri určovaní výšky pokuty tak faktory, ktorých sadzba je spoločná pre všetkých účastníkov, s cieľom zohľadniť skutočnosť, že tieto podniky sa podieľali na tých istých protiprávnych postupoch, čo je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, ako aj faktory, ktorých sadzba alebo koeficient je prispôsobený konkrétnej situácii každého účastníka, s cieľom dodržať zásadu individuálnosti trestov a sankcií.

454    Preto na dodržanie zásady individuálnosti trestov a sankcií stačí, aby konečná suma pokuty odrážala rozdiely v situácii rôznych účastníkov, pričom nie je potrebné, aby Komisia v každej etape výpočtu výšky pokuty zaobchádzala s účastníkmi rozdielne.

455    Zo znenia a štruktúry usmernení z roku 2006 vyplýva, že ustanovenie v bode 25 týchto usmernení, ktoré sa týka zahrnutia dodatočnej sumy do základnej sumy pokuty na účely odstrašenia, odráža účasť na najzávažnejších protisúťažných postupoch. Dodatočná suma zahrnutá z tohto dôvodu vyjadruje znaky postupov všetkých účastníkov a nie individuálnu situáciu každého z nich.

456    Preto zákonnosť tohto ustanovenia a jeho uplatnenia v prejednávanom prípade nemožno spochybniť na základe zásady individuálnosti trestov a sankcií, takže tvrdenia žalobkyne uvedené v tejto súvislosti sa musia zamietnuť.

457    Po druhé podľa žalobkyne z judikatúry vyplýva, že Komisia je povinná individuálne prispôsobiť sankciu v závislosti od samotného správania dotknutých podnikov. Komisia pritom v prejednávanom prípade nepreskúmala ani nezohľadnila súbor okolností, na základe ktorého mala upustiť od zahrnutia dodatočnej sumy na účely odstrašenia.

458    Žalobkyňa sa od 31. júla 2005 zdržala predaja parafínových voskov a v podstate vyrába už len parafínový gáč ako vedľajší produkt základových olejov. Keďže žalobkyňa už nepôsobí na dotknutom trhu, nie je opodstatnené zahrnúť do základnej sumy pokuty dodatočnú sumu na účely odstrašenia.

459    Žalobkyňa sa navyše domnieva, že už Komisii preukázala, a to najmä vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, že podporuje dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže, čo je súčasťou hodnôt skupiny Total, ktoré sú už niekoľko rokov jednoznačne vyjadrené v jej kódexe správania.

460    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že cieľom odstrašujúceho účinku pokuty nie je len odradiť predmetný podnik od recidívy (špeciálna prevencia). Komisia má právomoc určiť výšku pokút s cieľom posilniť ich odstrašujúci účinok vo všeobecnosti najmä v prípade, keď sú porušenia určitého typu ešte relatívne časté alebo sa majú považovať za závažné (generálna prevencia) (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T‑202/98, T‑204/98 a T‑207/98, Zb. s. II‑2035, bod 134, a z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T‑15/02, Zb. s. II‑497, bod 231).

461    Preto sa žalobkyňa nemôže úspešne odvolávať na skutočnosť, že už nepôsobí na trhu s parafínovými voskami a že jej kódex správania stanovuje dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže. Aj za predpokladu, že tieto okolnosti by boli pravdivé, majú len znížiť pravdepodobnosť, že žalobkyňa sa dopustí recidívy, a sú irelevantné z hľadiska generálnej prevencie, ktorú Komisia tiež môže zohľadniť pri určovaní výšky pokút na účely odstrašenia.

462    Žalobkyňa napokon poukazuje na to, že Komisia porušila zásadu proporcionality, lebo odstrašujúci účinok pokuty už zabezpečili iné okolnosti zohľadnené Komisiou, takže uplatnenie „vstupného poplatku“ už nebolo potrebné z hľadiska cieľa sledovaného Komisiou. Po prvé žalobkyňa uvádza vynásobenie hodnoty predaja zohľadnenej Komisiou pomerne veľkou dĺžkou trvania údajného porušenia. Po druhé Komisia uplatnila bod 30 usmernení z roku 2006, pričom vynásobila základnú sumu uplatniteľnej pokuty číslom 1,7 „s cieľom zaručiť, aby mala pokuta odstrašujúci účinok“ (odôvodnenie 713 napadnutého rozhodnutia).

463    V tejto súvislosti treba poznamenať, že z judikatúry vyplýva, že keďže odstrašenie je účelom pokuty, je požiadavka zabezpečiť ho všeobecnou požiadavkou, ktorou sa má Komisia riadiť počas celého výpočtu pokuty a ktorá nevyhnutne nevyžaduje, aby sa tento výpočet vyznačoval osobitnou etapou určenou na celkové posúdenie všetkých okolností relevantných na dosiahnutie tohto účelu. Potreba odstrašenia teda nie je predmetom čiastkového posúdenia, ktoré treba vykonať počas osobitnej časti výpočtu pokút, ale musí byť v pozadí celého procesu určovania výšky pokuty (rozsudky BASF/Komisia, už citovaný v bode 460 vyššie, body 226 a 238, a Le Carbone Lorraine/Komisia, už citovaný v bode 254 vyššie, bod 131).

464    Preto žalobkyňa nemôže úspešne vytýkať Komisii, že zohľadnila potrebu zaručiť odstrašujúci účinok pokuty vo viacerých etapách určovania výšky pokuty.

465    Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť deviaty žalobný dôvod žalobkyne.

9.     O desiatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality, pokiaľ ide o konečnú sumu pokuty

466    V rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyňa kritizuje skutočnosť, že Komisia stanovila konečnú sumu pokuty na 128 163 000 eur, zatiaľ čo hodnota jej ročného predaja dosiahnutého na dotknutých trhoch bola len 31 133 865 eur (odôvodnenie 639 napadnutého rozhodnutia). Preto je výška pokuty neprimeraná vo vzťahu k ročnej hodnote predaja a dokonca aj vo vzťahu k obratu, ktorý Total France dosiahla na dotknutých trhoch počas celej dĺžky trvania porušenia.

467    V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že výška pokuty je neprimeraná, lebo predstavuje 410 % hodnoty jej predaja na dotknutých trhoch.

468    Podľa judikatúry citovanej v bodoch 431 a 432 vyššie musí byť výška pokuty primeraná vo vzťahu k závažnosti a k dĺžke trvania porušenia, na ktorom sa žalobkyňa podieľala.

469    Okrem toho podľa judikatúry by bol odstrašujúci účinok pokút oslabený, ak by podniky, ktoré sa dopustili porušenia práva hospodárskej súťaže, mohli dúfať, že ich správanie bude potrestané pokutou nižšou ako možný zisk z uvedeného správania (rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T‑9/99, Zb. s. II‑1487, bod 456, a BASF/Komisia, už citovaný v bode 460 vyššie, bod 227).

470    Ak by sa pritom prijalo stanovisko žalobkyne a ak by bolo potrebné skúmať proporcionalitu konečnej sumy pokuty vo vzťahu k hodnote predaja dotknutých výrobkov za jediný rok, znamenalo by to, že výška pokuty, ktorú možno uložiť – obmedzená uplatnením uvedenej zásady – by zostala napriek zvýšeniu počtu rokov účasti na karteli rovnaká, zatiaľ čo prospech neoprávnene získaný z porušenia by sa zvyšoval v priamej úmernosti k zvýšeniu počtu rokov. To znamená, že čím dlhšie by trvala účasť na karteli, tým zanedbateľnejšia by bola pokuta, ktorú by účastníci mohli očakávať, v porovnaní s neoprávneným prospechom, ktorý získajú z porušenia. Preto by uplatnenie zásady proporcionality, aké presadzuje žalobkyňa, zbavilo sankcie uložené podľa nariadenia č. 1/2003 všetkého potrebného účinku v prípade dlhodobých porušení, o aké ide v prejednávanom prípade.

471    Okrem toho by prístup presadzovaný žalobkyňou bránil Komisii a Všeobecnému súdu v tom, aby v súlade s článkom 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 zaručili, aby výška pokuty uloženej účastníkom kartelu bola primeraná nielen vo vzťahu k závažnosti, ale aj vo vzťahu k dĺžke trvania spáchaného porušenia.

472    Z toho vyplýva, že ročnú hodnotu predaja ako takú nemožno zohľadniť ako základ pre skúmanie primeranosti výšky pokuty, a to najmä v prípade dlhodobého porušenia, o aké ide v prejednávanom prípade, na ktorom sa žalobkyňa podieľala viac ako dvanásť a pol roka.

473    Preto je potrebné zamietnuť tvrdenie žalobkyne založené na skutočnosti, že výška pokuty, ktorá jej bola uložená, predstavuje 410 % jej ročnej hodnoty predaja na dotknutých trhoch.

474    V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že výška uloženej pokuty predstavuje 32,63 % jej obratu dosiahnutého na trhoch s dotknutými výrobkami počas celej dĺžky trvania porušenia, čo je zjavne neprimerané, a táto výška v rozhodovacej praxi Komisie nikdy nebola dosiahnutá.

475    V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že vysoká percentuálna hodnota pokuty vo vzťahu k obratu spoločnosti Total France dosiahnutého na predmetných trhoch počas celého obdobia porušenia je spôsobená najmä tým, že Komisia na základe bodu 30 usmernení z roku 2006 zohľadnila obrat celej skupiny Total. Komisia stanovila z tohto dôvodu násobný koeficient 1,7 (pozri bod 15 a nasl. vyššie). Podľa žalobkyne však celkový obrat skupiny Total nie je relevantný.

476    Žalobkyňa sa odvoláva na bod 94 rozsudku Súdu prvého stupňa zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia (T‑77/92, Zb. s. II‑549).

477    Podľa judikatúry je na stanovenie pokuty dovolené prihliadať tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci približne a neúplne, na veľkosť podniku a jeho ekonomickú silu, ako aj na časť tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porušenia, a teda ktorý môže napovedať o rozsahu porušenia. Ani jednému z týchto obratov nemožno pripísať neprimeranú dôležitosť v porovnaní s inými posudzovanými kritériami, a preto stanovenie primeranej pokuty nemôže byť výsledkom jednoduchého výpočtu založeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary predstavujú iba nepatrný zlomok tohto obratu (pozri rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 243; Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, už citovaný v bode 242 vyššie, bod 100, a Parker Pen/Komisia, už citovaný v bode 476 vyššie, bod 94).

478    Naproti tomu právo Únie neobsahuje všeobecne platnú zásadu, že sankcia musí byť primeraná významu podniku na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porušenia (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, už citovaný v bode 242 vyššie, bod 101).

479    Treba pritom konštatovať, že Komisia dodržala tieto požiadavky vyplývajúce z judikatúry. Po prvé vychádzala najprv z obratu spoločnosti Total France dosiahnutého na trhoch, ktorých sa týkalo porušenie. Po druhé zdôraznila, že základná suma pokuty predstavuje len zanedbateľný zlomok (0,03 %) obratu dotknutého podniku – skupiny Total –, a stanovila koeficient 1,7 s cieľom zohľadniť veľkosť podniku zodpovedného za porušenie.

480    Komisia tým ani jednému z týchto obratov nepripísala neprimeranú dôležitosť v porovnaní s inými posudzovanými kritériami.

481    Žalobkyňa sa navyše nemôže úspešne odvolávať na to, že konečná suma pokuty v rozhodovacej praxi Komisie nikdy nebola stanovená v takej vysokej percentuálnej hodnote vo vzťahu k hodnote predaja dotknutých výrobkov.

482    V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že rozhodovacia prax Komisie nemôže slúžiť ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej súťaže, ktorý je tvorený výlučne nariadením č. 1/2003, a že rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientačný charakter, pokiaľ ide o existenciu prípadnej diskriminácie, keďže je veľmi málo pravdepodobné, že by okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. októbra 2008, SGL Carbon/Komisia, T‑68/04, Zb. s. II‑2511, bod 114 a tam citovanú judikatúru).

483    Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť desiaty žalobný dôvod žalobkyne.

10.  O jedenástom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 ES vyplývajúcom z pripísania správania spoločnosti Total France spoločnosti Total SA

484    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia protiprávne pripísala spoločnosti Total SA zodpovednosť za porušenie, ktorého sa dopustila žalobkyňa. V rámci prvej časti žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila článok 81 ES tým, že uplatnila domnienku založenú výlučne na kapitálových väzbách medzi materskou spoločnosťou a dcérskou spoločnosťou. V rámci druhej časti žalobkyňa spochybňuje konštatovanie Komisie, že žalobkyňa nepreukázala, že sa na trhu správala nezávisle.

485    Preto žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom bola zodpovednosť za porušenie pripísaná spoločnosti Total SA a v akom Komisia pri výpočte výšky pokuty uplatnila na účely odstrašenia z dôvodu veľkosti podniku násobný koeficient 1,7.

 O prvej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o uplatnenie domnienky pripísateľnosti porušenia materskej spoločnosti založenej výlučne na kapitálových väzbách

486    Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatovala, že samotné zistenie úzkych kapitálových väzieb odôvodňuje domnienku uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskou spoločnosťou na obchodné správanie dcérskej spoločnosti. Takáto domnienka je v rozpore so zásadou individuálnosti trestov a sankcií, zásadou prezumpcie neviny a zásadou, podľa ktorej dôkazné bremeno týkajúce sa zavinenia podniku nesie Komisia. Komisia navyše v prejednávanom prípade uplatnila nevyvrátiteľnú domnienku zavinenia.

487    Pokiaľ ide v prvom rade o solidárnu zodpovednosť materskej spoločnosti za správanie jej dcérskej spoločnosti, je potrebné pripomenúť, že skutočnosť, že dcérska spoločnosť má samostatnú právnu subjektivitu, nestačí na vylúčenie možnosti pripísať jej správanie materskej spoločnosti (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, bod 132).

488    Právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže sa totiž týka činností podnikov a pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť, bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑97/08 P, Zb. s. I‑8237, bod 54 a tam citovanú judikatúru).

489    Súdy Únie rovnako spresnili, že pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumieť hospodársku jednotku, aj keď je táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska zložená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, 170/83, Zb. s. 2999, bod 11, a Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 488 vyššie, bod 55 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. júna 2000, DSG/Komisia, T‑234/95, Zb. s. II‑2603, bod 124). Súdy Únie zdôraznili, že na účely uplatnenia pravidiel hospodárskej súťaže nie je rozhodujúce formálne oddelenie medzi dvoma spoločnosťami vyplývajúce z ich odlišnej právnej subjektivity, ale skôr jednotné správanie sa na trhu. Môže byť preto nevyhnutné zistiť, či dve spoločnosti, každá s vlastnou právnou subjektivitou, vytvárajú alebo patria k jednému a tomu istému podniku alebo hospodárskej jednotke s jednotným správaním sa na trhu (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, už citovaný v bode 487 vyššie, bod 140, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T‑325/01, Zb. s. II‑3319, bod 85).

490    Ak takýto hospodársky subjekt porušuje pravidlá hospodárskej súťaže, podľa zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porušovanie (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 488 vyššie, bod 56 a tam citovanú judikatúru).

491    Porušenie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže treba jednoznačne pripísať právnickej osobe, ktorej možno uložiť pokuty, a oznámenie o výhradách musí byť určené tejto osobe. Takisto je dôležité, aby v oznámení o výhradách bolo uvedené, v akom postavení sa právnickej osobe vytýkajú uvádzané skutočnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 488 vyššie, bod 57 a tam citovanú judikatúru).

492    Správanie dcérskej spoločnosti môže byť teda pripísané materskej spoločnosti najmä vtedy, keď dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatňuje pokyny, ktoré jej dala materská spoločnosť, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri rozsudky Súdneho dvora z 16 novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C‑294/98 P, Zb. s. I‑10065, bod 27; Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 477 vyššie, bod 117, a Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 488 vyššie, bod 58 a tam citovanú judikatúru).

493    V takej situácii sú totiž materská spoločnosť a dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle judikatúry uvedenej v bode 488 vyššie. Skutočnosť, že materská spoločnosť a dcérska spoločnosť tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES, Komisii umožňuje adresovať rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spoločnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázať jej osobnú účasť na porušení (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 488 vyššie, bod 59).

494    V prejednávanom prípade Komisia v odôvodneniach 332 a 333 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že samotná skutočnosť, že materská spoločnosť vlastnila celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spoločnosti, umožňuje predpokladať skutočné uplatňovanie rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku uvedenej dcérskej spoločnosti, a teda pripísať materskej spoločnosti protisúťažné konanie dcérskej spoločnosti. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že hoci na uplatnenie tejto domnienky nie je potrebné, aby Komisia uviedla doplňujúce dôkazy na jej podporu, takúto domnienku možno vyvrátiť v prípade, ak dotknuté spoločnosti predložia dôkazy o tom, že dcérska spoločnosť určuje svoju obchodnú politiku nezávisle.

495    Žalobkyňa tvrdí, že judikatúra Únie nedovoľuje pripísať materskej spoločnosti zodpovednosť za porušenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spoločnosť, len na základe jej podielu na základnom imaní dcérskej spoločnosti, aj keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania dcérskej spoločnosti, ako je to v prejednávanom prípade. Judikatúra vyžaduje, aby domnienka skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskej spoločnosti na jej dcérsku spoločnosť, ktorej je výlučným vlastníkom, bola vždy podporená konkrétnymi dôkazmi, ktoré svedčia o takom vplyve.

496    Treba pripomenúť, že v konkrétnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, jednak táto materská spoločnosť môže uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a jednak existuje vyvrátiteľná domnienka, že táto materská spoločnosť skutočne uplatňuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti. Za týchto podmienok stačí, ak Komisia preukáže, že celé základné imanie dcérskej spoločnosti je vo vlastníctve materskej spoločnosti, aby sa predpokladalo, že materská spoločnosť uplatňuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti. V dôsledku toho môže Komisia voči materskej spoločnosti vyvodiť solidárnu zodpovednosť za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátenie tejto domnienky, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 488 vyššie, body 60 a 61 a tam citovanú judikatúru).

497    Hoci je pravda, že Súdny dvor vo svojej judikatúre pred rozsudkom Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaným v bode 488 vyššie, uviedol okrem vlastníctva 100 % základného imania dcérskej spoločnosti aj ďalšie okolnosti svedčiace o uplatňovaní rozhodujúceho vplyvu materskej spoločnosti na obchodné správanie dcérskej spoločnosti, nič to nemení na skutočnosti, že uplatnenie domnienky uvedenej v bode 496 vyššie nie je podmienené predložením doplňujúcich dôkazov týkajúcich sa skutočného uplatňovania takého vplyvu materskej spoločnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 488 vyššie, bod 62 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T‑69/04, Zb. s. II‑2567, bod 57).

498    Preto sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že samotná skutočnosť, že materská spoločnosť vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spoločnosti, umožňuje predpokladať, že materská spoločnosť uplatňuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti, a teda pripísať materskej spoločnosti protisúťažné konanie dcérskej spoločnosti.

499    Ostatné tvrdenia žalobkyne nemôžu spochybniť tento záver.

500    V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že stanovisko Komisie je neprijateľné, lebo zavádza domnienku zavinenia každého subjektu, ktorý má významné kapitálové väzby s iným subjektom, a to v rozpore so zásadou prezumpcie neviny a zásadou, že dôkazné bremeno týkajúce sa zavinenia podniku nesie Komisia. Žalobkyňa navyše tvrdí, že ak skutočnosť, že materská spoločnosť skutočne vymenovávala členov správnej rady dcérskej spoločnosti, postačuje na stanovenie pripísateľnosti porušenia materskej spoločnosti, ide o nevyvrátiteľnú domnienku pripísateľnosti.

501    V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že uplatnenie domnienky skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie dcérskej spoločnosti jej materskou spoločnosťou, ktorá vlastní jej celé alebo takmer celé základné imanie, je odôvodnené skutočnosťou, že ak je materská spoločnosť jediným akcionárom dcérskej spoločnosti, má k dispozícii všetky nástroje, ktoré prichádzajú do úvahy, na zabezpečenie zosúladenia obchodného správania dcérskej spoločnosti so svojím obchodným správaním. Konkrétne práve jediný akcionár v zásade určuje rozsah nezávislosti dcérskej spoločnosti vypracovaním stanov dcérskej spoločnosti, vyberá jej vedúcich zamestnancov, prijíma alebo schvaľuje strategické obchodné rozhodnutia dcérskej spoločnosti, prípadne prostredníctvom účasti svojich zástupcov v orgánoch dcérskej spoločnosti. Hospodárska jednota medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou je zvyčajne chránená aj povinnosťami vyplývajúcimi z práva obchodných spoločností členských štátov, ako napríklad vedenie konsolidovaného účtovníctva, povinnosť dcérskej spoločnosti pravidelne informovať materskú spoločnosť o svojich činnostiach, ako aj schvaľovaním ročnej účtovnej závierky dcérskej spoločnosti valným zhromaždením, ktoré tvorí len materská spoločnosť, čo nevyhnutne znamená, že materská spoločnosť sleduje – aspoň všeobecne – obchodné činnosti dcérskej spoločnosti.

502    Ďalej treba zdôrazniť, že v prípade dcérskej spoločnosti, v ktorej jediná materská spoločnosť vlastní 100 % alebo takmer 100 % základného imania, v zásade existuje len jeden obchodný záujem a členov orgánov dcérskej spoločnosti určuje a vymenúva jediný akcionár, ktorý im môže dávať prinajmenšom neformálne pokyny a určovať im kritériá výkonnosti. Preto v takom prípade nevyhnutne existuje vzťah dôvery medzi vedúcimi zamestnancami dcérskej spoločnosti a vedúcimi zamestnancami materskej spoločnosti a vedúci zamestnanci dcérskej spoločnosti nevyhnutne konajú tak, že zastupujú a podporujú jediný existujúci obchodný záujem, a to obchodný záujem materskej spoločnosti. Jednotnosť správania materskej spoločnosti a jej dcérskej spoločnosti na trhu je teda zaručená napriek akejkoľvek nezávislosti priznanej vedúcim zamestnancom dcérskej spoločnosti, pokiaľ ide o prevádzkové vedenie dcérskej spoločnosti, ktoré spadá pod určovanie obchodnej politiky materskej spoločnosti v prísnom zmysle slova. Okrem toho spravidla práve jediný akcionár sám a podľa svojich vlastných záujmov určuje pravidlá rozhodovania dcérskej spoločnosti a rozhoduje o rozsahu prevádzkovej nezávislosti tejto spoločnosti, čo môže podľa vlastnej vôle zmeniť tým, že zmení pravidlá fungovania dcérskej spoločnosti, alebo v rámci reštrukturalizácie, či dokonca vytvorením neformálnych rozhodovacích mechanizmov.

503    Uplatnenie domnienky skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskou spoločnosťou na obchodné správanie jej dcérskej spoločnosti je teda odôvodnené, pokiaľ sa vzťahuje na typické situácie týkajúce sa vzťahov medzi dcérskou spoločnosťou a jej jedinou materskou spoločnosťou, pričom je stanovené, že skutočnosť, že jediná materská spoločnosť vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spoločnosti, v zásade znamená, že tieto spoločnosti sa na trhu správajú jednotne.

504    Faktom zostáva, že dotknuté spoločnosti v nadväznosti na oznámenie o výhradách môžu bez obmedzení preukázať, že mechanizmy opísané v bodoch 501 a 502 vyššie, ktoré zvyčajne vedú k zosúladeniu obchodného správania dcérskej spoločnosti s obchodným správaním jej materskej spoločnosti, nefungovali obvyklým spôsobom, takže hospodárska jednota skupiny bola narušená.

505    Preto domnienka skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskou spoločnosťou, ktorá vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spoločnosti, na jej obchodné správanie nie je nevyvrátiteľná a nevybočuje z prijateľných medzí, keďže je primeraná vo vzťahu k sledovanému legitímnemu cieľu, existuje možnosť preukázať opak a je zaručené právo na obhajobu.

506    V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že uplatnenie predmetnej domnienky odporuje zásade individuálnosti trestov a sankcií.

507    Podľa zásady individuálnosti trestov a sankcií, ktorá sa uplatňuje v každom správnom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií podľa pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, podnik možno sankcionovať len za skutky, ktoré sa mu individuálne vytýkajú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T‑45/98 a T‑47/98, Zb. s. II‑3757, bod 63).

508    Táto zásada sa však musí zosúladiť s pojmom podnik a s judikatúrou, podľa ktorej skutočnosť, že materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES, Komisii umožňuje adresovať rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spoločnosti skupiny spoločností. Treba teda konštatovať, že Total SA bola osobne sankcionovaná za porušenie, o ktorom sa predpokladá, že sa ho táto spoločnosť dopustila sama, z dôvodu svojich úzkych hospodárskych a právnych väzieb so spoločnosťou Total France, ktoré vyplývali z toho, že vlastnila celé jej základné imanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Metsä‑Serla a i./Komisia, už citovaný v bode 492 vyššie, bod 34).

509    Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvú časť tohto žalobného dôvodu zamietnuť.

 O druhej časti týkajúcej sa posúdenia dôkazov predložených žalobkyňou s cieľom vyvrátiť domnienku skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskou spoločnosťou na obchodné správanie dcérskej spoločnosti na trhu

510    Žalobkyňa tvrdí, že okolnosti, ktoré uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ktoré svedčia o jej nezávislosti od spoločnosti Total SA, v každom prípade postačovali na vyvrátenie domnienky.

511    V tejto súvislosti treba konštatovať, že podľa judikatúry mala žalobkyňa na vyvrátenie domnienky uplatnenej Komisiou predložiť všetky dôkazy týkajúce sa organizačných, hospodárskych a právnych väzieb medzi ňou a spoločnosťou Total SA, ktoré podľa jej názoru boli spôsobilé preukázať, že tieto dve spoločnosti netvorili jednu hospodársku jednotku. Všeobecný súd musí totiž pri svojom posúdení zohľadniť všetky predložené dôkazy, ktorých povaha a význam sa môžu líšiť v závislosti od charakteristík každej konkrétnej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T‑112/05, Zb. s. II‑5049, bod 65, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaným v bode 488 vyššie).

512    Domnienka skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskou spoločnosťou na obchodné správanie dcérskej spoločnosti na trhu spočíva na konštatovaní, že po prvé – okrem celkom výnimočných okolností – spoločnosť, ktorá vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spoločnosti, môže už vzhľadom na to, že vlastní toto základné imanie, uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti, a po druhé dôkazy o neexistencii skutočného uplatňovania tejto právomoci vplyvu je zvyčajne najúčinnejšie hľadať vo sfére subjektov, voči ktorým sa domnienka uplatňuje.

513    V prejednávanom prípade Komisia v odôvodnení 578 napadnutého rozhodnutia uviedla:

„Uplatňovanie rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti si nevyžaduje každodenné zasahovanie do prevádzkového vedenia dcérskej spoločnosti. Vedenie dcérskej spoločnosti môže byť zverené aj samotnej dcérskej spoločnosti, čo nevylučuje, aby materská spoločnosť bola schopná určovať ciele a politiky, ktoré majú vplyv na výkonnosť skupiny, ako aj na jej súdržnosť, a sankcionovať každé správanie, ktoré je v rozpore s uvedenými cieľmi a politikami. Total SA v skutočnosti priznáva, že zohráva úlohu v oblasti inštitucionálnej koordinácie a kontroly strategického smerovania a má právomoc schváliť alebo neschváliť najvýznamnejšie investície alebo každú podstatnú zmenu činností v rámci skupiny. To preukazuje, že Total SA ako materská spoločnosť má určitý záujem a zohráva vo vzťahu k svojim dcérskym spoločnostiam určitú úlohu ako akcionár, ktorý chce chrániť svoje finančné záujmy vlastníka a svoje záujmy v oblasti obchodnej stratégie. Total SA tiež uvádza niektoré ďalšie otázky, akými sú politika ľudských zdrojov, vedenie konsolidovaného účtovníctva a určovanie daňovej politiky skupiny, a niektoré ďalšie horizontálne prevádzkové úlohy, ako napríklad priemyselná bezpečnosť, životné prostredie, správa finančných prostriedkov v súlade s etickými pravidlami, činnosti týkajúce sa financovania atď., o ktorých rozhoduje Total SA v mene celej skupiny“.

514    Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia nesprávne nezohľadnila okolnosti, ktoré žalobkyňa uviedla s cieľom preukázať, že Total SA neuplatňovala rozhodujúci vplyv na jej obchodné správanie.

515    Žalobkyňa zdôrazňuje, že jej stratégie vykonávali jej vlastní zamestnanci s pomocou jej vlastných finančných, právnych, informačných a iných prostriedkov. Okrem toho vedenie činnosti týkajúcej sa parafínových voskov spoločnosťou Total France si nikdy nevyžadovalo, aby žalobkyňa dostala od spoločnosti Total SA povolenie na investície uskutočnené počas posudzovaného obdobia. Vyplýva to zo skutočnosti, že obrat z činnosti týkajúcej sa parafínových voskov predstavoval o niečo viac ako tisícinu predaja spoločnosti Total France.

516    Podľa žalobkyne z vyššie uvedeného vyplýva, že počas celého obdobia, ktorého sa týka údajné porušenie, mala k dispozícii všetky prostriedky na vedenie nezávislej politiky, pokiaľ ide o predaj výrobkov, za ktoré bola zodpovedná, osobitne parafínových voskov a parafínového gáča. Informovanie spoločnosti Total SA o tejto činnosti je obmedzené na všeobecné finančné informácie, pričom Total France neposkytovala nijaké informácie o uplatňovanej obchodnej politike, a teda ani o kontaktoch so svojimi konkurentmi. Total France tým skôr nikdy nedostávala pokyny od svojej materskej spoločnosti týkajúce sa politiky, ktorú má uplatňovať, pokiaľ ide o predaj parafínových voskov a parafínového gáča.

 O údajnom nezávislom určovaní obchodnej stratégie spoločnosti Total France

517    V prvom rade treba pripomenúť, že Total SA vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách priznala, že zohrávala úlohu v oblasti inštitucionálnej koordinácie, kontroly súdržnosti strategického smerovania a kontroly najvýznamnejších investícií v rámci skupiny.

518    V druhom rade skutočnosť, že určitá dcérska spoločnosť má vlastné miestne vedenie a vlastný majetok – aj za predpokladu, že by bola preukázaná –, sama osebe nepreukazuje, že svoje správanie na trhu určuje nezávisle od svojej materskej spoločnosti. Rozdelenie úloh medzi dcérske spoločnosti a ich materské spoločnosti a osobitne zverenie vedenia bežných činností miestnemu vedeniu stopercentnej dcérskej spoločnosti je bežnou praxou veľkých podnikov, ktoré sa skladajú z mnohých dcérskych spoločností, ktoré v konečnom dôsledku vlastní tá istá hlavná materská spoločnosť. Preto v prípade, ak materská spoločnosť vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spoločnosti, ktorá sa priamo podieľa na porušení, dôkazy predložené v tejto súvislosti nie sú spôsobilé vyvrátiť domnienku skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu na správanie dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou a hlavnou materskou spoločnosťou.

519    V treťom rade Komisia v odôvodnení 578 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že Total SA „tiež uvádza niektoré ďalšie otázky, akými sú politika ľudských zdrojov, vedenie konsolidovaného účtovníctva a určovanie daňovej politiky skupiny, a niektoré ďalšie horizontálne prevádzkové úlohy, ako napríklad priemyselná bezpečnosť, životné prostredie, správa finančných prostriedkov v súlade s etickými pravidlami, činnosti týkajúce sa financovania atď., o ktorých rozhoduje Total SA v mene celej skupiny“. Tieto skutočnosti ešte väčšmi oslabujú tvrdenie žalobkyne, že bola v rámci skupiny z organizačného hľadiska úplne nezávislá.

520    Preto sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že okolnosti týkajúce sa organizačnej štruktúry skupiny a údajne nezávislého určovania obchodnej politiky spoločnosti Total France neumožnili vyvrátiť domnienku skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskou spoločnosťou na obchodné správanie dcérskej spoločnosti na trhu.

 O malom podiele predaja parafínových voskov na obrate spoločnosti Total France

521    Žalobkyňa poznamenáva, že činnosť „vosky a parafín“ predstavuje len veľmi malú časť jej obratu a že predstavuje ešte menšiu časť obratu skupiny Total.

522    Podľa judikatúry však skutočnosť, že oblasť alebo činnosť, ktorej sa týka porušenie, predstavuje len malý percentuálny podiel na všetkých činnostiach skupiny alebo materskej spoločnosti, nie je spôsobilá preukázať nezávislosť uvedenej dcérskej spoločnosti od jej materskej spoločnosti, a preto nemá vplyv na uplatnenie domnienky skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskou spoločnosťou na obchodné správanie dcérskej spoločnosti na trhu (rozsudok z 30. septembra 2009, Arkema/Komisia, T‑168/05, neuverejnený v Zbierke, bod 79; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa Bolloré a i./Komisia, už citovaný v bode 68 vyššie, bod 144, a z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T‑314/01, Zb. s. II‑3085).

523    Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkyne sa musia zamietnuť ako irelevantné.

 O tvrdeniach, podľa ktorých Total France neinformovala spoločnosť Total SA o svojej činnosti na trhu

524    Žalobkyňa tvrdí, že informovanie spoločnosti Total SA o činnosti týkajúcej sa parafínových voskov bolo obmedzené na všeobecné finančné informácie, pričom žalobkyňa neposkytovala nijaké informácie o uplatňovanej obchodnej politike, a teda ani o kontaktoch so svojimi konkurentmi.

525    V tejto súvislosti stačí poznamenať, že Súd prvého stupňa už zamietol rovnaké tvrdenia vo svojom rozsudku Arkema/Komisia (už citovanom v bode 522 vyššie, body 77 a 78). Pripomenul, že skutočnosťou, ktorá oprávňuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spoločnosti skupiny spoločností, nie je ani podnecovanie dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou, aby sa dopustila porušenia, a už vôbec nie účasť materskej spoločnosti na porušení, ale to, že tvoria jediný podnik. Neexistencia špecifickej politiky týkajúcej sa informovania spoločnosti Total SA o trhu s parafínovými voskami alebo nevedomosť tejto spoločnosti o porušení nemôže preukázať nezávislosť spoločnosti Total France.

526    V dôsledku toho je tiež potrebné zamietnuť tvrdenia žalobkyne uvedené v tejto súvislosti.

 O tvrdeniach, podľa ktorých Total France nebola viazaná pokynmi spoločnosti Total SA

527    Žalobkyňa poznamenáva, že nikdy nedostávala pokyny od spoločnosti Total SA týkajúce sa politiky, ktorú má uplatňovať, pokiaľ ide o predaj voskov a parafínov a parafínového gáča.

528    V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že okolnosť uvádzaná žalobkyňou vyplýva do veľkej miery z toho, že žalobkyňa má právnu subjektivitu odlišnú od spoločnosti Total SA, že je – podľa rozdelenia úloh v rámci skupiny – zodpovedná za oblasť „rafinácia a marketing“ a že jej vedeniu bola priznaná nezávislosť, pokiaľ ide o rozhodovanie o bežných veciach v tejto oblasti. Ak by tieto okolnosti, ktoré sú príznačné pre fungovanie dcérskej spoločnosti v rámci skupiny s porovnateľnou veľkosťou ako skupina žalobkyne, postačovali na vyvrátenie domnienky uplatnenej Komisiou tým, že by preukázali, že materská spoločnosť nemohla uplatňovať rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spoločnosť, znamenalo by to, že nielen takáto domnienka, ale aj samotný pojem hospodárska jednota medzi materskou spoločnosťou a dcérskou spoločnosť a v konečnom dôsledku aj pojem podnik tak, ako bol vymedzený v judikatúre, by stratili zmysel.

529    Okrem toho treba poznamenať, že rovnaké tvrdenia zamietol Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku Arkema/Komisia (už citovanom v bode 522 vyššie, body 76 a 80), keďže išlo o okolnosti, ktoré nie sú spôsobilé vyvrátiť domnienku skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskou spoločnosťou na obchodné správanie dcérskej spoločnosti na trhu.

530    Preto sa tieto tvrdenia musia z tých istých dôvodov tiež zamietnuť.

531    Napokon, pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že žiadne z tvrdení uvedených žalobkyňou s cieľom vyvrátiť predmetnú domnienku nie je spôsobilé preukázať, že mechanizmy opísané v bodoch 501 a 502 vyššie, ktoré zvyčajne vedú k zosúladeniu obchodného správania dcérskej spoločnosti s obchodným správaním jej materskej spoločnosti, nefungovali obvyklým spôsobom, takže hospodárska jednota skupiny bola narušená.

532    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia správne konštatovala, že žalobkyni a spoločnosti Total SA sa nepodarilo vyvrátiť domnienku, že Total SA uplatňovala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojej dcérskej spoločnosti a že tieto spoločnosti preto tvorili jeden podnik v zmysle článku 81 ES.

533    Vzhľadom na vyššie uvedené treba jedenásty žalobný dôvod žalobkyne ako celok zamietnuť.

11.  O dvanástom žalobnom dôvode, ktorý bol vznesený na pojednávaní, založenom na porušení práva žalobkyne na obhajobu

534    Na pojednávaní žalobkyňa namietla porušenie svojho práva na obhajobu z dôvodu, že do hodnoty predaja použitej na výpočet výšky pokuty bol zahrnutý obrat ostatných spoločností patriacich do skupiny Total.

535    Komisia sa domnieva, že tento žalobný dôvod je neprípustný, lebo nebol uvedený v žalobe.

536    Je potrebné pripomenúť, že z článku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že návrh, na základe ktorého sa konanie začína, musí obsahovať zhrnutie dôvodov, na ktorých je založený, a že uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

537    Treba pritom konštatovať, že žalobkyňa pred pojednávaním neuviedla argumentáciu týkajúcu sa údajného porušenia jej práva na obhajobu z dôvodu, že do hodnoty predaja použitej na výpočet výšky pokuty bol zahrnutý obrat ďalších spoločností patriacich do skupiny Total.

538    V dôsledku toho treba tento žalobný dôvod zamietnuť ako neprípustný.

12.  O ôsmom žalobnom dôvode založenom na protiprávnosti bodu 24 usmernení z roku 2006

539    Žalobkyňa sa domnieva, že metóda výpočtu zakotvená v bode 24 usmernení z roku 2006 je protiprávna.

540    Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa bodu 24 usmernení z roku 2006:

„Aby sa plne zohľadnilo trvanie účasti každého podniku na porušení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja… počtom rokov účasti na porušení. Obdobia kratšie ako 6 mesiacov sa budú počítať ako polrok, obdobia dlhšie ako 6 mesiacov, ale kratšie ako jeden rok sa budú počítať ako celý rok.“

541    V prejednávanom prípade žalobkyňa tvrdí, že podľa napadnutého rozhodnutia sa podieľala na porušení len 12 rokov a 7 mesiacov (od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005), pokiaľ ide o parafínové vosky, a 6 rokov a 6 mesiacov (od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004), pokiaľ ide o parafínový gáč, zatiaľ čo bola sankcionovaná za 13 rokov, resp. 7 rokov, teda o 11 mesiacov viac, čo predstavuje predĺženie trvania jej účasti na porušení asi o 5 %. Žalobkyňa sa domnieva, že usmernenia z roku 2006, ktoré Komisii ukladajú povinnosť takto postupovať, porušujú zásady proporcionality, rovnosti zaobchádzania a prezumpcie neviny, ako aj článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003.

542    Komisia tvrdí, že pri určovaní výšky pokuty, vrátane rôznych etáp výpočtu jej výšky, má širokú mieru voľnej úvahy a diskrečnú právomoc.

543    V tejto súvislosti treba poznamenať, že obmedzenie voľnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení z roku 2006, nie je nezlučiteľné so zachovaním podstatného rozsahu jej voľnej úvahy. Usmernenia z roku 2006 obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umožňujú Komisii výkon jej diskrečnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1/2003, ako ich vyložil Súdny dvor (rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 492 vyššie, bod 267, a rozsudok Všeobecného súdu z 19. mája 2010, Chalkor/Komisia, T‑21/05, Zb. s. II‑1895, bod 62).

544    Podľa judikatúry je však Komisia pri tomto určovaní výšky pokuty povinná dodržiavať všeobecné právne zásady, osobitne zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality, ako ich sformulovali súdy Únie vo svojej judikatúre (rozsudky Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T‑279/02, Zb. s. II‑897, body 77 a 79, a Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, už citovaný v bode 497 vyššie, bod 41).

545    Miera voľnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si Komisia v tomto zmysle stanovila vo svojich usmerneniach, navyše v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdov Únie (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 538), v rámci ktorej sú tieto súdy oprávnené zrušiť, znížiť alebo zvýšiť pokutu uloženú Komisiou (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. mája 2009, KME Germany a i./Komisia, T‑127/04, Zb. s. II‑1167, bod 37 a tam citovanú judikatúru).

546    Je tiež potrebné pripomenúť, že Súd prvého stupňa v rozsudkoch z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia (T‑220/00, Zb. s. II‑2473, body 134 až 139), a BASF a UCB/Komisia (už citovanom v bode 267 vyššie, body 219 a 220) už upravil násobný koeficient uplatnený Komisiou z dôvodu dĺžky trvania porušenia s cieľom lepšie zohľadniť skutočnú dĺžku trvania účasti žalobcu, aby tým bola zaručená proporcionalita výšky pokuty vo vzťahu k dĺžke trvania porušenia a aby sa zabránilo rozdielom v zaobchádzaní s podnikmi sankcionovanými v tom istom rozhodnutí.

547    Všeobecný súd sa domnieva, že taký prístup treba uplatniť aj v prejednávanom prípade.

548    V prvom rade treba konštatovať, že Komisia tým, že pripísala žalobkyni zodpovednosť za značný počet dní, za ktoré nebola preukázaná účasť na porušení, porušila zásadu proporcionality, lebo takto vypočítaná výška pokuty primerane neodráža dĺžku trvania porušenia (pozri bod 432 vyššie).

549    V druhom rade je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 384 vyššie je zásada rovnosti zaobchádzania porušená iba vtedy, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.

550    V prejednávanom prípade pritom Komisia na základe bodu 24 usmernení pri určovaní dĺžky trvania účasti žalobkyne na porušení, pokiaľ ide o parafínové vosky, zohľadnila účasť, ktorá trvala 7 mesiacov a 28 dní, ako účasť trvajúcu celý rok. V prípade spoločnosti ExxonMobil sa obdobie 11 mesiacov a 20 dní a v prípade spoločnosti Sasol sa obdobie 11 mesiacov a 27 dní tiež považovali za celý rok.

551    Z toho vyplýva, že za posledný rok účasti žalobkyne na porušení jej bola pripísaná zodpovednosť za 4 mesiace a 3 dni, za ktoré vo vzťahu k nej nebolo preukázané nijaké protiprávne správanie, zatiaľ čo na účely výpočtu výšky pokuty bolo k skutočnej dĺžke trvania účasti na porušení pripočítaných v prípade spoločnosti ExxonMobil len 10 dní a v prípade spoločnosti Sasol len tri dni.

552    Komisia teda zaobchádzala s rozdielnymi situáciami rovnako.

553    Okrem toho takéto zaobchádzanie nebolo objektívne odôvodnené, keďže jediným jeho základom bola metóda výpočtu stanovená v bode 24 usmernení z roku 2006. Cieľom tohto ustanovenia je pritom zaručiť, aby bola výška pokuty primeraná vo vzťahu k dĺžke trvania účasti na porušení. Toto ustanovenie teda nemôže predstavovať objektívne odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania, keďže výsledkom jeho striktného uplatnenia v prejednávanom prípade je stanovenie dĺžky trvania, ktorá je zjavne neprimeraná tak vo vzťahu k skutočnej dĺžke trvania účasti žalobkyne na karteli, ako aj vo vzťahu k zaobchádzaniu s ďalšími účastníkmi.

554    Preto je potrebné konštatovať, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania.

555    V treťom rade je potrebné poznamenať, že ostatné tvrdenia uvedené Komisiou tiež neodôvodňujú jej postup v prejednávanom prípade.

556    Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia (T‑259/02 až T‑264/02 a T‑271/02, Zb. s. II‑5169, body 465 až 467), citovanom Komisiou, po prvé konštatoval, že žalobkyne nemohli oprávnene tvrdiť, že Komisia má znížiť koeficient zvýšenia východiskovej sumy pokuty za obdobie trvania kartelu, počas ktorého bola jeho intenzita v porovnaní s ostatnými obdobiami nižšia. Po druhé Súd prvého stupňa konštatoval, že Komisia je oprávnená určiť sadzbu zvýšenia na 12 % pre strednodobé porušenie, keďže maximálna sadzba 10 % sa podľa usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) vzťahovala len na dlhodobé porušenia. Tieto výhrady pritom nemajú nič spoločné s výhradami uvedenými žalobkyňou v prejednávanom prípade.

557    Súd prvého stupňa v bode 112 svojho rozsudku z 8. októbra 2008, SGL Carbon/Komisia (T‑68/04, Zb. s. II‑2511), tiež zamietol tvrdenie spoločnosti SGL Carbon založené na uplatnení údajnej „zásady degresívneho zvyšovania pokút“, ktoré žalobkyňa v prejednávanom prípade neuvádza.

558    Napokon, pokiaľ ide o odkaz na rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia (už citovaný v bode 492 vyššie, bod 336), treba poznamenať, že Súdny dvor v tomto rozsudku skúmal posúdenie otázky proporcionality týkajúcej sa len usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 [UO] Súdom prvého stupňa, takže táto analýza nie je relevantná v prejednávanom prípade, keďže Komisia uplatnila usmernenia z roku 2006.

559    V štvrtom rade je potrebné zdôrazniť, že výpočet koeficientu odvodeného od dĺžky trvania, pokiaľ ide o aspekt porušenia týkajúci sa parafínového gáča, je poznačený tou istou vadou, ktorá bola konštatovaná v bodoch 548 a 554 vyššie, pokiaľ ide o parafínové vosky.

560    V odôvodnení 611 napadnutého rozhodnutia totiž Komisia uviedla, že obdobie účasti žalobkyne trvalo od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004. Toto obdobie predstavuje 6 rokov, 6 mesiacov a 12 dní. Komisia však na základe bodu 24 usmernení z roku 2006 konštatovala, že žalobkyňa sa podieľala na porušení 7 rokov, čím k skutočnej dĺžke trvania účasti žalobkyne pripočítala 5 mesiacov a 18 dní. V prípade spoločnosti Esso Société Anonyme Française Komisia takto pripočítala len ďalšie dva mesiace a 21 dní.

561    Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže Komisia porušila zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania, je potrebné vyhovieť tomuto žalobnému dôvodu a zrušiť napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k žalobkyni, pokiaľ ide o určenie násobného koeficientu odrážajúceho dĺžku trvania jej účasti na porušení, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o zákonnosti bodu 24 usmernení z roku 2006. Dôsledky, ktoré z toho treba vyvodiť, pokiaľ ide o určenie výšky pokuty, budú preskúmané v bode 566 a nasl. nižšie.

13.  O uplatnení neobmedzenej právomoci a o určení konečnej sumy pokuty

562    Je potrebné pripomenúť, že preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené neobmedzenou právomocou, ktorá bola priznaná súdom Únie v článku 31 nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 229 ES. Táto právomoc oprávňuje súdy, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradili posúdenie Komisiou svojím posúdením a v dôsledku toho zrušili, znížili alebo zvýšili uloženú pokutu alebo penále. Preskúmanie upravené Zmluvami teda predpokladá, že v súlade s požiadavkami zásady účinnej súdnej ochrany podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1), súdy Únie uskutočnia tak právne, ako aj vecné preskúmanie a že majú právomoc posúdiť dôkazy, zrušiť napadnuté rozhodnutie a zmeniť výšku pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, Zb. s. I‑1331, body 60 až 62, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, T‑368/00, Zb. s. II‑4491, bod 181).

563    Je preto úlohou Všeobecného súdu, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci ku dňu prijatia svojho rozhodnutia posúdil, či žalobcovi bola uložená pokuta, ktorej výška správne odráža závažnosť a dĺžku trvania predmetného porušenia, tak aby uvedené pokuty boli primerané vo vzťahu ku kritériám stanoveným v článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, T‑156/94, Zb. s. II‑645, body 584 až 586, a Cheil Jedang/Komisia, už citovaný v bode 546 vyššie, bod 93).

564    Treba však zdôrazniť, že výkon neobmedzenej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a pripomenúť, že konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne.

565    Je potrebné pripomenúť, že pri výpočte výšky pokuty uloženej žalobkyni Komisia z dôvodu závažnosti porušenia zohľadnila 18 % ročnej hodnoty predaja parafínových voskov a 15 % ročnej hodnoty predaja parafínového gáča. Takto získané sumy boli z dôvodu dĺžky trvania porušenia vynásobené koeficientom 13 v prípade parafínových voskov a koeficientom 7 v prípade parafínového gáča. Komisia celkovo, vrátane „vstupného poplatku“, použila násobný koeficient 14 pre parafínové vosky a násobný koeficient 7 pre parafínový gáč.

566    Na nápravu pochybení konštatovaných v bode 561 vyššie je potrebné upraviť výšku pokuty uloženej žalobkyni s cieľom zohľadniť presnú dĺžku trvania jej účasti na porušení a stanoviť násobný koeficient použitý z dôvodu dĺžky trvania jej účasti na porušení na 12,64, pokiaľ ide o parafínové vosky (12 rokov, 7 mesiacov a 28 dní), a na 6,53, pokiaľ ide o parafínový gáč (6 rokov, 6 mesiacov a 12 dní).

567    Po uplatnení koeficientu 1,7 na účely odstrašenia je výška pokuty stanovená na 121 626 710 eur pre parafínové vosky a na 3 833 132 eur pre parafínový gáč, teda celková výška pokuty uloženej žalobkyni je 125 459 842 eur.

568    Všeobecný súd sa napokon v rámci svojej neobmedzenej právomoci domnieva, že takto stanovená výška pokuty je primeraná vzhľadom na závažnosť a dĺžku trvania porušenia, ktorého sa dopustila žalobkyňa.

 O trovách

569    Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania.

570    V prejednávanom prípade sa vyhovelo len jednému z jedenástich žalobných dôvodov, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojej žalobe. Okrem toho treba poznamenať, že žaloba svojím rozsahom prekročila maximálny počet strán vyjadrení stanovený v bode 15 praktických pokynov pre účastníkov konania o viac ako 40 %. Preto bude správne posúdiť okolnosti veci tak, že žalobkyňa znáša deväť desatín svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť deväť desatín trov konania Komisie. Komisia znáša jednu desatinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť jednu desatinu trov konania vynaložených žalobkyňou.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Výška pokuty uloženej spoločnosti Total Raffinage Marketing v článku 2 rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konečnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 – Sviečkové vosky) sa stanovuje na 125 459 842 eur.

2.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.      Total Raffinage Marketing znáša deväť desatín svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť deväť desatín trov konania Európskej komisie. Komisia znáša jednu desatinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť jednu desatinu trov konania vynaložených spoločnosťou Total Raffinage Marketing.

Czúcz Labucka O’Higgins

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. septembra 2013.

Podpisy

Obsah

Skutkové okolnosti

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1. O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 ES a povinnosti odôvodnenia v súvislosti s postupmi týkajúcimi sa parafínových voskov

Úvodné pripomienky

O pojmoch dohoda a zosúladený postup

O zásadách hodnotenia dôkazov

O prvej časti týkajúcej sa údajnej neexistencie dôkazu umožňujúceho preukázať dohody alebo zosúladené postupy zamerané na určovanie cien parafínových voskov

O opise hlavného aspektu porušenia v napadnutom rozhodnutí

O dôkaznej hodnote dôkazov zhromaždených Komisiou

– Vyhlásenia podnikov

– Listinné dôkazy

O podrobnom preskúmaní tvrdení žalobkyne týkajúcich sa konkrétnych technických stretnutí

O celkovom posúdení

O druhej časti týkajúcej sa neexistencie dôkazu o uskutočňovaní dohôd o určení cien

O tretej časti týkajúcej sa rozdelenia geografických trhov a zákazníkov

O rozdelení geografických trhov

O rozdelení zákazníkov

O štvrtej časti týkajúcej sa konkurenčného správania spoločnosti Total France

2. O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 ES a povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o posúdenie súvisiace s aspektom porušenia týkajúcim sa parafínového gáča

O prvej časti založenej na porušení článku 81 ES, pokiaľ ide o konštatovanie, že postupy týkajúce sa parafínových voskov na jednej strane a postupy týkajúce sa parafínového gáča na druhej strane predstavovali jediné a nepretržité porušenie

O druhej časti založenej na porušení článku 81 ES a povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o kvalifikáciu postupov týkajúcich sa parafínového gáča

O napadnutom rozhodnutí

O skúmaní dôkazov týkajúcich sa protisúťažných stretnutí

O nepretržitosti aspektu porušenia týkajúceho sa parafínového gáča

O obmedzení protisúťažných postupov na Nemecko

3. O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 ES a zásad prezumpcie neviny, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania v súvislosti s účasťou žalobkyne na porušení po 12. máji 2004

O prvej časti založenej na porušení článku 81 ES a zásady prezumpcie neviny

O druhej časti založenej na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

4. O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 ES a zásady prezumpcie neviny, pokiaľ ide o údajné prerušenie účasti žalobkyne na karteli

5. O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia a povinnosti podľa usmernení z roku 2006, pokiaľ ide o neuskutočňovanie údajných postupov

6. O šiestom žalobnom dôvode týkajúcom sa určenia referenčného obdobia na posúdenie základnej sumy pokuty

7. O siedmom žalobnom dôvode založenom na porušení usmernení z roku 2006 a zásady proporcionality z dôvodu, že Komisia vzala v prípade aspektu porušenia týkajúceho sa parafínového gáča do úvahy príliš veľký percentuálny podiel hodnoty predaja

8. O deviatom žalobnom dôvode založenom na protiprávnosti dodatočnej sumy zahrnutej do základnej sumy pokuty na účely odstrašenia

9. O desiatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality, pokiaľ ide o konečnú sumu pokuty

10. O jedenástom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 ES vyplývajúcom z pripísania správania spoločnosti Total France spoločnosti Total SA

O prvej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o uplatnenie domnienky pripísateľnosti porušenia materskej spoločnosti založenej výlučne na kapitálových väzbách

O druhej časti týkajúcej sa posúdenia dôkazov predložených žalobkyňou s cieľom vyvrátiť domnienku skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskou spoločnosťou na obchodné správanie dcérskej spoločnosti na trhu

O údajnom nezávislom určovaní obchodnej stratégie spoločnosti Total France

O malom podiele predaja parafínových voskov na obrate spoločnosti Total France

O tvrdeniach, podľa ktorých Total France neinformovala spoločnosť Total SA o svojej činnosti na trhu

O tvrdeniach, podľa ktorých Total France nebola viazaná pokynmi spoločnosti Total SA

11. O dvanástom žalobnom dôvode, ktorý bol vznesený na pojednávaní, založenom na porušení práva žalobkyne na obhajobu

12. O ôsmom žalobnom dôvode založenom na protiprávnosti bodu 24 usmernení z roku 2006

13. O uplatnení neobmedzenej právomoci a o určení konečnej sumy pokuty

O trovách

* Jazyk konania: francúzština.