Odvolanie podané 26. februára 2024: BdM Banca SpA, teraz Banca Popolare di Bari SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 20. decembra 2023 vo veci T-415/21, Banca Popolare di Bari/Komisia
(vec C-145/24 P)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľka: BdM Banca SpA, teraz Banca Popolare di Bari SpA (v zastúpení: A. Zoppini, D. Gallo, G. Parisi, advokáti)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
(i) zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 20. decembra 2023 vo veci T-415/21, EU:T:2023:833, v rozsahu, v akom Všeobecný súd:
a) rozhodol, že žaloba je neprípustná, pokiaľ ide o ujmu spojenú so znížením počtu zamestnancov,
b) nezistil dostatočne závažné porušenie v protiprávnom konaní Komisie,
c) nerozhodol o existencii škody, ktorú utrpela Banka, ani o jej vyčíslení a dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním Komisie a škodou spôsobenou Banke,
(ii) v dôsledku toho na základe článku 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie:
a) rozhodol s konečnou platnosťou vo veci a zo všetkých dôvodov uvedených vo vyjadreniach predložených v prvostupňovom konaní, a to aj z hľadiska existencie ujmy a jej vyčíslenia, uložil Únii zastúpenej Komisiou povinnosť zaplatiť odvolateľke sumu 203,3 milióna eur ako náhradu vecnej škody, ako aj primeranú sumu z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá sa vypočíta ex æquo et bono, spôsobenej rozhodnutím, spolu s náhradou trov konania na oboch stupňoch,
b) subsidiárne, vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o návrhu podanom odvolateľkou.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza tieto odvolacie dôvody.
I Porušenie článku 46 ods. 1 druhej vety Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že žaloba je neprípustná, pokiaľ ide o ujmu spojenú so znížením počtu zamestnancov. Všeobecný súd najmä nesprávne uplatnil toto ustanovenie, keďže príčina ujmy, ktorú uvádza BDM Banca SpA, sa zjavne nemohla považovať za prejavenú okamžite, pretože k nej došlo len v priebehu času v závislosti od konkrétneho zníženia počtu zamestnancov úverovej inštitúcie.
II Porušenie článku 340 ods. 2 ZFEÚ v rozsahu, v akom Všeobecný súd nezistil dostatočne závažné porušenie v protiprávnom konaní Komisie. Všeobecný súd mal konkrétne poukázať na neexistenciu akejkoľvek miery voľnej úvahy Komisie, pokiaľ ide o uplatnenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a v dôsledku toho zistiť a vyhlásiť existenciu „dostatočne závažného porušenia“ tohto ustanovenia zo strany Komisie. V každom prípade Všeobecný súd nemohol použiť ako kritérium na posúdenie existencie dostatočne závažného porušenia skutkovú a právnu zložitosť veci, ktorá je predmetom rozhodnutia1 , na jednej strane preto, lebo kritérium týkajúce sa tejto zložitosti je ustálené samotnou judikatúrou pri preskúmaní odvolania proti rozhodnutiam Komisie, hoci je sporné, či ho možno použiť v žalobe o určenie mimozmluvnej zodpovednosti, a nezdá sa totiž, že by ho Súdny dvor v tomto kontexte niekedy použil. Na druhej strane a predovšetkým, ak by bolo možné akceptovať prenos takéhoto odôvodnenia aj v rámci žaloby na základe mimozmluvnej zodpovednosti, treba zdôrazniť, že túto údajnú zložitosť vylúčil najprv Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 19. marca 2019 a potom aj Súdny dvor vo svojom rozsudku z 2. marca 2021.
III Porušenie článku 340 ods. 2 ZFEÚ, článku 91 písm. e) a článku 96 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu Európskej únie v rozsahu, v akom Všeobecný súd dospel k záveru o neexistencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním Komisie a ujmou, ktorú utrpela BDM Banca SpA. Konkrétne Všeobecný súd tým, že vylúčil existenciu príčinnej súvislosti z dôvodu, že BDM Banca SpA údajne neodlíšila svoju vlastnú klientelu od klientely banky Tercas, porušil článok 340 ods. 2 ZFEÚ, keďže táto okolnosť nie je v prejednávanej veci relevantná, vzhľadom na to, že po začlenení banky Tercas do BDM Banca SpA (v tom čase Banca Popolare di Bari) nebolo možné odlíšiť kliento tej prvej od klientov tej druhej. Okrem toho Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 340 ZFEÚ, keď uviedol, že vyplatenie dobrovoľného zásahu fondu FITD v prospech banky Tercas bolo okolnosťou, ktorá mohla prerušiť príčinnú súvislosť, keďže napokon prijaté záložné riešenie sa z pohľadu klienta BDM Banca SpA javilo oveľa komplikovanejšie než scenár uvedený v predchádzajúcom priemyselnom pláne a preto situácia, ktorá skutočne vznikla, a to aj po rozsiahlej mediálnej odozve, vytvorila v BDM Banca SpA dojem stavu neistoty, pokiaľ ide o pozitívny výsledok procesu integrácie bánk Tercas a Caripe a všeobecnejšie o schopnosť BDM Banca SpA splniť svoje strategické ciele v situácii hospodárskej a majetkovej rovnováhy, ako bolo uvedené a zdokumentované v priebehu prvostupňového konania zo strany samotnej BDM Banca SpA. Ďalej Všeobecný súd vyvodil nesprávne závery zo svojho skoršieho rozsudku vo veci Fondazione Cassa di Risparmio di Pesaro, v ktorej išlo o situáciu, v ktorej sa Komisia obmedzila na otázku existencie pomoci, ale neprijala žiadne rozhodnutie, hoci v tejto veci Komisia prijala záväzné rozhodnutie. Všeobecný súd sa rovnako mýli, keď uviedol, že existujú aj iné faktory ako rozhodnutie, ktoré prispeli k vzniku ujmy spôsobenej BDM Banca SpA, keďže existencia iných udalostí, ktoré by mohli prispieť k vzniku ujmy uvádzanej zo strany BDM Banca SpA, neznižuje zodpovednosť Komisie a neoslabuje existenciu príčinnej súvislosti, pričom môže nanajvýš ovplyvniť kvantifikáciu náhrady škody. Napokon je nesporné stanovisko Všeobecného súdu, v akom sa obmedzil na tvrdenie o podstatnej nespoľahlivosti znaleckých posudkov predložených žalobkyňou, pretože sa údajne zakladali na dôkazoch predložených zo strany BDM Banca SpA, keďže vzhľadom na nepredloženie viacerých dôkazov zo strany Komisie a vzhľadom na to, že nerozhodol o nariadení znaleckého dokazovania, ako to stanovuje rokovací poriadok, je zrejmé, že Všeobecný súd mal vychádzať zo znaleckých posudkov predložených odvolateľkou.
____________
1 Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1208 z 23. decembra 2015 o štátnej pomoci SA.39451 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú Taliansko poskytlo banke Banca Tercas (Ú. v. EÚ L 203, 2016, s. 1)