Žaloba podaná 3. júna 2022 – Föreningen Svenskt Landskapsskydd/Komisia
(vec T-346/22)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Föreningen Svenskt Landskapsskydd (Höganäs, Švédsko) (v zastúpení: G. Byrne, barrister at Law)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
rozhodol o zrušení rozhodnutia Komisie, ktorým bola žiadosť žalobkyne o vykonanie interného preskúmania zamietnutá ako neprípustná z dôvodu, že je v rozpore so Zmluvami, a ktoré bolo žalobkyni oznámené listom z 1. apríla 2022,
ďalej/alebo subsidiárne určil, že Komisia protiprávne nekonala v súlade s článkom 265 ZFEÚ,
vyhlásil, že vzhľadom na to, že švédsky vnútroštátny plán v oblasti energetiky a klímy nie je v súlade s Aarhuským dohovorom, bol protiprávne posúdený a/alebo prijatý a/alebo uverejnený Komisiou, a teda je v rozpore s právom Únie a medzinárodným právom a/alebo je nezákonný,
vyhlásil, že Komisia si nesplnila svoje pozitívne povinnosti vyplývajúce z práva Únie a medzinárodného práva, pokiaľ ide o prijatie nevyhnutných a vhodných opatrení na riešenie alebo nápravu nesúladu švédskeho vnútroštátneho plánu v oblasti energetiky a klímy s Aarhuským dohovorom,
vyhlásil, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/19991 nevykonáva ustanovenia Aarhuského dohovoru, vrátane jeho článku 7, a ako také nie v súlade s právom Únie a medzinárodným právom v oblasti životného prostredia, a teda je nezákonné,
vyhlásil, vzhľadom na vnútroštátne plány v oblasti energetiky a klímy, a najmä na nesúlad švédskeho vnútroštátneho plánu v oblasti energetiky a klímy s Aarhuským dohovorom, že nesplnenie povinností zo strany Komisie podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 predstavuje porušenie uvedeného nariadenia, je v rozpore s dohovorom, a okrem toho predstavuje porušenie Zmlúv,
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa štyri žalobné dôvody.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie, ktoré bolo žalobkyni oznámené listom z 1. apríla 2022, by malo byť zrušené. Žalobkyňa predložila Komisii žiadosť listom z 15. decembra 2021. V odpovedi na žiadosť žalobkyne Komisia vyššie uvedeným listom vyhlásila odpoveď žalobkyne za neprípustnú. Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie Komisie je v tejto súvislosti zásadne nesprávne, predstavuje porušenie práva Únie a medzinárodného práva v oblasti životného prostredia a porušenie Zmlúv. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila svoje pozitívne povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv a medzinárodného práva, vrátane článkov 3, 6 a 7 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor). Žalobkyňa ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie Komisie je v rozpore so sekundárnymi právnymi predpismi EÚ, vrátane článkov 9 a 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/20061 . Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie Komisie porušuje právo žalobkyne na prístup k spravodlivosti podľa Aarhuského dohovoru a nariadenie (ES) č. 1367/2006 (v znení neskorších predpisov).
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nekonala v zmysle článku 265 ZFEÚ vo vzťahu k vnútroštátnym plánom v oblasti energetiky a klímy, ktoré Komisia posúdila, prijala a uverejnila, najmä vrátane sporného švédskeho vnútroštátneho plánu v oblasti energetiky a klímy. Nečinnosť Komisie je v rozpore s povinnosťami, ktoré jej vyplývajú zo Zmlúv a z medzinárodného práva, vrátane článkov 3, 6 a 7 Aarhuského dohovoru. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že opomenutie Komisie je v rozpore so sekundárnymi právnymi predpismi Únie, okrem iného s článkami 9 a 10 nariadenia (ES) č. 1367/2006 (v znení neskorších predpisov).
Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nezaistila úplný súlad švédskeho vnútroštátneho plánu v oblasti energetiky a klímy s Aarhuským dohovorom, čo znamená, že uvedený vnútroštátny plán v oblasti energetiky a klímy je a bol v rozhodnom čase posudzovaný, prijatý a uverejnený v zjavnom rozpore s právom Únie a medzinárodným právom, a teda je nezákonný.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že nariadenie (EÚ) 2018/1999 nevykonáva ustanovenia Aarhuského dohovoru, vrátane jeho článku 7, a ako také nie je v súlade s právom Únie a medzinárodným právom v oblasti životného prostredia. Žalobkyňa ďalej subsidiárne tvrdí, že nariadenie (EÚ) 2018/1999 je v rozpore so Zmluvami. Žalobkyňa preto zastáva názor, že nariadenie (EÚ) 2018/1999 by malo byť vyhlásené za nezákonné.
____________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 1).
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13).