Language of document : ECLI:EU:T:2007:270

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)

z 12. septembra 2007 (*)

„EPUZF – Záručná sekcia – Výdavky vylúčené z financovania Spoločenstvom – Plodiny pestované na ornej pôde – Olivový olej – Finančný audit – Lehota 24 mesiacov“

Vo veci T‑243/05,

Helénska republika, v zastúpení: G. Kanellopoulos a E. Svolopoulou, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: H. Tserepa‑Lacombe a L. Visaggio, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Korogiannakis, advokát,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2005/354/ES z 29. apríla 2005 o vylúčení z financovania Spoločenstva niektorých výdavkov uskutočňovaných členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (Ú. v. EÚ L 112, s. 14) v rozsahu, v akom vylučuje niektoré výdavky vynaložené Helénskou republikou v sektore plodín pestovaných na ornej pôde a olivového oleja, ako aj v oblasti finančného auditu,

SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),

v zložení: predseda komory J. Pirrung, sudcovia N. J. Forwood a S. Papasavvas,

tajomník: C. Kantza, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. marca 2007,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Nariadenie Rady (EHS) č. 729/70 z 21. apríla 1970 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 94, s. 13) naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1287/95 z 22. mája 1995 (Ú. v. ES L 125, s. 1) stanovilo pravidlá, ktoré sa uplatňujú na financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nariadenie Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 160, s. 103; Mim. vyd. 03/025, s. 414) nahradilo nariadenie č. 729/70 a uplatňuje sa na výdavky uskutočnené od 1. januára 2000.

2        Na základe článku 1 ods. 2 písm. b) a článku 3 ods. 1 nariadenia č. 729/70, ako aj článku 1 ods. 2 písm. b) a článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1258/1999 financuje záručná sekcia Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov intervencie určené na stabilizáciu týchto trhov, ktoré sa uskutočňujú podľa pravidiel Spoločenstva.

3        Podľa článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/99 Komisia rozhodne o vylúčení výdavkov z financovania prostriedkami Spoločenstva, ak zistí, že platba týchto výdavkov nebola uskutočnená v súlade s pravidlami Spoločenstva. Pri posudzovaní toho, akú sumu vylúči, vezme do úvahy charakter a závažnosť porušenia, ako aj finančnú škodu spôsobenú Spoločenstvu.

4        Článok 5 ods. 2 písm. c) piaty pododsek nariadenia č. 729/70 stanovuje, že „zamietnutie financovania sa nemôže dotýkať výdavkov uskutočnených aspoň 24 mesiacov pred písomným oznámením výsledkov kontrol Komisie dotknutému členskému štátu“ [neoficiálny preklad]. Článok 7 ods. 4 piaty pododsek nariadenia č. 1258/1999 obsahuje rovnaké ustanovenie.

5        Pravidlá postupu pri zúčtovaní výdavkov EPUZF sú upravené nariadením Komisie (ES) č. 1663/95 zo 7. júla 1995 stanovujúcim podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 729/70 týkajúceho sa postupu pri zúčtovaní výkazov záručnej sekcie EPUZF (Ú. v. ES L 158, s. 6; Mim. vyd. 03/018, s. 31), zmeneným a doplneným najmä nariadením Komisie (ES) č. 2245/1999 z 22. októbra 1999 (Ú. v. ES L 273, s. 5; Mim. vyd. 03/026, s. 335).

6        Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95 stanovuje:

„Ak, na základe vyšetrovania, Komisia dospeje k záveru že výdavok nebol realizovaný v súlade s pravidlami spoločenstva, tak oznámi dotknutému členskému štátu výsledky svojich kontrol a určí nápravné opatrenia, ktoré sa musia prijať s cieľom zabezpečiť v budúcnosti súlad.

Oznámenie sa vzťahuje na toto nariadenie. Členský štát musí odpovedať do dvoch mesiacov a Komisia môže následne svoje stanovisko zmeniť. V opodstatnených prípadoch môže Komisia lehotu určenú na zaslanie odpovede predĺžiť.

Po uplynutí lehoty určenej na odpoveď Komisia vyzve členský štát na bilaterálnu diskusiu a strany sa vynasnažia dospieť k dohode o opatreniach, ktoré sa musia prijať, ako aj o zhodnotení závažnosti porušenia a finančnej straty pre spoločenstvo. Na základe tejto diskusie a po uplynutí termínu pre diskusiu stanovenom Komisiou, po konzultáciách s členskými štátmi s cieľom získania ďalších údajov alebo – ak členský štát neprijme pozvanie na stretnutie pred uplynutím termínu stanoveným Komisiou – po uplynutí termínu Komisia formálne oznámi svoje závery členskému štátu, odvolávajúc sa pritom na rozhodnutie Komisie 94/442/ES. Bez toho, aby tým bol dotknutý štvrtý pododsek tohto odseku, súčasťou takéhoto oznámenia bude vyhodnotenie všetkých výdavkov, ktoré Komisia zamýšľa vylúčiť na základe článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia… č. 729/70.

Členské štáty musia informovať Komisiu čo možno najskôr o nápravných opatreniach prijatých s cieľom zabezpečiť súlad s pravidlami spoločenstva a o dátume ich nadobudnutia účinnosti. Komisia prijme – tam, kde to pripadá do úvahy – jedno alebo viacero rozhodnutí podľa článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia… č. 729/70 s cieľom vylúčiť výdavky ovplyvnené nedodržaním pravidiel spoločenstva až do dátumu nadobudnutia účinnosti nápravných opatrení.“

7        Usmernenia na paušálne opravy sú obsiahnuté v dokumente Komisie č. VI/5330/97 z 23. decembra 1997 s názvom „Usmernenia k výpočtu finančných dôsledkov pri príprave rozhodnutia o zúčtovaní výdavkov z EPUZF‑u – záručná sekcia“ (ďalej len „dokument č. VI/5330/97“). V prípadoch, keď informácie získané vyšetrovaním neumožňujú odhadnúť škodu spôsobenú Spoločenstvu, možno uvažovať o vykonaní paušálnej opravy, vychádzajúc z paušalizovania tejto škody pomocou štatistických prostriedkov alebo odkazom na iné overiteľné údaje. Sadzba opravy predstavuje vo všeobecnosti 2 %, 5 %, 10 % alebo 25 % deklarovaných výdavkov podľa rozsahu rizika škody.

 Okolnosti predchádzajúce sporu

8        Rozhodnutím Komisie 2005/354/ES z 29. apríla 2005 o vylúčení z financovania Spoločenstva niektorých výdavkov uskutočňovaných niektorými členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (Ú. v. EÚ L 112, s. 14, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia z financovania Spoločenstvom vylúčila, pokiaľ ide o Helénsku republiku, v sektoroch plodín pestovaných na ornej pôde a olivového oleja, ako aj v oblasti finančného auditu sumu 26 437 135,76 eur za finančné roky 1996 až 1998, 2001 a 2002.

9        Podrobné dôvody finančných opráv uskutočnených Komisiou zhrnula súhrnná správa AGRI 64241–2004 z 31. októbra 2004 o výsledku kontrol zúčtovania výdavkov záručnej sekcie EPUZF‑u podľa článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia (EHS) č. 729/70 a článku 7 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1258/1999, pokiaľ ide o vývozné náhrady, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, verejné skladovanie, prémie na zvieratá, plodiny pestované na ornej pôde, olivový olej, tuky, rozvoj vidieka a oneskorené platby (ďalej len „súhrnná správa“).

10      Žaloba sa týka troch typov opráv:

–        paušálnej opravy vo výške 5 % týkajúcej sa plodín pestovaných na ornej pôde z dôvodu nedostatočnej úrovne zabezpečenia správnosti žiadostí, teda 25 361 283 eur za finančný rok 2002,

–        presnej opravy v celkovej sume 200 146,68 eur týkajúcej sa olivového oleja z dôvodu omeškania pri odobratí akreditácie a neuloženia sankcií týkajúcich sa kvality za finančné roky 1996 až 1998,

–        presnej opravy vo výške 488 788,96 eur pre nedodržanie lehoty na platbu (finančný audit) za finančný rok 2001, pričom táto suma pozostáva zo 455 070,44 eur v súvislosti s vikou a z 33 178,52 eur v súvislosti s pomocou na hektár ryže.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

11      Helénska republika návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. júna 2005 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

12      Helénska republika navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–        zrušil alebo subsidiárne zmenil napadnuté rozhodnutie,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

13      Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal Helénsku republiku na náhradu trov konania.

 O dôvodnosti žaloby

14      Žaloba sa týka troch intervencií financovaných EPUZF‑om, a to intervencií vo vzťahu k plodinám pestovaným na ornej pôde, k olivovému oleju a k finančnému auditu. Súd prvého stupňa preskúma dôvodnosť žalobných dôvodov predložených Helénskou republikou práve v tomto poradí, pričom samostatne posúdi tri uvedené intervencie.

 O plodinách pestovaných na ornej pôde

 Právna úprava Spoločenstva

15      Nariadenie Rady (EHS) č. 3508/92 z 27. novembra 1992, ktorým sa stanovuje integrovaný systém spravovania a kontroly určitých schém poskytovania pomoci v spoločenstve (Ú. v. ES L 355, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 223), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1593/2000 zo 17. júla 2000 (Ú. v. ES L 182, s. 4; Mim. vyd. 03/030 s. 94), stanovuje, že každý členský štát vypracuje takýto systém (ďalej len „IAKS“), ktorý sa uplatňuje najmä na režim podpory pestovateľov určitých plodín pestovaných na ornej pôde.

16      Podľa článku 1 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 3508/92 sa IAKS uplatňuje okrem iného na pomoci upravené nariadením Rady (EHS) č. 1765/92 z 30. júna 1992 stanovujúcim systém podpory pre pestovateľov niektorých plodín pestovaných na ornej pôde [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 181, s. 12), ktoré je od 1. júla 2000 nahradené nariadením Rady (ES) č. 1251/1999 zo 17. mája 1999 stanovujúcim systém podpory pre pestovateľov niektorých plodín pestovaných na ornej pôde (Ú. v. ES L 160, s. 1; Mim. vyd. 03/025, s. 322).

17      Podľa článku 2 nariadenia 3508/92:

„[IAKS]sa skladá z nasledujúcich častí:

a)      počítačová databáza;

b)      identifikačný systém poľnohospodárskych parciel;

c)      systém pre identifikáciu a registráciu zvierat;

d)      žiadosti o pomoc;

e)      integrovaný systém kontroly.“

18      Článok 7 nariadenia č. 3508/92 spresňuje, že IAKS „bude pokrývať všetky podané žiadosti o pomoc, predovšetkým pokiaľ ide o správne kontroly, overovanie na mieste, a ak to je vhodné, overovanie pomocou leteckého alebo satelitného diaľkového snímania.“

19      Podľa článku 8 nariadenia č. 3508/92:

„1.      Členský štát vykoná správne kontroly žiadostí o pomoc.

2.      Správne kontroly budú doplnené overovaním na mieste týkajúcom sa vzorky poľnohospodárskych majetkov. Na všetky uvedené kontroly vypracuje členský štát vzorový plán.

3.      Každý členský štát určí inštitúciu, ktorá bude zodpovedná za koordináciu kontrol stanovených týmto nariadením.

4.      Národné inštitúcie môžu podľa presne stanovených podmienok používať diaľkové snímanie na určenie plochy poľnohospodárskych parciel, na identifikáciu plodín a overenie ich stavu.

…“

20      Článok 13 ods. 1 nariadenia č. 3508/92, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2466/96 zo 17. decembra 1996 (Ú. v. ES L 335, s. 1; Mim. vyd. 03/020, s. 148), stanovuje, že IAKS sa bude používať od 1. februára 1993, pokiaľ ide o žiadosti o pomoc, alfanumerický systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka a integrovaný systém kontroly uvedený v článku 7, a najneskôr od 1. januára 1996, pokiaľ ide o ostatné záležitosti uvedené v článku 2.

21      Na finančné roky dotknuté napadnutým rozhodnutím boli pravidlá na uplatnenie IAKS stanovené v nariadení Komisie (EHS) č. 3887/92 z 23. decembra 1992 ustanovujúcom pravidlá na uplatnenie integrovaného administratívneho a kontrolného systému pre určité schémy pomoci Spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 391, s. 36), zmenenom a doplnenom nariadením Komisie (ES) č. 2801/1999 z 21. decembra 1999 (Ú. v. ES L 340, s. 29).

22      Články 6 a 7 nariadenia č. 3887/92 stanovujú podrobné pravidlá kontroly, ktorú majú vykonať orgány členských štátov.

 Súhrnná správa

23      V dňoch 6. až 9. augusta a 15. až 17. apríla 2002 uskutočnili služby Komisie v Grécku inšpekcie týkajúce sa prijatia opatrení potrebných na zabezpečenie zákonnosti a správnosti platieb v sektore plodín pestovaných na ornej pôde.

24      Podľa bodu B.7.1.1 súhrnnej správy Grécko neuskutočnilo v roku zberu úrody 2001 IAKS ani postup akreditácie, prostredníctvom ktorého bolo ministerstvo poľnohospodárstva vyzvané, aby od 16. októbra 1995 uskutočňovalo nevyhnutné kontroly predtým, než realizuje platby v prospech príjemcov. Komisia poukazuje na to, že orgán poverený platbami (Gedidagep) napriek tomu pokračoval v realizácii týchto platieb bez toho, aby mal k dispozícii dôkazy potvrdzujúce predchádzajúce overenie jednotlivých žiadostí inými službami, najmä niektorými prefektúrami.

25      Pokiaľ ide o zavedenie IAKS, v tom istom bode súhrnnej správy sa zdôrazňuje, že systém identifikácie poľnohospodárskych parciel (ďalej len „SIPP“) (pozri bod 17 vyššie), ktorý mal byť ukončený 1. januára 1997 (pozri bod 20 vyššie), nebol ukončený ani v roku 2003 a že len 67,5 % plôch pre plodiny pestované na ornej pôde a kŕmnych plôch bolo identifikovaných v SIPP s referenčnými parcelami na základe ortofotografií. Podľa Komisie teda významná časť pozemkov, predstavujúca až 28,2 % dotknutých plôch, bola identifikovaná prostredníctvom nevhodných materiálov, kým 4,3 % plôch nebolo identifikovaných vôbec.

26      Podľa súhrnnej správy mali overovania na mieste nedostatočnú kvalitu a navyše sa týkali malej vzorky žiadostí o pomoc, a preto nepostačovali na zabezpečenie náležitého overenia splnenia podmienok v 100 % prípadov alebo na zabránenie abnormálnej kumulácie pomoci. Klasické inšpekcie sa v záujme ich efektívnosti musia uskutočniť pred zberom úrody alebo krátko po ňom. Keďže väčšina plodín sa zbiera medzi koncom mája a začiatkom júla, Komisia poukazuje na to, že grécke orgány nemohli na rok 2001 zaručiť dodržanie podmienok, za ktorých sa poskytuje pomoc, pretože 28 % klasických inšpekcií sa uskutočnilo po 31. auguste. Podľa Komisie má táto okolnosť osobitný význam pre tvrdú pšenicu, ktorá sa žne v júli a predstavuje 40 až 50 % gréckych plôch pre plodiny pestované na ornej pôde. V súhrnnej správe Komisia tiež uvádza nedostatky, pokiaľ ide o kvalitu kontrol prostredníctvom diaľkového snímania (oneskorenie pri uzavretí zmlúv, ako aj pri následných kontrolách, oneskorené oznámenia výsledkov správnym orgánom, neaktuálnosť fotografií, nedodržanie odporúčaní týkajúcich sa technických odchýlok).

27      Pokiaľ ide o konanie o akreditácii, Komisia uvádza, že situácia v prefektúrach je neuspokojivá, najmä pokiaľ ide o organizáciu personálu, uskutočňovanie kontrol, ako aj o úlohy plnené odborovými organizáciami poľnohospodárov.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na nepríslušnosti Komisie ratione temporis

–       Tvrdenia účastníkov konania

28      Grécka vláda predovšetkým uvádza obmedzenie zavedené ustanoveniami citovanými v bode 4 vyššie. Ďalej zdôrazňuje, že nariadenie č. 1663/95 v článku 8 ods. 1 prvom pododseku spresňuje obsah písomného oznámenia, ktorým Komisia oznamuje výsledok svojich kontrol členským štátom. Tiež poukazuje na to, že toto ustanovenie predtým, než bolo zmenené a doplnené nariadením č. 2245/1999, uvádzalo, že dotknuté oznámenie musí zahŕňať vyhodnotenie výdavkov, ktoré Komisia zamýšľa na základe článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 729/70 a článku 7 ods. 4 piateho pododseku vylúčiť.

29      Obmedzenie stanovené v článkoch, ktoré sú citované v bode 4 vyššie, má za cieľ chrániť členské štáty proti neexistencii právnej istoty, ktorá by nastala, ak by Komisia mohla spochybniť výdavky uskutočnené niekoľko rokov pred prijatím rozhodnutia o ich súlade s pravidlami Spoločenstva. Navyše toto obmedzenie má za cieľ posilniť transparentnosť konania tým, že členský štát je včas informovaný o posúdení finančnej škody, ale aj o predpokladanej oprave. Dôležitá úloha, ktorú členské štáty zohrávajú v konaní o zúčtovaní výdavkov EPUZF‑u, ich oprávňuje na to, aby boli v jednotlivých štádiách konania plne informované a aby mohli v každej chvíli predniesť svoje pripomienky.

30      Grécka vláda sa preto domnieva, že je potrebné overiť, či každé oznámenie podľa článku 8 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 1663/95 spĺňa podmienky tohto ustanovenia. V tejto súvislosti by sa výraz „vyhodnotenie výdavkov, ktoré Komisia navrhuje vylúčiť“ mal vykladať v tom zmysle, že číselné vyjadrenie výšky dotknutých výdavkov nie je nevyhnutné a že postačuje uvedenie údajov, ktoré umožňujú kalkuláciu tejto sumy aspoň približne.

31      Tieto úvahy nemôžu byť spochybnené zmenou a doplnením článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95 nariadením č. 2245/1999. Presunutie povinnosti posúdiť finančnú opravu nemôže preukazovať úmysel zákonodarcu odstrániť ochranu členských štátov, uvedenú v bode 28 vyššie. Naopak, jeho úmyslom bolo doplniť konanie o zúčtovaní výdavkov EPUZF‑u o stanovisko dotknutého členského štátu. Z toho vyplýva, že oznámenie, ktoré neobsahuje vyhodnotenie výdavkov, ktoré má Komisia v úmysle vylúčiť, nemôže predstavovať začiatok plynutia lehoty 24 mesiacov stanovenej v nariadeniach č. 729/70 a č. 1258/1999. Judikatúra potvrdzuje, že lehota 24 mesiacov začína plynúť od druhého oznámenia uvedeného v článku 8 ods. 1 treťom pododseku nariadenia č. 1663/95, lebo práve v tomto oznámení Komisia poukazuje na výdavky, ktoré má v úmysle vylúčiť.

32      V prejednávanej veci bol prvým oznámením, v ktorom Komisia uskutočnila vyhodnotenie výdavkov, ktoré navrhuje vylúčiť, list zo 16. februára 2004. Z toho vyplýva, že Komisia nebola ratione temporis príslušná uložiť opravu týkajúcu sa výdavkov uskutočnených pred 16. februárom 2002. Napadnuté rozhodnutie by preto malo byť zrušené v rozsahu, v akom v oblasti plodín pestovaných na ornej pôde uplatňuje finančnú opravu na výdavky týkajúce sa roku zberu úrody 2001.

33      Komisia popiera, že by výsledky svojich kontrol prvýkrát oznámila listom zo 16. februára 2004. Spresňuje, že tak urobila v dvoch listoch, a to z 1. marca a z 21. augusta 2002, a že tieto listy spĺňali podmienky článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95.

34      Okrem toho článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95, zmeneného a doplneného nariadením č. 2245/1999, už viac nevyžaduje, aby Komisia uskutočnila vyhodnotenie výdavkov, ktoré majú byť vylúčené, vo svojom oznámení adresovanom členským štátom. Toto oznámenie plní funkciu upozornenia. Navyše je potrebné rozlišovať medzi „oznámením o zisteniach“ v zmysle článku 8 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 1663/95 na jednej strane a „formálnym oznámením záverov“, pôvodne uvedeným v druhom pododseku toho istého ustanovenia a následne po zmene a doplnení nariadením č. 2245/1999 v jeho treťom pododseku. Oznámenie o zisteniach nemusí zodpovedať rovnako prísnym formálnym požiadavkám ako formálne oznámenie záverov. Komisia sa preto domnieva, že v protiklade s tvrdením gréckej vlády jej listy z 1. marca a 21. augusta 2002 zodpovedali požiadavkám na oznámenie výsledkov jej kontrol.

35      Komisia sa opiera o doslovný výklad článku 7 ods. 4 piateho pododseku nariadenia č. 1258/1999 a článku 8 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 1663/95 a vyvodzuje z nich, že lehota 24 mesiacov začína plynúť na základe listu, ktorým oznamuje výsledky svojich kontrol. Bez ohľadu na tento výklad je cieľom naposledy uvedeného ustanovenia lepšia ochrana procesných práv členských štátov. Z toho vyplýva, že argumentácia gréckej vlády založená na judikatúre vyplývajúcej zo staršieho znenia článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95 nemôže mať úspech.

–       Posúdenie Súdom prvého stupňa

36      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že článok 5 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 729/70 a článok 7 ods. 4 piaty pododsek nariadenia č. 1258/1999 na jednej strane a článok 8 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 1663/95 na druhej strane sa týkajú tej istej etapy konania o zúčtovaní výdavkov EPUZF‑u, čiže zaslania prvého oznámenia Komisie členskému štátu po ukončení kontrol, ktoré Komisia uskutočnila. Článok 8 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 1663/95 spresňuje obsah písomného oznámenia, ktoré uvádza článok 5 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 729/70 a článok 7 ods. 4 piaty pododsek nariadenia č. 1258/1999 (rozsudky Súdneho dvora z 24. januára 2002, Fínsko/Komisia, C‑170/00, Zb. s. I‑1007, body 26 a 27, z 13. júna 2002, Luxembursko/Komisia, C‑158/00, Zb. s. I‑5373, bod 23, a z 24. februára 2005, Grécko/Komisia, C‑300/02, Zb. s. I‑1341, bod 68).

37      Pred zmenou a doplnením na základe naradenia č. 2245/1999 stanovoval článok 8 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 1663/95, že dotknuté oznámenie musí uviesť nápravné opatrenia, ktoré sa majú vykonať, aby sa zabezpečilo dodržanie príslušných pravidiel, vyhodnotenie výdavkov, ktoré Komisia navrhuje vylúčiť, a odkaz na nariadenie č. 1663/95 (rozsudky Fínsko/Komisia, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 26, Luxembursko/Komisia, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 23, a Grécko/Komisia, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 69).

38      Povinnosť Komisie uviesť v oznámení zaslanom dotknutému členskému štátu na základe článku 8 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 1663/95 vyhodnotenie výdavkov, ktoré navrhuje vylúčiť, však bola nariadením č. 2245/1999 zrušená. Po tejto zmene musí byť toto vyhodnotenie uvedené v liste zaslanom po bilaterálnej diskusii v súlade s článkom 8 ods. 1 tretím pododsekom nariadenia č. 1663/95 v znení zmien a doplnení.

39      Grécka vláda nespochybňuje, že Komisia viac nie je povinná v prvom liste, ktorý pošle po ukončení svojho vyšetrovania, vykonať vyhodnotenie výdavkov, ktoré navrhuje vylúčiť. Tvrdí však, že ak Komisia musí toto vyhodnotenie uskutočniť vo svojom druhom liste, ktorý pošle po ukončení bilaterálnej diskusie a pred zmierovacím konaním, práve zaslanie tohto listu sa má považovať za začiatok plynutia lehoty 24 mesiacov. Na podporu svojho tvrdenia sa grécka vláda odvoláva na znenie rozsudkov uvedených vyššie, podľa ktorých ak Komisia nedodržuje povinnosti vyplývajúce jej z nariadenia č. 1663/95, môže to podľa rozsahu tohto nedodržania zbaviť účinku procesnú záruku priznanú členským štátom v ustanoveniach nariadení č. 729/70 a č. 1258/1999, časovo obmedzujúcich výdavky, ktorých sa môže týkať zamietnutie financovania zo strany EPUZF‑u.

40      Ak je teda oznámenie vyhodnotenia výdavkov, ktoré majú byť vylúčené, súčasťou „procesnej záruky priznanej členským štátom článkom 5 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 729/70 a článkom 7 ods. 4 piatym pododsekom nariadenia č. 1258/1999“, je podľa gréckej vlády potrebné dospieť k záveru, že lehota 24 mesiacov začína plynúť od uskutočnenia tohto oznámenia.

41      Argumentáciu gréckej vlády nemožno prijať. Je potrebné pripomenúť, že tak podľa článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 729/70, ako aj podľa článku 7 ods. 4 piateho pododseku nariadenia č. 1258/1999 začína lehota 24 mesiacov plynúť od momentu, keď Komisia dotknutému členskému štátu oznámi výsledky kontrol, čiže výsledky overovaní na mieste v členských štátoch, uskutočnených jej službami (rozsudok Fínsko/Komisia, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 27).

42      Nariadenia č. 729/70 a č. 1258/1999 teda pre začatie plynutia lehoty 24 mesiacov nevyžadujú, aby Komisia predložila vyhodnotenie výdavkov, ktoré má v úmysle vylúčiť. Táto požiadavka bola stanovená len v nariadení č. 1663/95, prv než bolo zmenené a doplnené nariadením č. 2245/1999. Procesné záruky vo forme lehoty 24 mesiacov vyplývajúce z vyššie uvedených ustanovení nariadení č. 729/70 a č. 1258/1999 sa vzťahujú len na oznámenie o výsledkoch kontrol Komisie, a nie na vyhodnotenie výdavkov, ktoré má táto inštitúcia v úmysle vylúčiť. Práve tieto výsledky predstavujú základ každej opravy a musia byť členskému štátu oznámené čo najskôr, aby tento štát mohol napraviť zistené nedostatky v čo najkratšom čase a vyhnúť sa tak v budúcnosti ďalším opravám.

43      Z toho vyplýva, že hoci vyhodnotenie výdavkov, ktoré majú byť vylúčené, sa v súčasnosti uskutočňuje v druhom oznámení Komisie zaslanom dotknutému členskému štátu po ukončení bilaterálnej diskusie, lehota 24 mesiacov sa podľa nariadení č. 729/70 a č. 1258/1999 stále počíta od prvého oznámenia, v ktorom sú uvedené výsledky kontrol.

44      Toto stanovisko neovplyvňuje procesné práva, ktorých sa dovoláva grécka vláda. Rozhodnutia v oblasti zúčtovania výdavkov EPUZF‑u sa prijímajú na záver kontradiktórneho konania, v priebehu ktorého majú dotknuté členské štáty všetky záruky potrebné na to, aby mohli predniesť svoje stanoviská (rozsudok Súdneho dvora z 29. januára 1998, Grécko/Komisia, C‑61/95, Zb. s. I‑207, bod 39). Najmä po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 2245/1999 majú členské štáty vždy možnosť predniesť svoje stanovisko, pokiaľ ide o zistenia, ktoré Komisia na konci svojho vyšetrovania uvedie v liste, ktorý v tejto súvislosti uvádza článok 8 ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 1663/95 v znení zmien a doplnení, ako aj v rámci bilaterálnej diskusie, ktorá nasleduje. Pokiaľ ide o plánované opravy, ktoré sú prvýkrát oznámené v liste zaslanom po ukončení bilaterálnej diskusie, členské štáty majú možnosť predniesť svoje stanoviská v nasledujúcich etapách konania, najmä tak, že sa v tejto súvislosti obrátia na zmierovací orgán.

45      Za týchto okolností sa nemožno domnievať, že členské štáty sa nachádzajú v neúnosnom stave neistoty, ako to tvrdí grécka vláda, ak ich Komisia vo svojom prvom oznámení neinformuje o vyhodnotení výdavkov, ktoré má v úmysle vylúčiť z financovania Spoločenstvom. Dokonca ani pred zmenou a doplnením nariadenia č. 1663/95 nebolo vyhodnotenie výdavkov, ktoré Komisia uskutočnila vo svojom prvom oznámení, definitívne, a preto mohlo byť zmenené vo svetle odpovedí, ktoré členský štát poskytol v priebehu správneho konania. Z toho vyplýva, že kým nie je prijatá konečná oprava, je neistota súvisiaca s jej výškou nevyhnutnou súčasťou každého konania, ktoré počíta s bilaterálnymi kontaktmi pred prijatím konečného rozhodnutia.

46      Začiatok plynutia lehoty 24 mesiacov teda predstavuje list zaslaný na základe článku 8 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 1663/95 v znení zmien a doplnení. V prejednávanej veci Komisia oznámila gréckym orgánom výsledky svojich kontrol listami z 1. marca a 21. augusta 2002. Keďže uplatnená paušálna oprava sa týkala len výdavkov v roku 2002, bola uskutočnená v súlade s lehotpu 24 mesiacov stanovenou v článku 7 ods. 4 piatom pododseku nariadenia č. 1258/1999. Prvý žalobný dôvod zrušenia preto musí byť zamietnutý.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení, skutkovom omyle a na nedostatočnom odôvodnení

–       Tvrdenia účastníkov konania

47      Grécka vláda po prvé tvrdí, že SIPP nepredstavuje kontrolu, ale prostriedok kontroly.

48      Po druhé 67,5 % pozemkov, ktoré boli riadne identifikované ako pozemky pre plodiny pestované na ornej pôde a kŕmne plochy, v skutočnosti zodpovedajú 70,5 % plôch, ktoré boli predmetom platby. Grécke orgány neuskutočnili nijakú platbu za 4,3 % pozemkov, ktoré neboli identifikované (pozri bod 25 vyššie). Táto okolnosť je podstatná, pretože spochybňuje jedno z tvrdení, na ktorom Komisia založila spornú opravu.

49      Po tretie grécka vláda uvádza, že alfanumerický systém, ktorý bol v platnosti pred prijatím SIPP, spočíval na prvkoch (katastrálne plány a dokumenty, mapy atď.) zodpovedajúcich prvkom, na základe ktorých bolo identifikovaných 28,2 % deklarovaných plôch (pozri bod 25 vyššie).

50      Po štvrté príslušné orgány uskutočnili pred zavedením SIPP všetky typy kontrol (kontroly na mieste, dvojaké kontroly atď.) na základe alfanumerického systému identifikácie parciel bez toho, aby vznikli pochybnosti, pokiaľ ide o dôveryhodnosť tohto systému, ktorý SIPP len zlepšil.

51      Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o rok zberu úrody 2001, SIPP bol uplatnený na 70 % deklarovaných plôch, kým v ostatných prípadoch grécke orgány zaviedli systém, ktorý hoci nebol kompatibilný so SIPP, bol plne dôveryhodný a funkčný. Preto všetky platby uskutočnené za rok zberu úrody 2001 boli pokryté dôveryhodným a funkčným systémom kontroly.

52      Grécka vláda spochybňuje výhradu, podľa ktorej Gedidagep naďalej uskutočňoval platby bez toho, aby mal dôkazy, ktoré by potvrdzovali kontrolu jednotlivých žiadostí inými službami, najmä niektorými prefektúrami (pozri bod 24 vyššie). Grécka vláda síce zdôrazňuje prísnu povahu konania o zúčtovaní výdavkov EPUZF‑u, zároveň však kladie dôraz na skutočnosť, že Gedidagep bol ako služba ministerstva poľnohospodárstva a orgán poverený platbami v priebehu roka 2001 nahradený Opekepe, čo je skutková okolnosť, o ktorej Komisia vedela.

53      Preto je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť v rozsahu, v akom ukladá predmetnú paušálnu opravu.

54      Podľa Komisie grécka vláda pripúšťa, že SIPP nebol funkčný, ale tvrdí, že grécke orgány uplatňovali iné systémy kontroly, ktoré však podľa nich boli vhodné na dosiahnutie rovnakého výsledku. Podľa ustálenej judikatúry však majú členské štáty aj za predpokladu, že boli organizované alternatívne kontroly, povinnosť uplatňovať špecifické opatrenia kontroly stanové nariadením, pričom nie je potrebné skúmať, či je iný prípadne uplatňovaný systém kontroly efektívnejší.

55      Keďže grécke orgány neuskutočnili platby za 4,3 % plôch, ktoré neboli identifikované, identifikácia 28,2 % plôch na základe systému, ktorý nebol kompatibilný so SIPP a navyše nebol dôveryhodný, v plnom rozsahu odôvodňuje uplatnenú paušálnu opravu. SIPP si okrem toho vyžaduje uplatnenie na všetky plochy, aby bolo možné zabezpečiť presnosť jeho výsledkov.

56      Pokiaľ ide o odkaz na presný názov orgánu povereného platbami, Komisia zdôrazňuje irelevantnosť tejto skutočnosti, ako aj to, že Opekepe nahradil Gedidagep od 3. septembra 2001, kým dotknuté vyšetrovanie sa uskutočnilo v auguste 2001.

–       Posúdenie Súdom prvého stupňa

57      Podľa ustálenej judikatúry nie je Komisia na účely preukázania porušenia pravidiel spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov povinná preukázať vyčerpávajúcim spôsobom nedostatočnosť kontrol vykonaných vnútroštátnymi správnymi orgánmi ani nesprávnosť číselných údajov, ktoré poskytli, ale len predložiť dôkaz o vážnych a odôvodnených pochybnostiach, ktoré má v súvislosti s týmito kontrolami alebo číselnými údajmi. Dôvodom tohto uľahčenia dôkaznej povinnosti Komisie je, že členský štát má lepšiu možnosť zhromaždiť a preveriť údaje potrebné na zúčtovanie výdavkov EPUZF‑u, a že mu preto prináleží, aby predložil čo najdetailnejší a najúplnejší dôkaz o skutočnom stave kontrol a číselných údajov a prípadne o nepresnostiach v tvrdeniach Komisie (rozsudok Súdneho dvora z 11. januára 2001, Grécko/Komisia, C‑247/98, Zb. s. I‑1, body 7 až 9, zo 6. marca 2001, Holandsko/Komisia, C‑278/98, Zb. s. I‑1501, body 39 až 41, a z 19. júna 2003, Španielsko/Komisia, C‑329/00, Zb. s. I‑6103, bod 68).

58      V prejednávanej veci je teda potrebné overiť, či grécka vláda preukázala nepresnosti v posúdení Komisie alebo neexistenciu rizika straty alebo nezrovnalostí pre EPUZF (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. februára 2005, Holandsko/Komisia, C‑318/02, neuverejnený v Zbierke, bod 36) na základe uplatnenia dôveryhodného a efektívneho systému kontroly (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2005, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 95).

59      Pokiaľ ide o tvrdenie založené na presnom percentuálnom podiele plôch, ktoré sú pokryté SIPP, musí sa preskúmať spolu s tvrdením o použití dôveryhodného a funkčného alfanumerického systému, ktorý sa odlišuje od SIPP, na identifikáciu 28,2 % deklarovaných pozemkov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak nariadenie stanovuje osobitné kontrolné opatrenia, členské štáty ich musia uplatňovať, pričom nie je potrebné preskúmavať opodstatnenosť ich tvrdenia, že iný prípadne uplatňovaný systém kontroly by bol efektívnejší (rozsudok Súdneho dvora z 21.marca 2002, Španielsko/Komisia, C‑130/99, Zb. s. I‑3005, bod 87, a z 9. septembra 2004, Grécko/Komisia, C‑332/01, Zb. s. I‑7699, bod 62).

60      Preto aj za predpokladu, že boli organizované alternatívne kontroly, nemôže táto skutočnosť spochybniť posúdenie Komisie založené na neuplatnení SIPP, čo je okolnosť, proti ktorej grécka vláda ani nenamieta. Z toho vyplýva, že otázka, či percentuálny podiel pozemkov pokrytých SIPP je 67,5 % alebo 70,5 %, nemá rozhodujúci význam, keďže podstatná časť dotknutých plôch nebola SIPP pokrytá.

61      Okrem toho je potrebné pripomenúť dôležitosť zavedenia SIPP. Identifikácia poľnohospodárskych parciel, ktorá ešte nebola v Grécku celkom dokončená, totiž predstavuje kľúčový prvok správneho uplatnenia režimu týkajúceho sa plôch. Neexistencia spoľahlivého systému identifikácie parciel predstavuje sama osebe vysoké riziko škody pre rozpočet Spoločenstva (rozsudky Súdneho dvora z 24. februára 2005, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 97, a zo 17. marca 2005, Grécko/Komisia, C‑285/03, neuverejnený v Zbierke, bod 62).

62      Pokiaľ ide o nahradenie Gedidagep Opekepe, je nutné konštatovať, že grécka vláda nepreukázala, ako mohla údajná chyba týkajúca sa názvu orgánu povereného platbami ovplyvniť dôvodnosť výhrad, ktoré formulovala Komisia.

63      Keďže gréckej vláde sa nepodarilo preukázať nepresnosť posúdení Komisie ani neexistenciu vplyvu konštatovaných nezrovnalostí na rozpočet Spoločenstva, musí byť druhý žalobný dôvod zamietnutý.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení dokumentu č. VI/5330/97 a zásady proporcionality, na skutkovom omyle a nedostatočnom odôvodnení týkajúcom sa výšky dotknutej paušálnej opravy

–       Tvrdenia účastníkov konania

64      Grécka vláda sa odvoláva na tvrdenia v bodoch 48 až 50 vyššie, pričom dodáva, že je tiež vhodné zohľadniť ťažkosti vyplývajúce z výraznej rozdrobenosti poľnohospodárskych parciel, ako aj pokrok, ktorý nastal od roku 2001. SIPP v súčasnosti pokrýva 90 ? krajiny.

65      Pokiaľ ide o klasické vyšetrovania (pozri bod 26 vyššie), grécka vláda zdôrazňuje, že sa týkali viac ako 10 ℅ žiadostí o pomoc, a ide teda o vyšší percentuálny podiel, než aký vyžaduje právna úprava Spoločenstva. Navyše viac ako 200 000 ha týchto plôch predstavujú jarné plodiny (kukurica), ktoré sa zbierajú až do polovice jesene, čo vysvetľuje možnosť uskutočniť vyšetrovania po 31. auguste. Suché a teplé podnebie v krajine podporuje možnosť udržania zvyškov úrody v relatívne identifikovateľnom stave počas dosť dlhého obdobia, čo dovoľuje identifikáciu tvrdej pšenice. V prípade, že sa kontrola uskutočňuje po zbere úrody, príslušné orgány žiadajú pestovateľov, aby na účely ukončenia vyšetrovaní zvyšky nezničili. Výhrada Komisie týkajúca sa klasického vyšetrovania preto nemôže účinne odôvodniť ani podporiť uplatnenú paušálnu opravu.

66      Pokiaľ ide o kontrolu prostredníctvom diaľkového snímania (pozri bod 26 vyššie), grécka vláda tvrdí, že omeškania súvisiace s verejným obstarávaním nemôžu narušiť výsledky kontrol a predstavovať tak pre EPUZF skutočné riziko. Diaľkové snímanie sa totiž uskutočňuje na základe satelitných snímok vyrobených pred zberom úrody a v rôznych etapách.

67      Pokiaľ ide o prípustnú technickú odchýlku (pozri bod 26 vyššie), grécka vláda poukazuje na to, že po vyšetrovaní bola stanovená na približne 3 m a v súlade s technickými špecifikáciami stanovenými v spolupráci so Spoločným výskumným centrom Ispra (dokument z 24. novembra 2000). Navyše táto odchýlka, ktorá bola uplatňovaná na ortofotografiách od roku 1996 do roku 1998, má prednosť pred odchýlkou stanovenou na približne 5 m, ktorá by sa uplatňovala, keby boli príslušné orgány použili satelitné snímky.

68      Pokiaľ ide o vek ortofotografií pochádzajúcich z obdobia od roku 1996 do roku 1998, samotná Komisia v liste z 21. augusta 2002 pripustila, že vek päť rokov sa považuje za uspokojivý. Výhrady týkajúce sa kontroly prostredníctvom diaľkového snímania preto nemôžu účinne odôvodniť ani podporiť uplatnenú paušálnu opravu, ktorá je v každom prípade poznačená nedostatkom odôvodnenia.

69      Subsidiárne grécka vláda tvrdí, že oprava, ktorá neprekračuje 2 ℅ deklarovaných výdavkov, je v súlade so zásadou proporcionality.

70      Komisia znovu uvádza svoje tvrdenie uvedené v bode 55 vyššie. SIPP predstavuje v systéme kontrol kľúčový prvok, ktorý Helénska republika nerešpektovala z hľadiska počtu, frekvencie ani prísnosti stanovených v právnej úprave Spoločenstva.

71      Komisia nepopiera pokrok, ktorý bol dodnes dosiahnutý (pozri bod 64 vyššie), ale zdôrazňuje, že sa týka období nasledujúcich po období, ktorého sa týka prejednávaná vec.

72      Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa možnosti uskutočniť kontroly po zbere úrody (pozri bod 65 vyššie), Komisia tvrdí, že po zbere úrody parcela neumožňuje získať dostatočne presné informácie o produkcii. Zdôrazňuje, že dotknuté podporné opatrenia sa zakladajú na produkcii, a nie na obrábanej ploche. Tvrdá pšenica, ktorá sa žne koncom júla a začiatkom augusta, okrem toho predstavuje prevažnú časť plodín.

73      Komisia potvrdzuje, že akceptuje odchýlku približne 3 m, pričom spresňuje, že v prejednávanej veci neuviedla v tejto súvislosti výhrady. Naopak, jej výhrada sa týkala odchýlky 5 ℅ pre aspoň 50 ℅ kontrolovaného povrchu. Táto odchýlka bola uvedená v pracovnom dokumente č. VI/8388/94 o odporúčaniach na opatrenia na plochách na mieste a spomenutá v dokumente z 24. novembra 2000, ktorého autorom bolo Spoločné výskumné centrum (pozri bod 67 vyššie).

74      Pokiaľ ide o vek ortofotografií, Komisia spresňuje, že na vytvorenie SIPP akceptuje vek do piatich rokov, avšak overovania na mieste vyžadujú fotografie pochádzajúce z daného roku. Podľa Komisie môžu archivované ortofotografie slúžiť na merania v rámci SIPP. Je však zjavne nemožné použiť staršie ortofotografie pri dokumentácii zberu úrody v neskoršom finančnom roku. Berúc do úvahy, že pomoci stanovené v nariadeniach č. 1765/92 a č. 1251/1999 sú vypočítané na základe produkcie, Komisia sa domnieva, že konštatovanie, že na konkrétnej parcele bola počas konkrétneho roku zberu úrody pestovaná konkrétna plodina, má prvoradý význam. Toto konštatovanie však môže byť podložené len fotografiami z daného roku zberu úrody.

–       Posúdenie Súdom prvého stupňa

75      Pokiaľ ide o tvrdenie založené na presnom percentuálnom podiele plôch pokrytých SIPP, ako aj na uplatnení iných kontrolných metód, je potrebné poukázať na analýzu uskutočnenú v bodoch 59 a 60 vyššie.

76      Okrem toho v rozsudkoch z 24. februára 2005, Grécko/Komisia, už citovanom v bode 36 vyššie (body 97 a 100), a zo 17. marca 2005, Grécko/Komisia, už citovanom v bode 61 vyššie (body 62 až 64), Súdny dvor usúdil, že neuplatnenie IAKS samo osebe odôvodňuje uplatnenie paušálnej opravy vo výške 5 ? bez toho, aby bolo potrebné podrobne preskúmať otázky kvality kontrol diaľkovým snímaním alebo počtu overovaní na mieste.

77      Tvrdenie gréckej vlády na pojednávaní, podľa ktorého by sa Súd prvého stupňa mal odchýliť od týchto záverov s ohľadom na pokrok uskutočnený dokončením IAKS, nemožno prijať. Aj keby sa zlepšenia týkajúce sa fungovania IAKS považovali za preukázané, grécka vláda nemôže tvrdiť, že z dôvodu tohto konštatovania musí byť výška opráv, ktoré sa majú uskutočniť, znížená. Napriek týmto zlepšeniam totiž riziko škody pre EPUZF bolo z dôvodu nedokončenia významnej časti IAKS naďalej veľmi vysoké, a to od uplynutia lehoty stanovenej na zavedenie IAKS, čiže od 1. januára 1997 (rozsudky z 24. februára 2005, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 99, a zo 17. marca 2005, Grécko/Komisia, bod 61 vyššie, bod 63).

78      Z toho vyplýva, že dotknutá paušálna oprava je v súlade s usmerneniami stanovenými Komisiou v dokumente č. VI/5330/97. Tretí žalobný dôvod teda musí byť ako celok zamietnutý, pričom nie je potrebné rozhodnúť o dôvodnosti tvrdenia týkajúceho sa kontrol diaľkovým snímaním založených na satelitných snímkach vytvorených pred zberom úrody a prijateľného veku ortofotografií.

 O olivovom oleji

 Právna úprava Spoločenstva

79      Všeobecné pravidlá týkajúce sa pomoci v oblasti olivového oleja boli pre dotknuté roky stanovené v nariadení Rady (EHS) č. 3089/78 z 19. septembra 1978 o všeobecných pravidlách týkajúcich sa pomoci pri spotrebe olivového oleja [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 369, s. 12), zmenenom a doplnenom nariadením Rady (ES) č. 1528/96 z 30. júla 1996 (Ú. v. ES L 206, s. 13).

80      Vykonávacie ustanovenia k režimu pomoci pri spotrebe olivového oleja boli pre dotknuté roky upravené v nariadení Komisie (EHS) č. 2677/85 z 24. septembra 1985 o pravidlách uplatnenia režimu pomoci pri spotrebe olivového oleja [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 254, s. 5), zmenenom a doplnenom nariadeniami Komisie (ES) č. 643/93 z 19. marca 1993 (Ú. v. ES L 69, s. 19) a č. 887/96 z 15. mája 1996 (Ú. v. ES L 119, s. 16).

 Súhrnná správa

81      Pokiaľ ide o inšpekcie už uskutočnené Komisiou v júli 1996 (týkajúce sa rokov 1994 a 1995), kontrola v oblasti olivového oleja bola v prejednávanej veci obmedzená na dokumentárnu analýzu zahrňujúcu početnú výmenu listov v rokoch 1999 až 2001 (bod B.8.4.1 súhrnnej správy). Táto analýza potvrdila, že rôzne zistené problémy týkajúce sa rokov 1994 a 1995 pretrvávali napriek tomu, že boli uskutočnené významné zlepšenia.

82      Preto bola uplatnená presná oprava v celkovej výške 200 146,68 eur za roky 1996 až 1998 (bod B.8.4.3 súhrnnej správy).

 Tvrdenia účastníkov konania

83      Grécka vláda uvádza jediný žalobný dôvod zrušenia založený na nepríslušnosti Komisie ratione temporis. Tým, že sa grécka vláda odvoláva na analýzu uskutočnenú v rámci prvého žalobného dôvodu zrušenia týkajúceho sa sektora plodín pestovaných na ornej pôde, tvrdí, že prvý list, v ktorom Komisia uviedla dotknutú opravu, bol list zo 14. apríla 2004. Táto vláda sa preto domnieva, že Komisia mohla vylúčiť výdavky uskutočnené pred 14. aprílom 2002, len ak by jej grécke orgány oznámili skutočnosti potrebné na výpočet uvedenej opravy po tomto dátume. Relevantné skutočnosti však boli Komisii oznámené oveľa skôr.

84      Napadnuté rozhodnutie teda musí byť zrušené v rozsahu, v akom stanovuje paušálnu opravu v sektore olivového oleja.

85      Komisia toto tvrdenie spochybňuje. Už svojím listom z 3. júla 1998 vyjadrila potrebu uložiť opravy uplatnené na roky 1994 a 1995 aj na nasledujúce roky. Nedostatky systému pomoci v dotknutej oblasti boli konštatované od roku 1990 a vyplynuli z nich opravy stanovené za finančné roky 1992 až 1995. Dotknutá oprava sa zakladala na rovnakých skutkových okolnostiach, keďže Grécko svoj systém pomoci zlepšilo len čiastočne. Helénska republika vedela o nezrovnalostiach od roku 1992, pričom ich podstatu nikdy nespochybňovala. Komisia tieto výhrady zopakovala v liste z 3. júla 1998 a listom z 8. februára 1999 požiadala grécke orgány, aby jej oznámili opatrenia, ktoré v tejto súvislosti prijali za roky 1996 a 1997. Žiadosť o informácie bola zopakovaná v pozvaní na bilaterálne rokovania z 3. augusta 2001.

86      Opravy za roky 1996 až 1998 sú v každom prípade pokračovaním opráv uplatňovaných od roku 1992. Helénska republika teda bola plne informovaná o dotknutej oprave, ktorej dôvodnosť nepriamo pripustila.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

87      Na účely analýzy tohto žalobného dôvodu je predovšetkým potrebné zohľadniť konštatovania uvedené v bodoch 36 až 46 vyššie. Následne treba zdôrazniť, že bez ohľadu na otázku, či je dátum, ktorý grécka vláda považuje za začiatok plynutia 24-mesačnej lehoty, správny, uvedená vláda týmto žalobným dôvodom položila Súdu prvého stupňa otázku týkajúcu sa príslušnosti Komisie ratione temporis uložiť dotknutú opravu.

88      V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že skutkové okolnosti konania, z ktorých vyplynula táto oprava a ktoré uviedli účastníci konania, preukazujú, že Komisia konala mimo svojej pôsobnosti ratione temporis aj podľa nariadenia č. 2245/1999.

89      Listom z 3. júla 1998 Komisia informovala grécke orgány o svojom konečnom stanovisku prijatom po kontrole týkajúcej sa rokov 1994 a 1995. Ako vyplýva z bodu B.8.4.1 súhrnnej správy a z listu z 3. júla 1998, táto kontrola odhalila, že ministerstvo poľnohospodárstva neprijalo opatrenia v nadväznosti na zistenia a návrhy sankcií vypracované orgánom kontrolujúcim pomoci súvisiace s olivovým olejom a uvedené v správach o kontrolách zaslaných uvedenému ministerstvu do konca októbra 1994. Listom z 12. januára 1999 Komisia v rámci toho istého konania informovala grécke orgány o konečnej sume navrhovanej presnej opravy [3 068 123 875 gréckych drachiem (GRD), čiže 9 004 031,91 eur]. Táto oprava bola nakoniec uskutočnená, ako to vyplýva z bodu B.8.4.1 súhrnnej správy.

90      Pokiaľ ide o toto konanie o zúčtovaní výdavkov EPUZF‑u týkajúce sa rokov 1996 až 1998, Komisia v liste z 8. februára 1999 požiadala grécke orgány, aby jej predložili určité informácie týkajúce sa nápravných opatrení prijatých v súvislosti s podnikmi patriacimi do tretej z piatich kategórií uvedených v liste z 3. júla 1998, pri ktorých kontrola odhalila isté nezrovnalosti.

91      Listom z 2. mája 2001, zaslanom podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95, Komisia členskému štátu oznámila výsledky svojich kontrol v rámci vyšetrovania 2000/11 týkajúceho sa výdavkov uskutočnených v rámci pomoci pri spotrebe olivového oleja za roky 1996 až 1998. V tejto súvislosti poukázala na list z 8. februára 1999. Listom z 3. augusta 2001 Komisia pozvala členský štát na bilaterálne rokovanie podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95 týkajúce sa najmä pomoci pri spotrebe olivového oleja. Napokon Komisia v liste zo 14. apríla 2004 formálne oznámila svoje závery gréckym orgánom a vyhodnotila výdavky, ktoré mala v úmysle vylúčiť.

92      V prejednávanej veci je potrebné sa domnievať, že začiatok novej kontroly Komisie predstavuje list z 8. februára 1999, a nie list podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95.

93      V tejto súvislosti treba uviesť, že dotknutá oprava uskutočnená v súvislosti s rokmi 1996 až 1998 bola založená na zisteniach týkajúcich sa skutočností, ktoré nastali po skutočnostiach, z ktorých vyplývala oprava vzťahujúca sa na roky 1994 a 1995.

94      Z bodu B.8.4.3 súhrnnej správy v spojení s listom Komisie zo 14. apríla 2004 vyplýva, že dotknutá finančná oprava bola uplatnená z dvoch dôvodov. Po prvé ide o omeškanie pri odoberaní akreditácie určitým podnikom, ktoré sa malo uskutočniť v súvislosti s rokmi 1996 a 1997 podľa článku 12 ods. 6 nariadenia č. 2677/85, zmeneného a doplneného článkom 1 nariadenia č. 643/93, a po druhé o neuloženie sankcií z dôvodu nezrovnalostí týkajúcich sa kvality olivového oleja podľa článku 5 ods. 2 nariadenia č. 2677/85, zmeneného a doplneného článkom 1 nariadenia č. 887/96.

95      Ako vyplýva z bodu B.8.4.3 súhrnnej správy v spojení s listom Komisie z 31. októbra 2001, oprava uskutočnená z dôvodu omeškania pri odoberaní akreditácie sa rovná sume pomoci neoprávnene prijatej počas rokov 1996 a 1997 štyrmi podnikmi, ktorých akreditácia mala byť v súvislosti s týmito obdobiami stiahnutá.

96      Navyše z oznámenia Komisie zo 14. apríla 2004 vyplýva, že oprava uskutočnená z dôvodu neuloženia sankcií pre nezrovnalosti týkajúce sa kvality olivového oleja sa rovná peňažným sankciám, ktoré mali byť uložené v 38 prípadoch počas rokov 1996 až 1998 a ktoré mali byť odpočítané z výdavkov EPUZF‑u podľa článku 5 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia č. 2677/85, zmeneného a doplneného naposledy článkom 1 nariadenia č. 887/96. Z oznámenia zo 14. apríla 2004 okrem toho vyplýva, že všetky odbery vzoriek vykonané vnútroštátnymi orgánmi na účely kontroly kvality sa realizovali po skončení roka 1995 (15. októbra 1995), kým časť listu z 3. júla 1998 týkajúca sa podnikov tretej kategórie (pozri bod 90 vyššie) odkazuje na správy o kontrole vypracované gréckymi orgánmi do októbra 1994.

97      Za týchto okolností je nutné konštatovať, že pochybenia, z ktorých vyplynula dotknutá oprava (neodobratie akreditácie a neuloženie peňažnej sankcie), nastali po roku 1995, teda po poslednom roku, ktorého sa týkala prvá kontrola Komisie. Tvrdenie, ktoré Komisia uviedla na pojednávaní a podľa ktorého nemožno dotknutú kontrolu oddeliť od prvej kontroly týkajúcej sa rokov 1994 a 1995 (pozri bod 89 vyššie), preto nemožno prijať. V prejednávanej veci je potrebné sa domnievať, že pri overovaní, či grécke orgány pristúpili k odobratiu akreditácie, ako aj k uloženiu sankcií počas rokov 1996 až 1998, pristúpila Komisia k novej kontrole, ktorá nebola súčasťou prvej kontroly. Rovnako nemožno porušiť procesnú záruku vyplývajúcu z 24‑mesačnej lehoty podľa nariadení č. 729/70 a č. 1258/1999 len z toho dôvodu, že zistenia kontroly sú čiastočne podobné zisteniam skoršej kontroly.

98      Napokon nemôže mať úspech ani tvrdenie Komisie, podľa ktorého grécke orgány prijali možnosť dotknutej opravy počas správneho konania. Táto okolnosť totiž nepostačuje na to, aby mala Komisia príslušnosť ratione temporis, ktorú vyžadujú nariadenia č. 729/70 a č. 1258/1999, na uloženie finančných opráv v rámci EPUZF‑u.

99      V prejednávanej veci je list z 2. mája 2001 zaslaný na základe článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95, zmeneného a doplneného nariadením č. 2245/1999, prvým listom, ktorý obsahoval všetky prvky vyžadované prvým pododsekom tohto ustanovenia. Práve tento list teda predstavuje začiatok na výpočet 24-mesačnej lehoty.

100    Z toho vyplýva, že Komisia bola ratione temporis nepríslušná vylúčiť výdavky uskutočnené pred 2. májom 1999. Je preto potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť v rozsahu, v akom z financovania Spoločenstvom vylučuje výdavky týkajúce sa pomoci pri spotrebe olivového oleja.

 O finančnom audite

 Právna úprava Spoločenstva

101    Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1251/1999 sa „platby [pestovateľom] vykonajú medzi 16. novembrom a 31. januárom po zbere“.

102    Nariadenie Komisie (ES) č. 296/96 zo 16. februára 1996 o údajoch, ktoré musia členské štáty zasielať a o mesačnom zaúčtovávaní výdavkov financovaných Záručnou sekciou Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), ktorým sa ruší nariadenie (EHS) č. 2776/88 (Ú. v ES L 39, s. 5; Mim. vyd. 03/018, s. 453), spresňuje podmienky, za ktorých môžu byť záručnou sekciou EPUZF‑u uhradené výdavky členských štátov.

103    Článok 4 ods. 2 nariadenia č. 296/96, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1577/2001 z 1. augusta 2001 (Ú. v. ES L 209, s. 12; Mim. vyd. 03/033, s. 235), stanovuje:

„Zálohy na preberané výdavky budú znížené v prípade výdavkov realizovaných po stanovených termínoch takto:

a)      ak výdavky realizované po termínoch budú predstavovať 4 % alebo menej z výdavkov realizovaných pred termínmi, tak sa neuplatní žiadne zníženie, a to bez ohľadu na počet mesiacov oneskorenia;

b)      po prekročení prahovej hodnoty 4 % budú všetky ďalšie výdavky realizované s oneskorením až do:

–        jedného mesiaca znížené o 10 %,

–        dvoch mesiacov znížené o 25 %,

–        troch mesiacov znížené o 45 %,

–        štyroch mesiacov znížené o 70 %,

–        päť mesiacov alebo viac znížené o 100 %.

Komisia však bude uplatňovať rozdielne časové meradlo a/alebo nižšie zníženia alebo vôbec žiadne, pokiaľ budú určité opatrenia konfrontované s výnimočnými podmienkami riadenia, alebo ak členské štáty predložia náležite doložené zdôvodnenia.

Zníženia uvedené v tomto článku budú realizované v súlade s pravidlami uvedenými v článku 14 nariadenia (ES) č. 2040/2000.“

 Súhrnná správa

104    Podľa bodu C.1.1.1 súhrnnej správy preskúmali služby Komisie oneskorenia platieb konštatované v priebehu obdobia od 16. októbra 2000 do 15. októbra 2001 v súlade s článkom 4 nariadenia č. 296/96. Po tejto kontrole a po bilaterálnych rozhovoroch Komisia uplatnila opravy týkajúce sa ôsmich rozpočtových položiek.

 Tvrdenia účastníkov konania

105    Spomedzi rozpočtových položiek, ktorých sa týkajú opravy v oblasti finančného auditu, grécka vláda spochybňuje opravy vo výške 455 070,44 eur týkajúce sa pomoci v súvislosti s vikou a vo výške 33 718,52 eur týkajúce sa pomoci na hektár ryže.

106    Grécka vláda uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 2 nariadenia č. 296/96, článku 7 ods. 4 a článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1258/1999, ako aj dokumentu č. VI/5330/97, a tiež na nedostatku odôvodnenia a skutkovom omyle.

107    Z uvedených ustanovení vyplýva, že členské štáty sú povinné dodržiavať lehoty pri platbách pomoci, v opačnom prípade im budú uložené zostupné finančné opravy až do výšky 100 % výdavkov. Komisia by mala po prvé v tejto súvislosti zohľadniť finančnú škodu, ktorú Spoločenstvo utrpelo z dôvodu nerešpektovania týchto lehôt, a po druhé dodržať zásadu proporcionality. Navyše je Komisia povinná uplatňovať nižšie zníženie alebo neuplatňovať nijaké zníženie, pokiaľ budú určité opatrenia konfrontované s výnimočnými podmienkami riadenia alebo ak členské štáty predložia náležite doložené zdôvodnenia. Prekročenie lehoty platby z dôvodu dodatočných kontrol v prípadoch, ktoré boli predmetom námietok, alebo z dôvodu dodatočných platieb uskutočnených po preskúmaní námietok založených na chybách v zápise do databáz predstavuje takúto výnimočnú podmienku sprevádzanú doloženými zdôvodneniami.

108     Grécke orgány informovali Komisiu o tom, že oneskorenie platby spôsobili nevyhnutné dodatočné kontroly, a to najmä v prefektúre Heraklion, ktorá je z hľadiska pestovania viky najväčšou prefektúrou krajiny. Listom z 26. januára 2001 grécke orgány požiadali o predĺženie lehoty na platbu pomoci s cieľom dodržania požiadaviek pracovného dokumentu č. VI/7105/98 o zvýšenej miere kontroly v prípade zistenia výrazných nedostatkov. Listom z 1. februára 2001 Komisia túto žiadosť zamietla, pričom uviedla, že dokumenty, ktoré s ňou súviseli, budú zohľadnené v konaní o zúčtovaní výdavkov EPUZF‑u tak, aby nebola uložená oprava. Prahová hodnota 4 % stanovená v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 296/96 (pozri bod 103 vyššie) bola prekročená len z dôvodu výrazného zvýšenia kontrol uskutočnených orgánmi prefektúry Heraklion.

109    Z listu zo 6. novembra 2003 vyplýva, že Komisia usúdila, že uskutočnenie dotknutých kontrol spadá do pôsobnosti článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 296/96. Komisia preto nemala uložiť nijakú opravu alebo mala uložiť len nižšiu opravu.

110    Pokiaľ ide o opravu týkajúcu sa pomoci na hektár ryže, grécka vláda zdôrazňuje, že uvedené oneskorenia boli spôsobené preskúmaním námietok založených na chybách zápisu údajov do databázy. Pri jednej z troch dotknutých prefektúr bolo oneskorenie spôsobené štrajkom v združení poľnohospodárskych družstiev, čo predstavuje prípad vyššej moci. Z toho vyplýva, že dotknuté oneskorenia boli spôsobené výnimočnými okolnosťami smerujúcimi k ochrane záujmov Spoločenstva. Berúc do úvahy tieto okolnosti, grécka vláda navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladá dotknutú opravu, alebo subsidiárne jej obmedzenie na 2 % platieb uskutočnených po uplynutí lehoty.

111    Komisia odpovedá, že článok 4 ods. 2 písm. b) posledný pododsek nariadenia č. 296/96 musí byť ako ustanovenie upravujúce výnimku predmetom doslovného výkladu a dôkazné bremeno nesie účastník konania, ktorý sa tejto výnimky dovoláva.

112    Pokiaľ ide o pomoc v súvislosti s vikou, oneskorenia platieb nad prahovú hodnotu 4 % (pozri bod 103 vyššie) boli neodôvodnené, keďže táto hranica bola stanovená s cieľom zabezpečiť prehĺbenie kontrol, ako aj uskutočniť dodatočné kontroly. Žiadosť o predĺženie lehoty bola predložená tri dni pred uplynutím dodatočnej lehoty, a preto nemôže byť prijatá. Z dokumentu č. VI/5330/97 vyplýva, že ak chcú členské štáty získať výnimku z dôvodu dodatočných kontrol, musia predložiť dôkaz, že sumy, ktoré sú spochybnené, prekračujú prahovú hodnotu 4 % zaplatených výdavkov. Komisia zastáva názor, že grécke orgány riadne neodôvodnili prekročenie lehôt a že žiadosť o predĺženie lehoty bola v každom prípade podaná neskoro.

113    To isté platí aj v prípade pomoci na hektár ryže. Grécka vláda sa pri odôvodnení prekročenia lehôt nemôže odvolať na okolnosti patriace do jej vlastnej oblasti zodpovednosti, ako je preskúmanie odvolaní a námietok z dôvodu chýb v databáze.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

114    Je potrebné uviesť, tak ako vyplýva z tabuľky uvedenej v bode C.1.1.4 súhrnnej správy, že Komisia pri pomoci v súvislosti s vikou a pomoci na hektár ryže uplatnila opravy, ktoré sa rovnajú zrážkam už uskutočneným v rámci mesačných preddavkov na základe článku 4 ods. 2 nariadenia č. 296/96.

115    Tiež je potrebné zdôrazniť, ako to urobila Komisia, že článok 4 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 296/96 predstavuje ustanovenie upravujúce výnimku, a preto musí byť predmetom reštriktívneho výkladu.

116    Okrem toho finančné výdavky, ktoré znáša EPUZF, sa musia vypočítať na základe predpokladu, že lehoty stanovené uplatniteľnou poľnohospodárskou právnou úpravou budú dodržané. Z toho vyplýva, že ak vnútroštátne orgány uskutočnia platbu pomoci po uplynutí lehoty, zaťažujú EPUZF neoprávnenými, a teda neuplatniteľnými výdavkami, ako potvrdzuje štvrté odôvodnenie nariadenia č. 296/96 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. októbra 1999, Taliansko/Komisia, C‑253/97, Zb. s. I‑7529, bod 126). Členský štát preto musí organizovať svoj systém kontrol tak, aby zohľadnil lehotu stanovenú pre platby pomoci v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1251/1999 (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. júna 2006, Grécko/Komisia, T‑251/04, neuverejnený v Zbierke, bod 76). Navyše prahová hodnota 4 % stanovená v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 296/96 slúži práve na to, aby umožnila členským štátom uskutočniť dodatočné kontroly, pričom tento článok spresňuje, že počet mesiacov oneskorenia nemá na platby, ktoré túto hodnotu neprekročia, nijaký vplyv.

117    Ako vyplýva zo spisu, orgány prefektúry Heraklion informovali ministerstvo poľnohospodárstva o prvých výsledkoch kontrol až 19. januára 2001, pričom ministerstvo v liste z 22. januára 2001 pripomenulo povinnosť uskutočniť nové kontroly v súlade s dokumentom č. VI/7105/98 (pozri bod 108 vyššie). Listom z 26. januára 2001 (piatok) toto ministerstvo požiadalo o predĺženie lehoty na platbu, ktorá mala uplynúť 31. januára, nespresnilo však, o aké plodiny ide, a nepredložilo súvisiace podporné dokumenty. Táto žiadosť bola Komisiou oprávnene zamietnutá faxom z 1. februára 2001 ako nepresná a najmä oneskorená.

118    Za týchto okolností Komisia v liste zo 6. novembra 2003 oprávnene zotrvala na svojom stanovisku, podľa ktorého potreba dodatočných kontrol, na ktorú sa odvolávali grécke orgány, nemá presiahnuť prahovú hodnotu 4 % (pozri bod 103 vyššie).

119    Grécka vláda teda nepreukázala, že podmienky uplatnenia článku 4 ods. 2 posledného pododseku nariadenia č. 296/96 boli pri oneskorených platbách pri pomoci v súvislosti s vikou splnené.

120    To isté platí, pokiaľ ide o pomoc na hektár ryže. Komisia oprávnene zdôrazňuje, že členský štát nemôže odôvodniť oneskorené platby tým, že sa odvolá na nedostatky vo vnútroštátnych postupoch a z nich vyplývajúce odvolania. Pokiaľ ide o argument založený na štrajku, o ktorý sa grécke orgány opierajú ako o vyššiu moc, nemožno ho prijať. Jediným dokumentom, ktorý súvisí s týmto argumentom, je list z prefektúry Imathia z 25. októbra 2001 adresovaný ministerstvu poľnohospodárstva, v ktorom sa vysvetľuje, že dotknutý štrajk má za následok oneskorené zaslanie výsledkov preskúmania odvolaní 30. apríla 2001. Uvedený štrajk spôsobil oneskorenie pri preskúmaní odvolaní podaných v dôsledku chýb pri platbe pomoci, čo je komplikácia, ktorú je potrebné pripísať členskému štátu. Grécka vláda nepredložila nijaký dôkaz o trvaní dotknutého štrajku ani o tom, či bol štrajk ohlásený, alebo nie. Tento žalobný dôvod zrušenia sa preto musí zamietnuť.

121    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že napadnuté rozhodnutie sa musí zrušiť v rozsahu, v akom Helénskej republike ukladá presnú opravu vo výške 200 146,68 eur za finančné roky 1996 až 1998 (pomoc pri spotrebe olivového oleja), kým v zostávajúcej časti sa žaloba musí zamietnuť.

 O trovách

122    Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania. Keďže Helénska republika nemala úspech vo väčšine žalobných dôvodov, je potrebné rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť 70 % trov konania Komisie a Komisia znáša 30 % svojich vlastných trov konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Rozhodnutie Komisie 2005/354/ES z 29. apríla 2005 o vylúčení z financovania Spoločenstva niektorých výdavkov uskutočňovaných niektorými členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) sa zrušuje v rozsahu, v akom Helénskej republike ukladá presnú opravu vo výške 200 146,68 eur za finančné roky 1996 až 1998 (pomoc pri spotrebe olivového oleja).

2.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.      Helénska republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť 70 % trov konania Komisie a Komisia znáša 30 % svojich vlastných trov konania.

Pirrung

Forwood

Papasavvas

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. septembra 2007.

Tajomník

 

      Predseda komory

E. Coulon

 

      J. Pirrung

Obsah


Právny rámec

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

O dôvodnosti žaloby

O plodinách pestovaných na ornej pôde

Právna úprava Spoločenstva

Súhrnná správa

O prvom žalobnom dôvode založenom na nepríslušnosti Komisie ratione temporis

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Súdom prvého stupňa

O druhom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení, skutkovom omyle a na nedostatočnom odôvodnení

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Súdom prvého stupňa

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení dokumentu č. VI/5330/97 a zásady proporcionality, na skutkovom omyle a nedostatočnom odôvodnení týkajúcom sa výšky dotknutej paušálnej opravy

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Súdom prvého stupňa

O olivovom oleji

Právna úprava Spoločenstva

Súhrnná správa

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O finančnom audite

Právna úprava Spoločenstva

Súhrnná správa

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O trovách


* Jazyk konania: gréčtina.