UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 11. septembra 2007

Vec F‑12/07

Elizabeth O’Connor

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Ostatní zamestnanci – Opätovne uzatvárané pracovné zmluvy dočasného, pomocného a zmluvného zamestnanca – Maximálna doba priznania dávok v nezamestnanosti – Prípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou E. O’Connor navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie z 5. apríla 2006, ktorým sa maximálna doba priznania dávok v nezamestnanosti stanovuje na 11 mesiacov a 25 dní

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne nedôvodná. Komisia Európskych spoločenstiev znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobkyne vrátane trov konania, ktoré žalobkyňa prípadne vynaložila v rámci žiadosti o právnu pomoc.

Abstrakt

1.      Úradníci – Dočasní zamestnanci a zmluvní zamestnanci – Dávky v nezamestnanosti – Maximálna doba priznania

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 28a ods. 4 článok 70 a článok 96 ods. 4)

2.      Konanie – Trovy konania – Žaloba čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne nedôvodná

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 87 ods. 3 prvý pododsek a článok 94 ods. 3)

1.      Ustanovenia článku 28a ods. 4 a článku 96 ods. 4 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov stanovujúce maximálnu dobu počas ktorej sa bývalému dočasnému zamestnancovi resp. bývalému zmluvnému zamestnancovi môžu vyplácať dávky v nezamestnanosti od Spoločenstiev, sa neuplatnia na bývalého pomocného zamestnanca, ktorý je podľa článku 70 uvedených podmienok prostredníctvom inštitúcie, ktorá ho zamestnáva, prihlásený do povinného vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia, a z tohto dôvodu sa mu môžu vyplácať dávky v nezamestnanosti iba z posledného uvedeného systému. Ustanovenia článku 28a ods. 4 a článku 96 ods. 4 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov teda neukladajú inštitúcii povinnosť, aby na účely stanovenia maximálnej doby pre vyplácanie dávok v nezamestnanosti od Spoločenstiev započítala obdobie, počas ktorého bol zamestnanec zamestnaný ako pomocný zamestnanec.

(pozri bod 20)

2.      V prípade, keď Súd pre verejnú službu zamietol žiadosť o právnu pomoc, pretože ho k tomu zaväzovali ustanovenia článku 94 ods. 3 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, keďže sa žaloba javila ako zjavne neprípustná alebo zjavne nedôvodná, je ale aj tak v rámci konania vo veci samej potrebné uplatniť ustanovenia článku 87 ods. 3 prvého pododseku rokovacieho poriadku a výnimočne uložiť administratíve povinnosť znášať vlastné trovy konania a zaviazať ju na náhradu všetkých trov konania vynaložených žalobcom vrátane nákladov, ktoré žalobca prípadne vynaložil v rámci jeho žiadosti o právnu pomoc, a to s prihliadnutím na ekonomickú situáciu žalobcu a na okolnosť, že sporné rozhodnutie v tejto veci bolo bez ďalšieho vysvetlenia v rozpore s údajmi, ktoré predtým uviedla príslušná služba.

(pozri body 32 a 33)