UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (samosudca)

z 18. júna 2013

Vec F‑143/11

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Zamietnutie žiadosti o náhradu výdavkov, vynaložených na účely konania, menovacím orgánom – Žaloba o neplatnosť, ktorá má rovnaký predmet ako návrh na určenie výšky trov konania – Zjavná neprípustnosť“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Marcuccio navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia Európskej komisie o zamietnutí jeho žiadosti zo 16. augusta 2011, ako aj o zaplatenie sumy 3 316,31 eura, zvýšenej o úroky z omeškania a penále, súvisiacej s časťou výdavkov vynaložených na účely konania vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdu pre verejnú službu z 15. februára 2011, Marcuccio/Komisia (F‑81/09, ďalej len „rozsudok z 15. februára 2011“, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑238/11 P)

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. L. Marcuccio znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Abstrakt

1.      Súdne konanie – Rozhodnutie prijaté odôvodneným uznesením – Podmienky – Žaloba, ktorá je zjavne neprípustná alebo zjavne bez právneho základu – Dosah

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 76)

2.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Podanie žaloby, ktorá má rovnaký predmet ako návrh na určenie výšky trov konania – Neprípustnosť

(Článok 270 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 92 ods. 1; služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.      Podľa článku 76 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ak je žaloba úplne alebo čiastočne zjavne neprípustná, môže tento súd rozhodnúť bez ďalšieho konania odôvodneným uznesením.

V tejto súvislosti pokiaľ sa rozhodovacie zloženie po prečítaní spisu považuje za dostatočne oboznámené s vecou prostredníctvom písomností spisu a je úplne presvedčené o zjavnej neprípustnosti žaloby a navyše sa domnieva, že pojednávanie by nemohlo priniesť v tejto súvislosti nijaký nový prvok, zamietnutie žaloby odôvodneným uznesením na základe článku 76 rokovacieho poriadku nielen prispieva k úspornosti konania, ale tiež šetrí výdavky účastníkom konania spojené s uskutočnením pojednávania.

(pozri body 16 a 17)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 25. apríla 2012, Oprea/Komisia, F‑108/11, bod 12 a tam citovaná judikatúra

2.      Právo verejnej služby Európskej únie upravuje osobitné konanie, v ktorom sa určuje výška trov konania v prípade, keď účastníci konania namietajú výšku a povahu trov konania, ktoré sa nahrádzajú v nadväznosti na rozhodnutie, ktorým Súd pre verejnú službu ukončil spor a rozhodol o náhrade trov konania. Podľa článku 92 ods. 1 jeho rokovacieho poriadku tak o námietke v súvislosti s výškou a povahou trov konania rozhodne Súd pre verejnú službu odôvodneným uznesením na návrh účastníka konania a po vypočutí pripomienok druhého účastníka konania.

Osobitné konanie stanovené v článku 92 ods. 1 rokovacieho poriadku smerujúce k určeniu trov konania vylučuje požadovanie rovnakých súm alebo súm vynaložených na rovnaký účel v rámci žaloby podanej podľa článkov 90 a 91 služobného poriadku. Žalobca teda nemôže podať na základe článku 270 ZFEÚ a článku 91 služobného poriadku žalobu, ktorá má v skutočnosti rovnaký predmet ako návrh na určenie výšky trov konania. Tak je to v prípade žaloby o neplatnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, ktorou žalobca žiada od menovacieho orgánu náhradu peňažnej sumy z dôvodu výdavkov vynaložených na účely konania.

(pozri body 19, 20 a 22)

Odkaz:

Súdny dvor: 16. júla 2009, Komisia/Schneider Electric, C‑440/07 P

Súd prvého stupňa: 11. júla 2007, Schneider Electric/Komisia, T‑351/03, bod 297

Súd pre verejnú službu: 10. novembra 2009, Marcuccio/Komisia, F‑70/07, bod 17; 20. júna 2011, Marcuccio/Komisia, F‑67/10, bod 21, rozhodnutie je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑475/11 P