ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 21. mája 2014
Vec T‑347/12 P
Dana Mocová
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Zmluva na dobu určitú – Rozhodnutie o neobnovení – Zamietnutie sťažnosti – Povinnosť odôvodnenia – Dôvod uvedený v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 13. júna 2012, Mocová/Komisia (F‑41/11, zatiaľ neuverejnený v Zbierke) a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Dana Mocová znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii v rámci tohto konania
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti – Následok – Podanie návrhu týkajúceho sa napadnutého aktu na súd – Výnimka – Rozhodnutie, ktoré nemá potvrdzujúcu povahu
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda v predmete a dôvode – Cieľ – Urovnanie sporu zmierom
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
3. Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek, článok 45 a článok 90 ods. 2)
4. Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda v predmete a dôvode – Dôvody a tvrdenia neobsiahnuté v sťažnosti, ale smerujúce k spochybneniu dôvodnosti odôvodnenia uvedeného v odpovedi na sťažnosť – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
5. Žaloby úradníkov – Posúdenie zákonnosti napadnutého aktu podľa skutkových a právnych okolností existujúcich v čase jeho prijatia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
1. Administratívna sťažnosť a jej explicitné alebo implicitné zamietnutie tvorí neoddeliteľnú súčasť komplexného konania a je iba jednou z podmienok, ktoré musia byť splnené pred podaním žaloby na súd. Za týchto podmienok má žaloba, aj keď formálne smerujúca proti zamietnutiu sťažnosti, za následok začatie konania súdu o akte spôsobujúcom ujmu, proti ktorému sa sťažnosť podala, okrem prípadu, keď dosah zamietnutia sťažnosti je odlišný od dosahu aktu, proti ktorému bola sťažnosť podaná. Výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti totiž nemusí byť s ohľadom na jeho obsah potvrdením aktu napadnutého žalobcom. To platí v prípade, ak rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti obsahuje opakovaný prieskum situácie žalobcu podľa nových právnych a skutkových okolností alebo ak mení alebo dopĺňa pôvodné rozhodnutie. V týchto prípadoch predstavuje zamietnutie sťažnosti akt podliehajúci preskúmaniu súdom, ktorý naň prihliada pri posúdení zákonnosti napadnutého aktu, dokonca ho považuje za akt spôsobujúci ujmu nahrádzajúci posledný menovaný akt.
(pozri bod 34)
Odkaz:
Všeobecný súd: 21. septembra 2011, Adjemian a i./Komisia, T‑325/09 P, Zb. s. II‑6515, bod 32 a tam citovaná judikatúra
2. Pravidlo súladu medzi žalobou a sťažnosťou má za cieľ predchádzať tomu, aby úradník alebo zamestnanec uplatňoval niektoré výhrady alebo všetky výhrady iba v štádiu konania pred súdom s tým dôsledkom, že akákoľvek možnosť mimosúdneho urovnania sporu je značne obmedzená. Za takých okolností administratíva, keďže nepozná s dostatočnou presnosťou výhrady alebo požiadavky dotknutej osoby, nemá žiadnu možnosť prípadne vyhovieť jej požiadavkám alebo ponúknuť mimosúdne riešenie a tak nepredložiť spor priamo na rozhodnutie súdu.
Cieľ, ktorým je umožniť, aby dotknutá osoba a administratíva mohli vyriešiť spor v štádiu pred podaním žaloby, však neznamená, že úradník má za každých okolností právo spochybňovať v štádiu pred podaním žaloby akýkoľvek nový dôvod, ktorý uvádza administratíva v rámci administratívneho štádia.
(pozri body 39 a 40)
Odkaz:
Súdny dvor: 23. októbra 1986, Schwiering/Dvor audítorov, 142/85, Zb. s. 3177, bod 11
Súd prvého stupňa: 12. marca 1996, Weir/Komisia, T‑361/94, Zb. VS s. I‑A‑121, II‑381, bod 27
3. Orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy síce nemá povinnosť odôvodniť rozhodnutie o povýšení, ani pokiaľ ide o osoby, pre ktoré je povýšenie určené, ani pokiaľ ide o nepovýšených úradníkov, má však povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie, ktorým zamieta sťažnosť podanú v súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku nepovýšeným úradníkom, pričom odôvodnenie tohto zamietajúceho rozhodnutia sa má zhodovať s odôvodnením rozhodnutia, proti ktorému bola namierená sťažnosť. Odôvodnenie treba predložiť najneskôr pri zamietnutí sťažnosti.
Recipročne uvedený orgán nie je povinný výslovne odpovedať na sťažnosť, ak samotné pôvodné rozhodnutie je odôvodnené.
(pozri body 41 a 42)
Odkaz:
Súdny dvor: 30. októbra 1974, Grassi/Rada, 188/73, Zb. s. 1099, bod 13; 16. decembra 1987, Delauche/Komisia, 111/86, Zb. s. 5345, bod 13; 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, Zb. s. I‑225, bod 13; 9. decembra 1993, Parlament/Volger, C‑115/92 P, Zb. s. I‑6549, bod 23
Súd prvého stupňa: 12. februára 1992, Volger/Parlament, T‑52/90, Zb. s. II‑121, bod 36; 6. júla 1999, Séché/Komisia, T‑112/96 a T‑115/96, Zb. VS s. I‑A‑115, II‑623, bod 76; 20. februára 2002, Roman Parra/Komisia, T‑117/01, Zb. VS s. I‑A‑27, II‑121, bod 26; 12. decembra 2002, Morello/Komisia, T‑338/00 a T‑376/00, Zb. VS s. I‑A‑301, II‑1457, bod 48; 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, Zb. VS s. I‑A‑253, II‑1169, bod 32
4. V rámci rešpektovania práva na účinnú súdnu ochranu a v situácii, keď sa sťažovateľ o odôvodnení aktu, ktorý má pre neho nepriaznivé účinky, dozvie prostredníctvom odpovede na jeho sťažnosť, alebo v situácii, ak uvedené odôvodnenie značne mení alebo dopĺňa odôvodnenie uvedené v predmetnom akte, akýkoľvek žalobný dôvod uvedený po prvýkrát v štádiu žaloby a smerujúci k spochybneniu dôvodov uvedených v odpovedi na sťažnosť treba považovať za prijateľný. V takých situáciách totiž dotknutá osoba nemala možnosť podrobne sa oboznámiť s konečnými dôvodmi, ktoré sú podkladom aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu.
(pozri bod 44)
5. Zákonnosť rozhodnutia sa musí posudzovať v závislosti od skutkových a právnych okolností, ktorými inštitúcia disponovala v čase, keď prijala uvedené rozhodnutie. Avšak vzhľadom na vyvíjajúcu sa povahu konania pred podaním žaloby, vypracovanie aktu určujúceho konečné stanovisko inštitúcie je ukončené pri prijatí odpovede orgánom oprávneným uzatvárať pracovné zmluvy na sťažnosť podanú dočasným zamestnancom. Z toho vyplýva, že zákonnosť konečného aktu spôsobujúceho uvedenému úradníkov ujmu sa posudzuje vzhľadom na skutkové a právne okolnosti, ktorými inštitúcia disponovala pri prijatí tejto odpovede, explicitnej alebo implicitnej, bez vplyvu na možnosť inštitúcie uviesť dodatočné spresnenia v štádiu konania pred súdom.
(pozri bod 45)