ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
z 24. novembra 2004 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Trojrozmerná ochranná známka – Tvar bielej a priehľadnej fľaše – Absolútny dôvod zamietnutia – Rozlišovacia spôsobilosť – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94“
Vo veci T‑393/02,
Henkel KGaA, so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko), v zastúpení: C. Osterrieth, advokát, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: U. Pfleghar a G. Schneider, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 3. októbra 2002 (vec R 313/2001‑4), týkajúcemu sa zápisu trojrozmerného označenia tvoreného tvarom bielej a priehľadnej fľaše,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory H. Legal, sudcovia V. Tiilia a M. Vilaras,
tajomník: J. Plingers, referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 27. decembra 2002,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 24. apríla 2003,
po pojednávaní z 10. júna 2004,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobca podal 5. mája 1999 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (ďalej len „Úrad“) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis tohto trojrozmerného označenia:
3 Farby, ktorých zápis žalobca požadoval v prihláške, sú priehľadná a biela.
4 Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 3 a 20 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 3: „Mydlá; bieliace prípravky a iné substancie na čistenie bielizne a šatstva; prípravky na čistenie a leštenie; voňavé čistiace prípravky; chemické prípravky na čistenie porcelánu, kameňa, dreva, skla, kovov a umelej hmoty“,
– trieda 20: „Nádoby z umelej hmoty pre tekuté, gélové a pastové prípravky“.
5 Listom z 28. septembra 2000 informoval prieskumový pracovník žalobcu, že ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a že z tohto dôvodu nie je podľa uvedeného ustanovenia spôsobilá na zápis. Prieskumový pracovník konštatoval, že fľaša obrátená hore dnom nie je v oblasti kozmetiky žiadnym spôsobom neobvyklá.
6 Listom z 9. októbra 2000 žalobca napadol nedostatok rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky. Podľa názoru žalobcu spojenie predmetného tvaru a farieb použitých pri jeho výrobe vytvára rozlišovaciu spôsobilosť.
7 Rozhodnutím z 23. marca 2001 prieskumový pracovník zamietol prihlášku podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
8 Dňa 28. marca 2001 podal žalobca podľa článku 59 nariadenia č. 40/94 na Úrad odvolanie proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka.
9 Rozhodnutím z 3. októbra 2002 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát Úradu odvolanie zamietol. Odvolací senát neuznal vlastnú rozlišovaciu spôsobilosť požadovanej ochrannej známky na účely článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. V podstate posúdil, že požadovaná ochranná známka je tvorená tvarom a farbou, ktoré sú v prípade nádob pre čistiace prostriedky obvyklé a že ich spojenie nemá akúkoľvek rozlišovaciu spôsobilosť. Podľa názoru odvolacieho senátu nie je žiaden zo znakov požadovaného označenia vnútorne rozlišujúci, a preto nie je pravdepodobné, že by priemerný spotrebiteľ, ktorý nevenuje veľkú pozornosť tvaru a farbe nádob pre pracie prostriedky, vnímal tieto znaky ako údaje ich obchodného pôvodu.
Návrhy účastníkov konania
10 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Úrad na náhradu trov konania.
11 Úrad navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
12 Žalobca uplatňuje v podstate jediný žalobný dôvod, v ktorom tvrdí porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
Tvrdenia účastníkov konania
13 Žalobca napáda posúdenie odvolacieho senátu, ktorý rozhodol, že požadovaná ochranná známka nemá akúkoľvek rozlišovaciu spôsobilosť. Ochranná známka má skutočnú rozlišovaciu spôsobilosť v prípade, keď môže byť verejnosťou chápaná ako prostriedok odlíšenia tovarov alebo služieb jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov. Rozlišovacia spôsobilosť môže byť posudzovaná len vo vzťahu k tovarom alebo službám, pre ktoré je podaná prihláška [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 1999, Procter & Gamble/ÚHVT (BABY-DRY), T‑163/98, Zb. s. II‑2383, bod 21].
14 Žalobca sa domnieva, že pokiaľ ide o výrobky, ktoré sú spotrebiteľovi ponúkané v tekutej forme, majú ich výrobcovia značnú voľnosť pri tvorbe obalu, v prejednávanej veci nádoby v tvare fľaše. Verejnosť si je tejto skutočnosti vedomá a rovnako vie, že výrobcovia vytvárajú a používajú obaly ako údaj o pôvode tovarov. Žalobca uvádza príklad fľaše Coca-Cola, ktorú považuje za dobre známu na celom svete, na preukázanie toho, že tvar fľaše môže označovať predovšetkým pôvod tovaru.
15 Pokiaľ ide o predmetný tvar, žalobca tvrdí, na základe príkladov, ktoré uvádza, že nádoba má veľké množstvo špecifických rysov, ktoré ju jasne odlišujú od iných nádob používaných pre podobné tovary. Žalobca opisuje ochrannú známku, ktorú požaduje zapísať, ako zvláštne plochú fľašu, tvar ktorej pri pohľade spredu pripomína geometrický tvar papierového šarkana, teda geometrický tvar, pri ktorom sú dva trojuholníky rôznej veľkosti, no so zarovnanými vyššími a nižšími bodmi, spojené spoločnou podstavou. Podľa názoru žalobcu je trojuholník, ktorý sa nachádza vyššie, v prípade, ak neberieme do úvahy zarovnanie, takmer rovnostranný, zatiaľ čo trojuholník, ktorý je nižšie, predstavuje trojuholník rovnoramenný. Okrem toho má fľaša uzáver.
16 Podľa žalobcovho opisu uzáver, ktorý je vyrobený z „nepriehľadnej umelej hmoty“ pozostáva v podstate zo základného prvku v tvare šesťstena, pri ktorom dĺžka hrán nachádzajúcich sa na stranách, a tých, ktoré sú na prednej strane, je približne v pomere jedna ku dvom. Uzáver, výška ktorého predstavuje približne 20 % celkovej výšky fľaše, má spredu a zozadu tvar písmena „V“, ktoré sa rozširuje smerom dopredu a spája sa s hranami na stranách tela fľaše. Štíhle telo fľaše sa nachádza nad uzáverom a je vyrobené z priehľadnej smotanovo bielej umelej hmoty. Vrch je zarovnaný, vytvárajúc tak zhora štvorcový povrch a spredu a zozadu mierne vypuklý povrch. Maximálna hĺbka tela fľaše v zásade zodpovedá dĺžke hrán na stranách uzáveru.
17 Okrem toho žalobca poukazuje na to, že predmetná nádoba sa zámerne líši od tradične dostupných tvarov používaných pre nádoby tohto druhu. Podľa názoru žalobcu sa nádoba vyznačuje veľkým množstvom uhlov, hrán a povrchov, ktoré jej dodávajú kryštalický vzhľad zdôraznený smotanovo bielou farbou. Nádoba využíva zámernú hranatosť a agresivitu, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazuje na skutočnosť, že sa predpokladá jej možné používanie ako nádoby pre toaletný čistiaci prostriedok, ktorú možno opätovne napĺňať. Žalobca tvrdí, že na rozdiel od iných nádob vytvára uzáver neoddeliteľnú súčasť celkového vzhľadu obalu, vytvárajúc týmto jednoliaty dojem. Nakoniec žalobca uvádza, že nádoba sa líši od známych tvarov tým, že je zvláštne plochá.
18 Žalobca poukazuje na to, že jeho ochranná známka bola zapísaná ako medzinárodná ochranná známka podľa protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochranných známok, prijatého v Madride 27. júna 1989. Jedenásť členských štátov Európskeho spoločenstva, konkrétne Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Portugalská republika a Fínska republika, proti tomuto zápisu nenamietali. Dánske kráľovstvo pôvodne uplatnilo dôvody zamietnutia, ale dánsky úrad pre ochranné známky napokon povolil, aby bola ochranná známka zapísaná, pričom uviedol, že takýto záver vyplýva z praxe Úradu týkajúcej sa trojrozmerných ochranných známok. Žalobca dodáva, že predmetné označenie bolo zapísané ako trojrozmerná ochranná známka vo Švajčiarsku.
19 Úrad tvrdí, že odvolací senát správne posúdil, že predmetné trojrozmerné označenie nemá akúkoľvek rozlišovaciu spôsobilosť.
20 Aby mohol obal výrobku tvoriť ochrannú známku, musí byť spôsobilý na to, aby v mysli spotrebiteľa pôsobil ako údaj pôvodu výrobku, a tak ovplyvňoval rozhodnutie spotrebiteľa o nákupe, pričom so zreteľom na uvedené ide len o taký prípad, keď obal výrobku môže zaručiť totožnosť pôvodu výrobku, teda že všetky takto označené tovary vznikali pod kontrolou jednotlivého podniku (rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb. s. I‑5507, bod 28).
21 Úrad predovšetkým tvrdí, že obal tovarov, ktoré nemôžu byť distribuované nezabalené, je spotrebiteľmi vnímaný len ako obal, ktorý má chrániť tovary. V prípade, ak ide o hromadne vyrábané tovary, ako sú tie, o ktoré ide v prejednávanej veci, spotrebitelia nespájajú tvar alebo obal výrobku s údajom jeho obchodného pôvodu. Spotrebitelia by vnímali samotný obal výrobku ako údaj jeho pôvodu len v prípade, ak by bol samotný obal prezentovaný spôsobom, ktorý pritiahol ich pozornosť, napríklad v prípade, ak by sa obal zreteľne líšil od iných obalov používaných pre dotknuté tovary. Úrad poukazuje na rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. februára 2002, Mag Instrument/ÚHVT (Tvar vreckových bateriek) (T‑88/00, Zb. s. II‑467, bod 37), v ktorom sa konštatuje, že v prípade, ak sú príslušní spotrebitelia zvyknutí vidieť tvary, podobné tým, ktoré sú predmetom sporu, v širokej rozmanitosti vzorov, je potrebné poznamenať, že tieto tvary sa zdajú skôr ako varianty niektorého z týchto obvyklých tvarov, než údaj obchodného pôvodu tovarov.
22 Podľa názoru Úradu to znamená, že je potrebné zistiť, aký dojem by vyvolával obal u cieľového spotrebiteľa. Je preto nevyhnutné zobrať do úvahy pravdepodobné očakávania priemerného spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný (rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 1998, Gut Springenheide a Tusky, C‑210/96, Zb. s. I‑4657, bod 31).
23 Úrad tiež tvrdí, že odvolací senát správne posúdil vnímanie označenia príslušnou verejnosťou. Hoci vzhľad predmetnej nádoby skutočne vykazuje určité individuálne vlastnosti, ako sú tvar a farby, ktoré ju odlišujú od nádob pre tovary rovnakého druhu obvykle používaných na trhu, nestačí to na to, aby mala rozlišovaciu spôsobilosť, na existenciu ktorej sa vyžaduje, aby ju spotrebitelia mohli vnímať ako údaj o pôvode tovaru.
24 Pokiaľ ide o možné individuálne vlastnosti farieb, Úrad tvrdí, že skúsenosť vo všeobecnosti ukazuje, že voľba bieleho uzáveru alebo priehľadného tela fľaše je v dotknutej oblasti veľmi rozšírená. Zvolené farby tak nebolo možné považovať za neobvyklé. Podľa názoru Úradu neznamená voľba priehľadného tela voľbu farby vo vlastnom slova zmysle. V prípade, keď môže spotrebiteľ priamo vnímať látku obsiahnutú v nádobe a farbu tejto látky, stráca nádoba svoju dôležitosť.
25 Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého možno tvar nádoby zreteľne odlíšiť od nádob iných toaletných čistiacich prostriedkov, Úrad poznamenáva, že žalobca podal prihlášku pre rozličné tovary patriace do triedy 3 a 20, pričom ide o rozsiahly zoznam zahŕňajúci aj tuby na zubnú pastu, nádoby na kozmetické výrobky, napríklad sprchové gély, alebo na prostriedky na umývanie riadu, pre ktoré je predmetný tvar bežne používaný. Hoci žalobca predpokladá používanie požadovaného tvaru len pre toaletné čistiace prostriedky, Úrad tvrdí, že sa od neho vyžaduje, aby posúdil rozlišovaciu spôsobilosť požadovaného tvaru vo vzťahu k všetkým tovarom obsiahnutým v prihláške ochrannej známky Spoločenstva.
26 Úrad pripúšťa, že je možné, že určité množstvo nádob dostupných na trhu má tvar, ktorý sa líši od označenia, ktoré žalobca požaduje zapísať. To však v žiadnom prípade neznamená, že predmetné označenie je vnútorne rozlišujúce. Podľa názoru Úradu musí mať zvolený tvar špecifické vlastnosti, ktoré sú spôsobilé pritiahnuť pozornosť spotrebiteľov, čo znamená, že sa musí sám osebe líšiť od tvarov, ktoré sú obvyklé. Okrem toho skutočnosť, že nádoba na pracie a čistiace prostriedky je schopná stáť, nemá takú povahu, aby zakladala špecifickú vlastnosť spôsobilú pritiahnuť pozornosť spotrebiteľov, naopak, takáto forma prezentácie je relatívne rozšírená, napríklad pre zubné pasty. V prejednávanej veci Úrad tvrdí, že spotrebitelia nemôžu z druhu obalu zvoleného pre pracie a čistiace prostriedky usúdiť, že má pôsobiť ako údaj obchodného pôvodu tovarov. Úrad preto tvrdí, že dokonca ani spojenie prvkov nádoby nemôže viesť spotrebiteľov k tomu, aby vnímali tvar, ktorý žalobca požaduje zapísať inak ako jednoduchú podobu obalu, čo znamená, že spotrebitelia by nevnímali obchodný pôvod tovarov.
27 Úrad z týchto dôvodov uzatvára, že označenie, ktoré žalobca požaduje zapísať, nemá zo žiadneho hľadiska minimálny stupeň rozlišovacej spôsobilosti potrebnej pre zápis.
28 Okrem toho, pokiaľ ide o národne zápisy, Úrad pripúšťa, že je žiaduce, aby bola prax členských štátov a Úradu rovnaká, ale z pohľadu práva nie sú vnútroštátne úrady viazané rozhodnutiami Úradu a naopak. Zápisy uskutočnené v členských štátoch tak sú okolnosťou, ktorú možno zobrať do úvahy, avšak bez toho, aby bola rozhodujúca [rozsudok Súdu prvého stupňa z 31. januára 2001, Mitsubishi HiTec Paper Bielefeld/ÚHVT (Giroform), T‑331/99, Zb. s. II‑433, bod 26].
Posúdenie Súdom prvého stupňa
29 V súlade s článkom 4 nariadenia č. 40/94 môže tvar výrobku alebo jeho obalu tvoriť ochrannú známku Spoločenstva za predpokladu, že je spôsobilý rozlíšiť tovary jedného podniku od tovarov iných podnikov. Okrem toho článok 7 ods. 1 tohto nariadenia ustanovuje, že „ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť“ sa nezapíšu do registra.
30 Na úvod je potrebné poznamenať, že podľa judikatúry sú ochrannými známkami, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 predovšetkým tie, ktoré sú z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti obvykle používané v obchodnom styku pri prezentácii dotknutých tovarov alebo služieb, alebo v súvislosti s ktorými prinajmenšom existuje konkrétny dôkaz opodstatňujúci záver, že sú na takéto použitie spôsobilé [rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. novembra 2002, Bosch/ÚHVT (Kit Pro a Kit Super Pro), T‑79/01 a T‑86/01, Zb. s. II‑4881, bod 19, a z 3. decembra 2003, Nestlé Waters France/ÚHVT (Tvar fľašky), T‑305/02, Zb. s. II-5207, bod 28]. Okrem toho označenia, na ktoré odkazuje toto ustanovenie, nie sú spôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, ktorou je označenie pôvodu tovarov alebo služieb, aby tak umožnili spotrebiteľovi, ktorý ich nadobúda, pri príležitosti nasledujúceho nákupu tovarov alebo získavania služieb zopakovať svoju skúsenosť, ak sa ukázala ako pozitívna, alebo sa jej vyhnúť, ak sa ukázala ako negatívna [rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. februára 2002, Rewe-Zentral/ÚHVT (LITE), T‑79/00, Zb. s. II‑705, bod 26; Kit Pro a Kit Super Pro, už citovaný, bod 19; z 30. apríla 2003, Axions a Belce/ÚHVT (Tvar cigary hnedej farby a tvar zlatého ingotu), T‑324/01 a T‑110/02, Zb. s. II‑1897, bod 29, a Tvar fľašky, už citovaný, bod 28].
31 Navyše, pokiaľ ide o trojrozmerné ochranné známky, platí, že čím viac sa tvar, ktorého zápis sa požaduje, podobá na najpravdepodobnejší tvar, ktorý má dotknutý výrobok, tým je väčšia pravdepodobnosť, že tento tvar nemá akúkoľvek rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Naopak, ochranná známka, ktorá sa významne odchyľuje od noriem alebo zvykov odvetvia a týmto spôsobom plní svoju základnú funkciu, má rozlišovaciu spôsobilosť (rozsudky Súdneho dvora z 12. februára 2004, Henkel, C‑218/02, Zb. s. I‑1241, bod 49, a z 29. apríla 2004, Henkel/ÚHVT, C‑456/01 P a C‑457/01 P, Zb. s. I‑5089, bod 39).
32 Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky musí byť posudzovaná po prvé vo vzťahu k tovarom alebo službám, pre ktoré sa požaduje jej zápis, a po druhé vo vzťahu k spôsobu, ktorým vníma ochrannú známku príslušná skupina verejnosti (rozsudky LITE, už citovaný, bod 27, a Kit Pro a Kit Super Pro, už citovaný, bod 20).
33 Je potrebné poukázať na to, že výrobky, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, sú tovarmi každodennej spotreby určenými pre všetkých spotrebiteľov. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky, ktorej zápis sa požaduje, musí byť z tohto dôvodu posudzovaná so zreteľom na predpokladané očakávanie priemerného spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný (rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, Zb. s. I‑3819, bod 26).
34 Ďalej je potrebné poznamenať, že spôsob vnímania ochranných známok príslušnou skupinou verejnosti je ovplyvnený úrovňou pozornosti, ktorá sa môže líšiť v závislosti od kategórie dotknutých tovarov alebo služieb (pozri analogicky rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný, bod 26). Je dobre známe, že všetky podnikateľské subjekty vykonávajúce činnosť na trhu s pracími a čistiacimi prostriedkami, ktorý je vysoko konkurenčný, sú konfrontované s technickou nevyhnutnosťou existencie obalov potrebných na predaj týchto výrobkov a potrebou ich označenia. Za týchto podmienok sú tieto subjekty silne motivované k tomu, aby ich výrobky boli vo vzťahu k výrobkom ich konkurentov rozpoznateľné, predovšetkým pokiaľ ide o ich vzhľad a vzhľad ich obalu, s cieľom pritiahnuť pozornosť spotrebiteľa. Z tohto dôvodu sa zdá, že priemerný spotrebiteľ je plne spôsobilý vnímať tvar obalu dotknutých tovarov ako údaj ich obchodného pôvodu do tej miery, v akej má tento tvar vlastnosti postačujúce na to, aby udržali jeho pozornosť (pozri v tomto zmysle rozsudok Tvar fľašky, už citovaný, bod 34).
35 Okrem toho je potrebné uviesť, že článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 nerozlišuje medzi rozličnými kategóriami ochranných známok. Z tohto dôvodu nie je vhodné uplatňovať pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti trojrozmerných ochranných známok tvorených tvarom samotných tovarov alebo tvarom obalu týchto tovarov, prísnejšie kritéria než v prípade iných kategórií ochranných známok (pozri v tomto zmysle rozsudok Tvar fľašky, už citovaný, bod 35).
36 V napadnutom rozhodnutí odvolací senát rozhodol, že ochranná známka, ktorej zápis sa požadoval, nemá rozlišovaciu spôsobilosť, pričom dospel k záveru, že „predmetné označenie je v podstate tvorené nádobou, tvar ktorej pripomína obrátenú hrušku z dôvodu, že jeden koniec je širší a druhý sa zužuje, pričom strany sú viac alebo menej ploché“. Ďalej konštatoval, že „žiadny z týchto znakov sa nezdá byť rozlišujúci bez ohľadu na to, či sú posudzované jednotlivo alebo vo svojom súhrne“, že „predmetný tvar nemôže byť preto považovaný za vnútorne rozlišujúci“, že „ani zarovnané strany, ani plochá spodná a vrchná časť podstatne nemenia celkový dojem vyvolávaný týmto tvarom“ a že „je nepravdepodobné, že by si dotknutý spotrebiteľ tieto znaky všimol a vnímal ich ako označujúce určitý obchodný pôvod“. Pokiaľ ide o spojenie farieb požadovaných pre predmetný tvar, odvolací senát rozhodol, že ani toto spojenie nijako nezvyšuje rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky. Odvolací senát sa z tohto dôvodu domnieva, že „nie je možné, aby označenie, ktoré má minimálny stupeň rozlišovacej spôsobilosti bolo tvorené spojením týchto trojrozmerných znakov s nerozlišujúcou farbou“.
37 Je potrebné poukázať na to, že pre posúdenie, či tvar predmetnej fľaše môže byť verejnosťou vnímaný ako údaj pôvodu, je potrebné analyzovať celkový dojem vyvolávaný touto fľašou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, Zb. s. I‑6191, bod 23, a rozsudok Tvar fľašky, už citovaný, bod 39).
38 V prejednávanej veci je požadovaná ochranná známka tvorená tvarom bielej a priehľadnej fľaše. Pozostáva z nádoby z umelej hmoty, vyrobenej z priehľadného tela a bieleho uzáveru. Predná a zadná strana uzáveru predstavujú tvar písmena „V“, ktoré sa rozširuje smerom dopredu a spája s hranami nachádzajúcimi sa na stranách tela fľaše. Nádoba je postavená na uzávere, hore dnom.
39 Pokiaľ ide o posúdenie rozličných prvkov, je potrebné poukázať na to, že označenie tvorené spojením prvkov, z ktorých žiaden nemá rozlišovaciu spôsobilosť, môže byť rozlišujúce za predpokladu, že existuje konkrétny dôkaz, ako napríklad spôsob spojenia rôznych prvkov, ktorý preukazuje, že označenie má inú kvalitu ako jednoduchý súhrn jeho častí (pozri v tomto zmysle rozsudok Kit Pro a Kit Super Pro, už citovaný, bod 29, a rozsudok Tvar fľašky, už citovaný, bod 40).
40 Konkrétne, pokiaľ ide o predmetný tvar, z preskúmania všetkých dokumentov predložených účastníkmi konania počas pojednávania Súdu prvého stupňa vyplýva, že spojenie prvkov je skutočne špecifické a nemožno ho považovať za úplne obvyklé pre všetky dotknuté výrobky. Je potrebné poznamenať, že nádoba, ktorej zápis ako ochrannej známky sa požaduje, má určité špecifické vlastnosti, ktoré ju odlišujú od nádob na pracie a čistiace prostriedky obvykle používaných na trhu. V tomto ohľade je potrebné skonštatovať, tak ako tvrdí žalobca, že predmetná nádoba je zvláštne hranatá a že tieto uhly, hrany a povrchy spôsobujú, že sa podobá na kryštál. Nádoba okrem toho poskytuje jednoliaty dojem, keďže uzáver nádoby tvorí neoddeliteľnú súčasť vzhľadu ako celku. Napokon, nádoba je zvláštne plochá. Toto spojenie dáva predmetnej fľaši zvláštny a neobvyklý vzhľad, ktorý je spôsobilý udržať pozornosť príslušnej skupiny verejnosti a umožniť, aby verejnosť, oboznámená s tvarom obalu predmetných tovarov, odlíšila tovary, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky od tovarov s odlišným obchodným pôvodom [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003, Daimler Chrysler/ÚHVT (Maska chladiča), T‑128/01, Zb. s. II‑701, body 46 až 48, a rozsudok Tvar fľašky, už citovaný, bod 41].
41 Okrem toho, berúc do úvahy nádoby používané pre podobné výrobky a predovšetkým s prihliadnutím na príklady uvedené žalobcom, je nevyhnutné rozhodnúť, že biely a priehľadný zovňajšok fľaše neovplyvňuje rozlišovaciu spôsobilosť označenia, ktoré žalobca požaduje zapísať.
42 Na záver je potrebné zdôrazniť, že už minimálny stupeň rozlišovacej spôsobilosť stačí na to, aby nebolo možné uplatniť dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T‑34/00, Zb. s. II‑683, bod 39 a v tomto zmysle aj rozsudok Maska chladiča, už citovaný, bod 49]. Z tohto dôvodu je nevyhnutné rozhodnúť, že požadovaná ochranná známka, braná do úvahy ako celok, má minimálny stupeň potrebnej rozlišovacej spôsobilosti, keďže, ako už bolo spomenuté vyššie, je tvorená spojením špecificky prezentovaných prvkov, ktoré ju odlišujú od iných tvarov dostupných na trhu pre dotknuté výrobky.
43 Navyše je potrebné poukázať na to, že jedenásť členských štátov tvoriacich Európske spoločenstvo v čase, keď bola podaná prihláška, nenamietalo proti zápisu rovnakého tvaru ako medzinárodnej ochrannej známky podľa Madridského systému pre medzinárodný zápis ochranných známok. Z tohto dôvodu je ochranná známka v jedenástich členských štátoch, konkrétne v Belgicku, Dánsku, Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Luxembursku, Holandsku, Rakúsku, Portugalsku a Fínsku, chránená v rovnakom rozsahu, ako keby bola zapísaná priamo vnútroštátnym úradom pre ochranné známky v príslušnej krajine.
44 Je pravda, ako odvolací senát správne uviedol v napadnutom rozhodnutí, že Úrad musí v každej veci vykonať nezávislé posúdenie.
45 V tomto zmysle je režim ochrannej známky Spoločenstva autonómnym systémom s vlastnou sústavou charakteristických cieľov a pravidiel; je sebestačný a uplatňuje sa nezávisle od akéhokoľvek vnútroštátneho systému [rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2000, Messe München/ÚHVT (electronica), T‑32/00, Zb. s. II‑3829, bod 47]. Z tohto dôvodu musí byť zápisu schopná povaha označenia ako ochrannej známky Spoločenstva posudzovaná výlučne na základe príslušnej právnej úpravy Spoločenstva. Úrad, respektíve súdy Spoločenstva, nie sú v dôsledku toho viazané rozhodnutiami prijatými v členských štátoch alebo tretích krajinách, ktorými sa táto povaha označenia uznala a označenie bolo zapísané ako národná ochranná známka (rozsudok Tvar vreckových bateriek, už citovaný, bod 41).
46 Napriek tomu sú zápisy už uskutočnené v členských štátoch okolnosťou, ktorá, bez toho, aby bola rozhodujúca, môže byť zohľadnená pre potreby zápisu ochrannej známky Spoločenstva [rozsudky Súdu prvého stupňa zo 16. februára 2000, Procter & Gamble/ÚHVT (Tvar mydla), T‑122/99, Zb. s. II‑265, bod 61; z 31. januára 2001, Sunrider/ÚHVT (VITALITE), T‑24/00, Zb. s. II‑449, bod 33, a z 19. septembra 2001, Henkel/ÚHVT (Červená a biela okrúhla tableta), T‑337/99, Zb. s. II‑2597, bod 58]. Tieto zápisy tak môžu poskytnúť analytický podklad pri posudzovaní prihlášky ochrannej známky Spoločenstva [rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. novembra 2003, HERON Robotunits/ÚHVT (ROBOTUNITS), T‑222/02, Zb. s. II-4995, bod 52].
47 Ako Súd prvého stupňa uviedol v bode 40 tohto rozsudku, požadovaná trojrozmerná ochranná známka je neobvyklá a spôsobilá umožniť odlíšenie predmetných výrobkov od tých s odlišným obchodným pôvodom. Toto stanovisko je podporované tým, že v jedenástich členských štátoch bola v prospech žalobcu zapísaná trojrozmerná ochranná známka s rovnakým tvarom, aký má ochranná známka, ktorú požaduje zapísať v prejednávanej veci.
48 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ostatných tvrdeniach uplatnených žalobcom, že odvolací senát pochybil, keď rozhodol, že požadovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
49 Žalobný dôvod je preto potrebné považovať za dôvodný a napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené.
O trovách
50 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
51 Keďže Úrad nemal vo veci úspech, je opodstatnené, na základe návrhu žalobcu, zaviazať ho na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 3. októbra 2002 (vec R 313/2001‑4) sa zrušuje.
2. Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. novembra 2004.