Vec T‑82/14

Copernicus‑Trademarks Ltd

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo

„Ochranná známka Európskej únie – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Slovná ochranná známka Európskej únie LUCEO – Absolútny dôvod zamietnutia – Nekonanie v dobrej viere pri podávaní prihlášky – Článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) zo 7. júla 2016

1.      Súdne konanie – Preskúmanie veci samej pred preskúmaním prípustnosti – Prípustnosť

2.      Ochranná známka Európskej únie – Vzdanie sa, výmaz a neplatnosť – Absolútne dôvody neplatnosti – Prihlasovateľ nekonajúci v dobrej viere pri podávaní prihlášky ochrannej známky – Kritériá posúdenia – Zohľadnenie všetkých relevantných faktorov, ktoré existovali v okamihu podania prihlášky – Úmysel prihlasovateľa – Pôvod namietaného označenia – Obchodná logika, ktorá viedla k podaniu prihlášky na zápis namietaného označenia ako ochrannej známky Európskej únie – Chronológia udalostí, ktoré charakterizovali podanie prihlášky ochrannej známky

[Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 52 ods. 1 písm. b)]

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 21)

2.      Pojem nekonanie v dobrej viere uvedený v článku 52 ods.1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie sa vzťahuje na subjektívnu pohnútku osoby podávajúcej prihlášku ochrannej známky, t. j. na nečestný úmysel alebo iný nepoctivý dôvod. Tento pojem zahrnuje správanie, ktoré sa odchyľuje od uznávaných zásad etického správania alebo poctivých zvykov v priemysle alebo obchode.

Na účely posúdenia toho, či prihlasovateľ nekonal v dobrej viere, je potrebné najmä preskúmať, či zamýšľa používať prihlasovanú ochrannú známku. V tomto kontexte treba pripomenúť, že základnou funkciou ochrannej známky je zaručiť spotrebiteľovi alebo konečnému používateľovi totožnosť pôvodu tovaru alebo dotknutej služby, a zároveň mu umožniť odlíšiť tento tovar alebo túto službu bez možnej zámeny od tovarov alebo služieb iného pôvodu.

Úmysel brániť tretej osobe v predaji určitého tovaru môže byť za určitých okolností znakom toho, že prihlasovateľ nekoná v dobrej viere. O takýto prípad ide najmä vtedy, ak sa následne ukáže, že tento prihlasovateľ si dal zapísať určité označenie ako ochrannú známku Európskej únie bez toho, aby zamýšľal toto označenie používať, teda výlučne s cieľom zabrániť vstupu tretej osoby na trh.

Úmysel prihlasovateľa v relevantnom okamihu predstavuje subjektívny prvok, ktorý treba posúdiť pri zohľadnení všetkých relevantných faktorov, ktoré sa týkajú prejednávanej veci a ktoré existujú v čase podania prihlášky na účely zápisu označenia ako ochrannej známky Európskej únie. Táto pohnútka sa obvykle preukazuje odkazom na objektívne kritériá, ktorých súčasťou je najmä obchodná logika, do ktorej patrí podanie prihlášky.

V rámci globálneho posúdenia vykonaného na základe článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 možno tiež zohľadniť pôvod sporného označenia a jeho používanie od jeho vytvorenia, obchodnú logiku, ktorá viedla k podaniu prihlášky na účely zápisu tohto označenia ako ochrannej známky Európskej únie, ako aj chronológiu udalostí, ktoré charakterizujú uvedené podanie.

Prihlasovateľovi, ktorý zamýšľa vychádzať z tohto dôvodu absolútnej neplatnosti, prináleží preukázať okolnosti, ktoré umožňujú prijať záver, že majiteľ ochrannej známky Európskej únie nekonal pri podávaní prihlášky tejto ochrannej známky v dobrej viere.

(pozri body 28 – 33)