ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 18. júla 2013 (*)
„Ochranné známky – Nariadenie (ES) č. 207/2009 – Článok 9 ods. 1 písm. b) a c), článok 15 ods. 1a článok 51 ods. 1 písm. a) – Dôvody na zrušenie – Pojem ,riadne používanie‘ – Ochranná známka používaná v kombinácii s inou ochrannou známkou alebo ako časť kombinovanej ochrannej známky – Farba alebo kombinácia farieb, v ktorých sa ochranná známka používa – Dobré meno“
Vo veci C‑252/12,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) (Spojené kráľovstvo) z 26. apríla 2012 a doručený Súdnemu dvoru 16. mája 2012, ktorý súvisí s konaním:
Specsavers International Healthcare Ltd,
Specsavers BV,
Specsavers Optical Group Ltd,
Specsavers Optical Superstores Ltd
proti
Asda Stores Ltd,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory M. Ilešič (spravodajca), sudcovia E. Jarašiūnas, A. Ó Caoimh, C. Toader a C. G. Fernlund,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. marca 2013,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Specsavers International Healthcare Ltd, Specsavers BV, Specsavers Optical Group Ltd a Specsavers Optical Superstores Ltd, v zastúpení: A. Gold a K. Mattila, solicitors, ako aj J. Mellor a A. Speck, QC,
– vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: L. Christie, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci S. Malynicz, barrister,
– nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze, J. Kemper a V. Cramer, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: F. Bulst a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9 ods. 1 písm. b) a c), článku 15 ods. 1 a článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Specsavers International Healthcare Ltd, Specsavers BV, Specsavers Optical Group Ltd a Specsavers Optical Superstores Ltd (ďalej len „skupina Specsavers“) a Asda Stores Ltd (ďalej len „Asda“) týkajúceho sa údajného porušenia práv z ochranných známok Spoločenstva, ktoré si nechala zapísať skupina Specsavers.
Právny rámec
Medzinárodné právo
3 Článok 5 bod C ods. 1 a 2 Dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva podpísaného v Paríži 20. marca 1883, naposledy revidovaného v Štokholme 14. júla 1967 a zmeneného a doplneného 28. septembra 1979 (Zbierka dohovorov Spojených národov, zv. 828, č. 11851, s. 305, ďalej len „Parížsky dohovor“), stanovuje:
„1. Ak je v niektorej krajine používanie zapísanej známky povinné, smie sa zápis zrušiť len po primeranej lehote a vtedy, keď účastník neospravedlní, prečo známku nevyužíval.
2. Ak majiteľ používa továrenskú alebo obchodnú známku v podobe, ktorá sa líši svojimi prvkami, ktoré nemenia rozlišovaciu povahu známky, od podoby, v ktorej bola v niektorej únijnej krajine [na ochranu priemyselného vlastníctva zriadenej na základe článku 1 Parížskeho dohovoru] zapísaná, neprivodí to výmaz zápisu a nezmenší to ochranu udelenú známke.“
Právo Únie
4 Odôvodnenie 10 nariadenia č. 207/2009 znie takto:
„Neexistuje žiadne opodstatnenie chrániť ochranné známky Spoločenstva alebo voči nim chrániť akúkoľvek ochrannú známku, ktorá bola zapísaná už skôr, s výnimkou prípadov, keď sa ochranné známky skutočne používajú.“
5 Článok 7 uvedeného nariadenia s názvom „Absolútne dôvody zamietnutia“ stanovuje:
„1. Do registra sa nezapíšu:
…
b) ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť;
c) ochranné známky, ktoré tvoria výlučne označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných vlastností tovarov alebo služieb;
d) ochranné známky, ktoré pozostávajú výlučne z označení alebo znakov, ktoré sa stali obvyklými v bežnom jazyku alebo v zachovávaných a zaužívaných poctivých obchodných zvyklostiach;
…
3. Odsek 1 písm. b), c) a d) sa nebudú uplatňovať, ak ochranná známka získala rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ ide o tovary alebo služby, o ktorých zápis sa žiada, v dôsledku jej používania.“
6 Článok 9 ods. 1 tohto nariadenia nazvaný „Práva z ochrannej známky spoločenstva“ stanovuje:
„K ochrannej známke Spoločenstva vzniká majiteľovi výhradné právo. Majiteľ je oprávnený zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, používať v obchodnom styku:
…
b) akékoľvek označenie, kde vzhľadom na jeho zhodnosť alebo podobnosť s ochrannou známkou Spoločenstva a zhodnosť alebo podobnosť s tovarmi alebo službami, ktoré sú chránené ochrannou známkou Spoločenstva a označením, existuje pravdepodobnosť zámeny verejnosťou; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa pravdepodobnosť asociácie označenia s ochrannou známkou;
c) akékoľvek označenie, ktoré je zhodné alebo podobné ochrannej známke Spoločenstva, pokiaľ ide o tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým tovarom alebo službám, pre ktoré je zapísaná ochranná známka Spoločenstva, pokiaľ ide o ochrannú známku, ktorá má v rámci [Únie] dobré meno a pokiaľ by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neprávom ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky Spoločenstva.“
7 Článok 15 ods. 1 tohto nariadenia s názvom „Používanie ochranných známok Spoločenstva“ znie takto:
„Ak počas obdobia piatich rokov po zápise majiteľ nepoužíval riadne ochrannú známku Spoločenstva v [Únii] v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná, alebo ak takéto používanie bolo pozastavené nepretržite päť rokov, ochranná známka Spoločenstva je predmetom sankcií uvedených v tomto nariadení, pokiaľ neexistujú oprávnené dôvody jej nepoužívania.
Za používanie v zmysle odseku 1 sa považuje taktiež:
a) používanie ochrannej známky Spoločenstva v podobe, ktorá sa líši od podoby, v akej bola zapísaná, v prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky;
…“
8 Článok 51 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 s názvom „Dôvody na zrušenie“ stanovuje:
„Práva majiteľa ochrannej známky Spoločenstva sa vyhlásia za zrušené na základe návrhu podaného [Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)] alebo na základe vzájomného návrhu v konaní o porušení:
a) ak sa nepretržite počas piatich rokov ochranná známka riadne nepoužívala v [Únii] v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná, a pre jej nepoužívanie neexistujú žiadne náležité dôvody; žiadna osoba však nemôže podať návrh na zrušenie práv majiteľa ochrannej známky Spoločenstva v prípade, ak sa počas obdobia medzi uplynutím päťročného obdobia a podaním návrhu alebo vzájomného návrhu skutočné používanie ochrannej známky začalo alebo obnovilo; začatie alebo obnova používania v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu alebo vzájomného návrhu, ktoré sa začalo najskôr po uplynutí nepretržitého obdobia piatich rokov nepoužívania, sa však nebude brať do úvahy tam, kde dôjde k prípravám na začatie alebo obnovu používania iba po tom, ako sa majiteľ dozvedel, že možno podať návrh alebo vzájomný návrh;
…“
Skutkové okolnosti vo veci samej a prejudiciálne otázky
9 V októbri 2009 spoločnosť Asda, majiteľka reťazca supermarketov, zahájila reklamnú kampaň na optické výrobky zameranú na skupinu Specsavers, ktorá v tom čase bola najväčším obchodným reťazcom s optikou v Spojenom kráľovstve a hlavným konkurentom spoločnosti Asda. V rámci tejto kampane Asda použila slogany „Be a real spec saver at Asda“ a „Spec savings at ASDA“, ako aj tieto logá:
10 Krátko po začiatku tejto kampane 19. októbra 2009 skupina Specsavers podala žalobu na High Court of Justice (England & Wales) (Civil division) proti spoločnosti Asda založenú na porušení práv z týchto ochranných známok Spoločenstva:
– slovné ochranné známky Spoločenstva č. 1321298 a č. 3418928, obsahujúce slovo „Specsavers“,
– obrazové ochranné známky Spoločenstva č. 449256 a č. 1321348, ktoré zahŕňajú toto označenie (ďalej len „ochranná známka s vytieňovaným logom“):
– obrazová ochranná známka Spoločenstva č. 5608385, ktorá zahŕňa toto označenie:
– a obrazová ochranná známka Spoločenstva č. 1358589, ktorá zahŕňa toto označenie (ďalej len „ochranná známka s logom bez textu“):
11 V rozsudku zo 6. októbra 2010 High Court of Justice (England & Wales) rozhodol, že Asda neporušila práva z ochranných známok Spoločenstva skupiny Specsavers. Tento súd okrem toho rozhodol o zrušení práv z ochrannej známky s logom bez textu pre jej nepoužívanie. Skupina Specsavers podala odvolanie proti tomuto rozsudku na Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division).
12 Rozsudkom z 31. januára 2012 vnútroštátny súd rozhodol o spore týkajúcom sa údajného porušenia práv zo slovných ochranných známok Spoločenstva č. 1321298 a č. 3418928, ako aj z obrazových ochranných známok Spoločenstva č. 449256, 1321348 a 5608385 skupiny Specsavers. Dospel k záveru, že skupina Specsavers je na základe týchto ochranných známok a podľa článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 oprávnená zabrániť spoločnosti Asda v používaní sloganov „Be a real spec saver at Asda“ a „Spec savings at Asda“, ako aj loga, ktoré Asda použila vo svojej reklamnej kampani.
13 Vnútroštátny súd ale na druhej strane rozhodol, že pre rozhodnutie o hľadisku sporu vo veci samej týkajúcemu sa ochrannej známky s logom bez textu je potrebné položiť Súdnemu dvoru otázky k nasledujúcim bodom.
14 Po prvé a v rozsahu, v akom Asda navrhla zrušenie práv z ochrannej známky s logom bez textu pre jej nepoužívanie, si vnútroštátny súd kladie otázku, či používanie ochranných známok s vytieňovaným logom môže predstavovať používanie ochrannej známky s logom bez textu.
15 Po druhé chce vnútroštátny súd vedieť, či dobré meno získané z označenia v zelenej farbe, čo je farba, ktorú skupina Specsavers vždy používala pre svoju ochrannú známku s logom bez textu, možno zohľadniť v rámci článku 9 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009 bez ohľadu na skutočnosť, že táto ochranná známka bola zapísaná ako čiernobiela. Vnútroštátny súd zastáva názor, že by to tak malo byť, ale súčasne si uvedomuje, že právo Únie v tomto ohľade ponecháva priestor na výklad.
16 Za týchto okolností Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Ak má podnikateľ samostatné zápisy ochranných známok Spoločenstva pre
a) obrazovú ochrannú známku a
b) slovnú ochrannú známku
a používa tieto dve ochranné známky spoločne, môže takéto používanie predstavovať používanie obrazovej ochrannej známky na účely článkov 15 a 51 nariadenia [č. 207/2009]? Ak áno, ako sa má posúdiť otázka používania obrazovej ochrannej známky? …
2. Má význam, ak:
a) je slovná ochranná známka umiestnená na obrazovom označení?
b) má podnikateľ zapísanú ako ochrannú známku Spoločenstva aj kombinovanú ochrannú známku, ktorá je zložená z obrazového označenia a slovnej ochrannej známky?
3. Závisí odpoveď na [prvú a druhú] otázku od toho, či priemerný spotrebiteľ vníma obrazové označenie a slová [po prvé] ako samostatné označenia alebo [po druhé] tak, že každé z nich má samostatnú rozlišovaciu funkciu? Ak áno, v akom rozsahu?
4. Ak ochranná známka Spoločenstva nie je zapísaná v určitej farbe, ale majiteľ ju vo veľkom rozsahu používal v konkrétnej farbe alebo kombinácii farieb, takže významná časť verejnosti (v časti Únie, avšak nie v celej Únii) si ju vo svojej mysli začala spájať s touto farbou alebo kombináciou farieb, sú farba alebo farby, v ktorých žalovaná používa sporné označenie, relevantné pri celkovom posúdení [buď] pravdepodobnosti zámeny podľa článku 9 ods. 1 písm. b) [nariadenia č. 207/2009] [alebo] neoprávneného prospechu podľa článku 9 ods. l písm. c) [tohto nariadenia]? Ak áno, v akom rozsahu?
5. Ak áno, je v rámci celkového posúdenia relevantné, že významná časť verejnosti si vo svojej mysli spája samotnú žalovanú s farbou alebo konkrétnou kombináciou farieb, ktorú žalovaná používa pre sporné označenie?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej až tretej prejudiciálnej otázke
17 Svojou prvou až treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je podmienka riadneho používania ochrannej známky Spoločenstva v zmysle článku 15 ods. 1 a článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 splnená, keď sa obrazová ochranná známka Spoločenstva používa len spoločne so slovnou ochrannou známkou, ktorá je umiestnená na nej, pričom je navyše samotná kombinácia týchto dvoch ochranných známok zapísaná ako ochranná známka Spoločenstva.
18 Všetci účastníci konania, ktorí predložili svoje pripomienky Súdnemu dvoru, v podstate tvrdia, že používanie obrazovej ochrannej známky Spoločenstva spoločne s inou slovnou ochrannou známkou, ktorá je umiestnená na nej, môže predstavovať riadne používanie v zmysle článku 15 ods. 1 a článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009, pokiaľ si takáto obrazová ochranná známka zachová v celkovom vyhotovení samostatnú rozlišovaciu spôsobilosť.
19 Na úvod treba spresniť, že situácia, akou je situácia sporná vo veci samej, v ktorej je slovná ochranná známka umiestnená na obrazovej ochrannej známke, patrí pod situáciu uvedenú v článku 15 ods. 1 druhom pododseku písm. a) nariadenia č. 207/2009, konkrétne pod používanie ochrannej známky v podobe, ktorá sa líši od podoby, v ktorej bola zapísaná.
20 Umiestnenie slovného označenia „Specsavers“ na ochrannú známku s logom bez textu totiž mení podobu, v ktorej bola táto ochranná známka zapísaná, pokiaľ nejde len o umiestnenie vedľa seba, ale niektoré časti ochrannej známky s logom bez textu sú skryté za slovným označením.
21 Ďalej treba uviesť, že priamo zo znenia článku 15 ods. 1 druhého pododseku písm. a) nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že používanie ochrannej známky v podobe, ktorá sa líši od podoby, v akej bola zapísaná, sa považuje za používanie v zmysle prvého pododseku tohto článku, pokiaľ sa nezmenila rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v podobe, v ktorej bola táto ochranná známka zapísaná.
22 Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle nariadenia č. 207/2009 znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať tovar, pre ktorý sa zápis žiada, ako tovar pochádzajúci od určitého podniku, a teda odlíšiť tento tovar od tovarov iných podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. apríla 2004, Procter & Gamble/ÚHVT, C‑468/01 P až C‑472/01 P, Zb. s. I‑5141, bod 32; z 8. mája 2008, Eurohypo/ÚHVT, C‑304/06 P, Zb. s. I‑3297, bod 66, a z 12. júla 2012, Smart Technologies/ÚHVT, C‑311/11 P, bod 23).
23 Takáto rozlišovacia spôsobilosť zapísanej ochrannej známky môže vyplývať tak z používania jedného prvku zapísanej ochrannej známky ako jej súčasti, ako aj z používania odlišnej ochrannej známky v kombinácii so zapísanou ochrannou známkou. V oboch prípadoch je postačujúce, že v dôsledku tohto používania záujmové skupiny skutočne vnímajú tovary alebo služby označené dotknutou ochrannou známkou ako tovary alebo služby pochádzajúce od určitého podniku (pozri analogicky rozsudok zo 7. júla 2005, Nestlé, C‑353/03, Zb. s. I‑6135, bod 30).
24 Z toho vyplýva, že používanie ochrannej známky s logom bez textu spolu so slovným označením „Specsavers“ umiestneným na nej, aj keď v konečnom dôsledku toto používanie zodpovedá používaniu jednej časti zapísanej ochrannej známky alebo používaniu v kombinácii s ňou, možno považovať za riadne používanie ochrannej známky s logom bez textu, pokiaľ táto ochranná známka tak, ako bola zapísaná, teda bez toho, aby jej časť bola skrytá slovným označením „Specsavers“ umiestneným na nej, označovala v tejto podobe vždy výrobky skupiny Specsavers, ktorých sa zápis týka, čo musí posúdiť vnútroštátny súd.
25 Tento záver neovplyvňuje skutočnosť, že slovné označenie „Spescsavers“, ako aj kombinácia loga bez textu a slovného označenia „Specsavers“ umiestneného na ňom sú tiež zapísané ako ochranné známky Spoločenstva.
26 Súdny dvor už totiž rozhodol, že podmienka riadneho používania ochrannej známky v zmysle článku 15 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 môže byť splnená, pokiaľ sa ochranná známka používa len prostredníctvom inej kombinovanej ochrannej známky alebo ak sa používa len spolu s inou ochrannou známkou a samotná kombinácia týchto dvoch ochranných známok je navyše zapísaná ako ochranná známka, pokiaľ bude ochranná známka aj naďalej vnímaná ako ochranná známka označujúca pôvod dotknutého výrobku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. apríla 2013, Colloseum Holding, C‑12/12, body 35 a 36).
27 Okrem toho Súdny dvor tiež zastával názor v súvislosti s článkom 10 ods. 2 písm. a) prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES 1989, L 40, s.1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), ktorý vo svojej podstate zodpovedá článku 15 ods. 1 druhému poodseku písm. a) nariadenia č. 207/2009, že majiteľ zapísanej ochrannej známky sa môže na preukázanie jej používania v zmysle tohto ustanovenia dovolávať jej používania v inej podobe, než v akej bola táto ochranná známka zapísaná, bez toho, aby rozdiely medzi týmito dvoma podobami menili rozlišovaciu spôsobilosť tejto ochrannej známky, a to napriek skutočnosti, že je táto odlišná podoba sama osebe zapísaná ako ochranná známka (rozsudok z 25. októbra 2012, Rintisch, C‑553/11, bod 30).
28 Argumentáciu, ktorá viedla Súdny dvor k výkladu článku 10 ods. 2 písm. a) smernice 89/104 v tomto zmysle, možno mutatis mutandis preniesť aj na kontext článku 15 ods. 1 druhého pododseku písm. a) nariadenia č. 207/2009.
29 Tento výklad potvrdzuje okrem iného aj účel článku 15 ods. 1 druhého poodseku písm. a) nariadenia č. 207/2009, ktorý tým, že sa vyhýba požiadavke striktného súladu medzi podobou ochrannej známky používanou v obchodnom styku a podobou, v ktorej bola ochranná známka zapísaná, má za cieľ povoliť majiteľovi tejto ochrannej známky, aby na označení vykonal v súvislosti s jeho obchodným využitím zmeny, ktoré mu dovoľujú bez zmeny rozlišovacej spôsobilosti lepšie sa prispôsobiť požiadavkám predaja a dotknutých tovarov alebo služieb reklamy na ne. Tento účel by totiž bol ohrozený, ak by sa na preukázanie používania zapísanej ochrannej známky vyžadovala dodatočná podmienka, podľa ktorej by odlišná podoba, v ktorej sa táto ochranná známka používa, nemohla byť sama osebe predmetom zápisu ako ochranná známka (pozri analogicky rozsudok Rintisch, už citovaný, body 21 a 22).
30 Okrem toho znenie článku 15 ods. 1 druhého podoseku písm. a) nariadenia č. 207/2009 je v súlade s článkom 5 bodom C ods. 2 Parížskeho dohovoru v takom rozsahu, v akom v tomto ustanovení nič nenasvedčuje tomu, že zápis označenia ako ochrannej známky má za následok skutočnosť, že sa už nemožno dovolávať použitia označenia na preukázanie používania inej zapísanej ochrannej známky, ktorá sa od neho líši iba v prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť tejto ochrannej známky (pozri rozsudok Rintisch, už citovaný, bod 23).
31 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú až tretiu otázku odpovedať tak, že článok 15 ods. 1 a článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že podmienka „riadneho používania“ v zmysle týchto ustanovení môže byť splnená, ak sa obrazová ochranná známka Spoločenstva používa len v kombinácii so slovnou ochrannou známkou Spoločenstva, ktorá je umiestnená na nej, pričom samotná táto kombinácia dvoch ochranných známok je navyše zapísaná ako ochranná známka Spoločenstva, pokiaľ rozdiely medzi podobou, v akej sa ochranná známka používa, a podobou, v akej bola zapísaná, nemenia rozlišovaciu spôsobilosť tejto zapísanej ochrannej známky.
O štvrtej otázke
32 Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa článok 9 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009 má vykladať v tom zmysle, že ak ochranná známka Spoločenstva nebola zapísaná v určitej farbe, ale jej majiteľ ju používa v určitej farbe alebo v kombinácii určitých farieb, takže významná časť verejnosti si túto ochrannú známku vo svojej mysli spája s touto farbou alebo kombináciou farieb, farba alebo farby, ktoré tretia osoba používa pre označenie spôsobilé porušiť práva z tejto ochrannej známky, sú relevantné v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny alebo neoprávneného prospechu v zmysle týchto ustanovení.
33 Skupina Specsavers a Európska komisia zastávajú názor, že na túto otázku treba odpovedať kladne, zatiaľ čo vláda Spojeného kráľovstva si naopak myslí, že na ňu treba odpovedať záporne.
34 Pokiaľ ide po prvé o preskúmanie pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa má pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti posudzovať celkovo pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností predmetného prípadu (pozri najmä rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, Zb. s. I‑6191, bod 22; zo 6. októbra 2005, Medion, C‑120/04, Zb. s. I‑8551, bod 27; z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, Zb. s. I‑4529, bod 34).
35 Súdny dvor tiež už viackrát rozhodol, že celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny z hľadiska vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti predmetných ochranných známok sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto ochranné známky vytvárajú so zohľadnením najmä ich rozlišovacích a dominantných prvkov. Rozhodujúcu úlohu pri celkovom posúdení tejto pravdepodobnosti zohráva to, ako ochranné známky vníma priemerný spotrebiteľ daných tovarov alebo služieb. Priemerný spotrebiteľ však vníma ochrannú známku spravidla ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily (pozri najmä rozsudky SABEL, už citovaný, bod 23; Medion, už citovaný, bod 28, a ÚHVT/Shaker, už citovaný, bod 35).
36 Z judikatúry Súdneho dvora ďalej vyplýva, že pravdepodobnosť zámeny je tým vyššia, čím je vyššia rozlišovacia spôsobilosť. Ochranné známky, ktoré majú vysokú rozlišovaciu spôsobilosť, či už v dôsledku svojej povahy alebo z dôvodu známosti na trhu, sú preto chránené vo väčšom rozsahu ako tie, ktorých rozlišovacia spôsobilosť je nižšia (rozsudok z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb. s. I‑5507, bod 18).
37 Prinajmenšom v takom prípade, keď ide o ochrannú známku, ktorá nie je zapísaná v určitej alebo charakteristickej farbe, ale len ako čiernobiela, však farba alebo kombinácia farieb, v ktorých sa ochranná známka napokon skutočne používa, ovplyvňuje to, ako priemerný spotrebiteľ dotknutých výrobkov vníma túto ochrannú známku, a preto sa zvyšuje pravdepodobnosť zámeny alebo asociácie medzi skoršou ochrannou známkou a označením spôsobilým porušiť práva z tejto ochrannej známky.
38 Za týchto okolností by nebolo logické sa domnievať, že skutočnosť, že tretia osoba používa pri označení spôsobilom narušiť práva zo skoršej ochrannej známky Spoločenstva farbu alebo kombináciu farieb, ktorú si významná časť verejnosti vo svojej mysli spája s touto skoršou ochrannou známkou na základe toho, že ju jej majiteľ používal v tejto farbe alebo v tejto kombinácii farieb, nemožno zohľadniť pri celkovom posúdení len z toho dôvodu, že táto skoršia ochranná známka bola zapísaná ako čiernobiela.
39 Pokiaľ ide po druhé o posúdenie neoprávneného prospechu získaného z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, rovnako musí ísť o celkové posúdenie, ktoré musí zohľadniť všetky relevantné faktory daného prípadu, ako je najmä sila dobrého mena a stupeň rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, miera podobnosti kolidujúcich ochranných známok, ako aj povaha a miera príbuznosti dotknutých tovarov alebo služieb. Pokiaľ ide o silu dobrého mena a stupeň rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, Súdny dvor už rozhodol, že čím je rozlišovacia spôsobilosť a dobré meno tejto ochrannej známky výraznejšie, tým skôr dôjde k takýmto zásahom (pozri rozsudok z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C‑487/07, Zb. s. I‑5185, bod 44).
40 V tejto súvislosti z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že podobnosť medzi ochrannými známkami skupiny Specsavers a označeniami použitými spoločnosťou Asda bola úmyselne vytvorená s cieľom vytvoriť asociáciu medzi týmito dvoma označeniami v mysli verejnosti. Skutočnosť, že Asda použila podobnú farbu ako používa skupina Specsavers s cieľom získať prospech z rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena jej ochranných známok, predstavuje aspekt, ktorý treba vziať do úvahy pri určení, či možno konštatovať existenciu neoprávneného prospechu získaného z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky (pozri analogicky rozsudok L’Oréal a i., už citovaný, bod 48).
41 Vzhľadom na uvedené treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 9 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že ak ochranná známka Spoločenstva nebola zapísaná v určitej farbe, ale jej majiteľ ju vo veľkom rozsahu používa v určitej farbe alebo v kombinácii určitých farieb, takže významná časť verejnosti si túto ochrannú známku vo svojej mysli spája s touto farbou alebo kombináciou farieb, farba alebo farby, ktoré tretia osoba používa pre označenie spôsobilé porušiť práva z tejto ochrannej známky, sú relevantné v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny alebo neoprávneného prospechu v zmysle tohto ustanovenia.
O piatej otázke
42 Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 9 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009 vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že tretia osoba používajúca označenie spôsobilé porušiť práva zo zapísanej ochrannej známky sa v mysli významnej časti verejnosti spája s konkrétnou farbou alebo kombináciou konkrétnych farieb, ktoré používa pre toto označenie, je relevantným faktorom v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny a neoprávneného prospechu v zmysle tohto ustanovenia.
43 Skupina Specsavers navrhuje, aby sa na túto otázku odpovedalo kladne, zatiaľ čo Komisia zastáva názor, že tento faktor možno zohľadniť len pri posúdení náležitého dôvodu v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009. V rozsahu, v akom navrhuje odpovedať záporne na štvrtú otázku, vláda Spojeného kráľovstva zastáva názor, že na piatu otázku netreba odpovedať.
44 V tejto súvislosti treba uviesť, ako už bolo uvedené v bodoch 34 a 39 tohto rozsudku, že jednak pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, ako aj neoprávnený prospech v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia treba posúdiť celkovo a zohľadniť všetky relevantné faktory daného prípadu.
45 Z judikatúry Súdneho dvora ďalej vyplýva, že pri tomto posúdení sa musí prihliadnuť na kontext, v ktorom bolo označenie údajne podobné zapísanej ochrannej známke použité [pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o článok 5 ods. 1 smernice 89/104, rozsudok Súdneho dvora z 12. júna 2008, O2 Holdings a O2 (UK), C‑533/06, Zb. s. I‑4231, bod 64].
46 Za týchto okolností treba konštatovať, že skutočnosť, že tretia osoba používajúca označenie spôsobilé porušiť práva zo zapísanej ochrannej známky sa v mysli významnej časti verejnosti spája s konkrétnou farbou alebo kombináciou farieb, ktoré používa pre toto označenie, je faktorom, ktorý okrem iného môže mať určitý význam pri posúdení pravdepodobnosti zámeny alebo neoprávneného prospechu v zmysle článku 9 ods. 1 písm. b) alebo c) nariadenia č. 207/2009.
47 Po prvé nemožno vylúčiť, že táto skutočnosť môže ovplyvniť vnímanie dotknutých označení verejnosťou, a preto môže mať vplyv na existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi týmito označeniami v zmysle článku 9 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.
48 Vo veci samej preto skutočnosť, že samotná Asda sa spája so zelenou farbou, ktorú používa pre označenia spôsobilé porušiť práva z ochranných známok skupiny Specsavers, by mohla mať okrem iného za následok zníženie pravdepodobnosti zámeny alebo asociácie medzi týmito označeniami a ochrannými známkami skupiny Specsavers, v miere, v akej by relevantná verejnosť mohla vnímať, že zelená farba týchto označení je farbou spoločnosti Asda, čo musí overiť vnútroštátny súd.
49 Po druhé, ako už Komisia uviedla vo svojich vyjadreniach pred Súdnym dvorom, skutočnosť, že samotná tretia osoba používajúca označenie spôsobilé porušiť práva zo zapísanej ochrannej známky sa v mysli významnej časti verejnosti spája s konkrétnou farbou alebo kombináciou farieb, ktoré používa pre toto označenie, môže byť relevantným faktorom pre určenie, či na používanie tohto označenia existuje „náležitý dôvod“ v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009.
50 Na piatu otázku preto treba odpovedať tak, že článok 9 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že tretia osoba používajúca označenie spôsobilé porušiť práva zo zapísanej ochrannej známky sa v mysli významnej časti verejnosti spája s konkrétnou farbou alebo kombináciou farieb, ktoré používa pre toto označenie, je relevantným faktorom v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny a neoprávneného prospechu v zmysle tohto ustanovenia.
O trovách
51 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
1. Článok 15 ods. 1 a článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva sa majú vykladať v tom zmysle, že podmienka „riadneho používania“ v zmysle týchto ustanovení môže byť splnená, ak sa obrazová ochranná známka Spoločenstva používa len v kombinácii so slovnou ochrannou známkou Spoločenstva, ktorá je umiestnená na nej, pričom samotná táto kombinácia dvoch ochranných známok je navyše zapísaná ako ochranná známka Spoločenstva, pokiaľ rozdiely medzi podobou, v akej sa ochranná známka používa, a podobou, v akej bola zapísaná, nemenia rozlišovaciu spôsobilosť tejto zapísanej ochrannej známky.
2. Článok 9 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že ak ochranná známka Spoločenstva nebola zapísaná v určitej farbe, ale jej majiteľ ju vo veľkom rozsahu používa v určitej farbe alebo v kombinácii určitých farieb, takže významná časť verejnosti si túto ochrannú známku vo svojej mysli spája s touto farbou alebo kombináciou farieb, farba alebo farby, ktoré tretia osoba používa pre označenie spôsobilé porušiť práva z tejto ochrannej známky, sú relevantné v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny alebo neoprávneného prospechu v zmysle tohto ustanovenia.
3. Článok 9 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že tretia osoba používajúca označenie spôsobilé porušiť práva zo zapísanej ochrannej známky sa v mysli významnej časti verejnosti spája s konkrétnou farbou alebo kombináciou farieb, ktoré používa pre toto označenie, je relevantným faktorom v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny a neoprávneného prospechu v zmysle tohto ustanovenia.
Podpisy