Veci T‑141/07, T‑142/07, T‑145/07 a T‑146/07
General Technic-Otis Sàrl a i.
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh montáže a údržby výťahov a eskalátorov – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Manipulovanie verejných súťaží – Rozdelenie trhov – Určenie cien“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
2. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti – Porušenie zásady individualizácie trestov – Neexistencia – Porušenie prezumpcie neviny – Neexistencia
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
3. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Implicitné odôvodnenie – Prípustnosť
(Článok 253 ES)
4. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti – Dcérska spoločnosť vo vlastníctve sprostredkujúcej holdingovej spoločnosti – Okolnosť, ktorá nepostačuje na vyvrátenie domnienky
(Článok 81 ES)
5. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti – Nezávislosť správania zamestnancov dcérskych spoločností vo vzťahu k týmto spoločnostiam – Neexistencia
(Článok 81 ES)
6. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Adresáti – Podniky – Pojem – Výkon hospodárskej činnosti – Subjekt vlastniaci kontrolné podiely v spoločnosti a zasahujúci do jej riadenia – Zahrnutie
(Článok 81 ods. 1 ES)
7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Oznámenie o výhradách – Neposkytnutie dokumentu, ktorý nie je rozhodujúci na podloženie výhrady – Dôkazné bremeno
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút – Právna povaha
(Oznámenie Komisie 98/C 9/03)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Posúdenie – Povinnosť zohľadniť konkrétny dopad na trh – Neexistencia – Prednostná úloha kritéria založeného na povahe porušenia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Povinnosť zohľadniť veľkosť trhu – Neexistencia
(Oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A druhý odsek tretia zarážka)
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Zohľadnenie skutočnej ekonomickej schopnosti podniku spôsobiť škodu
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Dĺžka trvania porušenia – Dlhodobé porušenia – Automatické zvýšenie východiskovej sumy o 10 % ročne
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 B prvý odsek prvá až tretia zarážka)
13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Odstrašujúci charakter – Kritériá posúdenia odstrašujúceho faktora – Zohľadnenie veľkosti a celkových zdrojov sankcionovaného podniku
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
14. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Podmienky – Významná pridaná hodnota dôkazov poskytnutých dotknutým podnikom
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
15. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Výhrada uvedená v poznámke pod čiarou žaloby – Neprípustnosť
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Uplatnenie oznámenia o spolupráci – Zníženie z dôvodu nespochybnenia nad rámec uvedeného oznámenia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenia Komisie 96/C 207/04 a 2002/C 45/03)
17. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Zníženie z dôvodu nespochybnenia nad rámec oznámenia o spolupráci – Proporcionalita
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
18. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Miera voľnej úvahy vyhradená Komisii – Dodržiavanie zásady proporcionality – Podmienky
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
1. Správanie dcérskej spoločnosti možno pripísať materskej spoločnosti najmä vtedy, keď dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej časti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spoločnosť, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takej situácii sú totiž materská a dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik. Skutočnosť, že materská a dcérska spoločnosť tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES, tak Komisii umožňuje adresovať rozhodnutie o uložení pokuty materskej spoločnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázať jej osobnú účasť na porušení.
V tejto súvislosti nestačí, ak Komisia konštatuje, že podnik môže vykonávať rozhodujúci vplyv na iný podnik, bez toho, aby bolo potrebné overiť, či tento vplyv bol naozaj vykonávaný. Naopak Komisii v zásade prináleží, aby preukázala takýto rozhodujúci vplyv na základe súboru skutkových okolností, medzi ktoré patrí najmä prípadná riadiaca právomoc jedného z týchto podnikov voči druhému podniku.
V osobitnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, jednak táto materská spoločnosť môže uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a jednak existuje vyvrátiteľná domnienka, že uvedená materská spoločnosť skutočne uplatňuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti.
Za týchto okolností stačí na to, aby sa bolo možné domnievať, že materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti, ak Komisia preukáže, že materská spoločnosť vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spoločnosti. Následne môže Komisia považovať materskú spoločnosť za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátenie tejto domnienky, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa nezávisle.
Posúdenie prípadnej existencie spoločného ovládania materských spoločností vo vzťahu k ich dcérskej spoločnosti sa okrem toho musí vykonať v závislosti od okolností, ktoré sú vlastné každej veci. V dôsledku toho nemožno posúdenie skutkových okolností v skorších veciach, ktoré vykonala Komisia, uplatniť na prejednávanú vec, keďže rozhodnutia týkajúce sa takýchto vecí môžu mať iba orientačný charakter, pokiaľ okolnosti vecí, ktorých sa týkajú, nie sú rovnaké.
Z toho vyplýva, že keď počas obdobia porušenia materská spoločnosť vlastní priamo 100 % základného imania jednej zo svojich dcérskych spoločností a nepriamo – prostredníctvom tejto dcérskej spoločnosti – 100 % základného imania iných dcérskych spoločností nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch, Komisia oprávnene predpokladá, že materská spoločnosť počas tohto obdobia porušenia uplatňovala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku týchto spoločností.
(pozri body 56 – 60, 69, 70, 108, 381)
2. Podľa zásady individualizácie trestov a sankcií, ktorá sa uplatňuje v každom správnom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií podľa pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, podnik možno sankcionovať len za skutky, ktoré sa mu individuálne vytýkajú. Táto zásada sa však musí zosúladiť s pojmom podnik. Skutočnosťou, ktorá oprávňuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spoločnosti skupiny spoločností, totiž nie je ani podnecovanie dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou, aby sa dopustila porušenia, a už vôbec nie účasť materskej spoločnosti na tomto porušení, ale to, že tvoria jediný podnik v zmysle článku 81 ES.
Zásada prezumpcie neviny tak, ako vyplýva okrem iného z článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, je súčasťou základných práv, ktoré sú uznané v právnom poriadku Únie a bola navyše potvrdená článkom 6 ods. 2 EÚ, ako aj článkom 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje najmä na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále.
V tejto súvislosti pravidlo týkajúce sa pripísateľnosti porušenia, akým je domnienka rozhodujúceho vplyvu materskej spoločnosti vlastniacej 100 % základného imania svojich dcérskych spoločností na tieto spoločnosti, nemôže porušovať túto prezumpciu. Európsky súd pre ľudské práva totiž konštatoval, že článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach nebráni skutkovým alebo právnym domnienkam stanoveným v trestných zákonoch, ale vyžaduje, aby boli primerane obmedzené s prihliadnutím na závažnosť veci a pri zachovaní práva na obhajobu. K porušeniu prezumpcie neviny teda nemôže dôjsť vtedy, keď sú v konaniach vo veci hospodárskej súťaže určité závery vyvodzované z pravidiel hodnotenia všeobecne známych skutočností, za predpokladu, že dotknutým podnikom je ponechaná možnosť tieto závery vyvrátiť.
(pozri body 71, 73, 77)
3. V odôvodnení vyžadovanom článkom 253 ES musia byť jasne a jednoznačne uvedené úvahy orgánu Únie, ktorý prijal sporný akt, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatia opatrenia a aby mohol príslušný súd vykonať svoje preskúmanie.
Otázku, či odôvodnenie rozhodnutia spĺňa požiadavky tohto ustanovenia, treba posúdiť nielen so zreteľom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj všetky právne pravidlá upravujúce príslušnú oblasť.
Navyše odôvodnenie môže byť implicitné pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu predmetných opatrení, a Všeobecnému súdu poskytne dostatok informácií potrebných na uskutočnenie preskúmania.
(pozri body 80, 97, 301, 302)
4. Postavenie materskej spoločnosti ako holdingovej spoločnosti diverzifikovaného konglomerátu, ktorej dohľad nad činnosťami jednej z jej dcérskych spoločností bol údajne obmedzený na to, čo bolo nevyhnutné vzhľadom na povinnosti materskej spoločnosti voči jej vlastným akcionárom, nemôže vyvrátiť domnienku zodpovednosti za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ktorá spočíva na materskej spoločnosti vlastniacej 100 % základného imania jej dcérskych spoločností. V rámci skupiny spoločností je totiž holding spoločnosťou, ktorej poslaním je preskupovať majetkové účasti v rôznych spoločnostiach a ktorej úlohou je zabezpečiť jednotu ich riadenia.
(pozri bod 84)
5. Pokiaľ ide o domnienku zodpovednosti materskej spoločnosti vlastniacej 100 % základného imania jej dcérskych spoločností za porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ktorých sa dopustili tieto dcérske spoločnosti, skutočnosť, že niektorí zamestnanci týchto dcérskych spoločností údajne konali v rozpore s pokynmi materskej spoločnosti, pričom najmä utajovali svoje konanie pred svojimi nadriadenými a materskou spoločnosťou, nemôže vyvrátiť domnienku, že dotknuté dcérske spoločnosti neboli samostatné. V tejto súvislosti je rozdiel medzi dcérskymi spoločnosťami a ich zamestnancami, ktorí sa údajne dopustili porušení, pričom utajovali svoje konanie pred svojimi nadriadenými a materskou spoločnosťou, umelý. Uvedení zamestnanci sú vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam, ktoré ich zamestnávajú, vo vzťahu, ktorý sa vyznačuje skutočnosťou, že pracujú pre tieto spoločnosti a pod ich vedením a počas trvania tohto vzťahu sa začlenili do týchto podnikov, čím vytvorili s každým z týchto podnikov hospodársku jednotku.
(pozri bod 87)
6. V oblasti práva hospodárskej súťaže pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť, bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob jeho financovania. Samotné vlastníctvo podielov, hoci aj kontrolných, nepostačuje na charakterizovanie hospodárskej činnosti subjektu, ktorý vlastní tieto podiely, pokiaľ umožňuje len výkon práv spojených s postavením akcionára alebo spoločníka, ako aj prípadne prijímanie dividend, ktoré sú len plodmi vlastníctva majetku. Naproti tomu subjekt, ktorý vlastníctvom kontrolných podielov v spoločnosti túto spoločnosť skutočne kontroluje tak, že priamo alebo nepriamo zasahuje do jej riadenia, sa musí považovať za subjekt zúčastnený na hospodárskej činnosti vykonávanej kontrolovaným podnikom. Na overenie, či je takáto kontrola skutočne vykonávaná v rámci analýzy existencie jediného hospodárskeho subjektu zahŕňajúceho viacero spoločností tvoriacich jednu skupinu možno vziať do úvahy vplyv materskej spoločnosti na cenovú politiku, výrobné a distribučné činnosti, ciele predaja, hrubé ziskové marže, predajné náklady, „cash flow“, zásoby a marketing, ale aj všetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizačnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú uvedené spoločnosti a ktoré sa môžu z prípadu na prípad meniť, a v dôsledku toho nemôžu byť predmetom taxatívneho výpočtu.
(pozri body 101, 103)
7. Dodržiavanie práva na obhajobu v každom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorú treba dodržať aj v správnom konaní. V tejto súvislosti oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatňujúcu túto základnú zásadu. Táto zásada predovšetkým vyžaduje, aby oznámenie o výhradách zaslané Komisiou podniku, ktorému zamýšľa uložiť sankciu za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, obsahovalo podstatné skutočnosti uplatnené voči nemu, akými sú vytýkané skutočnosti, ich posúdenie a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol účinne uviesť svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré bolo voči nemu začaté.
V tejto súvislosti je neposkytnutie usvedčujúceho dokumentu porušením práva na obhajobu iba vtedy, ak dotknutý podnik preukáže, po prvé, že Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porušenia a, po druhé, že túto výhradu bolo možné preukázať len s poukazom na uvedený dokument. Ak existovali iné listinné dôkazy, o ktorých účastníci konania vedeli počas správneho konania a ktoré konkrétne podporili zistenia Komisie, skutočnosť, že dokument svedčiaci v neprospech dotknutej osoby, ku ktorému táto osoba nemala prístup, bol ako dôkaz neprípustný, by neovplyvnila dôvodnosť výhrad konštatovaných v napadnutom rozhodnutí. Je teda úlohou dotknutého podniku, aby preukázal, že by výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, bol odlišný, keby sa ako usvedčujúci dôkaz nemohol použiť neposkytnutý dokument, o ktorý sa Komisia pri sankcionovaní tohto podniku opierala.
(pozri body 122 – 124, 197)
8. Aj keď usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nemožno kvalifikovať ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný v každej situácii dodržiavať, stanovujú orientačné pravidlá postupu správneho orgánu, od ktorých sa nemôže v konkrétnom prípade odkloniť bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, že ich zverejnením oznámila, že ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrečnej právomoci a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. Okrem toho uvedené usmernenia všeobecne a abstraktne určujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatňovať pri stanovení výšky pokút, a ktorá v dôsledku toho zaisťuje právnu istotu podnikov.
(pozri body 137 – 139)
9. Závažnosť porušení práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže sa musí určiť na základe veľkého množstva skutočností, akými sú najmä konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrašujúci účinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa nevyhnutne musia zohľadniť.
V súlade s bodom 1 A prvým odsekom usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO Komisia musí v rámci posúdenia závažnosti porušenia vykonať posúdenie konkrétneho dopadu na trh iba vtedy, keď sa zdá, že tento dopad je merateľný. Pri posudzovaní tohto dopadu musí Komisia vychádzať z hospodárskej súťaže, aká by normálne existovala, keby k porušeniu nedošlo. Pokiaľ teda žalobcovia nepreukazujú, že konkrétny dopad kartelov bolo možné zmerať, Komisia nie je povinná zohľadniť konkrétny dopad porušení na účely posúdenia ich závažnosti. Účinok protisúťažného postupu nie je totiž určujúcim kritériom pri posudzovaní závažnosti porušenia. Skutočnosti týkajúce sa úmyslu môžu byť dôležitejšie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených účinkov, najmä ak ide o porušenia, ktoré sú už svojou povahou závažné, ako je rozdelenie trhov. Povaha porušenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porušení ako „veľmi závažných“. Z opisu veľmi závažných porušení v uvedených usmerneniach vyplýva, že dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cieľom je najmä rozdelenie trhov, môžu mať iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porušenia ako „veľmi závažného“ bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznačovať osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver je podporený skutočnosťou, že zatiaľ čo v opise závažných porušení sa výslovne spomína dopad na trh a účinky v rozsiahlych oblastiach spoločného trhu, v opise veľmi závažných porušení naopak nie je nijaká zmienka o požiadavke skutočného dopadu na trh, či spôsobení účinkov v konkrétnej geografickej oblasti.
Tieto porušenia sú tiež uvedené medzi príkladmi kartelových dohôd výslovne vyhlásených za nezlučiteľné so spoločným trhom v článku 81 ods. 1 písm. c) ES. Okrem toho, že spôsobujú vážne narušenie hospodárskej súťaže, tieto kartelové dohody odporujú hlavnému cieľu Zmluvy týkajúcemu sa integrácie trhu Spoločenstva tým, že zaväzujú strany k rešpektovaniu existencie oddelených trhov, často vymedzených podľa štátnych hraníc, čo vedie k izolácii týchto trhov. Takéto porušenia, najmä v prípade horizontálnych kartelov, kvalifikuje judikatúra ako „osobitne závažné“ alebo ako „zjavné porušenia“.
Navyše rozsah geografického trhu predstavuje podľa uvedených usmernení len jedno z troch relevantných kritérií na účely celkového posúdenia závažnosti porušenia. Spomedzi týchto vzájomne prepojených kritérií rozsah geografického trhu nie je autonómnym kritériom v tom zmysle, že ako „veľmi závažné“ by mohli byť kvalifikované iba porušenia týkajúce sa viacerých členských štátov. Na základe Zmluvy, nariadenia č. 1/2003, týchto usmernení ani judikatúry nie je možné dospieť k záveru, že ako „veľmi závažné“ môžu byť kvalifikované iba geograficky veľmi rozsiahle obmedzenia. Okrem toho celé územie členského štátu, aj keď je v porovnaní s ostatnými členskými štátmi pomerne malý, v každom prípade predstavuje podstatnú časť spoločného trhu.
(pozri body 135, 151, 152, 156, 158 – 160, 163, 164, 180, 182 – 184, 195, 202, 206)
10. Pokiaľ ide o rozhodnutia Komisie, ktorými sa konštatuje porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže a ukladajú pokuty, veľkosť relevantného trhu v zásade nie je povinným faktorom, ale len jednou z okolností relevantných na účely posúdenia závažnosti porušenia, pričom Komisia navyše nie je povinná vymedziť relevantný trh alebo posúdiť jeho veľkosť, pokiaľ má predmetné porušenie protisúťažný cieľ. Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO totiž nestanovujú, že suma pokút sa vypočíta v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia však ani tomu, aby sa tieto obraty vzali do úvahy pri stanovení výšky pokuty s cieľom dodržať všeobecné zásady práva Únie, pokiaľ si to okolnosti vyžadujú.
Okrem toho Komisia koherentne stanoví všeobecné východiskové sumy pokút za porušenia, ku ktorým došlo vo viacerých členských štátoch, pokiaľ sú vzhľadom na veľkosť dotknutých trhov tieto sumy tým vyššie, čím väčší bol trh, pričom nepoužije presný matematický vzorec.
Za týchto okolností nie je potrebné ani znížiť všeobecnú východiskovú sumu pokuty stanovenú za porušenie, ku ktorému došlo v Luxembursku, zodpovedajúcu polovici minimálnej hranice, ktorú uvedené usmernenia štandardne stanovujú pre porušenie kvalifikované ako veľmi závažné, ani sa domnievať, že táto suma je neprimeraná.
(pozri body 168 – 172, 174, 176, 177, 180, 203)
11. V rámci výpočtu pokút uložených na základe článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 je rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi neoddeliteľne späté s výkonom právomocí, ktoré plynú Komisii z tohto ustanovenia. V rámci svojho priestoru na voľnú úvahu Komisia totiž musí individuálne prispôsobiť sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v každom jednotlivom prípade zabezpečila plnú účinnosť pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Podľa usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO tak pre porušenie určitej závažnosti môže byť nevyhnutné v prípade, ktorý sa týka viacerých podnikov, ako sú kartely, vážiť všeobecnú východiskovú sumu, aby sa dosiahla konkrétna východisková suma zohľadňujúca váhu, a teda skutočný dopad protiprávneho správania každého podniku na hospodársku súťaž, najmä ak existuje značný rozdiel vo veľkosti podnikov, ktoré sa dopustili porušenia rovnakej povahy. Osobitne je nevyhnutné brať do úvahy skutočnú hospodársku schopnosť porušovateľov spôsobiť značnú škodu iným subjektom na trhu, najmä spotrebiteľom.
Navyše podľa týchto usmernení zásada rovnakého postihu za to isté konanie môže viesť k uloženiu rôznych pokút dotknutým podnikom bez toho, aby sa toto rozlišovanie riadilo aritmetickým výpočtom.
Komisia preto koná v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, keď zohľadní rozdiely medzi postavením jedného podniku, ktorý sa podieľal iba na jednej časti kartelu považovaného za odporujúceho pravidlám hospodárskej súťaže na jednej strane a postavením podnikov, ktoré sa podieľali na jeho viacerých častiach, a teda rozdielne obraty v prípade týchto dvoch kategórií dotknutých podnikov.
(pozri body 210 – 212, 220, 221)
12. V súlade s článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 predstavuje dĺžka trvania porušenia jedno z kritérií, ktoré sa musia zohľadniť pri určení výšky pokuty, ktorá sa má uložiť podnikom zodpovedným za porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, pričom usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO rozlišujú krátkodobé porušenia (vo všeobecnosti v dĺžke trvania kratšej ako jeden rok), pre ktoré sa východisková suma stanovená podľa závažnosti nemôže zvyšovať, strednodobé porušenia (vo všeobecnosti v dĺžke trvania od jedného do piatich rokov), pre ktoré sa táto suma môže zvýšiť o 50 %, a dlhodobé porušenia (vo všeobecnosti v dĺžke trvania viac ako päť rokov), pre ktoré táto suma môže byť zvýšená o 10 % za každý rok. Komisia teda na základe pravidiel, ktoré si sama stanovila v týchto usmerneniach môže zvýšiť východiskovú sumu pokuty na základe dĺžky trvania porušenia, ktoré trvalo viac ako osem rokov o 80 %, čiže o 10 % za každý rok, pričom takéto zvýšenie nemožno považovať za zjavne neprimerané vzhľadom na dlhé trvanie porušenia.
Navyše ak ide o jediné a pokračujúce porušenie, ktoré sa vyznačuje tým, že počas celého trvania porušenia jeho účastníci sledovali spoločný cieľ, ktorý bol zameraný najmä na rozdelenie projektov medzi účastníkov a obmedzenie ich individuálneho obchodného správania pri predkladaní ponúk, a ktoré je v dôsledku toho veľmi závažné počas celého jeho trvania, Komisia je oprávnená uplatniť tú istú sadzbu zvýšenia pre celé obdobie porušenia.
(pozri body 225, 226, 228, 229, 232)
13. Potreba zabezpečiť dostatočný odstrašujúci účinok pokuty, pokiaľ neodôvodňuje zvýšenie všeobecnej úrovne pokút v rámci uplatňovania politiky hospodárskej súťaže, vyžaduje, aby bola výška pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohľadom na finančnú spôsobilosť dotknutého podniku nestala zanedbateľnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s požiadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpečiť účinnosť pokuty a na druhej strane z dodržiavania zásady proporcionality.
V tejto súvislosti je Komisia oprávnená použiť celkový obrat každého podniku, ktorý je účastníkom kartelu, ako relevantné kritérium na stanovenie odstrašujúceho násobného koeficientu. Veľkosť a celkové zdroje podniku sú teda relevantné kritériá vzhľadom na sledovaný cieľ, ktorým je zaručiť účinnosť pokuty prispôsobením jej výšky s prihliadnutím na celkové zdroje podniku a jeho schopnosť získať prostriedky potrebné na zaplatenie tejto pokuty. Cieľom stanovenia sadzby zvýšenia východiskovej sumy na zabezpečenie dostatočne odstrašujúceho účinku pokuty je totiž skôr zaručiť účinnosť pokuty ako zohľadniť škodlivosť porušenia pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže, a teda závažnosť uvedeného porušenia.
Navyše prípadná neexistencia posúdenia pravdepodobnosti opakovania porušenia zo strany dotknutého podniku nemá nijaký vplyv na zákonnosť násobného koeficientu. Nemožno totiž spochybňovať vzťah medzi na jednej strane veľkosťou a celkovými zdrojmi podnikov a na druhej strane potrebou zabezpečiť odstrašujúci účinok pokuty. V tejto súvislosti veľký podnik, ktorý disponuje značnými finančnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných členov kartelu, môže ľahšie zhromaždiť prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty, čo v záujme jej dostatočne odstrašujúceho účinku odôvodňuje, aby mu najmä pomocou použitia násobiteľa bola uložená pokuta, ktorá je proporcionálne vyššia než pokuta uložená za rovnaké porušenie, ktorého sa dopustil podnik, ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje.
Vzhľadom na to, že cieľom zvýšenia východiskovej sumy na zabezpečenie dostatočne odstrašujúceho účinku pokuty je najmä zabezpečiť účinnosť pokuty vzhľadom na finančnú schopnosť podniku, Komisia nie je povinná zohľadniť pri určovaní uplatniteľného násobného koeficientu to, že dotknutý podnik zaviedol program na dosiahnutie súladu s pravidlami hospodárskej súťaže.
(pozri body 239 – 242, 245, 247)
14. Oznámenie o oslobodení od pokút a o znížení pokút v prípadoch kartelov je nástroj, ktorého účelom je určiť v súlade s predpismi vyššej právnej sily kritériá, ktoré Komisia zamýšľa uplatňovať v rámci výkonu svojej diskrečnej právomoci pri stanovovaní pokút ukladaných za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Z toho vyplýva samoobmedzenie tejto právomoci, ktoré však nie je nezlučiteľné so zachovaním značnej miery voľnej úvahy Komisie.
Komisia teda disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posudzovaní otázky, či majú dôkazy predložené podnikom, ktorý požiadal o uplatnenie oznámenia o spolupráci, významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia.
Rovnako po konštatovaní, že dôkazy predstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci, Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy, keď má stanoviť presnú úroveň zníženia pokuty, ktoré sa má priznať dotknutému podniku. Bod 23 písm. b) prvý odsek oznámenia o spolupráci totiž stanovuje pásma na zníženie pokuty pre rôzne kategórie dotknutých podnikov.
Za týchto okolností Komisia zjavne neprekročí svoju mieru voľnej úvahy tým, že prizná zníženie pokuty v uvedených pásmach, keď dôkazy, bez ohľadu na ich kvalitu a užitočnosť, boli poskytnuté v čase, keď Komisia už mala k dispozícii informácie nevyhnutné na preukázanie porušenia článku 81 ES, keď už vykonala sériu inšpekcií a keď už dostala žiadosť podľa uvedeného oznámenia od iného podniku.
(pozri body 260, 261, 263 – 265, 270, 273, 274, 278, 282 – 284, 289, 291, 295, 298, 309 – 312, 322, 323, 326, 328 – 332, 345 – 349, 375, 377)
15. Výhrada, ktorá bola uvedená v poznámke pod čiarou žaloby a ktorú žalobcovia vôbec nerozvinuli, nespĺňa podmienky článku 44 bodu 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, a preto je neprípustná.
(pozri bod 338)
16. Právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že správny orgán Únie tým, že mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodné očakávania. Nikto sa však nemôže odvolávať na porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnúť správny orgán. Takýmito uisteniami sú informácie, ktoré sú presné a zhodujúce sa, neviažu sa na splnenie nijakej podmienky a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov.
Pri stanovovaní výšky pokuty za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, údaj obsiahnutý v oznámení o výhradách, že Komisia zamýšľa priznať zníženie pokuty nad rámec oznámenia o oslobodení od pokút a o znížení pokút v prípadoch kartelov nemožno považovať za presné uistenie týkajúce sa rozsahu alebo sadzby zníženia, ktoré sa prípadne prizná dotknutým podnikom. Takéto vyhlásenie preto nemôže v tejto súvislosti v žiadnom prípade vyvolať akúkoľvek legitímnu dôveru.
Ani predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôže slúžiť ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej súťaže.
(pozri body 359 – 364)
17. Podľa zásady proporcionality akty inštitúcií Únie nesmú prekračovať hranice toho, čo je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných danou právnou úpravou, čo znamená, že v prípade, ak existuje voľba medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné použiť opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a že spôsobené ťažkosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom.
V tejto súvislosti zásadu proporcionality neporušuje rozhodnutie Komisie, ktoré priznáva iba minimálne 1 % zníženie pokuty za nespochybnenie skutkového stavu a vzhľadom na nízku hodnotu spolupráce poskytnutej po oznámení o výhradách, pokiaľ je toto zníženie priznané nad rámec znížení pokút, ktoré už boli priznané v rámci oznámenia o oslobodení od pokút a o znížení pokút v prípadoch kartelov.
(pozri body 366, 370, 383)
18. Pokiaľ ide o dodržanie zásady proporcionality pri stanovovaní výšky pokút za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, takéto pokuty nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom, čiže vo vzťahu k dodržiavaniu pravidiel hospodárskej súťaže, a výška pokuty uloženej podniku z dôvodu takého porušenia pravidiel hospodárskej súťaže musí byť primeraná vo vzťahu k porušeniu posudzovanému ako celku, a to najmä s prihliadnutím na závažnosť porušenia. Okrem toho Komisia je oprávnená pri stanovení výšky pokút vziať do úvahy potrebu zaručiť dostatočne odstrašujúci účinok pokút.
(pozri bod 384)