Žaloba podaná 4. mája 2007 - General Technic-Otis/Komisia

(vec T-141/07)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: General Technic-Otis Sàrl (Howald, Luxemburské veľkovojvodstvo) (v zastúpení: M. Nosbusch, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

zrušiť na základe článku 230 ES rozhodnutie prijaté Komisiou dňa 21. februára 2007 v konaní podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP vo veci COMP/E-1/38.823 - Elevators and Escalators v rozsahu, v akom sa týka GTO,

subsidiárne zrušiť alebo znížiť na základe článku 229 ES výšku pokuty, ktorá jej bola uložená týmto rozhodnutím,

zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobkyňa žiada čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 512, konečné znenie, z 21. februára 2007 v konaní podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.823 - Elevators and Escalators) týkajúceho sa kartelu v oblasti montáže a údržby výťahov a eskalátorov v Belgicku, Nemecku, Luxembursku a v Holandsku zameraného na manipulácie ponukového konania, rozdelenie trhov, určenie minimálnych cien ponúk, pridelenie projektov a uzatvárania zmlúv, zmlúv o montáži, zmlúv o údržbe a zmlúv o modernizácií zariadení a výmeny informácií v rozsahu, v akom sa jej týka. Subsidiárne žalobkyňa žiada zrušenie alebo zníženie pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím.

Na podporu svojich návrhov žalobkyňa uvádza sedem dôvodov.

Vo svojom prvom dôvode žalobkyňa uvádza, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho a skutkového posúdenia uplatnením pravidiel týkajúcich sa výpočtu pokút tým, že považovala predmetné postupy za "veľmi závažné" porušenie. Žalobkyňa tvrdí, že východisková suma pokuty musí byť v dôsledku toho znížená, vzhľadom na obmedzený zemepisný rozsah dotknutého trhu, ako aj na obmedzený dopad týchto postupov na tento trh.

Vo svojom druhom dôvode žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho a skutkového posúdenia, pretože nevzala do úvahy skutočné hospodárske možnosti žalobkyne spôsobiť škodu. Tvrdí tiež, že Komisia pri určení výšky pokuty mala vziať do úvahy jej postavenie ako malého alebo stredného podniku riadeného úplne nezávisle, ktorý v dôsledku toho nemôže spôsobiť značnú škodu na trhu.

V treťom dôvode žalobkyňa uvádza, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho a skutkového posúdenia v tom, že neobmedzila výšku pokuty na 10 % obratu žalobkyne a že nebola oprávnená vziať do úvahy obrat materských spoločností pri výpočte maximálnej výšky pokuty, ktorá mala byť uložená žalobkyni.

Štvrtý dôvod vychádza z porušenia Komisiou zásady rovnosti zaobchádzania, pretože neuplatnila zásady zodpovednosti rovnako na všetkých členov dotknutého kartelu. Žalobkyňa uvádza, že Komisia pripísala predmetné postupy materským spoločnostiam, zatiaľ čo tak neurobila pre inú spoločnosť odsúdenú tým istým rozhodnutím, hoci sa táto nachádzala v podobnej situácii ako žalobkyňa, čo sa týka výkonu kontroly materskými spoločnosťami.

Vo svojom piatom dôvode žalobkyňa uvádza, že Komisia sa dopustila nesprávneho skutkového posúdenia v tom, že jej nepriznala zníženie pokuty o 50 % sumy podľa oznámenia o zhovievavosti¹. Žalobkyňa tvrdí, že jej spolupráca so s oddeleniami Komisie bola úzka, stála a obzvlášť rozsiahla a teda opodstatňuje maximálne zníženie pokuty podľa oznámenia o zhovievavosti, a teda vo výšky 50 %.

Šiesty dôvod uvedený žalobkyňou vychádza z porušenia zásady legitímnej dôvery, nakoľko Komisia nepriznala žalobkyni dodatočné zníženie pokuty o 10 % z dôvodu, že nepoprela skutkové zistenia. Žalobkyňa uvádza, že oznámenie námietok, ako aj rozhodovacia prax Komisie v nej vzbudila odôvodnenú dôveru, že pokuta bude znížená o 10 % a nie iba o 1 % udelené napadnutým rozhodnutím.

Siedmy dôvod vychádza z porušenia zásady primeranosti trestov, keďže pokuta uložená žalobkyni nebola opodstatnená vzhľadom na uvedené porušenie, a najmä s ohľadom na údajný obmedzený dopad na trh a na to, že sa ho dopustila spoločnosť menšej veľkosti.

____________

¹ - Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155).