Language of document : ECLI:EU:C:2010:603

Vec C‑280/08 P

Deutsche Telekom AG

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Článok 82 ES – Trhy s telekomunikačnými službami – Prístup k pevnej sieti historického operátora – Veľkoobchodné ceny sprostredkovacích služieb prístupu k účastníckej prípojke pre konkurentov – Maloobchodné ceny služieb prístupu pre účastníkov – Cenové postupy podniku v dominantnom postavení – Stláčanie cien konkurentov – Ceny schválené národným regulačným orgánom – Rozhodovací priestor podniku v dominantnom postavení – Pripísateľnosť porušenia – Pojem ‚zneužitie‘ – Kritérium rovnako efektívneho konkurenta – Výpočet cenového stláčania – Účinky zneužitia – Výška pokuty“

Abstrakt rozsudku

1.        Odvolanie – Dôvody – Jednoduché zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Všeobecnému súdu – Neprípustnosť – Spochybnenie výkladu alebo uplatnenia práva Spoločenstva Všeobecným súdom – Prípustnosť

[Článok 225 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 112 ods. 1 písm. c)]

2.        Odvolanie – Dôvody – Dôvod uvedený prvýkrát v konaní o odvolaní – Neprípustnosť

(Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 113 ods. 2)

3.        Žaloba o nesplnenie povinnosti – Právo Komisie podať žalobu – Diskrečný výkon

(Články 81 ES, 82 ES a 226 ES)

4.        Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Tarifný nožnicový efekt – Služby prístupu k telekomunikačnej sieti poskytované operátorom, ktorý vlastní jedinú dostupnú infraštruktúru – Rozhodnutie Komisie konštatujúce existenciu zneužitia napriek schváleniu cien národným regulačným orgánom – Pripísateľnosť porušenia

(Články 81 ES a 82 ES)

5.        Odvolanie – Dôvody – Nedostatočné odôvodnenie – Prípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

6.        Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Úmyselné spáchanie alebo spáchanie z nedbanlivosti – Pojem – Tarifný nožnicový efekt vyplývajúci z cien podniku v monopolnom postavení na trhu sprostredkovacích služieb a v kvázimonopolnom postavení na trhu maloobchodných služieb

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2 pododsek 1)

7.        Akty inštitúcií – Povinnosť odôvodnenia – Predmet – Rozsah

(Článok 253 ES)

8.        Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Tarifný nožnicový efekt – Služby prístupu k telekomunikačnej sieti poskytované operátorom, ktorý vlastní jedinú dostupnú infraštruktúru – Záporný alebo nedostatočný rozdiel medzi cenami pre konkurentov a medzi maloobchodnými cenami

(Článok 82 ES)

9.        Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Tarifný nožnicový efekt – Pojem

(Článok 82 ES)

10.      Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Tarifný nožnicový efekt – Služby prístupu k telekomunikačnej sieti poskytované operátorom, ktorý vlastní jedinú dostupnú infraštruktúru – Výpočet cenového stláčania konkurentov

(Článok 82 ES)

11.      Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Tarifný nožnicový efekt –Rovnosť príležitostí – Neexistencia – Zohľadnenie príjmov pochádzajúcich z iných telekomunikačných služieb – Vylúčenie

(Článok 82 ES)

12.      Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Správanie, ktoré obmedzuje hospodársku súťaž

(Článok 82 ES)

13.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Závažné porušenie – Tarifný nožnicový efekt vyplývajúci z cien podniku v monopolnom postavení – Poľahčujúce okolnosti

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A druhý odsek)

14.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Právomoci Komisie – Zmena predchádzajúcej praxe – Porušenie zásady zákazu diskriminácie – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 17)

1.        Z článku 225 ES, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že odvolanie musí uvádzať presným spôsobom napádané časti rozsudku, ktorého zrušenia sa domáha, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera. Tejto požiadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je napadnutý rozsudok dotknutý, sa obmedzuje na reprodukovanie žalobných dôvodov alebo tvrdení uvedených v konaní na Všeobecnom súde. Takéto odvolanie totiž v skutočnosti predstavuje návrh na opätovné posúdenie žaloby podanej na Všeobecný súd, čo nepatrí do právomocí Súdneho dvora.

Pokiaľ však odvolateľ spochybňuje výklad alebo uplatnenie práva Únie vykonané Všeobecným súdom, môžu sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednať v rámci odvolania. Ak by totiž odvolateľ nemohol založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už použitých pred Všeobecným súdom, stratilo by odvolacie konanie čiastočne svoj zmysel.

(pozri body 24, 25)

2.        Odvolaním nemožno meniť predmet konania pred Všeobecným súdom. Právomoc Súdneho dvora je totiž obmedzená na posúdenie právnych riešení dôvodov prejednávaných na prvom stupni. Účastník konania teda nemôže predložiť po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nebol predložený v konaní pred Všeobecným súdom, pretože by to znamenalo možnosť predniesť pred Súdnym dvorom, ktorý má v odvolacom konaní obmedzené právomoci, spor v širšom rozsahu ako pred Všeobecným súdom.

(pozri body 34, 42, 49)

3.        Povinnosťou jednotlivých členských štátov je prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na zabezpečenie toho, aby národné regulačné orgány plnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie. Okrem toho články 81 ES a 82 ES v spojení s článkom 10 ES ukladajú členským štátom, aby neprijímali alebo nezachovávali v účinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmariť potrebný účinok pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré sa uplatňujú na podniky.

Pokiaľ však ide o možnosť Komisie podať žalobu o nesplnenie povinnosti proti dotknutému členskému štátu, keďže napadnutý rozsudok, ktorý je predmetom tohto odvolania, sa týka výlučne zákonnosti rozhodnutia prijatého Komisiou voči odvolateľke podľa článku 82 ES, Súdny dvor sa musí v rámci tohto odvolania obmedziť na preverenie toho, či prostredníctvom výhrad predložených na jeho podporu možno preukázať, že Súd prvého stupňa sa v rámci svojho preskúmania zákonnosti dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a to nezávisle na skutočnosti, či Komisia mohla paralelne alebo alternatívne prijať rozhodnutie o porušení práva Únie voči dotknutému členskému štátu.

Aj keby nebolo možné vylúčiť, že národné regulačné orgány porušili právo Únie a Komisia by si mohla skutočne vybrať a podať na základe toho žalobu o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES proti členskému štátu, tieto možnosti nie sú v štádiu tohto odvolania vôbec relevantné. V režime stanovenom článkom 226 ES Komisia disponuje diskrečnou právomocou podať žalobu o nesplnenie povinnosti a súdom Únie nenáleží posudzovať vhodnosť jej konania.

(pozri body 45 – 47)

4.        Články 81 ES a 82 ES sa neuplatnia len vtedy, ak je protisúťažné konanie uložené podnikom vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo pokiaľ tieto predpisy tvoria právny rámec, ktorý sám vylučuje akúkoľvek možnosť protisúťažného konania z ich strany. V takej situácii totiž nemá obmedzenie hospodárskej súťaže, tak ako to napovedajú tieto ustanovenia, príčinu v samostatnom konaní podnikov.

Články 81 ES a 82 ES sa naopak môžu uplatniť, ak sa preukáže, že vnútroštátne právne predpisy ponechávajú priestor na to, aby hospodárska súťaž mohla byť vylúčená, obmedzená alebo narušená samostatným konaním podnikov. Možnosť vylúčiť protisúťažné konanie z pôsobnosti článkov 81 ES a 82 ES z toho dôvodu, že toto konanie bolo dotknutým podnikom uložené existujúcimi právnymi predpismi alebo že tieto predpisy vylúčili akúkoľvek možnosť konkurenčného konania zo strany týchto podnikov, tak Súdny dvor pripustil len v obmedzenej miere. Pokiaľ sa vnútroštátny zákon obmedzuje iba na podnietenie alebo uľahčenie samostatných protisúťažných konaní podnikov, tieto podniky naďalej podliehajú konaniu podľa článkov 81 ES a 82 ES. Podniky v dominantnom postavení totiž majú osobitnú zodpovednosť, aby svojím konaním neohrozili skutočnú a nenarušenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu.

V tejto súvislosti samotná skutočnosť, že zásahy národného regulačného orgánu, akým je telekomunikačný a poštový regulačný úrad, podnietili podnik v dominantnom postavení v odvetví telekomunikácií na zachovanie jeho cenových postupov, ktoré viedli k stláčaniu cien jeho prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov, nemôže sama osebe vylúčiť jeho zodpovednosť v zmysle článku 82 ES.

Vzhľadom na to, že podnik mal k dispozícii rozhodovací priestor na zmenu svojich maloobchodných cien služieb prístupu pre účastníkov – bez ohľadu na uvedené zásahy – mu totiž cenové stláčanie možno pripísať. Skutočnosť, či je konanie, ktoré nevyužilo tento rozhodovací priestor, pochybením alebo nie, nemôže spochybniť konštatovanie, podľa ktorého podnik mal takýto priestor, ale môže sa zohľadniť len pri určení toho, či takéto konanie bolo porušením, ako aj v štádiu stanovovania výšky pokút.

(pozri body 80 – 85, 88, 89)

5.        Otázka, či odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu je nedostatočné, predstavuje právnu otázku, ktorej zodpovedania sa možno v rámci odvolania dovolávať.

(pozri bod 123)

6.        Čo sa týka otázky, či k porušeniam pravidiel hospodárskej súťaže došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti a či je ich z toho dôvodu možné postihovať pokutou podľa článku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 17, táto podmienka je splnená tým, že daný podnik nemôže nevedieť o protisúťažnej povahe svojho konania, či už by si uvedomoval porušovanie súťažných pravidiel Zmluvy, alebo nie.

Toto je prípad podniku v odvetví telekomunikácií, ktorý jednak nemohol nevedieť, že napriek rozhodnutiam telekomunikačného a poštového regulačného úradu disponoval skutočným rozhodovacím priestorom, aby stanovil svoje maloobchodné ceny za služby prístupu pre účastníkov, a jednak, že cenové stláčanie nieslo so sebou závažné obmedzenia hospodárskej súťaže, pri zohľadnení najmä jeho monopolného postavenia na veľkoobchodnom trhu sprostredkovacích služieb a kvázimonopolného postavenia na maloobchodnom trhu služieb prístupu pre účastníkov.

(pozri body 124, 125)

7.        Povinnosť odôvodnenia stanovená článkom 253 ES je zásadnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlíšiť od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá patrí pod otázku samotnej zákonnosti sporného aktu. Z tohto hľadiska musí byť odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umožnilo pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať toto opatrenie.

Požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedeného článku 253 ES, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknuté odvetvie.

(pozri body 130, 131)

8.        Článok 82 ES druhý odsek písm. a) ES výslovne zakazuje podniku v dominantnom postavení, aby priamo alebo nepriamo vynucoval neprimerané ceny a najmä používal také cenové postupy, ktoré majú za následok vylúčenie jeho skutočných alebo potenciálnych rovnako efektívnych konkurentov, teda cenové postupy, ktoré samy osebe sťažujú, prípadne znemožňujú ich prístup na trh a sťažujú, prípadne znemožňujú jeho zmluvným partnerom možnosť výberu medzi viacerými zdrojmi zásobovania alebo obchodnými partnermi, posilňujúc tak svoje dominantné postavenie používaním iných prostriedkov než tých, ktoré patria do hospodárskej súťaže na základe kvality. Z tohto hľadiska teda nemožno každú cenovú hospodársku súťaž považovať za zákonnú.

V rozsahu, v akom podnik v dominantnom postavení v odvetví telekomunikácií má k dispozícii rozhodovací priestor na obmedzenie alebo odstránenie cenového stláčania pre prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov prostredníctvom zmien svojich maloobchodných cien služieb prístupu pre účastníkov, toto cenové stláčanie vzhľadom na účinok vylúčenia, ktorý môže mať prinajmenšom pre uvedených konkurentov, môže samo osebe predstavovať zneužívanie v zmysle článku 82 ES.

Uvedený článok 82 ES má za cieľ predovšetkým ochranu spotrebiteľov prostredníctvom nenarušenej hospodárskej súťaže. V tomto ohľade je irelevantné, že podnik v dominantnom postavení musí zvýšiť ceny s cieľom predísť zneužitiu.

Takéto cenové stláčanie tým, že naďalej znižuje stupeň hospodárskej súťaže na trhu služieb prístupu pre účastníkov, už aj tak obmedzenej v dôsledku prítomnosti uvedeného podniku, a posilňuje tak jeho dominantné postavenie na tomto trhu, má totiž rovnako za následok, že spotrebitelia sú poškodzovaní obmedzením svojich možností výberu, teda perspektívy zníženia maloobchodných cien z dlhodobého hľadiska, z dôvodu hospodárskej súťaže medzi prinajmenšom rovnako efektívnymi konkurentmi na uvedenom trhu.

Súd prvého stupňa preto nebol vôbec povinný zisťovať, či boli veľkoobchodné ceny sprostredkovacích služieb alebo maloobchodné ceny služieb prístupu pre účastníkov samy osebe zneužívajúce z dôvodu ich neprimeranej alebo predátorskej povahy.

(pozri body 172, 177, 180 – 183)

9.        Pri rozhodovaní, či môžu cenové postupy podniku v dominantnom postavení vylúčiť konkurenta z trhu v rozpore s článkom 82 ES, treba uplatniť kritérium založené na nákladoch a stratégii podniku v dominantnom postavení. V tejto súvislosti podnik v dominantnom postavení nemôže vylúčiť z trhu podniky, ktoré sú možno rovnako efektívne ako on sám, ale z dôvodu ich menšej finančnej kapacity nedokážu odolať hospodárskej súťaži, ktorá existuje.

V situácii, keď zneužívajúca povaha cenových postupov podniku v dominantnom postavení vyplýva z účinkov vylúčenia jeho konkurentov z trhu, je v analýze týkajúcej sa uvedenej zneužívajúcej povahy na mieste oprieť sa len o ceny a náklady podniku v dominantnom postavení. Takéto kritérium totiž umožňuje overiť, či podnik v dominantnom postavení v odvetví telekomunikácii mohol sám osebe ponúkať svoje maloobchodné služby prístupu pre účastníkov aj inak než so stratou, keby musel vopred uhradiť svoje veľkoobchodné ceny za sprostredkovacie služby. Na základe tohto kritéria sa teda dá určiť, či cenové postupy podniku v dominantnom postavení viedli prostredníctvom cenového stláčania k účinku vylúčenia jeho konkurentov z trhu.

Takýto prístup je o to viac odôvodnený, lebo je v súlade so všeobecnou zásadou právnej istoty, keďže zohľadnenie nákladov podniku v dominantnom postavení mu vzhľadom na jeho špecifickú zodpovednosť podľa článku 82 ES umožňuje posúdiť zákonnosť svojho konania. Podnik v dominantnom postavení totiž síce pozná vlastné náklady a ceny, ale v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov.

Tieto konštatovania nemožno spochybniť skutočnosťou, že konkurenti podniku v dominantnom postavení podliehajú pri poskytovaní telekomunikačných služieb svojim účastníkom menej záväzným právnym a materiálnym podmienkam. Táto skutočnosť by totiž ani za predpokladu, že by sa preukázala, nemohla ovplyvniť ani skutočnosť, že podnik v dominantnom postavení sa nemôže uchyľovať k cenovým postupom, ktoré majú za účinok vylúčenie prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov z trhu, ani skutočnosť, že taký podnik musí byť vzhľadom na svoju osobitnú zodpovednosť podľa článku 82 ES sám schopný stanoviť, či sú jeho cenové postupy v súlade s týmto ustanovením.

(pozri body 198 – 203)

10.      Hoci z pohľadu účastníka môžu služby prístupu a služby hovorov skutočne tvoriť jeden celok, Komisia môže právom preskúmať existenciu cenového stláčania len na úrovni služieb prístupu bez zahrnutia služieb hovorov, s ohľadom na zásady cenovej reštrukturalizácie a rovnosti príležitostí.

V tejto súvislosti sa Súd prvého stupňa, ktorý zohľadnil zásadu cenovej reštrukturalizácie vyplývajúcu z právnej úpravy týkajúcej sa odvetvia telekomunikácií, na preskúmanie dôvodnosti uplatnenia článku 82 ES Komisiou na zneužívajúcu cenovú prax podniku v dominantnom postavení, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Pokiaľ totiž právna úprava týkajúca sa odvetvia telekomunikácií určuje právny rámec, ktorý sa naňho vzťahuje, a prispieva tak k stanoveniu podmienok hospodárskej súťaže, v ktorých podnik v dominantnom postavení vykonáva svoju činnosť na relevantných trhoch, predstavuje relevantnú skutočnosť na uplatnenie článku 82 ES na konania takého podniku, či už na definovanie relevantných trhov, posúdenie zneužívajúcej povahy takého konania alebo stanovenie výšky pokút.

Toto konštatovanie nespochybňuje skutočnosť, že zásada cenovej reštrukturalizácie sa uplatňuje len na podnik v dominantnom postavení, ale nie na jeho konkurentov, keďže Súd prvého stupňa sa pri určení zneužívajúcej povahy cenových postupov dotknutého podniku v dominantnom postavení z hľadiska článku 82 ES opieral v súlade s kritériom rovnako efektívneho konkurenta o situáciu a náklady podniku v dominantnom postavení.

V dôsledku toho Súd prvého stupňa po tom, čo konštatoval, že cenová rovnováha sledovaná právnou úpravou Únie v odvetví telekomunikácií by sa mala prejaviť najmä znížením cien vnútroštátnych a medzinárodných hovorov a zvýšením mesačného predplatného a ceny miestnych hovorov, mohol v súlade s právom odvodiť, že oddelené zohľadnenie maloobchodných cien služieb prístupu a maloobchodných cien služieb hovorov na určenie zneužívajúcej povahy cenových postupov podniku v dominantnom postavení je obsiahnuté v zásade cenovej reštrukturalizácie.

(pozri body 221, 223 – 226)

11.      Systém nenarušenej hospodárskej súťaže možno zaručiť len vtedy, keď je medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi zabezpečená rovnosť príležitostí.

To znamená, že podnik v dominantnom postavení v odvetví telekomunikácií a jeho prinajmenšom rovnako efektívni konkurenti majú mať rovnoprávne postavenie na maloobchodnom trhu služieb prístupu pre účastníkov. Táto podmienka nie je splnená, ak sa veľkoobchodné ceny sprostredkovacích služieb platené podniku v dominantnom postavení môžu prejaviť na ich maloobchodných cenách služieb prístupu pre účastníkov len tak, že tieto služby budú ponúkať so stratou.

Keďže jednak maloobchodný trh služieb prístupu pre účastníkov tvorí samostatný trh a jednak sprostredkovateľské služby sú nevyhnutné pre prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov ako on sám, aby mohli účinne vstúpiť na tento trh s podnikom, ktorý na ňom má dominantné postavenie vyplývajúce predovšetkým z právneho monopolu, ktorý využíval ešte pred liberalizáciou odvetvia telekomunikácií, zavedenie systému nenarušenej hospodárskej súťaže vyžaduje, aby tento podnik v dominantnom postavení nemohol svojimi cenovými postupmi na maloobchodnom trhu spôsobiť svojim prinajmenšom rovnako efektívnym konkurentom už od začiatku konkurenčnú nevýhodu, ktorá by bránila rozvoju ich činnosti na tomto trhu alebo ho obmedzovala.

O to viac to platí v prípade, keď konkurenti na prípadné poskytovanie ostatných telekomunikačných služieb svojim účastníkom prostredníctvom pevnej siete podniku v dominantnom postavení nevyhnutne od neho potrebujú nakupovať aj sprostredkovacie služby a táto konkurenčná nevýhoda na maloobchodnom trhu služieb prístupu pre účastníkov sa nevyhnutne prenáša na nadväzujúce trhy s ostatnými telekomunikačnými službami. Táto skutočnosť však neznamená, že príjmy pochádzajúce z týchto ostatných telekomunikačných služieb sa musia zohľadniť pri skúmaní, či sa prinajmenšom rovnako efektívni konkurenti ako podnik v dominantnom postavení nachádzajú v nerovnej situácii v podmienkach hospodárskej súťaže na maloobchodnom trhu služieb prístupu pre účastníkov. Tieto ostatné telekomunikačné služby totiž patria na trhy, ktoré sa od uvedených trhov odlišujú.

Treba preto konštatovať, že cenové postupy podniku v dominantnom postavení na maloobchodnom trhu služieb prístupu pre účastníkov spôsobujú, že jeho prinajmenšom rovnako efektívni konkurenti sú od počiatku v porovnaní s ním v nerovnom postavení na tomto trhu, čo vedie k stláčaniu cien týchto konkurentov, pokiaľ ide o služby prístupu.

(pozri body 230, 233 – 236, 240)

12.      Stanovením zákazu zneužívania dominantného postavenia na trhu v rozsahu, v akom by to mohlo mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi, sa článok 82 ES vzťahuje na správania podniku v dominantnom postavení, ktoré majú na trhu brániť udržaniu stupňa hospodárskej súťaže, ktorý ešte na trhu existuje, alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže prostredníctvom použitia prostriedkov odlišujúcich sa od tých prostriedkov, ktorými sa riadi bežná súťaž výrobkov alebo služieb poskytovaných hospodárskymi subjektmi. V toho vyplýva, že existencia cenových postupov podniku v dominantnom postavení vedúca k stláčaniu cien jeho prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov predstavuje zneužívanie v zmysle článku 82 ES iba v prípade preukázania protisúťažných účinkov.

Protisúťažný účinok, ktorý má Komisia preukázať v súvislosti s cenovými postupmi podniku v dominantnom postavení v odvetví telekomunikácií vedúcimi k stláčaniu cien jeho prinajmenšom rovnako výkonných konkurentov, sa týka prípadných prekážok, ktoré uvedené cenové postupy mohli spôsobiť pri rozvoji ponuky na maloobchodnom trhu služieb prístupu pre účastníkov, a teda pri danom stupni hospodárskej súťaže na ňom. Takéto postupy predstavujú zneužívanie v zmysle článku 82 ES, pokiaľ sa vylúčením prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov z trhu prostredníctvom stláčania ich cien môže sťažiť alebo dokonca znemožniť prístup týchto konkurentov na dotknutý trh, a posilniť tak jeho dominantné postavenie na ňom na úkor záujmov spotrebiteľov.

Pokiaľ podnik v dominantnom postavení skutočne používa cenové postupy vedúce k stláčaniu cien jeho prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov, ktorých cieľom je vytlačiť ich z dotknutého trhu, skutočnosť, že plánovaný výsledok napokon nie je dosiahnutý, určite nemôže vylúčiť, aby sa toto konanie posudzovalo ako zneužívanie v zmysle článku 82 ES. Ak však konkurenčná situácia konkurentov nie je nijako dotknutá, takéto cenové postupy nemožno kvalifikovať ako postupy vylučovania, pretože prenikanie konkurentov na dotknutý trh nie je týmto postupom nijako sťažené.

(pozri body 251 – 254)

13.      Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódu stanovenia pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, obsahuje rôzne premenné umožňujúce Komisii vykonávať jej voľnú úvahu v súlade s uvedenými ustanoveniami. V rámci toho Súdnemu dvoru prináleží, aby overil, či Súd prvého stupňa správne posúdil výkon tejto voľnej úvahy Komisiou.

Závažnosť porušení práva Únie týkajúceho sa hospodárskej súťaže musí byť vyvodená na základe veľkého množstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrašujúci účinok pokút, pričom tu nejde o záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa musia povinne vziať do úvahy. Medzi faktory, na ktoré treba prihliadať pri posúdení závažnosti porušení, patrí konanie každého podniku, úloha každého z nich pri zavádzaní zosúladených postupov, zisk, ktorý mohli mať z týchto postupov, ich veľkosť a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porušenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie.

(pozri body 271 – 274)

14.      Skutočnosť, že Komisia v minulosti uplatnila pri určitých typoch porušenia pokuty na určitej úrovni, ju nemôže zbaviť možnosti zvýšiť túto úroveň v rámci hraníc uvedených v nariadení č. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie uskutočňovania politiky hospodárskej súťaže Únie. Efektívne uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže Únie totiž vyžaduje, aby Komisia mohla výšku pokút kedykoľvek prispôsobiť potrebám tejto politiky.

(pozri bod 294)