Vec T‑340/03
France Télécom SA
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Hospodárska súťaž − Zneužitie dominantného postavenia − Trh služieb prístupu k vysokorýchlostnému internetu – Predátorské ceny“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah
2. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti
(Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť odôvodnenia – Dosah
(Článok 82 ES)
4. Hospodárska súťaž – Pokuty – Zásada individualizácie sankcií
5. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Relevantný trh – Vymedzenie
(Článok 82 ES)
6. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Kvalifikácia podľa mimoriadne významného trhového podielu
(Článok 82 ES)
7. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Uplatňovanie nižších cien, ako sú náklady, s cieľom vylúčiť konkurenta
(Článok 82 ES)
8. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Uplatňovanie nižších cien, ako sú náklady, s cieľom vylúčiť konkurenta
(Článok 82 ES)
9. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Povinnosti prislúchajúce podniku v dominantnom postavení
(Článok 82 ES)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Konkrétny dopad na trh
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 11 ods. 4 a 5 a článok 14 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
1. Oznámenie o výhradách musí obsahovať dostatočne jasné zhrnutie výhrad, hoci aj stručné, aby sa dotknuté osoby mohli skutočne oboznámiť s konaním, ktoré im vytýka Komisia. Iba za tejto podmienky môže oznámenie o výhradách spĺňať funkciu, ktorú mu priznáva právna úprava Spoločenstva, spočívajúcu v uvedení všetkých skutočností, ktoré podniky a združenia podnikov potrebujú na úspešné uplatňovanie svojej obrany predtým, ako Komisia prijme konečné rozhodnutie. Táto požiadavka je dodržaná vtedy, keď rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám porušenia odlišné od porušení uvedených v oznámení o výhradách a uvádza iba skutočnosti, ku ktorým mali dotknuté osoby príležitosť sa vyjadriť. Konečné rozhodnutie Komisie v každom prípade nemusí byť kópiou oznámenia o výhradách. Doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, že naozaj mohli vykonávať práva na obranu, sú teda prípustné. Komisia takisto môže vzhľadom na správne konanie opraviť alebo doplniť skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla.
Takáto požiadavka je teda splnená, ak z porovnania prvého oznámenia o výhradách a rozhodnutia vyplýva, že spoločnosť, trh a predmetné výrobky sú zhodné, z čoho vyplýva, že vytýkané porušenie, teda prax predátorských cien, je v rozpore s článkom 82 ES a hoci, pokiaľ ide o pokrytie nákladov, je rozhodnutie oveľa presnejšie, toto spresnenie bolo uvedené v dodatočnom oznámení o výhradách.
(pozri body 18, 25 – 27, 36)
2. Súdu prvého stupňa neprináleží vyhľadávať a určovať vo svojich prílohách k žalobe skutočnosti na podporu žaloby.
Pokiaľ ide o údajnú neprípustnosť tohto dôvodu, podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa musí každá žaloba uvádzať predmet konania a obsahovať zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Tieto údaje musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť si obhajobu a Súdu prvého stupňa rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších podporných informácií.
Hoci sa obsah žaloby môže v konkrétnych bodoch podoprieť a doplniť odkazom na vymedzené výňatky z dokumentov, ktoré tvoria jej prílohu, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj keď tvoria prílohu žaloby, nemôže nahradiť nedostatok podstatných skutočností uvedených v žalobe, pričom prílohy majú výlučne dôkaznú a podpornú povahu. Prílohy preto nemôžu slúžiť na predkladanie dôvodov, ktoré sú len zhrnujúco opísané v žalobe, a uvádzať výhrady alebo tvrdenia neobsiahnuté v žalobe. Žalobkyňa musí uviesť v žalobe presné výhrady, ku ktorým sa má Súd prvého stupňa vysloviť, ako aj prinajmenšom stručné zhrnutie právnych a skutkových okolností, na ktorých sú tieto výhrady založené.
Je v rozpore s výlučne dôkaznou a podpornou povahou príloh, aby tieto prílohy mohli slúžiť na podrobné preukázanie tvrdenia prezentovaného v žalobe nedostatočne jasne a presne.
(pozri body 30, 166, 167, 204)
3. Ak Komisia prijíma rozhodnutie podľa článku 82 ES, svoju povinnosť odôvodnenia si splnila, ak vo svojom rozhodnutí uviedla skutkové okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrenia, a dôvody, ktoré ju vedú k prijatiu rozhodnutia.
(pozri bod 57)
4. Na základe zásady individuálnych trestov a sankcií môže byť podnik sankcionovaný len za skutky, ktoré sa mu osobne vytýkajú, pričom táto zásada je uplatniteľná v každom administratívnom konaní, ktoré môže viesť k sankciám podľa pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže.
Skutočnosť, že rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 82 ES podnikom a ktorým sa mu ukladá sankcia, odkazuje na správanie iného podniku, túto zásadu neporušuje, ak toto správanie nie je uvedené ako výhrada voči potrestanému podniku, ale je zohľadnené iba na opísanie kontextu predmetného trhu.
(pozri body 66, 68, 70, 71)
5. Na účely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku na vymedzenom trhu sektora je potrebné možnosti hospodárskej súťaže posudzovať v rámci trhu zahrnujúceho všetky výrobky a služby, ktoré v závislosti od svojich vlastností môžu osobitne uspokojiť stále potreby a sú málo zameniteľné s inými výrobkami alebo službami. Okrem toho vzhľadom na to, že vymedzenie relevantného trhu slúži na posúdenie, či má predmetný podnik možnosť brániť zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže a správať sa v značnom rozsahu nezávisle od správania svojich konkurentov a v danom prípade od svojich poskytovateľov služieb, nie je možné sa v tejto súvislosti obmedzovať iba na preskúmanie objektívnych vlastností predmetných služieb, ale je takisto potrebné zohľadniť podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru dopytu a ponuky na trhu.
Ak je výrobok možné použiť na rozličné účely a ak tieto rozdielne použitia zodpovedajú hospodárskym potrebám, ktoré sú takisto odlišné, je opodstatnené pripustiť, že tento výrobok môže prípadne patriť na rozličné trhy, ktoré majú eventuálne odlišné vlastnosti z hľadiska jednak štruktúry, jednak podmienok hospodárskej súťaže. Toto tvrdenie však neodôvodňuje záver, že takýto výrobok predstavuje jediný a ten istý trh so všetkými ostatnými výrobkami, ktoré ho môžu nahradiť pri rozličných použitiach, na ktoré môže byť využitý a s ktorým prípadne vstupuje do hospodárskej súťaže.
Z pojmu relevantný trh (relevant market) totiž vyplýva, že účinná hospodárska súťaž môže existovať medzi výrobkami, ktoré sú jeho súčasťou, čo predpokladá dostatočný stupeň zastupiteľnosti na účely rovnakého použitia medzi všetkými výrobkami tvoriacimi súčasť toho istého trhu.
Z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva vyplýva, že „relevantný trh výrobkov pozostáva zo všetkých výrobkov a/alebo služieb, ktoré sú považované za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné z hľadiska spotrebiteľa, a to na základe ich vlastností, cien a zamýšľaného účelu použitia“. Podľa tohto oznámenia vyžaduje posúdenie nahraditeľnosti dopytu vymedzenie sortimentu výrobkov, ktoré spotrebiteľ považuje za náhrady.
Pokiaľ ide o sektor prístupu internetu, ak v komforte a kvalite medzi vysokorýchlostným a nízkorýchlostným internetom nie je iba prostý rozdiel, značný cenový rozdiel medzi týmito dvoma využitiami sa pridáva k rozdielom použitia, osobitostí a výkonnosti, a hoci sú nízkorýchlostný a vysokorýchlostný internet do určitej miery zastupiteľné, ide o veľmi asymetrickú zastupiteľnosť, keďže presuny zákazníkov od ponúk vysokorýchlostného internetu k ponukám nízkorýchlostného internetu sú vo vzťahu k presunom v opačnom smere nepatrné, takže Komisia môže oprávnene dospieť k záveru, že medzi vysokorýchlostným internetom a nízkorýchlostným internetom neexistuje dostatočný stupeň zastupiteľnosti a ako trh, ktorý má byť zohľadnený na účely posúdenia existencie dominantného postavenia, uviesť trh prístupu k vysokorýchlostnému internetu pre bytové stanice.
(pozri body 78 – 82, 85 – 88, 91)
6. Dominantné postavenie preukazuje tá skutočnosť, že predmetný podnik má také ekonomické postavenie, ktoré mu umožňuje brániť zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu tým, že mu dáva možnosť správať sa v značnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebiteľov a Komisia nemusí preukázať, že konkurenti podniku sú vylúčení z trhu, hoci len dočasne, na účely preukázania existencie dominantného postavenia.
Okrem toho, hoci sa význam podielov na trhu môže na jednotlivých trhoch odlišovať, osobitne významné podiely sú samy osebe, okrem osobitných okolností, dôkazom o existencii dominantného postavenia. V prípade 50 %-ného trhového podielu ide o dominantné postavenie.
Dokonca ani existencia účinnej hospodárskej súťaže na danom trhu nevylučuje existenciu dominantného postavenia na tom istom trhu, keďže uvedené postavenie je charakterizované najmä schopnosťou správať sa pri svojej obchodnej stratégii bez nutnosti rešpektovania takejto hospodárskej súťaže, a takisto tým, že v súvislosti s takýmto správaním nevznikne zodpovednosť za škodu. Prípadná existencia hospodárskej súťaže na trhu je síce relevantnou skutočnosťou, a to najmä na účely posúdenia existencie dominantného postavenia, nie je však sama osebe z tohto hľadiska určujúcou okolnosťou.
Zníženie podielov na trhu v priebehu predmetného obdobia takisto nevylučuje existenciu dominantného postavenia, pretože zníženie dosiaľ veľmi významných podielov na trhu nemôže byť samo osebe dôkazom o neexistencii dominantného postavenia.
Ani skutočnosť, že ide o rýchlo rastúci trh, nemôže vylúčiť uplatnenie súťažných pravidiel a najmä pravidiel článku 82 ES, najmä ak predmetný podnik mal vždy oveľa väčší podiel na trhu v porovnaní s podielom na trhu prvého z jeho konkurentov, čo predstavuje platný dôkaz dominantného postavenia, a ak on sám považuje prípadnú hospodársku súťaž za obmedzenú.
Skutočnosť, že predmetný podnik mal prostredníctvom „podpory“ zo strany skupiny, do ktorej patrí, veľmi významné výhody vo vzťahu k svojim konkurentom, môže byť naopak takej povahy, že prispieva jeho dominantnému postaveniu.
(pozri body 99 – 101, 103, 104, 107, 109, 111, 112, 118)
7. V rámci vymedzenia zneužitia dominantného postavenia vyplývajúceho z praxe predátorských cien prostredníctvom miery pokrytia nákladov predmetného podniku je potrebné rozlíšiť uplatnenie metódy od určenia miery pokrytia nákladov a samotných výpočtov, ktoré boli len jednoduchými matematickými úkonmi.
Keďže zvolenie metódy výpočtu miery pokrytia nákladov, na rozdiel od samotných výpočtov, zahŕňa zo strany Komisie zložité ekonomické posúdenie, je potrebné uznať jej širokú voľnú úvahu. Kontrola sudcu sa teda musí obmedziť na preverenie dodržania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnú presnosť skutkových okolností, neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci.
(pozri body 129, 162, 163)
8. Na účely uplatnenia článku 82 ES sa môže preukázanie cieľa a protisúťažného účinku v niektorých prípadoch zamieňať. Pokiaľ sa preukáže, že cieľom sledovaným správaním podniku s dominantným postavením je obmedziť hospodársku súťaž, už toto správanie môže mať takýto účinok. Pokiaľ teda ide o politiku v oblasti cien, existujú dve rôzne analytické metódy, pokiaľ ide o preverenie toho, či podnik uplatňoval predátorské ceny. Ceny nižšie ako priemer variabilných nákladov uplatňované podnikom s dominantným postavením sa považujú per se za zneužívanie, lebo jediným cieľom, ktorý môže mať podnik uplatňujúci takéto ceny, je vytlačenie konkurentov, a že ceny nižšie ako priemer celkových nákladov, ale vyššie ako priemer variabilných nákladov, sú zneužívaním, ak sú stanovené v rámci plánu, ktorého cieľom je vytlačiť konkurenta z trhu. Nijaké preukázanie konkrétnych účinkov predmetnej činnosti sa nevyžaduje.
Ak totiž podnik s dominantným postavením vykonáva činnosť, ktorej cieľom je vytlačiť konkurenta z trhu, okolnosť, že želaný výsledok nebol dosiahnutý, nemôže postačovať na vyvrátenie záveru, že došlo k zneužívaniu dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES.
Z toho jasne vyplýva, že pokiaľ ide o predátorské ceny, prvým prvkom zneužívania podnikom s dominantným postavením je nepokrytie nákladov. V prípade nepokrytia variabilných nákladov sa predpokladá existencia druhého prvku, teda zámeru predátorského správania, kým v prípade cien nižších ako priemer celkových nákladov je potrebné preukázať existenciu plánu vytlačenia konkurencie z trhu. Tento zámer vytlačenia z trhu musí byť preukázaný vážnymi a vzájomne súhlasnými dôkazmi.
V tejto súvislosti príjmy a náklady vzniknuté po porušení nemôžu byť zohľadnené pri posudzovaní miery pokrytia nákladov počas predmetného obdobia. Článok 82 ES sa totiž týka postavenia predmetného podniku na spoločnom trhu v čase, keď sa dopustil údajne zneužívajúceho porušenia.
Okrem toho, ak sú ceny nižšie ako priemer variabilných nákladov alebo ak sú ceny nižšie ako priemer celkových nákladov, ale vyššie ako priemer variabilných nákladov, nie je potrebné preukazovať, ako ďalší dôkaz, že predmetný podnik mal skutočnú šancu pokryť svoje straty.
Napokon podnik, ktorý uplatňuje predátorské ceny, môže totiž mať prospech z úspor z rozsahu a účinkov získania skúseností z dôvodu zvýšenej výroby práve vďaka takejto praxi. Úspory z rozsahu a účinky získania skúseností nemôžu teda spôsobiť, aby bol podnik zbavený zodpovednosti, pokiaľ ide o článok 82 ES.
(pozri body 130, 152, 195 – 197, 217, 224, 227, 229)
9. Nemožno tvrdiť, že právo na vyrovnanie cien podniku s dominantným postavením s cenami konkurentov je absolútne a bolo uznané ako také Komisiou v jej rozhodovacej praxi a judikatúrou, zvlášť pokiaľ toto právo vedie k odôvodneniu uplatňovania predátorských cien, zakázaných okrem iného Zmluvou. Hoci dominantné postavenie nemôže zbaviť podnik nachádzajúci sa v takomto postavení práva zachovať si svoje vlastné obchodné záujmy, keď sú ohrozené, a hoci mu treba priznať v primeranej miere možnosť konať tak, ako uzná za vhodné s cieľom ochrany uvedených záujmov, nie je možné takéto konanie pripustiť, keď ich cieľom je práve posilnenie dominantného postavenia a jeho zneužívanie.
Z povahy povinností uložených článkom 82 ES vyplýva, že za konkrétnych okolností podniky s dominantným postavením môžu byť zbavené práva správať sa alebo konať určitým spôsobom, ktorý nie je sám osebe zneužívaním a za ktorý by ani nebolo možné uložiť sankciu, pokiaľ by išlo o správanie alebo konanie podnikov, ktoré nemajú dominantné postavenie.
(pozri body 182, 185, 186)
10. Rozhodnutie Komisie neuložiť pokutu v konkrétnom prípade z dôvodu relatívne novej povahy skonštatovaných porušení neposkytuje imunitu podnikom dopúšťajúcim sa porušení, ktoré predtým neboli sankcionované zo strany Komisie. Práve v osobitnom rámci každého konania Komisia pri výkone svojej voľnej úvahy rozhoduje, či uložiť pokutu s cieľom sankcionovať skonštatované porušenie a zachovať účinnosť práva hospodárskej súťaže.
(pozri bod 251)
11. Podľa usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO pri posudzovaní závažnosti porušenia pravidiel sa musí brať do úvahy jeho povaha, skutočný dosah na trh a veľkosť relevantného zemepisného trhu.
Pokiaľ ide o tento posledný faktor, predmetný podnik nemôže spochybňovať, že porušenie, ktoré sa mu vytýka, malo konkrétny dosah na trh, ak sa jeho podiel na predmetnom trhu zvýšil od začiatku porušenia, pričom sa nikdy neznížil na svoju pôvodnú úroveň, ak je tento podiel na trhu aj naďalej omnoho vyšší ako trhový podiel jeho najbližšieho konkurenta, ak jeden z jeho veľmi okrajových konkurentov, uplatňujúci tarify nižšie ako náklady, ale mierne vyššie ako ním uplatňované ceny, odišiel z trhu, ak jeho konkurenti mali aj naďalej veľmi malé možnosti preniknutia a napokon ak jeho činnosti mali odradzujúci účinok na vstup alebo rozvoj konkurencie.
(pozri body 259 – 264)
12. Spolupráca pri preskúmaní Komisiou, ktorá nepresahuje rámec povinností podnikov ustanovených článkom 11 ods. 4 a 5 nariadenia č. 17, neodôvodňuje zníženie pokuty.
Skutočnosť, že obvinený podnik sám pozval Komisiu, aby vykonala návštevu v jeho priestoroch, bez čakania, kým Komisia nariadi šetrenie vo forme rozhodnutia, nepostačuje na preukázanie takej úzkej spolupráce, ktorá by mohla odôvodňovať jej zohľadnenie ako poľahčujúcej okolnosti. Článok 14 nariadenia č. 17 stanovuje, že Komisia pri plnení úloh, ktoré sú jej zverené článkom 81 ES, môže pristúpiť k akémukoľvek potrebnému preskúmaniu v podniku. Jej poverení zástupcovia môžu vstupovať do akýchkoľvek priestorov a vyhotovovať kópie odborných dokumentov. Šetrenie Komisie môže byť vykonané na základe jednoduchého oprávnenia (článok 14 ods. 2) alebo nariadené rozhodnutím (článok 14 ods. 3). Skutočnosť, že Komisia v danom prípade nevydala rozhodnutie, sama osebe neznamená, že existovala „v konaní účinná spolupráca podniku“ v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO.
(pozri body 277, 281)