UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

zo 7. decembra 2011

Vec F‑44/05 RENV

Guido Strack

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Návrh na náhradu škody z dôvodu neprimeranej dĺžky súdneho konania – Nedostatok právomoci Súdu pre verejnú službu – Postúpenie veci Všeobecnému súdu Európskej únie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou G. Strack v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutia o zamietnutí jeho kandidatúry na miesto vedúceho sekcie pre verejné obstarávanie a zmluvy Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev a rozhodnutia o vymenovaní pána A. na toto miesto, ako aj zaviazanie Komisie na náhradu údajnej nemajetkovej ujmy

Rozhodnutie:      Návrh na náhradu škody z dôvodu neprimeranej dĺžky súdneho konania predložený žalobcom v bodoch 78 až 85 písomného vyjadrenia s pripomienkami podaného 21. februára 2011 a uvedený v bode A.4 výroku návrhov tohto vyjadrenia sa postupuje Všeobecnému súdu Európskej únie. O trovách súvisiacich s týmto návrhom sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Pôvod – Služobný pomer – Právny základ

(Článok 270 ZFEÚ)

2.      Konanie – Rozdelenie právomocí medzi jednotlivé súdy Únie – Návrh na náhradu škody z dôvodu neprimeranej dĺžky súdneho konania – Nedostatok právomoci Súdu pre verejnú službu – Postúpenie Všeobecnému súdu

(Článok 256 ods. 1 prvý odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47; Štatút Súdneho dvora, článok 51 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 73)

1.      Spor medzi úradníkom a inštitúciou, v ktorej pracuje alebo pracoval, týkajúci sa náhrady škody patrí do pôsobnosti článku 270 ZFEÚ iba vtedy, ak má škoda pôvod v služobnom pomere, ktorý spája alebo spájal dotknutú osobu s inštitúciou.

(pozri bod 8)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 12. mája 2011, Missir Mamachi di Lusignano/Komisia, F‑50/09, bod 116 a tam citovaná judikatúra, rozsudok je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑401/11 P

2.      Súd pre verejnú službu zjavne nie je príslušný rozhodnúť o návrhu na náhradu škody, ktorý podal bývalý úradník z dôvodu neprimeranej dĺžky konania, pretože sa týka súdneho konania, pričom ostatné podané návrhy na náhradu škody tým nie sú dotknuté. Tvrdená ujma totiž nemá pôvod v služobnom pomere spájajúcom žalobcu s jeho inštitúciou, ale v omeškaní s vydaním rozhodnutia, ktoré možno údajne pripísať súdom Únie a ktoré predstavuje porušenie práva žalobcu na účinný prostriedok nápravy.

V tejto súvislosti, podľa článku 73 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ak je o návrhu príslušný rozhodnúť Súdny dvor alebo Všeobecný súd, návrh sa musí postúpiť týmto súdom, pokiaľ je žaloba iba podporou súboru návrhov, pričom každý návrh, ktorý je z vecného hľadiska autonómny, možno považovať za návrh v zmysle tohto článku 73. Okrem toho z článku 256 ods. 1 prvého pododseku ZFEÚ a z článku 51 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že Všeobecný súd je príslušný prejednávať žaloby o náhradu škody podaných jednotlivcami a rozhodovať o nich na prvom stupni, ak tieto žaloby nemajú pôvod v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý spája alebo spájal dotknutú osobu s inštitúciou.

(pozri body 9 a 10)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: Missir Mamachi di Lusignano/Komisia, už citovaný, bod 116 a tam citovaná judikatúra