Language of document : ECLI:EU:T:2011:209

Spojené veci T‑267/08 a T‑279/08

Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d’agglomération du Douaisis

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Výroba železničných vozidiel – Vratné zálohy – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie – Prispôsobenie návrhov – Právo na obranu – Povinnosť odôvodnenia – Štátne zdroje – Pripísateľnosť štátu – Kritérium súkromného investora – Podnik v ťažkostiach“

Abstrakt rozsudku

1.      Konanie – Rozhodnutie, ktoré v priebehu konania nahradilo napadnuté rozhodnutie – Nová skutočnosť – Rozšírenie pôvodných návrhov a dôvodov

2.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci

(Článok 296 ZFEÚ; oznámenie Komisie 97/C 273/03)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Správne konanie – Povinnosť Komisie vyzvať dotknuté osoby, vrátane vnútroštátnych územných celkov poskytujúcich pomoc, na predloženie pripomienok – Hranice

(Článok 108 ods. 2 ZFEÚ)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania upravené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Článok 108 ods. 2 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 6)

5.      Akty inštitúcií – Zrušenie – Protiprávne akty – Nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, ktorým sa štátna pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Vydanie nového rozhodnutia – Povinnosť opätovne začať konanie vo veci formálneho zisťovania – Neexistencia

6.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Financovanie prostriedkami, ktoré podliehajú verejnej kontrole – Zahrnutie

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

7.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Poskytnutie výhody príjemcom – Peňažná pôžička podliehajúca splácaniu s úrokmi – Posúdenie v závislosti od dohodnutej úrokovej sadzby

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

8.      Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom – Voľná úvaha Komisie – Možnosť prijať usmernenia

(Článok 107 ods. 3 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2004/C 244/02)

9.      Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom – Pomoc na reštrukturalizáciu podniku v ťažkostiach – Určenie podnikov v ťažkostiach

(Článok 107 ods. 3 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2004/C 244/02, bod 11)

10.    Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Priznanie postavenia podniku v ťažkostiach na účely vyňatia zo zákazu pomoci

11.    Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

12.    Akty inštitúcií – Zrušenie – Protiprávne akty – Rozhodnutia Komisie v oblasti štátnej pomoci – Prijatie nového rozhodnutia s doplnením nových skutočností, ktoré majú odpovedať na kritiku dotknutých osôb – Porušenie práva na obhajobu – Neexistencia

1.      Ak je rozhodnutie v priebehu konania nahradené iným rozhodnutím, ktoré má ten istý predmet, treba toto rozhodnutie považovať za novú skutočnosť, ktorá umožňuje žalobcovi prispôsobiť svoje návrhy a žalobné dôvody. Požadovať od žalobcu, aby podal novú žalobu, by totiž bolo v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti a s požiadavkou hospodárnosti konania. Okrem toho by bolo nespravodlivé, keby dotknutá inštitúcia mohla na obranu voči výhradám uvedeným v žalobe predloženej súdu Únie proti určitému rozhodnutiu prispôsobiť napadnuté rozhodnutie alebo ho nahradiť iným a v priebehu súdneho konania sa odvolávať na túto zmenu alebo nahradenie tak, aby druhý účastník konania nemal možnosť rozšíriť svoje pôvodné návrhy a žalobné dôvody na neskoršie rozhodnutie alebo predložiť ďalšie návrhy a žalobné dôvody proti tomuto rozhodnutiu.

(pozri bod 23)

2.      Rozhodnutie, ktorým sa štátna pomoc poskytnutá podniku v ťažkostiach vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom, spĺňa požiadavky stanovené v článku 296 ZFEÚ, pokiaľ ide o metódu výpočtu výšky pomoci zvolenej Komisiou, ak sa neobmedzuje na samotné odvolanie sa na oznámenie Komisie o referenčných sadzbách, ale obsahuje podrobný opis zvolenej metódy a podrobnú analýzu finančnej situácie podniku a absencie záruk a, pokiaľ ide o odôvodnenie zvýšenia uplatniteľnej referenčnej sadzby, odkazuje na analýzu praxe na finančných trhoch vykonanú na základe empirického výskumu prirážok pozorovaných na trhu pre rôzne kategórie rizík, ktoré sa týkajú podnikov alebo transakcií.

(pozri body 50, 52, 53)

3.      V rámci správneho konania v oblasti štátnej pomoci začatého podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ priznáva judikatúra dotknutým osobám, medzi ktorými sú vnútroštátne územné celky poskytujúce predmetnú pomoc, v podstate úlohu informačného zdroja pre Komisiu. Z toho vyplýva, že dotknuté osoby sa ani zďaleka nemôžu opierať o právo na obhajobu priznané osobám, voči ktorým sa vedie konanie, a majú len právo zúčastniť sa na konaní v primeranom rozsahu so zreteľom na okolnosti prejednávaného prípadu.

Dotknuté osoby sa teda nemôžu odvolávať na porušenie zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu, že Komisia si od nich osobne nevyžiadala ich pripomienky ku konaniu o preskúmaní pomoci. Komisia tiež nie je povinná poskytnúť dotknutým osobám pripomienky alebo informácie, ktoré získala od vlády dotknutého členského štátu.

(pozri body 71, 74, 75, 88)

4.      Podľa článku 6 nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES, ak Komisia rozhodne o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, rozhodnutie o začatí konania sa môže obmedziť na zhrnutie relevantných skutkových a právnych okolností, uvedenie predbežného ohodnotenia dotknutého štátneho opatrenia s cieľom určiť, či má povahu pomoci, a vyjadrenie dôvodov, ktoré vedú k pochybnostiam o jeho zlučiteľnosti so spoločným trhom.

Rozhodnutie o začatí konania musí teda umožniť dotknutým osobám efektívne sa zúčastniť na konaní vo veci formálneho zisťovania, v rámci ktorého budú mať možnosť uplatniť svoje tvrdenia. Na tento účel stačí, ak sa dotknuté osoby môžu zoznámiť s úvahami, ktoré viedli Komisiu k predbežnej domnienke, že dotknuté opatrenie by mohlo byť novou pomocou nezlučiteľnou so spoločným trhom.

(pozri body 80, 81)

5.      V prípade zrušenia pôvodného rozhodnutia sa konanie smerujúce k nahradeniu protiprávneho aktu môže opätovne uskutočniť presne k okamihu, keď došlo k protiprávnosti, bez toho, aby bola Komisia povinná znovu začať konanie tak, že by sa vrátila ďalej ako k tomuto presnému okamihu.

Pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorým sa štátna pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie, nedostatok odôvodnenia, ktorý spôsobil zrušenie pôvodného rozhodnutia, nesiaha až k začatiu konania, ak nie je postihnuté žiadnou vadou protiprávnosti. Ak sa v konaní vo veci formálneho zisťovania pred prijatím pôvodného rozhodnutia dodržal správny postup, nie je potrebné ho začať pred prijatím nového rozhodnutia.

Doplnenie dodatočných informácií do nového rozhodnutia nemôže spochybniť toto konštatovanie za predpokladu, že také doplnenie smeruje k detailnejšej odpovedi na tvrdenia rozvíjané v pôvodnom rozhodnutí.

(pozri body 83 – 85)

6.      V pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ nemôže prípadné financovanie dotknutých opatrení zdrojmi, ktoré nie sú daňovej alebo obdobnej povahy, viesť k vylúčeniu kvalifikácie týchto opatrení ako štátnej pomoci. Determinujúcim kritériom v oblasti štátnych zdrojov je totiž verejná kontrola a článok 107 ods. 1 ZFEÚ zahŕňa všetky peňažné prostriedky, či už vyplývajú z povinných príspevkov alebo nie, ktoré môže verejný sektor účinne použiť na podporu podnikov.

(pozri bod 111)

7.      V prípade peňažnej pôžičky, ktorá je splatná spolu s úrokom, nevedú úroky, ktoré môže podnik zaplatiť za pôžičku, nevyhnutne k úplnému zániku výhody, ktorú požíva. Náklad na rozpočet subjektu, ktorý poskytol pôžičku, skutočne existuje, ak mohol získať výhodnejšiu mieru výnosu, keby túto sumu požičal za obvyklých trhových podmienok alebo by ju umiestnil či investoval inak. Za tejto situácie pomoc prestavuje rozdiel medzi úrokmi, ktoré by sa mali zaplatiť, ak by úroková sadzba zodpovedala obvyklým trhovým podmienkam, a úrokmi, ktoré sa skutočne zaplatili.

(pozri bod 112)

8.      Komisia disponuje na základe článku 107 ods. 3 ZFEÚ širokou mierou voľnej úvahy. Z tohto dôvodu si môže pri vykonávaní svojich právomocí stanoviť orientačné pravidlá prostredníctvom aktov, ako sú usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, pokiaľ tieto pravidlá neodporujú ustanoveniam Zmluvy. Ak Komisia takýto akt prijala, je pre ňu záväzný. Súd má preto právomoc preskúmať, či Komisia dodržala pravidlá, ktoré si stanovila.

Pokiaľ však široká miera voľnej úvahy Komisie, vyjadrená ňou prijatými orientačnými pravidlami, predpokladá komplexné hodnotenia hospodárskeho a sociálneho charakteru, ktoré sa musia vykonať v kontexte Spoločenstva, súd vo vzťahu k nim vykonáva len obmedzené preskúmanie. To sa obmedzuje na overenie dodržiavania pravidiel konania a povinnosti odôvodniť rozhodnutie, vecnej správnosti skutkových zistení a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a zneužitia právomoci.

(pozri body 129 – 132)

9.      Keďže v bode 11 usmernení spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach je uvedené, že „firma sa môže stále považovať za nachádzajúcu sa v ťažkostiach predovšetkým v prípadoch, keď sa prejavuje obvyklými príznakmi firmy v ťažkostiach, ako sú rastúce straty [a] klesajúci obrat…“, Komisia sa správne domnievala, že o podniku vykazujúcom záporný vlastný kapitál a záporný hospodársky výsledok platí domnienka, že ide o podnik v ťažkostiach.

Komisia nemôže zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po poskytnutí predmetných opatrení pomoci. Musí totiž zohľadniť situáciu, ktorá existovala v čase prijatia tohto opatrenia, pretože ak by prihliadala k neskorším skutočnostiam, zvýhodnila by vlastne členské štáty, ktoré si nesplnili povinnosť oznámiť pomoc, ktorú hodlajú poskytnúť, v štádiu plánu pomoci. Okrem toho zlepšenie situácie prijímajúceho podniku počas roka, keď boli vykonané sporné opatrenia, nemôže ovplyvniť posúdenie jeho situácie v čase poskytnutia opatrenia, a to najmä preto, lebo nemožno vylúčiť, že existencia týchto opatrení mohla tento vývoj ovplyvniť.

(pozri body 135, 141, 143, 144, 146)

10.    V rozsahu, v akom sa právny poriadok Únie v zásade nesnaží definovať pojmy na základe jedného alebo viacerých vnútroštátnych právnych poriadkov bez výslovného spresnenia v tomto zmysle, a pokiaľ relevantné usmernenia neobsahujú žiaden odkaz na vnútroštátne právne poriadky, v kontexte uplatnenia pravidiel Únie v oblasti štátnej pomoci nie je opodstatnené na účely posúdenia zákonnosti kvalifikácie podniku v ťažkostiach vykonanej Komisiou zohľadniť judikatúru členského štátu.

(pozri bod 150)

11.    Na účely posúdenia, či určité štátne opatrenie predstavuje štátnu pomoc, je potrebné určiť, či prijímajúci podnik získal hospodársku výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nezískal. Na tento účel je relevantné uplatniť kritérium založené na možnostiach podniku príjemcu získať dotknuté sumy za rovnakých podmienok na kapitálovom trhu. Je predovšetkým dôležité položiť si otázku, či by súkromný investor zrealizoval dotknutú transakciu za rovnakých podmienok.

(pozri body 158, 159)

12.    Inštitúcie Únie majú právo zrušiť rozhodnutie, ktorým sa jeho adresátovi priznal prospech, z dôvodu protiprávnosti, ktorá ho postihuje, s výhradou ochrany legitímnej dôvery a zásady právnej istoty a pod podmienkou, že takéto zrušenie nastane v primeranej lehote. Toto právo zrušiť protiprávne rozhodnutie musí byť a fortiori priznané inštitúciám Únie, pokiaľ ide o akt, ktorým sa nezakladajú práva, postihnutý protiprávnosťou. V takom prípade totiž úvahy týkajúce sa ochrany legitímnej dôvery a práv nadobudnutých adresátom z rozhodnutia nebránia zrušeniu.

Pokiaľ ide o doplnenie nových skutočností v novom rozhodnutí, ktorého cieľom zo strany Komisie bolo odpovedať na tvrdenia uvádzané žalobcami v ich sporových žalobách detailnejšie než v pôvodnom rozhodnutí, toto zohľadnenie tvrdení uvádzaných samotnými žalobcami nepredstavuje porušenie práva na obranu v rámci sporového konania.

(pozri body 189, 190, 192)