ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 2. júla 2010
Vec T‑266/08 P
Petrus Kerstens
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Zmena pridelenia – Článok 7 služobného poriadku – Záujem služby – Skreslenie skutkových okolností a dôkazov – Povinnosť odôvodnenia Súdu pre verejnú službu – Právo na obranu“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 8. mája 2008, Kerstens/Komisia (F‑119/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑147 a II‑A‑1‑787), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Petrus Kerstens znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Komisie, ktoré jej vznikli v tomto konaní.
Abstrakt
1. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia dôkazov Všeobecným súdom – Vylúčenie s výnimkou skreslenia
(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 1)
2. Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Použitie implicitného odôvodnenia Súdom pre verejnú službu
(Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 36 a príloha I článok 7 ods. 1)
3. Odvolanie – Dôvody – Vady konania – Rozhodnutie založené na skutočnostiach alebo dokumentoch, ktoré nie sú účastníkovi konania známe – Porušenie práva na obranu – Porušenie zásady kontradiktórnosti
1. Len prvostupňový súd má právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, keby vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak tento skutkový stav posúdiť. Pokiaľ prvostupňový súd zistil alebo posúdil skutkový stav, odvolací súd má právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil prvostupňový súd.
Odvolací súd teda nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, ktoré prvostupňový súd uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokiaľ totiž boli tieto dôkazy riadne získané a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému prvostupňovému súdu posúdiť dôkaznú silu, ktorú treba priznať jemu predloženým dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu odvolacím súdom. V tejto súvislosti je opodstatnené pripomenúť, že také skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov.
(pozri body 37 – 39)
Odkaz: Súdny dvor, 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C‑551/03 P, Zb. s. I‑3173, body 51, 52 a 54; Súdny dvor, 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C‑167/04 P, Zb. s. I‑8935, body 106 až 108
2. Povinnosť odôvodnenia, ktorú má Súd pre verejnú službu podľa článku 36 prvej vety a článku 7 prvého odseku prílohy I štatútu Súdneho dvora, mu neukladá vypracovať také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky tvrdenia uvedené účastníkmi konania. Odôvodnenie Súdu pre verejnú službu teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní osobe dotknutej rozhodnutím Súdu pre verejnú službu oboznámiť sa s dôvodmi tohto rozhodnutia a odvolaciemu súdu umožní disponovať dostatočnými údajmi na uskutočnenie jeho preskúmania.
(pozri bod 73)
Odkaz: Súdny dvor, 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C‑105/04 P, Zb. s. I‑8725, bod 72; Súdny dvor, 9. októbra 2008, Chetcuti/Komisia, C‑16/07 P, Zb. s. I‑7469, bod 87
3. Bolo by v rozpore so základnou právnou zásadou založiť súdne rozhodnutie na skutočnostiach a dokumentoch, s ktorými sa účastníci konania, alebo ktorýkoľvek z nich, nemohli oboznámiť a ku ktorým sa teda nemohli vyjadriť. Na splnenie požiadaviek spojených s právom na spravodlivé súdne konanie je totiž potrebné, aby sa účastníci konania oboznámili a mali možnosť sa kontradiktórne vyjadriť tak ku skutkovým okolnostiam, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania, títo účastníci konania musia mať možnosť účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutkovým okolnostiam, dôkazom a pripomienkam predneseným pred súdom, na ktorých súd chce založiť svoje rozhodnutie.
(pozri bod 83)
Odkaz: Súdny dvor, 22. marca 1961, Snupat/Haute Autorité, 42/59 a 49/59, Zb. s. 99, 156; Súdny dvor, 10. januára 2002, Plant a i./Komisia a South Wales Small Mines, C‑480/99 P, Zb. s. I‑265, bod 24; Súdny dvor, 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, Zb. s. I‑11245, bod 56; Súd prvého stupňa 19. septembra 2008, Chassagne/Komisia, T‑253/06 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑43 a II‑B‑1‑295, bod 27