Language of document : ECLI:EU:T:2006:273

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)

z 27. septembra 2006 (*)

„Hospodárska súťaž – Článok 81 ES – Článok 82 ES – Distribúcia náhradných dielov – Súbežný dovoz – Sťažnosť – Rozhodnutie o zamietnutí“

Vo veci T‑204/03,

Haladjian Frères SA, so sídlom v Sorgues (Francúzsko), v zastúpení: N. Coutrelis, advokát,

žalobkyňa,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Whelan a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Waelbroeck, advokát,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Caterpillar, Inc., so sídlom v Peoria, Illinois (Spojené štáty),

Caterpillar Group Services SA, so sídlom v Charleroi (Belgicko),

v zastúpení: pôvodne N. Levy, solicitor, a S. Kingston, barrister, neskôr N. Levy a T. Graf, advokát,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 1. apríla 2003, ktorým sa zamieta sťažnosť týkajúca sa údajných porušení článkov 81 ES a 82 ES podaná Haladjian Frères SA proti Caterpillar, Inc.,

SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (prvá komora),

v zložení: predseda komory R. García-Valdecasas, sudcovia J. D. Cooke a V. Trstenjak,

tajomník: K. Pocheć, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. marca 2006,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Skutkové okolnosti

A –  Dotknuté spoločnosti

1        Žalobkyňa, ktorá podala sťažnosť, je francúzsky podnik, ktorý do Európy a Afriky dováža a uvádza na trh náhradné diely pre stavebné stroje. Jeho hlavné zdroje zásobovania sa nachádzajú v Európskej únii a v Spojených štátoch.

2        Spoločnosť Caterpillar, Inc., proti ktorej sťažnosť smeruje, je americký podnik, ktorý vyrába a predáva stavebné stroje a príslušné náhradné diely. Uvádzanie týchto výrobkov na trh v Európe a Afrike sa uskutočňuje prostredníctvom švajčiarskej dcérskej spoločnosti s obchodným menom Caterpillar Overseas. V roku 1990 založila Caterpillar Overseas belgickú dcérsku spoločnosť s obchodným menom Caterpillar Export Services (CES) na účely riadenia a kontrolovania vývozu náhradných dielov vyrábaných spoločnosťou Caterpillar z jednej geografickej zóny do druhej.

B –  Správne konania

1.     Konanie začaté Komisiou proti spoločnosti Caterpillar

3        V roku 1963 spoločnosť Caterpillar oznámila Komisii štandardnú dohodu o distribúcii svojich výrobkov do Európy. Toto oznámenie bolo niekoľkokrát aktualizované, najmä v rokoch 1983 a 1992. Pred podaním sťažnosti spoločnosťou Haladjian v októbri 1993 podali voči spoločnosti Caterpillar od roku 1990 sťažnosti aj iní predajcovia náhradných dielov.

4        V nadväznosti na tieto sťažnosti adresovala Komisia 12. mája 1993 spoločnosti Caterpillar oznámenie o výhradách (ďalej len „oznámenie o výhradách“), v ktorom tomuto podniku vytkla, že stanovil poplatok za služby pre predaje mimo územia, že uplatňoval diskriminačné ceny a že zakázal predaj predajcom, ak sa ukázalo, že títo predajcovia mali v úmysle výrobky vyvážať.

5        Dňa 27. augusta 1993 spoločnosť Caterpillar zaujala k oznámeniu o výhradách stanovisko, ktorým poprela existenciu všetkých namietaných porušení.

2.     Konanie začaté v nadväznosti na sťažnosť spoločnosti Haladjian

6        Dňa 18. októbra 1993 podala žalobkyňa na Komisiu žiadosť na základe článku 3 nariadenia Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ktorá sa týkala údajných porušení týchto ustanovení spoločnosťou Caterpillar (ďalej len „sťažnosť“).

7        Dňa 25. januára 1994 predložila spoločnosť Caterpillar svoje pripomienky k sťažnosti.

8        Dňa 23. mája 1994 spoločnosť Haladjian predložila svoje poznámky k týmto pripomienkam, ako aj k odpovedi spoločnosti Caterpillar na oznámenie o výhradách.

9        V rámci šetrenia vykonala Komisia 6. a 7. júla 1995 kontrolu u niektorých európskych distribútorov spoločnosti Caterpillar. Komisia tiež v septembri 1995 a vo februári 1996 zaslala európskym distribútorom spoločnosti Caterpillar žiadosti o informácie, pričom posledné odpovede na tieto žiadosti dostala v apríli 1996.

10      Spoločnosť Haladjian tiež adresovala Komisii niekoľko listov obsahujúcich nové dokumenty. Osobitne 11. augusta 2000 doručila Komisii rekapitulačné vyjadrenie zhromažďujúce všetky zložky jej sťažnosti uložené v spise.

11      Dňa 19. júla 2001 adresovala Komisia žalobkyni list na základe článku 6 nariadenia Komisie (ES) č. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypočutí strán v určitých konaniach podľa článkov [81] a [82] zmluvy o ES (Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204), ktorým jej oznámila svoj zámer zamietnuť sťažnosť (ďalej len „list článok 6“).

12      Dňa 22. októbra 2001 žalobkyňa oznámila Komisii svoje pripomienky k listu článok 6.

13      Rozhodnutím z 1. apríla 2003 Komisia úradne zamietla sťažnosť (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

14      Listom z 8. mája 2003 oznámila Komisia spoločnosti Caterpillar, že po analýze jej odpovedi na oznámenie o výhradách a následne získaných informáciách sa rozhodla zobrať späť svoje výhrady a zastaviť konanie.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

15      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 10. júna 2003 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

16      Listom z 2. októbra 2003, doplneným 16. októbra 2003, Caterpillar a Caterpillar Group Services podali návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

17      Uznesením predsedu piatej komory Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2003 sa Caterpillar a Caterpillar Group Services povolil vstup do konania ako vedľajším účastníkom na podporu návrhov Komisie a vyhovelo sa ich žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

18      Caterpillar a Caterpillar Group Services (ďalej len „Caterpillar“) podali vyjadrenie vedľajších účastníkov konania 2. februára 2004. Žalobkyňa a Komisia predložili 22. a 20. apríla 2004 svoje pripomienky k vyjadreniu vedľajších účastníkov konania.

19      Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania požiadal Komisiu uviesť, ako sa skončilo konanie, ktoré začala v nadväznosti na oznámenie o výhradách voči spoločnosti Caterpillar. Komisia odpovedala na túto otázku Súdu prvého stupňa listom z 8. marca 2006, podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 10. marca 2006.

20      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté počas pojednávania 28. marca 2006.

21      Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania,

–        zaviazal vedľajších účastníkov konania znášať vlastné trovy konania, ako aj nahradiť trovy žalobkyne súvisiace s vedľajším účastníctvom.

22      Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu nahradiť trovy konania.

23      Vedľajší účastníci konania navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu nahradiť trovy konania, ktoré im vznikli.

 Právny stav

A –  Úvodné pripomienky týkajúce sa rozsahu povinností, ktoré prináležia Komisii pri šetrení vo veci sťažnosti pre porušenie článkov 81 ES a 82 ES

24      Na úvod účastníci konania uvádzajú povinnosti, ktoré prináležia Komisii pri šetrení, podávajú analýzu týkajúcu sa dôkazov a odôvodnenia, ktoré sa od tejto inštitúcie v danom kontexte očakáva, a rozoberajú rozsah preskúmania Súdom prvého stupňa v prípade žaloby proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti.

25      Súd prvého stupňa v prvom rade pripomína, že napadnuté rozhodnutie v rámci analýzy týkajúcej sa uplatniteľnosti článku 81 ods. 1 ES a uplatniteľnosti článku 82 ES vyvodzuje záver, že dokumenty predložené spoločnosťou Haladjian počas správneho konania, predovšetkým odpoveď na list článok 6 „neumožňujú vyhovieť [sťažnosti]“, a v dôsledku toho sťažnosť zamieta. Práve v tomto kontexte treba pripomenúť, aké sú práva sťažovateľa a povinnosti Komisie v prípade zamietnutia sťažnosti namietajúcej porušenia článkov 81 ES a 82 ES.

26      Sťažovateľ má právo byť informovaný o dôvodoch zamýšľaného zamietnutia sťažnosti Komisiou a vyjadriť sa k nim predtým, ako je takéto rozhodnutie prijaté uvedenou inštitúciou. Nariadenia č. 17 a č. 2842/98 uplatniteľné v tejto veci priznávajú procesné práva osobám, ktoré sa na Komisiu obrátili so sťažnosťou na základe článku 3 nariadenia č. 17. K týmto právam patria aj práva stanovené v článku 6 nariadenia č. 2842/98, podľa ktorých uvedie Komisia, ak sa domnieva, že získané údaje neodôvodňujú vyhovenie sťažnosti, sťažovateľovi dôvody zamietnutia sťažnosti a stanoví sťažovateľovi lehotu na predloženie svojich prípadných písomných pripomienok.

27      Ani nariadenie č. 17, ani nariadenie č. 2842/98 však neobsahujú výslovné ustanovenia týkajúce sa vybavovania sťažnosti vo veci samej a prípadných vyšetrovacích povinností Komisie, pokiaľ ide o ich prešetrenie (rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, T‑24/90, Zb. s. II‑2223, bod 72). K tomuto bodu treba zdôrazniť, že Komisia nie je povinná začať konania smerujúce k preukázaniu prípadných porušení práva Spoločenstva (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1989, Star Fruit/Komisia, 247/87, Zb. s. 291, 301) a že k právam prináležiacim sťažovateľom podľa nariadení č. 17 a č. 2842/98 nepatrí právo získať konečné rozhodnutie o existencii alebo neexistencii namietaného porušenia (rozsudok Súdneho dvora z 18. októbra 1979, GEMA/Komisia, 125/78, Zb. s. 3173, body 17 a 18).

28      Práve na základe týchto zásad judikatúra uznala, že keďže Komisia nemá povinnosť vysloviť sa k existencii alebo neexistencii porušenia, nemôže byť povinná viesť prešetrovanie, pretože jeho jediným cieľom môže byť iba skúmanie dôkazov o existencii alebo neexistencii porušenia, ktoré nie je povinná konštatovať (rozsudok Automec/Komisia, už citovaný, bod 76). Okrem toho, ak sa už takéto prešetrovanie uskutočnilo, žiadne ustanovenie sekundárneho práva nepriznáva sťažovateľovi právo požadovať od Komisie, aby viedla konanie až do štádia vydania konečného rozhodnutia konštatujúceho existenciu alebo neexistenciu namietaného porušenia (rozsudok Súdneho dvora zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C‑449/98 P, Zb. s. I‑3875, bod 35). Existencia diskrečnej právomoci priznanej Komisii v rámci skúmania sťažností totiž nezávisí od pokročilosti štádia prešetrovania veci (rozsudok IECC/Komisia, už citovaný, bod 37).

29      V tomto kontexte Súd prvého stupňa rozhodol, že ak sa Komisia rozhodne prešetrovať sťažnosť, musí, okrem odôvodnených prípadov, viesť prešetrovanie s požadovanou starostlivosťou a vážnosťou, aby mohla posúdiť s plnou znalosťou veci skutkové a právne okolnosti, ktoré jej boli predložené na posúdenie sťažovateľmi (rozsudky Súdu prvého stupňa z 29. júna 1993, Asia Motor France a i./Komisia, T‑7/92, Zb. s. II‑669, bod 36, a z 21. marca 2001, Métropole Télévision/Komisia, T‑206/99, Zb. s. II‑1057, bod 59).

30      Práve vo svetle týchto úvah prináleží Súdu prvého stupňa overiť, či napadnuté rozhodnutie zamietajúce sťažnosť zahŕňa riadne preskúmanie skutkových a právnych okolností predložených na posúdenie Komisii v rámci správneho konania. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že súdne preskúmanie aktov Komisie zahŕňajúcich komplexné ekonomické posúdenia, o aké ide v prípade namietania porušenia článkov 81 ES a 82 ES, sa obmedzuje na overenie dodržiavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia a na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci (rozsudky Súdneho dvora zo 17. novembra 1987, BAT a Reynolds/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 62, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C‑225/91, Zb. s. I‑3203, body 23 a 25; rozsudok Asia Motor France a i./Komisia, už citovaný, bod 33).

B –  Všeobecná prezentácia „systému CES“, výhrad spoločnosti Haladjian a napadnutého rozhodnutia

31      Sťažnosť spoločnosti Haladjian sa týka zmien uskutočnených spoločnosťou Caterpillar vo svojom systéme uvádzania náhradných dielov na trh od roku 1982 na účely obmedzenia súbežného dovozu do Európy zo Spojených štátov.

1.     Opis systému CES

32      Na účely uvádzania svojich výrobkov na trh rozdelila spoločnosť Caterpillar svet na rozdielne geografické zóny, ku ktorým patria Spojené štáty, zóna ES/EZVO a Afrika, a zverila uvádzanie svojich stavebných strojov a príslušných náhradných dielov na trh 181 nezávislým distribútorom, ktorí vykonávajú činnosť v 160 štátoch. Distribútori spoločnosti Caterpillar v zóne ES/EZVO nemajú na pridelenom území exkluzivitu predaja. Spoločnosť Caterpillar má takto dvoch distribútorov v Taliansku (jedným z ktorých je spoločnosť Maia), dvoch distribútorov v Spojenom kráľovstve (jedným z ktorých je spoločnosť Leverton) a jedného vo Francúzsku (spoločnosť Bergerat).

33      Caterpillar neurčuje svojim distribútorom predajnú cenu. Každý z nich si môže stanoviť ceny s prihliadnutím na kúpnu cenu, kolísanie menového kurzu, náklady uvedenia na trh a podmienky miestnych konkurentov. Podľa informácií získaných počas správneho konania sú ceny uplatňované americkými distribútormi nižšie ako ceny uplatňované európskymi distribútormi, ktoré sú zasa nižšie ako ceny uplatňované africkými distribútormi. Ceny uplatňované európskymi distribútormi sú značne odlišné v jednotlivých štátoch.

34      Až do roku 1982 spoločnosť Caterpillar nestanovovala žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o zásobovanie náhradnými dielmi z jednej geografickej zóny do druhej. Zásobovanie v rámci tej istej geografickej zóny (akou je zóna ES/EZVO) bolo tiež úplne voľné tak pre predajcov náhradných dielov, ako aj pre užívateľov týchto dielov. V roku 1982 však spoločnosť Caterpillar zistila, že viacerí predajcovia využívali rozdiely v cenách medzi geografickými zónami na uskutočňovanie dovozu veľkého objemu z jednej zóny do druhej. Podľa spoločnosti Caterpillar tieto transfery ohrozovali rentabilitu jej distribútorov, ktorí uskutočnili významné investície, aby sa prispôsobili požiadavkám účinnej konkurencieschopnej distribúcie stavebných strojov.

35      Od roku 1982 sa spoločnosť Caterpillar rozhodla obmedziť predaj náhradných dielov z jednej geografickej zóny do druhej (ďalej len „predaje medzi zónami“). Listom z 24. septembra 1982 Caterpillar oznámila svojim americkým distribútorom, že jej náhradné diely nemôžu byť predané predajcovi, ktorý ich vyváža z tohto štátu. Listom z 15. decembra 1982 tiež Caterpillar oznámila svojim európskym distribútorom, že tieto diely nesmú byť predané predajcovi na účely ich vývozu zo Spojených štátov alebo z krajín zóny ES/EZVO.

36      Keďže tieto príkazy neboli rešpektované, spoločnosť Caterpillar informovala svojich distribútorov vo svete, listom z 2. februára 1990, o vzniku Caterpillar Export Services (CES) na účely riadenia a kontroly predajov medzi zónami (ďalej len „systém CES“). Caterpillar tiež predložila svojim distribútorom pravidelne aktualizovaný zoznam predajcov, ktorí uskutočňujú predaje medzi zónami, aby na nich upriamila pozornosť, a nabádala distribútorov overovať miesto určenia objednaných dielov (ďalej len „zoznam predajcov medzi zónami“). Podľa napadnutého rozhodnutia bol však uvedený postup overovania miesta určenia náhradných dielov ponechaný na voľnú úvahu samotného distribútora.

37      Na základe uplatnenia systému CES sa náhradné diely vyrobené spoločnosťou Caterpillar predávajú podľa týchto zásad.

38      Po prvé, konečný užívateľ si môže bez obmedzenia kúpiť náhradné diely spoločnosti Caterpillar kdekoľvek v Európe alebo v inej geografickej zóne.

39      Po druhé, európsky predajca môže kúpiť náhradné diely pre predaj v štátoch zóny ES/EZVO u ktoréhokoľvek distribútora týchto štátov. Týmto spôsobom si môže vytvoriť zásoby. Systém CES sa neuplatňuje na európskeho predajcu, ktorý nakupuje v niektorom štáte zóny ES/EZVO na účely predaja v inom štáte tejto zóny.

40      Po tretie, európsky predajca, ktorý sa zásobuje v Spojených štátoch na účely predaja v zóne ES/EZVO, môže vždy kúpiť náhradné diely od amerických distribútorov spoločnosti Caterpillar, ale pod podmienkou dodržania osobitného postupu, ktorý zahŕňa dva podstatné aspekty. Európsky predajca oznámi CES, pre ktorého európskeho klienta nakupuje diely, a to na účely získania klientského kódu. Zároveň americký distribútor musí oznámiť spoločnosti Caterpillar, že vykonáva objednávku dielov predloženú európskym predajcom na účely vývozu do zóny ES/EZVO. Spoločnosť Caterpillar následne fakturuje tomuto distribútorovi cenu vyššiu približne o 10 % vzhľadom na cenu bežne fakturovanú pre diely určené na americký trh (ďalej len „cena pre amerických distribútorov“). Pre spoločnosť Caterpillar je toto zvýšenie ceny odôvodnené ochotou previesť časť zisku vytvoreného touto operáciou na distribútora nachádzajúceho sa v Európe, ktorému prináleží povinnosť popredajnej služby týkajúcej sa dotknutého stavebného stroja. Americký distribútor však môže bez obmedzenia uplatniť voči európskemu predajcovi cenu, pre ktorú sa rozhodne.

41      Rovnaký postup sa uplatní v prípade, ak európsky predajca chce nakupovať v Európe na účely predaja v Afrike.

2.     Zhrnutie výhrad spoločnosti Haladjian

42      Spoločnosť Haladjian vo svojej sťažnosti, doplnenej najmä rekapitulačným vyjadrením z 11. augusta 2000 tvrdí, že namietané praktiky predstavujú porušenie článkov 81 ES a 82 ES. Osobitne samotný systém CES predstavuje dohodu medzi podnikmi v zmysle článku 81 ES a spôsob jeho uplatnenia, predovšetkým voči spoločnosti Haladjian, je spôsobilý obmedziť hospodársku súťaž v Spoločenstve. Spoločnosť Haladjian tvrdí, že Caterpillar zakazuje svojim distribútorom predaj medzi zónami – napríklad vývoz náhradných dielov zo Spojených štátov do zóny ES/EZVO – ako aj predaj náhradných dielov predajcom usadeným v iných krajinách v rámci zóny ES/EZVO (ďalej len „predaje v rámci Spoločenstva“) – napríklad z Talianska do Francúzska.

43      Pokiaľ ide o predaje medzi zónami, spoločnosť Haladjian sa domnieva, že obmedzenie nákupu náhradných dielov v Spojených štátoch iba na diely, na ktoré je fakticky splnomocnená európskym klientom, jej bráni dostatočne zásobovať európsky trh, pretože ju zbavuje možnosti disponovať dostatočnou zásobou náhradných dielov, a narušuje takto hospodársku súťaž. Haladjian tiež tvrdí, že zvýšenie ceny o 10 % americkým distribútorom v prípade predaja určeného na vývoz predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže ovplyvňujúce obchod medzi členskými štátmi.

44      Pokiaľ ide o predaje v rámci Spoločenstva, Haladjian tvrdí, že Caterpillar a jej európski distribútori zakazujú akýkoľvek súbežný dovoz medzi členskými štátmi Spoločenstva, čo obmedzuje hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod.

3.     Napadnuté rozhodnutie a žaloba Haladjian

45      Napadnuté rozhodnutie, po opísaní systému CES a zhrnutí výsledkov šetrenia uskutočneného na účely zistenia opodstatnenosti tvrdení spoločnosti Haladjian, uvádza, pre aké dôvody sa Komisia domnieva, že získané informácie neumožňujú vyhovieť sťažnosti. Právne posúdenie Komisie rozlišuje predaje medzi zónami uskutočnené v rámci systému CES a predaje v rámci Spoločenstva.

46      V rámci preskúmania „uplatniteľnosti článku [81 ods. 1 ES] na dohody a zosúladené postupy týkajúce sa [predajov medzi zónami]“ napadnuté rozhodnutie zdôrazňuje, že systém CES neizoluje trh Spoločenstva, pretože nezakazuje fakticky alebo právne hospodársku súťaž medzi dielmi dovážanými za nižšie ceny, ako sú európske ceny. Rozhodnutie v tejto súvislosti zdôrazňuje, že európski predajcovia sa môžu v rámci zóny ES/EZVO slobodne a bez akéhokoľvek obmedzenia zásobovať od distribútorov nachádzajúcich sa v tejto zóne, a tiež že títo predajcovia sa môžu stále zásobovať v Spojených štátoch v rámci systému CES (napadnuté rozhodnutie, bod 7.2 štvrtý odsek).

47      Napadnuté rozhodnutie bezpochyby uvádza, že tento zdroj zásobovania podlieha povinnosti deklarovať konečných užívateľov dielov, ale táto povinnosť nie je spôsobilá citeľným spôsobom obmedziť obchod medzi Spojenými štátmi a Európou a ovplyvniť hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva, ako to potvrdzuje aj skutočnosť, že dovoz zo Spojených štátov je stále možný a rentabilný, a teda že európsky trh nie je uzatvorený a že spoločnosť Haladjian naďalej v praxi využíva tento alternatívny zdroj (napadnuté rozhodnutie, bod 7.2 štvrtý odsek a bod 7.2, návrh, prvá zarážka).

48      Napadnuté rozhodnutie tiež zdôrazňuje, že rozdiel vo výške 10 % medzi cenou pre amerických distribútorov a cenami uplatňovanými v prípade predaja medzi zónami je málo významný vzhľadom na rozdiel medzi americkými a európskymi cenami pre náhradné diely a neutrálny, pokiaľ ide o hospodársku súťaž medzi predajcami na európskom trhu. V dôsledku toho účinky, ktoré by toto zvýšenie ceny mohlo mať na hospodársku súťaž medzi predajcami dovážajúcimi zo Spojených štátov vo vzťahu k oficiálnym distribútorom v krajinách ES/EZVO, sú minimálne (napadnuté rozhodnutie, bod 7.2 štvrtý odsek a bod 7.2, návrh, prvá zarážka).

49      V rámci preskúmania „uplatniteľnosti článku [81 ods. 1 ES], na [predaje v rámci Spoločenstva]“ napadnuté rozhodnutie uvádza, že systém CES neobsahuje žiadne obmedzenie hospodárskej súťaže vzhľadom na predmet sťažnosti. Podľa rozhodnutia sa systém CES týka iba predajov medzi zónami a nezabraňuje voľnej kúpe a predaju vnútri zóny ES/EZVO. Koneční užívatelia a európski predajcovia môžu slobodne nakupovať náhradné diely od ktoréhokoľvek distribútora autorizovaného spoločnosťou Caterpillar usadeného v zóne ES/EZVO, pokiaľ sú nakúpené diely určené na trhy štátov nachádzajúcich sa v tejto zóne (napadnuté rozhodnutie, bod 7.1).

50      Žalobkyňa v podstate uvádza vo svojej žalobe tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na existencii zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností a nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 81 ods. 1 ES na systém CES. Druhý žalobný dôvod je založený na existencii nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 82 ES na systém CES. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení procesných pravidiel a práv sťažovateľa.

C –  O prvom žalobnom dôvode založenom na existencii zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností a nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 81 ods. 1 ES

51      Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie niekoľkých skutkových okolností predložených Komisii v rámci správneho konania, ktoré viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu týkajúcemu sa posúdenia a kvalifikovania predmetných dohôd a postupov vzhľadom na článok 81 ES.

1.     O výhradách týkajúcich sa systému CES

52      Žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že napadnuté rozhodnutie v rozpore s právom nekonštatuje, že systém CES ako taký vytvára prekážky obchodu medzi členskými štátmi v dôsledku prirážky k cene americkým distribútorom v prípade predajov medzi zónami a v dôsledku obmedzenia objednávok európskych predajcov v Spojených štátoch výlučne na diely, na ktorých nákup sú skutočne splnomocnení európskym klientom. Haladjian ďalej uvádza tri konkrétne výhrady týkajúce sa zoznamu predajcov medzi zónami, kontroly miesta určenia nákupov medzi zónami a omeškania v udeľovaní kódov určených na identifikáciu transakcií uskutočnených v rámci systému CES (ďalej len „kódy CES“).

a)     O dopade obmedzenia predajov medzi zónami

 Tvrdenia účastníkov konania

53      Žalobkyňa tvrdí, že globálna povaha systému CES a obmedzenie, ktoré prináša predajom medzi zónami, sú neoddeliteľné od intrakomunitárneho aspektu tohto systému, ktorého dôsledky sa musia posúdiť konkrétne a nie abstraktne. Nie je preto možné tvrdiť, že systém CES nemá citeľný dopad na hospodársku súťaž v Spoločenstve, ak v napadnutom rozhodnutí neexistuje žiadna analýza relevantného trhu. Ani úvaha, podľa ktorej dovoz do Európy zo Spojených štátov zostáva stále možný a rentabilný, čo umožňuje európskemu trhu nebyť uzatvorený (pozri napadnuté rozhodnutie, bod 7.2, s. 25, prvá zarážka), nie je relevantná pre vyvodenie záveru, že neexistuje obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 81 ES.

54      V tejto súvislosti žalobkyňa zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie nevyvodzuje žiaden dôsledok zo skutočnosti, že jednotlivé geografické trhy sú striktne uzatvorené, ako to preukazuje skutočnosť, že predajcovia nemôžu nezávisle nakupovať v Spojených štátoch na rozdiel od konečných užívateľov, skutočnosť, že sa samotná žalobkyňa – jediný alternatívny zdroj zásobovania, ktorý zostal v Spoločenstve – nemôže zásobovať v Spojených štátoch, a skutočnosť, že jej podiel na trhu vo Francúzsku sa značne znížil. Tento podiel na trhu vo výške 30 % v roku 1982 klesol na 20 % v roku 1993 a na menej ako 10 % v roku 2003, a to v prospech spoločnosti Bergerat, distribútora spoločnosti Caterpillar vo Francúzsku, čo zjavne prevyšuje medzný limit určený judikatúrou na uplatnenie práva Spoločenstva (rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, T‑368/00, Zb. s. II‑4491, bod 153). Tento pokles stačí na preukázanie existencie obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 81 ES. Vzhľadom na vývoj daného podielu na trhu nie je podstatné, že počet konečných užívateľov, pre ktorých Haladjian uskutočňuje nákup v Spojených štátoch v rámci systému CES, vzrástol medzi rokmi 2001 a 2003. Okrem iného sa mal preskúmať celý trh, a nie iba situácia sťažovateľa. Za takéhoto stavu nepredstavuje nákup uskutočnený v Spojených štátoch v rámci systému CES pre konečného európskeho užívateľa hľadajúceho predajcu, ktorý je schopný rýchlo dodať uskladnené diely, účinný alternatívny zdroj zásobovania.

55      Žalobkyňa tiež tvrdí, že prirážka k cene americkým distribútorom v prípade vývozu do Európy nemá za následok iba zvýšenie o 10 %, keďže skutočne fakturovaná cena môže byť nižšia ako cena pre amerických distribútorov v dôsledku zliav obvykle udeľovaných spoločnosťou Caterpillar svojim distribútorom. Z viacerých dokumentov predložených spoločnosťou Haladjian Komisii totiž jasne vyplýva, že Caterpillar neudeľuje užívateľské zľavy distribútorom, ktorí predávajú na účely vývozu [pozri list Caterpillar americkým distribútorom z 2. februára 1990 a list Caterpillar adresovaný distribútorom maloobchodníkom („sub-dealers“) z 28. júna 1993]. Zvýšenie ceny pre amerického distribútora a následne pre európskeho predajcu a jeho klienta môže byť teda oveľa vyššie ako to, ktoré uvádza napadnuté rozhodnutie.

56      Komisia a Caterpillar tvrdia, že dovoz zo Spojených štátov zostáva možný a rentabilný a že Haladjian naďalej zostáva alternatívnym zdrojom zásobovania pre európskych užívateľov. Ťažkosti identifikované spoločnosťou Haladjian preto nemôžu predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle definovanom článkom 81 ods. 1 ES, najmä vzhľadom na kritériá zhrnuté v rozsudku Súdneho dvora z 28. apríla 1998, Javico (C‑306/96, Zb. s. I‑1983, body 16 a 25), podľa ktorého vplyv údajných obmedzení hospodárskej súťaže na obchodné toky medzi členskými štátmi nemá byť bezvýznamný, ale citeľný.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

57      Na úvod treba zdôrazniť, že systém CES zakazuje predaje medzi zónami s výnimkou, ak zodpovedajú skutočnej objednávke užívateľa, ktorý splnomocní predajcu ako sprostredkovateľa, pričom v takom prípade sa objednávka musí uskutočniť prostredníctvom systému CES. V tejto súvislosti sa nespochybňuje, že európsky predajca, ako Haladjian, už nemôže nakupovať náhradné diely vyrábané Caterpillar v Spojených štátoch na vlastný účet, predovšetkým na účely vytvárania zásob pre uspokojenie svojich európskych klientov, ako to bolo možné pred zavedením systému CES. Ďalej v prípade predaja medzi zónami je cena pre amerických distribútorov zvýšená o približne 10 %, distribútor nachádzajúci sa v Spojených štátoch si však môže slobodne určiť cenu, ktorú zamýšľa stanoviť európskemu predajcovi.

58      V prejednávanej veci boli tieto obmedzenia predajov medzi zónami preskúmané Komisiou v rámci správnych konaní začatých proti spoločnosti Caterpillar a v nadväznosti na sťažnosť spoločnosti Haladjian. V tejto súvislosti spoločnosť Caterpillar uviedla, že reálna nadobúdacia cena stavebného stroja sa rozdeľuje z polovice na kúpnu cenu stroja a ďalej náklady na náhradné diely a údržbu. V praxi je to skôr predaj náhradných dielov ako stavebných strojov, ktorý umožňuje distribútorom čeliť nákladom spojeným so zavedením distribučnej siete. Za týchto podmienok mala spoločnosť Caterpillar záujem zaviesť systém umožňujúci lepšie zohľadniť záujmy distribútorov, ktorí musia čeliť takým povinnostiam, akým nepodliehajú predajcovia vystupujúci ako súbežní dovozcovia náhradných dielov, keďže títo nemusia znášať náklady spojené s distribúciou stavebných strojov. Tento systém je v súlade so záujmami klientov spoločnosti Caterpillar, ktorí majú záujem na možnosti užívať dobrú distribučnú sieť na zaistenie údržby a opravy ich strojov. Počas pojednávania spoločnosť Caterpillar spresnila, že v tomto prípade išlo o rozhodujúci prvok jej obchodnej politiky a že sa opiera o kvalitu svojej siete na účely konkurovania ostatným výrobcom stavebných strojov.

59      Práve v tomto kontexte sa musí posúdiť situácia spoločnosti Haladjian a ostatných nezávislých predajcov. Spoločnosť Haladjian nemôže požadovať zachovanie priaznivej situácie, v ktorej sa nachádzala pred rokom 1982, počas ktorej sa mohla bez obmedzenia zásobovať v Spojených štátoch, keďže práve táto situácia spôsobovala zvýšené riziko porušenia integrity a kvality svetovej distribučnej siete spoločnosti Caterpillar a bola dôvodom pre zavedenia systému CES. V súvislosti s týmto bodom treba zdôrazniť – ako to robí napadnuté rozhodnutie – že Haladjian sa stále môže zásobovať v Spojených štátoch, pokiaľ však dodržiava pravidlá systému CES. Táto reziduálna možnosť zásobovania je v každom prípade podstatná, pretože umožňuje spoločnosti Caterpillar uspokojiť očakávania niektorých zo svojich klientov, ktorí majú záujem využívať iný zdroj zásobovania náhradných dielov ako ten, ktorý im ponúka miestny distribútor.

60      V tejto súvislosti zo spisu jasne vyplýva, že spoločnosť Haladjian vykazuje určitú dynamiku, pokiaľ ide o súbežný dovoz zo Spojených štátov do zóny ES/EZVO, keďže celkový počet konečných užívateľov, v súvislosti s ktorými je zaregistrovaná v CES pre predaje medzi zónami, vzrástol o viac ako 20 % medzi rokmi 2001 a 2003, a že v tomto období jej nákupy v Spojených štátoch prostredníctvom systému CES vzrástli o viac ako 40 %. Spoločnosť Haladjian sa takto prispôsobila novým pravidlám zavedeným systémom CES a tvrdenie – za predpokladu, že je preukázané – podľa ktorého je jediným alternatívnym zdrojom zásobovania pretrvávajúcim v Spoločenstve, jej umožnilo rozšíriť svoje činnosti z Francúzska aj do ostatných členských štátov.

61      Pokiaľ ide o tvrdenie založené na poklese jej podielov na trhu vo Francúzsku, treba zdôrazniť, že toto tvrdenie sa nezakladá na dostatočne preukázaných údajoch, pretože sa opiera o porovnanie celkového obratu spoločnosti Bergerat, ktorá predáva iné výrobky, ako sú výrobky spoločnosti Caterpillar, a ponúka viac služieb ako Haladjian, s obratom spoločnosti Haladjian a pôvodný podiel spoločnosti Haladjian v roku 1982 na trhu („približne tretina trhu“) bol vypočítaný na základe neformálneho odhadu spoločnosti Bergerat uskutočneného v roku 1979 a nepriamo sprostredkovaného spoločnosti Haladjian vo vyjadrení od kanadského distribútora 19. októbra 1981.

62      Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého prirážka k cene uplatnenej spoločnosťou Caterpillar voči svojmu americkému distribútorovi v prípade vývozu do Európy nemá za následok jedine zvýšenie ceny o 10 % americkým distribútorom, keďže cena skutočne fakturovaná klientovi amerického distribútora môže byť nižšia ako táto cena v dôsledku zliav udeľovaných spoločnosťou Caterpillar distribútorovi, treba zdôrazniť že – ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí (bod 5.1 tretí odsek) – Caterpillar nezasahuje do určenia konečnej predajnej ceny uplatňovanej svojimi americkými distribútormi na predaje medzi zónami. Žalobkyňa v žiadnom prípade nepreukázala svoje tvrdenia, podľa ktorých spoločnosť Caterpillar neposkytuje užívateľské zľavy svojim distribútorom iba z dôvodu, že predaj je určený na vývoz, ani nepreukázala, že odlišnosti v dovozných cenách medzi Spojenými štátmi a zónou ES/EZVO boli v dôsledku systému CES vyrovnané do takej miery, že urobili takýto vývoz z obchodného hľadiska podstatne menej zaujímavý, a to najmä preto, že americkí distribútori môžu slobodne ponúknuť zľavu zo svojej vlastnej marže. Najmä dva listy citované v tejto súvislosti žalobkyňou nie sú presvedčivé, keďže prvý, list spoločnosti Caterpillar americkým distribútorom z 2. februára 1990, sa netýka zliav, a druhý, list spoločnosti Caterpillar adresovaný distribútorom maloobchodníkom z 28. júna 1993, sa týka maloobchodníkov, ktorých úlohou je na lokálnej úrovni zásobovať klientov spoločnosti Caterpillar a nie uskutočňovať predaje na účely vývozu.

63      Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia nevykonala zjavne nesprávne posúdenie, keď sa domnievala, že dôkazy uvádzané žalobkyňou na preukázanie reštriktívneho charakteru predajov medzi zónami neboli dostatočne presvedčivé.

64      Ostatné konkrétne tvrdenia uvádzané žalobkyňou nie sú spôsobilé spochybniť tento záver.

b)     O výhrade týkajúcej sa zoznamu predajcov medzi zónami

65      Žalobkyňa uvádza, že je pravda, že zoznam predajcov medzi zónami sa oficiálne netýka predajcov, ktorí uskutočňujú obchod v rámci Spoločenstva, no v skutočnosti predajcovia, ktorí uskutočňujú alebo majú záujem uskutočňovať obchod v rámci Spoločenstva, sa nevyhnutne objavia na tomto „čiernom zozname“. Rozdiel medzi európskym predajcom pôsobiacim v jednotlivých členských štátoch a predajcom medzi zónami podliehajúcim systému CES je teda čisto teoretický a systém CES sám osebe prináša prvok obmedzujúci hospodársku súťaž pre európskych predajcov, ktorí sa venujú predajom v rámci Spoločenstva, keďže tento zoznam umožňuje distribútorom spoločnosti Caterpillar poznať ich iba v dôsledku ich označenia ako predajcov medzi zónami.

66      Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že tvrdením, že všetci predajcovia v rámci Spoločenstva sú zároveň predajcami medzi zónami zapísanými na príslušnom zozname žalobkyňa nevysvetľuje, v čom táto poznámka umožňuje charakterizovať obmedzenie predajov v rámci Spoločenstva alebo predajov medzi zónami. Žalobkyňa nevysvetlila, ako jej táto skutočnosť – za predpokladu, že sa preukáže – mohla zabrániť zásobovať sa v Spojených štátoch v rámci systému CES alebo mohla narušiť jej možnosť zásobovať sa v Európe. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zoznam predajcov medzi zónami slúži výlučne na účely informovania distribútorov spoločnosti Caterpillar o skutočnosti, že predajca, ktorý sa vydáva za nadobúdateľa dielov s lokálnym miestom určenia, by mohol byť v skutočnosti predajcom majúcim zámer použiť tieto diely na obchodovanie medzi zónami, a porušiť tak systém CES.

67      Z vyššie uvedeného vyplýva, že výhrada žalobkyne týkajúca sa zoznamu predajcov medzi zónami sa musí zamietnuť.

c)     O výhrade týkajúcej sa kontroly miesta určenia nákupov medzi zónami

68      Žalobkyňa spochybňuje tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého sa európskemu predajcovi na zozname predajcov medzi zónami neupiera možnosť nakupovať diely, ale distribútor sa môže slobodne rozhodnúť uskutočniť šetrenie miesta určenia výrobkov nakupovaných s úmyslom ich predaja v zóne ES/EZVO (napadnuté rozhodnutie, bod 5.3 druhá zarážka piaty odsek). V skutočnosti údajné slobodné rozhodnutie distribútorov predstavuje povinnosť, ktorú svojim distribútorom ukladá spoločnosť Caterpillar. Keďže distribútori musia dodržiavať pravidlá systému CES pre predaje medzi zónami, takéto dodržiavanie je nevyhnutne podmienené účinnou kontrolou miesta určenia náhradných dielov predaných európskym predajcom, ktorí sú uvedení na zozname predajcov medzi zónami. Vzhľadom na uvedené nie je relevantné, že spoločnosť Haladjian nenamietala, že európsky distribútor voči nej uskutočnil konanie o preskúmaní miesta určenia výrobkov kúpených na účely predaja v zóne ES/EZVO. V skutočnosti, ak tento distribútor vie, že miestom určenia výrobku je zóna ES/EZVO, nie je povinný uskutočniť žiadne preskúmanie na základe systému CES. Navyše, keďže spoločnosť Haladjian je usadená vo Francúzsku, kde sú vysoké ceny, jej nákupy v iných členských štátoch na účely predaja vo Francúzsku nevyhnutne zodpovedajú predajom v rámci Spoločenstva a požadovať od nej, aby preukázala, že bola v Spoločenstve podrobená konaniu o preskúmaní miesta určenia svojich nakúpených výrobkov nedáva zmysel. Napokon žalobkyňa pripomína, že list od M. A. pre Schmidt z 11. septembra 1990 umožňuje preukázať, že dovoz spoločnosti Haladjian do prístavov v Havre a v Marseille kontroloval francúzsky distribútor Bergerat.

69      Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého kontrola miesta určenia predajov medzi zónami je v skutočnosti nariadená spoločnosťou Caterpillar a nie ponechaná na slobodné rozhodnutie príslušného distribútora, nemôže stačiť na preukázanie, že napadnuté rozhodnutie je v tomto bode chybné. Z listu spoločnosti Caterpillar z 13. decembra 1990 vysvetľujúceho obsah systému CES distribútorom zóny ES/EZVO totiž vyplýva, že distribútorovi prináleží stanoviť, či diely, ktoré predáva predajcovi nachádzajúcemu sa v zóne ES/EZVO, sú určené pre túto zónu alebo pre inú geografickú zónu. Táto kontrola je teda ponechaná na slobodné rozhodnutie distribútora, ktorý ju uskutoční, ak to považuje za potrebné. V prípade pochybnosti sa distribútor opýta predajcu na miesto určenia dielov, ktoré kupuje. Ak sa opätovný predaj má uskutočniť mimo príslušnej zóny, predaj podlieha systému CES; ak to tak nie je, ďalšie formality nie sú potrebné. V prípade predaja distribútora zo zóny ES/EZVO predajcovi z tejto zóny môže byť takáto kontrola eventuálne odôvodnená, ak sa distribútor domnieva, že miestom určenia dielov môže byť Afrika, pričom v tomto prípade by išlo o predaj medzi zónami. Žiaden dokument v spise teda neumožňuje preukázať, že spoločnosť Caterpillar nariaďuje svojim distribútorom systematicky overovať miesto určenia predaných výrobkov.

70      Okrem iného odvolanie sa žalobkyne na list M. A. pre Schmidt z 11. septembra 1990, podľa ktorého dovoz spoločnosti Haladjian do prístavov v Havre a v Marseille zo Spojených štátov kontroluje francúzsky distribútor Bergerat, neumožňuje v žiadnom prípade preukázať, že túto kontrolu požadovala spoločnosť Caterpillar a systém CES. Uvedený dokument treba vnímať v osobitnom kontexte, v rámci ktorého spoločnosti Bergerat a Caterpillar chceli identifikovať zdroje zásobovania spoločnosti Haladjian, ktorá pokračovala v zásobovaní zo Spojených štátov mimo rámca systému CES.

71      V každom prípade treba zdôrazniť, že žalobkyňa nespochybňuje posúdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého neuviedla a ani a fortiori nepreukázala, že bola podrobená kontrole miesta určenia náhradných dielov kúpených od distribútora nachádzajúceho sa v zóne ES/EZVO. Nemôže teda na základe tohto tvrdiť, že systém CES obmedzuje predaje v rámci Spoločenstva.

72      Z vyššie uvedeného vyplýva, že výhrada žalobkyne týkajúca sa kontroly miesta určenia predajov medzi zónami sa musí zamietnuť.

d)     O výhrade týkajúcej sa omeškania v udeľovaní kódov CES

73      Žalobkyňa uvádza, že spoločnosť Caterpillar jej niekedy poskytla kódy CES s omeškaním, a to aj napriek tomu, že tieto kódy boli nevyhnutné pre uspokojenie objednávok jej klientov v Spojených štátoch. Podľa žalobkyne sa na tieto omeškania musí prihliadať pri posúdení protisúťažnej povahy systému CES. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že úvaha uvedená v bode 5.4 napadnutého rozhodnutia na účely zamietnutia jej tvrdení nezohľadňuje dôkazy predložené v rámci správneho konania. Komisia takto spochybnila niektoré skutočnosti uvedené v tabuľke, ktorú spoločnosť Haladjian priložila k svojim pripomienkam v liste článok 6, akými sú absencia príkladov umožňujúcich preukázať ich pravdivosť a skutočnosť, že východiskový okamih zohľadnený pre výpočet lehoty na udelenie kódu nie je dátum doručenia žiadosti CES v Belgicku, ale dátum doručenia žiadosti do Spojených štátov, zatiaľ čo iné dokumenty preukazujú, že samotná spoločnosť Caterpillar uznala existenciu predmetných omeškaní.

74      Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že žalobkyňa nepredložila v rámci správneho konania žiaden dokument, žiaden dôkaz a ani len indíciu, aby preukázala, že omeškanie v udeľovaní kódov CES, ktoré od zavedenia systému CES občas nastalo, je spojené s úmyslom spoločnosti Catepillar sťažiť jej uplatňovanie systému CES.

75      Z korešpondencie medzi spoločnosťami Caterpillar a Haladjian prostredníctvom listov z 21. a 28. mája 1993 vyplýva, že spoločnosť Caterpillar informovala Haladjian o skutočnosti, že udeľovanie kódov CES je založené na získaní súhrnu informácií potrebných na vykonanie objednávok, ktoré – v danom okamihu – neboli všetky predložené v zozname objednávok doručených spoločnosťou Haladjian.

76      V nadväznosti na sťažnosť formulovanú spoločnosťou Haladjian 7. marca 2000, podľa ktorej určité omeškania v udeľovaní kódov nastali počas roku 1999 a na začiatku roku 2000, spoločnosť Caterpillar listom z 31. marca 2000 tiež odpovedala, že blokovanie udeľovania kódov nikdy neexistovalo a že tieto omeškania súvisia s ťažkosťami CES so skontaktovaním osôb, ktoré spoločnosť Haladjian splnomocnili na uskutočnenie objednávky v Spojených štátoch, a že s cieľom odstrániť tieto ťažkosti sa CES rozhodla zjednodušiť svoj systém tým, že náhodne overovala iba niektoré z týchto splnomocnení, a nie všetky, ako to bolo predtým.

77      Z uvedeného vyplýva, že výhrada žalobkyne týkajúca sa omeškania v udeľovaní kódov CES sa musí zamietnuť.

78      V dôsledku toho sa musia všetky výhrady žalobkyne týkajúce sa obzvlášť protisúťažnej povahy systému CES zamietnuť.

2.     O výhradách týkajúcich sa listu spoločnosti Caterpillar z 15. decembra 1982 jej európskym distribútorom

79      Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie vychádza v rámci zhrnutia zmien urobených v systéme uvádzania výrobkov Caterpillar na trh od roku 1982 (bod 5.2) a preskúmania uplatniteľnosti článku 81 ods. 1 ES na sporné dohody a postupy vnútri zóny ES/EZVO (bod 7.1) z nesprávnej verzie listu z 15. decembra 1982 adresovaného spoločnosťou Caterpillar jej európskym distribútorom. Podľa verzie citovanej v napadnutom rozhodnutí spoločnosť Caterpillar požiadala svojich distribútorov v Európe, aby nepredávali náhradné diely predajcovi, ktorý mal úmysel vyvážať ich mimo Spojených štátov alebo krajín zóny ES/EZVO. Jediná verzia tohto listu, ktorú treba zobrať do úvahy, je verzia predložená spoločnosti Haladjian spoločnosťou Leverton, jedným z distribútorov usadených v Spojenom kráľovstve, z ktorej vyplýva, že zákaz predaja mimo dovoleného územia sa týkal iba Spojených štátov a nie štátov zo zóny ES/EZVO, ako to bolo chybne uvedené v napadnutom rozhodnutí.

80      Žalobkyňa tiež tvrdí, že prijatie napadnutého rozhodnutia porušilo článok 6 nariadenia č. 2842/98, podľa ktorého sa má sťažovateľovi umožniť predložiť pripomienky k dôvodom zamýšľaného zamietnutia jeho sťažnosti, keďže verzia listu z 15. decembra 1982, na ktorom sa zakladá rozhodnutie, nebola verziou priloženou k listu článok 6 a Komisia neuviedla žalobkyni, aký zamýšľa podať výklad tohto dokumentu a aký význam mu pripíše v konečnom rozhodnutí (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, body 26 a 27).

81      Komisia, podporovaná Caterpillar, spochybňuje túto analýzu.

82      Súd prvého stupňa predovšetkým zdôrazňuje, že neexistujú dve verzie listu z 15. decembra 1982, ako tvrdí žalobkyňa, ale dva odlišné listy z toho istého dňa, ktoré spoločnosť Caterpillar zaslala odlišným adresátom. V tejto súvislosti treba poznamenať, že obsah listu citovaného v napadnutom rozhodnutí zodpovedá obsahu listu z 15. decembra 1982 adresovanému spoločnosťou Caterpillar jej distribútorom zo zóny ES/EZVO (príloha 46 k žalobe, s. 1034). Napadnuté rozhodnutie nie je teda v tomto bode chybné. Okrem iného, pokiaľ ide o list z 15. decembra 1982 spomínaný žalobkyňou, treba zdôrazniť, že tento list v skutočnosti zodpovedá listu z toho istého dňa adresovanému spoločnosťou Caterpillar jej distribútorom, ktorých povolené územie nepatrí medzi geografické zóny spadajúce pod zónu ES/EZVO (príloha 46 k žalobe, s. 1038, pozri tiež prílohu 1 návrhu na vstup vedľajšieho účastníka). Komisia teda nemala zohľadniť tento list na účely preskúmania uplatniteľnosti článku 81 ods. 1 ES na sporné dohody a postupy vnútri zóny ES/EZVO.

83      Napokon treba zdôrazniť, že systém CES bol zavedený až od roku 1990, a to aby sa zabránilo nedodržiavaniu pokynov adresovaných spoločnosťou Caterpillar distribútorom v roku 1982. Spoločnosť Caterpillar teda mohla až od roku 1990 reálne riadiť a kontrolovať dovoz náhradných dielov z jednej geografickej zóny do druhej. V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že v nadväznosti na odmietnutie uskutočnenia predaja nemeckým distribútorom Zeppelin jednému belgickému predajcovi spoločnosť Caterpillar listom z 13. decembra 1990 adresovaným všetkým svojim distribútorom v Spoločenstve výslovne pripomenula, že systém CES sa neuplatňuje na predajcov, ktorí predávajú užívateľom nachádzajúcim sa v zóne ES/EZVO. Tento dokument teda umožňuje Komisii domnievať sa, že v prejednávanej veci neexistujú písomné pokyny spoločnosti Caterpillar adresované jej európskym distribútorom, na základe ktorých by ich žiadala nepredávať predajcom, ktorí si želajú nakupovať v štáte zo zóny ES/EZVO na účely predaja v inom štáte tejto zóny, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí v bodoch 6.1 a 7.1.

84      Okrem iného sa žalobkyňa nemôže dovolávať porušenia článku 6 nariadenia č. 2842/98, keďže obidva listy z 15. decembra 1982 sa jej oznámili v rámci správneho konania ako prílohy k pripomienkam spoločnosti Caterpillar k sťažnosti z 9. februára 1994 a keďže ich komentovala vo svojich pripomienkach k listu článok 6 a upozornila Komisiu na verziu listu z 15. decembra 1982, ktorú považovala za správnu a ktorú mala Komisia zohľadniť v rámci sporných dohôd a postupov vnútri zóny ES/EZVO. Žalobkyňa teda nemôže Komisii vytýkať, že zhrnula obsah listu adresovaného spoločnosťou Caterpillar jej distribútorom v zóne ES/EZVO a že vyvodila dôsledky, ktoré z neho vyplývajú.

85      Z vyššie uvedeného vyplýva, že výhrady žalobkyne týkajúce sa listu spoločnosti Caterpillar z 15. decembra 1982 jej distribútorom sa musia zamietnuť.

3.     O výhradách k dokumentom týkajúcim sa spoločnosti Bergerat a k ponukám spoločnosti Bergerat klientom spoločnosti Haladjian

a)     O výhradách týkajúcich sa listu spoločnosti Caterpillar z 19. júla 1990 spoločnosti Bergerat

 Napadnuté rozhodnutie

86      V rámci zhrnutia výsledkov šetrenia týkajúceho sa vzťahu medzi spoločnosťou Caterpillar a jej francúzskym distribútorom Bergerat napadnuté rozhodnutie v bode 6.2 uvádza obsah výmeny listov medzi týmito dvoma podnikmi. Ide jednak o list z 10. júla 1990 spoločnosti Bergerat adresovaný Caterpillar, ktorým sa sťažovala na konkurenčný tlak vyvíjaný na jej území dovozom náhradných dielov zo Spojených štátov a ktorým požadovala informovanie o výsledkoch zavedenia systému CES v Spojených štátoch, a jednak o list z 19. júla 1990, ako odpoveď spoločnosti Caterpillar adresovaná spoločnosti Bergerat, ktorým ju informovala o tom, že systém CES dosiahne svoj cieľ, keď sa začnú vyčerpávať zdroje zásobovania predajcov náhradných dielov značky Caterpillar, až kým sa úplne nevyčerpajú. Tento list z 19. júla 1990 tiež uvádza, že cieľom systému CES je ukončiť činnosť predajcov s prihliadnutím na optimalizáciu možností doplnkových predajov a nestratiť žiadnu významnú zmluvu týkajúcu sa pôvodných náhradných dielov vyrobených spoločnosťou Caterpillar (napadnuté rozhodnutie, bod 6.2, s. 11).

87      Podľa napadnutého rozhodnutia tieto dokumenty potvrdzujú politiku spoločnosti Caterpillar smerujúcu ku kontrole predajov medzi zónami prostredníctvom systému CES a k zabráneniu, aby sa tieto predaje realizovali mimo tohto systému. Na podporu uvedeného názoru napadnuté rozhodnutie uvádza, že ak sa aj z listu z 19. júla 1990 zdá, že uprednostňuje obchodnú politiku smerujúcu k ukončeniu činností predajcov, tento list – posúdený v danom kontexte – sa v skutočnosti týka iba dovozov predajcami zo Spojených štátov uskutočnených mimo systému CES. Uvedený výklad podopiera skutočnosťou, že tento list odpovedá na list spoločnosti Bergerat z 10. júla 1990, v ktorom táto spoločnosť zdôraznila problém striktného uplatňovania systému CES na vývoz zo Spojených štátov, a skutočnosťou, že „neexistuje žiaden dôkaz uplatňovania politiky, ktorej cieľom je zastaviť dovoz dielov zo Spojených štátov do Európy zo strany predajcov“ (napadnuté rozhodnutie, bod 6.2, s. 12).

 Tvrdenia účastníkov konania

88      Žalobkyňa zdôrazňuje, že z listu z 19. júla 1990 od spoločnosti Caterpillar spoločnosti Bergerat výslovne vyplýva, že cieľom systému CES je úplne vyčerpať zdroje zásobovania predajcov pôvodných výrobkov vyrábaných spoločnosťou Caterpillar v Spojených štátoch. Napadnuté rozhodnutie je teda chybné v tom, že uvádza, že tento dokument nepreukazuje tendenciu izolovať zónu ES/EZVO od ostatných geografických zón. Napadnuté rozhodnutie dospelo k tomuto záveru tvrdením, že list z 19. júla 1990 sa týka iba činností predajcov uskutočňovaných „mimo systému CES“. Podľa žalobkyne však tento výklad odporuje tak textu listu, ako aj štruktúre systému CES, ktorý je založený na myšlienke, že predajcovia nemajú právo uskutočňovať obchod medzi zónami, pričom toto právo majú iba koneční užívatelia. Podľa žalobkyne sú zákazom dovozu spomenutým v liste z 19. júla 1990 dotknutí všetci predajcovia a nielen predajcovia, ktorí konajú mimo systému CES.

89      Komisia podporovaná spoločnosťou Caterpillar tvrdí, že táto kritika neberie ohľad na samotný text listu z 19. júla 1990, ktorého cieľom je uistiť sa, že všetky strany, a predovšetkým predajcovia, dodržiavajú systém CES, ktorý umožňuje spoločnosti Haladjian objednávať v Spojených štátoch na účet svojich klientov.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

90      Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že výhrady formulované žalobkyňou voči výkladu obsahu listu spoločnosti Caterpillar z 19. júla 1990 uvedené v napadnutom rozhodnutí nijako neumožňujú spochybniť tento výklad. Napadnuté rozhodnutie totiž správne zdôrazňuje, že poznámka „stopping resellers’activities“ (ukončenie činností predajcov), ktorá je uvedená v liste spoločnosti Caterpillar Overseas z 19. júla 1990 a ktorá sama osebe môže poukazovať na vôľu Caterpillar eliminovať predajcov, sa musí nevyhnutne posudzovať v danom kontexte, teda s ohľadom na list spoločnosti Bergerat z 10. júla 1990, v ktorom táto spoločnosť zdôraznila problém striktného uplatňovania systému CES na vývoz zo Spojených štátov. V tomto kontexte sa „činnosti predajcov“, ktorých ukončenie si Caterpillar želá, môžu vykladať ako činnosti, ktoré má systém CES tendenciu obmedzovať, konkrétne dovoz do Európy zo Spojených štátov uskutočňovaný predajcami mimo rámca systému CES. Systém CES má tendenciu vyčerpať práve tieto zdroje zásobovania, a nie tie, ktoré v rámci systému CES umožňujú európskemu predajcovi, ak koná na účet európskeho užívateľa, zásobovať sa v Spojených štátoch, ako sa snaží tvrdiť žalobkyňa bez uvedenia iného dôkazu.

91      Z uvedeného vyplýva, že výhrada žalobkyne týkajúca sa listu z 19. júla 1990 od spoločnosti Caterpillar spoločnosti Bergerat sa musí zamietnuť.

b)     O výhradách k ponukám spoločnosti Bergerat klientom spoločnosti Haladjian

 Napadnuté rozhodnutie

92      V rámci posúdenia uplatnenia článku 81 ods. 1 ES na sporné dohody a postupy vnútri štátov zóny ES/EZVO napadnuté rozhodnutie zdôrazňuje, že počas správneho konania Haladjian predložila viacero dokumentov týkajúcich sa obchodných ponúk predložených v júni 1993 francúzskym distribútorom Bergerat niektorým z jej klientov. Podľa spoločnosti Haladjian tieto ponuky obsahovali „ustanovenia obmedzujúce hospodársku súťaž, pretože ponúkali špeciálne zľavy za zvýšenie predajov“, teda kvantitatívne zľavy a „iné ponuky, akými sú blokovanie cien počas dvoch rokov“. Napadnuté rozhodnutie naopak uvádza, že „skutočnosť, že spoločnosť Bergerat sa pokúša prostredníctvom informácie zo systému CES zistiť mená klientov spoločnosti Haladjian a snaží sa ich získať, nepredstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže“ [napadnuté rozhodnutie, bod 7.1 písm. b) s. 21 prvý odsek].

 Tvrdenia účastníkov konania

93      Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je chybné v rozsahu, v akom sa odvoláva na ponuky spoločnosti Bergerat jej klientom bez zohľadnenia toho, čo mohla spoločnosť Bergerat získať z „informácie zo systému CES“. Komisia tým pripúšťa, že systém CES umožňuje distribútorom informovať sa o činnosti predajcov. Žalobkyňa zdôrazňuje, že dokumenty predložené počas správneho konania ukazujú, že spoločnosť Bergerat disponuje menami klientov spoločnosti Haladjian od 14. apríla 1993, teda deň po tom, ako oznámila spoločnosti Caterpillar svoj úmysel konať pre týchto klientov v rámci systému CES. Navyše Komisia neprihliadla na skutočnosť, že zástupca Bergerat navštívil týchto klientov spolu so zástupcom spoločnosti Caterpillar, čo preukazuje koordináciu medzi týmito podnikmi. Okrem iného žalobkyňa zdôrazňuje, že z listu spoločnosti Caterpillar z 21. septembra 1999 gréckemu predajcovi vyplýva, že systém CES ako taký implikuje, že distribútor výrobkov Caterpillar z daného miesta určenia pozná existenciu každého nového kupujúceho používajúceho systém CES, ako aj identitu jeho klientov. Komisia by preto mala považovať za zosúladený postup zakázaný článkom 81 ES akékoľvek sprístupnenie citlivých informácií o činnosti Haladjian spoločnosti Bergerat s cieľom obmedziť, alebo dokonca odstrániť jej prítomnosť na trhu ako konkurenta.

94      Navyše žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je chybné v rozsahu kvalifikujúcom zľavy ponúknuté spoločnosťou Bergerat jej klientom ako „kvantitatívne zľavy“ nepredstavujúce obmedzenie hospodárskej súťaže. Tieto zľavy však nie sú proporcionálne k nakúpeným množstvám, ale vo vzťahu k zvýšeniu nákupov, a nejde teda o kvantitatívne zľavy (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461). Napadnuté rozhodnutie ďalej nezohľadňuje, že zablokovanie cien počas dvoch rokov bolo ponúknuté aj spoločnosťou Bergerat. Vzhľadom na kontext, v ktorom sa nachádzajú tieto zľavy, týkajúce sa cielene klientov spoločnosti Haladjian, ktorí preukázali záujem zachovať alternatívny zdroj zásobovania v Spojených štátoch tým, že túto spoločnosť splnomocnili ako sprostredkovateľa – a hoci spoločnosť Haladjian, jediný konkurent Bergerat na francúzskom trhu, bola podrobená striktnému obmedzeniu svojich možností konať – je teda zjavné, že cieľom týchto cenových ponúk bolo obmedziť hospodársku súťaž na relevantnom trhu odstránením Haladjian.

95      Komisia uvádza, že nič neumožňuje tvrdiť, že ponuky spoločnosti Bergerat neboli legitímne alebo že vyplývajú z informácií získaných v rámci systému CES, keďže klienti spoločnosti Haladjian mohli tiež byť klientmi spoločnosti Bergerat. Spoločnosť Haladjian tiež nepredložila dôkaz, že systém CES nevyhnutne implikuje sprístupnenie údajov o klientoch, ktorí splnomocňujú predajcu.

96      Caterpillar za seba uvádza, že politikou CES je nesprístupniť distribútorom mená konečných spotrebiteľov, ktorí dovážajú na ich územie.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

97      Tvrdenie spoločnosti Haladjian, podľa ktorého jej konkurent, francúzsky distribútor Bergerat, použil informácie sprístupnené spoločnosťou Caterpillar – teda mená klientov, ktorí ju splnomocnili na nákupy náhradných dielov od amerických distribútorov prostredníctvom systému CES – na ovplyvňovanie jej klientov a ich nabádanie nakupovať skôr od Bergerat ako od nej, by mohlo predstavovať porušenie článku 81 ods. 1 ES, ak by bolo podopreté dôkazmi dostatočnými na naplnenie právnych podmienok uvedených v tomto ustanovení. Práve v tomto kontexte teda treba vzhľadom na skutočnosti uvedené v spise analyzovať tvrdenie v napadnutom rozhodnutí – stručné, to je pravda – že „skutočnosť, že sa Bergerat pokúša prostredníctvom informácií zo systému CES zistiť mená klientov spoločnosti Haladjian a usilovať sa o ich získanie, nepredstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže“.

98      Pokiaľ ide o dokumenty týkajúce sa spoločnosti Bergerat, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, ich skúmanie umožňuje preukázať jedine skutočnosť, že zástupca tohto podniku navštívil jedného z klientov, ktorí splnomocnili Haladjian v rámci systému CES, pričom ho sprevádzal zástupca spoločnosti Caterpillar (fax spoločnosti Bergerat pre [B.] zo 14. apríla 1993, príloha 32 k žalobe, s. 766) a že v nadväznosti na túto návštevu uvedený klient dostal od Bergerat obchodnú ponuku zahŕňajúcu „doplnkovú zľavu 10 % zo zvýšenia nákupov náhradných dielov, mimo vývozu, uskutočnených od 1. júla do 31. decembra 1993“ a zachovanie cien náhradných dielov pre rok 1993 a 1994 (list Bergerat pre [B.] z 30. júna 1993, príloha 32 k žalobe, s. 768). Tieto dokumenty tiež nasvedčujú, že tie isté záväzky prevzala spoločnosť Bergerat voči inému klientovi spoločnosti Haladjian v nadväznosti na návštevy uskutočnené v tomto podniku (list Bergerat pre [G.] z 30. júna 1993, príloha 32 k žalobe, s. 772).

99      Tieto dokumenty však nie sú dostatočné na preukázanie, že spoločnosť Bergerat získala údaj o mene klientov Haladjian cez systém CES. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v odpovedi na otázku k tomuto bodu na pojednávaní žalobkyňa uviedla Súdu prvého stupňa, že dokument CES z 25. mája 1993 (príloha 32 k žalobe, s. 767), v ktorom je uvedené meno určitých klientov, pre ktorých vykonáva činnosť v Spojených štátoch v rámci systému CES – a najmä meno dvoch už citovaných klientov, ktorým bola určená obchodná ponuka spoločnosti Bergerat – bol dokument, ktorý jej adresovala spoločnosť Caterpillar a z ktorého nemohla stanoviť, či bol tiež zaslaný spoločnosti Bergerat, alebo že o ňom spoločnosť Bergerat vedela prostredníctvom spoločnosti Caterpillar. Treba tiež zobrať do úvahy skutočnosť, že každý klient Haladjian v oblasti náhradných dielov vyrábaných spoločnosťou Caterpillar je nevyhnutne klientom Caterpillar, keďže si kúpil stavebný stroj, ktorému tieto diely zodpovedajú. Je teda vysvetliteľné, že zástupca Caterpillar navštívi užívateľov stavebných strojov, aby zistil ich potreby v súvislosti s náhradnými dielmi. V dôsledku toho kroky uskutočnené spoločnosťou Bergerat voči klientom Haladjian, niekedy za prítomnosti zástupcu Caterpillar, možno považovať za obchodný prístup spoločnosti Bergerat ku všetkým klientom, ktorí nakupujú materiál značky Caterpillar, ktorí tiež môžu byť klientmi spoločnosti Haladjian, bez toho, aby to implikovalo obmedzenie hospodárskej súťaže vzhľadom na článok 81 ES.

100    Rovnako, pokiaľ ide o list z 21. septembra 1999 spoločnosti Caterpillar adresovaný gréckemu predajcovi, jeho obsah je v rozpore s tvrdením žalobkyne. Tento list zhŕňajúci zásady systému CES výslovne uvádza, že európsky predajca sa môže v jeho rámci zásobovať u ktoréhokoľvek autorizovaného distribútora spoločnosti Caterpillar, a upresňuje, že ak sa predajca rozhodne zásobovať od CES v Belgicku, CES požiada distribútora v mieste určenia výrobku o súhlas konať v jeho mene. Táto žiadosť však neimplikuje, že CES tomuto distribútorovi oznámi identitu klienta, pre ktorého predajca koná.

101    Žiaden dokument teda nepodopiera tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Bergerat – alebo akýkoľvek iný distribútor zóny ES/EZVO – môže mať cez systém CES prístup k menám klientov, ktorí splnomocnili Haladjian na predaje medzi zónami.

102    Pokiaľ ide o výhrady žalobkyne týkajúce sa chybného charakteru napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom neskúma zľavy a návrhy blokovania ceny ponúkané spoločnosťou Bergerat dvom jej klientom, hoci cieľom týchto obchodných ponúk bolo vylúčiť spoločnosť Haladjian z relevantného trhu, treba zdôrazniť, že tieto tvrdenia týkajúce sa porušenia článku 82 ES, a nie článku 81 ES, Komisia nemohla skúmať v rámci preskúmania sťažnosti Haladjian, ktorá sa týkala spoločnosti Caterpillar a nie Bergerat. V tejto súvislosti žalobkyňa nepreukázala ani najmenšiu koordináciu medzi spoločnosťou Caterpillar a Bergerat, pokiaľ ide o tieto obchodné ponuky.

103    Z vyššie uvedeného vyplýva, že výhrady žalobkyne týkajúce sa ponúk spoločnosti Bergerat klientom spoločnosti Haladjian sa musia zamietnuť.

4.     O výhradách súvisiacich s dokumentmi týkajúcimi sa Leverton

a)     Napadnuté rozhodnutie

104    Pokiaľ ide o dokumenty týkajúce sa spoločnosti Leverton, jedného z distribútorov spoločnosti Caterpillar nachádzajúcich sa v Spojenom kráľovstve, ktoré predložila spoločnosť Haladjian, aby preukázala, že tento distribútor jej ponúkol prohibitívne ceny, napadnuté rozhodnutie v bode 6.4 uvádza, že tarifa ponúknutá spoločnosti Haladjian spoločnosťou Leverton v liste z 21. apríla 1993 zodpovedala cene ponúknutej užívateľom v Spojenom kráľovstve. Rozhodnutie preto uzatvára, že ak je tarifa prohibitívna pre spoločnosť Haladjian, je taká aj pre užívateľov v Spojenom kráľovstve.

b)     Tvrdenia účastníkov konania

105    Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie v tomto bode opomenulo pripomenúť, že spoločnosť Leverton oznámila v roku 1983, že bude musieť zastaviť dodávanie pre spoločnosť Haladjian, a zdôrazniť, že ponuka spoločnosti Leverton na základe vnútroštátnej tarify z 21. apríla 1993 je identická ako ponuka uskutočnená v tom istom okamihu spoločnosťou Maia spoločnosti Haladjian z podnetu Caterpillar. Okrem toho tvrdenie, že „ak je táto tarifa prohibitívna pre Haladjian, je taká aj pre užívateľov [Spojeného kráľovstva]“ je chybné, keďže veľký objem objednávok uskutočnených predajcami na účely obchodu v rámci Spoločenstva umožnil uplatniť ceny vypočítané s ohľadom na „Consumer price“ (tiež nazývanú spoločnosťou Maia „medzinárodná tarifa“) pred zavedením systému CES, a že tieto ceny boli nižšie ako vnútroštátne tarify uplatňované európskymi distribútormi na ich príslušných územiach.

106    Komisia, podporovaná Caterpillar, spochybňuje túto analýzu.

c)     Posúdenie Súdom prvého stupňa

107    Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že žiadne z tvrdení uvádzaných žalobkyňou neumožňuje určiť, že Komisia vykonala zjavne nesprávne posúdenie.

108    Pokiaľ ide o neuvedenie skutočnosti, že spoločnosť Leverton odmietla uskutočňovať predaj spoločnosti Haladjian v marci 1983, preskúmanie príslušného dokumentu (príloha 5 k žalobe, s. 380) umožňuje iba skonštatovať, že Leverton pozastavil objednávky Haladjian vzhľadom na diskusie týkajúce sa uplatňovania systému uvádzania výrobkov spoločnosti Caterpillar na trh, ktorý sa práve zavádzal. V každom prípade, tento dokument predchádza zavedeniu systému CES.

109    Pokiaľ ide o skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nespomína ponuku spoločnosti Maia pre spoločnosť Haladjian v tom istom okamihu, treba zdôrazniť, že túto ponuku rozhodnutie skúma pri preskúmavaní dokumentov týkajúcich sa spoločnosti Maia. Uvedené preskúmanie sa teda nezopakovalo pri skúmaní dokumentov týkajúcich sa spoločnosti Leverton. Navyše, ponuka spoločnosti Maia sa odvoláva na taliansku tarifu a nie na tarifu platnú v Spojenom kráľovstve a zahŕňa zľavu 10 %. Jej údaje teda nie sú identické s údajmi v ponuke spoločnosti Leverton. Okrem iného žalobkyňa neuvádza, ako takéto ponuky môžu v súvislosti s ňou preukazovať zosúladený postup spoločnosti Caterpillar a jej anglických a talianskych distribútorov.

110    Pokiaľ ide o kritiku tvrdenia žalobkyne v napadnutom rozhodnutí, že „ak tarifa [platná v Spojenom kráľovstve] je prohibitívna pre Haladjian, je taká aj pre užívateľov [zo Spojeného kráľovstva]“ – kritiku, ktorá sa zakladá na tvrdení, že veľký objem objednávok uskutočnených predajcami z titulu obchodu v rámci Spoločenstva umožnil uplatnenie nižších cien, ako sú vnútroštátne ceny pred zavedením systému CES – stačí zdôrazniť, že táto kritika nemá vplyv na napadnuté rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie v skutočnosti uvádza, že distribútor sa môže slobodne rozhodnúť, akú cenu predajcovi ponúkne, môže teda ponúknuť vnútroštátnu cenu alebo akúkoľvek inú cenu, ktorú považuje za vhodnú. V tejto súvislosti žalobkyňa nepreukazuje, v čom bola cena ponúknutá spoločnosťou Leverton v prejednávanej veci voči nej diskriminačná.

111    Z vyššie uvedeného vyplýva, že výhrady žalobkyne v súvislosti s dokumentmi týkajúcimi sa spoločnosti Leverton sa musia zamietnuť.

5.     O výhradách v súvislosti s dokumentmi týkajúcimi sa spoločnosti Maia

112    Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie skresľuje obsah dokumentov týkajúcich sa spoločnosti Maia predložených počas správneho konania. Namiesto analýzy týchto dokumentov ako príkladu toho, čo musí predajca urobiť, aby čelil de facto zákazu vykonávať súbežný dovoz v rámci Spoločenstva, rozhodnutie ich v skutočnosti používa na vysvetlenie a odôvodnenie postupov spoločnosti Caterpillar.

a)     O dokumentoch týkajúcich sa siete Maia/ICBO/Schmidt

 Napadnuté rozhodnutie [bod 6.3 a bod 7.1 písm. c)]

113    Podľa napadnutého rozhodnutia dokumenty týkajúce sa spoločnosti Maia predložené spoločnosťou Haladjian počas správneho konania umožňujú určiť, že tento distribútor zaviedol súbežnú distribučnú sieť, ktorá zásobovala Haladjian mimo systému CES. Rozhodujúce dokumenty v tejto súvislosti sú zhrnuté v bode 6.3 napadnutého rozhodnutia. Ide o anonymný list doručený spoločnosti Caterpillar vo februári 1990, ktorý ju informuje o skutočnosti, že talianska spoločnosť ICBO – ktorej akcionármi sú M. A., zodpovedná osoba v spoločnosti Maia a americká spoločnosť Schmidt – kúpila náhradné diely od Maia na účet spoločnosti Schmidt, ktorá ich odovzdala Haladjian, o fax z 13. februára 1990 M. A. adresovaný spoločnosti Schmidt oznamujúci jej, že Caterpillar si želá vysvetlenie týkajúce sa predajov spoločnosti Maia pre ICBO, a list z 21. septembra 1990 M. A. adresovaný spoločnosti Schmidt informujúci ju o návšteve Caterpillar a o odpovedi spoločnosti Maia, pokiaľ ide o predaje spoločnosti ICBO.

114    Obsah tohto listu z 21. septembra 1990 prevzatý v napadnutom rozhodnutí je takýto:

„… Navštívili nás [zástupcovia spoločnosti Caterpillar Francúzsko a Taliansko]. Uvádzame, o čom nás informovali. Vo Francúzsku existuje veľmi silný konkurent (spoločnosť Haladjian, ktorá je zapísaná na zozname distribútorov!), ktorý v minulosti dostával množstvo kontajnerov zo Spojených štátov… Kontajnery už neprichádzajú, ale Haladjian napriek tomu uskutočňuje významné obchody. Kto/Kde je nový zdroj? [Bergerat] v Marseille zachytila určité správy týkajúce sa obchodu s dielmi s pôvodom CAT pochádzajúcimi z Talianska, ktorý ‚riadi‘ talianska mafia… Odpovedali sme ako naposledy. Poznáme ICBO; predávajú použité zariadenia smerujúce do krajín Afriky… Zástupcovia Caterpillar veľmi slušným spôsobom povedali, že nám veria, ale že musíme byť veľmi opatrní, pretože ich reakciou by mohlo byť v konečnom dôsledku (vypovedanie zmluvy)… Môj podnik je teraz veľmi znepokojený. Myslím, že musíme túto otázku osobne prediskutovať, pretože situácia sa stáva čoraz nebezpečnejšou…“ (napadnuté rozhodnutie, bod 6.3 štvrtý odsek).

115    Podľa napadnutého rozhodnutia tieto dokumenty umožňujú stanoviť kontext, do ktorého treba zaradiť objednávku spoločnosti Haladjian v spoločnosti Maia v roku 1993 (napadnuté rozhodnutie, bod 6.3, s. 15, druhý odsek). Treba zdôrazniť najmä nasledujúce skutočnosti. Po prvé, spoločnosť Maia, oficiálny distribútor Caterpillar, použila ICBO ako súbežnú sieť vo vzťahu k svojej oficiálnej sieti na účely uskutočňovania obchodu s náhradnými dielmi s neeurópskymi štátmi, a obišla tak systém CES v rozpore so zmluvou o distribúcii. Po druhé, ICBO a Schmidt získali od spoločnosti Maia diely za iné ceny, ako je talianska tarifa tým, že predstierali, že tieto diely smerujú do Spojených štátov. Tieto diely však v skutočnosti boli určené spoločnosti Haladjian na účely jej obchodných aktivít v Afrike a možno, prinajmenšom podľa tvrdení Haladjian, vo Francúzsku. Po tretie, predaje spoločnosti Maia pre Haladjian uskutočnené prostredníctvom ICBO a Schmidt sa spoločnosti Caterpillar predostreli ako predaje použitých výrobkov smerujúcich do Afriky. Po štvrté, v roku 1993, keď sa spoločnosť Caterpillar dozvedela o súbežnej nedovolenej činnosti spoločnosti Maia, sa táto spoločnosť rozhodla ukončiť svoju účasť v sieti zahŕňajúcej ICBO, Schmidt a Haladjian. V tejto súvislosti, ak aj M. A. napísal Schmidt, že od svojho generálneho riaditeľa dostal pokyn vylúčiť kontakty s Haladjian, zdá sa, že uvedené sa týka iba ich ilegálnych obchodných činností.

116    Napadnuté rozhodnutie zdôrazňuje, že Haladjian nespochybňuje uvedený kontext. Spoločnosť Haladjian predovšetkým nedokázala, do ktorých krajín smerovali diely, ktoré jej Maia dodávala prostredníctvom ICBO a Schmidt. Taktiež napadnuté rozhodnutie pripomína, že Haladjian nepreukazuje ani skutočnosť, že sa pred objednávkou adresovanou spoločnosti Maia 24. februára 1993 (ďalej len „objednávka z 24. februára 1993“) pokúsila uskutočniť priame nákupy od Maia smerujúce na francúzsky trh alebo na iný trh v zóne ES/EZVO, ani skutočnosť, že Maia jej odmietla dodať diely, ani skutočnosť, že – v prípade sporu o ceny v takejto situácii – spoločnosť Caterpillar zasiahla do ceny (napadnuté rozhodnutie, bod 6.3, s. 16 a 17).

 Tvrdenia účastníkov konania

117    Žalobkyňa tvrdí, že tri dokumenty týkajúce sa spoločnosti Maia za rok 1990 jasne ukazujú, že zásoby spoločnosti Haladjian v Taliansku smerujúce do Francúzska boli zo strany Caterpillar a niektorých jej distribútorov obmedzované, a to v rozpore s tým, čo hlása systém CES a čo uvádza napadnuté rozhodnutie.

118    Pokiaľ ide o anonymný list adresovaný spoločnosti Caterpillar vo februári 1990, žalobkyňa pripomína, že tento dokument výslovne uvádza, že tovary kúpené spoločnosťou ICBO v Taliansku prostredníctvom Schmidt, boli dodané do Marseille a potom prevzaté a preclené spoločnosťou Haladjian. Toto spresnenie, ktoré v napadnutom rozhodnutí chýba, riadne preukazuje, že nákupy spoločnosti Haladjian uskutočnené prostredníctvom ICBO a Schmidt smerovali do Francúzska a nie do Afriky.

119    Pokiaľ ide o fax z 13. februára 1990 od M. A. adresovaný spoločnosti Schmidt, žalobkyňa pripomína, že sa neobmedzuje len na oznámenie, že Maia išla navštíviť Caterpillar s cieľom vysvetliť predaje spoločnosti ICBO. V tomto faxe M. A. tiež žiada adresáta o stanovisko k príležitostne vypracovanému scenáru, na základe ktorého sa uskutočnil jednorazový predaj smerujúci do Afriky v roku 1986. Tento fax vykladaný vo vzťahu k anonymnému listu umožňuje skonštatovať, že Maia prekrútila skutočnosti predostreté Caterpillar predstieraním predajov smerujúcich do Afriky – a teda v rozpore so systémom CES, ktorý zakazuje distribútorovi predávať predajcovi vyvážajúcemu mimo zónu – namiesto toho, aby priznala predaje z Talianska do Francúzska, ako to však vyplýva z anonymného listu. Keďže predaje z Talianska do Francúzska sú plne povolené – podľa slov Caterpillar, ako aj Komisie – žalobkyňa uvádza, že je ťažké pochopiť, prečo by predaje z Talianska do Francúzska, hoci aj prostredníctvom sprostredkovateľa ako ICBO, mali byť predmetom anonymného oznámenia, po ktorom nasledovali „vysvetlenia“ adresované spoločnosti Caterpillar.

120    Pokiaľ ide o list M. A. z 21. septembra 1990 adresovaný Schmidt, ktorý informuje o návšteve zástupcov spoločnosti Caterpillar vo Francúzsku a Taliansku v spoločnosti Maia, žalobkyňa zdôrazňuje, že tento list v rozsahu týkajúcom sa situácie Haladjian uvádza, že uvedený predajca v minulosti prijal viacero kontajnerov zo Spojených štátov cez prístavy Havre a Marseille, „kde má [Bergerat] informátorov“. Odkazy na spoločnosť Bergerat na tomto mieste listu, ako aj na iných miestach, umožňujú preukázať, že spoločnosť Caterpillar konala v úzkom súlade so svojím francúzskym distribútorom, a dokazujú rolu spoločnosti Bergerat pri kontrole Haladjian a pri úkonoch spoločnosti Caterpillar smerujúcich k odstrašeniu spoločnosti Maia dodávať spoločnosti Haladjian. Tento list by sa mal posudzovať spolu s listom spoločnosti Bergerat z 10. júla 1990 adresovaným spoločnosti Caterpillar, ktorý vyzýva všetkých zúčastnených dodržiavať pravidlá hry.

121    Okrem toho žalobkyňa kritizuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom tvrdí, že predaje uskutočnené cez ICBO slúžili na obchádzanie systému CES umožnením nákupov s miestom určenia v Afrike. Toto tvrdenie sa zakladá iba na faxe z 13. februára 1990, v ktorom M. A. uviedol Schmidt, čo bude hovoriť v spoločnosti Caterpillar, aby zahladil stopy týkajúce sa zásobovania Haladjian v Marseille. V tomto prípade ide o čisto zdanlivé vysvetlenie, ktoré nezodpovedá skutočnostiam v prejednávanej veci. Napadnuté rozhodnutie ho zohľadnilo v rozsahu, v akom uvádza, že akýkoľvek bude výklad tohto listu, nemá to vplyv na skutočnosť, že Haladjian nikdy nepreukázala, že predaje od Maia prostredníctvom ICBO boli určené čiastočne alebo v celom rozsahu do Francúzska (pozri napadnuté rozhodnutie, bod 6.3, s. 17). Takto Komisia, ktorá nebola schopná preukázať svoje tvrdenia, sa domnievala, že prináleží spoločnosti Haladjian preukázať opak. Táto výčitka, okrem jej zjavne chybnej povahy vzhľadom na už citované dokumenty, ktoré jasne preukázali, že predaje boli určené do Francúzska a nie do Afriky, predstavuje tiež porušenie práv sťažovateľa, ktorému sa vytýkalo po prvýkrát v napadnutom rozhodnutí, že nepredložil dôkazy k tomuto bodu, bez toho, aby bol o to požiadaný počas desiatich rokov trvania konania. Navyše Komisia nemohla vzniesť pochybnosti v súvislosti s konečným miestom určenia objednaných dielov od spoločnosti Maia prostredníctvom ICBO a Schmidt, keďže väčšia časť predajov spoločnosti Haladjian sa uskutočňuje vo Francúzsku.

122    Komisia spochybňuje tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého tieto dokumenty preukazujú, že Maia mala zámer utajiť pred Caterpillar nie porušenie systému CES – v dôsledku nedeklarovaného vývozu do Afriky – ale porušenie nepísaného pravidla, ktoré neumožňuje spoločnosti Maia predávať európskemu predajcovi nakupujúcemu diely určené pre zónu ES/EZVO. Žalobkyňa totiž vychádza z existencie obmedzení, ktoré sa musia skrývať, bez predloženia príslušného dôkazu, a to, aj keď mohla preukázať skutočné miesto určenia dielov nakúpených od Maia prostredníctvom ICBO.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

123    Žalobkyňa v podstate spochybňuje posúdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého dokumenty týkajúce sa spoločnosti Maia za obdobie predchádzajúce objednávke z 24. februára 1993 neumožňujú preukázať existenciu obmedzení obchodu v rámci Spoločenstva v súvislosti s európskymi predajcami. Žalobkyňa nespochybňuje, že použila sieť Maia/ICBO/Schmidt pre svoje zásobovanie v Taliansku, ale tvrdí, že toto zásobovanie bolo určené jedine na realizáciu predajov v rámci Spoločenstva – z Talianska do Francúzska – a to s cieľom obísť to, čo nazýva praktická nemožnosť uskutočniť takéto predaje v dôsledku spávania sa spoločnosti Caterpillar a jej distribútorov, predovšetkým Bergerat.

124    Napadnuté rozhodnutie túto tézu však vylučuje z dôvodu, že žiaden dokument neumožňuje preukázať existenciu zákazu uskutočňovať obchody v rámci Spoločenstva. Rozhodnutie najmä zdôrazňuje, že Haladjian nepreukazuje, že náhradné diely získané v Taliansku prostredníctvom ICBO mali ako konečné miesto určenia Francúzsko. Východisko tézy žalobkyne nie je teda preukázané. Napadnuté rozhodnutie tiež zdôrazňuje, že aj za predpokladu, že konečným miestom určenia týchto náhradných dielov bolo Francúzsko, táto skutočnosť nedokazuje, že spoločnosť Caterpillar zakázala svojim európskym distribútorom predávať náhradné diely spoločnosti Haladjian (pozri napadnuté rozhodnutie, bod 6.3, s. 16, tretí odsek).

125    Treba preskúmať rozhodujúce dokumenty v spise na účely zistenia, či Komisia vykonala zjavne nesprávne posúdenie tým, že rozhodla zamietnuť pre nedostatok dôkazov tvrdenia žalobkyne týkajúce sa francúzskeho miesta určenia dielov kúpených od Maia prostredníctvom ICBO a Schmidt a skutočnosti, že bolo v praxi nemožné zásobovať sa priamo od Maia v dôsledku údajnej dohody alebo zosúladeného postupu medzi spoločnosťou Caterpillar a jej európskymi distribútormi.

126    Na úvod treba zdôrazniť, že dokumenty uvádzané žalobkyňou majú veľmi obmedzenú dôkaznú silu v dôsledku svojej povahy a okolností, ktoré sa na ne viažu. Prvý dokument, týkajúci sa činností siete Maia/ICBO/Schmidt v roku 1990, je anonymný list adresovaný spoločnosti Caterpillar vo februári 1990. Ďalšie dva dokumenty citované žalobkyňou, teda fax z 13. februára 1990 od M. A. adresovaný spoločnosti Schmidt a list z 21. septembra od M. A. adresovaný spoločnosti Schmidt, treba vnímať v kontexte, v rámci ktorého sa spoločnosť Caterpillar v nadväznosti na anonymný list pýtala, či konanie jej talianskeho distribútora bolo lojálne a v súlade s podmienkami zmluvy o distribúcii.

127    Preskúmanie uvedených troch dokumentov poskytuje tieto indikácie. Po prvé, anonymný list adresovaný Caterpillar vo februári 1990 naznačuje, že diely predané spoločnosti Schmidt spoločnosťou ICBO boli dodané do skladu v Marseille, kde boli „prevzaté a preclené spoločnosťou Haladjian“. Po druhé, fax z 13. februára 1990 od M. A. adresovaný spoločnosti Schmidt spomína predaj za 120 miliónov talianskych lír, uskutočnený v roku 1986 medzi Maia a ICBO na účely používania náhradných dielov talianskymi podnikateľmi v Kamerune a v Gabone. Po tretie, list z 21. septembra 1990 od M. A. adresovaný spoločnosti Schmidt predovšetkým naznačuje, že počas návštevy zástupcov Caterpillar v spoločnosti Maia spoločnosť Caterpillar uviedla Maia, že vie, že Haladjian dostala viacero kontajnerov náhradných dielov v Havre a v Marseille zo Spojených štátov, že tieto kontajnery už neprichádzajú a že predaje Haladjian sa napriek tomu neznížili, a že Caterpillar sa preto pýta, aký môže byť nový zdroj zásobovania spoločnosti Haladjian. Tento list ďalej uvádza odpoveď Maia, ktorá už bola spoločnosti Caterpillar oznámená a z ktorej vyplýva, že Maia vedela – ale iba čiastočne – že ICBO predávala použité náhradné diely na účely ich použitia v niektorých afrických štátoch.

128    Vzhľadom na výklad týchto troch dokumentov teda posúdenie v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého dokumenty predložené Haladjian neumožňujú preukázať konečné miesto určenia dielov nadobudnutých v Taliansku spoločnosťou Haladjian, nie je zjavne nesprávne. Narážku pochádzajúcu z anonymného listu, podľa ktorého náhradné diely kúpené spoločnosťou Haladjian od Maia prostredníctvom ICBO a Schmidt boli dodané a preclené v Marseille, čo umožňuje domnievať sa, že diely vyvezené do Spojených štátov, kde sa nachádzala spoločnosť Schmidt, boli následne znovu vyvezené do Francúzska, kde boli preclené, treba porovnať s náznakmi uvedenými spoločnosťou Maia spoločnosti Caterpillar, ktoré sa odvolávajú na predaje v Afrike. Niektoré dokumenty teda umožňujú domnievať sa, že pre niektoré diely mohla byť Afrika skutočne konečným miestom určenia. Preto v dôsledku absencie dôkazov predložených Haladjian o skutočnom mieste určenia dielov kúpených od Maia prostredníctvom ICBO a Schmidt nemožno Komisii vytýkať, že sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, že nič nepreukazuje, že konečné miesto určenia týchto dielov bolo naozaj Francúzsko.

129    Navyše, akékoľvek by bolo konečné miesto určenia predmetných dielov, dokumenty citované v napadnutom rozhodnutí a kritizované žalobkyňou nepreukazujú, že obchody v rámci Spoločenstva neboli možné vinou spoločnosti Caterpillar. V tejto súvislosti treba skonštatovať, že žalobkyňa nepreukázala žiadnu dohodu alebo zosúladený postup medzi Caterpillar a jej európskymi distribútormi, na základe ktorých by nemohla nakupovať v Taliansku na účely predaja vo Francúzsku, čo predstavuje podstatu jej tézy v tejto žalobe.

130    Okrem toho žalobkyňa nemôže namietať, že jej práva ako sťažovateľa boli porušené, pretože nemala možnosť predložiť dôkazy o konečnom mieste určenia dielov nakúpených od Maia prostredníctvom ICBO a Schmidt počas správneho konania, keďže to bola samotná žalobkyňa, ktorá tvrdila vo svojich pripomienkach k listu článok 6, že miestom určenia bolo Francúzsko, no bez toho, aby pri tejto príležitosti predložila dôkazy. Žalobkyňa teda nemôže vytýkať Komisii, že toto tvrdenie zamietla z dôvodu nedostatku dôkazov.

131    Z vyššie uvedeného vyplýva, že výhrady k dokumentom týkajúcim sa siete Maia/ICBO/Schmidt, ktorú použila spoločnosť Haladjian na svoje zásobovanie pred objednávkou z 24. februára 1993, sa musia zamietnuť.

b)     O dokumentoch týkajúcich sa objednávky z 24. februára 1993

 Napadnuté rozhodnutie

132    Napadnuté rozhodnutie tiež skúma druhú sériu dokumentov týkajúcich sa objednávky z 24. februára 1993 a jej spracovania spoločnosťou Maia, a mimochodom aj Caterpillar. Relevantné dokumenty sú nasledujúce.

133    List z 24. februára 1993 napísala spoločnosť Haladjian spoločnosti Maia, aby jej oznámila, že bola splnomocnená viacerými francúzskymi užívateľmi, ktorých listy sú priložené v prílohe, nakúpiť náhradné diely vyrobené spoločnosťou Caterpillar, že prediskutovala obsah týchto listov s Caterpillar, ktorá jej oznámila, že by bolo vhodné podať objednávku distribútorovi, a že v dôsledku toho má pri nákupe náhradných dielov záujem o Consumer price v amerických dolároch (ďalej len „doláre“) (napadnuté rozhodnutie, bod 6.3 piaty odsek).

134    V nadväznosti na upomienku Haladjian z 30. marca 1993 zaslala Maia 31. marca 1993 fax spoločnosti Caterpillar, aby sa informovala o postupe, ktorý má dodržať, a tiež skontaktovala Caterpillar telefonicky. Podľa internej správy spoločnosti Maia z 20. apríla 1993 Caterpillar odpovedala, že spoločnosť Maia musí Haladjian odpovedať a že ak Maia súhlasí, môže ponúknuť cenu zodpovedajúcu talianskej tarife (napadnuté rozhodnutie, bod 6.3 siedmy odsek).

135    Podľa napadnutého rozhodnutia má objednávka z 24. februára 1993 neobvyklú povahu. Po prvé Haladjian uvádza, že bola splnomocnená francúzskymi klientmi nakúpiť diely vyrobené Caterpillar, také splnomocnenie však nie je potrebné, keď predajca nakupuje diely v štátoch zóny ES/EZVO s miestom určenia do iného štátu v tejto zóne. Po druhé Haladjian uvádza, že prediskutovala tieto splnomocňujúce listy s riaditeľom Caterpillar, hoci predajca, ktorý uskutočňuje obchod v rámci Spoločenstva, nie je povinný prediskutovať podanie objednávky s nikým. Po tretie, objednávka z 24. februára 1993 požaduje ceny nie v miestnej mene, ale založené na Consumer price v dolároch. Každý distribútor však uplatňuje predajnú tarifu vo vlastnej mene a nie v dolároch (napadnuté rozhodnutie, bod 6.3).

136    V tejto súvislosti napadnuté rozhodnutie po prvé pripomína, že Haladjian nepreukázala, že predtým jej stanovila spoločnosť Maia alebo iní európski distribútori ceny v dolároch pre výrobky určené do Francúzska alebo iného štátu zóny ES/EZVO; po druhé, že Haladjian nikdy nepredložila dôkaz, že Maia uplatňovala túto údajnú medzinárodnú tarifu v dolároch pre iných klientov Spoločenstva a že – v dôsledku toho – odmietnutie uplatniť túto cenu voči Haladjian predstavuje diskrimináciu, a po tretie, že Haladjian nepreukázala, že sa jej stanovila bez zásahu spoločnosti Caterpillar cena nižšia ako cena ponúknutá spoločnosťou Maia v jej liste z 8. apríla 1993. Svojím obsahom teda objednávka z 24. februára 1993 predstavuje reakciu na skutočnosť, že spoločnosť Maia sa rozhodla zastaviť zásobovanie Haladjian obchádzaním systému CES a smerovala k tomu, aby jej umožnila zadovážiť si dôkazy na podporu sťažnosti [napadnuté rozhodnutie, bod 6.3 a bod 7.1 písm. c)].

137    Okrem toho, napadnuté rozhodnutie (bod 6.3 šiesty odsek) sa odvoláva na list z 30. marca 1993 od M. A. adresovaný spoločnosti Schmidt po objednávke z 24. februára 1993. Tento list uvádza toto:

„Prvé novinky od Caterpillar nie sú dobré. V pondelok poobede si ma zavolal môj generálny riaditeľ, aby ma informoval, že mal telefonický rozhovor zo Ženevy odporúčajúci vyhnúť sa zásobovaniu H. F. Avignon; oficiálne to nemožno urobiť, preto odpovieme a ponúkneme zoznam talianskych cien (to znamená spotrebiteľskú cenu [Consumer price] v dolároch vynásobenú v priemere dvomi!!!); v blízkej budúcnosti dostaneme konečnú odpoveď od Caterpillar…“

138    Listom z 8. apríla 1993 Maia ponúkla Haladjian cenu podľa talianskej tarify so zľavou 10 %. Listom z 22. apríla 1993 Haladjian odmietla túto ponuku a požiadala o stanovenie Consumer price v dolároch, teda cenu ponúknutú spoločnosťou Maia iným klientom Spoločenstva so zľavou. Haladjian informovala spoločnosť Maia, že ak sa tak nestane, má v úmysle obrátiť sa na Komisiu so sťažnosťou týkajúcou sa uplatňovania diskriminačných cien. Podľa už citovanej internej správy spoločnosti Maia z 20. apríla 1993 táto informovala Caterpillar a Bergerat o reakcii Haladjian (napadnuté rozhodnutie, bod 6.3 ôsmy a deviaty odsek).

139    Podľa internej správy spoločnosti Maia z 30. apríla 1993 sa Haladjian obrátila na Maia, pretože mohla vydierať spoločnosť Maia, keďže po prvé Maia v minulosti uplatňovala pre svojich klientov zo Spoločenstva medzinárodnú tarifu (podľa napadnutého rozhodnutia táto správa tu prevzala obsah listu spoločnosti Haladjian pre spoločnosť Maia z 22. apríla 1993 už citovaného v predchádzajúcom bode, ktorý sa odvoláva na Consumer price v dolároch); po druhé Maia nedodržala pravidlá systému CES pre predaje mimo Spoločenstva; po tretie Haladjian mohla preukázať existenciu predajov spoločnosti Maia pre Haladjian prostredníctvom ICBO a po štvrté niektorí vedúci Caterpillar vedeli o súbežných aktivitách spoločnosti Maia, ktoré až doteraz kryli (napadnuté rozhodnutie, bod 6.3 druhý odsek a správa v poznámke pod čiarou č. 10).

140    Vzhľadom na objednávku z 24. februára 1993 odvolávajúcu sa na diskusie s Caterpillar a na obavu spoločnosti Maia z vypovedania zmluvy o distribúcii z dôvodu obchádzania systému CES napadnuté rozhodnutie zdôrazňuje, že „nebolo zvláštne“, že Maia požiadala Caterpillar o vysvetlenie týkajúce sa spôsobu spracovania tejto objednávky. Napadnuté rozhodnutie v súvislosti s týmto bodom zdôrazňuje, že Caterpillar odpovedala na žiadosť tak, že Maia musí na Haladjian reagovať, a že ak s tým Maia súhlasí, môže ponúknuť cenu podľa talianskej tarify. Podľa napadnutého rozhodnutia tu ide iba o „návrh“. Tento návrh Maia prijala – podľa napadnutého rozhodnutia úplne autonómne – 8. apríla 1993, pričom ponúkla Haladjian cenu založenú na talianskej tarife so zľavou 10 % – rovnakú, ako cena získaná jedným z najdôležitejších klientov spoločnosti Maia. Napadnuté rozhodnutie vyvodzuje záver, že konzultácie medzi Maia a Caterpillar nepredstavujú zosúladený postup, ktorého cieľom malo byť zabránenie alebo sťaženie súbežného obchodu medzi členskými štátmi v zmysle článku 81 ES. Napadnuté rozhodnutie okrem iného uvádza, že tak, ako citované dokumenty nepreukazujú obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 81 ES, tak ani údajný nátlak spoločnosti Bergerat na spoločnosť Caterpillar, aby kontrolovala dovoz do Francúzka, nepredstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže [napadnuté rozhodnutie, bod 6.3, s. 17 a bod 7.1 písm. c)].

 Tvrdenia účastníkov konania

141    Žalobkyňa v prvom rade spochybňuje spôsob, akým napadnuté rozhodnutie posudzuje obsah určitých dokumentov týkajúcich sa spoločnosti Maia za rok 1993.

142    Predovšetkým kritizuje posúdenie v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého má objednávka z 24. februára 1993 nezvyčajnú povahu. Po prvé pripomína, že napadnuté rozhodnutie nezdôrazňuje, že objednávku treba vnímať v rámci diskusií, ktoré mala Haladjian v rovnakom čase s Caterpillar v súvislosti s uplatnením systému CES vo vzťahu k nej, a odvoláva sa na výmenu listov medzi spoločnosťou Caterpillar a ňou samotnou z 30. marca a 13. apríla 1993. Po druhé žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie vychádza zo zásady, že nejde o obmedzenie obchodu v rámci Spoločenstva a že v dôsledku toho nie je obvyklé podať objednávku spoločnosti Maia pre francúzsky trh s odvolaním sa na predchádzajúcu dohodu s Caterpillar. Ak aj takáto úvaha môže byť teoreticky odôvodnená, žalobkyňa tvrdí, že dokumenty týkajúce sa Maia v skutočnosti preukazujú, že obchod v rámci Spoločenstva je obmedzený. A teda reakcia spoločnosti Maia, ktorá sa ponáhľala konzultovať so spoločnosťou Caterpillar objednávku Haladjian, ilustruje nemožnosť vykonávať slobodne a otvorene obchod v rámci Spoločenstva. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že poukázanie na kontakty Haladjian s Caterpillar, uvedené v objednávke z 24. februára 1993, mohlo nanajvýš vysvetliť, že Maia sa na túto poslednú menovanú spoločnosť obrátila so žiadosťou o upresnenie, ale nie odôvodniť, že Maia ju požiadala o pokyny. Po tretie žalobkyňa zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie popiera štruktúru cien obchodu v rámci Spoločenstva, keďže považuje za „neobvyklú“ žiadosť Haladjian získať ceny vypočítané v závislosti od Consumer price v dolároch. V skutočnosti sa nákupy predajcov obvykle uskutočňovali so zreteľom na túto tarifu (tiež nazývanú „medzinárodná tarifa“ v internej správe spoločnosti Maia z 30. apríla 1993) a nie na vnútroštátne tarify, a to až dovtedy, kým to spoločnosť Caterpillar nezamietla.

143    Žalobkyňa ďalej zdôrazňuje, že internú správu spoločnosti Maia z 20. apríla 1993 doručenú Caterpillar 23. apríla nemožno zredukovať na dve skutočnosti citované napadnutým rozhodnutím, konkrétne, že Caterpillar vyzvala spoločnosť Maia odpovedať spoločnosti Haladjian a navrhla jej uplatniť taliansku tarifu, a že spoločnosť Maia informovala Bergerat o reakcii Haladjian na túto cenovú ponuku. Táto správa tiež uvádzala, že Caterpillar najskôr odporučila spoločnosti Maia získať čas, než odpovie spoločnosti Haladjian, že Maia chcela vedieť, či iný taliansky predajca dostal rovnakú žiadosť, aby dal prípadne rovnakú odpoveď, že „odporúčania“ Caterpillar sa neobmedzili iba na návrh spoločnosti Maia ponúknuť Haladjian taliansku tarifu, pretože Caterpillar zašla do detailov predajných podmienok a navrhla vypýtať si modely a čísla strojov francúzskych klientov, že Maia sa znovu snažila získať čas, keď ju spoločnosť Haladjian 16. apríla 1993 požiadala o oznámenie talianskej tarify, a že Maia informovala Bergerat nielen o „reakcii Haladjian“, ako to nesprávne hovorí napadnuté rozhodnutie, ale tiež o spôsobe, akým Maia konala voči Haladjian.

144    Nakoniec žalobkyňa zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie malo zohľadniť vysvetlenie uvedené v liste z 30. marca 1993 od M. A. spoločnosti Schmidt, z ktorého vyplýva, že Caterpillar „odporučila“ spoločnosti Maia vyhnúť sa zásobovaniu „HF Avignon“ (teda Haladjian), pretože sa to „nemôže urobiť oficiálne“, Maia v dôsledku toho ponúkla Haladjian taliansku tarifu a v súvislosti s týmto bodom čakala na konečnú odpoveď Caterpillar.

145    Žalobkyňa po druhé kritizuje dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí na podporu tvrdenia, že spoločnosť Maia bola úplne autonómna pri navrhnutí cien a že konzultácie poskytnuté spoločnosti Maia spoločnosťou Caterpillar nepredstavujú zosúladený postup v zmysle článku 81 ES, teda posúdenie, podľa ktorého žiadosti Haladjian adresované spoločnosti Maia nemali iný cieľ ako vydieranie spoločnosti Maia, a posúdenie, podľa ktorého obsah komunikácie medzi Maia a Caterpillar vysvetľuje skutočnosť, že miestom určenia nákupov vykonaných prostredníctvom ICBO a Schmidt bola Afrika.

146    Pokiaľ ide o údajné vydieranie, takéto vysvetlenie podľa žalobkyne spochybňuje chronológia udalostí, keďže objednávka z 24. februára 1993 predchádzala oznámeniu o ukončení obchodných vzťahov prostredníctvom sprostredkovania so spoločnosťou Maia, ktoré je obsahom listu od M. A. adresovaného spoločnosti Schmidt z 30. marca 1993. Táto objednávka tiež o dva mesiace predchádzala hrozbe spoločnosti Haladjian, že sa obráti na orgány Spoločenstva, formulovanej v liste z 22. apríla 1993, keď jej spoločnosť Maia odmietla poskytnúť rovnaké ceny ako iným kupujúcim Spoločenstva nachádzajúcim sa v porovnateľnej situácii.

147    Okrem toho, rovnako ako nesprávne posúdenie vykonané v súvislosti s dokumentmi z roku 1990, napadnuté rozhodnutie opätovne tvrdí, že miestom určenia transakcií vykonaných prostredníctvom ICBO bola Afrika, pričom sa tak obišiel systém CES, a že Haladjian nepreukázala opak. Problematika predajov Maia spoločnosti Haladjian prostredníctvom ICBO je však úplne odlišná od problematiky súvisiacej s objednávkou z 24. februára 1993 smerujúcou k priamemu a otvorenému nakupovaniu od spoločnosti Maia v rámci systému, ktorý zaviedla spoločnosť Caterpillar. Preto výklad objednávky z 24. februára 1993 vo svetle obchodných vzťahov medzi Maia a Haladjian nevyhnutne vedie k úplnému nepochopeniu situácie. Akékoľvek by bolo posúdenie, ktoré sa môže týkať vzťahov s ICBO, či sa uzná, že tieto vzťahy svedčia o prekážkach obchodu v rámci Spoločenstva, alebo nie, tieto vzťahy nemajú v konečnom dôsledku vplyv na posúdenie, ktoré by sa malo týkať priamych dôkazov o zosúladených postupoch medzi Maia a Caterpillar v súvislosti s odpoveďou, ktorá sa mala dať na objednávku spoločnosti Haladjian.

148    Po tretie žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je chybné v rozsahu, v akom tvrdí, že nepreukázala cenovú diskrimináciu, ktorú Haladjian vytýkala spoločnosti Maia v liste z 22. apríla 1993. Na určenie, že účel týchto cien bol otvorene a vedome diskriminačný, stačilo zohľadniť list od M. A. adresovaný Schmidt z 30. marca 1993. Napadnuté rozhodnutie tiež nemôže bez protirečenia spochybňovať, že spoločnosť Maia uplatňovala voči iným klientom Spoločenstva medzinárodnú tarifu, keďže táto skutočnosť je uvedená v tom istom rozhodnutí dvakrát pri zmienke o internej rukopisnej správe Maia z 30. apríla 1993 (bod 6.3, s. 14, predposledný odsek, s. 15, posledná zarážka), a to napriek tomu, že poznámka pod čiarou č. 10 napadnutého rozhodnutia uvádza, že zmienka o medzinárodnej tarife v tejto internej správe Maia nepredstavuje „priznanie“ spoločnosti Maia, ale iba zopakovanie obsahu listu spoločnosti Haladjian z 22. apríla 1993.

149    Takýto výklad je chybný, pretože aj keby autor internej správy z 30. apríla 1993 iba citoval list Haladjian z 22. apríla 1993, nič to nemení na fakte, že podľa správy je táto skutočnosť preukázaná, že Haladjian ju môže dokázať a že skutočnosť, že Caterpillar sa to môže dozvedieť, jej robí starosti. Táto správa nepreukazuje iba to, že diskriminácia, ktorej obeťou sa stala Haladjian, bola reálna, ale tiež to, že Maia sa obávala, že Caterpillar sa dozvie, že predávala za konkurenčné ceny s miestom určenia do iných členských štátov („avrà certamente ‚materiale‘ che puo ‚inchiodarci e avvalorare la sua affermazione dell’ultima lettera‘ (noi vendiamo usando il listino Internazionale a clienti EEC)“).

150    Žalobkyňa tiež zdôrazňuje, že v máji 1994 sa dozvedela o ponukách spoločnosti Maia jednému anglickému užívateľovi (ďalej len „C.“) za ceny ešte výhodnejšie, ako sú tie, ktoré jej ponúkla Maia – pričom rozdiely sa pohybovali v závislosti od dielu od 90 % až po 160 %. V tomto období Haladjian tiež dostala ponuku od jedného talianskeho predajcu (ďalej len „M.“), ktorý sa zásoboval od spoločnosti Maia a mohol spoločnosti Haladjian ponúknuť nižšie ceny, ako sú tie, ktoré mohla Haladjian získať priamo od spoločnosti Maia.

151    Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že nezobrala do úvahy existenciu zosúladeného postupu spoločností Caterpillar a Maia. Úvaha Komisie sa zakladá na neobvyklej povahe objednávky z 24. februára 1993 a na okolnosti, že Haladjian nepreukázala, že tejto objednávke predchádzali iné podobné objednávky. Na účely určenia, či ide o obmedzenie hospodárskej súťaže v prípade objednávky v rámci Spoločenstva, je zbytočné odvolávať sa na subjektívne dôvody transakcie alebo na existenciu či neexistenciu podobných predchádzajúcich transakcií.

152    Komisia spochybňuje tvrdenie žalobkyne, pričom pripomína, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že kontakty medzi spoločnosťami Caterpillar a Maia v súvislosti s objednávkou z 24. februára 1993 nepreukazujú existenciu údajného nepísaného pravidla zakazujúceho vývoz predajcom vo vnútri zóny ES/EZVO, ale treba ich vnímať v osobitnom kontexte, v akom sa táto objednávka nachádza. Navyše nič nepreukazuje, že Maia neurčila kúpnu cenu tejto transakcie slobodne, vrátane zľavy 10 % poskytnutej spoločnosti Haladjian. Komisia tiež pochybuje o dostatočnej dôkaznej povahe dokumentov týkajúcich sa ponúk spoločnosti Maia pre C. a ponuky M. voči spoločnosti Haladjian.

153    Caterpillar okrem iného zdôrazňuje, že Maia sa jednostranne rozhodla skontaktovať Caterpillar a Bergerat a že jej odpoveď spočívala len v návrhu, aby sa k Haladjian pristupovalo rovnakým spôsobom ako k ostatným kupujúcim náhradných dielov, teda aby sa použil zoznam maloobchodných cien.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

154    Žiaden z argumentov uvedených žalobkyňou neumožňuje určiť, že Komisia vykonala zjavne nesprávne posúdenie. V prejednávanej veci žalobkyňa iba kritizuje obsah rôznych dokumentov citovaných a analyzovaných Komisiou v súvislosti so spracovaním objednávky z 24. februára 1993, bez uvedenia skutočností spôsobilých spochybniť závery napadnutého rozhodnutia o tomto bode, teda posúdenia, podľa ktorého zosúladený postup medzi Maia a Caterpillar pri spracovaní tejto objednávky nepredstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 81 ES a posúdenia, podľa ktorého bola ponuka ceny spoločnosťou Maia pre Haladjian – vnútroštátna talianska tarifa so zľavou 10% –urobená úplne autonómne, bez ohľadu na návrh Caterpillar, ktorá navrhovala uplatnenie talianskej vnútroštátnej tarify.

155    Podľa napadnutého rozhodnutia zosúladený postup medzi spoločnosťami Maia a Caterpillar vo veci odpovedi, ktorá mala reagovať na objednávku spoločnosti Haladjian, vyplývajúci najmä z vnútornej správy spoločnosti Maia z 20. apríla 1993 adresovanej spoločnosti Caterpillar 23. apríla 1993, vysvetľuje kontext, do ktorého táto objednávka patrí, a skutočnosť, že táto objednávka upresňovala, že medzi spoločnosťami Haladjian a Caterpillar sa viedli diskusie v súvislosti s niektorými jej náležitosťami, konkrétne splnomocňujúcimi listami klientov spoločnosti Haladjian.

156    Treba totiž pripomenúť, že v minulosti sa predaje medzi Maia a Haladjian uskutočňovali prostredníctvom siete, v rámci ktorej konali ICBO v Taliansku a Schmidt v Spojených štátoch. Navyše, v nadväznosti na šetrenie vedené spoločnosťou Caterpillar sa Maia rozhodla ukončiť tento spôsob zásobovania s cieľom vyhnúť sa skončeniu svojej zmluvy o distribúcii, s ktorým sa jej vyhrážala Caterpillar (pozri list z 30. marca 1993, ktorý M. A. adresoval Schmidt, príloha 29 k žalobe). Za týchto podmienok nie je napadnuté rozhodnutie zjavne nesprávne v rozsahu, v akom skutočnosť, že Maia sa pýtala Caterpillar na postup, ktorý má dodržiavať pri odpovedi na objednávku z 24. februára 1993, pripisuje snahe spoločnosti Maia nestratiť výhody plynúce z jej zmluvy o distribúcii. Uvedené konanie je tiež vysvetlené obsahom tejto objednávky, ktorá sa odvoláva na kontakty s Caterpillar a splnomocnenia na kúpu podpísané francúzskymi užívateľmi, hoci takéto kontakty a takéto splnomocnenia nie sú požadované pre prípad predajov v rámci Spoločenstva z Talianska do Francúzska. Maia teda mohla legitímne cítiť potrebu kontaktovať Caterpillar, aby sa dozvedela viac.

157    V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie neobsahuje zjavne nesprávne posúdenie v rozsahu, v akom dospelo k záveru, že zosúladený postup medzi spoločnosťami Maia a Caterpillar bol odôvodnený konjunkturálnymi dôvodmi, ktoré neumožňujú z hľadiska práva dostatočne preukázať existenciu prekážky predajov v rámci Spoločenstva pre predajcov.

158    Pokiaľ ide o autonómnu povahu ponuky spoločnosti Maia – teda vnútroštátnej talianskej tarify so zľavou 10 % – treba zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie nie je zjavne nesprávne v rozsahu, v akom uvádza, že ak aj táto ponuka bola prinajmenšom sčasti odporúčaná spoločnosťou Caterpillar, ktorá navrhla spoločnosti Maia založiť odpoveď Haladjian na základe vnútroštátnej talianskej tarify, bola urobená úplne autonómne, ako to vyplýva z poznámky „ak súhlasíme“ uvedenej v internej správne Maia z 20. apríla 1993, ktorá zhŕňa obsah informácií, ktoré telefonicky poskytol zástupca Caterpillar spoločnosti Maia vo veci objednávky Haladjian. Navyše, zľava 10 % bola ponúknutá z vlastnej iniciatívy spoločnosti Maia. Táto zľava preukazuje základnú zásadu vyjadrenú v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorej môže distribútor predajcom slobodne ponúknuť cenu, ktorú si želá. Na základe systému CES musí distribútor jedine dbať na dodržiavanie platných pravidiel pri predajoch medzi zónami, čo sa nezdá prípad prejednávanej veci vzhľadom na skutočnosť, že objednávka z 24. februára 1993 sa odvoláva na splnomocňujúce listy od francúzskych užívateľov.

159    V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie neobsahuje zjavne nesprávne posúdenie v rozsahu, v akom obsahuje záver, že ponuka spoločnosti Maia pre spoločnosť Haladjian bola týmto distribútorom urobená úplne autonómne a že nespôsobuje prekážky predajom predajcov v rámci Spoločenstva.

160    Navyše, a v rozpore s tvrdeniami žalobkyne v tomto zmysle, sa jej nepodarilo preukázať, že ponuka spoločnosti Maia bola voči nej diskriminačná alebo všeobecnejšie obmedzujúca hospodársku súťaž. Osobitne treba zdôrazniť, že Komisia nemohla dospieť k takémuto posúdeniu vzhľadom na skutočnosti, ktoré jej boli predložené, konkrétne odvolanie sa na medzinárodnú tarifu v liste M. A. adresovanom Schmidt z 30. marca 1993 („Consumer price en dollars“) a v internej správe Maia z 30. apríla 1993, keďže predmetná transakcia nepatrila do rámca systému CES a v každom prípade sa uskutočnila mimo akéhokoľvek preukázaného zásahu Caterpillar v tejto veci.

161    Pokiaľ ide o ponuky spoločnosti Maia anglickému užívateľovi C. z 26. januára a 21. februára 1994 za oveľa výhodnejšie ceny ako ceny ponúknuté spoločnosti Haladjian spoločnosťou Maia 8. apríla 1993, treba zdôrazniť, že tieto ponuky boli urobené v talianskych lírach a nie v dolároch a od ponúk Maia spoločnosti Haladjian ich delí obdobie desiatich a jedenástich mesiacov, a to v čase, keď talianska líra podliehala podstatným menovým výkyvom. Vzhľadom na nedostatok skutočností umožňujúcich preukázať, že s objednávkou Haladjian uplatnenou v tom čase sa zaobchádzalo odlišne ako s objednávkou anglického užívateľa, Komisia teda nevykonala zjavne nesprávne posúdenie uvedením, že Haladjian nepreukázala, že bola podrobená cenovej diskriminácii zo strany Maia a že túto diskrimináciu možno v každom prípade pripísať spoločnosti Caterpillar.

162    Takisto pokiaľ ide o ponuku pre Haladjian talianskym predajcom M., ktorý sa zásoboval od spoločnosti Maia a ktorý bol spôsobilý ponúknuť Haladjian nižšie ceny, ako sú ceny, ktoré mohla získať priamo od Maia, treba tiež zdôrazniť, že táto ponuka nie je sama osebe dostatočným dôkazom umožňujúcim preukázať cenovú diskrimináciu namietanú žalobkyňou. V skutočnosti nič v tejto ponuke vyhotovenej v dolároch nenaznačuje, že taliansky predajca kúpil diely od spoločnosti Maia, ako sa domnieva žalobkyňa. Preto vzhľadom na nemožnosť urobiť platné porovnanie s ponukou spoločnosti Maia pre Haladjian Komisia nevykonala zjavne nesprávne posúdenie uvedením, že Haladjian nepreukázala, že bola podrobená cenovej diskriminácii zo strany Maia a že túto diskrimináciu možno v každom prípade pripísať spoločnosti Caterpillar.

163    Okrem toho kritika žalobkyne v súvislosti s údajným vydieraním spoločnosti Maia nie je opodstatnená, keďže hrozba obrátiť sa na Komisiu pre diskriminačnú cenu jasne vyplýva z listu Haladjian z 22. apríla 1993, ktorý odmieta ponuku Maia a požaduje uplatnenie Consumer price v dolároch. V tejto súvislosti sled udalostí, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, aby vyvrátila existenciu takéhoto vydierania, protirečí tvrdeniam žalobkyne, keďže samotná žalobkyňa v liste z 22. apríla 1993 hrozí obrátením sa na orgány Spoločenstva s cieľom vyjadriť svoju nespokojnosť s cenovými podmienkami ponúknutými spoločnosťou Maia 8. apríla 1993. Ani tvrdenie žalobkyne týkajúce sa predajov v Afrike nie je relevantné, pretože nemá dopad na úvahu uvedenú v napadnutom rozhodnutí o objednávke Haladjian a na odpoveď, ktorú naň dala spoločnosť Maia.

164    Z vyššie uvedeného vyplýva, že výhrady žalobkyne k dokumentom týkajúcim sa objednávky z 24. februára 1993 sa musia zamietnuť.

6.     Záver

165    Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepredložila dôkazy spôsobilé spochybniť posúdenie v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa uplatniteľnosti článku 81 ES.

166    Osobitne pokiaľ ide o posúdenie týkajúce sa vplyvu systému CES na predaje uskutočnené v rámci zóny ES/EZVO treba zdôrazniť, že žiaden dôkaz predložený žalobkyňou nespochybňuje záver, ku ktorému dospela Komisia v nadväznosti na preskúmanie sťažnosti, konkrétne že „žiadne obmedzenie hospodárskej súťaže smerujúce k zabráneniu alebo sťaženiu obchodu s náhradnými dielmi v rámci tejto zóny nebolo preukázané“ (napadnuté rozhodnutie, bod 7.1, s. 22, tretí odsek).

167    Taktiež pokiaľ ide o posúdenie týkajúce sa vplyvu systému CES na predaje medzi zónami uskutočnenými medzi Spojenými štátmi a zónou ES/EZVO, žiaden dôkaz predložený žalobkyňou nie je spôsobilý spochybniť záver Komisie vyplývajúci zo správneho konania, podľa ktorého systém CES neizoluje trh Spoločenstva tým, že v ňom zakazuje hospodársku súťaž náhradných dielov dovezených zo Spojených štátov za nižšie ceny, ako sú európske ceny, a tiež neovplyvňuje obchod v rámci Spoločenstva s takýmito náhradnými dielmi (napadnuté rozhodnutie, bod 7.2, s. 25, prvá a druhá zarážka). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že aby bolo odôvodnené uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže na dohodu týkajúcu sa výrobkov kúpených v Spojených štátoch na účely ich predaja v Spoločenstve, musí táto dohoda umožniť na základe súhrnu skutkových a právnych okolností s dostatočnou pravdepodobnosťou predpokladať, že by mohla mať viac ako nepatrný vplyv na hospodársku súťaž v Spoločenstve a obchod medzi členskými štátmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Javico, už citovaný, body 16 a 18). Samotná skutočnosť, že konanie spôsobuje určité účinky, nech už sú akékoľvek, na hospodárstvo Spoločenstva, nepredstavuje sama osebe dostatočne úzku spojitosť, aby umožnila založiť právomoc Spoločenstva. Aby tento účinok mohol byť zohľadnený, musí byť podstatný, teda citeľný a nie zanedbateľný.

168    Prvý žalobný dôvod sa teda musí zamietnuť.

D –  O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa úvahy uvedenej v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s uplatniteľnosťou článku 82 ES

1.     O obsahu sťažnosti

169    Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je chybné v rozsahu, v akom uvádza v bode 8, že sťažnosť nenamietala porušenie článku 82 ES.

170    Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že pokiaľ ide o tvrdenie o porušení článku 82 ES, sťažnosť iba vo svojej poslednej časti uvádza, že konanie spoločnosti Caterpillar „možno považovať za zneužitie dominantného postavenia zakázaného článkom [82] ES“ a že Haladjian je Komisii k dispozícii, aby jej pomohla charakterizovať relevantný trh, dominantné postavenie Caterpillar a zneužitie tohto dominantného postavenia, ak by Komisia považovala za potrebné vyšetriť túto otázku. Okrem iného treba zdôrazniť, že vo svojich pripomienkach k listu článok 6 žalobkyňa v súvislosti s touto otázkou priznala, že ak aj je pravda, že neupresnila svoje tvrdenia týkajúce sa porušenia článku 82 ES v sťažnosti, bolo to preto, že bola – a zostala – presvedčená, že konanie vytýkané spoločnosti Caterpillar je zakázané článkom 81 ES. Preto vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek indikácie v sťažnosti, ktorá by umožnila pochopiť, ako konanie Caterpillar mohlo zakladať zneužitie dominantného postavenia, žalobkyňa nesprávne vytýka napadnutému rozhodnutiu zmienku, že jej sťažnosť nenamietala porušenie článku 82 ES.

2.     O tvrdeniach vyjadrených v rekapitulačnom vyjadrení z 11. augusta 2000

171    Napadnuté rozhodnutie v bode 8 zdôrazňuje, že Haladjian iba v rekapitulačnom vyjadrení z 11. augusta 2000 explicitne spomína, avšak len všeobecným spôsobom a bez predloženia dôkazov o tvrdeniach týkajúcich sa porušenia článku 82 ES, ktoré sú iba výpočtom určitých postupov uvedených týmto ustanovením. No aj za predpokladu, že Caterpillar má dominantné postavenie na trhu s náhradnými dielmi, tieto výhrady napadnuté rozhodnutie zamieta.

a)     O údajnom stanovení nespravodlivých transakčných cien

172    Pokiaľ ide o prvé tvrdenie porušenia článku 82 ES týkajúce sa stanovenia nespravodlivých transakčných cien, napadnuté rozhodnutie zdôrazňuje, že takéto tvrdenie nemožno prijať, pretože Caterpillar nestanovuje žiadnu cenu a jej distribútori môžu slobodne ponúknuť svojim predajcom a užívateľom ceny, ktoré majú záujem uplatňovať (napadnuté rozhodnutie, bod 8 druhý odsek).

173    Žalobkyňa tvrdí, že toto posúdenie je chybné vzhľadom na nátlak vykonávaný spoločnosťou Caterpillar na spoločnosť Maia v roku 1993. Navyše podstatnou otázkou v tejto veci je, či skutočnosť, že Caterpillar zvýšila kúpnu cenu o 10 % pre amerických distribútorov náhradných dielov určených na vývoz do Európy a neumožnila európskemu predajcovi zásobujúcemu sa v Spojených štátoch získať kvantitatívne zľavy, predstavuje nespravodlivú cenu. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že aj za predpokladu, že zvýšenie možno považovať za „odškodnenie“ európskeho distribútora, ktorého výrobky sú vyvážané, penalizovanie amerického distribútora vyvážajúceho do Európy ide zjavne nad rámec tohto cieľa. Napadnuté rozhodnutie okrem iného nezohľadňuje informácie predložené žalobkyňou počas správneho konania, týkajúce sa diskriminácie európskeho užívateľa nakupujúceho v Spojených štátoch priamo alebo prostredníctvom európskeho predajcu, platiaceho v dolároch trhovú cenu, vo vzťahu k európskym distribútorom, ktorí nakupujú v Belgicku v európskej mene za cenu, ktorá nevyhnutne implikuje nižší kurz dolára, ako je jeho reálny kurz. Táto pomoc priznaná spoločnosťou Caterpillar svojim európskymi distribútorom narúša súťaž na trhu tým, že im umožňuje odolávať dovozu zo Spojených štátov.

174    Súd prvého stupňa v prvom rade a všeobecne zdôrazňuje, že namietanie porušenia článku 82 ES, po prvýkrát uvedené žalobkyňou v jej rekapitulačnom vyjadrení z 11. augusta 2000, sa obmedzuje na tvrdenie, že Caterpillar stanovila spoločnosti Haladjian a ostatným európskym predajcom nevýhodné a diskriminačné obchodné podmienky a že v dôsledku toho „konanie [Caterpillar] zakladá zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES, ktoré sa prejavuje najmä stanovením nespravodlivých transakčných cien, obmedzením odbytišťa na ujmu spotrebiteľov a uplatnením nerovných obchodných podmienok za ekvivalentné plnenia voči obchodným partnerom, pričom všetky porušenia sú výslovne uvedené v článku 82 ES“. Žalobkyňa sa takto uspokojila s poukázaním na formálnu existenciu porušení článku 82 ES bez toho, aby toto tvrdenie podložila konkrétnymi argumentmi súvisiacimi s prejednávanou vecou a aby predložila akýkoľvek dôkaz na podporu tohto tvrdenia.

175    Pokiaľ ide o prvé tvrdenie Haladjian, treba zdôrazniť, že žalobkyňa nespochybňuje, že Caterpillar ponecháva svojim distribútorom, a predovšetkým americkým distribútorom, úplnú slobodu v stanovovaní predajnej ceny náhradných dielov pre svojich klientov, akým je aj Haladjian. Žalobkyňa sa v tejto súvislosti uspokojuje s argumentmi, na ktoré sa už odpovedalo alebo s tvrdeniami, ktoré nie sú podložené dostatočnými dôkazmi.

176    Pokiaľ ide o údajný nátlak vykonávaný spoločnosťou Caterpillar na spoločnosť Maia v roku 1993, preskúmanie kontaktov medzi týmito dvoma podnikmi v súvislosti s objednávkou z 24. februára 1993 uskutočnené v rámci prvého žalobného dôvodu umožňuje určiť, že Komisia nevykonala zjavne nesprávne posúdenie uvedením, že tieto kontakty sa vysvetľujú osobitným kontextom, v ktorom túto objednávku treba vnímať (pozri body 155 a 156 vyššie). Z tých istých dôvodov tieto kontakty neumožňujú preukázateľne určiť existenciu údajne nespravodlivých transakčných cien namietaných Haladjian. To isté platí aj v prípade možnosti európskeho predajcu získať kvantitatívne zľavy od amerických distribútorov Caterpillar, pričom táto otázka bola preskúmaná v rámci prvého žalobného dôvodu a neumožňuje identifikovať existenciu prípadného obmedzenia hospodárskej súťaže v prejednávanej veci (pozri bod 62 vyššie).

177    Okrem toho tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého zvýšenie ceny uplatňovanej Caterpillar o 10 % voči americkým distribútorom v prípade objednávok náhradných dielov určených na vývoz do zóny ES/EZVO ide nad rámec potrieb systému CES, nie je podložené žiadnym dôkazom týkajúcim sa neprimeranej alebo neodôvodnenej povahy tohto opatrenia. Takéto tvrdenie teda nemôže stačiť na spochybnenie objektívnych dôvodov rozdielu ceny uplatňovanej Caterpillar voči jej americkým distribútorom v prípade predajov na účely vývozu spomenutých v napadnutom rozhodnutí, teda v podstate pre potrebu zachovať kvalitu a integritu jej európskej distribučnej siete.

178    Takisto údaje týkajúce sa vývoja cien uplatňovaných vo Francúzsku a Belgicku a získaných v Spojených štátoch spoločnosťou Haladjian v období medzi rokmi 1992 a 2000 predložené počas správneho konania v prílohe k rekapitulačnému vyjadreniu z 11. augusta 2000 a uvádzané žalobkyňou ako dôkaz skutočnosti, že bola diskriminovaná vzhľadom na európskych distribútorov spoločnosti Caterpillar, keďže musela uhrádzať svoje nákupy v Spojených štátoch v dolároch, hoci európski distribútori mohli nakupovať v Európe od Caterpillar Overseas a platiť európskou menou viazanou na pre nich priaznivý kurz dolára, nestačia na spochybnenie posúdenia v napadnutom rozhodnutí týkajúceho sa stanovenia nespravodlivej transakčnej ceny. V skutočnosti sa rozdiely v cene, na ktoré poukazuje Haladjian, môžu dokonale vysvetliť jednak zhodnotením dolára vo vzťahu k európskym menám v období rokov 1992 – 2000 a jednak potrebami vlastnými distribučnej sieti Caterpillar v rozsahu, v akom sa Caterpillar môže rozhodnúť z dôvodu svojej obchodnej politiky zabrániť, aby jej európski distribútori naplno podliehali vplyvom spojeným s výkyvom finančných trhov. Navyše a predovšetkým, situáciu európskych predajcov nemožno stotožňovať so situáciou európskych distribútorov Caterpillar vzhľadom na skutočnosť, že predajcovia nie sú podrobení zmluvným povinnostiam, ktorým podliehajú distribútori.

179    V dôsledku toho žalobkyňa nepreukázala existenciu zjavne nesprávneho posúdenia Komisiou, pokiaľ ide o preskúmanie jej tvrdenia týkajúceho sa existencie porušenia článku 82 ES v dôsledku uloženia nespravodlivých transakčných cien spoločnosťou Catepillar.

b)     O údajnom obmedzení odbytíšť na úkor spotrebiteľov

180    Pokiaľ ide o druhé tvrdenie o porušení článku 82 ES týkajúce sa obmedzenia odbytíšť na úkor spotrebiteľov, napadnuté rozhodnutie uvádza, že toto tvrdenie nie je dôvodné, keďže užívatelia sa môžu zásobovať bez obmedzenia kdekoľvek na svete a predajcovia sa môžu zásobovať v iných geografických zónach, ak uvedú identitu užívateľov z geografickej zóny, do ktorej sú určené objednané diely (napadnuté rozhodnutie, bod 8 druhý odsek).

181    Žalobkyňa kritizuje toto posúdenie zdôraznením, že nezohľadňuje ťažkopádnosť a neohybnosť systému CES, ktorý požaduje informácie nad rámec toho, čo je nevyhnutné. Takisto skutočnosť, že sa európsky predajca nemôže zásobovať v Spojených štátoch, kde sú náhradné diely lacnejšie, ani na účet oznámeného užívateľa, má za následok obmedzenie možností zásobovania európskych užívateľov. Žalobkyňa sa v tejto súvislosti odvoláva na potvrdenia vystavené v januári a vo februári 1993 dvoma jej klientmi, ktorí si želali, aby mohla spravovať veľký sklad náhradných dielov.

182    Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že z preskúmania tvrdení predložených v rámci prvého žalobného dôvodu vyplýva, že žiadne z týchto tvrdení neumožňuje vyvodiť záver, že objednávky európskych užívateľov, ktorí používajú Haladjian ako splnomocnenca v rámci systému CES, neboli uspokojené (pozri body 74 až 77 vyššie). Odbytištia teda nie sú obmedzené na úkor užívateľov, ako to tvrdí žalobkyňa.

183    Navyše treba tiež zohľadniť skutočnosť, že plne legitímny záujem európskych užívateľov mať možnosť nakupovať náhradné diely v Spojených štátoch, kde sú lacnejšie, je potrebné posudzovať na základe obchodnej politiky spoločnosti Caterpillar – povolenej Komisiou – ktorá si želá obmedziť takéto predaje medzi zónami, aby uprednostnila svojich európskych distribútorov, ktorí, aby mohli byť prítomní na trhu a ponúknuť v plnom rozsahu služby požadované spoločnosťou Caterpillar, akými je predaj stavebných strojov, musia znášať náklady, ktoré nenesú európski predajcovia zásobujúci sa v Spojených štátoch na účet európskych užívateľov. Tvrdenia uvádzané žalobkyňou teda neumožňujú spochybniť túto situáciu, ktorá vyvažuje záujmy rôznych zainteresovaných strán napriek vôli vyjadrenej dvoma klientmi Haladjian, ktorí si želajú maximalizovať možnosti zásobovania, ale bez prihliadnutia na záujmy spoločnosti Caterpillar a jej distribučnej siete.

184    V dôsledku toho žalobkyňa nepreukázala existenciu zjavne nesprávneho posúdenia Komisiou, pokiaľ ide o preskúmanie jej tvrdenia týkajúceho sa porušenia článku 82 ES v dôsledku obmedzenia odbytíšť na úkor spotrebiteľov zo strany Caterpillar.

c)     O údajnom uplatnení nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom za ekvivalentné plnenia

185    Pokiaľ ide o tretie tvrdenie o porušení článku 82 ES týkajúcom sa uplatnenia nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom za ekvivalentné plnenia, napadnuté rozhodnutie konštatuje, že sťažovateľka nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci, že bola diskriminovaná vo vzťahu k iným predajcom. Naopak, systém CES zaobchádza jednotným spôsobom so všetkými európskymi predajcami (napadnuté rozhodnutie, bod 8 druhý odsek).

186    Žalobkyňa tvrdí, že relevantnou otázkou v prejednávanej veci nie je otázka jej diskriminácie vo vzťahu k iným európskym predajcom, ale jej diskriminácia vo vzťahu k iným európskym kupujúcim – distribútorom, predajcom, užívateľom – a to vo vzťahu k porovnateľným množstvám. Preto skutočnosť, že systém CES prijíma európskych predajcov ako Haladjian iba za predpokladu, že konajú ako splnomocnenci konečných užívateľov, znamená, že im ukladá podmienky, ktoré nie sú objektívne odôvodnené a ktorých jediným cieľom je obmedziť možnosti alternatívnej ponuky.

187    Súd prvého stupňa znovu zdôrazňuje, že žalobkyňa sa nemôže dovolávať rovnakého obchodného zaobchádzania, ako zaobchádza spoločnosť Caterpillar so svojimi európskymi distribútormi, keďže títo distribútori sú viazaní zmluvnými povinnosťami, ktorým Haladjian nepodlieha. Táto kategória kupujúcich sa teda odlišuje od predávajúcich a užívateľov, ktorí takýmito povinnosťami viazaní nie sú.

188    V dôsledku toho žalobkyňa nepreukázala existenciu zjavne nesprávneho posúdenia Komisiou, pokiaľ ide o preskúmanie jej tvrdenia týkajúceho sa existencie porušenia článku 82 ES v dôsledku uplatnenia nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom za ekvivalentné plnenia.

3.     O ostatných výhradách žalobkyne

189    Žalobkyňa kritizuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom úplne opomenulo iné postupy Caterpillar vyplývajúce zo systematickej politiky vylúčenia žalobkyne, keďže je jediným konkurentom európskych distribútorov nachádzajúcim sa v Európe. Tieto postupy vykonávané z väčšej časti Caterpillar spolu s Bergerat pozostávajú z kontroly jeho zásob, z „medzier“ systému CES umožňujúcich spoločnosti Bergerat ovplyvňovať jej klientov, z výhody „zisk kredit“ spoločnosti Bergerat, ktorá umožnila tomuto podniku poznať výšku nákupov uskutočnených v Spojených štátoch spoločnosťou Haladjian na účet jej francúzskych klientov, z manévrov smerujúcich k zdiskreditovaniu jej činností a činností predajcov vo všeobecnosti, vyhlásením, že kvalita a pôvod dielov, ktoré predávajú, nie sú zaručené.

190    Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že tieto výhrady a najmä výhrady, ktoré sa týkajú aktivít, ktoré možno pripísať spoločnosti Bergerat, žalobkyňa neuviedla počas správneho konania ako tvrdenia o porušení článku 82 ES. Napadnutému rozhodnutiu teda nemožno vytýkať, že ich z tohto pohľadu nepreskúmalo.

4.     Záver

191    Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalobkyne v súvislosti s úvahou uvedenou v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 82 ES, neumožňujú spochybniť posúdenie skutkových a právnych okolností vykonané Komisiou. Druhý žalobný dôvod sa teda musí zamietnuť.

E –  O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení procesných pravidiel

1.     O výhradách založených na neprimeranej dĺžke konania

192    Žalobkyňa konštatuje, že správne konanie od podania sťažnosti až do rozhodnutia o zamietnutí trvalo takmer desať rokov, a tvrdí, že takáto dĺžka trvania nie je primeraná. Šetrenie trvalo príliš dlho, keďže uplynulo sedem rokov od podania sťažnosti v októbri 1993 do septembra 2000, dátumu, keď ju príslušné oddelenia Komisie ústne informovali o svojom úmysle zastaviť konanie. Žalobkyňa musela urobiť množstvo krokov od októbra 2000, okrem iného aj podať žalobu pre nečinnosť, aby získala list článok 6 a aby bolo vydané konečné rozhodnutie. Neprimeraná dĺžka správneho konania tiež ovplyvnila obsah spisu tým, že žalobkyňa stratila možnosť získať dodatočné dôkazy týkajúce sa cien počas zavádzania systému CES.

193    Súd prvého stupňa v prvom rade pripomína, že v prípade, ak je napadnuté rozhodnutie rozhodnutím o zamietnutí sťažnosti, prípadná neprimerane dlhá lehota spracovania tejto sťažnosti nemôže mať v zásade vplyv na samotný obsah konečného rozhodnutia prijatého Komisiou. Táto lehota totiž nemôže, okrem výnimočnej situácie, zmeniť podstatné okolnosti, ktoré v závislosti od prípadu zakladajú alebo nezakladajú existenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, alebo ktoré odôvodňujú, že Komisia neuskutoční prešetrovanie (uznesenie Súdneho dvora z 13. decembra 2000, SGA/Komisia, C‑39/00 P, Zb. s. I‑11201, bod 44). Dĺžka prešetrovania sťažnosti teda v zásade nepoškodzuje sťažovateľa v prípade, ak je sťažnosť zamietnutá.

194    Navyše v prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala relevantným spôsobom, ako sú podstatné okolnosti zohľadnené v napadnutom rozhodnutí spôsobilé byť dotknuté alebo zmenené dĺžkou správneho konania.

195    Okrem toho treba zdôrazniť, že dodržiavanie primeranej lehoty Komisiou pri prijímaní rozhodnutí na základe správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej súťaže predstavuje uplatnenie zásady správneho úradného postupu (pozri v súvislosti so zamietaním sťažností rozsudok Súdneho dvora z 18. marca 1997, Guérin automobiles/Komisia, C‑282/95 P, Zb. s. I‑1503, body 37 a 38). Primeranú povahu dĺžky trvania takého konania treba posudzovať v závislosti od konkrétnych okolností každej veci a najmä od jej kontextu, od jednotlivých procesných etáp, ktoré musí Komisia dodržiavať, od komplexnosti veci, ako aj od jej významu pre rozličné dotknuté osoby (rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T‑213/95 a T‑18/96, Zb. s. II‑1739, bod 57).

196    V prejednávanej veci vysvetľuje dĺžku konania komplexnosť skutkových okolností, ktoré spochybňujú svetovú a európsku obchodnú politiku významného podniku, a potreba preskúmať množstvo tvrdení a dokumentárnych príloh predložených žalobkyňou. Žalobkyňa takto adresovala Komisii ako doplnenie sťažnosti podanej 18. októbra 1993 v rámci konania, ktoré predtým Komisia začala proti spoločnosti Caterpillar v nadväznosti na doručenie oznámenia o výhradách z 12. mája 1993, viaceré listy v apríli a máji 1994, v auguste 1995, v máji a auguste 1997, v novembri a decembri 1997 a v auguste 2000, aby jej sprostredkovala nové skutočnosti alebo komentovala stav konania. Žalobkyňa tiež v nadväznosti na list článok 6, ktorý jej bol adresovaný 19. júla 2001, predložila 22. októbra 2001 objemné pripomienky, ktoré musela Komisia skúmať pred prijatím napadnutého rozhodnutia 1. apríla 2003.

197    V dôsledku toho sa výhrada založená na neprimeranej dĺžke správneho konania musí zamietnuť.

2.     O výhradách založených na nedostatku starostlivosti a nestrannosti pri skúmaní sťažnosti a nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

198    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia prejavila nedostatočnú starostlivosť a nestrannosť tým, že zamietla jej sťažnosť bez toho, aby preskúmala situáciu na relevantnom trhu, a to napriek tomu, že Komisia disponovala príslušnými informáciami, konkrétne tabuľkou priloženou k sťažnosti, ktorá preukazuje zníženie predajov Haladjian od roku 1989 do roku 1992 a ktorá bola zaktualizovaná v roku 1999, ako aj údajmi týkajúcimi sa predaných výrobkov a cien uplatňovaných rôznymi distribútormi v Európe a Spojených štátoch, ktoré boli predložené Haladjian alebo distribútormi. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala v napadnutom rozhodnutí vysvetliť dôvody, prečo sa rozhodla zamietnuť sťažnosť, hoci jej počas siedmich rokov naznačovala úmysly v opačnom zmysle. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že Komisia jej naznačila v liste z 13. apríla 1995, že niektoré zložky spisu sú „osobitne dôležité“, alebo že list od M. Van Miert, komisára povereného hospodárskou súťažou, z 15. júna 1999 umožňoval domnievať sa, že spoločnosti Caterpillar bude adresované oznámenie o výhradách.

199    Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že Komisia nie je v odôvodnení rozhodnutí, ktoré má prijať na zaistenie uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže, povinná zaujať stanovisko ku všetkým tvrdeniam, ktoré dotknuté osoby uvádzajú na podporu svojho návrhu. Stačí, ak zhrnie skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú podstatný význam v štruktúre rozhodnutia (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia, T‑111/96, Zb. s. II‑2937, bod 131).

200    V tejto súvislosti, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Komisia neskúmala situáciu na relevantnom trhu, treba zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie definuje v bode 4 relevantný trh, tak pokiaľ ide o dotknuté výrobky, teda stavebné stroje a ich náhradné diely, ako aj pokiaľ ide o geografickú dimenziu tohto trhu. Navyše napadnuté rozhodnutie jasne uvádza skutkové okolnosti a právne úvahy odôvodňujúce zamietnutie sťažnosti, pokiaľ ide o tvrdenia o porušení článku 81 ES a 82 ES. Komisii teda nemožno vytýkať, že sa počas správneho konania alebo v napadnutom rozhodnutí neodvolala na dokumenty, ktorých podstatnú povahu žalobkyňa nepreukázala.

201    Okrem toho treba zdôrazniť, že listom Komisie z 13. apríla 1995 bola žalobkyňa iba požiadaná o informácie, ktoré z dokumentov v spise s osobitným významom môžu mať dôverný charakter voči Caterpillar a ktoré ako také nemôžu byť oznámené tomuto podniku. Takisto list z 15. júna 1999 adresovaný žalobkyni komisárom pánom Van Miert iba oznamoval, že „v nadväznosti na nedávny rozsudok vo veci Javico, (jej) oddelenia uzatvárajú konzultácie predchádzajúce zaslaniu nového oznámenia o výhradách“, a že sťažovateľka musí uznať „že nemôže v tomto štádiu predpokladať záver týchto konzultácií“. Tieto dokumenty teda neumožňujú preukázať, že počas siedmich rokov Komisia dávala žalobkyni náznaky, na základe ktorých by sa mohla domnievať, že skôr rozhodne o sankciách voči Caterpillar na základe článkov 81 ES a 82 ES, ako zamietne sťažnosť, a nemuseli sa skúmať v rámci konečného rozhodnutia.

202    V dôsledku toho sa tieto výhrady založené na nedostatku starostlivosti a nestrannosti pri preskúmaní sťažnosti a nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia musia zamietnuť.

3.     O výhrade založenej na porušení článku 6 nariadenia č. 2842/98

203    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila článok 6 nariadenia č. 2842/98, podľa ktorého, ak Komisia dospeje k názoru, že na základe informácií, ktoré má k dispozícii, nie sú postačujúce dôvody na vyhovenie sťažnosti, informuje o svojich dôvodoch sťažovateľa a stanoví lehotu, v rámci ktorej sa sťažovateľ môže písomne vyjadriť. V prejednávanej veci ju Komisia nevyzvala, aby predložila pripomienky k zamýšľaným dôvodom zamietnutia sťažnosti. Napadnuté rozhodnutie vytýka žalobkyni, že nepredložila určitý počet dôkazov, najmä pokiaľ ide o realitu nákupov od Maia za Consumer price v dolároch pred 14. februárom 1993, alebo o skutočnosť, že objednávky od spoločnosti Maia mali miesto určenia Francúzsko a nie Afriku, bez toho, aby sa jej umožnilo argumentovať o týchto otázkach v pripomienkach k listu článok 6.

204    Súd prvého stupňa však zdôrazňuje, že list článok 6 uvádza, že po analýze rôznych dokumentov získaných v rámci správneho konania Komisia dospela k záveru, že „v danom štádiu získané informácie neumožňujú vyhovieť žiadosti“. Osobitne, pokiaľ ide o dokumenty tákajúce sa Maia, list článok 6 uvádzal najmä toto:

„ICBO a Schmidt získali od spoločnosti Maia diely za iné ceny (‚Consumer price‘ v dolároch alebo ‚medzinárodná tarifa‘ v dolároch) a – evidentne oveľa nižšie – ako ceny ekvivalentné talianskej tarife tým, že predstierali, že tieto diely sú určené do Spojených štátov, teda krajiny, do ktorej v dôsledku oveľa nižších cien ako ceny uplatňované v Európe, nie je vývoz za bežné európske ceny obvykle rentabilný. Tieto diely sú v skutočnosti určené pre Haladjian… na účely jej obchodných aktivít v Afrike a Francúzsku.“

205    Práve ako odpoveď na tieto úvahy, ktoré zamýšľala Komisia použiť, Haladjian tvrdila bez predloženia príslušných dôkazov, že náhradné diely kúpené prostredníctvom ICBO a Schmidt boli určené do Francúzska, a že Maia sa neodvážila otvorene zásobovať spoločnosť Haladjian v dôsledku hrozby spoločnosti Caterpillar ukončiť s ňou zmluvu. Žalobkyňa sa preto nemôže čudovať, že napadnuté rozhodnutie odpovedá na tieto pripomienky tým, že zdôrazňuje, že Haladjian nikdy nepreukázala, že mohla získať od Maia medzinárodnú tarifu, a tiež nepreukázala, že predaje uskutočnené prostredníctvom ICBO a Schmidt mali konečné miesto určenia Francúzsko a nie Afriku.

206    V dôsledku toho sa výhrada založená na porušení článku 6 nariadenia č. 2842/98 musí zamietnuť.

4.     O výhradách založených na porušení práva na prístup k spisu

207    Žalobkyňa pripomína, že listom z 23. októbra 2001 požiadala audítora o kópiu dvoch dokumentov uvedených v liste článok 6, konkrétne o informácie o cenách, ktoré ponúkli niektorí európski distribútori spoločnosti Caterpillar (pozri list článok 6, bod 5.1) a dokumenty od spoločnosti Leverton, ktorými disponovala Komisia [pozri list článok 6, bod 7.1 písm. d)]. Listom z 10. decembra 2001 audítor na jednej strane odpovedal, že údaje týkajúce sa cien uplatňovaných Caterpillar s jej jednotlivými distribútormi sú dôverné údaje, pričom zdôraznil, že keďže zamýšľané zamietnutie sťažnosti nebolo založené na špecifických cenových úrovniach, sťažovateľ sa s týmito dokumentmi nemusel nevyhnutne oboznámiť. Audítor na druhej strane upresnil, že nesprístupnený dokument spoločnosti Leverton zakazoval tejto spoločnosti využívať svoju americkú dcérsku spoločnosť na zásobovanie sa mimo rámca systému CES. Audítor z uvedeného vyvodil záver, že tento dokument nie je relevantný pre zamietnutie sťažnosti.

208    Žalobkyňa však tvrdí v rozpore s tvrdeniami audítora, že dokument týkajúci sa spôsobu, akým Caterpillar uplatňuje systém CES na americkú dcérsku spoločnosť jedného európskeho distribútora, bol naopak plne relevantný pre posúdenie veci, pretože umožňoval analyzovať účinky systému CES na hospodársku súťaž v Spoločenstve. Okrem iného žalobkyňa uvádza, že list článok 6 zhŕňal určité údaje o cenách uplatňovaných Caterpillar s jej distribútormi, hoci žiadna úvaha sa v súvislosti s týmto bodom v napadnutom rozhodnutí neobjavila. Tieto informácie boli však podstatné pre vymedzenie obsahu cenovej politiky Caterpillar voči jej distribútorom. Bolo by preto užitočné overiť, či existuje korelácia medzi cielenými zľavami, ktoré Bergerat ponúkla niektorým klientom Haladjian v roku 1993, a cenami uplatňovanými Caterpillar voči tomuto distribútorovi v uvedenom období alebo, všeobecnejšie, či sa ceny uplatňované Caterpillar voči jej distribútorom podstatne odchyľujú od ceny pre amerických distribútorov a v prípade kladnej odpovede, z akých dôvodov.

209    Okrem toho žalobkyňa zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje skutočnosť, že zamestnanec Maia uznal v rámci správneho konania, že Caterpillar by mu odňala zľavy v prípade predaja spoločnosti Haladjian.

210    Pre všetky tieto dôvody žalobkyňa Súd prvého stupňa prosí, aby vykonal akékoľvek opatrenie potrebné na overenie, že spis Komisie neobsahuje skutočnosti, ktoré by Komisiou neboli zohľadnené alebo boli nesprávne analyzované, a to na účely overenia, či je rozhodnutie naozaj založené na presných skutkových okolnostiach, a či neobsahuje zjavne nesprávne posúdenie, ktoré by sa pridávalo k tomu, na ktoré žalobkyňa mohla upozorniť. Žalobkyňa si je pri formulovaní tejto žiadosti vedomá, že ako sťažovateľka nedisponuje tak rozsiahlym právom na nahliadnutie do spisu ako dotknuté podniky. Tiež si nenárokovala na oboznámenie sa s obchodnými tajomstvami. To je dôvod, pre ktorý navrhuje Súdu prvého stupňa, aby sa priamo oboznámil so spisom alebo prinajmenšom s dokumentmi, ktoré považuje za vhodné, a zohľadnil tak potrebu odstrániť všetky neistoty na účely riešenia sporu.

211    Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že tvrdenia uvádzané žalobkyňou v rámci výhrady založenej na porušení práva na prístup k spisu nijako nespochybňujú posúdenie audítora, podľa ktorého obsah dotknutých dokumentov bol dôverný vo vzťahu k žalobkyni z dôvodov spojených s obchodným tajomstvom. V prejednávanej veci teda nedošlo k porušeniu práva na prístup k spisu.

212    Okrem toho žalobkyňa pri kritike posúdenia audítora, podľa ktorého oboznámenie sa s dotknutými dokumentmi nebolo nevyhnutné na pochopenie dôvodov, pre ktoré bola sťažnosť Haladjian zamietnutá, naznačuje iba čisto hypotetickým a predpokladaným spôsobom, aký mohol byť záujem Komisie preskúmať cenovú politiku Caterpillar voči jej distribútorom. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v dôsledku sťažnosti pre porušenie článkov 81 ES a 82 ES Komisia nie je povinná začať konanie, ktorého cieľom by bolo preukázať tieto porušenia, ale iba pozorne preskúmať skutkové a právne okolnosti, ktoré jej sťažovateľ predložil na účely posúdenia, či tieto okolnosti poukazujú na konanie spôsobilé narušiť hospodársku súťaž vnútri spoločného trhu a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (pozri body 26 až 28 vyššie). Komisii teda nemožno vytýkať, že v napadnutom rozhodnutí neupresnila cenovú politiku Caterpillar voči jej distribútorom, keďže toto rozhodnutie uvádza spôsobom dostatočným z právneho hľadiska dôvody, pre ktoré sa musia tvrdenia o porušení článkov 81 ES a 82 ES, uvádzané Haladjian, zamietnuť.

213    Súd prvého stupňa teda nepovažuje za potrebné nariadiť vykonanie dokazovania, aby tak nariadil Komisii predložiť všetky dokumenty potrebné na riešenie sporu, ako to v tomto zmysle žiada žalobkyňa.

214    Nakoniec treba zdôrazniť, že žalobkyňa sa nemôže dovolávať na účely zrušenia napadnutého rozhodnutia po prvýkrát až v štádiu súdneho konania skutočnosti, že podľa jej názoru počas stretnutia kabinetu komisára Van Miert 29. júna 1998, jeden z účastníkov uviedol, že „počas šetrenia jeden zo zodpovedných pracovníkov Maia uznal (písomne), že ak by Caterpillar vedela, že Maia predáva Haladjian, jej zľavy (by boli) zrušené“. Aj keby bola táto skutočnosť preukázaná, čo zo spisu nevyplýva, nestačila by ako taká na spochybnenie napadnutého rozhodnutia, keďže toto uvádza, že Caterpillar hrozila spoločnosti Maia pred februárom 1993, že ukončí jej distribučnú zmluvu, ak by sa ukázalo, že obchádza pravidlá systému CES vykonávaním predajov medzi zónami bez dodržiavania s tým spojených pravidiel. Komentár zodpovedného pracovníka Maia, na ktorý sa upozorňuje vyššie, teda môže byť v plnej miere zaradený do rámca hrozby spoločnosti Caterpillar zrušiť zmluvu s Maia, ak by pokračovala v predávaní svojej dcérskej spoločnosti ICBO/Schmidt, čo bolo oznámené v anonymnom liste z februára 1990.

215    V dôsledku toho sa výhrady založené na porušení článku 6 nariadenia č. 2842/98 musia zamietnuť.

216    Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretí žalobný dôvod sa musí zamietnuť v celom rozsahu.

217    Žaloba sa musí preto zamietnuť v celom rozsahu.

 O trovách

218    Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech a Komisia navrhla zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazať ju, aby znášala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania Komisie a vedľajších účastníkov konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie a vedľajších účastníkov konania.

García-Valdecasas

Cooke

Trstenjak

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2006.

Tajomník

 

      Predseda komory

E. Coulon

 

      R. García-Valdecasas

Obsah

Skutkové okolnosti

A –  Dotknuté spoločnosti

B –  Správne konania

1.  Konanie začaté Komisiou proti spoločnosti Caterpillar

2.  Konanie začaté v nadväznosti na sťažnosť spoločnosti Haladjian

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

A –  Úvodné pripomienky týkajúce sa rozsahu povinností, ktoré prináležia Komisii pri šetrení vo veci sťažnosti pre porušenie článkov 81 ES a 82 ES

B –  Všeobecná prezentácia „systému CES“, výhrad spoločnosti Haladjian a napadnutého rozhodnutia

1.  Opis systému CES

2.  Zhrnutie výhrad spoločnosti Haladjian

3.  Napadnuté rozhodnutie a žaloba Haladjian

C –  O prvom žalobnom dôvode založenom na existencii zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností a nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 81 ods. 1 ES

1.  O výhradách týkajúcich sa systému CES

a)  O dopade obmedzenia predajov medzi zónami

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

b)  O výhrade týkajúcej sa zoznamu predajcov medzi zónami

c)  O výhrade týkajúcej sa kontroly miesta určenia nákupov medzi zónami

d)  O výhrade týkajúcej sa omeškania v udeľovaní kódov CES

2.  O výhradách týkajúcich sa listu spoločnosti Caterpillar z 15. decembra 1982 jej európskym distribútorom

3.  O výhradách k dokumentom týkajúcim sa spoločnosti Bergerat a k ponukám spoločnosti Bergerat klientom spoločnosti Haladjian

a)  O výhradách týkajúcich sa listu spoločnosti Caterpillar z 19. júla 1990 spoločnosti Bergerat

Napadnuté rozhodnutie

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

b)  O výhradách k ponukám spoločnosti Bergerat klientom spoločnosti Haladjian

Napadnuté rozhodnutie

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

4.  O výhradách súvisiacich s dokumentmi týkajúcimi sa Leverton

a)  Napadnuté rozhodnutie

b)  Tvrdenia účastníkov konania

c)  Posúdenie Súdom prvého stupňa

5.  O výhradách v súvislosti s dokumentmi týkajúcimi sa spoločnosti Maia

a)  O dokumentoch týkajúcich sa siete Maia/ICBO/Schmidt

Napadnuté rozhodnutie [bod 6.3 a bod 7.1 písm. c)]

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

b)  O dokumentoch týkajúcich sa objednávky z 24. februára 1993

Napadnuté rozhodnutie

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

6.  Záver

D –  O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa úvahy uvedenej v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s uplatniteľnosťou článku 82 ES

1.  O obsahu sťažnosti

2.  O tvrdeniach vyjadrených v rekapitulačnom vyjadrení z 11. augusta 2000

a)  O údajnom stanovení nespravodlivých transakčných cien

b)  O údajnom obmedzení odbytíšť na úkor spotrebiteľov

c)  O údajnom uplatnení nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom za ekvivalentné plnenia

3.  O ostatných výhradách žalobkyne

4.  Záver

E –  O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení procesných pravidiel

1.  O výhradách založených na neprimeranej dĺžke konania

2.  O výhradách založených na nedostatku starostlivosti a nestrannosti pri skúmaní sťažnosti a nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

3.  O výhrade založenej na porušení článku 6 nariadenia č. 2842/98

4.  O výhradách založených na porušení práva na prístup k spisu

O trovách


* Jazyk konania: francúzština.