ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 9. novembra 2004 (*)
„Smernica 96/9/ES – Právna ochrana databáz – Právo sui generis – Získanie, overenie alebo prezentácia obsahu databázy – (Ne)podstatná časť obsahu databázy – Extrakcia a reutilizácia – Zvyčajné využívanie – Neprimerané poškodzovanie oprávnených záujmov zostavovateľa – Databáza konských pretekov – Zoznamy dostihov – Stávkové hry“
Vo veci C‑203/02,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES,
podaný rozhodnutím Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) (Spojené kráľovstvo) z 24. mája 2002 a doručený Súdnemu dvoru 31. mája 2002, ktorý súvisí s konaním:
The British Horseracing Board Ltd a i.
proti
William Hill Organization Ltd,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas a K. Lenaerts (spravodajca), sudcovia J.‑P. Puissochet, R. Schintgen, N. Colneric a J. N. Cunha Rodrigues,
generálna advokátka: C. Stix-Hackl,
tajomník: M. Múgica Arzamendi a M.-F. Contet, hlavné referentky,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. marca 2004,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– The British Horseracing Board Ltd a i., v zastúpení: P. Prescott, QC, L. Lane, barrister, a H. Porter, solicitor,
– William Hill Organization Ltd, v zastúpení: M. Platts-Mills, QC, J. Abrahams, barrister, S. Kon, T. Usher a S. Turnbull, solicitors,
– belgická vláda, v zastúpení: A. Snoecx, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci: P. Vlaemminck, advocaat,
– nemecká vláda, v zastúpení: W. D. Plessing, splnomocnený zástupca,
– portugalská vláda, v zastúpení: L. Fernandes a A. P. Matos Barros, splnomocnení zástupcovia,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: K. Banks, splnomocnená zástupkyňa,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 8. júna 2004,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 a článku 10 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, s. 20, ďalej len „smernica“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi The British Horseracing Board Ltd, Jockey Club a Weatherbys Group Ltd (ďalej len „BHB a i.“) a William Hill Organization Ltd (ďalej len „William Hill“). Spor vyplynul zo skutočnosti, že William Hill používal na účely organizovania dostihových stávok údaje pochádzajúce z databázy BHB.
Právny rámec
3 Cieľom smernice je podľa jej článku 1 ods. 1 právna ochrana databáz v akejkoľvek forme. Článok 1 ods. 2 tej istej smernice definuje databázu ako „zbierku nezávislých diel, údajov alebo iných nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a individuálne prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami“.
4 Článok 3 smernice upravuje autorskoprávnu ochranu, ktorej predmetom sú „databázy, ktoré predstavujú spôsobom výberu alebo usporiadaním ich obsahov autorov vlastný duševný výtvor“.
5 Článok 7 smernice zavádza právo sui generis v tomto znení:
„Predmet ochrany
1. Členské štáty ustanovia pre zostavovateľa databázy, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia, alebo prezentácie jej obsahu, právo zamedziť konaniam spočívajúcim [v – neoficiálny preklad] extrakcii alebo reutilizácii celého obsahu databázy alebo kvalitatívne či kvantitatívne vyhodnotenej podstatnej časti z nej.
2. Na účely tejto kapitoly:
a) ‚extrakcia‘ znamená trvalý alebo dočasný transfer celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na ďalší nosič, a to akýmkoľvek prostriedkom alebo akoukoľvek formou;
b) ‚reutilizácia‘ znamená akúkoľvek formu sprístupnenia verejnosti celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti rozširovaním duplikátov, nájmom, priamym prepojením alebo inými formami prenosu. Prvý predaj duplikátu databázy v rámci Spoločenstva majiteľom práva alebo s jeho súhlasom vyčerpáva právo kontrolovať ďalší predaj tohto duplikátu v rámci Spoločenstva.
Verejné vypožičiavanie nie je extrakciou alebo reutilizáciou.
3. Právo uvedené v odseku 1 môže byť prevedené, postúpené alebo poskytnuté na základe zmluvnej licencie.
4. Právo stanovené v paragrafe [odseku – neoficiálny preklad] 1 sa uplatňuje bez ohľadu na to, či databáza spĺňa podmienky ochrany autorským právom alebo inými právami. Uplatňuje sa tiež bez ohľadu na to, či je obsah takejto databázy chránený autorským právom alebo inými právami. Ochrana databáz podľa práva podľa odseku 1 sa nedotýka práv týkajúcich sa ich obsahu.
5. Opakovaná alebo systematická extrakcia alebo reutilizácia nepodstatných častí obsahu databázy zahrňujúca konanie, ktoré je v rozpore so zvyčajným využívaním databázy alebo ktoré neprimerane poškodzuje oprávnené záujmy zostavovateľa databázy, nie sú dovolené.“
6 Článok 8 ods. 1 smernice stanovuje:
„Zostavovateľ databázy sprístupnenej verejnosti akýmkoľvek spôsobom nemôže brániť oprávnenému používateľovi databázy v extrakcii alebo reutilizácii nepodstatných častí jej obsahov, zhodnotených kvalitatívne alebo kvantitatívne, a to na akékoľvek účely. Pokiaľ má oprávnený používateľ súhlas s extrakciou a reutilizáciou časti databázy, ustanovenie tohto odseku sa vzťahuje len na takúto časť.“
7 V súlade s článkom 9 smernice, „členské štáty môžu ustanoviť, že oprávnení používatelia databázy, ktorá je akýmkoľvek spôsobom sprístupnená verejnosti, môžu bez privolenia jej zostavovateľa extraktovať a reutilizovať podstatné časti jej obsahov:
a) v prípade extrakcie obsahov neelektronickej databázy na súkromné účely;
b) v prípade extrakcie na účely názorného vyučovania alebo vedeckého výskumu, pokiaľ sa tak deje v rozsahu primeranom nekomerčným účelom a ak je uvedený prameň;
c) v prípade extrakcie a/alebo reutilizácie na účely verejnej bezpečnosti alebo správneho či súdneho konania.“
8 Článok 10 smernice stanovuje:
„1. Právo stanovené v článku 7 začína plynúť odo dňa ukončenia zostavenia databázy. Toto právo uplynie po 15 rokoch po 1. januári roka nasledujúceho po roku ukončenia zostavenia.
…
3. Akákoľvek zmena obsahu databázy, vyhodnotená kvalitatívne alebo kvantitatívne ako podstatná, vrátane akejkoľvek podstatnej zmeny vyplývajúcej z nahromadenia po sebe nasledujúcich dodatkov, vymazaní alebo úprav, ktoré by vyústili v uvedenej databáze do vkladu vyhodnoteného kvalitatívne alebo kvantitatívne ako podstatne nový vklad, kvalifikuje databázu vyplývajúcu z takéhoto vkladu pre jej vlastnú ochrannú lehotu.“
9 Spojené kráľovstvo prebralo smernicu prijatím Copyright and Rights in Databases Regulations 1997, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1998. Ustanovenia týchto Regulations sú totožné s ustanoveniami smernice.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
10 BHB a i. sú poverení organizáciou dostihov v Spojenom kráľovstve a v rámci tejto činnosti zabezpečujú okrem iného aj správu databázy BHB, ktorá obsahuje značné množstvo informácií získaných od majiteľov koní, trénerov, organizátorov dostihov a iných osôb z tejto oblasti. V databáze sa nachádzajú informácie o pôvode približne milióna koní, ako aj informácie, ktoré sa nazývajú „informácie pred dostihom“ týkajúce sa dostihov organizovaných v Spojenom kráľovstve. Tieto informácie obsahujú konkrétne názov, miesto a dátum konania dostihu, dĺžku dostihu, podmienky účasti na dostihoch, dátum uzávierky prihlášok, výšku štartovného a výšku sumy, ktorou dostihová dráha prispieva na peňažnú cenu udelenú po dostihu.
11 Weatherbys Group Ltd je spoločnosť, ktorá vytvára a spravuje databázu BHB. V súvislosti s informáciami pred dostihom vykonáva tri hlavné činnosti.
12 Po prvé zhromažďuje informácie o majiteľoch, tréneroch, jazdcoch, koňoch a ich výsledkov na rôznych dostihoch.
13 Po druhé priraďuje váhový koeficient ku každému koňovi zapísanému na rôzne dostihy a určuje prekážku.
14 Po tretie zostavuje zoznam koní, ktoré sa zúčastňujú týchto dostihov. Túto činnosť vykonáva pomocou vlastnej telefónnej ústredne, v ktorej zamestnáva približne tridsať osôb. Títo zamestnanci telefonicky získavajú informácie o prihlásení jednotlivých koní na každé organizované dostihy. Následne preveria totožnosť a postavenie osoby, ktorá koňa prihlásila, ako aj zhodu medzi vlastnosťami koňa a podmienkami prihlásenia sa na dostihy. Po tomto preverení sa uverejní predbežný zoznam prihlášok. Podmienkou účasti na dostihoch je, že tréner musí telefonicky potvrdiť účasť koňa podaním definitívnej prihlášky najneskôr deň pred konaním dostihov. Telefonickí operátori následne preveria, či daný kôň sa smie zúčastniť na dostihoch podľa počtu prijatých definitívnych prihlášok. Ústredný počítač potom priradí každému koňovi štartové číslo a určí box, z ktorého má štartovať. Definitívny zoznam účastníkov sa uverejňuje deň pred konaním dostihov.
15 Informácie obsiahnuté v databáze BHB sú dôležité nielen pre osoby, ktoré sú priamo dotknuté konskými pretekami, ale aj pre rozhlasové a televízne stanice, stávkové kancelárie a ich tipujúcich. Náklady spojené so správou databázy BHB predstavujú približne 4 milióny GBP ročne. Poplatky fakturované tretím osobám za používanie informácií obsiahnutých v tejto databáze pokrývajú asi štvrtinu tejto sumy.
16 Táto databáza je prístupná on-line na spoločnej internetovej adrese BHB a Weatherbys Group Ltd. Časť jej obsahu sa týždenne uverejňuje v úradnom periodiku BHB. Obsah tejto databázy sa úplne alebo čiastočne poskytuje aj spoločnosti Racing Pages Ltd, ktorú spoločne ovláda Weatherbys Group Ltd a Press Association, a ktorá, deň pred konaním dostihov, poskytuje informácie rôznym používateľom vrátane stávkových kancelárií vo forme „Declarations Feed“. Spoločnosť Racing Pages Ltd dala spoločnosti Satellite Informations Services Ltd (ďalej len „SIS“) súhlas na poskytovanie týchto informácií svojim vlastným zákazníkom v nespracovanej podobe („raw data feed“, ďalej len „RDF“). RDF obsahuje veľké množstvo informácií predovšetkým o menách koní, ktoré sa zúčastňujú dostihov, menách jazdcov, štartových číslach a váhových koeficientoch každého koňa. Mená koní zúčastňujúcich sa daných dostihov sa uverejnia v poobednajších hodinách dňa predchádzajúceho dňu konania dostihov v tlači a prostredníctvom informačných služieb Ceefax a Teletext.
17 William Hill je jedným z hlavných organizátorov stávok „mimo dostihovej dráhy“ v Spojenom kráľovstve, ktoré sú predmetom záujmu britských, ale aj zahraničných tipujúcich, a je predplatiteľom Declarations Feed. Zriadil stávkovú kanceláriu na dvoch internetových stránkach. Záujemcovia sa na týchto stránkach môžu oboznámiť s rôznymi dostihmi, ktoré sa organizujú, s jednotlivými dostihovými dráhami a so stávkovými kurzami, ktoré ponúka William Hill.
18 Informácie, ktoré William Hill uvádza na svojich internetových stránkach, sú na jednej strane z novín vydaných deň pred konaním dostihov a na druhej strane z RDF, ktoré poskytuje SIS ráno v deň konania dostihov.
19 V zmysle uznesenia vnútroštátneho súdu predstavujú informácie uvádzané na internetových stránkach William Hill iba veľmi malú časť údajov obsiahnutých v databáze BHB, keďže sa týkajú len týchto materiálov uvedenej databázy: mená všetkých koní, dátum a/alebo hodina konania dostihov, ako aj názov dostihovej dráhy. V zmysle toho istého uznesenia vnútroštátneho súdu, informácie o konských pretekoch a zoznam zúčastňujúcich sa koní nie sú prezentované na internetových stránkach William Hill a v databáze BHB rovnako.
20 V marci 2000 podala BHB žalobu na High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (Spojené kráľovstvo) proti William Hill, v ktorej jej vytýkala porušenie jej práva sui generis. Žalobca na jednej strane tvrdí, že denné používanie informácií o pretekoch získaných z novín a z RDF zo strany William Hill predstavuje extrakciu alebo reutilizáciu podstatnej časti obsahu databázy BHB v rozpore s článkom 7 ods. 1 smernice. Na druhej strane tvrdí, že aj keď jednotlivé extrakcie zo strany William Hill nie sú podstatné, treba ich zakázať podľa článku 7 ods. 5 smernice.
21 Rozsudkom z 9. februára 2001 High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division vyhovel žalobe BHB a i. William Hill sa odvolal na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
22 Po zistení, že výklad smernice je problematický, Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) rozhodol o prerušení konania a predložil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1) Zahŕňa niektorý z nasledujúcich výrazov:
– ‚podstatná časť obsahu databázy‘
– ‚nepodstatné časti obsahu databázy‘
uvedených v článku 7 smernice diela, údaje alebo iné materiály pochádzajúce z databázy, ktoré však nemajú totožné systematické alebo metodické usporiadanie a nie sú individuálne prístupné rovnako ako databáza?
2) Čo znamená pojem ‚získanie‘ v článku 7 ods. 1 smernice? Najmä môžu [materiály uvedené v bode 14 tohto rozsudku] predstavovať ‚získanie‘ tohto typu?
3) Je ‚overenie‘ uvedené v článku 7 ods. 1 smernice obmedzené na to, že z času na čas sa preverí, či informácia obsiahnutá v databáze je a zostáva správna?
4) Čo sa rozumie pod nasledujúcimi výrazmi uvedenými v článku 7 ods. 1 smernice:
– ‚kvalitatívne vyhodnotená podstatná časť databázy‘ a
– ‚kvantitatívne vyhodnotená podstatná časť databázy‘?
5) Čo sa rozumie pod výrazom ‚nepodstatné časti obsahu databázy‘ uvedeným v článku 7 ods. 5 smernice?
6) Osobitne, v každom z týchto prípadov:
– označuje slovo ‚podstatné‘ niečo väčšie, ako je niečo ‚nepodstatné‘, a ak áno, čo presne?
– znamenajú slová ‚nepodstatná časť‘ iba toľko, že daná časť nie je ‚podstatná‘?
7) Zahŕňa výraz ‚extrakcia‘ uvedený v článku 7 smernice iba priamy prenos obsahu databázy z databázy samotnej na iný nosič alebo aj prenos diel, údajov a iných materiálov pochádzajúcich z databázy bez priameho prístupu k databáze?
8) Zahŕňa výraz ‚reutilizácia‘ uvedený v článku 7 smernice sprístupnenie verejnosti obsahu databázy priamo z databázy alebo aj sprístupnenie verejnosti diel, údajov a iných materiálov nepriamo pochádzajúcich z databázy bez priameho prístupu k databáze?
9) Zahŕňa výraz ‚reutilizácia‘ uvedený v článku 7 smernice iba prvé sprístupnenie databázy verejnosti?
10) Čo sa rozumie v článku 7 ods. 5 smernice pod výrazom ‚konanie, ktoré je v rozpore so zvyčajným využívaním databázy alebo ktoré neprimerane poškodzuje oprávnené záujmy zostavovateľa databázy‘? Najmä predstavuje [konanie opísané v bodoch 17 až 19 tohto rozsudku] v kontexte [uvedenom v článku 15 tohto rozsudku] konanie tohto typu?
11) Znamená článok 10 ods. 3 smernice to, že v prípade ‚podstatnej zmeny‘ obsahu databázy, čo kvalifikuje takto vzniknutú databázu na vlastnú ochrannú lehotu, sa takto vzniknutá databáza musí považovať za novú a odlišnú databázu, a to aj na účely článku 7 ods. 5?“
O prejudiciálnych otázkach
Úvodné poznámky
23 Článok 7 ods. 1 smernice priznáva osobitnú ochranu zostavovateľovi databázy v zmysle článku 1 ods. 2 tejto smernice nazývanú ako právo sui generis, pretože „[táto] vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia, alebo prezentácie jej obsahu“.
24 Svojou druhou a treťou prejudiciálnou otázkou, ktoré je vhodné skúmať spoločne, žiada vnútroštátny súd o výklad pojmu vkladu do získania, resp. overenia obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 smernice.
25 Článok 7 ods. 1 smernice dovoľuje zostavovateľovi databázy chránenej právom sui generis, aby zakázal extrakciu alebo reutilizáciu celého obsahu databázy alebo podstatnej časti z neho. Článok 7 ods. 5 okrem toho zakazuje opakovanú alebo systematickú extrakciu a/alebo reutilizáciu nepodstatných častí obsahu databázy, ktoré sú v rozpore so zvyčajným využívaním databázy alebo ktoré neprimerane poškodzujú oprávnené záujmy zostavovateľa databázy.
26 Siedma, ôsma a deviata predložená prejudiciálna otázka, ktoré je vhodné preskúmať spoločne, sa týkajú pojmov extrakcia a reutilizácia. Prvá, štvrtá, piata a šiesta prejudiciálna otázka sa zameriava na pojmy podstatná časť a nepodstatná časť databázy a tieto otázky budú takisto preskúmané spoločne.
27 Desiata otázka sa týka pôsobnosti zákazu uvedeného v článku 7 ods. 5 smernice. Jedenásta otázka smeruje k tomu, či podstatná zmena obsahu databázy vykonaná zostavovateľom databázy sa dá chápať ako existencia novej databázy na účely hodnotenia opakovaného alebo systematického charakteru extrakcie a/alebo reutilizácie nepodstatných častí obsahu databázy v kontexte článku 7 ods. 5 smernice.
O druhej a tretej otázke týkajúcich sa pojmu vklad do získania alebo overenia obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 smernice
28 Svojou druhou a treťou prejudiciálnou otázkou žiada vnútroštátny súd o výklad pojmu vklad do získania alebo overenia obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 smernice.
29 V tomto ohľade treba pripomenúť, že článok 7 ods. 1 smernice poskytuje výhodu ochrany poskytovanej právom sui generis databázam, ktoré vyhovujú presnému kritériu, t. j. vykazujú kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo prezentácie ich obsahu.
30 V zmysle odôvodnení č. 9, 10 a 12 smernice jej účelom je, ako zdôrazňuje William Hill, podporiť a chrániť investície do „pamäťových“ a „postupových“ systémov pracujúcich s údajmi, ktoré prispievajú k rozvoju informačného trhu v súvislostiach poznamenaných exponenciálnym rastom rozsahu údajov, ktoré sú vytvárané a spracovávané každý rok vo všetkých sektoroch činnosti. Z toho vyplýva, že pojem vklad do získania, overenia alebo prezentácie obsahu databázy treba vo všeobecnosti chápať ako vklad určený na zostavenie uvedenej databázy ako takej.
31 Ako zdôrazňujú William Hill, belgická, nemecká a portugalská vláda, v tejto súvislosti treba pojem vklad do získania obsahu databázy chápať tak, že označuje prostriedky určené na vyhľadávanie existujúcich nezávislých materiálov a ich zhromažďovanie v uvedenej databáze, s vylúčením prostriedkov použitých na samotné vytvorenie nezávislých materiálov. Cieľom ochrany poskytovanej právom sui generis zavedenej smernicou je podporiť zavádzanie systémov uskladnenia a spracovávania existujúcich informácií, a nie vytvorenie materiálov, ktoré môžu byť následne zhromaždené v databáze.
32 Tento výklad potvrdzuje odôvodnenie č. 39 smernice, podľa ktorého je cieľom práva sui generis zabezpečiť ochranu proti neoprávnenému privlastneniu výsledkov finančných a odborných investícií vynaložených osobou pri „získavaní a zhromažďovaní obsahov“ databázy. Ako zdôrazňuje generálna advokátka v bodoch 41 až 46 svojich návrhov, napriek menším terminologickým rozdielom všetky jazykové znenia tohto odôvodnenia č. 39 svedčia v prospech výkladu, ktorý vylučuje, aby pojem získanie zahŕňal vytvorenie materiálov obsiahnutých v databáze.
33 Odôvodnenie č. 19 smernice, podľa ktorého kompilácia niekoľkých záznamov výkonov hudobných diel na CD nepredstavuje dostatočne podstatnú investíciu potrebnú na poskytnutie ochrany právom sui generis, poskytuje dodatočné tvrdenie na podporu tohto výkladu. Vyplýva z neho totiž, že prostriedky, ktoré majú byť použité na samotné vytvorenie diel alebo materiálov obsiahnutých v databáze, v danom prípade na CD nosiči, nemožno stotožňovať s vkladom do získania obsahu spomenutej databázy a v dôsledku toho ich nemožno zohľadňovať pri posudzovaní podstatného charakteru vkladu do jej zostavenia.
34 Pojem vklad do overenia obsahu databázy musí byť chápaný tak, že sa vzťahuje na prostriedky, ktoré sú určené na kontrolu presnosti vyhľadávaných materiálov počas zostavovania tejto databázy, ako aj počas doby jej fungovania, s cieľom zaručiť spoľahlivosť informácií obsiahnutých v uvedenej databáze. Naopak, prostriedky vynaložené na overovanie pri vytvorení údajov alebo iných materiálov následne zoskupených v databáze predstavujú prostriedky vynaložené v súvislosti s ich vytvorením, a preto sa nemôžu zohľadniť na účely hodnotenia existencie podstatného vkladu v zmysle článku 7 ods. 1 smernice.
35 V tejto súvislosti okolnosť, že zostavenie databázy súvisí s výkonom hlavnej činnosti, v rámci ktorej osoba, ktorá zostavuje databázu, je tiež pôvodcom materiálov obsiahnutých v tejto databáze, nevylučuje sama osebe, že táto osoba sa môže domáhať ochrany poskytovanej právom sui generis, ak preukáže, že získanie uvedených materiálov, ich overenie alebo ich prezentácia v zmysle upresnenom v bodoch 31 až 34 tohto rozsudku boli kvantitatívne alebo kvalitatívne podstatným vkladom, ktorý je samostatný vo vzťahu ku prostriedkom použitým na vytvorenie týchto materiálov.
36 V tomto ohľade, aj keď si vyhľadávanie údajov a overovanie ich presnosti v čase zostavovania databázy v zásade nevyžaduje od osoby, ktorá zostavuje túto databázu, použitie osobitných prostriedkov, pretože ide o ňou vytvorené údaje, ktoré má k dispozícii, je nepochybné, že zhromažďovanie týchto údajov, ich systematické alebo metodické usporiadanie v databáze, zriadenie individuálnej prístupnosti a overovanie ich presnosti počas celého obdobia fungovania databázy si môžu vyžadovať kvantitatívne a/alebo kvalitatívne podstatný vklad v zmysle článku 7 ods. 1 smernice.
37 V konaní vo veci samej sa vnútroštátny súd pýta, či vklady opísané v bode 14 tohto rozsudku možno považovať za vklad do získania databázy BHB. Žalobcovia vo veci samej trvajú na tom, že tieto vklady sú podstatné.
38 Vklady do určenia zoznamu koní, ktorým bola povolená účasť na dostihoch, majú na účely organizácie dostihov charakter vytvorenia údajov, ktoré tvoria zoznamy týkajúce sa týchto dostihov v databáze BHB. Tieto vklady nepredstavujú vklad do získania obsahu databázy. Nemôžu sa preto zohľadniť pre účely hodnotenia toho, či vklad do zostavenia tejto databázy bol podstatný.
39 Proces zápisu koňa do zoznamu pretekov samozrejme vyžaduje vykonať istý počet predbežných overení, týkajúcich sa totožnosti osoby, ktorá koňa prihlasuje, vlastností koňa, ako aj kvalifikácií koňa, jeho majiteľa a jazdca.
40 Tieto overenia sa však vykonávajú v dobe vytvárania zoznamu týkajúceho sa daných dostihov. Z tohto dôvodu sú vkladom do vytvorenia údajov a nie do overenia obsahu databázy.
41 Z toho vyplýva, že prostriedky vynaložené na zostavenia zoznamu koní, ktoré sa zúčastnia jedných dostihov a na overenia vykonané v tejto súvislosti, nepredstavujú vklad do získania a overenia obsahu databázy, v ktorej je tento zoznam obsiahnutý.
42 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú a tretiu predloženú prejudiciálnu otázku odpovedať takto:
– Pojem vklad do získania obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 sa má chápať ako označujúci prostriedky určené na vyhľadávanie existujúcich materiálov a na ich zhromažďovanie do uvedenej databázy. Pod pojmom vklad nemožno rozumieť prostriedky použité na vytvorenie základných materiálov obsahu databázy.
– Pojem vklad do overenia obsahu databázy sa má chápať tak, že sa vzťahuje na prostriedky, ktoré sú určené na kontrolu presnosti vyhľadávaných materiálov počas zostavovania tejto databázy, ako aj počas doby jej fungovania, s cieľom zaručiť spoľahlivosť informácií obsiahnutých v uvedenej databáze. Pod týmto pojmom nemožno rozumieť prostriedky vynaložené na overovanie pri vytvorení materiálov následne zhromaždených do databázy.
– Prostriedky vynaložené na zostavenia zoznamu koní, ktoré sa zúčastnia jedných dostihov, a na overenia vykonané v tejto súvislosti, nie sú vkladom do získania a overenia obsahu databázy, v ktorej je tento zoznam obsiahnutý.
O siedmej, ôsmej a deviatej otázke týkajúcich sa pojmov extrakcia a reutilizácia v zmysle článku 7 smernice
43 Svojou siedmou, ôsmou a deviatou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či použitie databázy spôsobom, ako to robil William Hill, predstavuje extrakciu a/alebo reutilizáciu v zmysle článku 7 smernice. Vnútroštátny súd sa najmä pýta, či ochrana prostredníctvom práva sui generis sa priznáva aj v prípade použitia údajov, ktoré síce pochádzajú z chránenej databázy, ale boli získané používateľom z iných zdrojov ako zo samotnej databázy.
44 V zmysle odôvodnenia č. 41 smernice ochrana prostredníctvom práva sui generis upravená v článku 7 ods. 1 smernice poskytuje zostavovateľovi databázy možnosť zabrániť nedovolenej extrakcii a/alebo reutilizácii celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti. Okrem toho článok 7 ods. 5 smernice za istých okolností zakazuje nedovolenú extrakciu alebo reutilizáciu nepodstatných častí obsahu databázy.
45 Pojmy extrakcia a reutilizácia sa majú chápať s prihliadnutím na účel sledovaný právom sui generis. Účelom tohto práva je ochrana zostavovateľa databázy proti „konaniam užívateľa, ktoré presahujú jeho legitímne práva, a tým poškodzujú investície“ vynaložené touto osobou, ako to uvádza odôvodnenie č. 42 smernice.
46 Z odôvodnenia č. 48 smernice vyplýva, že právo sui generis je odôvodnené ekonomicky potrebou odmeniť zostavovateľa databázy za investíciu vynaloženú na zostavenie a prevádzkovanie databázy.
47 Za týchto okolností nie je pre posúdenie pôsobnosti ochrany prostredníctvom práva sui generis podstatné, či extrakcia a/alebo reutilizácia mala za cieľ zostaviť inú databázu, či táto nová databáza konkuruje pôvodnej databáze alebo nie, či sú tieto databázy podobnej veľkosti alebo nie, alebo či tieto konania boli urobené v rámci inej činnosti, ako je zostavovanie databáz. Odôvodnenie č. 42 smernice v tomto ohľade potvrdzuje, že „právo zakázať extrakciu alebo reutilizáciu celého obsahu databázy alebo jej podstatných častí sa nevzťahuje iba na výrobcu parazitujúceho produktu, ktorý je na trhu, ale i na každého používateľa, ktorý svojím konaním spôsobuje značné kvalitatívne i kvantitatívne škody na investíciách“.
48 Treba takisto uviesť, že aj keď návrh smernice Rady o právnej ochrane databáz [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 156, 1992, s. 4) predložený Komisiou 15. apríla 1992 obmedzil vo svojom článku 2 ods. 5 rozsah pôsobnosti ochrany prostredníctvom práva sui generis na nedovolenú extrakciu a/alebo reutilizáciu vykonanú „na účely dosiahnutia zisku“, z neprítomnosti podobnej formulácie v článku 7 smernice vyplýva, že pre hodnotenie protiprávnosti konania v zmysle tohto článku nie je podstatné, či účelom tohto konania bolo dosiahnutie zisku alebo nie.
49 Článok 7 ods. 2 písm. a) smernice definuje extrakciu ako „trvalý alebo dočasný transfer celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na ďalší nosič, a to akýmkoľvek prostriedkom alebo akoukoľvek formou“, pričom podľa odseku 2 písm. b) toho istého článku reutilizácia znamená „akúkoľvek formu sprístupnenia verejnosti celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti rozširovaním duplikátov, nájmom, priamym prepojením alebo inými formami prenosu“.
50 Odkaz na „podstatnú časť“ v definícii extrakcie a reutilizácie je zmätočný, keďže z článku 7 ods. 5 smernice vyplýva, že extrakcia alebo reutilizácia sa môže takisto týkať nepodstatnej časti databázy. Ako to uvádza generálna advokátka v bode 90 svojich návrhov, odkaz na podstatnú časť databázy, ktorá je extrahovaná alebo reutilizovaná v článku 7 ods. 2 smernice, nie je súčasťou definície týchto pojmov ako takých, ale musí sa chápať ako jedna z podmienok uplatnenia práva sui generis upraveného v článku 7 ods. 1 smernice.
51 Z použitia výrazov ako „akýmkoľvek prostriedkom alebo akoukoľvek formou“ a „akákoľvek forma sprístupnenia verejnosti“ vyplýva, že zákonodarca Spoločenstva chápe pojmy extrakcia a reutilizácia extenzívne. S prihliadnutím na účel sledovaný smernicou preto treba tieto pojmy chápať v takom zmysle, že sa vzťahujú na akékoľvek konanie spočívajúce v privlastnení si a sprístupnení verejnosti výsledku vkladu zostavovateľa databázy bez jeho súhlasu, čím sa zostavovateľ databázy ukráti o príjmy, ktoré by mu mali zabezpečiť navrátenie jeho vkladu.
52 Za týchto okolností nie je možné obmedziť význam pojmov extrakcie a reutilizácie na také prípady extrakcie a reutilizácie, ktoré sa vykonávajú priamo z pôvodnej databázy, ako to navrhuje William Hill a belgická a holandská vláda, keďže takýto výklad by neposkytoval zostavovateľovi databázy ochranu proti nedovolenému rozmnožovaniu jeho databázy prostredníctvom jej rozmnoženiny. Správnosť tohto výkladu potvrdzuje aj článok 7 ods. 2 písm. b) smernice, v zmysle ktorého prvý predaj rozmnoženiny databázy v rámci Spoločenstva majiteľom práva alebo s jeho súhlasom vyčerpáva právo kontrolovať „ďalší predaj“ tejto rozmnoženiny v rámci Spoločenstva, nie však právo kontrolovať jej extrakciu a reutilizáciu.
53 Keďže konanie spočívajúce v nedovolenej extrakcii a/alebo reutilizácii dotknutej databázy treťou osobou s pomocou iného zdroja, ako je dotknutá databáza, poškodzuje vklad zostavovateľa databázy, rovnako ako podobné konanie s pomocou dotknutej databázy samotnej, je vhodné usúdiť, že pojmy extrakcie a reutilizácie nepredpokladajú priamy prístup do dotknutej databázy.
54 Treba však zdôrazniť, ochrana prostredníctvom práva sui generis sa priznáva iba proti konaniu spočívajúcemu v extrakcii alebo reutilizácii v zmysle, ako sú tieto pojmy definované v článku 7 ods. 2 smernice. Táto ochrana sa naopak nevzťahuje na konzultovanie databázy.
55 Zostavovateľ databázy si samozrejme môže vyhradiť výlučné právo prístupu do svojej databázy, alebo môže obmedziť prístup do nej pre určité osoby. Ak však sám sprístupní verejnosti obsah svojej databázy úplne alebo sčasti, jeho právo sui generis mu neumožňuje brániť sa proti konzultovaniu tejto databázy tretími osobami.
56 To isté platí v prípade, ak zostavovateľ databázy poskytne tretej osobe súhlas na reutilizáciu obsahu svojej databázy, t. j. jeho verejné šírenie. Z definície pojmu reutilizácie uvedeného v článku 7 ods. 2 písm. b) smernice v spojení s odôvodnením č. 41 smernice vyplýva, že súhlas daný zostavovateľom databázy s reutilizáciou obsahu jeho databázy alebo jej podstatnej časti znamená súhlas so sprístupnením dotknutej časti verejnosti tretími osobami, ktorým bol tento súhlas daný. Poskytnutím súhlasu na reutilizáciu poskytuje zostavovateľ databázy zainteresovaným osobám alternatívny zdroj prístupu k obsahu databázy a možnosť jej konzultácie.
57 Skutočnosť, že tretie osoby môžu databázu konzultovať u „reutilizátora“, ktorý má súhlas od zostavovateľa databázy, nebráni návratnosti vkladu zostavovateľovi. Je možné, aby zostavovateľ stanovil taký poplatok za reutilizáciu celej databázy alebo jej časti, ktorý zohľadňuje predpokladané konzultácie v budúcnosti a ktorý zaručuje dostatočnú odmenu za jeho vklad.
58 Oprávnenému používateľovi databázy, t. j. používateľovi, ktorého právo prístupu k obsahu databázy na účely konzultácie vyplýva z priameho alebo nepriameho súhlasu zostavovateľa databázy, však zostavovateľ databázy môže na základe práva sui generis upraveného v článku 7 ods. 1 smernice zabrániť v konaní spočívajúcom v extrakcii a/alebo reutilizácii celého obsahu databázy alebo jeho časti. Súhlas zostavovateľa databázy s konzultáciou databázy nevedie k vyčerpaniu jeho práva sui generis.
59 Správnosť tejto argumentácie o extrakcii potvrdzuje aj odôvodnenie č. 44 smernice, podľa ktorého „keďže aj zobrazenie obsahu databázy na obrazovke vyžaduje trvalý alebo dočasný transfer celého obsahu alebo jeho podstatných častí na iný nosič, takéto konanie by malo byť podrobené súhlasu majiteľa práv“. V súvislosti s reutilizáciou uvádza odôvodnenie č. 43 smernice v rovnakom zmysle, že „v prípade on-line transmisie nie je právo zakázať reutilizáciu vyčerpané ani pokiaľ sa týka databázy, ani pokiaľ ide o hmotný duplikát databázy alebo jej časť vyhotovenú prijímateľom prenosu s privolením majiteľa práv“.
60 Treba však zdôrazniť, že zákaz uvedený v článku 7 ods. 1 smernice sa týka iba extrakcie alebo reutilizácie celého obsahu alebo podstatnej časti obsahu databázy, ktorej zostavenie si vyžiadalo podstatný vklad. Z článku 8 ods. 1 smernice vyplýva, že okrem prípadu uvedeného v článku 7 ods. 5 tejto smernice právo sui generis nebráni oprávnenému používateľovi databázy v extrakcii alebo reutilizácii nepodstatných častí jej obsahu.
61 Z vyššie uvedeného vyplýva, že na extrakciu, t. j. prenos obsahu databázy na iný nosič, a reutilizáciu, t. j. sprístupnenie verejnosti celého obsahu alebo podstatnej časti obsahu databázy, sa vyžaduje súhlas zostavovateľa databázy, aj keď zostavovateľ sprístupnil celú databázu alebo jej časť verejnosti, alebo povolil jednej alebo viacerým tretím osobám jej verejné šírenie.
62 Smernica obsahuje jednu výnimku zo zásady uvedenej v predchádzajúcom bode. Článok 9 taxatívne vymenúva tri prípady, v ktorých členské štáty môžu ustanoviť, že oprávnení používatelia databázy, ktorá je akýmkoľvek spôsobom sprístupnená verejnosti, môžu bez privolenia jej zostavovateľa extrahovať a/alebo reutilizovať „podstatné časti“ jej obsahu. Ide o extrakciu obsahov neelektronickej databázy na súkromné účely, extrakciu na účely názorného vyučovania alebo vedeckého výskumu a extrakciu a/alebo reutilizáciu na účely verejnej bezpečnosti alebo správneho či súdneho konania.
63 V prípade konania pred vnútroštátnym súdom vyplýva z uznesenia vnútroštátneho súdu, že údaje o dostihoch, ktoré William Hill uvádza na svojich internetových stránkach pochádzajúce z databázy BHB, sú na jednej strane z novín vydaných v deň pred konaním dostihov a na druhej strane z RDF, ktoré poskytuje SIS.
64 V zmysle uznesenia vnútroštátneho súdu informácie uverejnené v novinách poskytuje tlačovým orgánom priamo Weatherbys Group Ltd, spoločnosť, ktorá spravuje databázu BHB. O druhom zdroji informácií William Hill je potrebné pripomenúť, že SIS má súhlas na prenos informácií o konských pretekoch svojim zákazníkom, vo forme RDF od Racing Pages Ltd, ktorú čiastočne ovláda Weatherbys Group Ltd, pričom William Hill je jedným zo zákazníkov Racing Pages Ltd. Údaje o dostihoch pochádzajúce z databázy BHB boli sprístupnené verejnosti na účely konzultácie so súhlasom BHB.
65 Aj keď je William Hill oprávneným používateľom databázy sprístupnenej verejnosti minimálne v časti tejto databázy týkajúcej sa informácií o dostihoch, z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, že sa dopúšťa konania spočívajúcom v extrakcii a reutilizácii v zmysle článku 7 ods. 2 smernice. Na jednej strane extrahuje údaje pochádzajúce z databázy BHB tým, že ich transferuje z jedného nosiča na iný. V skutočnosti integruje tieto údaje do vlastného elektronického systému. Na druhej strane tieto údaje reutilizuje tým, že ich následne sprístupní verejnosti na svojej internetovej stránke, aby umožnil svojim klientom vsádzať na konské preteky.
66 Z uznesenia vnútroštátneho súdu pritom vyplýva, že tieto extrakcie a reutilizácie sa vykonali bez súhlasu BHB a i.. Keďže tento prípad nezodpovedá ani jednému skutkovému stavu uvedenému v článku 9 smernice, konanie, akého sa dopustil William Hill, môžu BHB a i. zakázať na základe svojho práva sui generis pod podmienkou, že toto konanie sa týka celého obsahu alebo podstatnej časti obsahu databázy BHB v zmysle článku 7 ods. 1 smernice. Ak sa toto konanie týka nepodstatných častí obsahu databázy, môže byť zakázané iba vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 7 ods. 5 smernice.
67 S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné na siedmu, ôsmu a deviatu prejudiciálnu otázku odpovedať takto:
– Pojmy extrakcie a reutilizácie v zmysle článku 7 ods. 1 smernice treba chápať v tom zmysle, že označujú akékoľvek konanie spočívajúce v nedovolenom privlastnení si a verejnom šírení celého obsahu alebo časti obsahu databázy. Tieto pojmy nepredpokladajú priamy prístup do dotknutej databázy.
– Skutočnosť, že obsah databázy sprístupnil verejnosti jej zostavovateľ alebo sa tak stalo s jeho súhlasom, nemá vplyv na právo zostavovateľa databázy zakázať konanie spočívajúce v extrakcii alebo reutilizácii celého obsahu alebo podstatnej časti obsahu databázy.
O prvej, štvrtej, piatej a šiestej otázke týkajúcich sa pojmov podstatná časť a nepodstatná časť obsahu databázy v zmysle článku 7 smernice
68 Svojou štvrtou, piatou a šiestou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na význam pojmov podstatnej časti a nepodstatnej časti obsahu databázy v zmysle článku 7 smernice. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa pýta, či materiály pochádzajúce z databázy prestávajú byť kvalifikované ako jej časti, či už podstatné alebo nie, ak osoba, ktorá ich extrahuje a/alebo reutilizuje zmení ich systematické alebo metodické usporiadanie alebo podmienky ich individuálnej prístupnosti.
69 V tomto ohľade si treba pripomenúť, že ochrana prostredníctvom práva sui generis sa týka databáz, ktorých zostavenie si vyžiadalo podstatný vklad. V tomto rámci zakazuje článok 7 ods. 1 smernice extrakciu a/alebo reutilizáciu nielen celého obsahu databázy chránenej právom sui generis, ale aj kvalitatívne či kvantitatívne vyhodnotenej podstatnej časti z nej. V zmysle odôvodnenia č. 42 smernice účelom tohto ustanovenia je zabrániť tomu, aby používateľ „svojím konaním spôsobil značné kvalitatívne i kvantitatívne škody na investíciách“. Z tohto úvodného ustanovenia vyplýva, že pri hodnotení toho, či dotknutá časť je z kvalitatívneho, ako aj kvantitatívneho uhla pohľadu podstatná, je potrebné zohľadniť vklad do zostavenia databázy a škodu spôsobenú na tomto vklade extrakciou a/alebo reutilizáciou.
70 Pojem kvantitatívne vyhodnotená podstatná časť obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 smernice sa vzťahuje na rozsah extrahovaných a/alebo reutilizovaných údajov a musí byť posudzovaný vo vzťahu k celkovému rozsahu obsahu databázy. Ak používateľ extrahuje a/alebo reutilizuje kvantitatívne významnú časť obsahu databázy, ktorej zostavenie si vyžiadalo vynaloženie podstatných prostriedkov, investícia pripadajúca na extrahovanú a/alebo reutilizovanú časť je rovnako podstatná.
71 Pojem kvalitatívne vyhodnotená podstatná časť obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 smernice sa vzťahuje na význam investície do získania, overenia alebo prezentácie obsahu databázy, ktorá je predmetom extrakcie a/alebo reutilizácie, nezávisle od toho, či ide o kvantitatívne podstatnú časť celkového obsahu chránenej databázy. Kvantitatívne zanedbateľná časť obsahu databázy môže v skutočnosti s ohľadom na jej získanie, overenie alebo prezentáciu predstavovať významnú ľudskú, odbornú alebo finančnú investíciu.
72 Treba dodať, že keďže existencia práva sui generis v zmysle odôvodnenia č. 46 smernice nevedie k vzniku nového práva na diela, údaje alebo samotné materiály obsiahnuté v databáze, vnútorná hodnota extrahovaných a/alebo reutilizovaných materiálov nie je vhodným kritériom na posúdenie toho, či dotknutá časť je podstatná.
73 V súvislosti s pojmom nepodstatná časť databázy sa dá usúdiť, že tento pojem označuje všetky časti, na ktoré sa nevzťahuje pojem kvantitatívne alebo kvalitatívne vyhodnotená podstatná časť.
74 V tomto ohľade z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, že materiály uvedené na internetových stránkach William Hill, ktoré pochádzajú z databázy BHB, predstavujú iba veľmi malú časť celkového rozsahu tejto databázy, ako je uvedené v bode 19 tohto rozsudku. Z kvantitatívneho pohľadu preto treba usúdiť, že tieto materiály nepredstavujú podstatnú časť obsahu tejto databázy.
75 Podľa uznesenia vnútroštátneho súdu sa informácie, ktoré uverejňuje William Hill, týkajú výlučne nasledujúcich materiálov databázy BHB: mená všetkých koní, ktoré sa zúčastňujú na dotknutých dostihoch, dátum a/alebo hodina konania dostihov, ako aj názov dostihovej dráhy, ako je to uvedené v bode 19 tohto rozsudku.
76 Pre posúdenie toho, či tieto materiály predstavujú kvalitatívne podstatnú časť obsahu databázy BHB, je potrebné preskúmať, či ľudské, odborné a finančné úsilie vynaložené zostavovateľom databázy na získanie, overenie a prezentáciu týchto údajov predstavuje podstatnú investíciu.
77 BHB a i. v tejto súvislosti tvrdia, že údaje, ktoré William Hill extrahuje a reutilizuje, majú zásadný význam, keďže konské preteky by sa nemohli konať bez zoznamu účastníkov. Dodávajú, že tieto údaje predstavujú významnú investíciu vo forme prevádzkovania telefonickej centrály, ktorá zamestnáva viac, ako 30 operátorov.
78 Je však potrebné pripomenúť, že vnútorná hodnota extrahovaných a/alebo reutilizovaných materiálov nie je vhodným kritériom pre posúdenie toho, či dotknutá časť je kvalitatívne podstatná. Skutočnosť, že údaje, ktoré William Hill extrahuje a reutilizuje, sú podstatné pre organizáciu konských pretekov, čo je zodpovednosťou BHB a i., nie je relevantná pre posúdenie toho, či sa konanie William Hill týka podstatnej časti obsahu databázy BHB.
79 Ďalej je potrebné pripomenúť, že prostriedky vynaložené na samotné vytvorenie materiálov tvoriacich obsah databázy sa nemôžu zohľadniť pri posúdení toho, či investícia vynaložená na zostavenie tejto databázy je podstatná, ako sa uvádza aj v bodoch 31 až 33 tohto rozsudku.
80 Prostriedky, ktoré BHB a i. vynakladajú na účely organizácie konských pretekov na určenie dátumu, hodiny, miesta a/alebo názvu dostihov, ako aj mená koní, ktoré sa ho zúčastnia, predstavujú investície vynaložené na vytvorenie materiálov tvoriacich obsah databázy BHB. Z toho vyplýva, že ak materiály, ktoré William Hill extrahoval a reutilizoval, nevyžadovali od BHB a i. investíciu, ktorá je nezávislá od prostriedkov vynaložených na ich vytvorenie, ako to vyplýva aj z uznesenia vnútroštátneho súdu, treba usúdiť, že tieto materiály nepredstavujú kvalitatívne podstatnú časť databázy BHB.
81 Za týchto okolností preto nie je potrebné dať odpoveď na prvú predloženú prejudiciálnu otázku. Zmena systematického alebo metodického usporiadania alebo podmienok individuálnej prístupnosti dotknutých údajov osobou, ktorá ich extrahuje a/alebo reutilizuje, v žiadnom prípade nemôže zmeniť nepodstatné časti obsahu databázy na podstatné.
82 So zreteľom na vyššie uvedené je vhodné na štvrtú, piatu a šiestu prejudiciálnu otázku odpovedať takto:
– Pojem kvantitatívne vyhodnotená podstatná časť obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 smernice sa vzťahuje na rozsah extrahovaných a/alebo reutilizovaných údajov a musí byť posudzovaný vo vzťahu k celkovému rozsahu obsahu databázy.
– Pojem kvalitatívne vyhodnotená podstatná časť obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 smernice sa vzťahuje na význam vkladu do získania, overenia alebo prezentácie obsahu databázy, ktorá je predmetom extrakcie a/alebo reutilizácie, nezávisle od toho, či ide o kvantitatívne podstatnú časť celkového obsahu chránenej databázy.
– Pojem nepodstatná časť databázy označuje všetky časti, na ktoré sa nevzťahuje pojem kvantitatívne alebo kvalitatívne vyhodnotená podstatná časť.
O desiatej prejudiciálnej otázke o rozsahu pôsobnosti zákazu uvedeného v článku 7 ods. 5 smernice
83 Svojou desiatou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, na aké druhy konania sa vzťahuje zákaz uvedený v článku 7 ods. 5 smernice. Okrem iného chce zistiť, či sa tento zákaz týka konania, ktorého sa dopustil William Hill.
84 V tomto ohľade z článku 8 ods. 1 a z odôvodnenia č. 42 smernice vyplýva, že zostavovateľ databázy v zásade nemôže brániť oprávnenému používateľovi databázy v extrakcii alebo reutilizácii nepodstatných častí jej obsahov. Článok 7 ods. 5 smernice, ktorý zostavovateľovi databázy za istých okolností dovoľuje takému konaniu zabrániť preto upravuje výnimku z tejto zásady.
85 V spoločnej pozícii (ES) č. 20/95, prijatej Radou 10. júla 1995 (Ú. v. ES C 288, s. 14), v 14. bode odôvodnenia uvádza, že „pre zabránenie tomu, aby chýbajúca ochrana nepodstatných častí viedla k neprimeraným opakovaným a systematickým extrakciám a/alebo reutilizáciám, bolo do odseku 5 tohto článku spoločnej pozície zaradené ochranné ustanovenie“ [neoficiálny preklad].
86 Z toho vyplýva, že účelom článku 7 ods. 5 smernice je predísť obchádzaniu zákazu uvedeného v článku 7 ods. 1 smernice. Účelom tohto ustanovenia je zabrániť opakovanej alebo systematickej extrakcii alebo reutilizácii nepodstatných častí obsahu databázy, ktorých súhrnným účinkom môže byť spôsobenie vážnej škody na vkladoch vynaložených zostavovateľom databázy podobne, ako v prípade extrakcie a/alebo reutilizácie podľa článku 7 ods. 1 smernice.
87 Toto ustanovenie preto zakazuje takú extrakciu zo strany používateľov databázy, ktorá by v dôsledku svojho opakovaného a systematického charakteru mohla viesť k znovuzostaveniu celej databázy alebo aspoň jej podstatnej časti vo forme zostavenia inej databázy, alebo iného konania bez súhlasu zostavovateľa databázy.
88 Podobne článok 7 ods. 5 smernice zakazuje tretím osobám obísť zákaz reutilizácie uvedený v článku 7 ods. 1 smernice tým, že by sprístupnili verejnosti systematickým a opakovaným spôsobom nepodstatné časti obsahu databázy.
89 Za týchto okolností pojem „konanie, ktoré je v rozpore so zvyčajným využívaním databázy alebo ktoré neprimerane poškodzuje oprávnené záujmy zostavovateľa databázy“ označuje nedovolené konanie smerujúce k znovuzostaveniu celého obsahu alebo podstatnej časti obsahu databázy chránenej prostredníctvom práva sui generis v dôsledku súhrnného účinku extrakcie a/alebo k sprístupneniu verejnosti celého obsahu alebo podstatnej časti obsahu takejto databázy ako súhrnný účinok reutilizácie, a ktoré spôsobuje vážne škody na vkladoch vynaložených zostavovateľom databázy.
90 V zmysle uznesenia vnútroštátneho súdu sa zdá, že v konaní pred vnútroštátnym súdom sa extrakcie a reutilizácie, ktoré vykonal William Hill týkali nepodstatných častí obsahu databázy BHB, ako je uvedené v bodoch 74 až 80 tohto rozsudku. V zmysle uznesenia vnútroštátneho súdu sa vykonali pri príležitosti každých organizovaných dostihov. Majú preto opakovaný a systematický charakter.
91 Toto konanie však nesmeruje k obchádzaniu zákazu uvedeného v článku 7 ods. 1 smernice. V skutočnosti je vylúčené, aby súhrnným účinkom týchto konaní bolo znovuzostavenie a sprístupnenie verejnosti celého obsahu alebo podstatnej časti obsahu databázy BHB zo strany William Hill a spôsobenie vážnej škody na investíciách, ktoré BHB a i. vynaložili na vytvorenie tejto databázy.
92 V tomto ohľade treba zdôrazniť, že v zmysle uznesenia vnútroštátneho súdu, materiály pochádzajúce z databázy BHB, ktoré sa denne uverejňujú na internetových stránkach William Hilll, sa týkajú výlučne dostihov konaných v daný deň a sú obmedzené na informácie opísané v bode 19 tohto rozsudku.
93 Ako bolo uvedené v bode 80 tohto rozsudku, z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, že zaradenie materiálov, ktorých sa dotýkalo konanie William Hill, do databázy žalobcov si nevyžadovalo od BHB a i. investíciu, ktorá by bola nezávislá od prostriedkov vynaložených na ich vytvorenie.
94 Treba preto usúdiť, že zákaz uvedený v článku 7 ods. 5 smernice sa nevzťahuje na také konania, akých sa dopustil William Hill.
95 S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné odpovedať na desiatu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že zákaz uvedený v článku 7 ods. 5 smernice sa vzťahuje na nedovolené extrakcie a/alebo reutilizácie, ktorých súhrnným účinkom je znovuzostavenie a/alebo sprístupnenie verejnosti celého obsahu alebo podstatnej časti obsahu databázy bez súhlasu jeho zostavovateľa, a ktoré spôsobujú vážne škody na vkladoch vynaložených touto osobou.
96 Za týchto okolností nie je potrebné odpovedať na jedenástu prejudiciálnu otázku.
O trovách
97 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
1) Pojem vklad do získania obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 9/96/ES Európskeho parlamentu a Rady z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz sa má chápať ako označujúci prostriedky určené na vyhľadávanie existujúcich materiálov a na ich zhromažďovanie do uvedenej databázy. Pod pojmom vklad nemožno rozumieť prostriedky použité na vytvorenie základných materiálov obsahu databázy.
Pojem vklad do overenia obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 96/9 sa má chápať tak, že sa vzťahuje na prostriedky, ktoré sú určené na kontrolu presnosti vyhľadávaných materiálov počas zostavovania tejto databázy, ako aj počas doby jej fungovania, s cieľom zaručiť spoľahlivosť informácií obsiahnutých v uvedenej databáze. Pod týmto pojmom nemožno rozumieť prostriedky vynaložené na overovanie pri vytvorení materiálov následne zhromaždených do databázy.
Prostriedky vynaložené na zostavenie zoznamu koní, ktoré sa zúčastnia jedných dostihov, a na overenia vykonané v tejto súvislosti nie sú vkladom do získania a overenia obsahu databázy, v ktorej je tento zoznam obsiahnutý.
2) Pojmy extrakcia a reutilizácia v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 96/9 sa majú chápať v tom zmysle, že označujú akékoľvek konanie spočívajúce v nedovolenom privlastnení si a verejnom šírení celého obsahu alebo časti obsahu databázy. Tieto pojmy nepredpokladajú priamy prístup do dotknutej databázy.
Skutočnosť, že obsah databázy sprístupnil verejnosti jej zostavovateľ alebo sa tak stalo s jeho súhlasom, nemá vplyv na právo zostavovateľa databázy zakázať konanie spočívajúce v extrakcii alebo reutilizácii celého obsahu alebo podstatnej časti obsahu databázy.
3) Pojem kvantitatívne vyhodnotená podstatná časť obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 96/9 sa vzťahuje na rozsah extrahovaných a/alebo reutilizovaných údajov a musí byť posudzovaný vo vzťahu k celkovému rozsahu obsahu databázy.
Pojem kvalitatívne vyhodnotená podstatná časť obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 96/9 sa vzťahuje na význam vkladu do získania, overenia alebo prezentácie obsahu databázy, ktorá je predmetom extrakcie a/alebo reutilizácie, nezávisle od toho, či ide o kvantitatívne podstatnú časť celkového obsahu chránenej databázy.
Pojem nepodstatná časť obsahu databázy označuje všetky časti, na ktoré sa nevzťahuje pojem kvantitatívne alebo kvalitatívne vyhodnotenej podstatnej časti.
4) Zákaz uvedený v článku 7 ods. 5 smernice 96/9 sa vzťahuje na nedovolené extrakcie a/alebo reutilizácie, ktorých súhrnným účinkom je znovuzostavenie a/alebo sprístupnenie verejnosti celého obsahu alebo podstatnej časti obsahu databázy bez súhlasu jej zostavovateľa, a ktoré spôsobujú vážne škody na vkladoch vynaložených touto osobou.
Podpisy