Žaloba podaná 24. apríla 2009 - Gem-Year a Jinn-Well Auto-Parts (Zhejiang)/Rada
(vec T-172/09)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyne: Gem-Year Industry Co. Ltd a Jinn-Well Auto-Parts (Zhejiang) Co. Ltd (v zastúpení: K. Adamantopoulos a Y. Melin, advokáti)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy žalobkýň
zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 91/2009 z 26. januára 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike z toho dôvodu, že
obsahuje zjavne nesprávne posúdenie skutočností tým, že v rozpore s článkom 5 ods. 1 a 4 nariadenia č. 384/96 (ďalej len "základné nariadenie") konštatuje, že výrobcovia Spoločenstva podávajúci podnet, mali právo na ochranu právnych záujmov,
je v rozpore s článkom 1 ods. 1, 2 a 4, článkom 2 ods. 8 a článkom 5 ods. 2 a 10 základného nariadenia tým, že pre niektoré rozdielne výrobky zavádza antidumpingové clo,
je v rozpore s článkom 3 ods. 3 a 4 základného nariadenia tým, že na základe zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností konštatuje, že hospodárske odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú škodu,
v rozpore s článkom 2 ods. 7 písm. c) druhej časti prvej zarážky základného nariadenia bezdôvodne zamietlo návrh na zaobchádzanie s čínskymi vyvážajúcimi výrobcami ako s podnikmi podnikajúcimi v trhovom hospodárstve,
je nezlúčiteľné s článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia podľa jeho výkladu v súlade s Dohodou WTO a odsekom 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO, keďže zamietlo návrh výrobcov hospodárskeho odvetvia pre spojovacie materiály na zaobchádzanie ako s podnikmi podnikajúcimi v trhovom hospodárstve,
sa zistenia Rady zakladajú na nedostatočných informáciách, čo je v rozpore s povinnosťou zaručenou právom Spoločenstva v správnom konaní, starostlivo a nestranne posudzovať všetky relevantné okolnosti jednotlivého prípadu,
porušuje článok 1 ods. 1 a 2, článok 2, článok 3 ods. 1, články 5, 6, 8, článok 10 ods. 1 a články 11 a 15 základného antisubvenčného nariadenia tým, že Rada využila zamietnutie zaobchádzania ako s podnikmi podnikajúcimi v trhovom hospodárstve na vyrovnanie subvencií,
zaviazať Radu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyne svojou žalobou žiadajú zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 91/2009 z 26. januára 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike
1, a to na základe týchto žalobných dôvodov:
Žalobkyne tvrdia, že Rada zjavne nesprávne posúdila skutkové okolnosti, keď konštatovala, že výrobcovia podávajúci podnet majú podľa článku 5 ods. 1 a 2 základného nariadenia
2 právo na ochranu právnych záujmov, lebo v štatistike, ktorú použila pri výpočte celkovej produkcie Spoločenstva, mala zohľadniť určitú mieru odchýlky v štatistike a toto číslo príslušne opraviť. Okrem toho napadnuté nariadenie porušuje článok 1 ods. 1, 2 a 4, článok 2 ods. 8, článok 5 ods. 2 a 10 základného nariadenia tým, že zaviedlo pre viaceré rozličné výrobky antidumpingové clo, napriek tomu že sa antidumpingové prešetrenie môže týkať iba jediného výrobku. Okrem toho, Rada zjavne nesprávne posúdila skutkové okolnosti a porušila článok 3 ods. 3 a 4 základného nariadenia tým, že v odôvodnení č. 161 napadnutého nariadenia vychádzala z toho, že hospodárske odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú škodu, zatiaľ čo sa toto konštatovanie zakladá výlučne na negatívnom ukazovateľovi škody, na protichodnom konštatovaní skutkových okolností a na rozličných špekulatívnych odhadoch.
Ďalej žalobkyne uvádzajú, že napadnuté nariadenie porušuje druhú časť prvej zarážky článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, keďže zamietlo návrh na zaobchádzanie s čínskymi vyvážajúcimi výrobcami ako s podnikmi podnikajúcimi v trhovom hospodárstve s tým odôvodnením, že náklady na ich najdôležitejšie vstupy neodzrkadľujú medzinárodnú, neskreslenú trhovú cenu, napriek tomu, že toto ustanovenie vyžaduje, aby podniky, ktoré žiadajú o zaobchádzanie ako s podnikmi podnikajúcimi v trhovom hospodárstve, poskytli dôkaz, že svoj najdôležitejší vklad nadobudli za trhovú hodnotu.
Ďalej napadnuté nariadenie porušuje článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia podľa svojho výkladu v súlade s Dohodou WTO a odsekom 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO, keďže zamietlo návrh na uznanie postavenia podniku podnikajúceho v trhovom hospodárstve v odvetviach spojovacích a spevňovacích technológií na základe situácie v inom hospodárskom odvetví. Naviac sa konštatovania uvedené v napadnutom nariadení zakladajú na nedostatočných informáciách, čo porušuje povinnosť zaručenú právom Spoločenstva v správnom konaní, starostlivo a nestranne posúdiť všetky relevantné okolnosti jednotlivého prípadu.
Napokon žalobkyne odkazujú na rozpor napadnutého nariadenia s článkom 1 ods. 1 a článkom 1 ods. 2, článkom 2, článkom 3 ods. 1 antisubvenčného základného nariadenia
3, lebo nie je určené, či v prípade subvencií, ktorých existencia sa konštatovala v rámci antidumpingového prešetrenia, ide o subvencie v zmysle týchto ustanovení, teda či došlo k finančnému príspevku, či tento bol špecifický, či z neho vznikla výhoda a či sa tým poškodilo hospodárske odvetvie Európskej únie. Takisto Komisia škodu nikdy neposúdila podľa článku 8 antisubvenčného základného nariadenia alebo podľa článkov 5 a 6 tohto nariadenia nevypočítala výhodu, ktorá z toho príjemcovi vznikla. Okrem toho žalobkyne tvrdia, že Komisia nedodržala postupy stanovené v článku 10 ods. 1 a v článku 11, ani na základe zistených skutočností nestanovila existenciu napadnuteľných subvencií ani nimi spôsobenej škody, ako vyžaduje článok 15 antisubvenčného základného nariadenia, a využila zamietnutie zaobchádzania ako s podnikmi podnikajúcimi v trhovom hospodárstve na vyrovnanie subvencií.