Odvolanie podané 22. februára 2013: Maria Concetta Cerafogli proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 12. decembra 2012 vo veci F-43/10, Cerafogli/ECB
(vec T-114/13 P)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Maria Concetta Cerafogli (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: L. Levi, advokát)
Ďalší účastník konania: Európska centrálna banka
Návrhy
Odvolateľka navrhuje, aby Všeobecný súd:
zrušil napadnutý rozsudok,
v dôsledku toho:
zrušil rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 24. novembra 2009, ktorým boli zamietnuté sťažnosti odvolateľky týkajúce sa diskriminácie a útokov na jej dôstojnosť z dôvodu konania jej vedenia a v prípade potreby zrušil rozhodnutie z 24. marca 2010 o zamietnutí mimoriadneho odvolania,
vyhovel návrhom odvolateľky ako boli uvedené v žiadosti o správne preskúmanie, a to konkrétne:
zastavil všetky formy diskriminácie a šikanovania voči odvolateľke, jednak vo forme verbálnych aktov, ako aj vo forme pridelených pracovných úloh a dojednaní,
prijal písomné odvolanie urážlivých a výhražných vyjadrení pána G.,
v každom prípade uložil povinnosť nahradiť spôsobenú nemajetkovú ujmu a hmotnú škodu stanovenú ex aequo et bono vo výške 50 000 eur (nemajetková ujma) a 15 000 eur (hmotná škoda),
uložil ECB povinnosť, aby poskytla celú správu o internom správnom vyšetrovaní spolu so všetkými prílohami vrátane zápisníc z pojednávaní. Okrem toho zaviazal ECB, aby poskytla všetky podklady ku komunikácii medzi vyšetrovacím výborom a výkonnou radou a/alebo prezidentom ECB,
predvolal bývalú sociálnu poradkyňu odporkyne ako svedkyňu.
uložil odporkyni povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania a trovy konania na prvom stupni.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza päť odvolacích dôvodov.
1. Prvý odvolací dôvod je založený na porušení práva na obranu, skreslení skutočností uvedených v spise, porušení zásady proporcionality, porušení článku 20 nariadenia (ES) č. 45/2001 a porušení práva na účinné súdne preskúmanie. Odvolateľka v tejto súvislosti tvrdí, že Súd pre verejnú službu sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil jej právo na obhajobu, keď usúdil, že sa nemôže opierať o povinnosť ECB dodržiavať právo na obranu. Rozhodnutie o zamietnutí jej žiadosti o pomoc vážne poškodilo záujmy odvolateľky a okrem toho bolo proti odvolateľke začaté konanie spôsobom uvedeným v judikatúre (rozsudok Komisia/Lisrestal). Vzhľadom na to, že odvolateľka nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu, nemohla náležitým spôsobom brániť svoje práva pred európskym súdom, takže jej právo na účinné súdne preskúmanie bolo tiež porušené.
2. Druhý odvolací dôvod je založený na porušení práva na účinné súdne preskúmanie a povinnosti súdu uviesť odôvodnenie. Odvolateľka v tejto súvislosti navrhla, aby Súd pre verejnú službu v súlade s článkom 55 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu uložil ECB povinnosť predložiť dokumenty týkajúce sa vyšetrovania spolu s prílohami k správe o vyšetrovaní a zápisnicami z pojednávaní. Súd pre verejnú službu v napadnutom rozsudku odmietol prijať tieto opatrenia na zabezpečenie priebehu konania v rozpore s právom odvolateľky na účinné súdne preskúmanie a povinnosťou súdu uviesť odôvodnenie.
3. Tretí odvolací dôvod je založený na porušení rámca právomoci výboru a povinnosti poskytnúť pomoc, keďže zistenia vyplývajúce z oboch preskúmaní (vyšetrovanie a posúdenie Súdom pre verejnú službu) sú veľmi obmedzené, pretože preukazujú iba skutočnosť, že niektorí kolegovia odvolateľky záporne hodnotili jej osobu a prácu. To však nezodpovedá cieľu, ktorý sleduje jej žiadosť o pomoc (a teda právomoci výboru), ktorým je najmä posúdiť zistenia týkajúce sa negatívnych výrokov v súvislosti s jej osobou. Okrem toho napadnutý rozsudok nezohľadňuje nespravodlivosť situácie, v ktorej sa ocitla odvolateľka, a to konkrétne situácie, keď odvolateľka nebola informovaná o výrokoch, ktoré ju negatívne hodnotili, takže nemohla brániť svoju povesť.
4. Štvrtý odvolací dôvod je založený na porušení článku 6 ods. 5 správneho obežníku riaditeľstva ECB 1/2006 z 21. marca 2006, ktorý sa týka interných správnych vyšetrovaní, keďže Súd pre verejnú službu v napadnutom rozsudku usúdil, že správa o vyšetrovaní a celý spis musia byť predložené iba osobe zodpovednej za vyšetrovanie.
5. Piaty odvolací dôvod je založený na porušení definície zjavne nesprávneho posúdenia a povinnosti súdu uviesť odôvodnenie, keďže definícia zjavne nesprávneho posúdenia v napadnutom rozsudku nie je v súlade s judikatúrou Všeobecného súdu. Napadnutý rozsudok je teda nesprávny v rozsahu, v akom sa týka preskúmania zjavne nesprávneho posúdenia.
____________1 - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102).