UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)
z 8. októbra 2008
Vec T‑23/05
Éric Gippini Fournier
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Žaloba o neplatnosť – Žaloba o náhradu škody – Verejná služba – Povýšenie – Pridelenie prednostných bodov – Akty, ktoré nie je možné napadnúť žalobou – Prípravné akty – Neprípustnosť“
Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutí Komisie, ktorými neboli žalobcovi priznané žiadne prednostné body generálneho riaditeľstva v rámci povyšovania za rok 2003, bola zamietnutá jeho sťažnosť adresovaná výboru pre povýšenie, ktorou žiadal o pridelenie prednostných bodov bez ohľadu na ich pomenovanie, a bolo odmietnuté prideliť mu prednostné body za prácu v záujme inštitúcie, ako aj návrh na náhradu škody
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako neprípustná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Systém povyšovania zavedený Komisiou – Skončenie povyšovania aktom obsahujúcim rozhodnutie o zostavení zoznamu povýšených úradníkov a rozhodnutie o stanovení bodov pridelených úradníkom – Samostatné rozhodnutia, ktoré je možné napadnúť jednotlivými žalobami alebo jedinou žalobou
(Služobný poriadok úradníkov, články 45, 90 a 91)
2. Úradníci – Žaloba – Predmet – Určenie návrhom na začatie konania v súlade s rámcom vymedzeným sťažnosťou
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
3. Konanie – Návrh na začatie konania – Predmet konania – Definícia – Zmena v priebehu konania – Zákaz – Rozhodnutie, ktoré v priebehu konania nahradilo napadnuté rozhodnutie – Nová skutočnosť
(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 48 ods. 2; Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
1. V rámci systému povyšovania zavedeného vnútornými predpismi Komisie založeného na zohľadnení získaných zásluh, ktoré sú vyjadrené každoročne získanými bodmi, pričom povyšovanie skončí aktom komplexnej povahy v tom zmysle, že obsahuje dve rozličné rozhodnutia menovacieho orgánu, jedno o zostavení zoznamu povýšených úradníkov a druhé o stanovení celkového počtu bodov úradníkov, na ktorých sa zakladá prvé vyššie uvedené rozhodnutie, pričom toto rozhodnutie o stanovení celkového počtu bodov je samostatným aktom, ktorý môže byť ako taký predmetom sťažnosti a prípadne aj žaloby v rámci opravných prostriedkov stanovených v služobnom poriadku.
Úradníka, ktorý nebol povýšený a nemá v úmysle spochybniť svoje nepovýšenie v rámci príslušného povyšovania, ale iba zamietnutie udeliť mu určitý počet bodov, ktoré mu však neumožňujú dosiahnuť hranicu povýšenia, môže podať sťažnosť, a v prípade potreby aj žalobu proti aktu, ktorým sa udeľujú body a ktorý má voči nemu záväzné a konečné právne účinky.
Naopak prípravné akty, ktoré majú vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu predbežný charakter a sú preň nevyhnutné, nemôžu byť predmetom samostatnej žaloby o neplatnosť, ale ich zákonnosť je však možné aj naďalej spochybniť v rámci žaloby smerujúcej proti konečnému rozhodnutiu.
Rozhodnutia o udelení alebo zamietnutí udelenia určitého počtu bodov na povýšenie dotknutému úradníkovi sú takými prípravnými aktmi, ktoré je možné napadnúť len v rámci žaloby smerujúcej proti konečnému rozhodnutiu menovacieho orgánu.
(pozri body 60 – 62, 64, 65 a 67)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, Zb. s. II‑4137, body 90 až 92, 97 a 98
2. Hoci administratívna sťažnosť stanovená v článku 90 ods. 2 služobného poriadku je nevyhnutným aktom, ktorý musí predchádzať podaniu žaloby proti aktu spôsobujúcemu ujmu osobe, na ktorú sa vzťahuje služobný poriadok, nič to nemení na tom, že je aktom odlišným od žaloby stanovenej v článku 91 ods. 2, ktorej predmet a dôvod obmedzuje iba negatívne, a teda bráni žalobe rozšíriť predmet a dôvod uvedený v sťažnosti, ale nebráni jej v ich zúžení. Predmet žaloby je teda stanovený výlučne návrhom na začatie konania, ak tento návrh dodržiava rámec vymedzený sťažnosťou. Z uvedeného vyplýva, že obsah sťažnosti môže byť uvedený v žalobe len pod podmienkou, že sa naň jednoznačne odvoláva.
(pozri bod 70)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 17. októbra 1990, Hettrich a i./Komisia, T‑134/89, Zb. s. II‑565, bod 16
3. Hoci článok 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa dovoľuje za určitých okolností uvádzanie nových dôvodov v priebehu konania, toto ustanovenie sa v žiadnom prípade nemá vykladať v tom zmysle, že žalobca môže predkladať Súdu prvého stupňa nové návrhy a meniť tak predmet konania.
V tejto súvislosti v súlade s požiadavkou hospodárnosti konania, ak je napadnutý akt nahradený v priebehu konania aktom s rovnakým predmetom, takýto akt predstavuje novú skutočnosť umožňujúcu žalobcom upraviť ich návrhy a žalobné dôvody.
Ak však v rámci povyšovania sporný akt nahrádza len prípravný akt, akým je rozhodnutie o udelení bodov na povýšenie a nemení rozhodnutie, ktorým sa stanovuje celkový počet bodov udelených žalobcovi v rámci príslušného povyšovacieho obdobia, ktoré je v prejednávanej veci jediným napadnuteľným aktom a ktorý žalobca nenapadol vo svojich pôvodných návrhoch, žalobca nemôže rozšíriť predmet konania na akt, proti ktorému jeho žaloba nesmerovala, a tým z neprípustnej žaloby urobiť prípustnú.
(pozri body 72 – 76)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 12. júla 2001, Banatrading/Rada, T‑3/99, Zb. s. II‑2123, bod 28, a tam citovaná judikatúra