ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 26. januára 2023 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné zákazky – Smernica 2014/24/EÚ – Článok 57 ods. 4 písm. g) – Nepovinný dôvod vylúčenia spojený s nedostatkami v rámci predchádzajúcej zákazky – Zákazka zadaná skupine hospodárskych subjektov – Ukončenie tejto zákazky – Automatický zápis všetkých členov skupiny do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov – Zásada proporcionality – Smernica 89/665/EHS – Článok 1 ods. 1 a 3 – Právo na účinný prostriedok nápravy“
Vo veci C‑682/21,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva) z 11. novembra 2021 a doručený Súdnemu dvoru ten istý deň, ktorý súvisí s konaním:
„HSC Baltic“ UAB,
„Mitnija“ UAB,
„Montuotojas“ UAB
proti
Vilniaus miesto savivaldybės administracija,
za účasti:
„Active Construction Management“ UAB, v konkurze,
„Vilniaus vystymo kompanija“ UAB,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos (spravodajca), sudcovia L. S. Rossi, J.‑C. Bonichot, S. Rodin a O. Spineanu‑Matei,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis, V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė a E. Kurelaitytė, splnomocnení zástupcovia,
– česká vláda, v zastúpení: L. Halajová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: P. Ondrůšek, A. Steiblytė a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 18 ods. 1 a článku 57 ods. 4 písm. g) a článku 57 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), ako aj článku 1 ods. 1 a 3 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 2017, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporov medzi spoločnosťami „HSC Baltic“ UAB, „Mitnija“ UAB a „Montuotojas“ UAB a Vilniaus miesto savivaldybės administracija (mestská správa mesta Vilnius, Litva) (ďalej len „mesto Vilnius“), ktorú podporujú spoločnosti „Active Construction Management“ UAB, v konkurze, a „Vilniaus vystymo kompanija“ UAB, vo veci následkov ukončenia verejnej zákazky pre HSC Baltic, Mitnija a Montuotojas zadanej skupine hospodárskych subjektov, ktorej boli súčasťou.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 89/665
3 Článok 1 smernice 89/665, nazvaný „Rozsah pôsobnosti a dostupnosť postupov preskúmania“, stanovuje:
„1. Táto smernica sa vzťahuje na zákazky uvedené v smernici [2014/24]…
…
… členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.
…
3. Členské štáty zabezpečia, aby si postupy preskúmania mohla na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu ustanoviť členské štáty, uplatniť prinajmenšom každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením.
…“
Smernica 2014/24
4 Odôvodnenia 101 a 102 smernice 2014/24 uvádzajú:
„(101) Verejní obstarávatelia by… mali mať možnosť vylúčiť hospodárske subjekty, ktoré sa ukázali ako nespoľahlivé, napríklad v dôsledku porušenia environmentálnych alebo sociálnych záväzkov… alebo iných foriem závažného odborného pochybenia, ako je porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva. …
… Takisto by mali mať [verejní obstarávatelia] možnosť vylúčiť záujemcov alebo uchádzačov, ktorých plnenie v prípade predchádzajúcich verejných zákaziek bolo poznačené veľkými nedostatkami, pokiaľ ide o podstatné požiadavky, napríklad nedodaním alebo neplnením, významnými nedostatkami týkajúcimi sa dodaných výrobkov alebo poskytnutých služieb, v dôsledku ktorých boli nepoužiteľné na zamýšľaný účel, alebo nesprávnym konaním, ktoré vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o spoľahlivosť tohto hospodárskeho subjektu. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch by sa malo ustanoviť maximálne trvanie takýchto vylúčení.
Pri uplatnení nepovinných dôvodov vylúčenia by mali verejní obstarávatelia venovať osobitnú pozornosť zásade proporcionality. …
(102) Malo by sa však prihliadať na to, že hospodárske subjekty môžu prijímať opatrenia na zaistenie súladu zamerané na nápravu dôsledkov akýchkoľvek trestných činov alebo pochybenia a na účinné predchádzanie ďalším prípadom nesprávneho konania. Medzi tieto opatrenia môžu patriť najmä personálne a organizačné opatrenia, ako je prerušenie všetkých prepojení na osoby alebo organizácie zapojené do nesprávneho konania, vhodné opatrenia na reorganizáciu personálu, realizácia systémov hlásení a kontroly, vytvorenie štruktúry interného auditu na sledovanie súladu a prijatie interných pravidiel zodpovednosti a náhrady. Ak takéto opatrenia poskytujú dostatočné záruky, príslušný hospodársky subjekt by už nemal byť len na základe týchto dôvodov vylúčený. …“
5 Článok 18 tejto smernice, nazvaný „Zásady obstarávania“, v odseku 1 stanovuje:
„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.
…“
6 Článok 57 uvedenej smernice, nazvaný „Dôvody na vylúčenie“, stanovuje:
„…
4. Verejní obstarávatelia môžu z účasti na postupe obstarávania vylúčiť každý hospodárky subjekt alebo od nich môžu členské štáty požadovať, aby z účasti na postupe obstarávania vylúčili ktorýkoľvek hospodárky subjekt, a to v ktorejkoľvek z týchto situácií:
…
g) ak hospodársky subjekt vykazoval významné alebo pretrvávajúce nedostatky pri plnení niektorej zásadnej požiadavky predchádzajúcej verejnej zákazky, predchádzajúcej zákazky u subjektu obstarávateľa alebo predchádzajúcej koncesie, čo viedlo k predčasnému ukončeniu takejto predchádzajúcej zmluvy, ku škode [k náhrade škody – neoficiálny preklad] alebo iným porovnateľným sankciám;
…
6. Každý hospodársky subjekt, ktorý sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v odsekoch 1 a 4, môže poskytnúť dôkazy v tom zmysle, že opatrenia, ktoré tento hospodársky subjekt prijal, sú dostatočné na to, aby sa preukázala jeho spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie. Ak sa tieto dôkazy považujú za dostatočné, dotknutý hospodársky subjekt sa nevylúči z postupu obstarávania.
Hospodársky subjekt musí na tento účel preukázať, že zaplatil alebo sa zaviazal zaplatiť náhradu týkajúcu sa akejkoľvek škody spôsobenej trestným činom alebo pochybením, komplexne objasnil skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s vyšetrovacími orgánmi, a že prijal konkrétne technické, organizačné a personálne opatrenia, ktoré sú vhodné na to, aby sa zabránilo budúcim trestným činom alebo pochybeniam.
…
7. Členské štáty prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení a so zreteľom na právo Únie spresnia vykonávacie podmienky pre tento článok. Určia predovšetkým trvanie maximálneho obdobia vylúčenia, ak hospodársky subjekt neprijme žiadne opatrenia uvedené v odseku 6, aby preukázal svoju spoľahlivosť. Ak sa trvanie obdobia vylúčenia nestanovilo v konečnom rozsudku, toto obdobie nepresiahne… tri roky odo dňa príslušnej udalosti v prípadoch uvedených v odseku 4.“
7 Článok 90 tej istej smernice v odseku 1 uvádza:
„Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 18. apríla 2016. …“
8 Podľa článku 91 smernice 2014/24:
„Smernica [Európskeho parlamentu a Rady] 2004/18/ES [z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132),] sa zrušuje s účinnosťou od 18. apríla 2016.
…“
Litovské právo
Zákon o verejnom obstarávaní
9 Lietuvos Respublikos viešųjų pirkimų įstatymas (zákon Litovskej republiky o verejnom obstarávaní), v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), v § 2 ods. 36 stanovuje:
„‚Dodávateľ‘ – hospodársky subjekt – je fyzická osoba alebo právnická osoba súkromného alebo verejného práva, iná organizácia a jej členovia alebo skupina takýchto osôb vrátane dočasného združenia hospodárskych subjektov, ktorá na trhu ponúka vykonanie prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb.“
10 V § 46 tohto zákona sa stanovuje:
„…
4. Verejný obstarávateľ vylúči dodávateľa z postupu obstarávania, ak:
…
(6) dodávateľ neplnil zákazku zadanú podľa tohto zákona,… alebo koncesnú zmluvu, alebo ju plnil nedostatočne, čo predstavuje podstatné porušenie zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka…, ktoré viedlo k ukončeniu zmluvy v predchádzajúcich troch rokoch, alebo k právoplatnému rozsudku vydanému v predchádzajúcich troch rokoch, ktorým sa vyhovelo nároku verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku významných alebo pretrvávajúcich nedostatkov pri plnení zásadnej požiadavky zákazky zo strany dodávateľa, alebo k prijatiu rozhodnutia verejného obstarávateľa v predchádzajúcich troch rokoch, v ktorom sa konštatuje, že plnenie zásadnej podmienky zmluvy dodávateľom bolo postihnuté významnými alebo pretrvávajúcimi nedostatkami, čo bolo dôvodom na uplatnenie zmluvnej pokuty. …
…
8. Ak dodávateľ nespĺňa požiadavky stanovené v odsekoch 1, 4 a 6 tohto článku, verejný obstarávateľ ho nevylúči z postupu obstarávania, ak sú splnené tieto dve podmienky:
(1) dodávateľ predložil verejnému obstarávateľovi informácie o tom, že prijal tieto opatrenia:
a) dobrovoľne zaplatil alebo sa zaviazal zaplatiť náhradu škody spôsobenú porušením uvedeným v odsekoch 1, 4 alebo 6 tohto článku;
b) spolupracoval, aktívne pomáhal alebo prijal iné opatrenia, ktoré pomáhajú objasniť alebo spresniť porušenie, ktorých sa dopustil;
c) prijal technické, organizačné opatrenia alebo personálne opatrenia na predchádzanie ďalším porušeniam;
(2) verejný obstarávateľ posúdil informácie poskytnuté dodávateľom podľa bodu 1 tohto odseku a prijal odôvodnené rozhodnutie, že opatrenia prijaté dodávateľom na preukázanie jeho spoľahlivosti sú dostatočné. …“
11 Podľa § 91 ods. 1 uvedeného zákona v jeho znení citovanom vnútroštátnym súdom:
„Verejný obstarávateľ najneskôr do desiatich dní uverejní na centrálnom portáli pre verejné obstarávanie v súlade s postupmi stanovenými orgánom pre verejné obstarávanie informácie o dodávateľoch (v prípade skupiny dodávateľov, ktoré sa týkajú všetkých členov tejto skupiny), ktorí neplnili alebo nedostatočne plnili zmluvu, a ak sa porušenie týka časti zmluvy, ktorá bola zadaná subdodávateľsky, informácie týkajúce sa hospodárskych subjektov, ktorých kapacity dodávateľ využil a ktorí sa zaviazali solidárne s dodávateľom ručiť za riadne plnenie zmluvy…“
Občiansky zákonník
12 V § 6.6 Lietuvos Respublikos civilinis kodeksas (Občiansky zákonník Litovskej republiky) sa stanovuje:
„1. Solidárna zodpovednosť dlžníkov sa nepredpokladá, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Vyskytuje sa výlučne v prípadoch stanovených zákonom alebo dohodnutých zmluvnými stranami, ako aj v prípadoch, keď je predmet záväzku nedeliteľný.
…
3. Solidárna zodpovednosť dlžníkov sa predpokladá, ak sa záväzok týka poskytovania služieb, spoločnej činnosti alebo náhrady škody spôsobenej konaním viacerých osôb.
…“
13 V § 6.15 tohto zákonníka v odseku 1 sa uvádza:
„Ak je plnenie záväzku nemožné vinou jedného zo spoludlžníkov, ostatní spoludlžníci nie sú zbavení zodpovednosti za neplnenie záväzku.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
14 Mesto Vilnius 7. decembra 2016 uverejnilo oznámenie o verejnom obstarávaní na výstavbu multifunknčného zdravotného strediska v hodnote 21 793 166,72 eura bez dane z pridanej hodnoty (ďalej len „sporná zákazka“).
15 Zmluvou o spoločnej činnosti uzavretou 30. januára 2017 medzi spoločnosťami Active Construction Management, HSC Baltic, Mitnija, Montuotojas a „Axis Power“ UAB bola spoločnosť Active Construction určená za vedúceho partnera tejto skupiny hospodárskych subjektov na účely účasti na postupe zadávania spornej zákazky a vykonania prác v prípade jej zadania. Zároveň bolo dohodnuté, že príslušné podiely z hľadiska hodnoty na príspevkoch na spoločnú činnosť sa rozdelia takto: Active Construction Management 65 %, HSC Baltic 15 %, Axis Power 10 %, Mitnija 5 % a Montuotojas 5 %.
16 Dňa 5. júna 2017 mesto Vilnius zadalo spornú zákazku uvedenej skupine. Keďže lehota na vykonanie prác bola stanovená na 18 mesiacov, táto zákazka mala byť dokončená najneskôr 5. decembra 2018.
17 Keďže práce neboli v tejto lehote dokončené, lehota bola predĺžená do 28. mája 2020. Počas tohto dodatočného obdobia práce nepokračovali v súlade so stanoveným harmonogramom.
18 Uznesením z 28. októbra 2019 Vilniaus apygardos teismas (Krajský súd Vilnius, Litva) na návrh konateľa spoločnosti Active Construction Management vyhlásil na túto spoločnosť konkurzné konanie. Dňa 6. decembra 2019 správca konkurznej podstaty informoval HSC Baltic, Mitnija, Montuotojas a Axis Power, ako aj mesto Vilnius o tomto konkurznom konaní a o tom, že vedúci partner nebude pokračovať v plnení spornej zákazky.
19 Dňa 22. januára 2020 mesto Vilnius informovalo HSC Baltic, Mitnija, Montuotojas a Axis Power o tom, že spornú zmluvu ukončuje z dôvodu podstatného porušenia spočívajúceho v opustení a ponechaní staveniska bez dozoru, neposkytnutí novej záruky, nedodržaní harmonogramu prác a neuzavretí poistenia zodpovednosti za škodu.
20 Tieto spoločnosti podali na Vilniaus apygardos teismas (Krajský súd Vilnius) žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že ukončenie spornej zmluvy mestom Vilnius a ich zápis do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov do centrálneho portálu pre verejné obstarávanie boli nezákonné.
21 Rozsudkom z 27. augusta 2020 tento súd zamietol túto žalobu, pričom konštatoval, že mesto Vilnius správne uviedlo problémy s realizáciou prác vedúcim partnerom a ostatnými členmi skupiny. Z dôvodu, že tieto spoločnosti boli solidárne zodpovedné za riadne plnenie spornej zmluvy a táto zmluva bola ukončená, verejný obstarávateľ nemal žiadnu voľnú úvahu, ktorá by mu umožnila nezapísať všetkých členov skupiny do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov. Tento zápis nebráni uvedeným spoločnostiam, aby sa rehabilitovali a zúčastnili sa tak na ďalších postupoch verejného obstarávania.
22 HSC Baltic, Mitnija, Montuotojas a Axis Power podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Lietuvos apeliacinis teismas (Odvolací súd, Litva). Tento súd toto odvolanie zamietol rozsudkom z 21. januára 2021, pričom sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového súdu.
23 Dňa 22. januára 2021 Viešųjų pirkimų tarnyba (Úrad pre verejné obstarávanie, Litva) z podnetu mesta Vilnius zapísal členov skupiny do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov.
24 HSC Baltic, Mitnija a Montuotojas podali proti rozsudku Lietuvos apeliacinis teismas (Odvolací súd) z 21. januára 2021 kasačný opravný prostriedok na Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
25 Dňa 15. marca 2021 spoločnosti HSC Baltic, Mitnija a Montuotojas požiadali vnútroštátny súd o predbežné opatrenie, aby boli vyškrtnuté zo zoznamu nespoľahlivých dodávateľov. Rozhodnutím z 31. marca 2021 tento súd tejto žiadosti vyhovel.
26 Dňa 11. novembra 2021 uvedený súd vydal rozsudok, ktorým čiastočne rozhodol o kasačnom opravnom prostriedku, pričom zamietol námietky HSC Baltic, Mitnija a Montuotojas, že ukončenie spornej zmluvy bolo nezákonné.
27 Vnútroštátny súd sa domnieva, že na účely rozhodnutia o zápise týchto spoločností do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov sú potrebné určité objasnenia týkajúce sa rozsahu pôsobnosti práva Únie.
28 V tejto súvislosti tento súd na úvod uvádza, že litovský zákonodarca prebral smernicu 2014/24 oneskorene, s účinnosťou od 1. júla 2017, teda po 18. apríli 2016, čo je dátum uplynutia lehoty na prebratie tejto smernice. Domnieva sa však, že uvedená smernica by sa mohla uplatniť na konanie vo veci samej.
29 Uvedený súd sa pýta, či je automatický zápis každého hospodárskeho subjektu, ktorý je právne zodpovedný za porušenie vedúcemu k ukončeniu verejnej zákazky, do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov v súlade s požiadavkou individualizovaného posúdenia v rámci uplatnenia dôvodov vylúčenia stanovených smernicou 2014/24.
30 Poznamenáva, že vzhľadom na rozsah pojmu „rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi“ v článku 1 smernice 89/665 by zápis hospodárskeho subjektu do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov mohlo predstavovať akt, ktorý možno preskúmať. Litovské právo však neumožňuje napadnúť tento zápis, keďže tento zápis sa považuje len za právny účinok ukončenia zmluvy. Je pravda, že v prejednávanej veci Vilniaus apygardos teismas (Krajský súd Vilnius) prejednával žalobu, ktorou sa napadlo tak toto ukončenie, ako aj uvedený zápis. Keďže k tomuto zápisu došlo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Lietuvos apeliacinis teismas (Odvolací súd), súd prvého stupňa a odvolací súd nemohli podľa názoru vnútroštátneho súdu rozhodnúť o časti žaloby týkajúcej sa tohto zápisu.
31 Za týchto okolností Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa článok 18 ods. 1 a článok 57 ods. 4 písm. g) a článok 57 ods. 6 smernice [2014/24] a článok 1 ods. 1 štvrtý pododsek a článok 1 ods. 3 smernice 89/665 (spolu alebo samostatne, avšak nie výlučne) vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie verejného obstarávateľa o zápise dotknutého hospodárskeho subjektu do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, a teda o obmedzení jeho možnosti zúčastniť sa na neskôr vyhlásených postupoch obstarávania na základe toho, že tento hospodársky subjekt podstatne porušil zmluvu uzavretú s týmto verejným obstarávateľom, je opatrením, ktoré možno napadnúť na súde?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Majú sa vyššie citované ustanovenia práva Únie (spolu alebo samostatne, avšak nie výlučne) vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave a praxi jej uplatňovania, podľa ktorej: a) verejný obstarávateľ pri ukončení verejnej zákazky z dôvodu jej podstatného porušenia neprijme žiadne formálne (samostatné) rozhodnutie o zápise dodávateľov do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov; b) hospodársky subjekt nie je vopred informovaný o nadchádzajúcom zápise do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, a preto nemôže poskytnúť príslušné vysvetlenia a následne zápis účinne napadnúť; c) verejný obstarávateľ nevykonáva žiadne individuálne preskúmanie okolností nedostatočného plnenia zmluvy, a preto, ak bola verejná zákazka ukončená z dôvodu jej podstatného porušenia, sa hospodársky subjekt de jure zodpovedný za toto porušenie automaticky zapíše do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov?
3. V prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky: Majú sa vyššie citované ustanovenia práva Únie (spolu alebo samostatne, avšak nie výlučne) vykladať v tom zmysle, že partneri pôsobiaci v spoločnom podniku (subjekty tvoriace skupinu dodávateľa), ktorí plnili verejnú zákazku právoplatne ukončenú z dôvodu podstatného porušenia, môžu preukázať svoju spoľahlivosť a byť tak vylúčení zo zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, okrem iného aj na základe výšky podielu (hodnoty) na realizovanej zákazke, platobnej neschopnosti vedúceho partnera, konania tohto partnera a podielu verejného obstarávateľa na neplnení zmluvy?“
O prejudiciálnych otázkach
Úvodné pripomienky
32 Druhá a tretia otázka, ktoré treba preskúmať pred prvou otázkou, sa týkajú spôsobu, akým sú hospodárske subjekty po ukončení verejnej zákazky zapísané do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov na účely ich vylúčenia z účasti na postupoch verejného obstarávania.
33 Ukončenie spornej zákazky zo strany mesta Vilnius malo za následok dočasné zabránenie žalobkyniam vo veci samej zúčastniť sa na iných postupoch verejného obstarávania. Po tomto ukončení, ktoré im bola oznámené 22. januára 2020, došlo 22. januára 2021 k ich zápisu do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov. Druhú a tretiu otázku tak treba preskúmať z hľadiska smernice 2014/24, ktorá bola účinná k týmto dátumom, pričom netreba preskúmať, či bola táto smernica uplatniteľná v období od 18. apríla 2016, t. j. dátumu uplynutia lehoty na jej prebratie, do 1. júla 2017, keď bola v Litve prebratá.
O druhej otázke
34 Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 18 ods. 1 a článok 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej v prípade, že verejný obstarávateľ ukončí verejnú zákazku zadanú skupine hospodárskych subjektov z dôvodu významných alebo pretrvávajúcich nedostatkov, ktoré spôsobili neplnenie zásadnej požiadavky v rámci tejto zákazky, je každý člen tejto skupiny automaticky zapísaný do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, a tým mu je v zásade dočasne znemožnená účasť na nových postupoch verejného obstarávania.
35 V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že článok 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 umožňuje vylúčiť z účasti na postupe verejného obstarávania každý hospodársky subjekt, ktorý vykazoval významné alebo pretrvávajúce nedostatky pri plnení zásadnej požiadavky, ktorú mal v rámci predchádzajúcej verejnej zákazky, a to najmä v prípade, keď tieto nedostatky viedli k ukončeniu tejto zákazky.
36 Ako vyplýva z odôvodnenia 101 tejto smernice, cieľom a účelom tohto nepovinného dôvodu je vylúčiť hospodárske subjekty, ktorých spoľahlivosť je vážne ohrozená z dôvodu nesprávneho alebo nedbanlivostného konania.
37 Ak členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanoví podmienky uplatnenia tohto nepovinného dôvodu vylúčenia, musí rešpektovať jeho základné charakteristiky stanovené v článku 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2019, Meca, C‑41/18, EU:C:2019:507, bod 33).
38 Okrem toho uplatnenie uvedeného nepovinného dôvodu vylúčenia musí byť v súlade so zásadou proporcionality, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie, pripomenutou v oblasti verejného obstarávania v článku 18 ods. 1 smernice 2014/24. Dodržiavanie tejto zásady si zaslúži osobitnú pozornosť pri uplatňovaní nepovinných dôvodov vylúčenia uvedených v článku 57 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Tim, C‑395/18, EU:C:2020:58, body 45 a 48, ako aj citovanú judikatúru).
39 V tejto súvislosti toto vylúčenie musí byť po prvé dočasné. Z odôvodnenia 101 smernice 2014/24 totiž vyplýva, že každý akt vnútroštátneho práva, ktorým sa stanovujú podmienky uplatnenia článku 57 ods. 4 písm. g) tejto smernice, musí stanoviť maximálne trvanie vylúčenia. Článok 57 ods. 7 uvedenej smernice spresňuje, že ak toto trvanie nebolo stanovené právoplatným rozsudkom, nesmie presiahnuť tri roky.
40 Po druhé počas tohto obdobia vylúčenia musí byť dotknutý hospodársky subjekt, pokiaľ nebol z účasti na postupe verejného obstarávania vylúčený právoplatným rozsudkom, pripustený k účasti na takomto postupe, ak v súlade s článkom 57 ods. 6 smernice 2014/24 predloží dôkazy preukazujúce, že opatrenia, ktoré prijal, sú dostatočné na preukázanie jeho spoľahlivosti. Hospodárske subjekty sú tak motivované prijať nápravné opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2019, Meca, C‑41/18, EU:C:2019:507, bod 40).
41 Po tretie zásada proporcionality ukladá vykonanie konkrétneho a individualizovaného posúdenia správania dotknutého subjektu na základe všetkých relevantných skutočností (rozsudok z 3. júna 2021, Rad Service a i., C‑210/20, EU:C:2021:445, bod 40 a citovaná judikatúra).
42 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v prípade ukončenia verejnej zákazky z dôvodu významných alebo pretrvávajúcich nedostatkov úspešného uchádzača pri plnení zásadnej požiadavky vedie toto ukončenie podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy k zapísaniu každého hospodárskeho subjektu, ktorý bol právne zodpovedný za riadne plnenie uvedenej zákazky, do zoznamu, ktorého cieľom je umožniť verejným obstarávateľom oboznámiť sa s menami subjektov, ktoré neplnili verejnú zákazku alebo ju plnili nedostatočne, a preto sa považujú za nespoľahlivých dodávateľov. Zápis do tohto zoznamu má za následok vylúčenie zo všetkých postupov verejného obstarávania v trvaní troch rokov, pokiaľ dotknutý hospodársky subjekt nepreukáže, že prijal primerané nápravné opatrenia.
43 Vnútroštátny súd uvádza, že v praxi sa v okamihu vydania súdneho rozhodnutia, ktorým sa potvrdzuje zákonnosť ukončenia dotknutej zmluvy, všetky hospodárske subjekty, ktoré sú zo zákona zodpovedné za plnenie tejto zmluvy, automaticky zapíšu do tohto zoznamu, pričom sa v tomto smere neprijíma formálne rozhodnutie.
44 Pokiaľ ide o otázku, či je takáto právna úprava alebo prax v súlade so základnými charakteristikami nepovinného dôvodu vylúčenia stanoveného v článku 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 a so zásadou proporcionality stanovenou v článku 18 ods. 1 tejto smernice, treba uviesť, že tieto ustanovenia nebránia dočasnému zápisu názvov hospodárskych subjektov, ktorí vykazovali významné lebo pretrvávajúce nedostatky pri plnení zásadnej požiadavky predchádzajúcej verejnej zákazky, v portáli určenom na uľahčenie riadenia postupov verejného obstarávania.
45 Ako bolo totiž uvedené v bodoch 35 a 36 tohto rozsudku, cieľom tohto nepovinného dôvodu vylúčenia je umožniť, aby bol prístup takýchto subjektov k postupom verejného obstarávania obmedzený zásadným zákazom zúčastniť sa na týchto postupoch. Takéto obmedzenie je v prejednávanej veci uvedené v § 46 zákona o verejnom obstarávaní. Zdá sa, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, že cieľom zápisu, stanoveného v § 91 tohto zákona, dotknutých hospodárskych subjektov do zoznamu, ktorý je elektronicky prístupný verejným obstarávateľom a iným subjektom príslušným v oblasti verejného obstarávania, je uľahčiť uplatňovanie tohto obmedzenia.
46 Na to, aby bol takýto režim v súlade s podstatnými charakteristikami nepovinného dôvodu vylúčenia stanoveného v článku 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 a so zásadou proporcionality, musí byť upravený tak, aby sa pred zápisom do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov hospodárskeho subjektu, ktorý je členom skupiny, ktorej bola zadaná ukončená verejná zákazka, podrobne posúdili všetky relevantné dôkazy predložené týmto hospodárskym subjektom na preukázanie toho, že jeho zápis do tohto zoznamu by bol vzhľadom na jeho individuálne konanie neodôvodnený.
47 Nemožno teda pripustiť, že takýto hospodársky subjekt bude v prípade ukončenia tejto zmluvy z dôvodu významných alebo pretrvávajúcich nedostatkov v jej plnení automaticky kvalifikovaný ako nespoľahlivý a dočasne vylúčený bez toho, aby bolo jeho správanie najprv konkrétne a individualizovanie posúdené na základe všetkých relevantných skutočností.
48 Členský štát samozrejme môže v prípade stanovenia podmienok uplatnenia nepovinného dôvodu vylúčenia upraveného v článku 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 stanoviť domnienku, že každý hospodársky subjekt, ktorý je právne zodpovedný za riadne plnenie verejnej zákazky, sa považuje za subjekt, ktorý pri plnení tejto zákazky prispel k vzniku alebo zachovaniu významných alebo pretrvávajúcich nedostatkov vedúcim k ukončeniu uvedenej zmluvy. Ak však bola táto zákazka zadaná skupine hospodárskych subjektov, ktorých individuálny podiel na týchto nedostatkoch a na prípadnom úsilí o ich nápravu nie je nevyhnutne rovnaký, takáto domnienka musí byť vyvrátiteľná, inak by hrozilo narušenie základných charakteristík tohto nepovinného dôvodu vylúčenia a zásady proporcionality pripomenutej v článku 18 ods. 1 tejto smernice.
49 Nezávisle od solidárnej právnej zodpovednosti členov takejto skupiny sa totiž uplatnenie nepovinného dôvodu vylúčenia stanoveného v článku 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 musí zakladať na nesprávnej alebo nedbanlivostnej povahe tohto individuálneho konania.
50 Preto v situácii, o akú ide vo veci samej, musí mať každý člen skupiny, ktorý je právne zodpovedný za riadne plnenie verejnej zákazky, predtým, ako bude zapísaný do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, a tak podliehať režimu dočasného vylúčenia z postupov verejného obstarávania, možnosť preukázať, že nedostatky, ktoré viedli k ukončeniu tejto zákazky, nijako nesúvisia s jeho individuálnym konaním. Ak sa po konkrétnom a individualizovanom posúdení správania dotknutého hospodárskeho subjektu vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti ukáže, že toto správanie nebolo príčinou zistených nedostatkov a že od neho nemožno dôvodne požadovať, aby urobil viac, než urobil na nápravu týchto nedostatkov, smernica 2014/24 bráni tomu, aby bol zapísaný do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov (pozri analogicky rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, body 157 a 158).
51 Tento výklad nevyvracia možnosť dotknutého hospodárskeho subjektu vyhnúť sa vylúčeniu z účasti na postupoch verejného obstarávania tým, že v súlade s článkom 57 ods. 6 smernice 2014/24 preukáže, že prijal nápravné opatrenia, ako sú opatrenia, ktoré sú demonštratívne vymenované v odôvodnení 102 tejto smernice. Od takéhoto hospodárskeho subjektu totiž nemožno vyžadovať, aby preukázal, že prijal nápravné opatrenia, hoci jeho individuálne konanie nesúvisí s nedostatkami, ktoré viedli k ukončeniu zmluvy.
52 S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 18 ods. 1 a článok 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej v prípade, že verejný obstarávateľ ukončí verejnú zákazku zadanú skupine hospodárskych subjektov z dôvodu významných alebo pretrvávajúcich nedostatkov, ktoré spôsobili neplnenie zásadnej požiadavky v rámci tejto zákazky, sa každý člen tejto skupiny automaticky zapíše do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, a tým mu je v zásade dočasne znemožnená účasť na nových postupoch verejného obstarávania.
O tretej otázke
53 Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 18 ods. 1 a článok 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že hospodársky subjekt, ktorý je členom skupiny, ktorému bola zadaná verejná zákazka, sa môže v prípade ukončenia tejto zmluvy z dôvodu nedodržania zásadnej požiadavky odvolávať na účely preukázania, že jeho zápis do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov je neodôvodnený, tak na skutočnosti týkajúce sa jeho vlastnej situácie, ako aj na skutočnosti týkajúce sa situácie tretích osôb, ako je vedúci partner tejto skupiny.
54 Ako bolo uvedené v bode 50 tohto rozsudku, každý člen skupiny, ktorej bola zadaná zákazka, musí mať v prípade ukončenia zmluvy z dôvodu významných alebo pretrvávajúcich nedostatkov možnosť predtým, ako bude zapísaný do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov a podliehať tak režimu dočasného vylúčenia z postupov verejného obstarávania, preukázať, že jeho individuálne konanie počas plnenia tejto zákazky nesúviselo s týmito nedostatkami.
55 Na účely preukázania, že jeho individuálne konanie nebolo príčinou uvedených nedostatkov a že okrem toho od neho nemožno rozumne požadovať, aby urobil viac, než urobil na ich nápravu, musí mať dotknutý hospodársky subjekt možnosť uviesť akúkoľvek skutočnosť, ktorú považuje za relevantnú.
56 Pojmy uvedené v článku 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 totiž nespresňujú, za akých okolností sa člen skupiny hospodárskych subjektov musí považovať za podieľajúceho sa na nedostatkoch, ktoré viedli k ukončeniu zmluvy. Toto ustanovenie tak umožňuje každému členovi skupiny, ktorej bola zadaná zákazka, odvolať sa na všetky skutočnosti týkajúce sa jeho situácie alebo situácie tretej osoby, ktoré môžu preukázať, že tento dôvod vylúčenia sa na neho nemôže uplatniť.
57 Verejnému obstarávateľovi ukončenej zmluvy a prípadne súdu rozhodujúcemu o žalobe prináleží, aby v rámci konkrétneho a individualizovaného posúdenia v súlade so zásadou proporcionality pripomenutou v článku 18 ods. 1 uvedenej smernice určil váhu, ktorú treba priznať každej z uvedených skutočností.
58 S prihliadnutím na vyššie uvedené treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 18 ods. 1 a článok 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 sa majú vykladať v tom zmysle, že hospodársky subjekt, ktorý je členom skupiny, ktorej bola zadaná verejná zákazka, sa môže v prípade ukončenia tejto zmluvy z dôvodu nedodržania niektorej zásadnej požiadavky odvolávať na účely preukázania, že jeho zápis do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov je neodôvodnený, na akékoľvek skutočnosti, vrátane skutočností týkajúcich sa tretích osôb, ako je vedúci partner tejto skupiny, ktoré môžu preukázať, že nie je príčinou nedostatkov vedúcich k ukončeniu tejto zmluvy, a že od neho nemožno rozumne požadovať, aby urobil viac, než čo na odstránenie týchto nedostatkov urobil.
O prvej otázke
59 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665 vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý v rámci stanovenia podmienok uplatnenia nepovinného dôvodu vylúčenia upraveného v článku 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 stanoví, že hospodárske subjekty, ktorým bola zadaná verejná zákazka, sú v prípade ukončenia tejto zmluvy z dôvodu nedodržania zásadnej požiadavky zapísaní do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, a tým v zásade dočasne vylúčení z účasti na nových postupoch verejného obstarávania, musí zaručiť právo podať opravný prostriedok proti zápisu do tohto zoznamu nespoľahlivých dodávateľov.
60 Podľa článku 1 ods. 1 smernice 89/665 členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje. V súlade s článkom 1 ods. 3 tejto smernice musia byť tieto postupy preskúmania uplatniteľné prinajmenšom každou osobou, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením.
61 Cieľom smernice 89/665 je prostredníctvom týchto ustanovení zabezpečiť v oblasti verejných zákaziek, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, plné dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces, zakotvené v článku 47 prvom a druhom odseku Charty základných práv Európskej únie (rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, bod 128 a citovaná judikatúra).
62 Z tohto hľadiska sa pojem „rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi“ uvedený v článku 1 ods. 1 smernice 89/665 musí vykladať široko. Každé rozhodnutie verejného obstarávateľa, na ktoré sa vzťahujú pravidlá Únie v oblasti verejného obstarávania, a ktoré by ich mohlo porušiť, musí podliehať súdnemu preskúmaniu stanovenému touto smernicou. Tento pojem teda všeobecne odkazuje na rozhodnutia verejného obstarávateľa, pričom nerozlišuje podľa ich obsahu alebo okamihu ich prijatia a nestanovuje nijaké obmedzenie, pokiaľ ide o povahu a obsah dotknutých rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, bod 105).
63 Pojmy „každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením“ uvedené v článku 1 ods. 3 tejto smernice sa tiež majú vykladať široko, takže pravidlá obsiahnuté v uvedenej smernici sa vzťahujú na všetky osoby, ktorých záujem na získaní takejto zákazky je dotknutý rozhodnutím prijatým verejným obstarávateľom.
64 Ak sú členovia skupiny hospodárskych subjektov, ako v prejednávanej veci, z dôvodu ukončenia verejnej zákazky, ktorá im bola zadaná, verejným obstarávateľom alebo na jeho podnet zapísaní do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, a tým v zásade dočasne vylúčení z účasti na budúcich postupoch verejného obstarávania, predstavuje tento zápis, ktorý ovplyvňuje záujem každého z týchto subjektov získať verejné zákazky, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, rozhodnutie prijaté verejným obstarávateľom v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 89/665. Toto rozhodnutie musí, ako vyplýva z preskúmania druhej a tretej otázky, spĺňať podstatné charakteristiky nepovinného dôvodu vylúčenia stanoveného v článku 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 a byť v súlade so zásadou proporcionality uvedenou v jej článku 18 ods. 1 V prípade údajného porušenia týchto ustanovení alebo akejkoľvek inej normy práva Únie musí mať osoba, ktorá je údajne poškodená, podľa článku 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665 k dispozícii účinný prostriedok nápravy.
65 Možnosť podať žalobu proti ukončeniu verejnej zákazky, ktoré vedie k ich zápisu do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, pritom pre členov skupiny, ktorej bola zákazka zadaná, nepredstavuje účinný prostriedok nápravy proti rozhodnutiu zapísať ich do tohto zoznamu, a tým ich v zásade vylúčiť z budúcich postupov verejného obstarávania. Zákonnosť tohto ukončenia z hľadiska práva Únie na jednej strane a tohto zápisu a vylúčenia na druhej strane totiž môže závisieť, ako vyplýva z analýzy týkajúcej sa druhej otázky, od rôznych skutočností.
66 Preto v prípade, že bola ukončená zákazka zadaná skupine hospodárskych subjektov, musí mať každý člen tejto skupiny možnosť podať opravný prostriedok proti svojmu zápisu do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, čo má za následok v zásade jeho vylúčenie z budúcich postupov verejného obstarávania.
67 S prihliadnutím na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665 sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý v rámci stanovenia podmienok uplatnenia nepovinného dôvodu vylúčenia upraveného v článku 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 stanoví, že členovia skupiny hospodárskych subjektov, ktorým bola zadaná verejná zákazka, sú v prípade ukončenia tejto zmluvy z dôvodu nedodržania zásadnej požiadavky zapísaní do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, a tým v zásade dočasne vylúčení z účasti na nových postupoch verejného obstarávania, musí zaručiť právo týchto hospodárskych subjektov podať účinný prostriedok nápravy proti ich zápisu do tohto zoznamu.
O trovách
68 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
1. Článok 18 ods. 1 a článok 57 ods. 4 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej v prípade, že verejný obstarávateľ ukončí verejnú zákazku zadanú skupine hospodárskych subjektov z dôvodu významných alebo pretrvávajúcich nedostatkov, ktoré spôsobili neplnenie zásadnej požiadavky v rámci tejto zákazky, sa každý člen tejto skupiny automaticky zapíše do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, a tým mu je v zásade dočasne znemožnená účasť na nových postupoch verejného obstarávania.
2. Článok 18 ods. 1 a článok 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24
sa má vykladať v tom zmysle, že:
hospodársky subjekt, ktorý je členom skupiny, ktorej bola zadaná verejná zákazka, sa môže v prípade ukončenia tejto zmluvy z dôvodu nedodržania niektorej zásadnej požiadavky odvolávať na účely preukázania, že jeho zápis do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov je neodôvodnený, na akékoľvek skutočnosti, vrátane skutočností týkajúcich sa tretích osôb, ako je vedúci partner tejto skupiny, ktoré môžu preukázať, že nie je príčinou nedostatkov vedúcich k ukončeniu tejto zmluvy, a že od neho nemožno rozumne požadovať, aby urobil viac, než čo na odstránenie týchto nedostatkov urobil.
3. Článok 1 ods. 1 a 3 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
členský štát, ktorý v rámci stanovenia podmienok uplatnenia nepovinného dôvodu vylúčenia upraveného v článku 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 stanoví, že členovia skupiny hospodárskych subjektov, ktorým bola zadaná verejná zákazka, sú v prípade ukončenia tejto zmluvy z dôvodu nedodržania zásadnej požiadavky zapísaní do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, a tým v zásade dočasne vylúčení z účasti na nových postupoch verejného obstarávania, musí zaručiť právo týchto hospodárskych subjektov podať účinný prostriedok nápravy proti ich zápisu do tohto zoznamu.
Podpisy