UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 22. marca 2012
Vec F‑5/08 DEP
Markus Brune
proti
Európskej komisii
„Konanie – Určenie výšky trov konania – Existencia vynaložených trov konania – Odmeny advokáta – Žalobca vykonávajúci povolanie advokáta“
Predmet: Návrh na určenie výšky nahraditeľných trov konania podľa článku 92 rokovacieho poriadku, ktorým M. Brune navrhuje určenie výšky trov konania vo veci F‑5/08, Brune/Komisia, podľa článku 92 ods. 1 rokovacieho poriadku
Rozhodnutie: Suma trov konania, ktoré sa majú pánovi Brunovi nahradiť vo veci F‑5/08, Brune/Komisia, je stanovená na výšku 11 140,05 eura.
Abstrakt
1. Konanie – Trovy konania – Nahraditeľné trovy konania – Existencia výdavkov, ktorých náhrada sa požaduje – Dôkazné bremeno
[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]
2. Konanie – Trovy konania – Určenie – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť
[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]
3. Konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Cestovné výdavky vynaložené advokátom na cestu na pojednávanie
[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]
4. Konanie – Trovy konania – Nahraditeľné trovy konania – Účtovanie času stráveného v dopravných prostriedkoch cestou na pojednávanie advokátom
[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]
5. Konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Kancelárske a telekomunikačné výdavky
[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]
6. Konanie – Trovy konania – Nahraditeľné trovy konania – Trovy konania, ktoré vznikli v rámci konania o určenie výšky trov konania – Zastavenie konania
(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, články 86, 91 a 92)
1. Ak sa žalovaná inštitúcia domnieva, že žalobca a jeho advokát sa podvodne dohodli na fiktívnom určení výšky požadovaných trov konania, musí o svojich podozreniach informovať príslušné vnútroštátne profesijné orgány, aby tieto mohli s plnou znalosťou veci posúdiť súlad takéhoto správania s relevantnými deontologickými predpismi. Je pravda, že prináleží žalobcovi, aby predložil doklady spôsobilé preukázať existenciu výdavkov, ktorých náhradu požaduje, ale z toho, že advokát podal žalobu, zúčastnil sa na pojednávaní a predložil rôzne písomnosti možno vyvodiť, že skutočne vykonal úkony a poskytol služby nevyhnutné na účely konania na Súde pre verejnú službu. Žalobca je v dôsledku toho oprávnený podať na Súd pre verejnú službu návrh, aby určil sumu, do ktorej môžu byť výdavky, ktorých zaplatenie od neho požaduje jeho advokát, nahradené účastníkom konania zaviazaným na náhradu trov konania.
(pozri body 18 a 19)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 16. mája 2007, Chatziioannidou/Komisia, F‑100/05 DEP, bod 19; 10. novembra 2009, X/Parlament, F‑14/08 DEP, bod 21; 8. novembra 2011, U/Parlament, F‑92/09 DEP, body 37 a 38
2. Súd Únie nie je oprávnený určovať odmeny, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim advokátom, ale je oprávnený stanoviť iba sumu, do ktorej môžu byť odmeny advokáta nahradené účastníkom konania zaviazaným na náhradu trov konania. Pri neexistencii ustanovení upravujúcich tarify v práve Únie musí súd posúdiť výšku nahraditeľnej odmeny s odvolaním sa na počet hodín, ktoré advokát objektívne potreboval na ukončenie veci. Na tento účel treba v zásade zohľadniť predmet a povahu sporu, jeho význam z hľadiska práva Únie, ako aj zložitosť veci, rozsah práce, aký si mohlo sporové konanie vyžadovať od zúčastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, a ekonomické záujmy, ktoré spor predstavoval pre účastníkov konania. Zohľadnená hodinová sadzba tak môže byť sadzbou špecializovaného advokáta v prípade, keď sa primerane informovanému účastníkovi konania mohlo zdať, že spor nastoľuje osobitne zložité právne otázky alebo ak mal spor pre tohto účastníka osobitný význam, v dôsledku čoho bolo oprávnené využitie služieb špecializovaného advokáta. Súd Únie však nie je povinný zohľadniť vnútroštátny sadzobník, ktorý stanovuje odmeny advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tejto súvislosti medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami.
(pozri body 18, 21 – 23)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: Chatziioannidou/Komisia, už citovaný, bod 19; 1. júla 2009, Suvikas/Rada, F‑6/07 DEP, bod 18; U/Parlament, už citovaný, bod 38
3. Cestovné výdavky, ktoré advokát vynaložil na to, aby sa zo svojej kancelárie dostavil na pojednávanie Súdu pre verejnú službu, možno nahradiť. Keďže v prípade, keď advokát použije vlastné motorové vozidlo, je ťažké určiť náklady, ktoré mu vznikli cestovaním, pretože to predpokladá zohľadnenie spotreby benzínu a amortizácie motorového vozidla, možno výšku cestovných výdavkov určiť s poukazom na priemernú cenu cestovného lístka pri ceste vlakom v prvej triede.
(pozri bod 35)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 8. júla 2004, De Nicola/EIB, T‑7/98 DEP, T‑208/98 DEP a T‑109/99 DEP, bod 40
Súd pre verejnú službu: Chatziioannidou/Komisia, už citovaný, bod 30
4. Pokiaľ ide o vyúčtovanie hodín, ktoré advokát strávil v dopravných prostriedkoch, nie je neodôvodnené, aby advokát požadoval náhradu za čas, ktorý strávil v dopravných prostriedkoch, aj keď čas takto strávený cestou na pojednávanie nemožno účtovať v sadzbe odpracovanej hodiny.
(pozri bod 36)
5. Telekomunikačné výdavky vynaložené advokátom sa nepovažujú za neprimerané vysoké, pokiaľ ich suma pripočítaná k výdavkom na kancelárske práce neprekračuje 5 % nahraditeľnej odmeny.
(pozri bod 38)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 26. januára 2006, Camar/Rada a Komisia, T‑79/96 DEP a T‑260/97 DEP, bod 71
Súd pre verejnú službu: Suvikas/Rada, už citovaný, bod 41
6. Hoci článok 92 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ktorý upravuje konanie o námietke proti trovám konania, na rozdiel od článku 86 tohto rokovacieho poriadku nestanovuje, pokiaľ ide o rozsudky alebo uznesenia, ktorými sa konanie končí, že o trovách konania o určení výšky trov konania sa rozhodne v uznesení o určení výšky trov konania, treba uviesť, že ak by Súd pre verejnú službu v konaní o námietke podanej na základe článku 92 rokovacieho poriadku proti trovám konania vo veci samej, rozhodol o trovách konania, ktoré sú predmetom námietky a oddelene o nových trovách konaniach vynaložených v rámci konania o námietke proti trovám konania, bolo by prípadne možné na neho neskôr podať novú námietku proti novým trovám konania.
Súdu pre verejnú službu preto pri určovaní nahraditeľných trov konania prináleží, aby zohľadnil všetky okolnosti vo veci až do okamihu prijatia uznesenia o určení výšky trov konania. Súd pre verejnú službu tiež môže určiť výšku výdavkov spojených s konaním o určení výšky trov konania, ktoré boli nutné v zmysle článku 91 rokovacieho poriadku, aby zabránil tomu, že bude na neho neskôr podaná nová námietka proti novým trovám konania.
(pozri body 40 a 41)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 27. septembra 2011, De Nicola/EIB, F‑55/08 DEP, body 51 a 52; U/Parlament, už citovaný, body 63 a 64