ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 20. júla 2011
Vec F‑116/10
Sandro Gozi
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Povinnosť poskytnúť pomoc – Článok 24 služobného poriadku – Náhrada nákladov na advokáta vynaložených v rámci súdneho konania na vnútroštátnom súde“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou S. Gozi navrhuje zrušiť rozhodnutie, ktorým mu Komisia odmietla nahradiť sumu 24 480 eur, ktorú vynaložil na advokáta v súdnom konaní v Taliansku, a zaviazať Komisiu, aby mu uvedenú sumu zaplatila
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša všetky trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Pôsobnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)
2. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Vykonanie – Podmienka – Predchádzajúca žiadosť dotknutej osoby – Výnimka
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)
3. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Vykonanie – Podmienka – Predchádzajúca žiadosť dotknutej osoby – Podmienky prípustnosti žiadosti
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)
4. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24 ods. 1)
5. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Zákonnosť odmietnutia inštitúcie prijať opatrenia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)
1. Keďže účelom článku 24 služobného poriadku je poskytnúť úradníkom istotu tak teraz, ako aj do budúcnosti s cieľom umožniť im, aby si vo všeobecnom záujme služby lepšie plnili úlohy, povinnosť inštitúcií poskytnúť pomoc sa neobmedzuje na zamestnancov v aktívnej službe, ale vzťahuje sa na všetkých úradníkov, vrátane tých, ktorí čerpajú pracovné voľno z osobných dôvodov.
(pozri bod 12)
Odkaz:
Súdny dvor: 12. júna 1986, Sommerlatte/Komisia, 229/84, bod 19
Súd prvého stupňa: 19. mája 1999, Connolly/Komisia, T‑34/96 a T‑163/96, bod 130
2. V zásade prináleží úradníkovi, aby podal žiadosť o pomoc na inštitúciu, do ktorej patrí, ibaže určité výnimočné okolnosti môžu inštitúciu zaväzovať, aby poskytla určitú pomoc bez predchádzajúcej žiadosti dotknutej osoby z vlastnej iniciatívy.
(pozri bod 13)
Odkaz:
Súdny dvor: Sommerlatte/Komisia, už citovaný, bod 20
3. Je prípustné, aby úradník podal žiadosť o pomoc, aj keď sa bez poskytnutia ďalších podrobností obmedzí na to, že spomenie povinnosť poskytnúť pomoc zakotvenú v článku 24 služobného poriadku, alebo naopak keď sa vzhľadom na jednoznačné znenie svojej žiadosti chcel dovolávať tejto povinnosti, hoci tento článok výslovne nespomenul.
Okrem toho, keďže druhý odsek tohto článku umožňuje úradníkom získať náhradu škody spôsobenej vyhrážaním, urážaním alebo ohováraním, ktorému sú vystavení z dôvodu ich postavenia alebo povinností, okolnosť, že táto žiadosť o pomoc má výlučne formu žiadosti o náhradu škody smerujúcej k náhrade nákladov na advokáta, nemá vplyv na to, ako ju treba kvalifikovať.
Navyše, hoci je v zásade prípustné, aby úradník podal žiadosť o pomoc na inštitúciu, do ktorej patrí, už na začiatku trestného konania, ktoré sa ho týka, keďže cieľom článku 24 služobného poriadku je práve najmä zabezpečiť obhajobu obvinených úradníkov v súdnych konaniach vedených z dôvodu ich postavenia a povinností, samotná skutočnosť, že dotknutá osoba sa obrátila na inštitúciu až na konci súdneho konania, ktoré sa jej týka, napriek tomu nebráni tomu, aby mohla podať žiadosť o pomoc.
(pozri body 14, 16 a 17)
Odkaz:
Súdny dvor: 26. januára 1989, Koutchoumoff/Komisia, 224/87
Súd prvého stupňa: 26. októbra 1993, Caronna/Komisia, T‑59/92, bod 65
4. Na základe povinnosti poskytnúť pomoc, vyplývajúcej z článku 24 prvého odseku služobného poriadku, musí administratíva v prípade udalosti, ktorá je nezlučiteľná s riadnym a nerušeným výkonom služby, zasiahnuť s potrebnou razantnosťou a reagovať podľa okolností prípadu s potrebnou rýchlosťou a starostlivosťou s cieľom zistiť skutkový stav a so znalosťou veci z neho vyvodiť vhodné dôsledky.
Hoci teda povinnosť poskytnúť pomoc uvedená v článku 24 prvom odseku služobného poriadku predstavuje podstatnú záruku poskytnutú úradníkovi služobným poriadkom, je ešte potrebné, aby tento úradník uviedol skutočnosti, na základe ktorých sa na prvý pohľad možno domnievať, že konanie tretích osôb, ako napríklad obvinenia z podvodu, ktoré sa ho týkajú z dôvodu jeho postavenia a povinností, sú so zreteľom na uplatniteľné vnútroštátne právo protiprávne. Pokiaľ by totiž takéto požiadavky neboli na úradníka kladené, bola by administratíva nútená, len čo niektorý z jej úradníkov podá sťažnosť z dôvodu skutočností, ktoré údajne súvisia s plnením jeho úloh, poskytnúť mu pomoc nezávisle od povahy týchto skutočností, závažnosti sťažnosti a jej šancí na úspech.
(pozri body 23 a 24)
Odkaz:
Súdny dvor: 5. októbra 1988, Hamill/Komisia, 180/87; Koutchoumoff/Komisia, už citovaný
Súd prvého stupňa: 27. júna 2000, K/Komisia, T‑67/99, body 34 až 42
Súd pre verejnú službu: 23. novembra 2010, Wenig/Komisia, F‑75/09, bod 48
5. Zákonnosť odmietnutia inštitúcie prijať opatrenia na základe článku 24 služobného poriadku treba posúdiť v závislosti od informácií, ktorými inštitúcia disponovala v čase, keď prijala svoje rozhodnutie.
(pozri bod 25)
Odkaz:
Súdny dvor: Koutchoumoff/Komisia, už citovaný