Language of document : ECLI:EU:C:2013:697

Vec C‑85/12

LBI hf

proti

Kepler Capital Markets SA
a

Frédéricovi Girauxovi

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour de cassation (Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Reorganizácia a likvidácia úverových inštitúcií – Smernica 2001/24/ES – Články 3, 9 a 32 – Vnútroštátny akt zákonodarcu priznávajúci reorganizačným opatreniam účinky likvidácie – Legislatívne ustanovenie zakazujúce alebo prerušujúce akúkoľvek žalobu proti úverovej inštitúcii po nadobudnutí účinnosti moratória“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 24. októbra 2013

1.        Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Úverové inštitúcie – Reorganizácia a likvidácia úverových inštitúcií – Smernica 2001/24 – Pôsobnosť – Vzájomné uznávanie reorganizačných opatrení a opatrení na likvidáciu prijatých správnymi alebo súdnymi orgánmi – Medzinárodná banková a finančná kríza – Akt zákonodarcu priznávajúci reorganizačným opatreniam účinky likvidácie a vyvolávajúci účinky iba prostredníctvom súdnych rozhodnutí – Zahrnutie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24, články 3 a 9)

2.        Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Podmienky – Otázky, ktoré majú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu

(Článok 267 ZFEÚ)

3.        Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Úverové inštitúcie – Reorganizácia a likvidácia úverových inštitúcií – Smernica 2001/24 – Vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje alebo prerušuje akékoľvek súdne konanie proti úverovej inštitúcii od okamihu účinnosti moratória – Účinky na zaisťovacie opatrenia prijaté v inom členskom štáte – Prípustnosť

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24, odôvodnenie 30 a článok 32)

1.        Články 3 a 9 smernice 2001/24 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií sa majú vykladať v tom zmysle, že také reorganizačné opatrenia alebo opatrenia na likvidáciu prijaté zákonodarcom, na základe ktorých podliehajú úverové inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje moratórium, osobitnému režimu vykazujúcemu niektoré účinky spojené s likvidáciou, sa majú považovať za opatrenia prijaté správnym alebo súdnym orgánom v zmysle týchto článkov smernice 2001/24, keďže uvedené prechodné ustanovenia vyvolávajú účinky iba prostredníctvom súdnych rozhodnutí priznávajúcich finančnej inštitúcii moratórium.

Práve reorganizačné opatrenia a opatrenia na likvidáciu prijaté správnymi alebo súdnymi orgánmi domovského členského štátu sú totiž predmetom uznávania na základe smernice 2001/24 s účinkami, ktoré im priznáva právo tohto členského štátu. Účinky, ktoré môžu vyvolať reorganizačné opatrenia a opatrenia na likvidáciu prijaté správnymi alebo súdnymi orgánmi domovského členského štátu v ostatných členských štátoch Únie, sú v súlade s článkom 3 ods. 2 druhým pododsekom a článkom 9 ods. 1 druhým pododsekom smernice 2001/24 určené právom domovského členského štátu. Vzhľadom na to uvedená smernica nebráni tomu, aby tento členský štátu upravil, a to aj so spätnou účinnosťou, zákonný režim týchto opatrení.

Okrem toho, ako vyplýva z tých istých ustanovení, v rámci systému stanoveného smernicou 2001/24 sa reorganizačné opatrenia a opatrenia na likvidáciu domovského členského štátu uznávajú bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek. Uvedená smernica predovšetkým nepodmieňuje uznanie reorganizačných opatrení a opatrení na likvidáciu podmienkou možnosti podať proti nim opravný prostriedok. Rovnako podľa uvedeného článku 3 ods. 2 druhého pododseku uvedenej smernice ani hostiteľský členský štát nemôže toto uznanie viazať na splnenie takejto podmienky, ak ju prípadne stanovuje jeho vnútroštátna právna úprava.

(pozri body 28, 30, 38, 40, 42, bod 1 výroku)

2.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 45, 46)

3.        Článok 32 smernice 2001/24 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny právny predpis o úverových inštitúciách, ktorý zakazuje alebo prerušuje akékoľvek súdne konanie proti úverovej inštitúcii od okamihu účinnosti moratória, vyvolával účinky vo vzťahu k zaisťovacím opatreniam prijatým v inom členskom štáte pred vyhlásením moratória. Toto ustanovenie predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, že účinky reorganizačných opatrení a likvidácie sa riadia právom domovského členského štátu, a musí sa vykladať striktne.

Rozsah toto ustanovenia je objasnený odôvodnením 30 smernice 2001/24, ktoré rozlišuje medzi neuzatvorenými súdnymi spormi a jednotlivými opatreniami na vynútenie. Je teda potrebné rozlišovať, pokiaľ ide o určenie práva, ktoré sa uplatňuje na účinky reorganizačných opatrení alebo likvidáciu, medzi neukončenými súdnymi konaniami a jednotlivými opatreniami na nútený výkon rozhodnutí vyplývajúcich z týchto konaní, pričom tieto posledné uvedené opatrenia sa podľa všeobecného pravidla stanoveného smernicou 2001/24 riadia právnymi predpismi domovského členského štátu. Slovné spojenie „neukončené súdne konania“ sa teda vzťahuje iba na konania vo veci samej.

Čo sa týka zaisťovacích opatrení, ktorých účinkom je pozbaviť úverovú inštitúciu voľného disponovania s časťou jej majetku vzhľadom na očakávané rozhodnutie o merite sporu, v ktorom voči nej vystupuje jeden z jej veriteľov, predstavujú individuálne opatrenia na nútený výkon. Z toho vyplýva, že na takéto zaisťovacie opatrenia sa nevzťahuje článok 32 smernice 2001/24, ale riadia sa právnou úpravou domovského členského štátu ako lex concursus.

(pozri body 52 – 54, 56, 58, bod 2 výroku)