Vec C‑168/09

Flos SpA

proti

Semeraro Casa e Famiglia SpA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale di Milano)

„Priemyselné a obchodné vlastníctvo – Smernica 98/71/ES – Právna ochrana dizajnov – Článok 17 – Povinnosť kumulácie ochrany dizajnov s ochranou podľa autorského práva – Vnútroštátna právna úprava vylučujúca alebo znemožňujúca počas určitého obdobia ochranu dizajnov, ktoré sa stali voľnými pred nadobudnutím jej účinnosti podľa autorského práva – Zásada ochrany legitímnej dôvery“

Abstrakt rozsudku

1.        Aproximácia právnych predpisov – Dizajny – Smernica 98/71 – Zásada kumulácie ochrany zapísaných dizajnov s ochranou podľa autorského práva

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/71, článok 17; smernica Rady 93/98, článok 1 ods. 1 a článok 10 ods. 2)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Dizajny – Smernica 98/71 – Zásada kumulácie ochrany zapísaných dizajnov s ochranou podľa autorského práva

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/71, článok 17)

1.        Článok 17 smernice 98/71 o právnej ochrane dizajnov sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá vylučuje z ochrany podľa autorského práva tohto štátu dizajny, ktoré boli chránené právom k dizajnu zapísanému v členskom štáte alebo pre členský štát a ktoré sa stali voľné pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy, napriek tomu, že spĺňajú všetky podmienky, ktoré sa požadujú pri poskytnutí takej ochrany.

Zo znenia článku 17 smernice 98/71 a osobitne z použitia pojmu „tiež“ obsiahnutého v prvej vete tohto článku jasne vyplýva, že ochrana podľa autorského práva sa musí priznať všetkým dizajnom chráneným právom k dizajnu zapísanému v dotknutom členskom štáte alebo pre tento členský štát.

Úmysel zákonodarcu Únie priznať túto ochranu vyplýva okrem iného z odôvodnenia 8 smernice 98/71, ktorá pri absencii zosúladených právnych predpisov o autorskom práve upravuje zásadu kumulácie osobitnej ochrany zapísaných dizajnov a ochrany podľa autorského práva.

Okrem toho možnosť členského štátu určiť rozsah a podmienky udelenia ochrany podľa autorského práva sa tiež nemôže týkať dĺžky tejto ochrany, ktorá bola zosúladená na úrovni Únie smernicou 93/98 o zosúladení lehoty ochrany autorského práva a niektorých príbuzných práv.

V tomto ohľade článok 1 ods. 1 smernice 93/98 stanovuje ochranu literárnych a umeleckých diel prostredníctvom autorského práva v zmysle článku 2 Bernského dohovoru na ochranu literárnych a umeleckých diel trvajúcu počas života autora a 70 rokov po jeho smrti. Článok 10 ods. 2 tej istej smernice stanovuje, že táto lehota ochrany sa vzťahuje na všetky diela a predmety ochrany, ktoré boli 1. júla 1995 chránené najmenej v jednom členskom štáte podľa autorského práva.

Z uvedeného vyplýva, že podľa článku 17 smernice 98/71 na dizajny, ktoré sú chránené právom k dizajnu zapísanému v členskom štáte alebo pre členský štát a ktoré spĺňajú podmienky udelenia ochrany prostredníctvom autorského práva stanovené členskými štátmi, najmä podmienku týkajúcu sa stupňa pôvodnosti a ktorým ešte neuplynula lehota stanovená v článku 1 smernice 93/98 v spojení s článkom 10 ods. 2 tej istej smernice, sa má vzťahovať ochrana podľa autorského práva tohto členského štátu.

V tomto ohľade z článku 10 ods. 2 smernice 93/98 jasne vyplýva, že možným dôsledkom uplatnenia lehôt ochrany podľa tejto smernice v členských štátoch, ktorých právna úprava stanovuje kratšie ochranné lehoty, je opätovné poskytnutie ochrany voľným dielam alebo voľným predmetom ochrany. Tento dôsledok vyplýva z výslovného úmyslu zákonodarcu Únie a toto riešenie bolo prijaté na čo najrýchlejšie dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zosúladení vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich lehoty ochrany prostredníctvom autorského práva a s ním súvisiacich práv, ktorý je uvedený najmä v odôvodnení 2 tej istej smernice, a aby sa zabránilo tomu, že v jedných členských štátoch niektoré práva zaniknú, pričom v iných členských štátoch sú chránené.

Uvedené zdôvodnenie sa musí tiež použiť, pokiaľ ide o obnovenie ochrany dizajnov prostredníctvom autorského práva, ktoré boli skôr chránené iným právom duševného vlastníctva.

(pozri body 37 – 44, bod 1 výroku)

2.        Článok 17 smernice 98/71 o právnej ochrane dizajnov sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá počas podstatného obdobia desiatich rokov alebo úplne vylučuje z ochrany podľa autorského práva dizajny, ktoré napriek tomu, že spĺňajú všetky podmienky požadované pri poskytnutí tejto ochrany, sa stali voľné pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy, vo vzťahu k tretím osobám, ktoré vyrábali a predávali na území štátu výrobky podľa uvedených dizajnov bez ohľadu na dátum uskutočnenia týchto činností.

Pokiaľ ide, po prvé, o legislatívne opatrenie stanovujúce pre určitú skupinu tretích osôb prechodné obdobie s cieľom ochrany ich oprávnených záujmov, zo zásady dodržiavania nadobudnutých práv a legitímnej dôvery vyplýva, že článok 17 smernice 98/71 nebráni takému ustanoveniu, pokiaľ jeho účinkom nie je odloženie, počas podstatného obdobia, uplatnenia novej právnej úpravy, ktorá poskytuje ochranu dizajnom prostredníctvom autorského práva, čím sa zabráni jej použitiu ku dňu stanovenému touto smernicou.

V tomto ohľade preskúmanie súladu dĺžky tohto prechodného obdobia a tiež skupiny tretích osôb upravenej týmto legislatívnym opatrením je potrebné uskutočniť z hľadiska zásady proporcionality.

Legislatívne opatrenie prijaté členským štátom musí byť spôsobilé dosiahnuť cieľ sledovaný vnútroštátnou právnou úpravou a musí byť na tento účel nevyhnutné, to znamená musí zabezpečiť rovnováhu medzi na jednej strane nadobudnutými právami a legitímnou dôverou uvedených tretích osôb a na druhej strane záujmami majiteľov autorského práva. Okrem toho je potrebné dohliadať, aby toto opatrenie neprekračovalo to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie tejto rovnováhy.

Uvedené opatrenie možno považovať za primerané len vtedy, ak sa týka skupiny tretích osôb, ktoré sa môžu odvolať na zásadu ochrany legitímnej dôvery, to znamená subjektov, ktoré s konečnou platnosťou už použili voľné dizajny ku dňu nadobudnutia účinnosti právnej úpravy, ktorou sa do vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu preberá článok 17 smernice 98/71.

Okrem toho toto legislatívne opatrenie sa musí obmedziť na nevyhnutné obdobie, počas ktorého tieto tretie osoby použijú uvedené dizajny na postupné ukončenie činnosti, pokiaľ je založená na skoršom používaní uvedených dizajnov, alebo na vyčerpanie zásob. Opatrenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na zabezpečenie rovnováhy medzi dotknutými právami, pokiaľ neodkladá výhodu ochrany poskytnutú autorským právom počas podstatného obdobia.

Pokiaľ ide, po druhé, o legislatívne opatrenie, ktorým sa zrušuje moratórium a zavádza neobmedzená nepoužiteľnosť ochrany podľa autorského práva pre výrobky vytvorené podľa dizajnov, ktoré sa stali voľné pred nadobudnutím účinnosti vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa preberá smernica 98/71, z vyššie uvedeného vyplýva, že také opatrenie zbavuje článok 17 smernice 98/71 jeho podstaty, pretože všeobecne bráni uplatneniu novej ochrany, teda ochrany podľa autorského práva. Cieľom tohto opatrenia nie je ani obmedziť skupinu tretích osôb, ktoré sa môžu odvolať na zásadu ochranu legitímnej dôvery. Naopak, rozširuje uplatnenie nepoužiteľnosti autorského práva, keďže podľa tohto ustanovenia nie je nevyhnutné, aby tretia osoba začala využívať uvedené dizajny pred nadobudnutím účinnosti vnútroštátnej úpravy preberajúcej uvedenú smernicu.

(pozri body 55 – 60, 64, 65, bod 2 výroku)