ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)
z 23. septembra 2020 (*)
„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) o príspevkoch ex ante na rok 2017 – Žaloba o neplatnosť – Priama a osobná dotknutosť – Prípustnosť – Podstatné formálne náležitosti – Osvedčenie rozhodnutia – Povinnosť odôvodnenia – Právo na účinnú súdnu ochranu – Námietka nezákonnosti – Časové obmedzenie účinkov rozsudku“
Vo veci T‑411/17,
Landesbank Baden‑Württemberg, so sídlom v Stuttgarte (Nemecko), v zastúpení: H. Berger a K. Rübsamen, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB), v zastúpení: A. Martin‑Ehlers, S. Raes, T. Van Dyck a A. Kopp, advokáti,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Európska komisia, v zastúpení: A. Steiblytė a K.‑P. Wojcik, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia SRB z jej výkonného zasadnutia z 11. apríla 2017 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2017 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRB/ES/SRF/2017/05), v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),
v zložení: predseda komory A. M. Collins, sudcovia M. Kănčeva, R. Barents, J. Passer (spravodajca) a G. De Baere,
tajomník: S. Bukšek Tomac, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. decembra 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Prejednávaná vec patrí do rámca druhého piliera bankovej únie týkajúceho sa jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1). Cieľom SRM je posilnenie integrácie rámca riešenia krízových situácií v členských štátoch eurozóny a členských štátoch, ktoré nepatria do eurozóny a ktoré sa rozhodli pre účasť na jednotnom mechanizme dohľadu (SSM) (ďalej len „zúčastnené členské štáty“).
2 Konkrétnejšie sa táto vec týka Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) zavedeného článkom 67 ods. 1 nariadenia č. 806/2014. SRF sa financuje z príspevkov inštitúcií prijatých na vnútroštátnej úrovni najmä vo forme príspevkov ex ante na základe článku 67 ods. 4 toho istého nariadenia. Podľa článku 3 ods. 1 bodu 13 uvedeného nariadenia sa pod pojmom inštitúcia rozumie úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s článkom 2 písm. c) toho istého nariadenia. Príspevky sú prevedené na úroveň Európskej únie v súlade s medzivládnou dohodou o prevode a mutualizácii príspevkov do SRF podpísanou v Bruseli (Belgicko) 21. mája 2014.
3 Článok 70 nariadenia č. 806/2014, nazvaný „Príspevky ex ante“, stanovuje:
„1. Jednotlivý príspevok každej inštitúcie sa získava aspoň raz za rok a vypočíta sa pomerne k sume jej pasív (okrem vlastných zdrojov) po odpočítaní krytých vkladov, vzhľadom na súhrnné pasíva (okrem vlastných zdrojov) po odpočítaní krytých vkladov, všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov.
2. SRB každoročne po konzultácii s ECB alebo príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií vypočíta jednotlivé príspevky s cieľom zabezpečiť, aby príspevky, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahli 12,5 % cieľovej úrovne.
Výpočet príspevkov jednotlivých inštitúcií každoročne vychádza z:
a) paušálneho príspevku, ktorý je v pomernej výške na základe sumy pasív inštitúcie, okrem vlastných zdrojov a krytých vkladov, vzhľadom na celkové pasíva, okrem vlastných zdrojov a krytých vkladov, všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov; a
b) z príspevku upraveného podľa rizika, ktorý je určený na základe kritérií stanovených v článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, a to so zreteľom na zásadu proporcionality bez toho, aby sa narúšali štruktúry bankových sektorov členských štátov.
Pomer medzi paušálnym príspevkom a príspevkami upravenými podľa rizika zohľadňuje vyvážené prerozdelenie príspevkov medzi jednotlivými druhmi bánk.
V každom prípade súhrnná suma jednotlivých príspevkov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov vypočítaných podľa písmen a) a b) nepresahuje ročne 12,5 % cieľovej úrovne.
…
6. Uplatňujú sa delegované akty, v ktorých sa spresňuje pojem úpravy príspevkov pomerne k rizikovému profilu inštitúcií, prijaté Komisiou podľa článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ.
7. Rada konajúc na návrh Komisie prijme v rámci delegovaných aktov uvedených v odseku 6 vykonávacie akty s cieľom určiť podmienky vykonávania odsekov 1, 2 a 3, a to najmä vo vzťahu k:
a) uplatňovaniu uvedenej metodiky na výpočet individuálnych príspevkov;
b) praktickým modalitám týkajúcim sa toho, ako sa inštitúciám priraďujú rizikové faktory uvedené v delegovanom akte.“
4 Nariadenie č. 806/2014 bolo doplnené, pokiaľ ide o uvedené príspevky ex ante, vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa stanovujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do SRF (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).
5 Okrem toho nariadenie č. 806/2014 a vykonávacie nariadenie 2015/81 odkazujú na niektoré ustanovenia obsiahnuté v ďalších dvoch aktoch:
– jednak v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ. L 173, 2014, s. 190),
– a ďalej v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).
6 Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) bola zriadená ako agentúra Únie (článok 42 nariadenia č. 806/2014). Skladá sa najmä z plenárneho zasadnutia a výkonného zasadnutia (článok 43 ods. 5 nariadenia č. 806/2014). SRB v rámci výkonného zasadnutia prijíma všetky rozhodnutia, ktorými sa vykonáva nariadenie č. 806/2014, pokiaľ toto nariadenie nestanovuje inak [článok 54 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 806/2014].
Okolnosti predchádzajúce sporu
7 Žalobkyňa, Landesbank Baden‑Württemberg, je úverovou inštitúciou so sídlom v Nemecku. Je pripojená k systému inštitucionálnej ochrany (ďalej len „SPI“) Sparkassen‑Finanzgruppe (finančná skupina sporiteľní, Nemecko).
8 Dňa 26. januára 2017 žalobkyňa postúpila nemeckému orgánu na riešenie krízových situácií Bundesanstalt für Finanzmarktstabilisierung (Spolkový úrad pre stabilizáciu finančných trhov, Nemecko, ďalej len „FMSA“) svoje vyhlásenie na účely príspevku ex ante na rok 2017.
9 Rozhodnutím z 11. apríla 2017 o príspevkoch ex ante na rok 2017 do SRF (SRB/ES/SRF/2017/05; ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) SRB na svojom výkonnom zasadnutí rozhodla podľa článku 54 ods. 1 písm. b) a článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 o výške príspevku ex ante každej inštitúcie, vrátane žalobkyne, na rok 2017.
10 Platobným výmerom z 21. apríla 2017, doručeným 24. apríla 2017, FMSA informovala žalobkyňu, že SRB stanovila jej príspevok ex ante na rok 2017 do SRF a oznámila jej sumu, ktorá sa má zaplatiť v prospech Restrukturierungsfonds (reštrukturalizačný fond, Nemecko) (ďalej len „platobný výmer“). FMSA pripojila k platobnému výmeru dva dokumenty, a to nemeckú verziu textu napadnutého rozhodnutia bez prílohy, ktorú tento text uvádza, a dokument nazvaný „Podrobnosti o výpočte (upraveného podľa rizika): Príspevky ex ante do [SRF] na rok 2017“ (ďalej len „dokument nazvaný ‚Podrobnosti výpočtu‘“).
Konanie a návrhy účastníkov konania
11 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. júna 2017 žalobkyňa podala túto žalobu.
12 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 29. septembra 2017 Európska komisia podala návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov SRB.
13 Rozhodnutím z 13. novembra 2017 predseda ôsmej komory Všeobecného súdu (predchádzajúce zloženie) vyhovel návrhu Komisie na vstup do konania ako vedľajší účastník konania.
14 Na návrh ôsmej komory Všeobecného súdu (predchádzajúce zloženie) tento súd rozhodol podľa článku 28 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.
15 Opatrením na zabezpečenie priebehu konania prijatým 12. februára 2019 na základe článku 89 rokovacieho poriadku Všeobecný súd po prvé vyzval SRB, aby predložila jednak úplnú kópiu originálu napadnutého rozhodnutia, vrátane jeho prílohy, a jednak všetky predbežné rozhodnutia, ktoré prijala a ktoré sú základom pre výpočet príspevku ex ante na rok 2017. Po druhé Všeobecný súd vyzval SRB, aby opísala postup prijatia napadnutého rozhodnutia a predložila dôkazy. Po tretie bola SRB vyzvaná, aby v súvislosti s údajmi z tabuľky týkajúcej sa rozpätí koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko a zverejnenej na jej internetovej stránke, uvedenými v bode 154 vyjadrenia k žalobe a v bode 102 dupliky, spresnila dátum prvého uverejnenia týchto údajov. Po štvrté SRB bola vyzvaná, aby uviedla hodnoty koeficientu pre ukazovateľ SPI a koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko uplatnené v rámci napadnutého rozhodnutia v prípade ostatných inštitúcií uvedených v prílohe A.12 žaloby.
16 Podaním z 20. marca 2019 SRB odpovedala na toto opatrenie na zabezpečenie priebehu konania. Pokiaľ ide o žiadosť o predloženie dokumentov, v podstate uviedla, že nemôže predložiť dokumenty z dôvodu dôvernosti. Z tohto dôvodu navrhla, aby Všeobecný súd nariadil dôkazné prostriedky.
17 Uznesením z 10. apríla 2019 Všeobecný súd nariadil SRB jednak na základe článku 24 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a jednak na základe článku 91 písm. b), článku 92 ods. 3, ako aj článku 103 rokovacieho poriadku, aby predložila v nedôvernej a dôvernej verzii úplné kópie originálu napadnutého rozhodnutia, vrátane jeho prílohy, všetkých predbežných rozhodnutí, ktoré prijala a ktoré sú základom pre výpočet príspevku ex ante na rok 2017, všetkých dôkazov týkajúcich sa postupu prijatia napadnutého rozhodnutia a hodnôt koeficientov uvedených v bode 15 vyššie.
18 Podaním z 3. mája 2019 SRB odpovedala na uznesenie z 10. apríla 2019. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie, SRB vysvetlila, že jeho príloha bola prijatá vo formáte XLSX. Dokument predložený Všeobecnému súdu bol však vo formáte PDF. Pokiaľ ide o predbežné rozhodnutia, SRB predložila jednak rozhodnutia týkajúce sa výpočtu príspevkov ex ante na rok 2016 a jednak návrhy rozhodnutí a sprievodných poznámok (cover notes). Napokon SRB poskytla určité údaje o hodnotách koeficientov uvedených v bode 15 vyššie.
19 S cieľom umožniť SRB doplniť odpoveď uvedenú v bode 18 vyššie Všeobecný súd prijal 9. septembra 2019 druhé uznesenie o nariadení dôkazných prostriedkov.
20 SRB podaním z 26. septembra 2019 odpovedala na uznesenie z 9. septembra 2019 a predložila na jednej strane kópiu textu napadnutého rozhodnutia vo formáte PDF a pokiaľ ide o jeho prílohu, kľúč USB obsahujúci súbor vo formáte XLSX v dôvernej a nedôvernej verzii. Na druhej strane SRB predložila v dôvernej a nedôvernej verzii jedenásť dokumentov opisujúcich schvaľovací postup zo strany výkonného zasadnutia návrhov rozhodnutí obsiahnutých v sprievodných poznámkach uvedených v bode 18 vyššie alebo pripojených k nim. Napokon predložila anonymizovanú tabuľku hodnôt koeficientov uvedených v bode 15 vyššie.
21 Uznesením z 10. októbra 2019 Všeobecný súd v nadväznosti na preskúmanie podľa článku 103 ods. 1 rokovacieho poriadku odstránil zo spisu všetky dokumenty predložené SRB v dôvernej verzii v odpovedi na uznesenia na nariadenie dôkazných prostriedkov z 10. apríla a 9. septembra 2019 a dospel k záveru, že nedôverné verzie sprievodných poznámok uvedených v bode 18 vyššie obsahovali utajené časti, ktoré boli zároveň relevantné pre spor a nemali dôvernú povahu. V dôsledku toho nariadil SRB, aby predložila nové nedôverné verzie uvedených poznámok.
22 Podaním z 18. októbra 2019 SRB tomuto uzneseniu vyhovela.
23 Listami zo 6. novembra 2019 žalobkyňa a Komisia predložili svoje pripomienky k odpovediam SRB na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania z 12. februára 2019, k uzneseniam o nariadení dôkazných prostriedkov z 10. apríla a 9. septembra 2019 a k uzneseniu z 10. októbra 2019.
24 Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka,
– uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
25 SRB v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú alebo ju zamietol ako nedôvodnú,
– subsidiárne v prípade, že by sa Všeobecný súd rozhodol zrušiť napadnuté rozhodnutie, odložil účinky zrušenia o šesť mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
26 Komisia nepredložila svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka v stanovenej lehote.
Právny stav
O prípustnosti
27 Vo svojich vyjadreniach SRB v podstate spochybnila aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia, pričom tvrdila, že žalobkyňa ním nie je priamo a osobne dotknutá a že iba platobný výmer mohol ovplyvniť jej situáciu.
28 Treba konštatovať, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 3. decembra 2019, Iccrea Banca (C‑414/18, EU:C:2019:1036, bod 65), v podstate rozhodol, že hoci adresátmi rozhodnutí SRB o výpočte príspevkov ex ante do SRF sú v súlade s článkom 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81 vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií (ďalej len „NRO“), inštitúcie, ktoré sú povinné platiť tieto príspevky, sú nepochybne priamo a osobne dotknuté týmito rozhodnutiami.
29 Z toho vyplýva, že žalobkyňa má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia, čo SRB uznala na pojednávaní a čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.
30 Pokiaľ ide o tvrdenie SRB, podľa ktorého žaloba „smeruje priamo proti nariadeniam a smerniciam, ktoré sa týkajú systému výpočtu príspevkov ex ante“, a z tohto dôvodu musí byť zamietnutá ako neprípustná, treba uviesť, že táto žaloba smeruje len k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Delegované nariadenie 2015/63 nie je predmetom návrhu na zrušenie, ale predstavuje všeobecne záväzný akt, proti ktorému žalobkyňa vznáša námietku nezákonnosti.
31 Na úvod je potrebné zdôrazniť, že podľa článku 277 ZFEÚ bez ohľadu na uplynutie lehoty stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ sa každý účastník konania môže v konaní, ktorého predmetom je platný všeobecne záväzný právny akt prijatý inštitúciou, orgánom alebo úradom, alebo agentúrou Únie, dovolávať pred súdom Únie neuplatniteľnosti daného aktu z dôvodov ustanovených v článku 263 druhom odseku ZFEÚ.
32 V dôsledku toho v rozsahu, v akom táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu SRB prijatému na základe všeobecne záväzného aktu prijatého inštitúciou Únie, túto žalobu nemožno považovať za neprípustnú, či už v celom rozsahu alebo sčasti, z dôvodu samotnej skutočnosti, že v rámci tejto žaloby sa žalobkyňa dovoláva neuplatniteľnosti tohto aktu podľa článku 277 ZFEÚ.
33 Okrem toho v rozsahu, v akom podľa ustálenej judikatúry všeobecný akt, ktorého nezákonnosť sa uplatňuje, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný vo veci, ktorá je predmetom žaloby, a musí existovať priama právna súvislosť medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a dotknutým všeobecným aktom (pozri rozsudok zo 17. februára 2017, Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada, T‑14/14 a T‑87/14, EU:T:2017:102, bod 55 a citovanú judikatúru), stačí uviesť, že napadnuté rozhodnutie cituje delegované nariadenie 2015/63 – ktorého nezákonnosť žalobkyňa namieta, pokiaľ ide o články 4 až 7 a 9, ako aj jeho prílohu I (pozri bod 35 nižšie) – ako jeden z jeho právnych základov. Okrem toho zo spisu vyplýva, že príspevok žalobkyne ex ante na rok 2017 bol vypočítaný podľa metódy nazývanej „úprava zohľadňujúca riziko“, teda práve na základe vyššie citovaných ustanovení delegovaného nariadenia 2015/63.
34 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že táto žaloba je prípustná, pokiaľ ide o návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj pokiaľ ide o námietku nezákonnosti vznesenú žalobkyňou.
O veci samej
35 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza šesť žalobných dôvodov zakladajúcich sa na:
– prvý na porušení článku 296 druhého odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
– druhý na porušení článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. a) Charty z dôvodu, že nebola vypočutá,
– tretí na porušení článku 47 ods. 1 Charty z dôvodu neoveriteľnej povahy napadnutého rozhodnutia,
– štvrtý na porušení článku 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59, článku 113 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1), článku 6 ods. 5 prvej vety delegovaného nariadenia 2015/63, článkov 16 a 20 Charty a zásady proporcionality z dôvodu uplatnenia koeficientu ukazovateľa SPI,
– piaty na porušení článku 16 Charty a zásady proporcionality z dôvodu uplatnenia koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko,
– šiesty na nezákonnosti článkov 4 až 7 a 9 delegovaného nariadenia 2015/63, ako aj prílohy I k tomuto nariadeniu.
36 Najprv treba preskúmať dôvod verejného poriadku založený na porušení podstatných formálnych náležitostí, ktorý je podľa ustálenej judikatúry súd Únie povinný preskúmať z úradnej povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 67; z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., C‑265/97 P, EU:C:2000:170, bod 114; zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein‑Westfalen/Komisia, T‑228/99 a T‑233/99, EU:T:2003:57, bod 143, a z 28. novembra 2019, Banco Cooperativo Español/SRB, T‑323/16, EU:T:2019:822, bod 70 a citovanú judikatúru).
37 Porušenie podstatných formálnych náležitostí zahŕňa najmä nedostatočné osvedčenie aktu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C‑137/92 P, EU:C:1994:247, body 75 a 76, a zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, body 40 a 41) a neexistenciu alebo nedostatočnosť odôvodnenia (pozri rozsudok z 15. júna 2017, Španielsko/Komisia, C‑279/16 P, neuverejnený, EU:C:2017:461, bod 22 a citovanú judikatúru), pričom táto posledná uvedená otázka je predmetom prvého žalobného dôvodu, ktorý musí byť preskúmaný spolu s tretím a šiestym žalobným dôvodom.
O osvedčení napadnutého rozhodnutia
38 Treba pripomenúť, že keďže intelektuálna a formálna zložka tvoria neoddeliteľný celok, písomná forma aktu je nevyhnutným vyjadrením vôle orgánu, ktorý ho prijíma (rozsudky z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C‑137/92 P, EU:C:1994:247, bod 70; zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 38, a z 28. novembra 2019, Banco Cooperativo Español/SRB, T‑323/16, EU:T:2019:822, bod 74).
39 Osvedčenie aktu má za cieľ zabezpečiť právnu istotu tým, že zachováva text prijatý autorom aktu a predstavuje podstatnú formálnu náležitosť (rozsudky z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C‑137/92 P, EU:C:1994:247, body 75 a 76; zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, body 40 a 41, a z 28. novembra 2019, Banco Cooperativo Español/SRB, T‑323/16, EU:T:2019:822, bod 75).
40 Súdny dvor tiež rozhodol, že samotný nedostatok osvedčenia aktu spôsobuje porušenie podstatnej formálnej náležitosti bez toho, aby bolo potrebné okrem toho preukázať, že akt je postihnutý inou vadou alebo že neexistencia osvedčenia spôsobila ujmu tomu, kto sa jej dovoláva (rozsudky zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 42, a z 28. novembra 2019, Banco Cooperativo Español/SRB, T‑323/16, EU:T:2019:822, bod 76).
41 Preskúmanie dodržania formálnej náležitosti osvedčenia, a teda nespornej povahy aktu, predchádza akémukoľvek inému preskúmaniu, akým je právomoc autora aktu, dodržiavanie zásady kolegiality alebo aj dodržanie povinnosti odôvodniť akty (rozsudky zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 46, a z 28. novembra 2019, Banco Cooperativo Español/SRB, T‑323/16, EU:T:2019:822, bod 77).
42 Ak súd Únie pri preskúmaní aktu, ktorý mu bol predložený, konštatuje, že tento akt nebol riadne osvedčený, prináleží mu, aby ex offo uplatnil žalobný dôvod založený na porušení podstatnej formálnej náležitosti spočívajúcej v nedostatočnom osvedčení a v dôsledku toho zrušil akt postihnutý takouto vadou (rozsudky zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 51, a z 28. novembra 2019, Banco Cooperativo Español/SRB, T‑323/16, EU:T:2019:822, bod 78).
43 V tejto súvislosti nie je dôležité, že skutočnosť, že nedošlo k osvedčeniu, nespôsobila niektorému z účastníkov konania ujmu. Osvedčenie právnych úkonov je totiž podstatnou formálnou náležitosťou v zmysle článku 263 ZFEÚ, ktorá je zásadná pre právnu istotu a ktorej porušenie vedie k zrušeniu vadného aktu bez toho, aby bolo potrebné preukázať existenciu takejto ujmy (rozsudok zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 52, a z 28. novembra 2019, Banco Cooperativo Español/SRB, T‑323/16, EU:T:2019:822, bod 79; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2016, Goldfish a i./Komisia, T‑54/14, EU:T:2016:455, bod 47).
44 V prejednávanej veci SRB vo svojej odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania prijaté 12. februára 2019 uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo v súladu s článkom 7 ods. 5 a článkom 9 procesných pravidiel SRB pre výkonné zasadnutie, ktoré boli schválené rozhodnutím SRB na plenárnom zasadnutí z 29. apríla 2015 (SRB/PS/2015/8), prijaté písomným konaním začatým elektronickým zaslaním dokumentov obsahujúcich najmä dokument vo formáte DOC, ktorý zodpovedá návrhu textu napadnutého rozhodnutia, a dokument vo formáte XLSX, ktorý zodpovedá návrhu prílohy, na ktorú odkazuje text napadnutého rozhodnutia, členom výkonného zasadnutia SRB.
45 V tejto súvislosti z odpovede SRB na uznesenie z 10. apríla 2019 vyplýva, že 11. apríla 2017 po schválení prostredníctvom elektronickej pošty dvoch dokumentov uvedených v bode 44 vyššie, ktoré boli v priebehu konania zmenené všetkými členmi výkonného zasadnutia, sekretariát SRB vytlačil dokument vo formáte DOC (text napadnutého rozhodnutia bez jeho prílohy) a predsedníčka SRB podpísala tento dokument, ako aj sprievodný list týkajúci sa spisu. Podpísaná verzia uvedeného dokumentu je uložená v priestoroch SRB.
46 Vo svojej odpovedi na uznesenie z 10. apríla 2019 SRB predložila kópiu tejto podpísanej verzie textu napadnutého rozhodnutia, ako aj kópiu uvedeného sprievodného listu.
47 Treba však konštatovať, že SRB nepredložila nijaký dôkaz o osvedčení prílohy napadnutého rozhodnutia, ktorá je elektronickým dokumentom vo formáte XLSX, ktorý obsahuje výšku príspevkov ex ante, a teda predstavuje podstatnú časť tohto rozhodnutia.
48 SRB totiž nepredložila žiadne znenie prílohy napadnutého rozhodnutia obsahujúce elektronický podpis, hoci uvedená príloha nie je nijako neoddeliteľne spojená so znením napadnutého rozhodnutia.
49 Pokiaľ ide o sprievodný list uvedený v bode 45 vyššie, v ktorom poznámka „Attachments): 2“ [Príloha/prílohy: 2] by mala teoreticky znamenať, že v čase jeho vlastnoručného podpisu predsedníčkou SRB boli k tomuto listu priložené dve prílohy, a to text napadnutého rozhodnutia a tlačená verzia prílohy, treba konštatovať, že v skutočnosti nepreukazuje prítomnosť dvoch pripojených dokumentov, ktoré navyše ani neidentifikuje.
50 SRB okrem toho na pojednávaní uviedla, že nevytlačila prílohu, ktorá je, ako už bolo uvedené, dokumentom vo formáte XLSX, teda elektronickým dokumentom. Jeho podpis teda mohol byť len elektronický, a teda tento dokument nemohol byť fyzicky pripojený k sprievodnému listu vyhotovenému v papierovej forme.
51 SRB však uvádza podpis len v súvislosti s textom napadnutého rozhodnutia. SRB nepreukázala elektronický podpis tejto prílohy predsedníčkou SRB.
52 Pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré uviedla SRB na pojednávaní, podľa ktorého bola príloha k dispozícii v dokumentačnom systéme s názvom ARES (Advanced Records System) v okamihu podpisu sprievodného listu, treba konštatovať, že je nové a z tohto dôvodu neprípustné, ako aj v každom prípade nepodložené.
53 V tejto súvislosti treba poznamenať, že sprievodný list neobsahuje žiadny dôkaz potvrdzujúci toto tvrdenie a už vôbec nie dôkaz umožňujúci preukázať neoddeliteľný vzťah medzi uvedeným listom, ktorý vlastnoručne podpísala predsedníčka SRB, a dokumentom nachádzajúcim sa údajne v ARES, ktorý zodpovedá prílohe napadnutého rozhodnutia, tak ako bolo predložené Všeobecnému súdu.
54 V konečnom dôsledku vlastnoručný podpis sprievodného listu uvádzajúceho dva pripojené dokumenty bez ich identifikácie a bez toho, aby s ním boli následne neoddeliteľne spojené, a to napriek tomu, že v skutočnosti existoval iba jeden dokument pripojený k tomuto listu, nemôže znamenať osvedčenie iného dokument, teda prílohy vo formáte XLSX, údajne obsiahnutého v ARES.
55 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že požiadavka osvedčenia napadnutého rozhodnutia nie je splnená.
56 Všeobecný súd považuje za vhodné v záujme riadneho výkonu spravodlivosti rozhodnúť aj o prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia, o treťom žalobnom dôvode založenom na porušení práva žalobkyne na účinnú súdnu ochranu a o šiestom žalobnom dôvode založenom na námietke nezákonnosti niektorých ustanovení delegovaného nariadenia 2015/63, pričom tieto žalobné dôvody budú posúdené spoločne.
O prvom, treťom a šiestom žalobnom dôvode posudzovaných spoločne, založených na porušení povinnosti odôvodnenia, porušení práva na účinnú súdnu ochranu a na námietke nezákonnosti delegovaného nariadenia 2015/63
– Tvrdenia účastníkov konania
57 Žalobkyňa tvrdí, že SRB porušila povinnosť odôvodnenia a jej právo na účinnú súdnu ochranu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
58 Tvrdí, že podľa judikatúry je rozhodnutie požadujúce zaplatenie dane odôvodnené s intenzitou požadovanou na súdne preskúmanie len vtedy, ak obsahuje presné a podrobné vyúčtovanie prvkov pohľadávky, ktorej exekučný titul predstavuje.
59 V prejednávanej veci sú požiadavky odôvodnenia navyše vysoké z dôvodu zložitosti úpravy v závislosti od rizikového profilu, významu uloženej finančnej záťaže a miery voľnej úvahy, ktorou disponuje SRB.
60 Žiadny z dokumentov predložených žalobkyni v prílohe platobného výmeru však neobsahuje údaje, ktoré potrebuje na posúdenie správnosti výpočtu svojho príspevku, a to tak vo vzťahu k výpočtu základného ročného príspevku, ako aj vo vzťahu k úprave tohto príspevku v závislosti od rizikového profilu.
61 Samotná reprodukcia údajov týkajúcich sa výlučne žalobkyne je zjavne nedostatočná.
62 Žalobkyňa dodáva, že SRB nemôže odôvodniť nedodržanie povinnosti odôvodnenia povinnosťou dôvernosti údajov týkajúcich sa iných inštitúcií, ktoré sú nevyhnutné na kontrolu výpočtu. Odkazuje na článok 84 ods. 3 smernice 2014/59 a požiadavky na zverejňovanie úverových inštitúcií stanovené v článku 431 a nasl. nariadenia č. 575/2013.
63 SRB teda podstatným spôsobom a v rôznych smeroch porušila povinnosť odôvodnenia, čo by malo viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Poskytnuté odôvodnenie neumožňuje inštitúciám ani FMSA overiť a kontrolovať výpočet príspevku. Ani Všeobecný súd nemôže preskúmať napadnuté rozhodnutie a v dôsledku toho sám dodržať povinnosť odôvodnenia. Rozsudok, ktorý bude musieť vydať, bude v rozpore so zárukou práva na spravodlivý proces zakotvenou v článku 47 druhom odseku Charty.
64 Podľa žalobkyne porušenie povinnosti odôvodnenia môže preukazovať existenciu nezistiteľných vecných nedostatkov práve v dôsledku neexistencie úplného odôvodnenia.
65 Z rovnakých dôvodov SRB tiež porušila právo žalobkyne na účinnú súdnu ochranu. Pri neexistencii dostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa totiž Všeobecný súd nemôže ubezpečiť, že toto rozhodnutie vychádza z dostatočne pevného skutkového základu, ani posúdiť abstraktnú pravdepodobnosť údajov a hodnôt, ako aj etáp tvoriacich základ výpočtu sporného príspevku.
66 Žalobkyňa, ktorá sa odvoláva na článok 277 ZFEÚ, napokon tvrdí, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť aj z dôvodu, že články 4 až 7 a 9 delegovaného nariadenia 2015/63, ako aj jeho príloha I porušujú zásadu účinnej súdnej ochrany, keďže vytvárajú komplexný systém určovania príspevkov, ktorý je charakterizovaný rozsiahlou voľnou úvahou, ako aj úplne netransparentným charakterom a SRB nie je v rámci uplatnenia tohto rámca schopná poskytnúť overiteľné a kontrolovateľné odôvodnenie individuálnej záťaže uloženej inštitúciám.
67 SRB, ktorú v podstate podporuje Komisia, spochybňuje tieto tvrdenia.
68 V prvom rade SRB tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočné nielen vo vzťahu k NRO na účely pochopenia dôvodov výpočtu, ale aj vo všeobecnosti.
69 Ďalej sa SRB odvoláva na viaceré prvky kontextu, ktoré podľa nej môžu mať vplyv na rozsah povinnosti odôvodnenia.
70 Po prvé tak FMSA, ako aj inštitúcie boli zapojené do procesu výpočtu príspevkov ex ante.
71 Po druhé metodológia, ktorá sa má použiť na výpočet príspevkov ex ante, je jasne uvedená v uplatniteľnej právnej úprave, najmä v článku 70 ods. 1 a 2 nariadenia č. 806/2014, ako aj v oddiele 2 a v prílohe I delegovaného nariadenia 2015/63.
72 Po tretie z judikatúry vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, môže byť odôvodnené stručne, predovšetkým odkazom na túto prax.
73 Okrem toho SRB tvrdí, že povinnosť odôvodnenia voči žalobkyni – na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa – nemá taký rozsah, ktorý by jej mal umožniť presne posúdiť, či sú výpočty správne alebo nie. To vyplýva z judikatúry týkajúcej sa iných oblastí práva Únie, najmä práva hospodárskej súťaže.
74 V tejto súvislosti SRB zdôrazňuje skutočnosť, že príspevky ex ante od (približne) 3 500 inštitúcií sú navzájom prepojené, keďže súčet všetkých príspevkov musí zodpovedať ročnej cieľovej úrovni a v dôsledku toho výpočet príspevku žalobkyne nie je založený len na informáciách, ktoré poskytla žalobkyňa, ale aj na informáciách, ktoré poskytlo ďalších 3 500 inštitúcií a ktoré súvisia s osobitosťami činnosti týchto inštitúcií, ich zodpovednosťou a ich rizikami, ktoré SRB vyhodnotila v rámci napadnutého rozhodnutia vo forme relatívneho poradia inštitúcií. Tieto informácie sú dôverné. Povinnosť odôvodnenia teda musí byť vyvážená povinnosťou chrániť obchodné tajomstvo všetkých dotknutých inštitúcií, ktorá je uložená SRB.
75 Navyše z judikatúry vyplýva, že rozsah povinnosti odôvodnenia možno tiež obmedziť z dôvodu naliehavých dôvodov týkajúcich sa bezpečnosti Únie alebo jej členských štátov alebo udržiavania ich medzinárodných vzťahov.
76 Napokon zdieľanie všetkých dôverných informácií všetkých inštitúcií zúčastnených členských štátov s každým NRO by išlo nad rámec toho, čo vyžaduje článok 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81.
77 V dôsledku toho je úroveň podrobnosti zvolená pre odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dostatočná.
78 Keďže odvolateľka tvrdí, že právo na účinnú súdnu ochranu vyžaduje, aby Všeobecný súd mohol prepočítať príspevok, SRB tvrdí, že tento výklad preskúmania zákonnosti je príliš extenzívny a nezodpovedá existujúcej judikatúre v danej oblasti. Právo na účinnú súdnu ochranu treba totiž posudzovať v kontexte inštitucionálnej rovnováhy zavedenej nariadením č. 806/2014 a vykonávacím nariadením 2015/81. SRB je poverená výpočtom príspevkov ex ante. V dôsledku toho by úlohou Všeobecného súdu nemalo byť nahradenie rozhodnutia SRB jeho vlastným rozhodnutím o prepočítaní príspevku. V prejednávanej veci môže Všeobecný súd preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na relevantný právny rámec. V dôsledku toho nebolo porušené právo žalobkyne na účinnú súdnu ochranu.
79 V každom prípade by Všeobecný súd mohol v rámci svojho preskúmania požadovať predloženie informácií alebo dôkazov relevantných pre takéto preskúmanie, pričom by mohol vyvážiť potrebu dodržiavania dôvernosti a potrebu dostatočne zaručiť právo na účinnú súdnu ochranu a napraviť tak akýkoľvek prípadný nedostatok informácií, ktorý by ohrozil toto právo.
80 Z rovnakých dôvodov je námietka nezákonnosti vznesená žalobkyňou vo vzťahu k ustanoveniam delegovaného nariadenia 2015/63 nedôvodná.
81 V každom prípade, keďže žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz týkajúci sa údajného dopustenia sa chyby pri výpočte príspevkov ex ante na rok 2017, tento výpočet zostáva v zásade platný. Preto nemá žiadny legitímny záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia.
82 Vo svojej odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní SRB spresnila, že v prejednávanej veci nebolo možné použiť možnosť stanovenú v článku 84 ods. 3 smernice 2014/59, na ktorú poukazuje žalobkyňa (pozri bod 62 vyššie) a v článku 88 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 zverejniť dôverné informácie v stručnej alebo súhrnnej podobe, aby nebolo možné identifikovať inštitúcie. Žalobkyni poskytla maximálny počet údajov povolených existujúcim systémom.
– Posúdenie Všeobecným súdom
83 Podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 ZFEÚ má byť prispôsobené povahe predmetného aktu a má jasným a jednoznačným spôsobom uvádzať úvahy inštitúcie, autora aktu, spôsobom umožňujúcim dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatých opatrení a príslušnému súdu vykonať jeho preskúmanie (pozri rozsudok z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma de Galicia a Retegal/Komisia, C‑70/16 P, EU:C:2017:1002, bod 59 a citovanú judikatúru).
84 Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiež s prihliadnutím na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok zo 7. marca 2013, Acino/Komisia, T‑539/10, neuverejnený, EU:T:2013:110, bod 124 a citovanú judikatúru).
85 Okrem toho odôvodnenie aktu musí byť logické, najmä bez vnútorných rozporov, ktoré bránia porozumieť dôvodom, na ktorých sa tento akt zakladá (pozri rozsudok z 15. júla 2015, Pilkington Group/Komisia, T‑462/12, EU:T:2015:508, bod 21 a citovanú judikatúru).
86 Okrem toho existuje úzka súvislosť medzi povinnosťou odôvodnenia a základným právom na účinnú súdnu ochranu (návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Housieaux, C‑186/04, EU:C:2005:70, bod 32).
87 Podľa ustálenej judikatúry totiž účinnosť súdneho preskúmania zaručená článkom 47 Charty vyžaduje, aby sa dotknutá osoba mohla oboznámiť s dôvodmi, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, tak na to, aby sa jej umožnilo brániť svoje práva za čo najlepších možných podmienok a rozhodnúť sa pri plnej znalosti veci, či je potrebné obrátiť sa na príslušný súd, ako aj na to, aby tento súd mohol v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť uvedeného rozhodnutia, ktoré mu prislúcha podľa Zmluvy o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 2017, LS Customs Services, C‑46/16, EU:C:2017:839, bod 40 a citovanú judikatúru, a z 13. marca 2019, AlzChem/Komisia, C‑666/17 P, neuverejnený, EU:C:2019:196, bod 54 a citovanú judikatúru).
88 Na úvod treba pripomenúť, že hoci v systéme zavedenom nariadením č. 806/2014 a vykonávacím nariadením 2015/81 sú rozhodnutia, ktorými sa stanovujú príspevky ex ante, oznámené NRO, inštitúcie, ktoré sú dlžníkmi týchto príspevkov, medzi ktoré patrí aj žalobkyňa, sú individuálne a priamo dotknuté uvedenými rozhodnutiami (pozri bod 28 vyššie).
89 Preto záujem, ktorý môžu mať tieto inštitúcie na získaní vysvetlení, sa musí zohľadniť aj pri posúdení rozsahu povinnosti odôvodniť predmetné rozhodnutia (rozsudky z 28. novembra 2019, Hypo Vorarlberg Bank/SRB, T‑377/16, T‑645/16 a T‑809/16, EU:T:2019:823, bod 176, a z 28. novembra 2019, Portigon/SRB, T‑365/16, EU:T:2019:824, bod 164).
90 Okrem toho príspevky ex ante vypočítava a stanovuje SRB. Jej rozhodnutia o výpočte uvedených poplatkov sú určené len NRO (článok 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81) a NRO prináleží, aby ich oznámili inštitúciám (článok 5 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/81) a vybrali príspevky od inštitúcií na základe uvedených rozhodnutí (článok 67 ods. 4 nariadenia č. 806/2014) (rozsudky z 28. novembra 2019, Hypo Vorarlberg Bank/SRB, T‑377/16, T‑645/16 a T‑809/16, EU:T:2019:823, bod 204, a z 28. novembra 2019, Portigon/CRU, T‑365/16, EU:T:2019:824, bod 179).
91 Keď teda SRB koná podľa článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014, prijíma rozhodnutia definitívnej povahy, ktoré sa individuálne a priamo týkajú inštitúcií (rozsudky z 28. novembra 2019, Hypo Vorarlberg Bank/SRB, T‑377/16, T‑645/16 a T‑809/16, EU:T:2019:823, bod 205, a z 28. novembra 2019, Portigon/SRB, T‑365/16, EU:T:2019:824, bod 180).
92 V dôsledku toho ich SRB ako autorka týchto rozhodnutí musí odôvodniť. Táto povinnosť nemôže byť delegovaná na NRO, ktoré ani nemôžu porušenie tejto povinnosti odstrániť bez toho, aby nebolo ohrozené postavenie SRB ako autorky uvedených rozhodnutí a jej zodpovednosť v tomto ohľade, a vzhľadom na rôznorodosť NRO vyvolané riziko rozdielneho zaobchádzania s inštitúciami, pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutí SRB (rozsudky z 28. novembra 2019, Hypo Vorarlberg Bank/SRB, T‑377/16, T‑645/16 a T‑809/16, EU:T:2019:823, bod 206, a z 28. novembra 2019, Portigon/SRB, T‑365/16, EU:T:2019:824, bod 181).
93 V prejednávanej veci, pokiaľ ide o text napadnutého rozhodnutia, úvodné ustanovenia citujú ako právne základy nariadenie č. 806/2014, smernicu 2014/59, vykonávacie nariadenie 2015/81, delegované nariadenie 2015/63 a medzivládnu dohodu uvedenú v bode 2 vyššie a obsahujú viaceré údaje týkajúce sa zohľadnenia príspevkov ex ante vybratých za roky 2015 a 2016. Ďalej nasleduje výrok napadnutého rozhodnutia („[SRB na svojom výkonnom zasadnutí] schvaľuje sumy príspevkov ex ante do [SRF] na rok 2017, ktoré sú uvedené v prílohe“) a jedenásť bodov, ktoré všeobecne vysvetľujú postup výpočtu príspevkov ex ante. Napokon bod 12 spresňuje, že „[napadnuté rozhodnutie] nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia“.
94 Pokiaľ ide o prílohu napadnutého rozhodnutia, tak ako ju predložila SRB vo svojej odpovedi na uznesenie z 9. septembra 2019, táto príloha obsahuje tabuľku, v ktorej sa uvádza pre každú dotknutú inštitúciu zúčastnený členský štát, v ktorom má povolenie, typ metódy použitej na výpočet „európskej“ časti príspevku ex ante na rok 2017, sumy tohto príspevku a v stĺpci nazvanom „Faktor prispôsobenia riziku (AE)“ výšku „európskeho“ koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko [pozri článok 9 delegovaného nariadenia 2015/63 a článok 8 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia 2015/81] použitého v jej prípade.
95 Je nesporné, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje nad rámec všeobecných vysvetlení uvedených v jeho texte takmer žiadny prvok výpočtu príspevku žalobkyne. Toto rozhodnutie totiž poskytuje len typ metódy a výšku koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko uplatnené na žalobkyňu na účely výpočtu „európskej“ časti jej príspevku.
96 Treba dodať, že z článku 8 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia 2015/81 vyplýva, že časť výpočtu príspevku vykonaného SRB s odkazom na európsky kontext sa v roku 2017 pohybuje len v rozsahu 60 % pri výpočte tohto príspevku, zatiaľ čo vnútroštátny podiel sa na ňom podieľa vo výške 40 %.
97 Pokiaľ ide o dokument nazvaný „Podrobnosti výpočtu“ (pozri bod 10 vyššie), za predpokladu, že skutočne pochádza od SRB, čo SRB potvrdila na pojednávaní, treba konštatovať, že aj keď okrem skutočností uvedených v bode 94 vyššie uvádza typ metódy na výpočet „vnútroštátneho“ podielu príspevku a výšky „vnútroštátneho“ koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko, ako aj iné prvky výpočtu, neobsahuje žiadny dostatočný dôkaz na overenie správnosti príspevku.
98 Konkrétne tento dokument neobsahuje žiadny prvok výpočtu vlastný (približne) 3 500 ďalším inštitúciám, hoci na základe najmä článkov 4 až 7 a 9 delegovaného nariadenia 2015/63 výpočet príspevku žalobkyne zahŕňa jednak porovnanie hodnoty jej pasív (okrem vlastných zdrojov a krytých vkladov) s celkovou hodnotou pasív (okrem vlastných zdrojov a krytých vkladov) všetkých ostatných inštitúcií a jednak vyhodnotenie jej rizikového profilu vo vzťahu k ostatným rizikovým profilom týchto ostatných inštitúcií podľa stanovených ukazovateľov.
99 Na odôvodnenie neexistencie týchto skutočností SRB v podstate tvrdí, že skutočnosti týkajúce sa ostatných inštitúcií sú dôverné.
100 Všeobecný súd nespochybňuje dôvernú povahu údajov týkajúcich sa (približne) 3 500 ďalších inštitúcií, ale uvádza, že keďže výpočet príspevku žalobkyne je od týchto údajoch závislý, zdá sa byť vo svojej podstate nejasný.
101 Je pravda, že žalobkyňa môže preskúmať metódu výpočtu príspevku ex ante, tak ako je definovaná v právnej úprave a uvedená v texte napadnutého rozhodnutia. Môže prípadne spochybniť niektoré jej aspekty a ich uplatnenie voči nej, ako napríklad posúdenie jej údajov zo strany SRB na základe článku 5 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63.
102 Vzhľadom na to, že nad rámec takýchto cielených spochybnení bol príspevok žalobkyne vypočítaný vzájomne závislým spôsobom a na základe podkladov, ktoré nemohli byť sprístupnené, metóda výpočtu zasahuje do jej možnosti účinne napadnúť napadnuté rozhodnutie.
103 Tieto úvahy mimochodom potvrdzuje SRB vo svojej odpovedi na štvrtý a piaty žalobný dôvod. V týchto žalobných dôvodoch žalobkyňa spochybňuje presné prvky výpočtu jej príspevku, pričom sa odvoláva najmä na svoj údajne dobrý rizikový profil, ktorý vyplýva z ňou uskutočneného porovnania jej finančných údajov s údajmi iných inštitúcií. SRB odmieta toto porovnanie z dôvodu, že sa nerovná vyčerpávajúcej analýze vykonanej SRB v súlade s právnou úpravou. Všeobecný súd však môže v súvislosti s touto odpoveďou SRB len konštatovať, že žalobkyňa práve naopak nemá prístup k presným a vyčerpávajúcim údajom, ktoré by jej umožnili vykonať takúto analýzu.
104 Okrem toho v rozsahu, v akom SRB v rámci svojej odpovede na piaty žalobný dôvod trvá na skutočnosti, že hodnoty koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko uplatňované v prípade žalobkyne „zostávajú v rozpätiach stanovených článkom 9 ods. 3 delegovaného nariadenia [2015/63], teda od 0,8 do 1,5“, treba uviesť, že toto tvrdenie nereaguje na obavy žalobkyne. Jej obavy sa netýkajú otázky, či koeficient zostáva vo vyššie uvedených rozpätiach, čo poskytnuté odôvodnenie umožňuje konštatovať, ale či tento koeficient neobsahuje chybu v rámci týchto rozpätí, berúc do úvahy, že podľa toho, čo je uvedené v dokumente nazvanom „Podrobnosti výpočtu“, rozpätie stanovené v citovanom ustanovení predstavuje, pokiaľ ide o výšku príspevku žalobkyne, rozdiel [dôverné](1).
105 Pokiaľ ide o tabuľku, ktorú SRB uverejnila na svojej internetovej stránke a ktorú uviedla aj vo svojej odpovedi na piaty žalobný dôvod, táto tabuľka v tejto súvislosti nič neprináša. Uvádza počet inštitúcií, na ktoré boli uplatnené hodnoty koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko v kontexte eurozóny v rozpätiach medzi 0,8 a 0,9, 0,9 a 1 atď. až do 1,4 a 1,5. Rovnako ako príloha napadnutého rozhodnutia, táto tabuľka poskytuje len čiastočnú informáciu o výpočte príspevku ex ante, pretože sa týka len koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko v európskom kontexte. Táto tabuľka – uverejnená navyše po podaní prejednávanej žaloby – neumožňuje overiť správnosť výpočtu uvedeného koeficientu v prípade žalobkyne, a teda ani jej prínos.
106 Okrem toho SRB nespochybňuje, že inštitúcia, akou je žalobkyňa, nemôže presne vedieť, prečo sa jej príspevok zvyšuje, znižuje alebo ostáva z jedného roka na druhý rovnaký, pretože tieto zmeny alebo táto stagnácia vyplývajú z relatívnej pozície, ktorej podmienky a priori nepozná. Inštitúcii tak môže byť zvýšený príspevok, zatiaľ čo jej vlastný rizikový profil sa znížil a vice versa, bez toho, aby mala k dispozícii dôkazy, pokiaľ ide o dôverné údaje.
107 Z článku 296 ZFEÚ pritom vyplýva, že právne akty musia byť odôvodnené, a judikatúra pripomína, že povinnosť odôvodnenia sa uplatňuje na všetky akty, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť (rozsudok z 1. októbra 2009, Komisia/Rada, C‑370/07, EU:C:2009:590, bod 42).
108 Okrem toho z judikatúry vyplýva, že nedostatok odôvodnenia nemožno odôvodniť povinnosťou dodržiavať služobné tajomstvo. Povinnosť dodržiavať obchodné tajomstvo nemožno vykladať tak extenzívne, že zbavuje požiadavku odôvodnenia svojej podstaty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, C‑131/15 P, EU:C:2016:989, bod 48 a citovanú judikatúru).
109 V prejednávanej veci odôvodnenie poskytnuté žalobkyni neumožňuje overiť výšku jej príspevku, ktorý však predstavuje podstatný prvok napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka. Toto odôvodnenie spôsobuje, že žalobkyňa nemôže vedieť, či bola táto suma vypočítaná správne alebo či ju má napadnúť na Všeobecnom súde, avšak bez toho, aby mohla – ako jej prináleží v rámci žaloby – v súvislosti s uvedenou sumou označiť sporné časti napadnutého rozhodnutia, uviesť v tomto ohľade svoje výhrady a predložiť dôkazy, ktoré môžu predstavovať vážne indície preukazujúce dôvodnosť jej výhrad (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, C‑389/10 P, EU:C:2011:816, bod 132).
110 Z toho vyplýva, že SRB porušila povinnosť odôvodnenia.
111 Tento záver nespochybňujú ani ďalšie tvrdenia uvedené SRB.
112 Pokiaľ ide o odkaz na účasť žalobkyne na rozhodovacom procese, treba uviesť, že táto účasť sa obmedzuje na poskytovanie informácií zo strany inštitúcie SRB v súlade s článkom 14 delegovaného nariadenia 2015/63 a podľa formátov a schém určených SRB podľa článku 6 vykonávacieho nariadenia 2015/81. Inštitúcii neposkytuje žiadny prostriedok na overenie správnosti jej príspevku.
113 To isté platí z dôvodov uvedených v bodoch 101 a 102 vyššie, pokiaľ ide o odkaz SRB na skutočnosť, že metóda výpočtu je uvedená v uplatniteľnej právnej úprave.
114 Pokiaľ ide o tvrdenie SRB založené na judikatúre týkajúcej sa rozhodnutí, ktoré sú v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a môžu byť odôvodnené stručne, treba uviesť nasledujúce skutočnosti.
115 Táto judikatúra je irelevantná, keďže sa netýka otázky utajenia údajov z dôvodu ich dôverného charakteru, o ktorú ide v prejednávanej veci.
116 Okrem toho, keďže zo spisu vyplýva, že SRB používa informačné technológie (súbory XLSX, e ‑maily) na účely výpočtu príspevkov ex ante a prijatia rozhodnutí o týchto príspevkoch, čo umožňuje jednoduché a rýchle formátovanie a šírenie veľkého počtu informácií, nemožno tvrdiť, že v prejednávanej veci by sa mohli uplatniť vecné, technické alebo časové hľadiská, ktoré sú niekedy uvádzané na odôvodnenie stručného odôvodnenia.
117 Napokon v prejednávanej veci nemožno v žiadnom prípade hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi. Ako poznamenáva žalobkyňa, SRB určila príspevky ex ante do SRF v roku 2017 len druhýkrát. Navyše rozhodnutie SRB, ktorým sa stanovujú poplatky ex ante do SRF na rok 2016, bolo zrušené (rozsudky z 28. novembra 2019, Banco Cooperativo Español/SRB, T‑323/16, EU:T:2019:822; z 28. novembra 2019, Hypo Vorarlberg Bank/SRB, T‑377/16, T‑645/16 a T‑809/16, EU:T:2019:823, a z 28. novembra 2019, Portigon/SRB, T‑365/16, EU:T:2019:824).
118 Pokiaľ ide o tvrdenie založené na judikatúre týkajúcej sa odôvodnenia v oblasti práva hospodárskej súťaže, je pravda, že z ustálenej judikatúry v tejto oblasti vyplýva, že požiadavky odôvodnenia neukladajú Komisii povinnosť uviesť vo svojom rozhodnutí číselné údaje týkajúce sa spôsobu výpočtu výšky pokút (pozri rozsudok z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, T‑214/06, EU:T:2012:275, bod 100 a citovanú judikatúru).
119 Treba však zdôrazniť, že z tejto judikatúry vyplýva, že pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej súťaže Komisie, ktorá musí mať určitú mieru voľnej úvahy pri stanovovaní ich výšky, aby mohla usmerňovať správanie podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže. Komisia sa tak nemôže zbaviť svojej voľnej úvahy výlučným a mechanickým použitím aritmetických vzorcov. Ak by Komisia bola povinná uviesť vo svojom rozhodnutí číselné údaje týkajúce sa spôsobu výpočtu výšky pokút, narušilo by to ich odstrašujúci účinok (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, C‑182/99 P, EU:C:2003:526, bod 75; z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T‑53/03, EU:T:2008:254, body 335 a 336, a z 28. novembra 2019, Hypo Vorarlberg Bank/SRB, T‑377/16, T‑645/16 a T‑809/16, EU:T:2019:823, bod 198 a citovanú judikatúru).
120 Takéto úvahy však nemožno uplatniť na prejednávanú vec.
121 Na jednej strane prejednávaná vec nepatrí do rámca právnej úpravy zahŕňajúcej existenciu voľnej úvahy na účely usmerňovania správania podnikov, ale do rámca objektívneho výpočtu, ktorý v zásade neponecháva autorovi uvedeného výpočtu nijakú mieru voľnej úvahy.
122 Na druhej strane prejednávaná vec nie je súčasťou sankčného procesu, ktorý by odôvodňoval zachovanie odstrašujúceho účinku, ale spadá pod proces porovnateľný s procesom zdanenia. V tomto kontexte neexistuje nijaký dôvod na to, aby bol dlžník zbavený možnosti overiť presnosť svojho príspevku. V tejto súvislosti a v rozpore s tým, čo tvrdí SRB, žalobkyňa sa správne odvoláva na rozsudok z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad (9/56, EU:C:1958:7, s. 30 a 31), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že právne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto veci, ktorým sa rozhodlo o zdanení ex offo, vyžadovalo presné a podrobné vyúčtovanie prvkov pohľadávky, ktorej tvorilo exekučný titul, že len takéto vyúčtovanie umožňovalo súdne preskúmanie a že vzhľadom na neexistenciu takýchto prvkov toto rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené (pozri tiež rozsudok zo 16. decembra 1963, Macchiorlati Dalmas/Vysoký úrad, 1/63, EU:C:1963:58, s. 636).
123 Pokiaľ ide o odkaz SRB na uznesenie z 22. februára 2005, Hynix Semiconductor/Rada (T‑383/03, EU:T:2005:57, bod 35), tento odkaz je v prejednávanej veci zjavne irelevantný. Toto uznesenie sa totiž netýkalo povinnosti odôvodniť akt, ale len povinnosti účastníka konania, ktorý predložil žiadosť o dôverné zaobchádzanie v konaní pred Všeobecným súdom, odôvodniť svoju žiadosť.
124 Pokiaľ ide o odkazy SRB na veci týkajúce sa verejného obstarávania a štátnej pomoci, Všeobecný súd v predmetných veciach konštatoval, že utajenie ekonomických údajov v znení sporného rozhodnutia, ktoré nie je dôverné, nebránilo žalobcom v pochopení odôvodnenia Komisie, ani ich nezbavilo možnosti napadnúť toto rozhodnutie na Všeobecnom súde, ani tomuto súdu nebránilo vo výkone súdneho preskúmania v rámci predmetného konania (rozsudok z 8. januára 2015, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, T‑58/13, neuverejnený, EU:T:2015:1, body 73 až 77), a že žalobcovia mali dostatočné poznatky o výhodách ponúk ostatných vybraných uchádzačov (rozsudok z 8. júla 2015, European Dynamics Luxembourg a i./Komisia, T‑536/11, EU:T:2015:476, bod 47 a bod 50 na konci).
125 V prejednávanej veci naopak, ako už bolo uvedené v bodoch 93 až 106 a 109 vyššie, odôvodnenie poskytnuté žalobkyni, aj keď sa zohľadní dokument nazvaný „Podrobnosti výpočtu“ (pozri bod 10 vyššie), jej neumožňuje overiť, či je výška jej príspevku v súlade s uplatniteľnou právnou úpravou, a teda rozhodnúť s plnou znalosťou veci, či je potrebné obrátiť sa na príslušný súd a za akých podmienok.
126 Pokiaľ ide o odkaz SRB na judikatúru patriacu do oblasti boja proti terorizmu, ktorá pripúšťa, že naliehavé dôvody týkajúce sa bezpečnosti Únie alebo jej členských štátov alebo udržiavania ich medzinárodných vzťahov môžu brániť oznámeniu určitých prvkov odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T‑390/08, EU:T:2009:401, bod 81), stačí uviesť, že oblasť bankovej únie sa vôbec netýka tematiky, ktorú by bolo možné prirovnať k boju proti terorizmu.
127 Napokon a na rozdiel od toho, čo tvrdí SRB, treba konštatovať, že možnosť Všeobecného súdu požiadať ju o poskytnutie informácií na účely preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia nemôže v prejednávanej veci zmeniť konštatovanie porušenia povinnosti odôvodnenia, ba ani zaručiť dodržanie práva žalobkyne na účinnú súdnu ochranu.
128 Napadnuté rozhodnutie totiž malo byť dostatočne odôvodnené ku dňu jeho prijatia a v každom prípade pred podaním žaloby o neplatnosť. Nedostatok odôvodnenia nemožno napraviť po podaní žaloby na Všeobecný súd, najmä v nadväznosti na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania alebo nariadenie dôkazných prostriedkov, ktoré tento súd prijal.
129 Pokiaľ ide o námietku nezákonnosti vznesenú žalobkyňou, treba odmietnuť tvrdenie, ktoré Komisia uviedla na pojednávaní, podľa ktorého žalobkyňa nemôže spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže metóda výpočtu jej príspevku založená na vzájomnej závislosti príspevkov a použití dôverných údajov nevyplýva z delegovaného nariadenia 2015/63, ale skôr z nariadenia č. 806/2014 a smernice 2014/59, proti ktorým nevzniesla námietku nezákonnosti. Ako totiž vyplýva z úvah uvedených nižšie, skutočnosť, že výpočet príspevku žalobkyne ex ante je nejasný, a teda žalobkyňa nie je schopná overiť jeho presnosť, vyplýva prinajmenšom čiastočne z metódy výpočtu definovanej samotnou Komisiou v delegovanom nariadení 2015/63, teda bez toho, aby jej to bolo uložené nariadením č. 806/2014 alebo smernicou 2014/59.
130 Podľa článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 a článku 103 ods. 2 smernice 2014/59 sa príspevok inštitúcie ex ante vypočíta v podstate v dvoch etapách.
131 Najprv sa vypočítava „paušálny príspevok“ (v skutočnosti pre najvýznamnejšie inštitúcie, medzi ktoré patrí aj žalobkyňa, „základný ročný príspevok“ v zmysle delegovaného nariadenia 2015/63, pozri jeho odôvodnenie 5), ktorý je úmerný výške pasív inštitúcie, bez vlastných zdrojov a krytých vkladov, vo vzťahu k celkovým pasívam bez vlastných zdrojov a krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území zúčastnených členských štátov.
132 „Základný ročný príspevok“ sa následne upraví v závislosti od rizikového profilu inštitúcie.
133 Kritériá tejto úpravy sú stanovené v delegovanom nariadení 2015/63 prijatom Komisiou na základe článku 103 ods. 2 druhého pododseku a článku 103 ods. 7 smernice 2014/59, ktorý sa uplatňuje v kontexte nariadenia č. 806/2014 na základe jeho článku 70 ods. 6.
134 Z článku 103 ods. 7 smernice 2014/59, ktorý je právnym základom delegovaného nariadenia 2015/63, však nevyplýva, že na úpravu v závislosti od rizikového profilu by sa nevyhnutne mal použiť vzájomne závislý spôsob výpočtu založený na dôverných údajoch tretích subjektov.
135 Skutočnosti, ktoré sa majú zohľadniť pri úprave v závislosti od rizikového profilu, ktorých zoznam stanovuje článok 103 ods. 7, sa totiž všetky vzťahujú výlučne na dotknutú inštitúciu, a to po prvé na riziko, ktorému je inštitúcia vystavená, vrátane významu jej obchodných činností, jej podsúvahových záväzkov a miery zadlženia, po druhé na stabilitu a rôznorodosť zdrojov financovania spoločnosti a nezaťažených vysoko likvidných aktív, po tretie na finančnú situáciu inštitúcie, po štvrté na pravdepodobnosť, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie, po piate na rozsah, v ktorom inštitúcia predtým využívala mimoriadnu verejnú finančnú podporu, po šieste na komplexnosť štruktúry inštitúcie a riešiteľnosť jej krízovej situácie, po siedme na význam inštitúcie pre stabilitu finančného systému alebo hospodárstva jedného či viacerých členských štátov alebo Únie a po ôsme na skutočnosť, že inštitúcia je súčasťou systému inštitucionálneho zabezpečenia.
136 Pokiaľ ide o tvrdenie, že vzájomná závislosť a použitie dôverných údajov iných inštitúcií vyplývajú z článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014, ktorý stanovuje prostredníctvom cieľovej úrovne úroveň financovania FRU, ktorá sa má dosiahnuť do skončenia úvodného obdobia, a z článku 70 ods. 2 toho istého nariadenia, ktorý stanovuje, že kumulácia príspevkov nesmie prekročiť 12,5 % uvedenej cieľovej úrovne, treba konštatovať, že tieto dve ustanovenia neukladajú prostredníctvom nimi stanovených prahových hodnôt netransparentný systém úpravy v závislosti od rizikového profilu pre dotknuté inštitúcie, a medzi nimi žalobkyňu.
137 Po prvé článok 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 nedefinuje cieľovú úroveň ako presnú maximálnu hranicu financovania, ktorú by bolo potrebné splniť presne na eurocent, ale len ako minimálnu hranicu („aspoň 1 %“).
138 Po druhé táto cieľová úroveň je definovaná odkazom na sumu krytých vkladov všetkých dotknutých úverových inštitúcií na konci tzv. úvodného obdobia, teda na sumu, ktorá bude môcť byť vyčíslená až na konci roka 2023.
139 Po tretie, hoci článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 vyžaduje, aby príspevky ex ante vybraté za dotknutý rok neprekračovali 12,5 % uvedenej cieľovej úrovne, nevedie to k absolútnej potrebe stanoviť pre každý rok presnú sumu, ktorá by mala byť následne rozdelená v rámci výpočtu príspevkov ex ante medzi všetky dotknuté inštitúcie. Okrem skutočnosti, že samotná miera 12,5 % sa vzťahuje na cieľovú úroveň definovanú ako minimum a s odkazom na sumu, ktorá môže byť vyčíslená až na konci roka 2023, toto ustanovenie nezakazuje kumuláciu príspevkov ex ante, ktorá by v predmetnom roku prípadne predstavovala menej ako 12,5 % uvedenej cieľovej úrovne.
140 Z toho vyplýva, že keďže na jednej strane smernica 2014/59 a nariadenie č. 806/2014 neukladajú Komisii, aby delegovaným nariadením 2015/63 prijala netransparentnú metódu úpravy v závislosti od rizikového profilu pre žalobkyňu, a na druhej strane Komisia pripustila, že z hospodárskeho hľadiska je možné posúdiť rizikový profil inštitúcie len na základe jej vlastných údajov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2019, Portigon/SRB, T‑365/16, EU:T:2019:824, bod 156), okolnosť, že žalobkyňa obmedzila svoju námietku nezákonnosti len na delegované nariadenie 2015/63, nijako nebráni tomu, aby Všeobecný súd konštatoval protiprávnosť metódy výpočtu príspevkov ex ante vzhľadom na požiadavky článku 296 ZFEÚ, prinajmenšom pokiaľ ide o časť tejto metódy týkajúcu sa úpravy v závislosti od rizikového profilu určenej v tomto delegovanom nariadení.
141 Treba teda dospieť k záveru, že príčinou porušenia povinnosti odôvodnenia konštatovaného v prejednávanej veci v bode 110 vyššie je, pokiaľ ide o časť výpočtu príspevku ex ante týkajúcu sa úpravy v závislosti od rizikového profilu, nezákonnosť článkov 4 až 7 a 9 a prílohy I delegovaného nariadenia 2015/63, ktorá bola uplatnená formou námietky nezákonnosti.
142 Navyše a v každom prípade vzhľadom na to, že požiadavka dostatočne presného odôvodnenia aktov zakotvená v článku 296 ZFEÚ predstavuje jednu zo základných zásad práva Únie, ktorej dodržiavanie má zabezpečiť súd, v prípade potreby aj vznesením žalobného dôvodu založeného na porušení tejto povinnosti ex offo (pozri body 36 a 37 vyššie) a že v rozpore s touto povinnosťou žalobkyňa nedisponuje dostatočnými údajmi na overenie správnosti svojho príspevku, SRB nemôže napraviť takéto porušenie odvolaním sa na právnu úpravu sekundárneho práva.
143 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba dospieť záveru, že po tom, čo sa vyhovelo žalobnému dôvodu založenému na porušení požiadavky osvedčenia, napadnuté rozhodnutie musí byť tiež zrušené na základe porušenia povinnosti odôvodnenia a práva na účinnú súdnu ochranu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody uvedené žalobkyňou.
O časovom obmedzení účinkov rozsudku
144 SRB v podstate navrhla, že ak Všeobecný súd zruší napadnuté rozhodnutie, bolo by vhodné odložiť účinky zrušenia o šesť mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
145 Žalobkyňa sa k tejto otázke nevyjadrila.
146 Rozsudky, ktorými Všeobecný súd zruší rozhodnutie prijaté inštitúciou alebo orgánom Únie, majú v zásade okamžitý účinok v tom zmysle, že zrušený právny akt je retroaktívne odstránený z právneho poriadku a je považovaný za nikdy neexistujúci. Nič to však nemení na tom, že na základe článku 264 druhého odseku ZFEÚ môže Všeobecný súd dočasne zachovať účinky zrušeného rozhodnutia (pozri rozsudok z 2. apríla 2014, Ben Ali/Rada, T‑133/12, neuverejnený, EU:T:2014:176, bod 83 a citovanú judikatúru).
147 V prejednávanej veci z vyššie uvedeného vyplýva, že SRB nemôže nahradiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby znovu porušila povinnosť odôvodnenia a právo žalobkyne na účinnú súdnu ochranu, ak nedôjde k zmene právneho rámca a najmä delegovaného nariadenia 2015/63.
148 Za týchto podmienok treba v súlade s návrhmi SRB zachovať účinky napadnutého rozhodnutia počas šiestich mesiacov odo dňa, keď sa tento rozsudok stane konečným.
O trovách
149 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže SRB nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je potrebné zaviazať ju na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
150 Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) z jej výkonného zasadnutia z 11. apríla 2017 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2017 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRB/ES/SRF/2017/05) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka úverovej inštitúcie Landesbank Baden‑Württemberg.
2. Účinky rozhodnutia SRB/ES/SRF/2017/05 sú zachované v rozsahu, v akom sa týkajú úverovej inštitúcie Landesbank Baden‑Württemberg počas šiestich mesiacov odo dňa, keď sa tento rozsudok stane konečným.
3. SRB znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úverovej inštitúcii Landesbank Baden‑Württemberg.
4. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 23. septembra 2020.
Podpisy