Language of document :

Oznámenie v Úradnom vestníku

 

Žaloba podaná dňa 7. januára 2005: TV Danmark A/S a Kanal 5 Denmark Ltd. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-12/05)

(Jazyk konania: angličtina)

TV Danmark A/S, so sídlom v Skovlunde (Dánsko) a Kanal 5 Denmark Ltd., so sídlom v Hounslow (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: D. Vandermeersch, T. Müller-Ibold, K. Nordlander a H. Peytz, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podali 7. januára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

zrušil rozhodnutie Európskej Komisie zo 6. októbra 2004 vo veci štátnej pomoci N 313/2004 - Dánsko, rekapitalizácia TV2/Danmark A/S,

zaviazal Komisiu nahradiť žalobcom odmenu za právne zastupovanie, trovy konania a iné výdavky, ktoré im vznikli v súvislosti s touto žalobou.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnuté rozhodnutie sa týka vloženia kapitálu a transformácie štátom poskytnutej pôžičky do vlastného imania uskutočnených dánskou vládou v prospech TV2/Danmark A/S, ktoré považovala za nevyhnutné pre vyhnutie sa úpadku TV2 v dôsledku vrátenia sumy protizákonnej štátnej pomoci, ktoré Komisia nariadila v rozhodnutí z 19. mája 20041 o stanovení nadmernej úhrady vlády za náklady TV2 verejnoprávneho charakteru. Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že vládou uskutočnená rekapitalizácia TV2 môže predstavovať štátnu pomoc, ale aj v takom prípade je táto pomoc zlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 86 ods. 2 ES.

Žalobcovia tvrdia, že Komisia prijatím tohto rozhodnutia porušila články 86 ods. 2, 87 ods. 1, 88 ods. 2 a 253 ES, Protokol pripojený k Zmluve o ES o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES2 a oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie3.

Na podporu svojej žaloby žalobcovia tvrdia, že Komisia porušila články 87 ods. 1, 88 ods. 3 a 86 ods. 2 ES, keď potom, čo zistila, že vzhľadom na neistotu sprevádzajúcu plánovanú privatizáciu TV2 nie je možné sa dovolávať zásady súkromného investora uplatnenej na dlhodobú investíciu, nestanovila a nevyčíslila štátnu pomoc.

Po druhé, žalobcovia tvrdia, že Komisia porušila článok 86 ods. 2 ES, Protokol a oznámenie o verejnoprávnom vysielaní, keď prijala za východisko definíciu služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorá je príliš široká, príliš nepresne sformulovaná a ktorá predstavuje narušenie hospodárskej súťaže a dopad na obchod v rozpore s článkom 86 ods. 2 ES. Žalobcovia takisto namietajú, že Komisia nestanovila, že dodržiavanie rozhodnutia o vrátení bez následnej rekapitalizácie bude TV2 brániť vo výkone jej verejnoprávnych úloh.

Podľa žalobcov, Komisia okrem toho nestanovila, že rozvoj obchodu nebude ovplyvnený rekapitalizáciou v rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmom Spoločenstva.

Po tretie, žalobcovia tvrdia, že Komisia porušila článok 86 ods. 2 ES, Protokol a oznámenie o verejnoprávnom vysielaní, keď nestanovila čisté náklady TV2 verejnoprávneho charakteru, ktoré môžu byť hradené štátom a dopustila sa zjavného omylu v posúdení, keď uplatnila test primeranosti.

Po štvrté, žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie porušuje články 87 a 88 ES a právo na rovnaké zaobchádzanie, keďže v rozpore so stratégiou Komisie vo vzťahu k vráteniu štátnej pomoci zachováva protiprávnu výhodu protizákonnej pomoci a z toho vyplývajúce narušenie hospodárskej súťaže.

Po piate, žalobcovia tvrdia, že Komisia porušila článok 88 ods. 2 ES a článok 4 ods. 4 procesného nariadenia, keď sa rozhodla nezačať konanie vo veci formálneho zisťovania, ktoré poskytuje zainteresovaným tretím stranám príležitosť na vyjadrenie.

Napokon, žalobcovia tvrdia, že Komisia porušila článok 253 ES, keď riadne neuviedla svoje dôvody na prijatie napadnutého rozhodnutia.

____________

1 - Rozhodnutie Komisie z 19. mája 2004 vo veci C 2/2003 - štátne financovanie TV2/Denmark

2 - Ú. v. ES L 83, s. 1

3 - Ú. v. ES 2001 C 320, s. 5