ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

zo 17. februára 2016

Vec F‑58/14

DE

proti

Európskej agentúre pre lieky (EMA)

„Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Článok 8 prvý odsek PZOZ – Podstatná zmena povahy úloh plnených zamestnancom – Prerušenie služobného postupu – Zmena kvalifikácie zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú – Vylúčenie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou DE v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutia výkonného riaditeľa Európskej agentúry pre lieky (EMA), ako orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy z 12. septembra 2013, neobnoviť jeho zmluvu dočasného zamestnanca, a náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktoré údajne utrpel

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. DE znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska agentúra pre lieky.

Abstrakt

1.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Dočasní zamestnanci spadajúci do pôsobnosti článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – Obnovenie po prvom predĺžení zmluvy o určitú dobu – Zmena kvalifikácie na zmluvu na dobu neurčitú – Pojem obnovenia – Pokračovanie pracovnoprávneho vzťahu sprevádzané alebo nesprevádzané služobným postupom

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. a) a článok 8 prvý odsek]

2.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie – Obnovenie zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice – Zjavne nesprávne posúdenie – Pojem

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. a) a článok 8 prvý odsek]

1.      Výraz „každé ďalšie obnovenie“ obsiahnutý v článku 8 prvom odseku tretej vete podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov treba vykladať tak, že sa týka každého postupu, v dôsledku ktorého dočasný zamestnanec v zmysle článku 2 písm. a) týchto podmienok po skončení svojho zamestnania na dobu určitú zotrváva v tomto postavení vo svojom pracovnoprávnom vzťahu so svojim zamestnávateľom, aj keď toto obnovenie sprevádza postup v platovej triede alebo zmena plnených úloh. Neplatí to iba vtedy, ak nová zmluva znamená prerušenie služobného postupu, ktoré sa prejavuje napríklad podstatnou zmenou povahy úloh plnených dotknutým zamestnancom.

(pozri bod 43)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok zo 16. septembra 2015, EMA/Drakeford, T‑231/14 P, EU:T:2015:639, body 40 a 41

2.      Hoci článok 8 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov stanovuje možnosť obnoviť zmluvu dočasného zamestnanca, nejde o právo dotknutej osoby, ale len o možnosť ponechanú na posúdenie príslušného orgánu. Inštitúcie Únie totiž disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri organizácii svojich služieb podľa úloh, ktoré sú im zverené, a pri prideľovaní zamestnancov, ktorí sú im k dispozícii, s ohľadom na tieto úlohy, ale pod podmienkou, že toto prideľovanie sa uskutočňuje v záujme služby.

Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú inštitúcie v oblasti obnovenia zmluvy, sa Súd pre verejnú službu, na ktorý je podaná žaloba o neplatnosť proti aktu prijatému pri výkone tejto úvahy, musí obmedziť na otázku , či administratíva vzhľadom na spôsoby, ktorými mohla dospieť k svojmu posúdeniu, zostala v medziach, ku ktorým nemožno mať výhrady, a nevykonala svoju právomoc zjavne nesprávne.

Pochybenie možno teda kvalifikovať ako zjavné iba v prípade, ak je ľahko spozorovateľné a môže byť so samozrejmosťou odhalené z hľadiska kritérií, ktorým normotvorca zamýšľal podriadiť výkon voľnej úvahy administratívou. Preukázanie, že sa administratíva dopustila pri posúdení skutkového stavu zjavného pochybenia, ktoré by mohlo odôvodniť zrušenie následne prijatého rozhodnutia, teda predpokladá, že dôkazné prostriedky, ktoré musí predložiť žalobca, sú dostatočné na to, aby sa posúdenie zohľadnené administratívou javili nepravdepodobné. Inými slovami, žalobný dôvod založený na zjavnom pochybení treba zamietnuť, ak napriek dôkazným prostriedkom predloženým žalobcom možno napádané posúdenie stále pripustiť ako dôvodné a koherentné.

(pozri body 62 – 64)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok z 10. októbra 2014, EMA/BU, T‑444/13 P, EU:T:2014:865, bod 28

Súd pre verejnú službu: rozsudky z 27. novembra 2008, Klug/EMEA, F‑35/07, EU:F:2008:150, body 65 a 66; z 10. septembra 2014, Tzikas/AFE, F‑120/13, EU:F:2014:197, bod 91, a z 8. októbra 2015, FT/ESMA, F‑39/14, EU:F:2015:117, body 73 a 74, a tam citovaná judikatúra