ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 12. júla 2012
Vec T‑308/10 P
Európska komisia
proti
Fotios Nanopoulos
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Povinnosť poskytnúť pomoc – Článok 24 služobného poriadku – Mimozmluvná zodpovednosť – Články 90 a 91 služobného poriadku – Podanie žiadosti o náhradu škody v primeranej lehote – Lehota na odpoveď – Začatie disciplinárneho konania – Kritérium vyžadujúce ‚dostatočne závažné porušenie‘ – Úniky informácií osobného charakteru do tlače – Neprideľovanie úradníkovi úloh zodpovedajúcich jeho platovej triede – Výška náhrady škody“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 11. mája 2010, Nanopoulos/Komisia (F‑30/08) smerujúce jednak k zrušeniu tohto rozsudku a jednak pokiaľ nie je potrebné zrušiť tento rozsudok, ku stanoveniu presnej sumy náhrady škody
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Fotiosa Nanopoulosa v tomto konaní.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Autonómia vo vzťahu k žalobe o neplatnosť – Hranice – Návrh na náhradu škody s cieľom obísť neprípustnosť žaloby o neplatnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Omeškanie pri prijatí rozhodnutia týkajúceho sa povinnosti administratívy poskytnúť pomoc – Vylúčenie
(Služobný poriadok úradníkov, články 24, 90 a 91)
3. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Rozsah – Omeškanie pri prijatí rozhodnutia – Nesprávny služobný postup, ktorý môže založiť zodpovednosť administratívy
(Služobný poriadok úradníkov, články 24, 90 a 91)
4. Úradníci – Žaloba – Lehoty – Žiadosť o náhradu škody adresovaná inštitúcii – Dodržanie primeranej lehoty – Kritériá posúdenia
(Štatút Súdneho dvora, článok 46; služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1)
5. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Prípravný akt – Začatie disciplinárneho konania – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
6. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Žiadosť o náhradu škody vyplývajúcej z rozhodnutia o začatí disciplinárneho konania – Prípustnosť podmienená dodržaním konania pred podaním žaloby
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
7. Právo Európskej únie – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny a právo na obhajobu – Rozsah
(Článok 6 ods. 2 EÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 48 ods. 1)
8. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Začatie disciplinárneho konania – Porušenie zásady prezumpcie neviny – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 86 ods. 2)
9. Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Použitie implicitného odôvodnenia Súdom pre verejnú službu – Prípustnosť – Podmienky
(Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 36 a príloha I, článok 7 ods. 1)
10. Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Náhrada škody spôsobenej úradníkovi alebo zamestnancovi – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Rozsah
(Články 235 ES, 236 ES a článok 288 druhý odsek ES; služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
11. Úradníci – Plnenie pracovných povinností – Profesionálna česť – Vážne obvinenia – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, články 24 a 90)
12. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Možnosť úradníka konať proti škodcovi pred vnútroštátnym súdom predtým, ako dostane odpoveď od administratívy na jeho žiadosť o pomoc – Nevyhnutnosť, aby úradník spolu s administratívou vymedziť dôsledky povinnosti mlčanlivosti na jeho žalobu
(Služobný poriadok úradníkov, články 17, 24 a 91)
13. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Začatie disciplinárneho konania – Voľná úvaha menovacieho orgánu – Súdne preskúmanie – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, hlava VI)
14. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Povinnosť vykonať vyšetrovanie pred začatím disciplinárneho konania – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX)
15. Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Kritériá stanovené Súdom pre verejnú službu na určenie výšky náhrady škody – Preskúmanie Všeobecným súdom
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 61 a 62)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 28. júna 1996, Y/Súdny dvor, T‑500/93, Zb. VS s. I‑A‑335, II‑977, bod 64; 28. mája 1997, Burban/Parlament, T‑59/96, Zb. VS s. I‑A‑109, II‑331, bod 26 a tam citovaná judikatúra; 17. decembra 2003, McAuley/Rada, T‑324/02, Zb. VS s. I‑A‑337, II‑1657, bod 91
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 63)
3. Oneskorené prijatie výslovného rozhodnutia nie je ako také aktom, ktorý možno zrušiť, ale konaním administratívy, ktoré v závislosti od okolností každého prípadu môže spôsobiť nemajetkovú ujmu dotknutej osobe a založiť zodpovednosť inštitúcie. Dátum prijatia rozhodnutia nie je vôbec podradným prvkom a môže mať určujúci význam pre úradníka, ktorý žiada o pomoc.
V dôsledku toho, aj keď existuje výslovné rozhodnutie prijaté ako odpoveď na žiadosť o pomoc podanú na základe článku 24 služobného poriadku a toto rozhodnutie nebolo napadnuté v lehote stanovenej článkami 90 a 91 služobného poriadku, návrh na náhradu škody sa môže podať, pokiaľ je založený bez ohľadu na prijaté rozhodnutie na údajne chybnom konaní administratívy pozostávajúce v omeškaní pri prijatí uvedeného rozhodnutia.
(pozri body 67 a 68)
4. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 75 až 77)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia, T‑144/02, Zb. s. II‑3381, body 65 a 66; 5. októbra 2004, Sanders a i./Komisia, T‑45/01, Zb. s. II‑3315, bod 59; Všeobecný súd: 14. decembra 2011, Allen a i./Komisia, T‑433/10 P, bod 26
5. Rozhodnutie menovacieho orgánu o začatí disciplinárneho konania je iba prípravnou procesnou etapou. Neprejudikuje konečné stanovisko administratívy a nemožno ho preto považovať za akt spôsobujúci ujmu v zmysle článku 91 služobného poriadku. V dôsledku toho ho možno napadnúť iba incidenčne v rámci žaloby smerujúcej proti konečnému disciplinárnemu rozhodnutiu, ktoré spôsobuje ujmu úradníkovi.
(pozri bod 85)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 8. júla 2008, Franchet a Byk/Komisia, T‑48/05, Zb. s. II‑1585, bod 340
6. Aj keď rozhodnutie o začatí disciplinárneho konania nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť, môže však zakladať mimozmluvnú zodpovednosť inštitúcie, pokiaľ je vydané rozhodnutie o ukončení disciplinárneho konania.
Pokiaľ bolo disciplinárne konanie teda začaté nesprávne, môže to mať za následok vznik ujmy úradníkovi, ktorého sa konanie týka, takže pokiaľ je uvedené konanie zastavené, môže mať tento úradník záujem na uplatnení prípadnej protiprávnosti rozhodnutia o začatí tohto konania v rámci žaloby o náhradu škody.
Dotknutý úradník na to, aby dosiahol náhradu ujmy vyplývajúcej z rozhodnutia o začatí disciplinárneho konania, musí najprv dodržať dvojfázové konanie pred podaním žaloby upravené v ustanoveniach článkov 90 a 91 služobného poriadku.
(pozri body 86 a 96)
7. Zásada prezumpcie neviny predstavuje základné právo uvedené v článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v článku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, priznáva jednotlivcom práva, ktorých dodržiavanie zaručuje súd Únie.
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa uvedený článok 6 ods. 2 vzťahuje na celé trestné konanie, nezávisle od výsledku trestného stíhania, a nie iba na preskúmanie dôvodnosti obvinenia. Toto ustanovenie každému zaručuje, že nebude označený za páchateľa trestného činu, ani že sa s ním nebude zaobchádzať ako s páchateľom trestného činu, dokiaľ súd jeho vinu nepreukáže. Toto ustanovenie preto predovšetkým vyžaduje, aby členovia súdu pri výkone ich funkcie nepristupovali k obvinenému s presvedčením, že spáchal trestný čin. Prezumpcia neviny je porušená vyhláseniami alebo rozhodnutiami, ktoré vyjadrujú pocit, že osoba je vinná, ktoré podnecujú verejnosť k presvedčeniu o jej vine, alebo ktoré prejudikujú posúdenie skutkov príslušným súdom.
Hoci zásada prezumpcie neviny zakotvená v článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd patrí medzi prvky spravodlivého trestného procesu, ktorý vyžaduje článok 6 ods. 1 tohto dohovoru, nie je v trestnej oblasti obmedzená iba na procesnú záruku: jej význam je širší a požaduje, aby žiaden zástupca štátu neprehlásil, že osoba je vinná zo spáchania trestného činu, dokiaľ súd nedokáže jej vinu. Totiž porušenie prezumpcie neviny môže spôsobiť nielen sudca alebo súd, ale tiež iné verejné orgány.
(pozri body 90 až 92)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 4. októbra 2006, Tillack/Komisia, T‑193/04, Zb. s. II‑3995, bod 121; Franchet a Byk/Komisia, už citovaný, body 209 až 211
8. Začatie disciplinárneho konania samé osebe neporušuje zásadu prezumpcie neviny. Rozhodnutie o začatí disciplinárneho konania sa totiž považuje za dôverné a nezverejňuje sa. Rozhodnutie týkajúce sa konania, ktoré bolo napokon zastavené, samé osebe nepriznáva úradníkovi, ktorého sa toto konanie týka, záujem uplatňovať uvedené rozhodnutie v rámci žaloby na náhradu škody.
(pozri body 93 a 94)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 18. decembra 1997, Daffix/Komisia, T‑12/94, Zb. VS s. I‑A‑453, II‑1197, bod 76; 9. júla 2002, Zavvos/Komisia, T‑21/01, Zb. VS s. I‑A‑101, II‑483, bod 341; 13. marca 2003, Pessoa e Costa/Komisia, T‑166/02, Zb. VS s. I‑A‑89, II‑471, body 55 a 56
9. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 97)
Odkaz:
Súdny dvor: 20. mája 2010, Gogos/Komisia, C‑583/08 P, Zb. s. I‑4469, bod 30
10. Spory v oblasti verejnej služby podľa článku 236 ES a článkov 90 a 91 služobného poriadku vrátene tých, ktoré sa týkajú náhrady škody spôsobenej úradníkovi alebo zamestnancovi, podliehajú pravidlám, ktoré sú osobitné a špeciálne vo vzťahu k pravidlám vyplývajúcim zo všeobecných zásad, ktorými sa riadi mimozmluvná zodpovednosť Únie v rámci článku 235 ES a článku 288 druhého odseku ES. Najmä zo služobného poriadku totiž vyplýva, že na rozdiel od akéhokoľvek iného jednotlivca je úradník alebo zamestnanec Únie spojený s inštitúciou, pre ktorú pracuje, pracovnoprávnym pomerom, v rámci ktorého existuje rovnováha osobitných vzájomných práv a povinností, ktorá sa prejavuje v podobe povinnosti starostlivosti inštitúcie voči dotknutej osobe. Táto rovnováha má v zásade ochrániť vzťah dôvery, ktorý musí existovať medzi inštitúciou a jej úradníkmi, aby sa občanom zaručilo, že inštitúcie budú im zverené úlohy riadne plniť vo všeobecnom záujme. Z toho vyplýva, že keď Únia koná ako zamestnávateľ, podlieha sprísnenej zodpovednosti, ktorá sa prejavuje v povinnosti nahradiť škody spôsobené svojim zamestnancom akýmkoľvek protiprávnym konaním, ktorého sa dopustila ako zamestnávateľ.
(pozri bod 103)
Odkaz:
Všeobecný súd: 16. decembra 2010, Komisia/Petrilli, T‑143/09 P, bod 46 a tam citovaná judikatúra
11. Pokiaľ administratíva dostane žiadosť o poskytnutie pomoci, má širokú mieru voľnej úvahy pri výbere opatrenia a prostriedkov podľa článku 24 služobného poriadku . Ak však ide o vážne a nepodložené obvinenia týkajúce sa profesionálnej cti úradníka pri výkone jeho služby, je administratíva povinná odmietnuť tieto obvinenia a prijať všetky opatrenia na obnovenie poškodenej povesti dotknutej osoby. Administratíva musí predovšetkým zasiahnuť so všetkou potrebnou razantnosťou a reagovať s rýchlosťou a starostlivosťou, aké vyžadujú okolnosti prípadu.
V tejto súvislosti keďže jediným cieľom lehoty na odpoveď stanovenej v článku 90 služobného poriadku je zabrániť tomu, aby v prípade, že administratíva na žiadosť neodpovie, táto skutočnosť bola prekážkou opravným prostriedkom, avšak nie je lehotou na odpoveď, ktorá by v rámci žiadosti o pomoc podanej podľa článku 24 služobného poriadku mala byť považovaná za primeranú, náležitá starostlivosť a rýchle konanie administratívy sa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade podľa daných okolností.
V prípade, že žiadosť úradníka o pomoc je podaná po zverejnení článku v tlači, ktorý sa ho týka, však prípadné riziko preklúzie spojené s existenciou veľmi krátkych lehôt na využitie opravných prostriedkov pred niektorými vnútroštátnymi súdmi v oblasti tlačových deliktov nepredstavuje kritérium umožňujúce posúdiť, či administratíva odpovedala na túto žiadosť s požadovanou rýchlosťou a náležitou starostlivosťou. Vzhľadom na to, že administratíva má širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o voľbu opatrení, ktoré sa majú prijať, aby odpovedala na žiadosť podanú na základe článku 24 služobného poriadku, pomoc, napríklad vo forme tlačovej správy alebo práva na odpoveď od administratívy, ktorá zamestnáva úradníka priamo uvedeného v uverejnenom článku, je dostatočná.
(pozri body 111, 117, 120 a 121)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 17. marca 1998, Carraro/Komisia, T‑183/95, Zb. VS s. I‑A‑123, II‑329, body 31 a 33; 4. mája 2005, Schmit/Komisia, T‑144/03, Zb. VS s. I‑A‑101, II‑465, body 97 a 98
12. V čase čakania na odpoveď administratívy na žiadosť o pomoc podanú podľa článku 24 služobného poriadku, sa úradníkovi, pokiaľ chce podať žalobu v oblasti tlačových deliktov na vnútroštátny súd, v tom nebráni. Úradníkovi totiž prislúcha iniciatíva pri podaní žaloby v súlade s článkom 24 odsekom in fine služobného poriadku proti osobám, ktoré mu spôsobili škodu, ktorú údajne utrpel a na účely prípravy takej žaloby prerokovať s administratívou podmienky povinnosti mlčanlivosti, ktorú mu ukladá článok 17 služobného poriadku.
(pozri bod 122)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 26. októbra 1993, Caronna/Komisia, T‑59/92, Zb. s. II‑1129, bod 37; 6. novembra 1997, Ronchi/Komisia, T‑223/95, Zb. VS s. I‑A‑321, II‑879, bod 60
13. Cieľom rozhodnutia o začatí disciplinárneho konania proti úradníkovi je umožniť menovaciemu orgánu, aby preskúmal pravdivosť a závažnosť skutočností vytýkaných dotknutému úradníkovi a aby ho k tomu vypočul v súlade s článkom 87 služobného poriadku s cieľom vytvoriť si názor na jednej strane na to, či je vhodné rozhodnúť o zastavení disciplinárneho konania alebo uložiť úradníkovi disciplinárny postih, a na druhej strane na to, či je prípadne potrebné pred uložením tohto postihu postúpiť vec disciplinárnej komisii podľa postupu stanoveného v prílohe IX služobného poriadku.
Je pravda, že takéto rozhodnutie nevyhnutne predpokladá citlivé úvahy na strane inštitúcie so zreteľom na vážne a nezvratné dôsledky, ktoré z neho môžu vyplývať. Inštitúcia disponuje v tomto ohľade širokou mierou voľnej úvahy a súdna kontrola sa obmedzuje na overenie vecnej správnosti dôkazov, ktoré administratíva zohľadnila pri začatí konania, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia vytýkaných skutočností a neexistencie zneužitia právomoci.
Aby však boli chránené práva dotknutého úradníka, musí menovací orgán pred začatím disciplinárneho konania disponovať dostatočne presnými a relevantnými dôkazmi.
(pozri body 149, 150 a 152)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 15. mája 1997, N/Komisia, T‑273/94, Zb. VS s. I‑A‑97, II‑289, bod 125; 17. mája 2000, Tzikis/Komisia, T‑203/98, Zb. VS s. I‑A‑91, II‑393, bod 50; Pessoa e Costa/Komisia, už citovaný, bod 36; 5. októbra 2005 Rasmussen/Komisia, T‑203/03, Zb. VS s. I‑A‑279, II‑1287, bod 41; Franchet a Byk/Komisia, už citovaný, bod 352
14. Žiadne ustanovenie služobného poriadku ani rozhodnutia o zriadení Úradu Komisie pre vyšetrovanie a disciplinárne opatrenia (IDOC) však výslovne neukladá administratíve povinnosť, aby pred začatím disciplinárneho konania vykonala administratívne vyšetrovanie.
(pozri bod 151)
15. Pokiaľ Súd pre verejnú službu konštatoval existenciu škody, má sám právomoc posúdiť, v rozsahu návrhu, spôsob a rozsah náhrady tejto škody, s výhradou toho, že na účel, aby Všeobecnému súdu mohlo byť umožnené vykonávať svoje súdne preskúmanie rozsudkov Súdu pre verejnú službu, tieto majú byť dostatočne odôvodnené, a pokiaľ ide o posúdenie škody, majú uvádzať kritériá zohľadňované na účely určenia priznanej sumy.
(pozri bod 165)
Odkaz:
Súdny dvor: 21. februára 2008, Komisia/Girardot, C‑348/06 P, Zb. s. I‑833, bod 45 a tam citovaná judikatúra
Súd prvého stupňa: 8. septembra 2009, ETF/Landgren, T‑404/06 P, Zb. s. II‑2841, bod 241