Žaloba podaná 2. augusta 2011 - Makhlouf/Rada

(vec T-433/11)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Ehab Makhlouf (Damask, Sýria) (v zastúpení: E. Ruchat, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

vyhlásil žalobu žalobcu za prípustnú a odôvodnenú,

zrušil rozhodnutie Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011, ako aj ďalšie akty, prostredníctvom ktorých sa toto rozhodnutie vykonáva (a to konkrétne rozhodnutie Rady 2011/302/SZBP z 23. mája 2011, ktoré stanovuje zaradenie žalobcu na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené v rozhodnutí 2011/273/SZBP), ako aj nariadenie Rady (EÚ) č. 442/2011 z 9. mája 2011 a ďalšie akty na jeho vykonanie [a to vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 504/2011 z 23. mája 2011 a jeho korigendum] v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu,

zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu stanoveného v článku 6 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "EDĽP"), ako aj článku 41 a článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom žalobca vytýka Rade, že poskytnuté odôvodnenie je v rozpore s povinnosťou, ktorá prislúcha inštitúciám Európskej únie a ktorá je stanovená v článku 6 EDĽP, článku 296 ZFEÚ, ako aj článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté opatrenia neodôvodnene a neprimerane obmedzujú základné práva žalobcu, a to predovšetkým jeho právo vlastniť majetok stanovené v článku 1 prvého dodatkového protokolu k EDĽP a článku 17 Charty základných práv Európskej únie, jeho právo na ochranu cti a dobrého mena stanovené v článku 8 a článku 10 EDĽP, jeho slobodu vykonávať podnikateľskú činnosť stanovenú v článku 15 a článku 16 Charty základných práv Európskej únie, a napokon zásadu prezumpcie neviny stanovenú v článku 6 EDĽP a článku 48 Charty základných práv Európskej únie.

____________