Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Ustavno sodišče Republike Slovenije (Slovinsko) 28. januára 2021 – Banka Slovenije/Državni zbor Republike Slovenije
(vec C-45/21)
Jazyk konania: slovinčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Ustavno sodišče Republike Slovenije
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Banka Slovenije
Žalovaný: Državni zbor Republike Slovenije
Prejudiciálne otázky
a) Majú sa článok 123 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 21 Protokolu (č. 4) vykladať v tom zmysle, že zakazujú, aby národná centrálna banka, ktorá je členom Európskeho systému centrálnych bánk, niesla zodpovednosť za náhradu škody, a to z vlastných zdrojov, voči bývalým nositeľom práv zrušených finančných nástrojov, o ktorých zrušení rozhodla táto banka v rámci výkonu svojej zákonom priznanej právomoci prijímať mimoriadne opatrenia vo verejnom záujme s cieľom predísť ohrozeniu stability finančného systému v prípade, že v rámci neskorších súdnych konaní vyplynie, že národná centrálna banka zrušila uvedené finančné nástroje v rozpore so zásadou, podľa ktorej sa žiadny nositeľ práv z finančných nástrojov nesmie v dôsledku mimoriadneho opatrenia dostať do nepriaznivejšej situácie, než v akej by sa nachádzal, ak by sa predmetné opatrenie neprijalo, pokiaľ národná centrálna banka v tejto súvislosti zodpovedá: (1) za škodu, ktorú bolo možné predvídať na základe skutkového stavu a okolností zrejmých v čase rozhodovania centrálnej banky, ktorých si táto banka bola vedomá, alebo si ich mala byť vedomá, a (2) za škodu spôsobenú postupom osôb, ktoré konali pri výkone uvedených právomocí centrálnej banky na základe poverenia tejto centrálnej banky, pričom však tieto osoby nekonali za daných okolností, vzhľadom na skutkový stav a okolnosti, ktoré im v súlade s pridelenými právomocami boli známe, alebo im mali byť známe, s náležitou odbornou starostlivosťou?
b) Majú sa článok 123 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 21 Protokolu (č. 4) vykladať v tom zmysle, že zakazujú, aby národná centrálna banka, ktorá je členom Európskeho systému centrálnych bánk, hradila z vlastných zdrojov osobitné peňažné náhrady časti bývalých nositeľov práv zo zrušených finančných nástrojov (na základe kritéria majetkových pomerov), a to v dôsledku zrušenia finančných nástrojov, o ktorom rozhodla uvedená banka v rámci výkonu svojej zákonom priznanej právomoci prijímať mimoriadne opatrenia vo verejnom záujme s cieľom predísť ohrozeniu stability finančného systému, v prípade, že na oprávnenie získať náhradu škody za daných okolností postačuje samotné zrušenie dotknutého finančného nástroja, pričom nie je relevantné, či došlo k porušeniu zásady, podľa ktorej sa žiadny nositeľ práv z finančných nástrojov nesmie v dôsledku mimoriadneho opatrenia dostať do nepriaznivejšej situácie, než v akej by sa nachádzal, ak by sa takéto opatrenie neprijalo?
c) Majú sa článok 130 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 7 Protokolu (č. 4) o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa národnej centrálnej banke uložila povinnosť platiť náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku výkonu jej zákonných právomocí, a to výške, ktorá by mohla ohroziť schopnosť tejto banky účinne plniť svoje povinnosti? Sú v tejto súvislosti, na účely konštatovania, či došlo k porušeniu zásady finančnej nezávislosti národnej centrálnej banky, relevantné zákonné predpoklady, ktorých existencia vedie k vyvodeniu vyššie uvedenej zodpovednosti?
d) Majú sa články 53 až 62 smernice 2013/36/EÚ1 alebo články 44 až 52 smernice 2006/48/ES2 , ktorými sa poskytuje ochrana dôverného charakteru informácií, ktoré banka získala alebo ktoré vznikli v rámci prudenciálneho dohľadu nad bankami, vykladať v tom zmysle, že uvedené dve smernice poskytujú ochranu aj vo vzťahu k dôvernému charakteru informácií, ktoré banka získala alebo ktoré vznikli v rámci vykonávania opatrení určených na záchranu bánk s cieľom zabezpečiť stabilitu finančného systému v čase, keď riziká pre solventnosť a likviditu bánk nebolo možné odstrániť prostredníctvom obvyklých opatrení prudenciálneho dohľadu, pričom uvedené opatrenia sa v každom prípade považovali za reorganizačné opatrenia v zmysle smernice 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií3 ?
e) V prípade kladnej odpovede na prejudiciálnu otázku uvedenú v bode d), majú sa články 53 až 62 smernice 2013/36/EÚ alebo články 44 až 52 smernice 2006/48/ES týkajúce sa ochrany dôverných informácií, ktoré banka získala alebo ktoré vznikli v rámci prudenciálneho dohľadu, vykladať v tom zmysle, že na účely ochrany, ktorú uvedené smernice poskytujú, je relevantná neskoršia smernica 2013/36/EÚ, a to aj v prípade dôverných informácií, ktoré banka získala alebo ktoré vznikli počas účinnosti smernice 2006/48/ES, a to v prípade, že takéto informácie sa mali zverejniť počas účinnosti smernice 2013/36/EÚ?
f) V prípade kladnej odpovede na prejudiciálnu otázku uvedenú v bode d), má sa článok 53 ods. 1 prvý pododsek smernice 2013/36/EÚ (a článok 44 ods. 1 prvý pododsek smernice 2006/48/ES, a to v závislosti od odpovede na predchádzajúcu otázku) vykladať v tom zmysle, že dôverný charakter vyžadujúci povinnosť dodržiavať služobné tajomstvo stratili informácie, ktoré má národná centrálna banka ako orgán dohľadu a ktoré sa zverejnili v konkrétnom čase nasledujúcom po ich vzniku, alebo informácie, ktoré by mohli predstavovať služobné tajomstvo, sú však aspoň päť rokov staré a z tohto dôvodu sa v zásade predpokladá, že v dôsledku uplynutia času ide o zastarané informácie, ktoré stratili svoj dôverný charakter? Závisí zachovanie dôverného charakteru zastaraných informácií starých aspoň päť rokov od otázky, či ich dôverný charakter možno odôvodniť na základe iných dôvodov, než je obchodná situácia bánk podliehajúcich dohľadu alebo iných spoločností?
g) V prípade kladnej odpovede na prejudiciálnu otázku uvedenú v bode d), má sa článok 53 ods. 1 tretí pododsek smernice 2013/36/EÚ (a článok 44 ods. 1 tretí pododsek smernice 2006/48/ES, v závislosti od odpovede na otázku uvedenú v bode e)) vykladať v tom zmysle, že dôverné dokumenty, ktoré sa netýkajú tretích strán v minulosti zapojených do pokusov o záchranu úverovej inštitúcie a ktoré sú právne relevantné na účely rozhodnutia súdu v občianskoprávnom konaní o náhradu škody začatom voči orgánu príslušnému pre prudenciálny dohľad, možno ešte pred začatím súdneho konania automaticky poskytnúť všetkým potenciálnym žalobcom a ich splnomocnencom, a to bez začatia osobitného konania na účely rozhodnutia o zákonnosti sprístupnenia každého jedného dokumentu konkrétnemu oprávnenému subjektu a bez vyvažovaniu dotknutých záujmov v každom jednotlivom prípade, vrátane prípadu, že ide o informácie o úverových inštitúciách, ktoré nie sú v konkurze alebo nútenej likvidácii, ale ktoré mali naopak prospech z pomoci štátu poskytnutej v rámci konania, počas ktorého došlo k zrušeniu finančných nástrojov akcionárov a podriadených veriteľov úverových inštitúcií?
h) V prípade kladnej odpovede na prejudiciálnu otázku uvedenú v bode d), má sa článok 53 ods. 1 druhý pododsek smernice 2013/36/EÚ (a článok 44 ods. 1 druhý pododsek smernice 2006/48/ES, v závislosti od odpovede na otázku uvedenú v bode e)) vykladať v tom zmysle, že umožňuje zverejňovať na internete všeobecne dostupným spôsobom dôverné dokumenty alebo zhrnutia takýchto dokumentov, ktoré sa netýkajú tretích strán v minulosti zapojených do pokusov o záchranu úverovej inštitúcie a ktoré sú právne relevantné na účely rozhodnutia súdu v občianskoprávnom konaní o náhradu škody začatom voči orgánu príslušnému pre prudenciálny dohľad, a to v prípade, že ide o informácie vzťahujúce sa na úverové inštitúcie, ktoré nie sú v konkurze alebo nútenej likvidácii, ale ktoré mali naopak prospech z pomoci štátu poskytnutej v rámci konania, počas ktorého došlo k zrušeniu finančných nástrojov akcionárov a podriadených veriteľov úverových inštitúcií, v každom prípade za predpokladu stanovenia požiadavky, aby sa pri takomto zverejňovaní na internete zakryli všetky dôverné informácie?
____________
1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338).
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 2006, s. 1).
3 (Ú. V. ES L 125, 2001, s. 15; Mim. vyd. 06/004, s. 15).