Vec T‑139/09

Francúzska republika

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Odvetvie ovocia a zeleniny – ‚Plány kampane‘ určené na podporu trhu s ovocím a so zeleninou vo Francúzsku – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Pojem štátna pomoc – Štátne prostriedky – Spolufinancovanie verejnoprávnym zariadením a dobrovoľnými príspevkami organizácií výrobcov – Tvrdenia, ktoré neboli predložené počas správneho konania – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (šiesta komora) z 27. septembra 2012

1.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci

(Články 87 ES a 253 ES)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Posúdenie pojmu štátne prostriedky v prípade opatrení financovaných príspevkami štátu a zároveň dobrovoľnými príspevkami subjektov z odvetvia

(Článok 87 ES)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie – Posúdenie zákonnosti rozhodnutia na základe informácií dostupných v čase jeho prijatia – Povinnosť spolupráce členského štátu

(Článok 87 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 13 ods. 1)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov

(Článok 87 ES)

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Opatrenia financované príspevkami štátu a zároveň dobrovoľnými príspevkami subjektov z odvetvia – Príslušné kritérium – Stupeň zásahu orgánu verejnej moci pri definovaní opatrení financovaných odvetvovými podielmi a ich spôsobov financovania

(Článok 87 ES)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 37 – 39)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 41 – 46)

3.      Členský štát, ktorý poskytol alebo chce poskytnúť pomoc na základe výnimky z pravidiel Zmluvy, má voči Komisii povinnosť spolupráce v konaní, na ktorom sa zúčastňuje, a v rámci tejto povinnosti musí najmä poskytnúť všetky podklady, ktoré tejto inštitúcii umožnia overiť, že sú splnené podmienky požadovanej výnimky. Zákonnosť rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci tak treba posudzovať v závislosti od informácií, ktoré mohla mať Komisia k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala. Vyplýva z toho najmä, že pokiaľ pojem štátna pomoc zodpovedá objektívnej situácii, ktorá sa posudzuje v čase, keď Komisia prijíma rozhodnutie, treba pri vykonávaní tohto súdneho preskúmania vziať do úvahy posúdenia vykonané práve k tomuto dátumu. V prípade absencie odlišných informácií od dotknutých osôb je teda Komisia oprávnená vychádzať zo skutkových okolností, hoci nesprávnych, ktoré má k dispozícii v čase prijatia konečného rozhodnutia, za predpokladu, že dotknuté skutkové okolnosti boli predmetom príkazu na poskytnutie potrebných informácií adresovaného Komisiou členskému štátu.

Z ustanovení článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 týkajúceho sa uplatňovania článku 88 ES vyplýva, že na konci konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa protiprávnej pomoci prijme Komisia rozhodnutie na základe dostupných informácií, najmä tých, ktoré členský štát poskytol v odpovedi na žiadosti Komisie o informácie.

V tomto kontexte a vzhľadom na zásadu potrebného účinku správneho konania členský štát nemôže obsah skutkových pripomienok predložených dotknutou treťou osobou počas správneho konania, ktoré jej boli doručené, spochybniť po prvýkrát až v štádiu súdneho konania.

(pozri body 52, 53, 55)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 57 – 60)

5.      Pokiaľ je schéma dotácií, z ktorej majú výhody určité hospodárske subjekty daného odvetvia, financovaná v celom rozsahu alebo sčasti príspevkami nariadenými orgánom verejnej moci a vyberanými od dotknutých hospodárskych subjektov, nestačí to samo osebe na to, aby bola tejto schéme odňatá povaha pomoci poskytovanej členským štátom v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

Na druhej strane ako štátne prostriedky nemožno posúdiť zdroje zozbierané verejnoprávnou inštitúciou prostredníctvom príspevkov vyberaných výlučne od hospodárskych subjektov, ktoré boli adresátmi predmetného opatrenia, pričom tieto zdroje neboli nikdy dané k dispozícii vnútroštátnym orgánom a slúžili na financovanie postupov, o ktorých rozhodovali len dotknuté subjekty.

Relevantným kritériom na posúdenie existencie verejných prostriedkov bez ohľadu na ich originálny pôvod je preto stupeň zásahu orgánu verejnej moci do definovania predmetných opatrení a spôsobov ich financovania. Samotná okolnosť, že príspevky dotknutých hospodárskych subjektov určené na čiastočné financovanie predmetných opatrení mali len dobrovoľnú a nie povinnú povahu, nestačí na spochybnenie tejto zásady. Stupeň zásahu orgánu verejnej moci do týchto príspevkov totiž môže byť vysoký, hoci tieto príspevky nemajú povinnú povahu.

Pokiaľ ide o posúdenie úlohy orgánu verejnej moci pri definovaní opatrení financovaných verejnoprávnym zariadením a dobrovoľnými príspevkami organizácií výrobcov, Všeobecný súd k nemu musí pristúpiť globálne, bez možnosti rozlišovať v závislosti od spôsobu ich financovania, keďže verejné a súkromné príspevky boli spoločne vložené do prevádzkového fondu ako rovnaké druhovo určené veci.

Za predpokladu, že definovanie sporných opatrení a podmienok ich vykonávania prináleží verejnoprávnemu zariadeniu priemyselnej a obchodnej povahy pod správou štátu a adresáti opatrení majú len právomoc zúčastniť sa alebo sa nezúčastniť na systéme, ktorý takto definovalo toto zariadenie, a to tak, že súhlasia s odvedením ním stanovených odvetvových podielov alebo to odmietnu, treba usúdiť, že uvedené opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

(pozri body 61 – 64, 66, 88)