Language of document : ECLI:EU:T:2021:241

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma rozšírená komora)

z 5. mája 2021 (*)

„Humánne lieky – Žiadosť o povolenie na uvedenie generickej verzie lieku Tecfidera na trh – Rozhodnutie EMA zamietajúce vyhovieť žiadosti o povolenie na uvedenie na trh – Skoršie rozhodnutie Komisie, podľa ktorého sa na liek Tecfidera – dimetylfumarát nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm – Námietka nezákonnosti – Prípustnosť – Už povolená kombinácia liečiv – Neskoršie povolenie na uvedenie zložky kombinácie liečiv na trh – Posúdenie existencie dvoch rôznych globálnych povolení na uvedenie na trh – Zjavne nesprávne posúdenie“

Vo veci T‑611/18,

Pharmaceutical Works Polpharma S.A., so sídlom v Starogard Gdański (Poľsko), v zastúpení: M. Martens, N. Carbonnelle, advokáti, a S. Faircliffe, solicitor,

žalobkyňa,

proti

Európskej agentúre pre lieky (EMA), v zastúpení: T. Jabłoński, S. Drosos a R. Pita, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Európska komisia, v zastúpení: A. Sipos a L. Haasbeek, splnomocnení zástupcovia,

a

Biogen Netherlands BV, so sídlom v Badhoevedorpe (Holandsko), v zastúpení: C. Schoonderbeek, advokátka,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je jednak návrh na vyhlásenie námietky nezákonnosti vznesenej proti vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie C(2014) 601 final z 30. januára 2014, ktorým sa udeľuje povolenie na uvedenie lieku Tecfidera – dimetylfumarát na použitie v humánnej medicíne na trh, za prípustnú a dôvodnú v rozsahu, v akom Komisia v tomto rozhodnutí konštatuje, že na liek Tecfidera – dimetylfumarát sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm, a jednak návrh založený na článku 263 ZFEÚ a smerujúci k zrušeniu rozhodnutia EMA z 30. júla 2018, ktorým zamietla vyhovieť žiadosti žalobkyne o udelenie povolenia na uvedenie generickej verzie lieku Tecfidera na trh,

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora),

v zložení: predseda komory R. da Silva Passos (spravodajca), sudcovia V. Valančius, I. Reine, L. Truchot a M. Sampol Pucurull,

tajomník: S. Spyropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. júla 2020,

vyhlásil tento

Rozsudok

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyňa, Pharmaceutical Works Polpharma S.A., je farmaceutická spoločnosť, ktorá vyvíja a uvádza na trh rôzne lieky vrátane generických liekov.

2        Dňa 9. augusta 1994 Bundesinstitut für Arzneimittel und Medizinprodukte (Spolkový inštitút pre lieky a medicínske výrobky, Nemecko, ďalej len „BfArM“) udelil spoločnosti Fumapharm AG dve povolenia na uvedenie na trh týkajúce sa dvoch koncentrácií lieku s názvom Fumaderm. Fumaderm obsahuje fumarát dimetylu alebo dimetylfumarát (ďalej len „DMF“) a rôzne soli etylhydrogenfumarátu (soli monoetylfumarátu, ďalej len „MEF“). Po prvé Fumaderm prae, alebo Fumaderm initial, je určený na používanie počas trojtýždňovej počiatočnej fázy na zlepšenie tolerancie liečby. Je dostupný vo forme tabliet obsahujúcich najmä 30 mg DMF, 67 mg vápenatej soli MEF, 5 mg horečnatej soli MEF a 3 mg zinočnatej soli MEF. Po druhé Fumaderm je určený na používanie po skončení počiatočnej fázy a je vo forme tabliet obsahujúcich najmä 120 mg DMF, 87 mg vápenatej soli MEF, 5 mg horečnatej soli MEF a 3 mg zinočnatej soli MEF. Fumaderm je indikovaný na liečbu psoriázy.

3        Tieto dve povolenia na uvedenie na trh boli postupne prevedené na spoločnosti Almirall Hermal GmbH, Fumedica AG a napokon Biogen Idec. Okrem toho v októbri 2003 spoločnosť Fumapharm udelila spoločnosti Biogen Idec výhradnú licenciu na práva na vývoj a uvádzanie na trh výrobkov s obsahom DMF a následne v roku 2006 Biogen Idec nadobudla spoločnosť Fumapharm.

4        Dňa 8. júna 2011 Biogen Idec Ltd podala na Európsku agentúru pre lieky (EMA) žiadosť o posúdenie oprávnenosti na udelenie povolenia na uvedenie na trh v súlade s centralizovaným postupom na úrovni Európskej únie podľa článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 2004, s. 1; Mim. vyd. 13/034, s. 229). Článok 3 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 726/2004 stanovuje:

„Pre každý liek, ktorý nie je uvedený v prílohe [nariadenia č. 726/2004], sa môže udeliť povolenie na uvedenie na trh [Úniou] v súlade s ustanoveniami [uvedeného] nariadenia, ak… žiadateľ preukáže, že liek predstavuje významnú terapeutickú, vedeckú alebo technickú inováciu alebo že udelenie povolenia v súlade s [uvedeným] nariadením je v záujme zdravia pacientov alebo zdravia zvierat na úrovni [Únie].“

5        Žiadosť spomenutá v bode 4 vyššie sa týkala výrobku zloženého z DMF, ktorý je určený na liečbu sklerózy multiplex. V sprievodnom liste k tejto žiadosti Biogen Idec uviedla nasledujúce skutočnosti. Po prvé uviedla, že DMF je účinná látka, ktorá nebola predtým schválená alebo hodnotená ako jednozložková látka, t. j. ako jediná zložka lieku, pre akúkoľvek indikáciu. Po druhé zdôraznila, že má v úmysle predložiť „kompletnú“ žiadosť o povolenie na uvedenie na trh, teda žiadosť doloženú všetkými údajmi uvedenými v článku 8 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69), a najmä výsledkami predklinických a klinických skúšok. Po tretie spresnila, že je držiteľkou povolenia na uvedenie na trh udeleného v roku 1994 spoločnosti Fumapharm pre liek Fumaderm, ktorý je zložený z DMF a MEF solí (pozri bod 2 vyššie).

6        Za týchto podmienok Biogen Idec po prvé požiadala o potvrdenie, že na výrobok, pre ktorý žiada o povolenie na uvedenie na trh a ktorý je zložený z DMF, sa nevzťahuje pôsobnosť globálneho povolenia na uvedenie na trh udeleného pre liek Fumaderm v zmysle článku 6 ods. 1 druhého pododseku smernice 2001/83.

7        Článok 6 ods. 1 smernice 2001/83 stanovuje:

„Žiadny liek sa nesmie uviesť na trh členského štátu, pokiaľ preň príslušné orgány tohto členského štátu nevydali povolenie na uvedenie na trh v súlade s touto smernicou alebo pokiaľ nevydali povolenie podľa nariadenia (ES) č. 726/2004…

Ak bolo pre liek vydané prvotné povolenie na uvedenie na trh v súlade s prvým pododsekom, vydá sa povolenie v súlade s prvým pododsekom aj pre akékoľvek dodatočné koncentrácie, liekové formy, cesty podávania, prezentácie, ako aj pre všetky zmeny a rozšírenia, alebo sa začlenia do prvotného povolenia na uvedenie na trh. Všetky tieto povolenia na uvedenie na trh sa pokladajú za povolenia patriace k rovnakému globálnemu povoleniu na uvedenie na trh, predovšetkým na účely uplatňovania článku 10 ods. 1“

8        Článok 10 ods. 1 smernice 2001/83 stanovuje:

„Odlišne od článku 8 ods. 3 písm. i) a bez toho, aby boli dotknuté zákony týkajúce sa ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva, od žiadateľa sa nepožaduje, aby predložil výsledky predklinických skúšok a klinických skúšok, ak môže dokázať, že liek je generický liek referenčného lieku, pre ktorý je alebo bolo v členskom štáte alebo v [Únii] vydané povolenie podľa článku 6, najmenej pred ôsmimi rokmi.

Generický liek, pre ktorý bolo vydané povolenie na základe tohto ustanovenia, sa neumiestni na trh dovtedy, kým neuplynie desať rokov od vydania prvotného povolenia pre referenčný liek.

Prvý pododsek sa uplatňuje aj v prípade, ak referenčný liek nebol povolený v členskom štáte, v ktorom sa predkladá žiadosť o generický liek. V takom prípade žiadateľ vo svojej žiadosti uvedie názov členského štátu, v ktorom pre referenčný liek je alebo bolo vydané povolenie. Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa podáva žiadosť, príslušný orgán druhého členského štátu v priebehu jedného mesiaca pošle potvrdenie o tom, že pre referenčný liek je alebo bolo vydané povolenie, spolu s kompletným zložením referenčného výrobku a v prípade potreby aj s príslušnou dokumentáciou.

Desaťročná lehota, uvedená v druhom pododseku, sa predĺži maximálne na jedenásť rokov, ak počas prvých ôsmich rokov tohto desaťročného obdobia držiteľ povolenia na uvedenie na trh získa povolenie pre jednu alebo viac nových terapeutických indikácií, o ktorých sa na základe vedeckého hodnotenia vykonaného pred vydaním povolenia predpokladá, že budú predstavovať výrazný klinický prínos v porovnaní s existujúcimi terapiami.“

9        Po druhé vzhľadom na uvedené skutočnosti Biogen Idec 8. júna 2011 požiadala EMA tiež o to, aby potvrdila, že ak bude na základe kompletnej žiadosti udelené povolenie pre výrobok, pre ktorý žiada o povolenie na uvedenie na trh, bude sa naň vzťahovať obdobie ochrany údajov stanovené v článku 14 ods. 11 nariadenia č. 726/2004 bez ohľadu na to, či účinná látka, ktorú obsahuje, teda DMF, je alebo nie je kvalifikovaná ako „nová účinná látka“.

10      Článok 14 ods. 11 nariadenia č. 726/2004 stanovuje:

„Bez toho, aby bol dotknutý zákon o ochrane priemyselného a obchodného vlastníctva, lieky na humánne použitie, ktoré boli povolené v súlade s ustanoveniami [uvedeného] nariadenia, využívajú osemročné obdobie ochrany údajov a desaťročné obdobie ochrany uvedenia na trh, v súvislosti s ktorým sa uvedené desaťročné obdobie predlžuje maximálne na 11 rokov, ak počas prvých ôsmich rokov týchto desiatich rokov držiteľ povolenia na uvedenie na trh získa povolenie pre jednu alebo viacero nových terapeutických indikácií, pokladaných počas vedeckého posudzovania pred ich povolením za také, ktoré majú významný klinický prínos v porovnaní s existujúcimi terapiami.“

11      Dňa 21. júla 2011 Výbor pre lieky na humánne použitie (ďalej len „CHMP“), zriadený článkom 5 ods. 1 nariadenia č. 726/2004, konštatoval, že výrobok spoločnosti Biogen Idec zložený z DMF spĺňa podmienky na podanie žiadosti o povolenie na uvedenie na trh v súlade s centralizovaným postupom, lebo predstavuje významnú terapeutickú inováciu v zmysle článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 726/2004 (pozri bod 4 vyššie).

12      Listom z 3. augusta 2011 EMA informovala Biogen Idec o stanovisku CHMP, podľa ktorého jej výrobok zložený z DMF spĺňa podmienky na podanie žiadosti o povolenie na uvedenie na trh v súlade s centralizovaným postupom. EMA v tomto liste vysvetlila, že povolenie pre kombináciu liečiv sa nepovažuje za povolenie, na ktoré sa vzťahujú globálne povolenia na uvedenie na trh udelené pre rôzne jednotlivé účinné látky podľa článku 6 ods. 1 smernice 2001/83. EMA dodala, že vzhľadom na toto posúdenie a na skutočnosť, že celý vývoj výrobku obsahujúceho DMF vykonala žiadateľka, na predmetný liek sa v zásade vzťahuje exkluzivita údajov podľa článku 14 ods. 11 nariadenia č. 726/2004 bez ohľadu na to, či účinná látka je alebo nie je kvalifikovaná ako „nová účinná látka“.

13      Dňa 28. februára 2012 Biogen Idec predložila EMA žiadosť o povolenie na uvedenie na trh pre humánny liek Tecfidera – dimetylfumarát (ďalej len „Tecfidera – dimetylfumarát“ alebo „Tecfidera“) podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 726/2004. Táto žiadosť o povolenie na uvedenie na trh obsahovala všetky údaje uvedené v článku 8 ods. 3 smernice 2001/83. Biogen Idec v tejto žiadosti v podstate zdôraznila, že liek Tecfidera je indikovaný na liečbu sklerózy multiplex. Táto žiadosť sa vzťahovala na tvrdé gastrorezistentné kapsuly 120 mg a 240 mg DMF. Navrhované dávkovanie spočívalo v počiatočnej dávke 120 mg dvakrát denne po dobu siedmich dní a následne vo zvýšení tejto dávky na dosiahnutie odporúčanej dávky 240 mg dvakrát denne. Okrem toho Biogen Idec vo formulári pripojenom k žiadosti vyhlásila, že jej žiadosť sa týka známej účinnej látky, a nevyhlásila, že liek Tecfidera obsahuje novú účinnú látku, ktorá nebola v Únii nikdy povolená.

14      Dňa 21. marca 2013 CHMP vydal vzhľadom na všetky predložené údaje a odborné rozpravy, ktoré sa v rámci tohto výboru uskutočnili, kladné stanovisko k povoleniu na uvedenie lieku Tecfidera na trh.

15      V nadväznosti na toto stanovisko Biogen Idec kontaktovala Európsku komisiu a požiadala ju, aby bolo v rozhodnutí o povolení na uvedenie na trh uvedené, že na liek Tecfidera sa vzťahuje exkluzivita údajov podľa článku 14 ods. 11 nariadenia č. 726/2004 v súlade so stanoviskom EMA vyjadreným v jej liste z 3. augusta 2011 (pozri bod 12 vyššie).

16      Dňa 16. mája 2013 sa konalo stretnutie Komisie a spoločnosti Biogen Idec. Na tomto stretnutí Komisia zdôraznila, že v rozhodnutiach o udelení povolenia na uvedenie na trh sa neuvádza nijaké vyhlásenie o exkluzivite údajov, lebo exkluzivita údajov je dynamický pojem, ktorý v prípade prevodu aktív medzi spoločnosťami podlieha zmenám. Komisia doplnila, že rozhodnutia o povolení na uvedenie na trh obsahujú iba vyhlásenie o statuse „novej účinnej látky“ v zmysle prílohy I časti II bodu 3 smernice 2001/83 na základe vedeckého hodnotenia, ktoré vykonáva CHMP. Uvedený bod predovšetkým stanovuje, že „ak účinná látka podstatou podobného lieku obsahuje rovnakú terapeuticky účinnú časť molekuly ako pôvodne povolený výrobok, ale je vo forme inej soli, esteru, komplexu alebo iného derivátu [komplexom/derivátom inej soli/esteru, – neoficiálny preklad] tak sa preukazuje, že sa nezmenení [nezmení – neoficiálny preklad] farmakokinetika tejto účinnej časti molekuly, farmakodynamika a/alebo toxicita, ktoré by mohli mať vplyv na vzťah bezpečnosti a účinnosti“ a že „ak to tak nie je, táto kombinácia (derivát) sa posudzuje ako nová účinná látka“. Komisia okrem toho vyjadrila výhrady k výkladu EMA týkajúcemu sa exkluzivity údajov pre liek Tecfidera bez ohľadu na status „novej účinnej látky“ (pozri bod 12 vyššie). Komisia preto informovala spoločnosť Biogen Idec o jej možnostiach. Na jednej strane Biogen Idec môže nechať Komisiu, aby prijala rozhodnutie o udelení povolenia na uvedenie na trh bez vyhlásenia týkajúceho sa statusu „novej účinnej látky“. Keďže hodnotiaca správa CHMP sa touto otázkou nezaoberala, Biogen Idec by v prípade vyhovenia žiadosti o povolenie na uvedenie generickej verzie lieku Tecfidera na trh musela obhajovať svoj prípad na súde. Na druhej strane Biogen Idec môže zaslať Komisii žiadosť, aby prerušila rozhodovací proces vo veci udelenia povolenia na uvedenie na trh a vyžiadala si posúdenie týkajúce sa statusu „novej účinnej látky“. Komisia poznamenala, že tento proces môže nejaký čas trvať, pričom zdôraznila, že výsledok vedeckého hodnotenia nie je možné predvídať. Na záver Komisia požiadala Biogen Idec, aby ju čo najskôr informovala o svojom rozhodnutí.

17      V liste zo 17. mája 2013 adresovanom EMA Komisia predovšetkým uviedla, že v tomto prípade jej rozhodnutie o povolení na uvedenie lieku Tecfidera na trh nemôže obsahovať vyhlásenie o statuse „novej účinnej látky“, lebo hodnotiaca správa CHMP sa touto otázkou nezaoberala.

18      V liste z 18. septembra 2013 adresovanom predsedovi CHMP Komisia uviedla, že Biogen Idec požiadala o analýzu otázky, či môže byť účinná látka DMF kvalifikovaná ako nová účinná látka. Komisia ďalej spresnila, že nová účinná látka je definovaná ako chemická látka, ktorá nebola predtým povolená ako liek v Únii. V tejto súvislosti odkázala na prílohu I dokumentu „Pokyny pre žiadateľov, zväzok 2A, Postupy vydávania povolenia na uvedenie na trh, kapitola 1, Povolenia na uvedenie na trh“ (Notice to applicants, Volume 2A, Procedures for marketing authorisation, Chapter 1, Marketing authorisations, ďalej len „Pokyny pre žiadateľov“) vo verzii z júna 2013. Okrem toho zdôraznila, že DMF nebol predtým povolený ako liek v Únii, ale je súčasťou lieku Fumaderm, ktorý bol v roku 1994 povolený v Nemecku. Komisia teda na účely posúdenia otázky, či je DMF novou účinnou látkou, požiadala CHMP o posúdenie, či sa DMF líši od lieku Fumaderm zloženého z DMF a MEF solí. Komisia preto vyzvala CHMP, aby revidoval svoju hodnotiacu správu s cieľom zahrnúť hodnotenie DMF v rámci lieku Tecfidera s ohľadom na status „novej účinnej látky“.

19      Dňa 23. septembra 2013 bola EMA doručená žiadosť od spoločnosti Biogen Idec o kvalifikovanie DMF v rámci lieku Tecfidera ako „novej účinnej látky“.

20      V hodnotiacej správe z 9. októbra 2013 spravodajca CHMP v súvislosti so statusom DMF v rámci lieku Tecfidera ako „novej účinnej látky“ konštatoval, že DMF sa líši od lieku Fumaderm, ktorý je zložený z DMF a MEF. Spravodajca si však v záujme jednotnosti s predchádzajúcimi podobnými prípadmi vyžiadal stanovisko Quality Working Party, t. j. stálej pracovnej skupiny poskytujúcej CHMP najmä poradenstvo v oblasti kvality liekov, k otázke, či sa DMF a MEF môžu navzájom považovať za deriváty alebo nie.

21      V druhej hodnotiacej správe z 9. októbra 2013 spravodajca CHMP dospel k záveru, že liek Tecfidera zložený z DMF sa líši od lieku Fumaderm zloženého z DMF a MEF. Požiadal však o stanovisko Quality Working Party s cieľom zistiť, či tento orgán súhlasí jednak s tým, že DMF a MEF sú chemicky odlišné, a jednak s tým, že DMF a MEF nie sú navzájom derivátmi.

22      V spoločnej správe z 18. októbra 2013 spravodajca a spolupracujúci spravodajca CHMP (ďalej len spoločne „spravodajcovia“) konštatovali, že je potrebné predložiť doplňujúce informácie na podporu tvrdenia, že DMF sa líši od lieku Fumaderm zloženého z DMF a MEF. Za týchto podmienok spravodajcovia adresovali spoločnosti Biogen Idec viaceré námietky. Po prvé sa domnievali, že Biogen Idec musí zdôvodniť, prečo sa MEF a DMF nemôžu považovať za estery a deriváty jeden druhého. Po druhé vyzvali Biogen Idec, aby sa z hľadiska bezpečnosti a/alebo účinnosti zaoberala možnými významnými rozdielmi medzi DMF v rámci lieku Tecfidera na jednej strane a kombináciou DMF a MEF solí obsiahnutou v lieku Fumaderm z pohľadu ich vlastností.

23      Na zasadnutí, ktoré sa konalo 24. októbra 2013, CHMP vzniesol dve zásadné námietky proti žiadosti o priznanie statusu „novej účinnej látky“ DMF. Tieto námietky sa týkali po prvé spresnenia, či sú DMF a MEF estery alebo deriváty jeden druhého, a po druhé riešenia otázky relevantných klinických rozdielov z hľadiska bezpečnosti a/alebo účinnosti medzi DMF na jednej strane a DMF v kombinácii s MEF na druhej strane.

24      Dňa 4. novembra 2013 Biogen Idec poskytla odpovede na námietky vznesené zo strany CHMP.

25      V spoločnej správe z 11. novembra 2013 spravodajcovia analyzovali odpovede spoločnosti Biogen Idec a konštatovali, že účinnú látku DMF obsiahnutú v lieku Tecfidera nemožno kvalifikovať ako „novú účinnú látku“, lebo z poskytnutých údajov nevyplýva, že vlastnosti DMF sa z hľadiska bezpečnosti a/alebo účinnosti významne líšia od výrobku Fumaderm, ktorý už je povolený a obsahuje kombináciu DMF a MEF solí.

26      CHMP vydal 21. novembra 2013 revidované stanovisko v porovnaní so stanoviskom, ktoré prijal 21. marca 2013 (pozri bod 14 vyššie). CHMP v tomto revidovanom stanovisku zdôraznil, že Komisia vo svojej žiadosti z 18. septembra 2013 o posúdenie statusu DMF v rámci lieku Tecfidera ako „novej účinnej látky“ (pozri bod 18 vyššie) spresnila jednak, že „nová účinná látka“ v zmysle smernice 2001/83 je chemická látka, ktorá nebola predtým povolená ako liek v Únii, a jednak, že DMF je súčasťou lieku Fumaderm, ktorý bol v roku 1994 povolený v Nemecku, ale nebol predtým povolený ako liek v Únii.

27      CHMP v tomto stanovisku v súlade s článkom 7 nariadenia č. 726/2004 na základe konsenzu odporučil udeliť povolenie na uvedenie lieku Tecfidera na trh. CHMP okrem toho na základe preskúmania vedeckých dôkazov a v súlade so spresňujúcimi informáciami, ktoré poskytla Komisia 18. septembra 2013 (pozri bod 18 vyššie), konštatoval, že DMF sa líši od lieku Fumaderm, ktorý je zložený z DMF a MEF solí. CHMP z toho vyvodil, že DMF ako účinná látka lieku Tecfidera je „novou účinnou látkou“.

28      Dňa 26. novembra 2013 CHMP prijal európsku verejnú hodnotiacu správu (ďalej len „správa EPAR“) k lieku Tecfidera. Správa EPAR bola uverejnená podľa článku 13 ods. 3 nariadenia č. 726/2004. Táto správa predstavuje pre verejnosť zrozumiteľný súhrn charakteristík lieku spolu s odôvodnením kladného stanoviska CHMP k vydaniu povolenia na uvedenie na trh. Správa EPAR k lieku Tecfidera má štyri časti. V prvej časti CHMP pripomenul okolnosti predchádzajúce postupu. V druhej časti CHMP uskutočnil odbornú rozpravu týkajúcu sa najmä kvalitatívnych aspektov, neklinických aspektov, klinických aspektov, ako aj statusu „novej účinnej látky“ DMF obsiahnutého v lieku Tecfidera. V tretej časti CHMP posúdil prínosy a riziká lieku Tecfidera a dospel k záveru, že ich vyváženosť je priaznivá pre liečbu „dospelých s cyklickými formami sklerózy multiplex“. Vo štvrtej časti CHMP odporučil udeliť povolenie na uvedenie na trh s výhradou dodržania určitých podmienok.

29      Pokiaľ ide konkrétne o status „novej účinnej látky“ DMF v rámci lieku Tecfidera, CHMP pripomenul spresnenie poskytnuté Komisiou 18. septembra 2013, ktoré je spomenuté v bode 18 vyššie. Okrem toho CHMP zdôraznil, že pri posúdení otázky, či sa DMF líši od lieku Fumaderm zloženého z DMF a MEF solí, zohľadnil článok 10 ods. 2 písm. b) smernice 2001/83, ktorý okrem iného stanovuje, že „rozličné soli, estery, étery, izoméry, zmesi izomérov, komplexy alebo deriváty účinnej látky sa pokladajú za rovnakú účinnú látku, ak sa ich vlastnosti výrazne nelíšia z hľadiska bezpečnosti a/alebo účinnosti“. CHMP napokon konštatoval, že MEF a DMF sú účinné látky a nepredstavujú tú istú účinnú látku, pretože nemajú rovnakú terapeuticky účinnú zložku. V tejto súvislosti CHMP odkázal na prílohu I časť II bod 3 smernice 2001/83, spomenutú v bode 16 vyššie. CHMP z toho vyvodil, že nie je potrebné ďalej skúmať možné významné potenciálne rozdiely z hľadiska profilu bezpečnosti a účinnosti. CHMP dospel k záveru, že účinná látka lieku Tecfidera, t. j. DMF, je novou účinnou látkou.

30      Dňa 19. decembra 2013 Komisia predložila návrh vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie na uvedenie lieku Tecfidera – dimetylfumarát na použitie v humánnej medicíne na trh, Stálemu výboru pre lieky na humánne použitie, zriadenému článkom 121 ods. 1 smernice 2001/83 a uvedenému v článku 87 ods. 1 nariadenia č. 726/2004, s cieľom získať stanovisko tohto výboru písomným postupom.

31      Dňa 10. januára 2014 jeden z členov Stáleho výboru pre lieky na humánne použitie požiadal o uskutočnenie plenárneho zasadnutia uvedeného výboru v súlade s článkom 10 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 726/2004. Tento člen súhlasil s udelením povolenia na uvedenie lieku Tecfidera na trh na základe vyváženosti prínosov a rizík. Nesúhlasil však s posúdením, v zmysle ktorého DMF v lieku Tecfidera predstavuje novú účinnú látku, keďže DMF sa už používa v kombinácii s inou účinnou látkou v rámci lieku Fumaderm. Napriek tomuto nesúhlasu sa domnieval, že na liek Tecfidera sa vzťahuje nové globálne povolenie na uvedenie na trh, keďže by nepredstavoval dodatočnú koncentráciu, liekovú formu, spôsob podania, prezentáciu ani rozšírenie lieku Fumaderm.

32      Dňa 28. januára 2014 sa v Bruseli (Belgicko) konalo plenárne zasadnutie Stáleho výboru pre lieky na humánne použitie s cieľom prediskutovať návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa udeľuje povolenie na uvedenie lieku Tecfidera – dimetylfumarát na použitie v humánnej medicíne na trh podľa nariadenia č. 726/2004.

33      Mnohí členova vyjadrili na tomto zasadnutí názor, že status „novej účinnej látky“ nemožno uplatniť na látku, ktorá je súčasťou zloženia už povoleného lieku, a preto DMF nie je novou účinnou látkou.

34      Za týchto podmienok došlo k zmene odôvodnenia 3 návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie s cieľom jednak odstrániť odkaz na status „novej účinnej látky“ a jednak uviesť skutočnosť, že žiadosť o povolenie na uvedenie lieku Tecfidera bola založená na článku 8 ods. 3 smernice 2001/83. Stály výbor pre lieky na humánne použitie následne vydal kladné stanovisko k tomuto zmenenému návrhu.

35      Dňa 30. januára 2014 Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie C(2014) 601 final, ktorým sa udeľuje povolenie na uvedenie lieku Tecfidera – dimetylfumarát na použitie v humánnej medicíne na trh podľa nariadenia č. 726/2004 (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014“). Zhrnutie tohto rozhodnutia bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 28. februára 2014 (Ú. v. EÚ C 59, 2014, s. 1).

36      V odôvodnení 1 vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 Komisia uvádza, že liek Tecfidera – dimetylfumarát zodpovedá požiadavkám smernice 2001/83.

37      V odôvodnení 2 tohto vykonávacieho rozhodnutia Komisia zdôrazňuje, že na základe uvedeného je potrebné povoliť jeho uvedenie na trh.

38      Odôvodnenie 3 uvedeného vykonávacieho rozhodnutia znie takto:

„[DMF], účinná látka lieku ‚Tecfidera – dimetylfumarát‘, je súčasťou zloženia povoleného lieku Fumaderm, ktorý sa skladá z DMF, vápenatej soli etylfumarátu, horečnatej soli etylhydrogenfumarátu a zinočnatej soli etylhydrogenfumarátu (MEF soli) patriaceho tomu istému držiteľovi povolenia na uvedenie na trh. Výbor pre lieky na humánne použitie konštatoval, že [MEF] a [DMF] sú účinné látky a nepredstavujú tú istú účinnú látku, pretože nemajú rovnakú terapeuticky účinnú zložku. Preto sa liek Tecfidera obsahujúci DMF považuje za odlišný od lieku Fumaderm – iného už povoleného lieku zloženého z DMF a MEF solí. Preto sa na liek ‚Tecfidera (dimetylfumarát)‘, pre ktorý sa žiadosť o povolenie zakladala na článku 8 ods. 3 smernice 2001/83/ES, a na už povolený liek Fumaderm nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh podľa článku 6 ods. 1 smernice 2001/83/ES.“

39      V nadväznosti na prijatie vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 bola do správy EPAR (pozri bod 28 vyššie) doplnená poznámka s cieľom poukázať na to, že „s ohľadom na vývoj regulačných úvah, ako sa odráža v odôvodnení [3] [vykonávacieho] rozhodnutia [z 30. januára 2014], konečné vyhlásenie uvedené v stanovisku CHMP, podľa ktorého účinná látka liektu Tecfidera, t. j. DMF, [je] novou účinnou látkou, [je] zastarané“. CHMP však uviedol, že všetky ostatné úvahy a vedecké závery týkajúce sa jeho hodnotenia sú naďalej platné.

40      Dňa 22. júna 2015 žalobkyňa predložila BfArM žiadosť o prístup k dokumentom podľa príslušného nemeckého práva. Táto žiadosť sa v podstate týkala všetkých dokumentov vo vlastníctve BfArM, ktoré súviseli so žiadosťou o povolenie na uvedenie lieku Fumaderm na trh. Dňa 20. februára 2017 BfArM zamietol túto žiadosť s odôvodnením, že na informácie, ktoré sú predmetom žiadosti o prístup, sa vzťahuje podnikové a obchodné tajomstvo spoločnosti Biogen Idec, ktorá nesúhlasí s takýto prístupom.

41      Dňa 22. novembra 2017 žalobkyňa predložila BfArM novú žiadosť o prístup k dokumentom. Táto žiadosť sa týkala všetkých dokumentov vo vlastníctve BfArM, ktoré súviseli so žiadosťou o povolenie na uvedenie lieku Fumaderm na trh. Táto žiadosť o prístup k dokumentom sa týkala aj prípravku s názvom Panaclar 120 mg určeného na liečbu psoriázy. Tento prípravok bol predmetom žiadosti o povolenie na uvedenie na trh, ktorú v roku 2005 predložila BfArM spoločnosť Fumapharm a ktorá bola následne stiahnutá.

42      Dňa 27. novembra 2017 žalobkyňa predložila žiadosť EMA. Touto žiadosťou sa domáhala získania potvrdenia, že je oprávnená podať žiadosť o povolenie na uvedenie na trh v súlade s centralizovaným postupom podľa článku 3 ods. 3 nariadenia č. 726/2004 pre generický liek s názvom Dimethyl Fumarate Pharmaceutical Works Polpharma. Článok 3 ods. 3 nariadenia č. 726/2004 stanovuje, že generický liek referenčného lieku povoleného Úniou môže byť za určitých podmienok povolený príslušnými orgánmi členských štátov v súlade, okrem iného, so smernicou 2001/83.

43      Listom zo 14. decembra 2017 EMA potvrdila prijatie žiadosti spomenutej v bode 42 vyššie. Ďalej informovala žalobkyňu, že na základe predloženej dokumentácie Dimethyl Fumarate Pharmaceutical Works Polpharmana spĺňa podmienky na podanie žiadosti o povolenie na uvedenie na trh v súlade s centralizovaným postupom podľa článku 3 ods. 3 nariadenia č. 726/2004. EMA okrem toho tiež zdôraznila, že žiadosť žalobkyne o povolenie na uvedenie na trh bude prijatá až po uplynutí obdobia ochrany údajov v zmysle článku 14 ods. 11 nariadenia č. 726/2004, priznanej referenčnému lieku s názvom Tecfidera, ktorý získal prvotné povolenie na uvedenie na trh 30. januára 2014. EMA v tejto súvislosti odkázala na vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 (pozri bod 35 vyššie). EMA vysvetlila, že Komisia v tomto vykonávacom rozhodnutí konštatovala, že na liek Tecfidera – dimetylfumarát na jednej strane a na už povolený liek s názvom Fumaderm na druhej strane sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh v zmysle článku 6 ods. 1 druhého pododseku smernice 2001/83 (pozri bod 7 vyššie). V tom istom liste zo 14. decembra 2017 EMA zdôraznila, že k vymenovaniu spravodajcov dôjde až po tom, čo bude možné podať žiadosť o povolenie na uvedenie na trh. Na záver EMA vyzvala žalobkyňu, aby ju najneskôr sedem mesiacov vopred informovala o svojom úmysle predložiť žiadosť o povolenie na uvedenie na trh s prihliadnutím na obdobie ochrany údajov vzťahujúce sa na liek Tecfidera.

44      Dňa 19. marca 2018 BfArM zamietol žiadosť o prístup k dokumentom spomenutú v bode 41 vyššie.

45      Listom z 22. marca 2018 EMA odkázala na list žalobkyne z 27. novembra 2017 (pozri bod 42 vyššie) a informovala ju, že na zasadnutí v marci 2018 CHMP a Výbor pre hodnotenie rizík dohľadu nad liekmi spoločne vymenovali spravodajcov pre každého z nich.

46      Dňa 19. apríla 2018 žalobkyňa podala odvolanie proti rozhodnutiu BfArM uvedenému v bode 44 vyššie, ktorým tento inštitút zamietol jej žiadosť o prístup k dokumentom.

47      Dňa 27. júna 2018 žalobkyňa predložila EMA žiadosť o povolenie na uvedenie generickej verzie lieku Tecfidera na trh. Táto žiadosť bola zmenená 5. a 18. júla 2018. Týkala sa gastrorezistentných kapsúl 120 mg a 240 mg DMF. Zakladala sa na článku 10 ods. 1 smernice 2001/83, ktorý upravuje predloženie žiadosti o povolenie na uvedenie na trh prostredníctvom tzv. „skráteného“ postupu (pozri bod 8 vyššie).

48      Listom z 11. júla 2018 EMA požiadala žalobkyňu o poskytnutie doplňujúcich informácií.

49      Dňa 18. júla 2018 žalobkyňa odpovedala na žiadosť EMA.

50      Listom z 30. júla 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) EMA predovšetkým zdôraznila, že podľa odôvodnenia 3 vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 na liek Tecfidera – dimetylfumarát, pre ktorý sa žiadosť o povolenie zakladala na článku 8 ods. 3 smernice 2001/83, na jednej strane a na už povolený liek Fumaderm na druhej strane sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh podľa článku 6 ods. 1 smernice 2001/83, a to z dôvodu, že MEF a DMF sú účinné látky a nepredstavujú tú istú účinnú látku, pretože nemajú rovnakú terapeuticky účinnú zložku. EMA ďalej pripomenula, že podľa článku 14 ods. 11 nariadenia č. 726/2004 bez toho, aby bolo dotknuté právo v oblasti ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva, na lieky na humánne použitie, ktoré boli povolené v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, sa vzťahuje obdobie ochrany údajov v trvaní osem rokov a obdobie ochrany uvedenia na trh v trvaní desať rokov. EMA sa tak domnievala, že na liek Tecfidera sa zjavne vzťahuje jeho vlastné nezávislé obdobie ochrany údajov v trvaní osem rokov, pričom toto obdobie ochrany ešte neuplynulo. Vzhľadom na tieto zistenia EMA uviedla, že v súčasnosti nie je povolené uviesť na účely predloženia žiadosti o povolenie na uvedenie na trh podľa článku 10 ods. 1 smernice 2001/83 odkaz na údaje týkajúce sa predklinických a klinických skúšok, ktoré sú obsiahnuté v spisovej dokumentácii k lieku Tecfidera. EMA dospela k záveru, že nemôže vyhovieť žiadosti žalobkyne o udelenie povolenia na uvedenie generického derivátu lieku Tecfidera na trh.

51      Dňa 8. októbra 2018 BfArM zamietol odvolanie podané žalobkyňou, spomenuté v bode 46 vyššie, v rozsahu, v akom sa týkalo dokumentov súvisiacich s povolením na uvedenie lieku Fumaderm na trh.

II.    Konanie a návrhy účastníkov konania

52      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 9. októbra 2018 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

53      EMA predložila vyjadrenie k žalobe 17. januára 2019.

54      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 21. decembra 2018 a 31. januára 2019 Biogen Netherlands BV, t. j. spoločnosť, na ktorú bolo prevedené povolenie na uvedenie lieku Tecfidera na trh (ďalej len „Biogen“), a Komisia podali návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov EMA.

55      Listami z 5., 7. a 25. februára 2019 EMA požiadala vo vzťahu k spoločnosti Biogen a Komisii o dôverné zaobchádzanie s určitými informáciami, ktoré boli uvedené v prílohách k vyjadreniu k žalobe.

56      Žalobkyňa predložila repliku 11. marca 2019.

57      Uznesením z 19. marca 2019 predseda deviatej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhom spoločnosti Biogen a Komisie na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov EMA. Rozhodnutie o opodstatnenosti žiadostí o dôverné zaobchádzanie bolo odložené na neskôr.

58      EMA predložila dupliku 29. apríla 2019.

59      Biogen a Komisia predložili svoje vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania na základe nedôverných verzií procesných dokumentov 16. mája a 17. mája 2019.

60      EMA a žalobkyňa predložili svoje pripomienky k vyjadreniam vedľajších účastníkov konania 21. júna a 24. júna 2019.

61      Po zmene zloženia komôr Všeobecného súdu bol sudca spravodajca s účinnosťou od 4. októbra 2019 pridelený do siedmej komory, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená v súlade s článkom 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

62      Na základe návrhu siedmej komory Všeobecný súd podľa článku 28 rokovacieho poriadku rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

63      Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd (siedma rozšírená komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku vyzval účastníkov, aby odpovedali na viacero písomných otázok a predložili určité dokumenty. Účastníci konania vyhoveli týmto výzvam v stanovených lehotách.

64      Po odložení ústneho pojednávania pôvodne stanoveného na 7. mája 2020 boli prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, vypočuté na pojednávaní 13. júla 2020.

65      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        vyhlásil námietku nezákonnosti, ktorú vzniesla proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 30. januára 2014, za prípustnú a dôvodnú v rozsahu, v akom Komisia v tomto vykonávacom rozhodnutí konštatuje, že na liek Tecfidera – dimetylfumarát sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm,

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil EMA povinnosť nahradiť trovy konania.

66      EMA v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol námietku nezákonnosti smerujúcu proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 30. januára 2014 ako neprípustnú,

–        v každom prípade zamietol žalobu o neplatnosť ako nedôvodnú v celom rozsahu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť všetky trovy tohto konania.

67      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol námietku nezákonnosti smerujúcu proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 30. januára 2014 ako neprípustnú a v dôsledku toho zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        v každom prípade zamietol námietku nezákonnosti smerujúcu proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 30. januára 2014 ako nedôvodnú a v dôsledku toho zamietol žalobu ako nedôvodnú.

68      Biogen navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol námietku nezákonnosti smerujúcu proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 30. januára 2014 ako neprípustnú,

–        v každom prípade zamietol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy tohto konania, vrátane jej vlastných trov konania.

III. Právny stav

69      Svojím prvým žalobným návrhom žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd vyhlásil jej námietku vznesenú proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 30. januára 2014 za prípustnú a dôvodnú. Svojím druhým žalobným návrhom žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie.

A.      O prvom žalobnom návrhu na to, aby Všeobecný súd vyhlásil námietku nezákonnosti vznesenú proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 30. januára 2014 za prípustnú a dôvodnú

70      Podľa článku 277 ZFEÚ sa každý účastník konania môže v konaní, ktorého predmetom je všeobecne záväzný právny akt prijatý inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, dovolávať pred Súdnym dvorom Európskej únie neuplatniteľnosti tohto aktu z dôvodov ustanovených v článku 263 druhom odseku ZFEÚ.

71      Článok 277 ZFEÚ je vyjadrením všeobecnej zásady zaručujúcej každému účastníkovi konania právo incidenčne napadnúť, s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia, ktoré je mu určené, platnosť všeobecne záväzných aktov, ktoré sú základom takéhoto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, EU:C:1979:53, bod 39, a z 19. januára 1984, Andersen a i./Parlament, 262/80, EU:C:1984:18, bod 6).

72      Konštatovanie protiprávnosti súdom nemá účinok erga omnes, ale má za následok protiprávnosť napadnutého individuálneho aktu, pričom zachováva všeobecne záväzný právny akt v právnom poriadku bez toho, aby to malo vplyv na zákonnosť ostatných aktov, ktoré boli prijaté na jeho základe a ktoré neboli napadnuté v lehote stanovenej na podanie žaloby (pozri rozsudok z 25. októbra 2018, KF/SATCEN, T‑286/15, EU:T:2018:718, bod 157 a citovanú judikatúru).

73      Možnosť napadnúť uplatniteľnosť všeobecne záväzného aktu podľa článku 277 ZFEÚ nezakladá právo na podanie samostatnej žaloby a možno ju uplatniť len incidenčne (pozri uznesenie z 8. júla 1999, Area Cova a i./Rada, T‑194/95, EU:T:1999:141, bod 78 a citovanú judikatúru, a rozsudok zo 6. júna 2013, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, T‑279/11, EU:T:2013:299, bod 96).

74      Okrem toho v rámci návrhu na zrušenie individuálneho aktu spôsobujúceho ujmu je súd Únie oprávnený v incidenčnom konaní určiť protiprávnosť ustanovenia so všeobecnou pôsobnosťou, na ktorom je napadnutý akt založený. Nie je však oprávnený na takéto určenia vo výroku svojich rozsudkov (pozri rozsudok zo 14. decembra 2018, GQ a i./Komisia, T‑525/16, EU:T:2018:964, bod 37 a citovanú judikatúru).

75      V prejednávanej veci žalobkyňa prostredníctvom samostatného žalobného návrhu navrhuje, aby Všeobecný súd vyhlásil námietku nezákonnosti, ktorú vzniesla proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 30. januára 2014, za prípustnú a dôvodnú v rozsahu, v akom Komisia v tomto vykonávacom rozhodnutí konštatovala, že na liek Tecfidera – dimetylfumarát sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm.

76      Z judikatúry citovanej v bodoch 70 až 73 vyššie vyplýva, že prvý žalobný návrh je neprípustný a treba ho zamietnuť.

77      Vzhľadom na obsah žaloby však tento návrh nebráni tomu, aby Všeobecný súd preskúmal námietku nezákonnosti vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 v rámci svojej odpovede na druhý žalobný návrh smerujúci k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 2018, GQ a i./Komisia, T‑525/16, EU:T:2018:964, body 38 a 39, a z 12. decembra 2019, Feral/Výbor regiónov, T‑529/16, neuverejnený, EU:T:2019:851, body 27, 33 a 58).

B.      O druhom žalobnom návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia

78      Žalobkyňa uvádza na podporu svojho návrhu na zrušenie jediný žalobný dôvod, ktorý je založený na nezákonnosti vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 v rozsahu, v akom Komisia v tomto rozhodnutí konštatovala, že na liek Tecfidera sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm. Žalobkyňa v podstate tvrdí, že vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014, ktoré slúži ako jediný právny základ napadnutého rozhodnutia, je nezákonné a musí byť v súlade s článkom 277 ZFEÚ vyhlásené za neuplatniteľné. V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie, ktorým sa zamieta vyhovieť žiadosti o povolenie na uvedenie generickej verzie lieku Tecfidera na trh, nemá právny základ a treba ho zrušiť najmä z dôvodu nedostatku odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ.

79      EMA podporovaná Komisiou a spoločnosťou Biogen vzniesla námietku neprípustnosti.

1.      O prípustnosti

80      EMA podporovaná Komisiou a spoločnosťou Biogen v podstate tvrdí, že za predpokladu, že vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 predstavuje regulačný akt v rozsahu, v akom Komisia v tomto rozhodnutí konštatovala, že na liek Tecfidera sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm, námietku nezákonnosti vznesenú žalobkyňou treba zamietnuť ako neprípustnú. Žalobkyňa bola totiž oprávnená napadnúť uvedené rozhodnutie na základe článku 263 ZFEÚ, a teda mala podať žalobu o neplatnosť proti tomuto rozhodnutiu, čo neurobila.

81      EMA na jednej strane tvrdí, že ak je vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 vzhľadom na jeho odôvodnenie 3 regulačným aktom, ako tvrdí žalobkyňa, tento akt priamo a bez vykonávacích opatrení vyvoláva účinky na právne postavenie tejto žalobkyne. Podľa EMA toto vykonávacie rozhodnutie malo za následok, že lieku Tecfidera bolo priznané samostatné obdobie ochrany údajov a v dôsledku toho bránilo žalobkyni až do uplynutia tohto obdobia vychádzať zo spisovej dokumentácie k lieku Tecfidera.

82      Na druhej strane EMA podporovaná spoločnosťou Biogen tvrdí, že žalobkyňa mala záujem na konaní proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 30. januára 2014, keďže Komisia v tomto rozhodnutí potvrdila, že na lieky Tecfidera a Fumaderm sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh. EMA v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zrušenie tohto vykonávacieho rozhodnutia by viedlo ku konštatovaniu, že na liek Tecfidera sa vzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm, čo by žalobkyni umožnilo okamžite podať žiadosť o povolenie na uvedenie generickej verzie lieku Tecfidera na trh.

83      Podľa EMA k zásahu do právneho postavenia žalobkyne nepochybne dochádzalo v období od uverejnenia zhrnutia vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 v Úradnom vestníku Európskej únie 28. februára 2014 do uplynutia lehoty na podanie žaloby o neplatnosť tohto vykonávacieho rozhodnutia.

84      Pokiaľ ide o Komisiu, tá tiež tvrdí, že neexistuje priame právne prepojenie medzi napadnutým rozhodnutím a určitými prípravnými opatreniami k vykonávaciemu rozhodnutiu z 30. januára 2014.

a)      O kvalifikácii vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 ako „všeobecne záväzného právneho aktu“

85      Zo znenia článku 277 ZFEÚ vyplýva, že námietku nezákonnosti možno vzniesť len voči všeobecne záväznému právnemu aktu (pozri bod 70 vyššie).

86      Okrem toho článok 288 štvrtý odsek ZFEÚ stanovuje, že „rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu“ a „rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich“.

87      V prejednávanej veci bolo vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 prijaté v nadväznosti na žiadosť o povolenie na uvedenie na trh, ktorú predložila Biogen Idec. Zároveň toto vykonávacie rozhodnutie udeľuje povolenie na uvedenie na trh konkrétnej spoločnosti, a to Biogen Idec. Napokon jediným adresátom tohto vykonávacieho rozhodnutia je Biogen Idec.

88      Z formálneho hľadiska tak vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 predstavuje individuálne rozhodnutie a nie všeobecne záväzný právny akt.

89      Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že výber formy aktu nemôže zmeniť jeho povahu, takže treba overiť, či obsah aktu zodpovedá forme, v ktorej bol prijatý (rozsudok z 13. decembra 1989, Grimaldi, C‑322/88, EU:C:1989:646, bod 14, a uznesenie z 27. októbra 2015, Belgicko/Komisia, T‑721/14, EU:T:2015:829, bod 20). Okrem toho súd Únie sa pri určení rozsahu pôsobnosti aktu nemôže obmedziť len na jeho oficiálny názov, ale musí zohľadniť v prvom rade jeho predmet a jeho obsah (rozsudok zo 14. decembra 1962, Confédération nationale des producteurs de fruits et légumes a i./Rada, 16/62 a 17/62, neuverejnený, EU:C:1962:47, s. 918).

90      Akt je všeobecne záväzný, ak sa uplatňuje na objektívne určené situácie a vyvoláva právne účinky voči všeobecne a abstraktne vymedzeným kategóriám osôb (rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 29).

91      Pôsobnosť článku 277 ZFEÚ sa preto musí rozšíriť na akty inštitúcií, ktoré síce nemajú formu nariadenia, ale majú podobné účinky (rozsudok zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, EU:C:1979:53, bod 40). Inými slovami na to, aby sa zabezpečilo účinné preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií všeobecnej povahy v prospech osôb, ktoré nemôžu podať priamu žalobu proti takýmto aktom, ak sú dotknuté vykonávacími rozhodnutiami, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú, námietka nezákonnosti sa nemôže obmedzovať na akty majúce formu všeobecne záväzného právneho aktu v zmysle článku 277 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 1993, Reinarz/Komisia, T‑6/92 a T‑52/92, EU:T:1993:89, bod 56).

92      V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 3 vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 konštatovala, že liek Tecfidera obsahujúci DMF sa líši od lieku Fumaderm, iného už povoleného lieku zloženého z DMF a MEF solí. Komisia z tejto skutočnosti vyvodila, že na liek Tecfidera – dimetylfumarát, pre ktorý sa žiadosť o povolenie zakladala na článku 8 ods. 3 smernice 2001/83, a na už povolený liek Fumaderm sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh podľa článku 6 ods. 1 tej istej smernice.

93      V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 6 ods. 1 druhý pododsek smernice 2001/83 odkazuje na článok 10 ods. 1 tejto smernice a výslovne spája pojem „globálne povolenie“ s obdobím regulačnej ochrany údajov o referenčných liekoch uvedeným v spomínanom článku 10 ods. 1 bez ohľadu na to, že tento pojem sa vzťahuje na rôzne vývojové stupne prvotného lieku, v súvislosti s ktorými treba v rôznych okamihoch postupne poskytnúť samostatné údaje (rozsudok z 28. júna 2017, Novartis Europharm/Komisia, C‑629/15 P a C‑630/15 P, EU:C:2017:498, bod 64). Toto konštatovanie platí aj pre obdobie regulačnej ochrany údajov upravené v článku 14 ods. 11 nariadenia č. 726/2004.

94      Konštatovanie uvedené v odôvodnení 3 vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014, podľa ktorého sa na liek Tecfidera a na už povolený liek Fumaderm nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh v zmysle článku 6 ods. 1 druhého pododseku smernice 2001/83, má za následok, že uvedené vykonávacie rozhodnutie sa má vykladať v tom zmysle, že z neho vyplývala uplatniteľnosť obdobia regulačnej ochrany údajov týkajúcich sa lieku Tecfidera.

95      Vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 sa teda uplatňuje na objektívne určené situácie, a to z dôvodu, že konštatuje príslušné charakteristiky liekov Fumaderm a Tecfidera. Okrem toho v rozsahu, v akom z tohto konštatovania vyplýva uplatniteľnosť obdobia regulačnej ochrany údajov týkajúcich sa lieku Tecfidera, toto vykonávacie rozhodnutie môže vyvolávať právne účinky voči všeobecne a abstraktne vymedzeným kategóriám osôb, konkrétne voči všetkým subjektom, ktorých činnosť môže súvisieť s liekom Tecfidera, a najmä všetkým subjektom, ktoré môžu vyrábať generickú verziu lieku Tecfidera.

96      Vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 je preto všeobecne záväzným právnym aktom v zmysle článku 277 ZFEÚ, čo tvrdili aj EMA a Komisia na pojednávaní, a to v rozsahu, v akom vo svojom odôvodnení 3 konštatuje, že na liek Tecfidera sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm.

b)      O existencii prepojenia medzi napadnutým rozhodnutím a posúdeniami namietanými žalobkyňou

97      Komisia zdôrazňuje, že medzi napadnutým rozhodnutím a vykonávacím rozhodnutím z 30. januára 2014 existuje priame prepojenie, a to v rozsahu, v akom zamietnutie uvedené v napadnutom rozhodnutí priamo súvisí po prvé s konštatovaním, že liek Tecfidera sa líši od lieku Fumaderm, a po druhé so samostatným obdobím ochrany údajov vyplývajúcim z tejto kvalifikácie. Komisia naopak tvrdí, že medzi napadnutým rozhodnutím a určitými prípravnými opatreniami k vykonávaciemu rozhodnutiu z 30. januára 2014, konkrétne revidovaným stanoviskom CHMP z 21. novembra 2013 (pozri bod 26 vyššie) aj a fortiori správou EPAR k lieku Tecfidera z 26. novembra 2013 (pozri bod 28 vyššie), neexistuje priame právne prepojenie.

98      Keďže cieľom článku 277 ZFEÚ nie je umožniť účastníkovi konania napadnúť uplatniteľnosť akéhokoľvek všeobecne záväzného právneho aktu v prospech akejkoľvek žaloby, musí byť rozsah námietky nezákonnosti obmedzený na to, čo je nevyhnutné na vyriešenie sporu. Z toho vyplýva, že všeobecný akt, ktorého nezákonnosť sa namieta, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný na vec, ktorá je predmetom žaloby (pozri rozsudok z 25. októbra 2018, KF/SATCEN, T‑286/15, EU:T:2018:718, bod 156 a citovanú judikatúru).

99      V prípade žalôb o neplatnosť podaných proti individuálnym rozhodnutiam tak Súdny dvor pripustil, že predmetom námietky nezákonnosti môžu platne byť ustanovenia všeobecne záväzného právneho aktu, ktoré tvoria základ uvedených rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. októbra 1981, Krupp Stahl/Komisia, 275/80 a 24/81, EU:C:1981:247, bod 32, a z 11. júla 1985, Salerno a i./Komisia a Rada, 87/77, 130/77, 22/83, 9/84 a 10/84, EU:C:1985:318, bod 36), alebo majú priame právne prepojenie s takýmito rozhodnutiami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. marca 1965, Macchiorlati Dalmas/Vysoký úrad ESUO, 21/64, EU:C:1965:30, s. 245; z 9. septembra 2003, Kik/ÚHVT, C‑361/01 P, EU:C:2003:434, bod 76, a z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, EU:C:2005:408, bod 237).

100    V tejto súvislosti je pravda, že v rozsudku z 22. januára 2015, Teva Pharma a Teva Pharmaceuticals Europe/EMA (T‑140/12, EU:T:2015:41, body 52 a 53), na ktorý sa odvoláva Komisia, Všeobecný súd zamietol námietku nezákonnosti vznesenú proti súhrnnej správe a stanovisku Výboru EMA pre lieky na ojedinelé ochorenia ako neprípustnú. Všeobecný súd v tomto rozsudku uviedol, že tieto akty sú prípravnými aktmi a Komisia sa môže odchýliť od stanoviska uvedeného výboru. Z toho vyvodil, že tieto akty nepredstavujú akty všeobecnej povahy a svojou povahou nie sú aktmi, ktoré môžu predstavovať právny základ napadnutého rozhodnutia alebo mať s ním priamu súvislosť, v dôsledku čoho by ich údajná nezákonnosť mohla mať akýkoľvek vplyv na vyriešenie tohto sporu.

101    Po prvé však treba uviesť, že žalobkyňa v rámci svojej žaloby formálne nevznáša námietku nezákonnosti proti stanovisku CHMP alebo správe EPAR. Žalobkyňa totiž tvrdí, že vedecké hodnotenie CHMP je zjavne nesprávne v rozsahu, v akom dospelo k záveru, že existuje relevantný rozdiel medzi liekmi Tecfidera a Fumaderm. Podľa žalobkyne z toho vyplýva, že vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014, ktorým sa potvrdzujú zistenia CHMP v tejto súvislosti, je nezákonné a neuplatniteľné.

102    Po druhé z judikatúry vyplýva, že v rozsahu, v akom rozhodnutie iba jednoducho potvrdzuje stanovisko EMA, je potrebné konštatovať, že obsah tohto stanoviska, ako aj obsah hodnotiacej správy, ktorá je jeho základom, sú neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia tohto rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o vedecké hodnotenie predmetného lieku (pozri rozsudok z 11. júna 2015, Laboratoires CTRS/Komisia, T‑452/14, neuverejnený, EU:T:2015:373, bod 60 a citovanú judikatúru).

103    Komisia vo vykonávacom rozhodnutí z 30. januára 2014 neprevzala záver CHMP, že účinná látka lieku Tecfidera, t. j. DMF, je novou účinnou látkou. Komisia však v tomto vykonávacom rozhodnutí výslovne vychádzala jednak z posúdenia CHMP, podľa ktorého MEF a DMF sú účinné látky a nepredstavujú tú istú účinnú látku, pretože nemajú rovnakú terapeuticky účinnú zložku, a jednak zo záveru CHMP, že DMF sa líši od lieku Fumaderm. Komisia z toho vyvodila, že na lieky Tecfidera a Fumaderm sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh. V nadväznosti na prijatie tohto vykonávacieho rozhodnutia bola teda do správy EPAR doplnená poznámka týkajúca sa lieku Tecfidera s cieľom poukázať na to, že „s ohľadom na vývoj regulačných úvah, ako sa odráža v odôvodnení [3] [vykonávacieho] rozhodnutia [z 30. januára 2014], konečné vyhlásenie uvedené v stanovisku CHMP, podľa ktorého účinná látka lieku Tecfidera, t. j. DMF, [je] novou účinnou látkou, [je] zastarané“. CHMP však jasne uviedol, že všetky ostatné úvahy a vedecké závery týkajúce sa jeho hodnotenia sú naďalej platné.

104    Treba sa teda domnievať, že obsah revidovaného stanoviska CHMP, ako aj obsah správy EPAR, ktorá je jeho základom, je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014, najmä pokiaľ ide o vedecké hodnotenie existencie rozdielu medzi liekmi Tecfidera a Fumaderm.

105    Žalobkyňa má teda na účely preukázania nezákonnosti vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 právo napadnúť posúdenia, ktoré sú po prvé uvedené v revidovanom stanovisku CHMP a v správe EPAR a ktoré sú po druhé základom uvedeného vykonávacieho rozhodnutia.

106    Argumentácia Komisie založená na neexistencii priameho právneho prepojenia medzi napadnutým rozhodnutím a určitými prípravnými opatreniami k vykonávaciemu rozhodnutiu z 30. januára 2014 sa teda zamieta.

c)      O práve žalobkyne podať priamu žalobu proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 30. januára 2014

107    Článok 277 ZFEÚ je vyjadrením všeobecnej zásady zaručujúcej každému účastníkovi konania právo napadnúť, s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia, ktoré sa ho priamo a osobne týka, platnosť skorších aktov inštitúcií predstavujúcich právny základ napadnutého rozhodnutia, ak tento účastník konania nemal podľa článku 263 ZFEÚ právo podať priamu žalobu proti týmto aktom, ktorých dôsledky znáša bez toho, aby mal možnosť požadovať ich zrušenie (rozsudky zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, EU:C:1979:53, bod 39, a zo 17. júna 1999, ARAP a i./Komisia, T‑82/96, EU:T:1999:127, bod 46).

108    Pokiaľ bola žalobkyňa oprávnená podať žalobu o neplatnosť proti aktu, ktorého nezákonnosti sa neskôr dovoláva prostredníctvom námietky, námietka nezákonnosti vznesená proti tomuto aktu sa zamietne ako neprípustná z dôvodu, že tomuto incidenčnému napadnutiu konečného aktu bráni preklúzia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia, T‑394/08, T‑408/08, T‑453/08 a T‑454/08, EU:T:2011:493, bod 68). Pripustiť, že by sa žalobkyňa mohla v rámci žaloby o neplatnosť podanej proti rozhodnutiu odvolávať na pochybenia týkajúce sa skoršieho aktu, v prípade ktorého mohla podať návrh na jeho zrušenie, by totiž mohlo nepriamo viesť k spochybneniu skorších rozhodnutí, ktoré neboli napadnuté v lehote na podanie žaloby stanovenej v článku 263 ZFEÚ, a obísť tak túto lehotu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 1995, Španielsko/Komisia, C‑135/93, EU:C:1995:201, bod 17).

109    Je teda potrebné preskúmať, či by vzhľadom na skutočnosti uvedené v spise bola žaloba, ktorú by žalobkyňa podala proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 30. januára 2014 na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, prípustná.

110    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ stanovuje, že „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia“.

111    V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa nie je osobou, ktorej bolo vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 určené.

112    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prípustnosť žaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti aktu, ktorý jej nebol určený, sa v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ viaže na podmienku, že táto osoba má aktívnu legitimáciu, ktorá je prítomná v dvoch prípadoch. Po prvé takáto žaloba môže byť podaná pod podmienkou, že takýto akt sa tejto osoby priamo a osobne týka. Po druhé takáto osoba môže podať žalobu proti regulačnému aktu, ktorý sa jej priamo týka, a nevyžaduje si vykonávacie opatrenia (rozsudky zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, body 59 a 91, a z 13. marca 2018, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C‑244/16 P, EU:C:2018:177, bod 39).

113    Po prvé, pokiaľ ide o podmienku založenú na osobnej dotknutosti žalobkyne, z ustálenej judikatúry vyplýva, že iné subjekty ako osoby, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sú osobne dotknuté, len ak sa ich toto rozhodnutie dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, EU:C:1963:17, s. 223; z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 72, a z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, C‑274/12 P, EU:C:2013:852, bod 46).

114    Možnosť určiť viac alebo menej presne počet, alebo dokonca aj totožnosť právnych subjektov, na ktoré sa opatrenie uplatní, vôbec neznamená, že tieto subjekty sa musia považovať za osobne dotknuté týmto opatrením, ak sa toto uplatnenie uskutočňuje na základe objektívnej právnej alebo faktickej situácie definovanej dotknutým aktom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. novembra 2001, Antillean Rice Mills/Rada, C‑451/98, EU:C:2001:622, bod 52, a z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, C‑274/12 P, EU:C:2013:852, bod 47).

115    V prejednávanej veci v prvom rade okolnosť, že žalobkyňa je výrobcom generických liekov a potenciálne zamýšľala uviesť na trh generickú verziu lieku Tecfidera, nemôže sama osebe žalobkyňu individualizovať, keďže aj iné subjekty sa mohli nachádzať v rovnakej situácii ako ona.

116    Ďalej je potrebné konštatovať, že vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 bolo prijaté v nadväznosti na žiadosť o povolenie na uvedenie na trh, ktorú predložila Biogen Idec.

117    V rámci smernice 2001/83 alebo nariadenia č. 726/2004 je pritom postup vydania povolenia na uvedenie na trh koncipovaný ako bilaterálny postup implikujúci len žiadateľa a príslušný orgán (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2014, Olainfarm, C‑104/13, EU:C:2014:2316, bod 34). Ide totiž o postup medzi žiadateľom a správnym orgánom, v priebehu ktorého musí orgán zohľadniť záujem žiadateľa na získaní povolenia na uvedenie na trh a verejný záujem na ochrane ľudského zdravia. Tretie osoby, akou je v prejednávanej veci žalobkyňa, sa nemôžu zúčastniť na tomto postupe ani byť súčasťou diskusie s CHMP a Komisiou, pokiaľ ide o hodnotenie vedeckých údajov týkajúcich sa dotknutého lieku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2003, Olivieri/Komisia a EMEA, T‑326/99, EU:T:2003:351, bod 94).

118    Napokon treba zdôrazniť, že Komisia vo vykonávacom rozhodnutí z 30. januára 2014 konštatovala, že liek Tecfidera obsahujúci DMF sa líši od lieku Fumaderm, iného už povoleného lieku zloženého z DMF a MEF solí, a preto sa na liek Tecfidera – dimetylfumarát, pre ktorý sa žiadosť o povolenie zakladala na článku 8 ods. 3 smernice 2001/83, a na už povolený liek Fumaderm nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh podľa článku 6 ods. 1 smernice 2001/83.

119    Z postupu prijímania a z obsahu vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 tak vyplýva, že individuálna situácia žalobkyne nebola pri prijímaní uvedeného vykonávacieho rozhodnutia zohľadnená, a to aj v rozsahu, v akom Komisia v tomto rozhodnutí konštatovala, že na liek Tecfidera a na už povolený liek Fumaderm sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh podľa článku 6 ods. 1 smernice 2001/83.

120    Žalobkyňa bola teda vykonávacím rozhodnutím z 30. januára 2014 dotknutá len na základe svojho objektívneho postavenia výrobcu liekov, najmä generických liekov, rovnako ako ktorýkoľvek iný hospodársky subjekt v rovnakom okamihu a potenciálne v rovnakej situácii.

121    Preto nie je preukázané, že žalobkyňa bola vykonávacím rozhodnutím z 30. januára 2014 osobne dotknutá.

122    Po druhé, pokiaľ ide existenciu regulačného aktu, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia, treba zdôrazniť, že pojem „regulačný akt“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku tretej časti vety ZFEÚ zahŕňa všetky všeobecne záväzné nelegislatívne akty (rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 28).

123    V prejednávanej veci treba pripomenúť, že pokiaľ ide o posúdenia namietané žalobkyňou, vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 je všeobecne záväzné (pozri body 85 až 96 vyššie). Navyše je nesporné, že toto vykonávacie rozhodnutie nie je legislatívnym aktom.

124    Uvedené vykonávacie rozhodnutie je teda regulačným aktom, keďže v odôvodnení 3 konštatuje, že na liek Tecfidera sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm.

125    Podľa ustálenej judikatúry výraz „ktoré nevyžadujú vykonávacie opatrenia“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku tretej časti vety ZFEÚ sa má vykladať vzhľadom na cieľ tohto ustanovenia, ktorý spočíva, ako vyplýva z procesu jeho prijímania, v snahe vyhnúť sa tomu, aby bol jednotlivec nútený porušiť právo, aby sa potom mohol obrátiť na súd. Ak má teda regulačný akt priame účinky na právnu situáciu fyzickej alebo právnickej osoby bez toho, aby si to vyžadovalo vykonávacie opatrenia, táto osoba by mohla byť zbavená účinnej súdnej ochrany, ak by nemala k dispozícii možnosť obrátiť sa na súd Únie s cieľom napadnúť zákonnosť tohto regulačného aktu. V prípade neexistencie vykonávacích opatrení by sa totiž fyzická alebo právnická osoba, hoci priamo dotknutá predmetným aktom, mohla domôcť súdneho preskúmania tohto aktu len po tom, čo poruší jeho ustanovenia, a to tak, že by sa odvolávala na protiprávnosť týchto ustanovení v rámci druhov súdnych konaní, ktoré môže využiť na vnútroštátnych súdoch (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 58 a citovanú judikatúru).

126    Ak regulačný akt naopak vyžaduje vykonávacie opatrenia, vykoná sa súdne preskúmanie dodržiavania právneho poriadku Únie bez ohľadu na otázku, či uvedené opatrenia vydala Únia alebo členské štáty. Fyzické alebo právnické osoby, ktoré nemôžu z dôvodu podmienok prípustnosti stanovených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ napadnúť priamo na súde Únie právny akt Únie, sú proti tomu, aby sa voči nim takýto akt uplatňoval, chránené možnosťou napadnúť vykonávacie opatrenia, ktoré si tento akt vyžaduje (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 59 a citovanú judikatúru).

127    Ak vykonanie takéhoto aktu prináleží inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, fyzické alebo právnické osoby môžu podať priamu žalobu na súde Únie voči vykonávacím aktom za podmienok uvedených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ a na podporu tejto žaloby sa odvolať na nezákonnosť predmetného základného aktu na základe článku 277 ZFEÚ (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 60 a citovanú judikatúru).

128    Súdny dvor okrem toho opakovane rozhodol, že na účely posúdenia toho, či regulačný akt vyžaduje vykonávacie opatrenia, je potrebné vychádzať z postavenia osoby, ktorá sa odvoláva na právo podať žalobu na základe článku 263 štvrtého odseku tretej časti vety ZFEÚ. Je preto irelevantné, či dotknutý akt vyžaduje vykonávacie opatrenia vo vzťahu k ostatným osobám (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 61 a citovanú judikatúru).

129    Okrem toho je v rámci tohto posúdenia potrebné sústrediť sa výlučne na predmet sporu a v prípade, že sa žalobca domáha len čiastočného zrušenia aktu, sú to len vykonávacie opatrenia, ktoré táto časť aktu prípadne vyžaduje, ktoré musia byť v prípade potreby zohľadnené (pozri rozsudok z 10. decembra 2015, Kyocera Mita Europe/Komisia, C‑553/14 P, neuverejnený, EU:C:2015:805, bod 45 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 61).

130    Napokon znenie článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ na to, aby bolo opatrenie považované za vykonávacie opatrenie regulačného aktu, nevyžaduje, aby tento akt predstavoval právny základ tohto opatrenia. To isté opatrenie môže byť vykonávacím opatrením tak aktu, ktorého ustanovenia tvoria jeho právny základ, ako aj odlišného aktu, ak sa niektoré alebo všetky právne účinky tohto posledného uvedeného aktu prejavia vo vzťahu k žalobkyni iba prostredníctvom tohto opatrenia (rozsudok z 13. marca 2018, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C‑244/16 P, EU:C:2018:177, bod 72).

131    To, či uvedené opatrenia majú alebo nemajú mechanickú povahu, je irelevantné (rozsudok z 13. marca 2018, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C‑244/16 P, EU:C:2018:177, bod 47). Inak povedané, otázka, či napadnutý regulačný akt ponecháva vnútroštátnym orgánom povereným vykonávacími opatreniami určitú právomoc voľnej úvahy, nie je relevantná na účely zistenia, či vyžaduje vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (rozsudok zo 6. júna 2013, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, T‑279/11, EU:T:2013:299, bod 53; v tomto zmysle pozri tiež uznesenie zo 14. júla 2015, Forgital Italy/Rada, C‑84/14 P, neuverejnené, EU:C:2015:517, bod 44).

132    V tejto súvislosti treba jednak uviesť, že obsah odôvodnenia 3 vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 je reprodukovaný v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho je nesporné, že napadnuté rozhodnutie je založené na vykonávacom rozhodnutí z 30. januára 2014. Komisia totiž vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania uviedla, že zamietnutie vyhovieť žiadosti, ktoré vyjadrila v napadnutom rozhodnutí, priamo súviselo s posúdeniami vykonanými vo vykonávacom rozhodnutí z 30. januára 2014. Komisia vo svojich písomných odpovediach na otázky položené Všeobecným súdom dodala, že EMA je viazaná obsahom odôvodnenia 3 vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014.

133    Taktiež je potrebné pripomenúť, že na stretnutí útvarov Komisie so spoločnosťou Biogen Idec 16. mája 2013 Komisia zdôraznila, že v rozhodnutiach o udelení povolenia na uvedenie na trh sa neuvádza nijaké vyhlásenie o exkluzivite údajov, lebo exkluzivita údajov je dynamický pojem, ktorý v prípade prevodu aktív medzi spoločnosťami podlieha zmenám. Okrem toho, ako vysvetlila Komisia vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania, EMA v rámci schvaľovacieho procesu overuje, či uplynulo obdobie regulačnej ochrany údajov pre referenčný liek. EMA vo svojich písomných odpovediach na otázky Všeobecného súdu spresnila, že pri určení, či bol referenčný liek povolený pred menej ako ôsmimi rokmi, je potrebné overiť, či je držiteľ povolenia na uvedenie referenčného lieku na trh aj držiteľom povolení pre iné výrobky obsahujúce rovnakú účinnú látku. Napokon, ako EMA a Komisia vysvetlili na pojednávaní, overenia, ktoré EMA vykonáva v rámci svojej schvaľovacej právomoci, vo všeobecnosti spočívajú v posúdení, či je spisová dokumentácia žiadateľa o povolenie na uvedenie na trh úplná s ohľadom na článok 8 ods. 3 a článok 10 ods. 1 smernice 2001/83.

134    Treba teda uviesť, že vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014, v ktorom sa konštatuje, že na liek Tecfidera sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm, vyvolalo právne účinky voči žalobkyni iba prostredníctvom napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo prijaté v nadväznosti na podanie žiadosti o povolenie na uvedenie na trh prostredníctvom tzv. „skráteného“ postupu (pozri bod 8 vyššie) a ktorým sa zamietlo vyhovieť tejto žiadosti.

135    Je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že by bolo vykonštruované, ak by sa vyžadovalo, aby konkurent príjemcu vnútroštátneho opatrenia, ktoré nepredstavuje štátnu pomoc, musel požiadať vnútroštátne orgány o priznanie tejto výhody na to, aby mohol napadnúť akt, ktorým sa odmieta vyhovieť tejto žiadosti, pred vnútroštátnym súdom s cieľom dosiahnuť, že sa tento súd obráti na Súdny dvor s otázkou o platnosti rozhodnutia Komisie o uvedenom opatrení (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 66 a citovanú judikatúru).

136    V prejednávanej veci však žalobkyňa mohla relevantným spôsobom preukázať dôvody, prečo vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 môže mať priame, konkrétne a určité účinky na jej právne postavenie, iba podaním žiadosti o povolenie na uvedenie generickej verzie lieku Tecfidera na trh. Podanie žiadosti o povolenie na uvedenie generickej verzie lieku Tecfidera na trh tak nemožno považovať za vykonštruované, keďže umožnilo žalobkyni preukázať, že je schopná vyrábať generickú verziu lieku Tecfidera a rozhodla sa uviesť takýto liek na trh. Treba dodať, že po podaní tejto žiadosti EMA overila, či sa na referenčný liek označený žalobkyňou, konkrétne liek Tecfidera, vzťahuje obdobie regulačnej ochrany údajov podľa článku 14 ods. 11 nariadenia č. 726/2004.

137    Z toho vyplýva jednak, že vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 si vyžaduje vykonávacie opatrenia v rozsahu, v akom v odôvodnení 3 konštatuje, že na liek Tecfidera sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm, a jednak, že napadnuté rozhodnutie určené žalobkyni predstavuje jedno z týchto opatrení.

138    V každom prípade nič nebráni tomu, aby žalobkyňa vzniesla námietku nezákonnosti voči všeobecne záväznému právnemu aktu z dôvodu, že v lehote stanovenej na podanie žaloby o neplatnosť založenej na článku 263 ZFEÚ nemohla odôvodniť záujem na konaní priamo proti tomuto aktu (pozri analogicky rozsudok z 27. marca 2019, Canadian Solar Emea a i./Rada, C‑236/17 P, EU:C:2019:258, bod 103, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Compagnie des pêches de Saint‑Malo, C‑212/19, EU:C:2020:179, body 49 a 50).

139    Podľa ustálenej judikatúry je žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná iba vtedy, ak má táto osoba záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, že samotné zrušenie aktu musí byť spôsobilé vyvolať právne následky, a teda žaloba musí byť spôsobilá svojím výsledkom priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 55 a citovanú judikatúru).

140    Na druhej strane záujem na konaní chýba v tom prípade, ak by priaznivý výsledok žaloby nemohol v žiadnom prípade poskytnúť žalobcovi zadosťučinenie (pozri rozsudok z 23. novembra 2017, Bionorica a Diapharm/Komisia, C‑596/15 P a C‑597/15 P, EU:C:2017:886, bod 85 a citovanú judikatúru).

141    Záujem žalobcu na konaní musí existovať a byť skutočný. Nemôže sa týkať budúcej a hypotetickej situácie (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 56 a citovanú judikatúru).

142    Záujem na konaní teda predstavuje podstatnú a prvú podmienku akejkoľvek žaloby (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 58 a citovanú judikatúru).

143    V prejednávanej veci je pravda, že 27. februára 2014, t. j. deň pred uverejnením zhrnutia vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 v Úradnom vestníku Európskej únie, žalobkyňa podala na Európsky patentový úrad námietku proti európskemu patentu udelenému v máji 2013 spoločnosti Biogen Idec, ktorý sa týka „zložiek a ich použití na liečbu sklerózy multiplex“ a vzťahuje sa na používanie DMF v liečbe sklerózy multiplex použitím špecifických koncentrácií schválených pre liek Tecfidera. Okrem toho Biogen predložila publikáciu žalobkyne, ktorá sa jednak týka účinných farmaceutických zložiek, ktoré boli v prvom štvrťroku 2014 v štádiu vývoja, a jednak spomína DMF pri liečbe sklerózy multiplex.

144    Treba však uviesť, že v publikácii žalobkyne predloženej spoločnosťou Biogen sa uvádza, že vývoj DMF bol v prvom štvrťroku 2014 ešte len v počiatočnej fáze. Okrem toho treba konštatovať, že žalobkyňa tvrdila, pričom ostatní účastníci konania jej na pojednávaní neprotirečili, že proces vývoja generického lieku zahŕňa viacero etáp a štúdií s cieľom získať údaje požadované v spisovej dokumentácii k žiadosti o povolenie na uvedenie na trh. Uviedla tiež, že výsledky niektorých z týchto štúdií zostávajú až do ich ukončenia neisté. Spresnila, že niektoré z potrebných štúdií, ako napríklad štúdie biologickej rovnocennosti, nemožno začať alebo uskutočniť, pokiaľ referenčný liek, v tomto prípade Tecfidera, nie je na trhu.

145    Po prvé vysvetlenia poskytnuté žalobkyňou preukazujú, že k dátumu, ku ktorému mala právo podať žalobu o neplatnosť vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014, nemala na priamom návrhu na zrušenie uvedeného vykonávacieho rozhodnutia skutočne existujúci záujem, ale len budúci záujem, keďže nebolo možné predpokladať, že k tomuto dátumu podá žiadosť o povolenie na uvedenie generickej verzie lieku Tecfidera na trh a čas potrebný na podanie takejto žiadosti výrazne prekračoval lehotu na podanie žaloby o neplatnosť. Po druhé uvedené vysvetlenia tiež preukazujú, že schopnosť žalobkyne dodržať podmienky povolenia na uvedenie generickej verzie lieku Tecdifera na trh bola k dátumu, ku ktorému mala právo podať žalobu o neplatnosť vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014, neistá.

146    Preto vzhľadom na situáciu žalobkyne v období od dátumu uverejnenia zhrnutia vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 v Úradnom vestníku Európskej únie do uplynutia lehoty na podanie žaloby o neplatnosť proti tomuto rozhodnutiu nie je preukázané, že žalobkyňa mala skutočne existujúci záujem na konaní priamo proti uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu.

147    Okrem toho bolo rozhodnuté, že jednoduché vyhlásenie o úmysle vstúpiť na trh, ktoré sa týka budúcej a neistej situácie, nemôže postačovať na preukázanie existujúceho a skutočného záujmu na konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2017, Bionorica a Diapharm/Komisia, C‑596/15 P a C‑597/15 P, EU:C:2017:886, body 114 a 115).

148    V dôsledku toho treba konštatovať, že zo skutočností uvedených v spise nevyplýva, že by žalobkyňa bola oprávnená podať žalobu na základe článku 263 ZFEÚ smerujúcu k zrušeniu vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014.

149    Námietka neprípustnosti námietky nezákonnosti sa teda zamieta.

2.      O veci samej

150    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia uplatnila nesprávne kritérium a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že lieky Tecfidera a Fumaderm sú odlišné a v dôsledku toho sa na liek Tecfidera nevzťahuje globálne povolenie na uvedenie na trh udelené pre liek Fumaderm. Po prvé žalobkyňa totiž tvrdí, že Komisia na preukázanie odlišnosti liekov Tecfidera a Fumaderm na účely globálneho povolenia na uvedenie na trh uplatnila nesprávne kritérium, v ktorom neboli zohľadnené všetky relevantné faktory. Po druhé žalobkyňa tvrdí, že keby CHMP a Komisia uplatnili primerané kritérium a zohľadnili všetky relevantné faktory, neboli by mohli rozhodnúť, že na liek Tecfidera sa nevzťahuje pôsobnosť povolenia na uvedenie na trh udeleného pre liek Fumaderm. Všeobecný súd sa vzhľadom na obsah žaloby domnieva, že tieto dve výhrady treba preskúmať spoločne, keďže v skutočnosti obe podporujú tvrdenie, že vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 je poznačené zjavne nesprávnym posúdením z dôvodu, že Komisia pri prijímaní tohto rozhodnutia vychádzala zo skutočností, ktoré nepredstavovali všetky dostupné a relevantné údaje, ktoré mali byť zohľadnené. Žalobkyňa konkrétnejšie tvrdí, že v prípade žiadosti o povolenie na uvedenie na trh, ktorá sa týka účinnej látky obsiahnutej v už povolenej kombinácii liečiv, posúdenie existencie rozdielu medzi touto kombináciou liečiv a touto samotnou účinnou látkou závisí od toho, či jednotlivé účinné látky kombinácie liečiv predstavujú zdokumentovaný a relevantný terapeutický prínos v rámci uvedenej kombinácie liečiv.

151    Všeobecný súd teda najprv uvedie niekoľko úvodných pripomienok k účinnosti jediného žalobného dôvodu a rozsahu súdneho preskúmania. Všeobecný súd následne posúdi, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď prijala vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014, v rámci čoho postupne preskúma tieto štyri otázky: po prvé globálne povolenie na uvedenie na trh a jeho ciele, po druhé uplatniteľné právo Únie a vývoj vedeckých poznatkov v rokoch 1994 až 2014, po tretie zásadu vzájomného uznávania rozhodnutí prijatých vnútroštátnymi orgánmi a po štvrté údaje, ktorými Komisia a EMA disponovali alebo mohli disponovať v súvislosti s úlohou MEF v rámci lieku Fumaderm.

a)      Úvodné pripomienky

152    Na úvod je potrebné overiť účinnosť jediného žalobného dôvodu a určiť rozsah súdneho preskúmania.

1)      O účinnosti jediného žalobného dôvodu

153    EMA vo svojich odpovediach na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania spomenuté v bode 63 vyššie uviedla, že zo znenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že je založené na dvoch navzájom samostatných právnych základoch, a to jednak na článku 14 ods. 11 nariadenia č. 726/2004 v spojení s článkom 6 ods. 1 smernice 2001/83 a jednak na vykonávacom rozhodnutí Komisie z 30. januára 2014. EMA tiež vysvetlila, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na porovnaní kvalitatívneho zloženia účinných látok liekov Fumaderm a Tecfidera na jednej strane a na vykonávacom rozhodnutí z 30. januára 2014 na druhej strane. Podľa EMA ide o dva rozdielne právne základy, lebo spočívajú na mierne odlišných odôvodneniach.

154    Vzhľadom na uvedené EMA vo svojich písomných odpovediach na otázky Všeobecného súdu tvrdila, že jediný žalobný dôvod je neúčinný, keďže žalobkyňa nenamietala jeden z dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to porovnanie kvalitatívneho zloženia liekov Fumaderm a Tecfidera, ktoré vykonala samotná EMA v štádiu schvaľovania žiadosti Pharmaceutical Works Polpharma o povolenie na uvedenie lieku Dimethyl Fumarate na trh.

155    Po prvé však treba konštatovať, že EMA v napadnutom rozhodnutí najprv pripomenula znenie odôvodnenia 3 vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014, ktoré samo odkazuje na posúdenia vykonané zo strany CHMP. Potom EMA pripomenula ustanovenia článku 14 ods. 11 nariadenia č. 726/2004. Napokon EMA upozornila na skutočnosť, že lieky Tecfidera a Fumaderm sa líšia svojím kvalitatívnym zložením účinných látok. V tejto súvislosti pripomenula obsah článku 6 ods. 1 druhého pododseku smernice 2001/83. EMA dodala, že ako uviedla Komisia vo svojom vykonávacom rozhodnutí z 30. januára 2014, na liek Tecfidera a na liek Fumaderm sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh a je zjavné, že na liek Tecfidera sa vzťahuje jeho vlastné nezávislé obdobie ochrany údajov v trvaní ôsmich rokov.

156    EMA z toho vyvodila, že vzhľadom na vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014, ktoré uznáva, že na liek Tecfidera a na liek Fumaderm sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh, a vzhľadom na článok 14 ods. 11 nariadenia č. 726/2004 nemôže vyhovieť žiadosti o povolenie na uvedenie na trh, ktorú žalobkyňa predložila pre generickú verziu lieku Tecfidera.

157    Z napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, že EMA v ňom vychádzala výlučne zo záveru, ktorý bol uvedený už vo vykonávacom rozhodnutí z 30. januára 2014 a podľa ktorého „[MEF] a [DMF] sú účinné látky a nepredstavujú tú istú účinnú látku, pretože nemajú rovnakú terapeuticky účinnú zložku [, a] preto sa liek Tecfidera obsahujúci DMF považuje za odlišný od lieku Fumaderm – iného už povoleného lieku zloženého z DMF a MEF solí“.

158    Napadnuté rozhodnutie teda nemožno vykladať v tom zmysle, že samotná EMA vykonala porovnanie kvalitatívneho zloženia liekov Fumaderm a Tecfidera v štádiu schvaľovania žiadosti o povolenie na uvedenie na trh, ktorú žalobkyňa predložila pre generickú verziu lieku Tecfidera.

159    Navyše vzhľadom na to, že Komisia sa už vyjadrila k porovnaniu kvalitatívneho zloženia liekov Fumaderm a Tecfidera, nebolo potrebné, aby EMA pristúpila k svojmu vlastnému porovnaniu kvalitatívneho zloženia liekov Fumaderm a Tecfidera.

160    Po druhé treba zdôrazniť, že zmysel, v akom EMA vykladá napadnuté rozhodnutie vo svojich písomných odpovediach na otázky položené Všeobecným súdom, nie je v súlade s vysvetleniami, ktoré poskytla vo vyjadrení k žalobe a v duplike.

161    Je pravda, že vo vyjadrení k žalobe EMA vysvetlila, že existenciu rozdielnych globálnych povolení na uvedenie na trh na základe porovnania súhrnu charakteristík predmetných výrobkov (ďalej len „SCHV“) bolo možné konštatovať počas schvaľovania akejkoľvek žiadosti o povolenie generickej verzie lieku Tecfidera, či už ide o žiadosť predloženú EMA alebo príslušnému vnútroštátnemu orgánu. Okrem toho EMA vysvetlila, že jej rozhodnutie sa zakladá na skutočnosti, že na liek Tecfidera sa nevzťahuje globálne povolenie na uvedenie na trh udelené pre liek Fumaderm, keďže lieky Tecfidera a Fumaderm majú odlišné kvalitatívne zloženie účinných látok.

162    V tom istom vyjadrení k žalobe však EMA tvrdila, že kritérium kvalitatívneho porovnania oboch liekov tak, ako boli povolené, môže byť splnené dvomi spôsobmi: buď na základe porovnania príslušných SCHV liekov Fumaderm a Tecfidera, ako uviedla EMA vo svojom liste z 3. augusta 2011 (pozri bod 12 vyššie), alebo na základe hodnotenia vedúceho k záveru, že DMF a MEF sú rozdielne účinné látky (kritérium, ktoré použila Komisia v čase udelenia povolenia na uvedenie lieku Tecfidera na trh). Okrem toho z písomných podaní EMA vyplýva tvrdenie tejto agentúry, že sa mohla obmedziť iba na porovnanie príslušných SCHV predmetných liekov a že jednoduché konštatovanie existencie odlišného kvalitatívneho zloženia účinných látok, založené na porovnaní uvedených SCHV, umožňuje vyvodiť záver. Inými slovami, EMA vysvetlila, že v prejednávanej veci „bolo možné“ uplatniť takýto postup a že v budúcnosti bude uplatňovať tento postup. EMA však vo vyjadrení k žalobe ani v duplike nikdy netvrdila, že v prejednávanej veci uplatnila v napadnutom rozhodnutí práve tento postup. V tejto súvislosti je zrejmé, že EMA na podporu svojej argumentácie viackrát vychádzala z prístupu, ktorý presadzovala vo svojom liste z 3. augusta 2011, a nie z obsahu napadnutého rozhodnutia. Okrem toho napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaký odkaz na príslušné SCHV liekov Fumaderm a Tecfidera.

163    Argumentáciu EMA založenú na tom, že jediný žalobný dôvod je neúčinný, keďže žalobkyňa nenamietala jeden z dôvodov napadnutého rozhodnutia, treba teda zamietnuť.

2)      O rozsahu súdneho preskúmania

164    Ak je rozhodnutie správneho orgánu výsledkom komplexných odborných posúdení, ako napríklad v medicínsko‑farmakologickej oblasti, tieto posúdenia v zásade podliehajú obmedzenému súdnemu preskúmaniu, čo znamená, že súd Únie nemôže nahradiť posúdenie skutkového stavu tohto orgánu svojím posúdením [pozri rozsudok z 19. novembra 2008, Schräder/CPVO (SUMCOL 01), T‑187/06, EU:T:2008:511, bod 60 a citovanú judikatúru].

165    Ak má totiž inštitúcia Únie vykonať komplexné posúdenia, disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorej výkon podlieha preskúmaniu súdom obmedzujúcemu sa na overenie, či predmetné opatrenie nie je poznačené zjavne nesprávnym posúdením alebo zneužitím právomoci, alebo či príslušný orgán zjavne neprekročil rámec svojej voľnej úvahy (pozri rozsudok z 11. decembra 2014, PP Nature‑Balance Lizenz/Komisia, T‑189/13, neuverejnený, EU:T:2014:1056, bod 34 a citovanú judikatúru).

166    Aj keď však súd Únie uzná správnemu orgánu mieru voľnej úvahy v ekonomickej alebo odbornej oblasti, neznamená to, že sa má vzdať preskúmania spôsobu, akým tento orgán vykladal informácie takejto povahy. Súd Únie musí totiž nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a koherentnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn relevantných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé odôvodniť závery, ktoré sa z nich vyvodili [pozri rozsudok z 19. novembra 2008, Schräder/CPVO (SUMCOL 01), T‑187/06, EU:T:2008:511, bod 61 a citovanú judikatúru].

167    Aj keď má súdne preskúmanie obmedzený rozsah, vyžaduje, aby boli inštitúcie Únie, ktoré sú autormi predmetného aktu, schopné pred súdom Únie preukázať, že akt bol prijatý na základe efektívneho výkonu ich voľnej úvahy, čo predpokladá zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností situácie, ktorú mal tento akt upravovať (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 2010, Afton Chemical, C‑343/09, EU:C:2010:419, bod 34, a z 30. apríla 2015, Polynt a Sitre/ECHA, T‑134/13, neuverejnený, EU:T:2015:254, bod 53).

168    Na preukázanie zjavného pochybenia inštitúcie pri posúdení komplexného skutkového stavu, ktoré by odôvodnilo zrušenie určitého aktu, musia byť dôkazy, ktoré predložila žalobkyňa, dostačujúce na to, aby sa posúdenie skutkového stavu v tomto akte stalo neprijateľným (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2011, Francúzsko/Komisia, T‑257/07, EU:T:2011:444, bod 86 a citovanú judikatúru).

169    Pokiaľ ide o stanovisko CHMP, Všeobecný súd nemôže nahradiť posúdenie tohto výboru svojím vlastným posúdením. Súdne preskúmanie sa totiž vykonáva len vo vzťahu k riadnemu fungovaniu výboru, ako aj vnútornému súladu a odôvodneniu jeho stanoviska. Pokiaľ ide o tento aspekt odôvodnenia, súd je oprávnený iba preveriť, či stanovisko obsahuje odôvodnenie umožňujúce posúdiť úvahy, na ktorých je založené, a či je medzi lekárskymi alebo vedeckými konštatovaniami a závermi, ktoré toto stanovisko obsahuje, pochopiteľná súvislosť. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že CHMP je povinný uviesť vo svojom stanovisku hlavné vedecké správy a expertízy, o ktoré sa opiera, a v prípade výrazných rozdielov uviesť dôvody, pre ktoré sa odchýlil od záverov správ alebo expertíz predložených dotknutými podnikmi. Táto povinnosť je osobitne dôležitá v prípade vedeckej neistoty. Zaručením kontradiktórnosti a transparentnosti konzultácie s výborom táto povinnosť umožňuje zabezpečiť, že príslušná látka bola predmetom hĺbkového a objektívneho vedeckého hodnotenia založeného na konfrontácii najreprezentatívnejších vedeckých názorov a vedeckých argumentov predložených dotknutými farmaceutickými laboratóriami (pozri rozsudok z 11. decembra 2014, PP Nature‑Balance Lizenz/Komisia, T‑189/13, neuverejnený, EU:T:2014:1056, bod 52 a citovanú judikatúru).

170    Napokon podľa ustálenej judikatúry v rámci žaloby o zrušenie musí byť zákonnosť napadnutého aktu posudzovaná na základe skutkového a právneho stavu existujúceho v čase prijatia aktu (pozri rozsudok z 10. septembra 2019, HTTS/Rada, C‑123/18 P, EU:C:2019:694, bod 37 a citovanú judikatúru; rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, EU:T:2007:289, bod 260) a informácií, ktorými inštitúcia ako autor aktu mohla disponovať v okamihu, keď ho prijala [rozsudok z 9. septembra 2009, Brink’s Security Luxembourg/Komisia, T‑437/05, EU:T:2009:318, bod 96; v tomto zmysle pozri tiež rozsudok z 12. apríla 2013, Du Pont de Nemours (France) a i./Komisia, T‑31/07, neuverejnený, EU:T:2013:167, bod 157].

171    Žalobkyňa sa tak nemôže pred súdom Únie odvolávať na skutkové okolnosti, ktoré nastali po prijatí aktu, ktorého zákonnosť sa namieta, alebo o ktorých autor aktu nemohol vedieť pri jeho prijímaní. Tvrdenia založené na takýchto skutočnostiach sú totiž bezpredmetné.

172    Práve s prihliadnutím na tieto úvahy je potrebné preskúmať, či sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď vo vykonávacom rozhodnutí z 30. januára 2014 konštatovala, že na liek Tecfidera, ktorý je zložený výlučne z DMF, sa nevzťahuje globálne povolenie na uvedenie na trh, ktoré v roku 1994 vydal BfArM pre liek Fumaderm.

b)      O globálnom povolení na uvedenie na trh a jeho cieľoch

173    Žalobkyňa tvrdí, že skutočnosť, že liek Tecfidera je povolený na základe odlišného postupu, pre odlišnú indikáciu a s odlišným obchodným názvom ako liek Fumaderm, nie je faktorom, na ktorý by sa bolo možné odvolávať na účely tvrdenia, že na liek Tecfidera sa nevzťahuje globálne povolenie na uvedenie na trh udelené pre liek Fumaderm. Tvrdí, že kľúčom, ktorý umožňuje určiť, či na účely globálneho povolenia na uvedenie na trh existuje nejaký relevantný rozdiel medzi liekmi Tecfidera a Fumaderm, je terapeutická účinnosť alebo neexistencia takejto účinnosti MEF solí v rámci lieku Fumaderm. Žalobkyňa dodáva, že terapeutický účinok MEF solí v rámci lieku Fumaderm musí byť relevantný. Bolo by totiž neprimerané považovať dva výrobky za „odlišné“ iba z toho dôvodu, že jeden z nich obsahuje špecifickú zložku vyvolávajúcu nejaký farmaceutický účinok, ktorá sa v porovnávanom výrobku nenachádza. V opačnom prípade by držiteľ povolenia na uvedenie na trh mohol príliš jednoducho dosiahnuť priznanie dlhého dodatočného obdobia regulačnej ochrany údajov tým, že by v okamihu rozšírenia výrobku o novú terapeutickú indikáciu doplnil alebo odobral látku, ktorá je z farmaceutického hľadiska účinná, avšak klinicky irelevantná. To isté platí pre látku s relevantnou účinnosťou, ktorá sa vyskytuje v kombinácii liečiv, avšak v príliš nízkej koncentrácii na to, aby vyvolávala akýkoľvek významný terapeutický účinok, a ktorá môže byť tiež odobratá z kombinácie liečiv bez výraznejšieho vplyvu na terapeutickú účinnosť. Žalobkyňa tvrdí, že keby bolo kompenzáciou za takéto zmeny priznanie nového obdobia regulačnej ochrany údajov iba z dôvodu, že u dotknutých účinných látok bola jednotlivo preukázaná (určitá) terapeutická účinnosť, bolo by to v rozpore s cieľmi sledovanými smernicou 2001/83 a neumožňovalo by to nájsť spravodlivú rovnováhu medzi ochranou záujmov inovačných spoločností a potrebou podporovať výrobu generických liekov so zreteľom na všeobecný záujem.

174    EMA spochybňuje tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého právne kritérium použité Komisiou na účely určenia, či sa na dva lieky vzťahujú samostatné globálne povolenia na uvedenie na trh, by mohlo poskytnúť podnikom prostriedok na obchádzanie pravidiel týkajúcich sa regulačnej ochrany údajov. Podľa EMA je riziko obchádzania, na ktoré poukazuje žalobkyňa, úplne hypotetické.

175    Článok 10 ods. 1 smernice 2001/83 (pozri bod 8 vyššie) sleduje cieľ zosúladenia jednak dostatočnej ochrany výskumných a vývojových prác vykonávaných inovačnými farmaceutickými podnikmi a jednak vôle vyhnúť sa nadbytočným pokusom na ľuďoch a zvieratách. Podľa odôvodnenia 9 uvedenej smernice je teda potrebné „presnejšie určiť prípady, kedy nie je nutné poskytnúť výsledky toxikologických a farmakologických testov alebo klinických skúšok kvôli získaniu povolenia na liek, ktorý je v podstate rovnaký ako iný už povolený výrobok, pričom sa zabezpečí, aby firmy ponúkajúce nové produkty neboli znevýhodnené“, zatiaľ čo odôvodnenie 10 stanovuje, že „je… vo verejnom záujme, aby sa neuskutočňovali opakované testy na ľuďoch alebo zvieratách bez závažného dôvodu“ (rozsudok z 15. septembra 2015, Novartis Europharm/Komisia, T‑472/12, EU:T:2015:637, bod 62).

176    Pojem globálne povolenie na uvedenie na trh uvedený v článku 6 ods. 1 druhom pododseku smernice 2001/83 v znení zmien (pozri bod 7 vyššie) nadväzuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, v ktorej sa tento pojem rozvinul najmä s cieľom zohľadniť cieľ tzv. „skráteného“ postupu, ktorým je úspora času a nákladov nevyhnutných na zhromaždenie výsledkov farmakologických a toxikologických testov a klinických skúšok a vyhnutie sa opakovaniu skúšania na ľuďoch alebo zvieratách. Tento cieľ by bol zjavne ohrozený, ak by výrobca prvotného lieku mohol neobmedzene predlžovať obdobie regulačnej ochrany údajov a tým brániť výrobcom generických liekov v jeho používaní ako referenčného lieku po uplynutí obdobia regulačnej ochrany údajov, ktoré výslovne stanovil normotvorca s cieľom zosúladiť záujmy inovačných podnikov so všeobecným záujmom (pozri rozsudok z 15. septembra 2015, Novartis Europharm/Komisia, T‑472/12, EU:T:2015:637, bod 63 a citovanú judikatúru).

177    Práve vzhľadom na znenie článku 6 ods. 1 druhého pododseku smernice 2001/83 a cieľ sledovaný týmto ustanovením Všeobecný súd rozhodol jednak, že pôsobnosť globálneho povolenia na uvedenie na trh, ako je vymedzená v článku 6 ods. 1 druhom pododseku smernice 2001/83 v znení zmien, zahŕňa vývoje, ktoré sú predmetom samostatných povolení na uvedenie na trh na základe centralizovaného postupu, a jednak, že skutočnosť, že držiteľovi sa podarilo prostredníctvom uvedeného postupu získať povolenie na uvedenie na trh pre nové terapeutické indikácie pod novým názvom, je teda irelevantná na účely uplatnenia obdobia regulačnej ochrany údajov (rozsudok z 15. septembra 2015, Novartis Europharm/Komisia, T‑472/12, EU:T:2015:637, bod 82). V tejto súvislosti Súdny dvor rovnako rozhodol, že pojem „globálne povolenie“ v zmysle článku 6 ods. 1 druhého pododseku smernice 2001/83 zahŕňa každý neskorší vývojový stupeň prvotného lieku bez ohľadu na jeho povoľovacie postupy, teda buď zmenou prvotného povolenia na uvedenie na trh pre tento liek alebo získaním samostatného povolenia na uvedenie na trh (rozsudok z 28. júna 2017, Novartis Europharm/Komisia, C‑629/15 P a C‑630/15 P, EU:C:2017:498, bod 72).

178    Napokon treba dodať, že práve vzhľadom na cieľ „podporovať výskum nových terapeutických indikácií, ktoré majú významný klinický prínos a prinášajú zlepšenie životných podmienok a kvality života pacienta“ a zároveň „zachovávať potrebnú rovnováhu medzi podporou takýchto inovácií a potrebou podporovať výrobu generických liekov“, ktorý normotvorca stanovil v článku 10 ods. 1 štvrtom pododseku smernice 2001/83, sa desaťročné obdobie obchodnej exkluzivity priznané referenčnému lieku predĺži o jeden rok, „ak počas prvých ôsmich rokov tohto desaťročného obdobia držiteľ povolenia na uvedenie na trh získa povolenie pre jednu alebo viac nových terapeutických indikácií, o ktorých sa na základe vedeckého hodnotenia vykonaného pred vydaním povolenia predpokladá, že budú predstavovať výrazný klinický prínos v porovnaní s existujúcimi terapiami“. Toto predĺženie obdobia obchodnej exkluzivity o jeden rok predstavuje podľa názoru normotvorcu Únie primeraný bonus, ktorým sa odmeňujú investície v oblasti nových terapeutických indikácií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2017, Novartis Europharm/Komisia, C‑629/15 P a C‑630/15 P, EU:C:2017:498, body 77 a 78).

179    V súlade s tým článok 10 ods. 5 smernice 2001/83 stanovuje, že „ak sa predkladá žiadosť pre novú indikáciu osvedčenej látky, poskytne sa okrem ustanovení odseku 1 nekumulatívne jednoročné obdobie exkluzívnosti údajov za predpokladu, že na potvrdenie novej indikácie boli vykonané predklinické alebo klinické štúdie“. Článok 10 ods. 5 smernice 2001/83 sa týka osvedčených látok, ktoré sú súčasťou kombinácie liečiv, pre ktoré už uplynulo obdobie regulačnej ochrany údajov. Okrem toho ochrana údajov v trvaní jedného roka, ktorú upravuje toto ustanovenie, sa uplatňuje len na údaje týkajúce sa novej indikácie a nie na všetky údaje týkajúce sa už povoleného lieku.

180    Z toho vyplýva, že okolnosť uvedená v odôvodnení 3 vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014, že žiadosť o povolenie na uvedenie lieku Tecfidera na trh bola založená na článku 8 ods. 3 smernice 2001/83, teda išlo o „úplnú“ žiadosť (pozri bod 5 vyššie), nemá vplyv na pôsobnosť pojmu globálne povolenie na uvedenie na trh (pozri bod 177 vyššie). Okrem toho práve s prihliadnutím na ciele spomenuté v bodoch 174 až 179 vyššie je potrebné analyzovať, či v prejednávanej veci existovalo riziko, ako tvrdí žalobkyňa, že spoločnosti Biogen Idec je priznané úplné osemročné obdobie regulačnej ochrany údajov iba preto, že v okamihu podania žiadosti o povolenie na uvedenie na trh pre indikáciu odlišnú od indikácie, na ktorú sa vzťahuje liek Fumaderm, odobrala MEF, ktorý bol súčasťou zloženia lieku Fumaderm, avšak nebol klinicky relevantný, resp. jeho koncentrácia bola príliš nízka na to, aby vyvolávala akýkoľvek významný terapeutický účinok v rámci lieku Fumaderm.

c)      O uplatniteľnom práve Únie a vývoji vedeckých poznatkov v rokoch 1994 až 2014

181    Žalobkyňa tvrdí, že v prejednávanej veci nebolo možné predpokladať, že MEF soli majú v rámci lieku Fumaderm relevantný terapeutický prínos, a to z dôvodu, že Fumaderm bol predtým predmetom hodnotenia BfArM, ktorý mu udelil povolenie na uvedenie na trh. Žalobkyňa v tejto súvislosti zdôrazňuje, že smernica 2001/83 nevyžaduje preukázanie existencie terapeutického prínosu pre všetky účinné látky obsiahnuté vo viazaných kombináciách liečiv. Okrem toho obsah usmernení ku kombináciám liečiv a presnejšie úroveň dokazovania vyžadovaná týmito usmerneniami sa v priebehu času vyvíjala. Navyše, keďže usmernenia nie sú právne záväzné, je možné sa od nich odchýliť.

182    V replike žalobkyňa kritizuje tvrdenie EMA, že vhodným právnym kritériom je kritérium, ktoré agentúra opísala spoločnosti Biogen Idec v liste z 3. augusta 2011 (pozri bod 12 vyššie) a podľa ktorého sa povolenie pre kombináciu liečiv nepovažuje za povolenie, na ktoré sa vzťahujú globálne povolenia na uvedenie na trh udelené pre rôzne účinné látky, z ktorých je táto kombinácia zložená. Na jednej strane totiž tento výklad nevyplýva ani zo znenia smernice 2001/83, ani z Pokynov pre žiadateľov. Na druhej strane EMA predložila odôvodnenie a posteriori a jednoduchosť kritéria navrhnutého touto agentúrou nie je v súlade s postupom, podľa ktorého sa v prejednávanej veci postupovalo. Keby bol totiž výklad navrhovaný agentúrou EMA správny, nikdy by sa nemusela uskutočniť diskusia o možnosti, že na liek Tecfidera sa vzťahuje celé obdobie regulačnej ochrany údajov, ani vedecké hodnotenie vykonané v prejednávanej veci Komisiou.

183    EMA tvrdí, že záver, podľa ktorého sa na lieky Fumaderm a Tecfidera nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh, je možný, keďže liek Fumaderm bol povolený ako viazaná kombinácia liečiv obsahujúca dve účinné látky DMF a MEF, zatiaľ čo liek Tecfidera bol povolený ako monoterapia obsahujúca iba účinnú látku DMF. Tento prístup podľa nej odráža uplatnenie dvoch zásad dlhodobo zavedených v právnej úprave. Prvá zásada súvisí s pojmom globálne povolenie na uvedenie na trh a s posúdením, v zmysle ktorého sa na dva lieky vzťahujú rozdielne globálne povolenia na uvedenie na trh, keď sa tieto lieky líšia svojím kvalitatívnym zložením účinných látok. V súlade s touto prvou zásadou platí, že ak bol výrobok povolený ako viazaná kombinácia, automaticky to znamená, že jeho kvalitatívne zloženie účinných látok sa líši od kvalitatívneho zloženia akéhokoľvek lieku povoleného ako monoterapia. Druhá zásada uvedená agentúrou EMA súvisí s harmonizáciou pravidiel Únie týkajúcich sa povoľovania humánnych liekov, ktorá zaručuje, že v rámci Únie sa lieky povoľujú podľa rovnakých pravidiel a noriem v oblasti kvality, bezpečnosti a účinnosti.

184    V prvom rade medzi účastníkmi konania je nesporné, že keď Biogen Idec podala žiadosť o povolenie na uvedenie lieku Tecfidera na trh, bolo to po prvýkrát, čo na úrovni Únie vznikla otázka, či sa na povolenú kombináciu liečiv na jednej strane a na zložku tejto kombinácie na druhej strane vzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh alebo nie.

185    Toto konštatovanie potvrdzujú zmeny, ktoré boli vykonané v časti Pokynov pre žiadateľov venovanej pojmu globálne povolenie na uvedenie na trh.

186    V Pokynoch pre žiadateľov vo verzii z júna 2013 sa totiž uvádzalo len toto vysvetlenie:

„Ak posudzovaný liek zahŕňa úpravu jestvujúcej účinnej látky a patrí rovnakému žiadateľovi/[držiteľovi povolenia na uvedenie na trh], počas konania [o vydanie povolenia na uvedenie na trh] je potrebné spresniť, či tento liek obsahuje novú účinnú látku alebo nie. Toto spresnenie má vplyv na existenciu alebo neexistenciu [globálneho povolenia na uvedenie na trh]. Toto hodnotenie sa vykoná v súlade s kritériami uvedenými v prílohe I na konci tejto kapitoly a jeho záver sa uvedie prinajmenšom v hodnotiacej správe. Ak sa v tejto správe neuvádza, že liek obsahuje novú účinnú látku, bude sa vychádzať z toho, že predmetný liek obsahuje rovnakú účinnú látku a že sa naň vzťahuje [globálne povolenie na uvedenie na trh].“

187    Až po vykonávacom rozhodnutí z 30. januára 2014, konkrétne v júli 2015, boli pritom v časti Pokynov pre žiadateľov venovanej pojmu globálne povolenie na uvedenie na trh stanovené podmienky uplatňovania tohto pojmu na žiadosti týkajúce sa zložky už povolenej kombinácie liečiv.

188    V bode 2.3 ods. 3 Pokynov pre žiadateľov vo verzii z júla 2015 sa totiž okrem iného uvádza:

„Ak posudzovaný liek obsahuje len jednu účinnú látku, ktorá je súčasťou povolenej kombinácie liečiv, nový liek bude tvoriť nový a jedinečný liek vyžadujúci si samostatné [povolenie na uvedenie na trh]. Pokiaľ počas postupu hodnotenia už povolenej kombinácie liečiv [držiteľ povolenia na uvedenie na trh] preukázal, že každá z látok viazanej kombinácie liečiv predstavuje zdokumentovaný terapeutický prínos v rámci danej kombinácie, a teda že všetky zložky predstavujú odlišné účinné látky, povolenie pre tento nový liek sa nepovažuje za povolenie, na ktoré sa vzťahuje [globálne povolenie na uvedenie na trh] pre už povolenú kombináciu liečiv ako uvádza článok 6 ods. 1 smernice 2001/83/ES.“

189    V druhom rade Komisia vo vykonávacom rozhodnutí z 30. januára 2014 povolila uvedenie lieku Tecfidera na trh a konštatovala, že na tento liek sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm. Povolenie na uvedenie na trh pre liek Fumaderm udelil BfArM v roku 1994, teda viac ako pätnásť rokov pred podaním žiadosti o povolenie na uvedenie lieku Tecfidera na trh.

190    Ku dňu udelenia povolenia na uvedenie lieku Fumaderm na trh upravovali posudzovanie žiadostí o povolenie na uvedenie na trh podaných pre kombinácie liečiv po prvé smernica Rady 65/65/EHS z 26. januára 1965 o aproximácii ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa liečiv [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 1965, 22, s. 369), viackrát zmenená a doplnená, po druhé smernica Rady 75/318/EHS z 20. mája 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa analytických, farmakotoxikologických a klinických noriem a protokolov, súvisiacich s testovaním liekov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 147, 1975, s. 1), viackrát zmenená a doplnená, a po tretie smernica Rady 75/319/EHS z 20. mája 1975 o aproximácii ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa liečiv [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 147, 1975, s. 13), viackrát zmenená a doplnená.

191    Článok 4 druhý odsek bod 8 písm. b) smernice 65/65 v znení vyplývajúcom zo smernice Rady 87/21/EHS z 22. decembra 1986 (Ú. v. ES L 15, 1987, s. 36) stanovoval, že „v prípade nových liekov obsahujúcich známe zložky, ktoré doposiaľ neboli používané v kombináciách na liečebné účely, musia byť predložené výsledky farmakologických, toxikologických a klinických skúšok týkajúcich sa danej kombinácie, nie je však potrebné predložiť dokumentáciu ku každej jednotlivej zložke“.

192    Okrem toho, ako vyplýva z písomných odpovedí EMA na otázky Všeobecného súdu, informácie a dokumenty, ktoré bolo potrebné priložiť k žiadosti o povolenie na uvedenie na trh podľa článku 4 smernice 65/65, boli uvedené v prílohe I smernice 75/318, zmenenej smernicou Komisie 91/507/EHS z 19. júla 1991 (Ú. v. ES L 270, 1991, s. 32). Táto príloha obsahovala štyri časti venované prehľadu dokumentov, ďalej chemickému, farmaceutickému a biologickému skúšaniu liekov, toxikologickým a farmakologickým skúškam a klinickej dokumentácii.

193    Časť 3 tejto prílohy, venovaná toxikologickým a farmakologickým skúškam, zahŕňala bod II, ktorý sa týkal vykonávania skúšok. V bode II F, venovanom farmakodynamike, t. j. štúdiu variácií vo funkciách fyziologických systémov zapríčinených liekom bez ohľadu na to, či sú tieto funkcie normálne alebo experimentálne modifikované, sa uvádzalo:

„Skúšky s kombináciami účinných látok sa môžu odporúčať buď na základe farmakologických predpokladov alebo klinických indikácií.

V prvom prípade farmakodynamické štúdium musí objasniť interakcie, ktoré by mohli mať pri klinickom použití hodnotu.

V druhom prípade, keď sa vedecké odôvodnenie kombinácie hľadá prostredníctvom klinického experimentovania, sa výskumom stanoví, či účinky očakávané od kombinácie možno demonštrovať na zvieratách, a preskúma sa minimálne význam akýchkoľvek vedľajších účinkov.

Ak sa v kombinácii vyskytuje nová účinná látka, musí sa kombinácia vopred do hĺbky preskúmať.“

194    V bode II G, venovanom farmakokinetike, t. j. štúdiu správania sa účinnej látky v organizme, ktoré zahŕňa štúdium absorbcie, distribúcie, biotransformácie a vylučovania látky, sa uvádzalo, že „v prípade nových kombinácií známych látok, ktoré boli preskúmané v súlade s ustanoveniami tejto smernice, sa farmakokinetické štúdie nemusia vyžadovať, ak je ich vynechanie odôvodnené skúškami toxicity a terapeutickým experimentovaním“.

195    Časť 4 tejto prílohy, venovaná klinickej dokumentácii, obsahovala v rámci bodu C nazvaného „Predkladanie výsledkov“ bod C.6 v tomto znení: „Údaje, týkajúce sa nových kombinácií liečiv, musia byť identické s tými, ktoré sa požadujú pre nové liečivá, a musia dokazovať bezpečnosť a účinnosť kombinácie“.

196    Po prvé z dokumentov predložených účastníkmi konania pred Všeobecným súdom nie je možné zistiť, či bol liek Fumaderm výsledkom farmakologických predpokladov alebo klinických indikácií. Zo skutočností uvedených v spise nevyplýva ani to, či BfArM považoval MEF a DMF za známe alebo za nové látky. Uvedené skutočnosti vo všeobecnosti neumožňujú zistiť metódu, ktorú BfArM použil na analýzu lieku Fumaderm a rôznych látok, z ktorých je tento liek zložený.

197    Spis, ktorý má Všeobecný súd k dispozícii, však obsahuje publikáciu autorov Nieboer, C., de Hoop, D., van Loenen, A. C., Langendijk, P. N. J. a van Dijk, E., nazvanú „Systemic therapy with fumaric acid derivatives: New possibilities in the treatment of psoriasis“ (J Am Acad Dermatol, 1989; 20(4):601–608, ďalej len „štúdia de Nieboer a i. z roku 1989“), ktorú mala EMA k dispozícii pri posudzovaní žiadosti o povolenie na uvedenie lieku Tecfidera na trh. V tejto publikácii je vysvetlené, že v západnej Európe získala v predchádzajúcich dvadsiatich rokoch na popularite medzi tisíckami pacientov trpiacich psoriázou nová terapia nazvaná „terapia kyselinou fumarovou“. S touto terapiou začal istý biochemik, ktorý sám trpel psoriázou a svoje práce publikoval v rokoch 1959 a 1966. V štúdii Nieboer a i. z roku 1989 sa ďalej uvádza, že túto terapiu štandardizoval istý nemecký všeobecný lekár, ktorý ju doplnil o prísny stravovací režim a ktorý uverejnil štúdie v rokoch 1982 a 1984. V štúdii Nieboer a i. z roku 1989 sa tiež vysvetľuje, že vo Švajčiarsku bola založená klinika špecializovaná na túto liečbu. Okrem toho z inej publikácie z roku 1998, ktorá je súčasťou spisu predloženého Všeobecnému súdu a o ktorej mohli EMA a Komisia vedieť pri posudzovaní žiadosti o povolenie na uvedenie lieku Tecfidera na trh, vyplýva, že malá skupina lekárov v Nemecku, Švajčiarsku a Holandsku predpisovala od roku 1959 estery kyseliny fumarovej.

198    Po druhé treba zdôrazniť, že normatívne akty spomenuté v bodoch 190 až 195 vyššie neobsahujú podrobnosti o forme, akou možno preukázať bezpečnosť a účinnosť kombinácie liečiv.

199    Keď časť 3 prílohy I smernice 75/318 stanovuje, že v prípade kombinácií liečiv, ktoré sú výsledkom farmakologických predpokladov, farmakodynamické štúdium musí objasniť interakcie, ktoré by mohli mať pri klinickom použití „hodnotu“, v tejto prílohe sa neuvádza, akým spôsobom majú byť tieto interakcie objasnené. Okrem toho v tomto ustanovení sa spomína „hodnota“ kombinácie ako celku. Napokon v prípade kombinácií liečiv, ktoré sú výsledkom klinických indikácií, táto istá časť prílohy I smernice 75/318 hovorí o očakávaných účinkoch „kombinácie“, ktoré možno demonštrovať na zvieratách.

200    Po tretie, ako vysvetlila EMA vo svojich písomných odpovediach na otázky položené Všeobecným súdom, údaje, ktoré podľa Rady Európskej únie museli byť v roku 1994 priložené k žiadosti o povolenie na uvedenie kombinácie liečiv na trh, boli v skutočnosti uvedené v prílohe V odporúčania Rady 83/571/EHS z 26. októbra 1983 o skúškach na účely uvádzania liečiv na trh [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 332, 1983, s. 11). Táto príloha V, nazvaná „Lieky tvorené pevnými kombináciami“, predstavovala vysvetlivku k uplatňovaniu časti 3 bodu II.C.2 prílohy smernice 75/318 [neskôr časť 4 bod C.6 prílohy smernice 75/318 v znení zmien, spomenutá v bode 195 vyššie] na účely povolenia na uvedenie nového lieku na trh.

201    V tejto súvislosti je pravda, že v prílohe V odporúčania 83/571 sa okrem iného uvádzalo:

„Žiadatelia sú povinní odôvodniť konkrétnu kombináciu účinných látok, ktorá sa navrhuje. Lieky tvorené pevnými kombináciami sa budú považovať za prijateľné len v prípade, ak je navrhovaná kombinácia založená na platných terapeutických zásadách.

Indikácie požadované pre liek tvorený pevnou kombináciou musia byť také, aby bola každá zložka odôvodnená pre každú indikáciu. Prípravok musí byť formulovaný tak, aby boli množstvo a podiel každej z jeho zložiek vhodné pre všetky odporúčané použitia.

Nová kombinácia musí byť predmetom klinického skúšania s cieľom vymedziť úlohu, ktorú plní každá z jej zložiek v rámci celku.

Vždy je nutné zvážiť možnosť interakcie medzi zložkami. Ak sa javí možnosť farmaceutickej, farmakokinetickej alebo farmakodynamickej interakcie, žiadateľ musí predložiť údaje preukazujúce buď, že k interakcii nedochádza, alebo že je známa a vymedzená.“

202    Zo znenia, obsahu a kontextu prijatia tohto dokumentu však nevyplýva, že by mal záväzné právne účinky pre členské štáty a presnejšie pre vnútroštátne orgány.

203    Okrem toho, ako poznamenáva žalobkyňa, obsah usmernení ku kombináciám liečiv a rozsah informácií požadovaných od žiadateľov sa v období od 9. augusta 1994 ako dátumu udelenia povolenia na uvedenie lieku Fumaderm na trh na jednej strane do okamihu prijatia vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 na druhej strane výrazne zmenil.

204    Inými slovami, z preskúmania postupných verzií odporúčaní alebo usmernení ku kombináciám liečiv vyplýva, že tieto odporúčania boli postupne dopĺňané a že cieľom týchto doplnení bolo rozlišovať rôzne druhy kombinácií liečiv a odporúčať vnútroštátnym orgánom, aby od žiadateľov požadovali stále väčší počet informácií.

205    V tejto súvislosti sa usmernenia v revidovanej verzii z apríla 1996 (Note for Guidance concerning the application of section C.6 Part 4 of the Annex to Directive 75/318/EEC as amended) líšia od odporúčania 83/571 v týchto aspektoch:

–        stanovujú, že žiadateľ musí jasným spôsobom uviesť, či požadovaná indikácia spočíva v liečbe prvej línie (určenej pacientom, ktorí neužívajú žiadnu z predmetných látok) alebo v liečbe druhej línie (aplikovanej v prípade, keď monoterapia nepreukázala uspokojivé vyváženie prínosov a rizík), alebo či zodpovedá iným použitiam. Tieto usmernenia v revidovanej verzii z apríla 1996 spresňujú, že klinický vývoj sa musí vykonávať zodpovedajúcim spôsobom,

–        obsahujú časť venovanú farmakodynamickým a farmakokinetickým štúdiám, v ktorých sa spomínajú dodatočné požiadavky, ktoré môžu byť kladené na žiadateľov. Tieto štúdie majú osobitný význam, pokiaľ ide o interakcie medzi látkami, z ktorých je kombinácia zložená. V usmerneniach v revidovanej verzii z apríla 1996 sa tak vysvetľuje, že žiadateľ musí preukázať, že rôzne látky navzájom neovplyvňujú svoj farmakokinetický profil,

–        obsahujú časť venovanú zloženiu a dávkovaniu, ktorá odporúča, aby bolo navrhované dávkovanie odôvodnené. Uvádza sa v nej, že „dávkovanie každej látky v lieku tvorenom pevnou kombináciou musí byť také, aby bola kombinácia bezpečná a účinná pre významnú podskupinu populácie a aby bolo hodnotenie prínosov a rizík pevnej kombinácie rovnaké alebo vyššie ako hodnotenie každej z jej látok posudzovaných samostatne“, že „je možné použiť multilevel factorial design, ale existujú iné potvrdzujúce prostriedky na preukázanie, že kombinácia je lepšia ako jej látky“ a že „opisné nástroje, ako napríklad response surface methods, môžu byť užitočné (pozri informácie o vzťahu dávkovanie‑odpoveď na podporu povolenia výrobku)“,

–        obsahujú bod venovaný terapeutickým skúškam, ktorý stanovuje, že na preukázanie účinnosti sú nevyhnutné klinické potvrdzujúce skúšky, a to najlepšie porovnaním paralelných skupín, v ktorých sa pevná kombinácia porovnáva s jej individuálnou látkou. Ak je to možné, odporúča sa zahrnúť aj placebo skupinu.

206    Treba dodať, že v prílohe V odporúčania 83/571 sa výslovne neuvádzalo, že je nutné, aby mala každá látka viazanej kombinácie liečiv zdokumentovaný prínos v rámci kombinácie. Informácia, že každá látka viazanej kombinácie liečiv musí predstavovať „zdokumentovaný prínos“ v rámci kombinácie, bola totiž po prvýkrát uvedená práve v usmerneniach v revidovanej verzii z apríla 1996. Následne usmernenia vo verzii prijatej v roku 2009 (Guideline on clinical development of fixed combination medicinal products) poukazovali na zdokumentovaný „terapeutický“ prínos.

207    Všeobecnejšie v usmerneniach, ktoré nahradili revidované usmernenia z roku 1996, boli odporúčania ešte rozsiahlejšie a znásobili a spresnili sa informácie a údaje očakávané od žiadateľov.

208    Ku dňu prijatia rozhodnutia o udelení povolenia na uvedenie lieku Fumaderm na trh teda žiaden právne záväzný dokument neupravoval presným spôsobom podmienky, ktorým podliehalo vydanie povolenia na uvedenie na trh pre kombináciu liečiv, ani spôsob, akým mala byť kombinácia liečiv odôvodnená. Okrem toho je pravda, že odporúčanie 83/571 už stanovovalo, že žiadatelia sú povinní odôvodniť navrhovanú osobitnú kombináciu aktívnych látok a že nová kombinácia musí byť predmetom klinického skúšania s cieľom vymedziť úlohu, ktorú plní každá z jej zložiek v rámci celku. Tieto podmienky, ktoré boli uvedené v nezáväznom dokumente, však boli obmedzené a vágne, pokiaľ ide o spôsob ich vykonávania, najmä v porovnaní podmienkami, ktoré boli následne formulované s cieľom zohľadniť okrem iného vývoj technológií.

209    V tejto súvislosti treba konštatovať, že v liste adresovanom Komisii 1. mája 2013, ktorý Komisia predložila Všeobecnému súdu, Biogen Idec vysvetlila, že BfArM povolil Fumaderm ako kombináciu štyroch účinných zložiek. Biogen Idec však spresnila, že „podľa BfArM… spisová dokumentácia k lieku Fumaderm neobsahuje klinické údaje o konkrétnych účinných farmaceutických látkach (API); obsahuje len údaje o bezpečnosti a účinnosti kombinácie liečiv ako celku, pričom vlastnosti DMF posudzovaného samostatne nie sú známe“.

210    Treba tiež uviesť, že zástupca EMA v odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní vysvetlil, že pokiaľ je mu známe, pred nadobudnutím účinnosti smernice 2001/83 nebol pojem „účinná látka“ definovaný na úrovni Únie. Uvedená smernica pritom nadobudla účinnosť po prijatí rozhodnutia BfArM, ktorým sa udelilo povolenie na uvedenie lieku Fumaderm na trh.

211    Napokon v roku 2013 sa pri danom stave práva Únie ešte stále považovalo za ťažké zabrániť tomu, aby dovtedy, kým sa dosiahne úplnejšia harmonizácia opatrení nevyhnutných na zabezpečenie ochrany zdravia, nepretrvávali rozdiely medzi členskými štátmi pri klasifikácii výrobkov v kontexte smernice 2001/83 (pozri rozsudok z 3. októbra 2013, Laboratoires Lyocentre, C‑109/12, EU:C:2013:626, bod 45 a citovanú judikatúru).

212    V treťom rade podľa odôvodnenia 7 smernice 2001/83 „pojmy neškodnosti a terapeutickej účinnosti je možné hodnotiť len vo vzájomnom vzťahu a tieto majú len relatívny význam v závislosti od pokroku vedeckého poznania a od účelu určenia daného lieku“.

213    V tejto súvislosti už bolo rozhodnuté, že na účel určenia, či výrobok patrí pod definíciu „lieku“ v zmysle smernice 2001/83, vnútroštátne orgány, ktoré pracujú pod kontrolou súdov, musia v každom jednotlivom prípade rozhodnúť osobitne, pričom sú povinné zohľadniť všetky vlastnosti uvedeného výrobku, najmä jeho zloženie, jeho farmakologické, imunologické alebo metabolické vlastnosti, ktoré sa dajú určiť na základe súčasného stavu vedy, spôsob jeho užívania, rozsah jeho rozšírenia, rozsah, v akom je známy spotrebiteľom, a riziká, ktoré môže spôsobiť jeho užívanie (pozri rozsudok z 10. júla 2014, D. a G., C‑358/13 a C‑181/14, EU:C:2014:2060, bod 42 a citovanú judikatúru).

214    Povolenie na uvedenie na trh sa teda udeľuje na základe vedeckých poznatkov v čase jeho udelenia.

215    V prejednávanej veci treba pripomenúť, že medzi rozhodnutím o udelení povolenia na uvedenie lieku Fumaderm na trh a podaním žiadosti o povolenie na uvedenie lieku Tecfidera na trh uplynulo viac ako pätnásť rokov. Zo spisu predloženého Všeobecnému súdu pritom vyplýva, že vedecké poznatky o látkach, z ktorých je Fumaderm zložený, o ich účinnosti a prostriedkoch na ich štúdium sa počas tohto obdobia výrazne zmenili.

216    Okrem toho z dokumentov v spise vyplýva, že pri preskúmaní otázky, či sa na liek Tecfidera vzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm, Biogen Idec predložila dôkazy pochádzajúce z obdobia po prijatí rozhodnutía BfArM a CHMP tieto dôkazy zohľadnil. Biogen Idec totiž vo svojej žiadosti, ktorou sa domáhala toho, aby bol lieku Tecfidera priznaný status „novej účinnej látky“, odkázala na viaceré štúdie uverejnené po prijatí rozhodnutia BfArM. Okrem toho Biogen Idec predložila na podporu svojej žiadosti okrem iného aj list z 9. septembra 2013 s názvom „Pripomienky k chemickým štrukturálnym rozdielom medzi liekom Tecfidera a kombináciou liečiv Fumaderm“. Vedecká literatúra, ktorá sa v tomto liste spomína, až na jednu výnimku pochádza z obdobia po prijatí rozhodnutia BfArM. Napokon CHMP sa v správe EPAR domnieval, že MEF a DMF sú účinné látky a neprestavujú tú istú účinnú látku, najmä na základe údajov predložených spoločnosťou Biogen Idec, ktoré pochádzajú z obdobia po prijatí rozhodnutia BfArM.

217    S prihliadnutím na uvedené treba konštatovať, že v prejednávanej veci Komisia čelila novej otázke, či sa na povolenie na uvedenie na trh udelené pre liek, ktorého jediná účinná látka je zložkou už povolenej kombinácie liečiv, vzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na povolenie udelené pre uvedenú kombináciu alebo nie. Táto nová otázka navyše vznikla v osobitnom kontexte vyznačujúcom sa skutočnosťou, že rozhodnutie o udelení povolenia na uvedenie kombinácie liečiv na trh prijal vnútroštátny orgán v roku 1994, teda viac ako pätnásť rokov pred podaním žiadosti o povolenie na uvedenie na trh lieku zloženého z jedinej účinnej látky. V roku 1994 však boli stav práva Únie a vedecké poznatky výrazne odlišné.

218    V tomto osobitnom kontexte treba konštatovať, že Komisia postupovala správne, keď sa jednak neriadila prístupom, ktorý opísala EMA vo svojom liste spoločnosti Biogen Idec z 3. augusta 2011, podľa ktorého sa povolenie pre kombináciu liečiv nepovažuje za povolenie, na ktoré sa vzťahujú globálne povolenia na uvedenie na trh pre rôzne jednotlivé účinné látky podľa článku 6 ods. 1 smernice 2001/83 (pozri bod 12 vyššie), a jednak keď vo svojom liste z 18. septembra 2013 požiadala CHMP, aby posúdil, či sa DMF líši od lieku Fumaderm zloženého z DMF a MEF solí (pozri bod 18 vyššie).

d)      O zásade vzájomného uznávania rozhodnutí prijatých vnútroštátnymi orgánmi

219    Žalobkyňa tvrdí, že bolo zásadné, aby Komisia overila, či je preukázané, že MEF soli majú z terapeutického hľadiska relevantnú účinnosť v rámci lieku Fumaderm. CHMP a Komisia však nevykonali takéto overenie. Žiaden z dostupných dôkazov nepreukazuje, že pokiaľ ide o MEF soli, toto kritérium zdokumentovaného terapeutického prínosu sa počas prvotného hodnotenia lieku Fumaderm skutočne uplatnilo. Okrem toho neexistuje dôkaz, že by CHMP kedykoľvek počas hodnotenia lieku Tecfidera požiadal BfArM o poskytnutie informácií s cieľom overiť, že účinnosť MEF solí v rámci lieku Fumaderm bola vyhodnotená správne.

220    EMA sa odvoláva na zásadu vzájomného uznávania a tvrdí, že je vylúčené, aby regulačný orgán, akým je Komisia alebo ona sama, mohol preskúmať hodnotenie iného regulačného orgánu v rámci posúdenia žiadosti o povolenie na uvedenie lieku na trh. EMA totiž nie je z právneho hľadiska oprávnená, okrem výnimočných okolností (napríklad v prípade postúpenia veci podľa článku 31 smernice 2001/83), vykonať nové posúdenie prvotného vedeckého hodnotenia povoleného lieku. EMA dodáva, že otázka posúdenia terapeutického účinku tak DMF, ako aj MEF v rámci lieku Fumaderm už bola riešená v rámci hodnotenia, ktoré vykonal BfArM, a že ak by to tak nebolo, Fumaderm by nemohol byť povolený ako kombinácia liečiv.

221    EMA spochybňuje tvrdenie žalobkyne, že predpokladaný terapeutický prínos MEF v rámci lieku Fumaderm nebol počas hodnotenia CHMP nikdy overený ani zohľadnený v rámci rozhodovacieho postupu Komisie. Overenie zdokumentovaného terapeutického prínosu MEF v lieku Fumaderm bolo totiž de facto mimo rámca hodnotenia, o vykonanie ktorého Komisia požiadala CHMP v súvislosti s DMF. Okrem tohto toto overenie by bolo de lege mimo pôsobnosti hodnotenia CHMP, keďže tento výbor nie je v rámci povolenia na uvedenie lieku Tecfidera na trh oprávnený znovu otvoriť vedecké hodnotenie lieku Fumaderm, ktoré vykonal BfArM.

222    Napokon na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 obsahuje jasný odkaz na povolenie, ktoré udelil BfArM pre liek Fumaderm, a na skutočnosť, že Fumaderm bol povolený ako liek obsahujúci účinné látky MEF a DMF. Takýto odkaz nevyhnutne zahŕňa odkaz na vedecké hodnotenie terapeutického prínosu každej látky v kombinácii, ktoré viedlo k povoleniu na uvedenie lieku Fumaderm na trh ako kombinácie liečiv.

223    Je pravda, že pokiaľ ide o postup vzájomného uznávania uvedený v článku 28 ods. 2 smernice 2001/83, Súdny dvor konštatoval, že nemožno súhlasiť s takým výkladom, podľa ktorého členský štát, ktorému je predložená žiadosť o vzájomné uznanie, môže, dokonca aj nad rámec prípadu predpokladaného rizika pre verejné zdravotníctvo uvedeného v článku 29 uvedenej smernice, znovu posúdiť údaje týkajúce sa podstatnej podobnosti, ktoré viedli referenčný členský štát k uplatneniu skráteného konania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2008, Synthon, C‑452/06, EU:C:2008:565, bod 31). Súdny dvor dodal, že takýto výklad by bol nielen v rozpore so samotným znením článkov 28 a 29 smernice 2001/83, ale by tiež zbavil tieto ustanovenia ich potrebného účinku. Ak by totiž členský štát, ktorý je požiadaný o uznanie povolenia vydaného iným členským štátom, mohol podmieniť takéto uznanie druhým posúdením celej žiadosti o povolenie alebo jej časti, viedlo by to k strate významu konania o vzájomnom uznaní zavedeného normotvorcom Únie a k vážnemu ohrozeniu uskutočnenia cieľov smernice 2001/83, akým je najmä voľný pohyb liekov v rámci vnútorného trhu (rozsudok zo 16. októbra 2008, Synthon, C‑452/06, EU:C:2008:565, bod 32).

224    Je tiež pravda, že v súvislosti s decentralizovaným postupom uvedeným v článku 28 ods. 3 smernice 2001/83 Súdny dvor uviedol, že po konštatovaní všeobecnej dohody členských štátov, v ktorých bola žiadosť o povolenie na uvedenie na trh predložená, príslušné orgány týchto členských štátov už nemajú mať možnosť spochybniť výsledok tohto postupu pri prijímaní svojich rozhodnutí týkajúcich sa vydania povolenia na uvedenie tohto lieku na trh na svojom území. Okrem toho, že by to bolo v rozpore s článkom 28 ods. 5 smernice 2001/83, výklad pripúšťajúci takú možnosť by decentralizovaný postup zbavil akéhokoľvek zmyslu a ohrozil by dosiahnutie cieľa, ktorým je voľný pohyb liekov, uvedeného v odôvodnení 14 tejto smernice (rozsudok zo 14. marca 2018, Astellas Pharma, C‑557/16, EU:C:2018:181, bod 26).

225    V prvom rade však Súdny dvor v rozsudkoch spomenutých v bodoch 223 a 224 vyššie nemal rozhodnúť o veciach, v ktorých tak ako v prejednávanej veci bola EMA predložená taká žiadosť o povolenie na uvedenie na trh, aká bola podaná pre liek Tecfidera v súlade s centralizovaným postupom upraveným nariadením č. 726/2004, a v ktorých bola Komisia tým orgánom, ktorý má prijať rozhodnutie o tejto žiadosti.

226    Treba totiž uviesť, že vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky zo 16. októbra 2008, Synthon (C‑452/06, EU:C:2008:565), a zo 14. marca 2018, Astellas Pharma (C‑557/16, EU:C:2018:181), boli Súdnemu dvoru predložené otázky týkajúce sa právomocí orgánov členských štátov v kontexte postupu vzájomného uznávania alebo decentralizovaného postupu. Z článkov 28 a 29 smernice 2001/83 pritom vyplýva, že tieto postupy sa týkajú udelenia povolenia na uvedenie na trh pre liek vo viacerých členských štátoch, a teda vzťahov medzi členskými štátmi.

227    Z rozsudkov zo 16. októbra 2008, Synthon (C‑452/06, EU:C:2008:565), a zo 14. marca 2018, Astellas Pharma (C‑557/16, EU:C:2018:181), na ktoré sa EMA odvoláva vo vyjadrení k žalobe, teda nemožno vyvodiť, že Komisia nebola oprávnená požiadať CHMP o vykonanie nového vedeckého hodnotenia lieku už povoleného vnútroštátnym orgánom, alebo aspoň požiadať BfArM o informácie potrebné na overenie hodnotenia, ktoré predtým vykonal tento vnútroštátny orgán.

228    Ďalej treba uviesť, že podľa odôvodnenia 19 nariadenia č. 726/2004 by hlavnou úlohou EMA malo byť poskytovanie čo možno najkvalitnejších vedeckých stanovísk inštitúciám Únie a členských štátov, aby sa im umožnilo vykonávať právomoci, ktoré sú im udelené právnymi predpismi Únie v odvetví liekov pri povoľovaní liekov a pri dohľade nad nimi. Podľa tohto odôvodnenia 19 nariadenia č. 726/2004 až po tom, čo EMA vykoná čo možno najkvalitnejšie samostatné vedecké posúdenie kvality, bezpečnosti a účinnosti technologicky špičkových liekov, by Únia mala udeliť povolenie na uvedenie na trh, a to rýchlym postupom zabezpečujúcim úzku spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi.

229    Z nariadenia č. 726/2004 vyplýva, že EMA je zodpovedná za koordináciu existujúcich vedeckých zdrojov, ktoré sú dané k dispozícii členskými štátmi na hodnotenie liekov, dozor a dohľad nad liekmi, a pozostáva okrem iného z CHMP, ktorý je zodpovedný za prípravu stanovísk EMA k akejkoľvek otázke, ktorá sa týka hodnotenia liekov na humánne použitie. Podľa článku 57 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 726/2004 EMA poskytne členským štátom a inštitúciám Únie najlepšie možné vedecké informácie k akejkoľvek otázke, ktorá sa vzťahuje na hodnotenie kvality, bezpečnosti a účinnosti liekov na humánne použitie alebo na veterinárne použitie, ktorá je jej predložená v súlade s ustanoveniami právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú liekov. Podľa článku 60 nariadenia č. 726/2004 EMA zhromažďuje, na žiadosť Komisie, v súvislosti s povolenými liekmi všetky dostupné informácie o metódach, ktoré používajú príslušné orgány členských štátov na určenie pridanej terapeutickej hodnoty, ktorú poskytuje akýkoľvek nový liek.

230    Napokon treba zdôrazniť, že podľa odôvodnenia 12 smernice 2001/83 v prípade, že sa členské štáty nezhodnú vo veci kvality, bezpečnosti alebo účinnosti lieku, vykoná sa vedecké hodnotenie v dotknutej veci na úrovni Únie, ktoré povedie k spoločnému rozhodnutiu v sporných bodoch a ktoré bude pre dotknuté členské štáty záväzné. Toto rozhodnutie sa má prijať skráteným rokovacím postupom, ktorým sa zabezpečí úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi. Okrem toho podľa odôvodnenia 17 nariadenia č. 726/2004 by Únia mala mať prostriedky na vykonanie vedeckého hodnotenia liekov predložených v súlade s postupmi pre decentralizované povoľovanie. Navyše, pokiaľ ide o zabezpečenie účinnej harmonizácie správnych rozhodnutí prijatých členskými štátmi vo vzťahu k liekom, ktorých žiadosti boli predložené v súlade s decentralizovanými postupmi pre povoľovanie, je potrebné vybaviť Úniu prostriedkami na vyriešenie nesúladov medzi členskými štátmi, týkajúcich sa kvality, bezpečnosti a účinnosti liekov.

231    Podľa článku 30 ods. 1 smernice 2001/83 tak v prípade, ak boli v súlade s článkami 8, 10, 10a, 10b, 10c a 11 podané dve alebo viac žiadostí o vydanie povolenia na uvedenie na trh pre konkrétny liek a ak členské štáty prijali rozdielne rozhodnutia v súvislosti s vydaním povolenia pre liek alebo v súvislosti s pozastavením či zrušením jeho platnosti, môže členský štát, Komisia, žiadateľ alebo držiteľ povolenia na uvedenie na trh postúpiť túto vec CHMP, aby sa mohol uplatniť postup uvedený v článkoch 32, 33 a 34 tejto smernice.

232    Treba tiež uviesť, že podľa článku 31 ods. 1 smernice 2001/83 v osobitných prípadoch, týkajúcich sa záujmov Únie, členské štáty, Komisia, žiadateľ alebo držiteľ povolenia na uvedenie na trh pred vydaním akéhokoľvek rozhodnutia vo veci žiadosti o povolenie na uvedenie na trh, pozastavenia alebo zrušenia platnosti povolenia na uvedenie na trh alebo akejkoľvek inej zmeny povolenia na uvedenie na trh, ktorá sa javí ako potrebná, postúpia vec CHMP na uplatnenie postupu stanoveného v článkoch 32, 33 a 34 tejto smernice.

233    Prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83 (Ú. v. EÚ L 136, 2004, s. 34; Mim. vyd. 13/034, s. 262), normotvorca Únie zveril Komisii právomoc prijímať akty, ktoré vyvolávajú záväzné účinky voči členským štátom, a to najmä po tom, čo zmenil článok 31 smernice 2001/83.

234    Keď sa CHMP zaoberá konkrétnymi vecami, pri ktorých existuje záujem Únie, v rámci postupu stanoveného v článku 31 ods. 1 smernice 2001/83 mu prislúcha, aby na úrovni Únie vykonal svoje vlastné hodnotenie príslušného lieku. Hodnotenie vykonané týmto výborom je nezávislé od hodnotenia vnútroštátnych orgánov. V tejto súvislosti nie je možné uplatniť voči CHMP, pokiaľ ide o informácie, ktoré má po prvýkrát analyzovať, posúdenie týchto informácií, ktoré mohol mať vnútroštátny orgán v minulosti (rozsudok z 3. decembra 2015, PP Nature‑Balance Lizenz/Komisia, C‑82/15 P, neuverejnený, EU:C:2015:796, bod 37; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2019, GE Healthcare/Komisia, T‑783/17, EU:T:2019:624, bod 101).

235    Postup stanovený v článku 31 smernice 2001/83 teda môže, najmä z iniciatívy Komisie, viesť po skončení nezávislého hodnotenia vykonaného CHMP k rozhodnutiu Komisie, v ktorom uloží vnútroštátnym orgánom príslušných členských štátov povinnosť, aby samy prijali rozhodnutie na základe článku 116 smernice 2001/83, t. j. rozhodnutie o pozastavení, zrušení alebo zmene povolenia na uvedenie na trh, ak sa dospeje k názoru, že liek je škodlivý, alebo že má nedostatočnú terapeutickú účinnosť, alebo že vyváženosť rizík a prínosov nie je priaznivá, alebo že nemá deklarované kvalitatívne a kvantitatívne zloženie.

236    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o uplatniteľnosti článku 31 smernice 2001/83 v prejednávanej veci, treba konštatovať, že EMA a Komisia majú v rámci postupov udeľovania povolení na uvedenie na trh na úrovni Únie alebo v členských štátoch osobitnú funkciu, ktorá nie je porovnateľná s funkciou vnútroštátnych orgánov. Zásada vzájomného uznávania, na ktorú sa odvoláva EMA, teda nemôže brániť tomu, aby v nadväznosti na podanie žiadosti o povolenie na uvedenie na trh v súlade s centralizovaným postupom CHMP preskúmal hodnotenia, ktoré predtým vykonal vnútroštátny orgán, alebo sám vykonal nezávislé hodnotenie. Osobitne to platí v prípade, ak je na úrovni Únie podaná žiadosť o povolenie na uvedenie na trh pre látku, ktorá je súčasťou zloženia kombinácie liečiv povolenej pred pätnástimi rokmi na vnútroštátnej úrovni, a ak údaje, ktorými CHMP disponuje, môžu vyvrátiť hodnovernosť teórie, že látka odobratá z uvedenej kombinácie, v prejednávanej veci MEF, zohráva úlohu v rámci tejto kombinácie.

237    V prejednávanej veci to platí o to viac, že po žiadosti o povolenie na uvedenie lieku Tecfidera na trh podanej v súlade s centralizovaným postupom EMA prostredníctvom CHMP a potom Komisia rozhodli o otázke, či sa na liek Tecfidera vzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm. Toto posúdenie malo na úrovni Únie vplyv na obdobie regulačnej ochrany údajov týkajúcich sa lieku Tecfidera a mohlo byť prekážkou toho, aby príslušné orgány členských štátov alebo Komisia udelili povolenie na uvedenie na trh pre generickú verziu lieku Tecfidera. Otázka, či sa na liek Tecfidera vzťahovalo rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm, a v tomto kontexte otázka, či MEF zohrával úlohu v rámci lieku Fumaderm, predstavovala osobitný prípad týkajúci sa záujmov Únie jednak vzhľadom na ciele sledované smernicou 2001/83 vo všeobecnosti, a to základný cieľ ochrany verejného zdravia a cieľ voľného pohybu liekov, a jednak vzhľadom na ciele sledované pojmom globálne povolenie na uvedenie na trh, ktoré sú pripomenuté v bodoch 174 až 179 vyššie.

238    Správanie Komisie počas postupu, ktorý predchádzal prijatiu vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014, ako aj analýzy, ktoré CHMP vykonal v súvislosti s liekom Fecfidera na žiadosť tejto inštitúcie, potvrdzujú osobitnú úlohu, ktorú každý z nich zohráva. Vyplýva z nich, že Komisia sa nedomnievala, že je viazaná rozhodnutím, ktoré prijal BfArM v roku 1994. Komisia sa totiž domnievala, že konštatovanie, podľa ktorého sa na liek Tecfidera nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm, závisí od posúdenia statusu lieku Tecfidera ako „novej účinnej látky“. Za týchto podmienok Komisia listom z 18. septembra 2013 požiadala CHMP, aby posúdil, či sa DMF líši od lieku Fumaderm (pozri bod 18 vyššie). V nadväznosti na túto žiadosť spravodajcovia preskúmali, či sú DMF a MEF odlišné účinné látky, a zároveň, či sa liek Fumaderm, ktorý je zložený z MEF a DMF, z hľadiska bezpečnosti a účinnosti líši od DMF. Žiadosť Komisie z 18. septembra 2013, ako aj zhromaždené údaje a preskúmanie, ktoré CHMP vykonal v nadväznosti na túto žiadosť, pritom mohli viesť k posúdeniam a k záveru, ktoré boli v rozpore s rozhodnutím BfArM o udelení povolenia na uvedenie lieku Fumaderm na trh ako kombinácie liečiv.

e)      O údajoch, ktorými Komisia a EMA disponovali alebo mohli disponovať v súvislosti s úlohou MEF v rámci lieku Fumaderm

239    Je potrebné pripomenúť, že Komisia vo svojom liste z 18. septembra 2013 adresovanom predsedovi CHMP uviedla, že Biogen Idec požiadala o analýzu otázky, či sa účinná látka DMF môže kvalifikovať ako nová účinná látka. Komisia ďalej spresnila, že nová účinná látka je definovaná ako chemická látka, ktorá nebola predtým povolená ako liek v Únii. Okrem toho zdôraznila, že DMF nebol predtým povolený ako liek v Únii, ale je súčasťou lieku Fumaderm, ktorý bol v roku 1994 povolený v Nemecku (pozri bod 18 vyššie).

240    V nadväznosti na zaslanie tohto listu a v nadväznosti na posúdenia spravodajcov vykonané v spoločnej správe z 18. októbra 2013 (pozri bod 22 vyššie) CHMP na zasadnutí, ktoré sa konalo 24. októbra 2013, vzniesol dve námietky proti žiadosti o priznanie statusu „novej účinnej látky“ DMF (pozri bod 23 vyššie). Tieto námietky sa týkali po prvé spresnenia, či sú DMF a MEF estery alebo deriváty jeden druhého, a po druhé riešenia otázky relevantných klinických rozdielov z hľadiska bezpečnosti a/alebo účinnosti medzi DMF na jednej strane a DMF v kombinácii s MEF na druhej strane. Dňa 4. novembra 2013 Biogen Idec poskytla odpovede na námietky vznesené zo strany CHMP. V spoločnej správe z 11. novembra 2013 spravodajcovia analyzovali odpovede spoločnosti Biogen Idec a sformulovali svoje posúdenie (pozri bod 25 vyššie).

241    CHMP v správe EPAR konštatoval, že MEF a DMF sú účinné látky a nepredstavujú tú istú účinnú látku, pretože nemajú rovnakú terapeuticky účinnú zložku. CHMP z toho vyvodil, že nie je potrebné ďalej skúmať možné významné potenciálne rozdiely z hľadiska profilu bezpečnosti a účinnosti. CHMP sa okrem toho na základe vedeckých dôkazov a v súlade so spresňujúcimi informáciami, ktoré poskytla Komisia vo svojom liste z 18. septembra 2013, domnieval, že DMF sa líši od lieku Fumaderm zloženého z DMF a MEF solí. Toto konštatovanie, ako aj pripomenutie obsahu listu Komisie z 18. septembra 2013, sa nachádzajú aj v stanovisku CHMP z 21. novembra 2013 (pozri bod 26 vyššie).

242    Za týchto okolností CHMP zhromaždil klinické údaje týkajúce sa najmä farmakologickej účinnosti MEF posudzovaného samostatne a farmakologickej účinnosti MEF v rámci lieku Fumaderm. Žalobkyňa predložila tieto klinické údaje Všeobecnému súdu na podporu svojich tvrdení.

243    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že dôkazy, ktoré predložila Biogen Idec a ktoré boli zohľadnené počas postupu, ktorý predchádzal prijatiu vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014, nie sú postačujúce ani dostatočne spoľahlivé na to, aby umožnili dospieť k záveru o existencii relevantného „rozdielu“ medzi liekmi Tecfidera a Fumaderm. Žalobkyňa konkrétne tvrdí, že CHMP nemohol na základe dostupných dôkazov dospieť k záveru, že MEF soli majú relevantnú terapeutickú účinnosť v rámci kombinácie DMF a MEF solí v lieku Fumaderm. Jedinou účinnou látkou v lieku Fumaderm je teda DMF. Tieto konštatovania navyše potvrdzuje skutočnosť, že dostupné klinické dôkazy nepreukazujú terapeutickú účinnosť MEF posudzovaného samostatne.

244    EMA tvrdí, že CHMP správne dospel k záveru o farmakologickej účinnosti MEF na základe obmedzených klinických dôkazov, keďže jednak tieto dôkazy boli zdokumentované neklinickými údajmi, a jednak Fumaderm už získal povolenie na uvedenie na trh a jeho farmakologická účinnosť už bola preukázaná príslušným orgánom členského štátu. EMA dodáva, že tvrdenia žalobkyne uvedené proti hodnoteniu, ktoré vykonal CHMP, sú neúčinné. Žalobkyňa totiž v rámci svojho spochybnenia hodnotenia klinických a neklinických údajov zo strany CHMP nesprávne vykladá cieľ sledovaný týmto hodnotením a vychádza z nesprávneho predpokladu, že CHMP bol povinný vykonať hodnotenie terapeutického účinku MEF v rámci lieku Fumaderm. BfArM pritom už vykonal takéto hodnotenie a to, že Fumaderm bol povolený ako kombinácia liečiv, znamená, že počas tohto hodnotenia sa ukázalo, že MEF a DMF majú v rámci kombinácie zdokumentovaný terapeutický prínos. CHMP tak nebol povinný znovu vykonať takéto hodnotenie v rámci žiadosti o povolenie na uvedenie lieku Tecfidera na trh. EMA spresňuje, že CHMP analyzoval klinické údaje predložené spoločnosťou Biogen Idec, na ktoré sa následne odvolávala žalobkyňa, výlučne na účely určenia farmakologickej účinnosti MEF. Keďže samotné klinické údaje týkajúce sa MEF boli relatívne oklieštené, účinnosť MEF bola overená nepriamo, a to porovnaním údajov od pacientov, ktorí užívali MEF v kombinácii s DMF, s údajmi od pacientov, ktorí užívali len DMF. EMA v tejto súvislosti spresňuje, že CHMP odkázal na publikáciu autorov Nieboer, C., de Hoop, D., Langendijk, P. N. J., van Loenen, A. C. a Gubbels, J., nazvanú „Fumaric acid therapy in psoriasis: a double‑blind comparison between fumaric acid compound therapy and monotherapy with dimethylfumaric acid ester“ (Dermatologica., 1990; 181(1):33–37, ďalej len „štúdia Nieboer a i. z roku 1990“), výlučne preto, aby sa podporil záver, v zmysle ktorého je MEF z farmakologického hľadiska účinný.

245    V prvom rade, pokiaľ ide o klinickú účinnosť MEF posudzovaného samostatne, CHMP preskúmal štúdiu Nieboer a i. z roku 1989 (pozri bod 197 vyššie), ktorá opisuje šesť terapeutických schém na báze DMF a MEF používaných pri liečbe psoriázy.

246    Vo vyjadrení k žalobe EMA zdôrazňuje, že výskumy uskutočnené v rámci tejto štúdie ukázali, že „skóre svrbenia kleslo výraznejšie v skupine, ktorej bol podávaný [MEF], ako v skupine, ktorej bolo podávané placebo“ a že „boli zaznamenané významné rozdiely (p < 0,05) medzi konečnými skóre deskvamácie (olupovania) a svrbenia u týchto dvoch skupín“ pacientov, ktoré užívali rozdielne dávky MEF.

247    Podľa EMA z predchádzajúcich skutočností jasne vyplýva, že pokiaľ ide o kritérium svrbenia, podávanie MEF prinieslo výsledky odlišné od výsledkov, ktoré malo podávanie placeba, a že pokiaľ ide o kritérium deskvamácie (olupovania) a svrbenia, rozdielne dávky MEF viedli k veľmi rozdielnym výsledkom.

248    Po prvé spravodajcovia vo svojej spoločnej hodnotiacej správe z 18. októbra 2013 však uvádzajú, že štúdia Nieboer a i. z roku 1989 sa týka zložení výrobkov, ktoré nie sú úplne opísané, a populácie, pri ktorej nie sú uvedené ani kritériá začlenenia do štúdie a závažnosti príznakov. Okrem toho spoločná hodnotiaca správa spravodajcov z 11. novembra 2013 uvádza, že „… DMF a MEF soli nevykazujú nijaký klinicky relevantný rozdiel z hľadiska bezpečnosti, [že] nie je možné dospieť k záveru o existencii klinicky významných rozdielov z hľadiska účinnosti, pretože jediné dostupné údaje pochádzajú zo štúdie [Nieboer a i. z roku 1989 a že] v tomto prípade iba desať pacientov trpiacich psoriázou užívalo len MEF v štúdii, ktorej metodiku nemožno spoľahlivo posúdiť“.

249    Po druhé CHMP v správe EPAR vysvetľuje, že dostupné klinické údaje týkajúce sa samotného MEF sú odvodené z publikovanej literatúry a sú obmedzené.

250    Zo skutočností uvedených v spise tak vyplýva, že štúdia Nieboer a i. z roku 1989 neposkytuje relevantné a dostatočné údaje týkajúce sa klinickej účinnosti MEF posudzovaného samostatne.

251    V každom prípade je potrebné uviesť, že štúdia Nieboer a i. z roku 1989 porovnávala sodnú soľ MEF (MEF‑Na) s placebom. MEF‑Na pritom nie je súčasťou zloženia lieku Fumaderm (pozri bod 2 vyššie). Okrem toho v súvislosti s porovnaním medzi skupinou, ktorá dostávala dennú dávku 240 mg sodnej soli MEF (MEF‑Na), a skupinou, ktorá dostávala placebo, sa uvádza, že neexistoval nijaký rozdiel, pokiaľ ide o prípady zlepšenia, neexistencie zlepšenia alebo zhoršenia stavu. V tej istej štúdii je vysvetlené, že priemerné konečné skóre je v oboch skupinách rovnaké a len pri skóre svrbenia bol zaznamenaný výrazný pokles v skupine, ktorá dostávala MEF‑Na. Autori štúdie tiež vysvetľujú, že bola vykonaná porovnávacia štúdia medzi denným užívaním 720 mg MEF‑Na a denným užívaním 240 mg MEF‑Na, lebo denná dávka 240 mg MEF‑Na sa ukázala ako neúčinná. V rovnakej štúdii Nieboer a i. z roku 1989 pritom autori konštatujú, že nebol zistený nijaký rozdiel medzi užívaním 720 mg MEF‑Na a užívaním 240 mg MEF‑Na, pokiaľ ide o počet pacientov, ktorých stav sa zlepšil.

252    V druhom rade, pokiaľ ide o porovnanie medzi samostatným DMF a kombináciou DMF a MEF solí, po prvé EMA v súvislosti so štúdiou Nieboer a i. z roku 1989 zdôrazňuje, že CHMP v správe EPAR tiež „uviedol, že účinky liečby boli zaznamenané časovo skôr, keď sa DMF podával v kombinácii s MEF, ako vtedy, keď sa podával len DMF“. Podľa EMA iba farmakologická účinnosť MEF môže byť vysvetlením skutočnosti, že podávanie DMF v kombinácii s MEF vyvoláva účinky rýchlejšie ako podávanie samostatného DMF.

253    Najprv však treba pripomenúť, že metodiku štúdie Nieboer a i. z roku 1989 nebolo možné spoľahlivo posúdiť (pozri bod 248 vyššie). Zo skutočností uvedených v spise tak vyplýva, že táto štúdia neposkytuje relevantné údaje o úlohe MEF v rámci lieku Fumaderm.

254    Ďalej zo spoločnej hodnotiacej správy spravodajcov z 18. októbra 2013 vyplýva, že štúdia Nieboer a i. z roku 1989 neumožňovala posúdiť rozsah farmakologickej účinnosti, ktorú má DMF a MEF v rámci lieku Fumaderm. Spravodajcovia sa teda v podstate domnievali, že Biogen Idec musí dôkladnejšie opísať farmakologickú účinnosť DMF a MEF, aby bolo možné určiť, akú úlohu zohráva MEF v rámci lieku Fumaderm.

255    Okrem toho v štúdii Nieboer a i. z roku 1989 autori zdôraznili, že v rámci kombinácie DMF a MEF bola dávka DMF výrazne vyššia ako dávka použitá pri štúdiách skúmajúcich len samostatný DMF. Vzhľadom na použité dávky tak výsledky štúdie Nieboer a i. z roku 1989 neboli dostatočné na vyvodenie záveru, že pri kombinácii DMF a MEF bol zaznamenaný rýchlejší nástup účinkov liečby ako pri samostatnom DMF.

256    Napokon v štúdii Nieboer a i. z roku 1989 autori uviedli, že otázka, či má pridanie MEF solí k DMF dodatočný účinok alebo dokonca potenciálny účinok, bude predmetom štúdie.

257    Po druhé treba pripomenúť, že pri skúmaní otázky, či sa na liek Tecfidera vzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm, CHMP preskúmal aj štúdiu Nieboer a i. z roku 1990 (pozri bod 244 vyššie), ktorá sa týka dvojito zaslepeného skúšania s cieľom porovnať účinky DMF ako jedinej účinnej látky a účinky kombinácie DMF a MEF.

258    EMA v tejto súvislosti tvrdí, že v nadväznosti na štúdiu Nieboer a i. z roku 1990 CHMP dospel k záveru, že „… percentuálny podiel zlepšenia (teda zníženie skóre závažnosti psoriázy o viac ako polovicu) bol 55 % v skupine liečenej DMF a 80 % v skupine liečenej kombináciou DMF/MEF soli“ a že „krivka skóre a rôznych parametrov zaznamenaná počas štyroch mesiacov štúdie preukazovala tendenciu dosiahnuť výsledky rýchlejšie v skupine, ktorá dostávala kombináciu DMF/MEF soli, ako v skupine, ktorá dostávala liečbu len na báze DMF“. EMA z toho vyvodzuje, že podávanie DMF v kombinácii s MEF vyvoláva odlišné účinky ako podávanie len samotného DMF.

259    V štúdii Nieboer a i. z roku 1990 však autori v úvode vysvetľujú, že DMF a MEF soli tvoria účinné zložky gastrorezistentných tabliet, ktoré sa obvykle predpisujú v rámci liečby na báze kyseliny fumarovej. Podľa autorov sa táto kombinácia zrejme zakladá skôr na historických faktoroch ako na racionálnom terapeutickom prístupe.

260    Okrem toho, ako tvrdí žalobkyňa, v zhrnutí vykonanom CHMP sa primeraným spôsobom neodrážajú hlavné zistenia a závery autorov, ktoré boli takéto:

–        „zaznamenané rozdiely medzi uvedenými dvomi skupinami sa javili ako nevýznamné“,

–        vývoj celkového priemerného skóre v uvedených dvoch skupinách, z ktorých jednej bola podávaná liečba len na báze DMF a druhej liečba na báze DMF a MEF, „sa [v žiadnom okamihu] nikdy významne nelíšil“, „následne ani rôzne parametre nepreukázali významný rozdiel v priebehu času“ a „výsledky po štyroch mesiacoch nevykazovali nijaký štatistický rozdiel,

–        „vývoj celkového skóre a rôznych parametrov počas štyroch mesiacov štúdie preukázal tendenciu dosiahnutia rýchlejších výsledkov pri [kombinácii DMF a MEF] ako pri monoterapii [len na báze DMF]“, ale „tento rozdiel nebol významný a konečné skóre bolo v oboch skupinách rovnaké“,

–        v súhrne „bolo možné tvrdiť, že liečba psoriázy kombináciou DMF a MEF neviedla k lepšiemu klinickému výsledku ako monoterapia [na báze samostatného DMF]“.

261    Okrem toho v publikácii autorov Rostami‑Yazdi, M., Clement, B. a Mrowietz, U., nazvanej „Pharmacokinetics of anti‑psoriatic fumaric acid esters in psoriasis patients“ (Arch Dermatol Res., 2010; 302(7):531–538), ktorú mal CHMP k dispozícii pri posudzovaní lieku Tecfidera, autori vykladali výsledky štúdie Nieboer a i. z roku 1990 v tom zmysle, že ukazuje, „že základnou zložkou lieku Fumaderm bol DMF, keďže liečba psoriázy kombináciou DMF a MEF nemala v porovnaní s monoterapiou na báze DMF lepšie výsledky“.

262    Po tretie spravodajcovia vo svojej spoločnej hodnotiacej správe z 18. októbra 2013 vysvetlili, že existuje osobitný záujem v súvislosti s prínosom MEF solí pre farmakologickú účinnosť lieku Fumaderm. Hoci bol Fumaderm povolený a uvedený na trh v Nemecku na liečbu psoriázy v roku 1994, spravodajcovia uviedli, že Biogen Idec neuskutočnila klinickú štúdiu s liekom Fumaderm u pacientov so sklerózou multiplex, čo komplikovalo posúdenie.

263    Okrem toho treba pripomenúť, že spravodajcovia napriek tomu, že mali k dispozícii výsledky štúdie Nieboer a i. z roku 1989 a štúdie Nieboer a i. z roku 1990, vo svojej spoločnej hodnotiacej správe z 18. októbra 2013 uviedli, že Biogen Idec musí dôkladnejšie opísať, v akom rozsahu DMF a MEF prejavuje svoju farmakologickú účinnosť ako zložka výrobku Fumaderm, s cieľom určiť, akú úlohu zohráva MEF v rámci lieku Fumaderm. V podstate sa teda domnievali, že Biogen Idec predložila veľmi málo klinických údajov a musí podrobnejšie opísať účinnosť DMF a MEF, aby bolo možné určiť, akú úlohu zohráva MEF v rámci lieku Fumaderm.

264    Po štvrté a predovšetkým treba zdôrazniť, že spravodajcovia vo svojej spoločnej správe z 11. novembra 2013 analyzovali odpovede spoločnosti Biogen Idec a konštatovali, že účinnú látku DMF obsiahnutú v lieku Tecfidera nemožno kvalifikovať ako „novú účinnú látku“ z dôvodu, že z poskytnutých údajov nevyplýva, že vlastnosti DMF sa z hľadiska bezpečnosti a/alebo účinnosti významne líšia od výrobku Fumaderm, ktorý je v súčasnosti povolený a obsahuje kombináciu DMF a MEF solí.

265    Z predchádzajúcich informácií vyplýva, že klinické štúdie preskúmané zo strany CHMP neumožňovali dospieť k záveru, že podávanie DMF v kombinácii s MEF vyvoláva odlišné účinky ako podávanie len samotného DMF. Informácie, ktoré mali EMA a Komisia k dispozícii, naopak mohli vyvrátiť hodnovernosť teórie, že MEF zohráva v rámci lieku Fumaderm terapeutickú úlohu.

266    V prílohe k vyjadreniu k žalobe EMA predložila rozhodnutie o udelení povolenia na uvedenie lieku Fumaderm na trh a jeho prílohy z roku 1994, a to najmä SCHV tohto lieku a podmienky jeho uvedenia na trh.

267    Na úvod treba uviesť, že EMA a Komisia v odpovedi na písomné otázky Všeobecného súdu vysvetlili, že v čase prijatia vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 nemali tieto dokumenty k dispozícii.

268    V každom prípade treba konštatovať, že v SCHV lieku Fumaderm sa uvádza, že „mechanizmus pôsobenia esterov kyseliny fumarovej v liečbe psoriázy nebol ešte objasnený“ a „z dôvodu neexistencie vhodných zvieracích modelov nie je k dispozícii žiadna predklinická štúdia“.

269    Okrem toho niektoré vysvetlenia uvedené v predložených dokumentoch vedú k pochybnostiam o úlohe MEF v rámci lieku Fumaderm.

270    Treba totiž pripomenúť, že BfArM udelil dve povolenia na uvedenie na trh, z ktorých prvé sa týkalo lieku Fumaderm prae alebo Fumaderm initial a druhé sa týkalo lieku Fumaderm. Množstvo DMF v tablete Fumaderm prae je štyrikrát nižšie ako množstvo DMF v tablete Fumaderm (pozri bod 2 vyššie).

271    V prílohe venovanej podmienkam uvedenia liekov Fumaderm prae a Fumaderm na trh pritom BfArM vysvetľuje, že Fumaderm prae sa nemôže používať na liečbu psoriázy, lebo jeho klinická účinnosť nebola preukázaná. BfArM v tejto súvislosti uvádza, že je možné pripustiť, že predchádzajúca trojtýždňová liečba prípravkom Fumaderm prae zlepšuje toleranciou liečby prípravkom Fumaderm. BfArM však spresňuje, že ešte nie je možné pochopiť, prečo musí byť percentuálny podiel kombinácie troch zložiek kyseliny fumarovej v lieku Fumaderm prae úplne odlišný od percentuálneho podielu tejto kombinácie v lieku Fumaderm. BfArM dodáva, že je potrebné podrobnejšie preskúmanie.

272    Je pravda, že v SCHV lieku Fumaderm sa uvádza, že pokiaľ ide o akútnu toxicitu, zložky gastrorezistentných tabliet Fumaderm sa ukázali byť menej toxické v kombinácii než jednotlivo. Ako však pripomenula EMA vo vyjadrení k žalobe, v spoločnej hodnotiacej správe z 11. novembra 2013 sa uvádza, že „[DMF a MEF] majú zrejme podobný nefrotoxický potenciál, čo sa zhoduje z nežiaducimi účinkami zaznamenanými po liečbe estermi fumarátu u pacientov so psoriázou“. V tejto správe sa tiež uvádza, že „ako bolo spomenuté… v časti týkajúcej sa renálnej toxicity, určitá prahová hodnota esterov fumarátu (bez ohľadu na obsah DMF a MEF) zjavne stačí na vyvolanie [nežiaducich] gastrointestinálnych (ako aj renálych) [účinkov]“. Okrem toho treba pripomenúť, že spravodajcovia vo svojej spoločnej správe z 11. novembra 2013 analyzovali odpovede spoločnosti Biogen Idec a konštatovali, že účinnú látku DMF obsiahnutú v lieku Tecfidera nemožno kvalifikovať ako „novú účinnú látku“ z dôvodu, že z poskytnutých údajov nevyplýva, že vlastnosti DMF sa z hľadiska bezpečnosti a/alebo účinnosti významne líšia od výrobku Fumaderm, ktorý je v súčasnosti povolený a obsahuje kombináciu DMF a MEF solí. Navyše správa EPAR k lieku Tecfidera obsahuje viacero odkazov na skúsenosti získané v súvislosti s bezpečnosťou po uvedení lieku Fumaderm na trh.

273    Z toho vyplýva, že pri prijímaní vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 EMA a Komisia disponovali alebo mohli disponovať údajmi, ktoré mohli vyvrátiť hodnovernosť teórie, že MEF zohráva úlohu v rámci lieku Fumaderm.

274    Existovalo teda riziko, že Biogen Idec získa ďalšie celé osemročné obdobie regulačnej ochrany údajov iba preto, že v okamihu podania žiadosti o povolenie na uvedenie na trh pre indikáciu odlišnú od indikácie, na ktorú sa vzťahuje liek Fumaderm, odobrala MEF, ktorý bol súčasťou zloženia lieku Fumaderm, avšak nebol klinicky relevantný, resp. jeho koncentrácia bola príliš nízka na to, aby vyvolávala akýkoľvek významný terapeutický účinok v rámci lieku Fumaderm.

275    Za takýchto okolností by priznanie nového osemročného obdobia regulačnej ochrany údajov v prospech spoločnosti Biogen Idec pre liek, ktorý sa vzťahuje na novú terapeutickú indikáciu spojenú so zmenou dávkovania lieku, mohlo odporovať cieľom sledovaným článkami 6 a 10 smernice 2001/83 (pozri body 174 až 179 vyššie). Takéto obdobie regulačnej ochrany údajov by totiž nezaručovalo spravodlivú rovnováhu medzi ochranou záujmov inovačných spoločností a potrebou podporovať výrobu generických liekov. Okrem toho táto ochrana by bola v rozpore s cieľom tzv. „skráteného“ konania, ktorým je úspora času a nákladov nevyhnutných na zhromaždenie výsledkov farmakologických, toxikologických a klinických skúšok a vyhnutie sa opakovaniu skúšania na ľuďoch alebo zvieratách.

276    Tento záver nie je spochybnený skutočnosťou, na ktorú poukázala EMA, že CHMP zohľadnil v správe EPAR aj článok 10 ods. 2 písm. b) smernice 2001/83 a ustanovenia prílohy I časti II bodu 3 tejto smernice (pozri bod 29 vyššie).

277    Po prvé treba totiž konštatovať, že tieto ustanovenia sa uplatnili výlučne na preskúmanie, či MEF a DMF posudzované samostatne a nie v rámci kombinácie liečiv predstavujú odlišné účinné látky. CHMP tak v správe EPAR konštatoval, že MEF a DMF sú účinné látky a nepredstavujú tú istú účinnú látku, pretože nemajú rovnakú terapeuticky účinnú zložku. Ako CHMP pripomenul vo svojom revidovanom stanovisku z 21. novembra 2013 (pozri bod 26 vyššie), v správe EPAR konštatoval, že DMF sa líši od lieku Fumaderm, ktorý je zložený z DMF a MEF, „na základe preskúmania vedeckých dôkazov a v súlade so spresňujúcimi informáciami, ktoré poskytla Komisia vo svojom liste z 18. septembra 2013“. Jednou zo spresňujúcich informácií poskytnutých Komisiou bola pritom skutočnosť, že DMF je súčasťou lieku Fumaderm, ktorý bol povolený v Nemecku v roku 1994.

278    Po druhé ustanovenia prílohy I časti II bodu 3 smernice 2001/83 sa uplatňujú pri posudzovaní vzťahu medzi podstatou podobným liekom a už povoleným výrobkom, keď účinná látka podstatou podobného lieku obsahuje rovnakú terapeuticky účinnú zložku, ale je komplexom/derivátom inej soli/esteru. Vzťahujú sa teda na vzťah medzi potenciálnym generickým liekom a referenčným liekom. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na preskúmanie vzťahu medzi dvomi referenčnými liekmi, ako je to v prejednávanej veci, s cieľom určiť, či sa na ne vzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh. Cieľom ustanovení prílohy I časti II bodu 3 smernice 2001/83 je v skutočnosti posúdiť, či dotknutá účinná látka predstavuje „novú účinnú látku“ alebo nie. Ako vyplýva z bodov 26 až 39 vyššie, CHMP vo svojom revidovanom stanovisku a v správe EPAR pôvodne dospel k záveru, že DMF je nová účinná látka. Komisia prevzala tento záver do návrhu vykonávacieho rozhodnutia, ktorý predložila Stálemu výboru pre lieky na humánne použitie zriadenému článkom 121 ods. 1 uvedenej smernice. Po námietkach, ktoré v tejto súvislosti vzniesol tento výbor, však bola zmienka o statuse DMF ako novej účinnej látky odstránená z odôvodnenia 3 uvedeného vykonávacieho rozhodnutia prijatého Komisiou. Správa EPAR bola v dôsledku toho zmenená doplnením poznámky, v ktorej sa uvádzalo, že konečné vyhlásenie stanoviska CHMP k priznaniu tohto statusu je zastarané.

279    Okrem toho treba uviesť, že článok 10 ods. 2 písm. b) smernice 2001/83 uvádza definíciu generického lieku. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že je pravda, že na každý liek, ktorý môže byť podľa článku 10 ods. 2 písm. b) smernice 2001/83 kvalifikovaný ako generický liek už povoleného referenčného lieku, sa nevyhnutne vzťahuje rovnaké globálne povolenie ako na referenčný liek. Okolnosť, že liek nie je kvalifikovaný ako generický liek v zmysle článku 10 ods. 2 písm. b) smernice 2001/83, nevyhnutne nebráni tomu, aby sa na tento liek vzťahovalo rovnaké globálne povolenie ako na už povolený liek. Pojem globálne povolenie na uvedenie na trh, uvedený v článku 6 ods. 1 smernice 2001/83, je teda širší ako definícia generického lieku uvedená v článku 10 ods. 2 písm. b) smernice 2001/83.

280    Pokiaľ ide o vzťah medzi kombináciou liečiv a látkami, z ktorých je kombinácia zložená, je nesporné, že podmienkou udelenia povolenia pre danú kombináciu ako komplex rôznych účinných látok je zdokumentovaný terapeutický prínos každej z týchto látok v rámci uvedenej kombinácie. Navyše Komisia vo svojich písomných odpovediach na otázky Všeobecného súdu zdôraznila, že „existuje zjavná korelácia medzi stanovením terapeutického prínosu každej z rôznych účinných látok obsiahnutých vo viazanej kombinácii liečiv a odpoveďou na otázku, či jediná účinná látka použitá v inom lieku môže byť kvalifikovaná ako účinná látka identická s účinnými látkami obsiahnutými vo viazanej kombinácii“. Posúdenie rozdielu medzi kombináciou liečiv a látkami tvoriacimi kombináciu liečiv tak závisí od existencie zdokumentovaného terapeutického prínosu každej z uvedených látok v rámci uvedenej kombinácie. Z toho vyplýva, že konštatovanie, podľa ktorého MEF a DMF sú dve rôzne účinné látky, keď sa analyzujú jednotlivo s ohľadom na článok 10 ods. 2 písm. b) smernice 2001/83, neumožňuje vyvodiť záver, že samotný DMF sa líši od kombinácie liečiv zloženej z MEF a DMF, a teda sa naň vzťahuje rozdielne globálne povolenie na uvedenie na trh. Na vyvodenie takéhoto záveru je totiž potrebné preukázať, že MEF a DMF predstavujú každý sám terapeutický prínos v rámci uvedenej kombinácie.

281    Po tretie z odôvodnenia 3 vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 jasne vyplýva, že posúdenie, v zmysle ktorého sa liek Tecfidera líši od lieku Fumaderm a nevzťahuje sa naň rovnaké globálne povolenie na uvedenie tejto kombinácie liečiv na trh, je založené na dvoch konštatovaniach: na konštatovaní CHMP, že MEF a DMF sú účinné látky a nepredstavujú rovnakú účinnú látku, a na konštatovaní, že už bolo vydané povolenie na uvedenie na trh pre liek Fumaderm ako kombináciu liečiv zloženú z DMF a MEF.

282    V prejednávanej veci tieto konštatovania nepostačovali na vyvodenie záveru, že na liek Tecfidera sa vzťahuje iné globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm. Vzhľadom na ciele globálneho povolenia na uvedenie na trh, na právo Únie uplatniteľné na kombinácie liečiv v roku 1994 a na vývoj vedeckých poznatkov v rokoch 1994 až 2014, na osobitnú funkciu EMA a Komisie, ako aj na údaje, ktorými tieto inštitúcie disponovali alebo mohli disponovať a ktoré mohli vyvrátiť hodnovernosť teórie, že MEF zohráva úlohu v rámci lieku Fumaderm (pozri body 175 až 275 vyššie), je potrebné sa domnievať, že Komisia neoprávnene dospela k záveru, že na liek Tecfidera sa vzťahuje iné globálne povolenie na uvedenie na trh ako na už povolený liek Fumaderm, bez toho, aby overila alebo požiadala CHMP o overenie, či a prípadne akým spôsobom BfArM posúdil úlohu MEF v rámci lieku Fumaderm, a tiež bez toho, aby požiadala CHMP o overenie úlohy, ktorú MEF zohráva v rámci lieku Fumaderm.

283    Po prvé treba konštatovať, že ako vyplýva z písomných odpovedí na otázky Všeobecného súdu, EMA ani Komisia nemali pred prijatím vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 k dispozícii spisovú dokumentáciu, na základe ktorej bolo udelené povolenie na uvedenie lieku Fumaderm na trh. Ďalej treba pripomenúť, že ku dňu prijatia tohto vykonávacieho rozhodnutia EMA nemala k dispozícii dokumenty predložené v prílohe k vyjadreniu k žalobe, konkrétne rozhodnutia v nemčine o povolení na uvedenie na trh liekov Fumaderm prae a Fumaderm a ich prílohy (pozri bod 266 vyššie). Na porovnanie možno uviesť, že podľa článku 28 smernice 2001/83, ktorý sa týka postupu vzájomného uznávania a decentralizovaného postupu, sa spisová dokumentácia k žiadosti o povolenie na uvedenie na trh a hodnotenia vykonané referenčným členským štátom predkladajú všetkým členským štátom (pozri tiež článok 60 nariadenia č. 726/2004 spomenutý v bode 229 vyššie).

284    Je tiež potrebné uviesť, že žalobkyňa v odpovedi na otázku Všeobecného súdu predložila rozhodnutie, ktorým BfArM zamietol jej žiadosť o prístup k dokumentom súvisiacim s povolením na uvedenie lieku Fumaderm na trh (pozri bod 51 vyššie). BfArM v tomto rozhodnutí vysvetlil, že v prípade liekov, pre ktoré boli žiadosti o povolenie podané pred 6. septembrom 2005, neexistuje povinnosť vypracovať alebo uverejniť verejnú hodnotiacu správu, v dôsledku čoho informácie, vo vzťahu ku ktorým žalobkyňa požiadala o prístup, nie sú verejne dostupné.

285    Nie je ani preukázané, že Bioden Idec v priebehu hodnotenia lieku Tecfidera poskytla EMA alebo Komisii údaje, ktoré boli predložené na účely získania povolenia na uvedenie lieku Fumaderm na trh. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že EMA vo svojich písomných odpovediach na otázky položené Všeobecným súdom vysvetlila, že nie je možné s istotou označiť dokument či dokumenty a vedeckú literatúru, ktoré mala k dispozícii počas hodnotenia lieku Tecfidera, ktoré analyzoval aj BfArM v rámci žiadosti o povolenie na uvedenie lieku Fumaderm na trh.

286    Okrem toho zo skutočností uvedených v spise, najmä z písomných odpovedí na otázky Všeobecného súdu, vyplýva, že EMA a Komisia si počas postupu, ktorý predchádzal prijatiu vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014, nevyžiadali informácie od BfArM. Rovnako tak neoverili, či BfArM posudzoval úlohu MEF v rámci lieku Fumaderm, ani nepreskúmali, akým spôsobom BfArM vykonal svoju analýzu.

287    Po druhé zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že CHMP a neskôr Komisia sa vo svojom vykonávacom rozhodnutí z 30. januára 2014 obmedzili len na vysvetlenie, že DMF je súčasťou už povolenej kombinácie liečiv, konkrétne lieku Fumaderm, a nikdy nebol povolený ako liek v Únii.

288    Po tretie je nesporné, že napriek osobitným okolnostiam prejednávanej veci sa EMA, presnejšie CHMP, obmedzila v správe EPAR k lieku Tecfidera len na posúdenie, či sú MEF soli posudzované samostatne z farmakologického hľadiska účinnými látkami (pozri bod 242 vyššie). Účelom vykonaného preskúmania však nebolo posúdiť úlohu MEF v rámci lieku Fumaderm ani vyžiadať si v tejto súvislosti informácie od BfArM.

289    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Komisia pred prijatím vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 nevykonala analýzu všetkých relevantných údajov, ktoré mali byť zohľadnené na účely vyvodenia záveru, že na lieky Tecfidera a Fumaderm sa vzťahujú rozdielne globálne povolenia na uvedenie na trh.

290    Tento záver nespochybňujú ani návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek v spojených veciach Novartis Europharm/Komisia (C‑629/15 P a C‑630/15 P, EU:C:2016:1003), na ktoré sa odvoláva EMA.

291    Je pravda, že generálny advokát Bobek v bode 43 svojich návrhov v spojených veciach Novartis Europharm/Komisia (C‑629/15 P a C‑630/15 P, EU:C:2016:1003) uviedol, že najdôležitejšou zložkou lieku je jeho účinná látka. Dodal, že povolenie na uvedenie na trh udelené pre liek, ktorý je založený na inej účinnej látke než prvotný liek, možno vzhľadom na formuláciu článku 6 ods. 1 druhého pododseku smernice 2001/83 sotva považovať za vývojový stupeň. Spresnil, že ak by rozdiel v účinnej látke nemal za následok odlišné globálne povolenie na uvedenie na trh, bolo by ťažké predstaviť si, aký druh inovácie by poskytoval žiadateľovi iné obdobie regulačnej ochrany údajov. Okrem toho v bode 45 uvedených návrhov generálny advokát Bobek vysvetlil, že príklady zmien prvotného lieku, ktoré nespadajú pod to isté globálne povolenie na uvedenie na trh, uvedené Komisiou, sa týkajú prípadov, keď dôjde k zmene účinnej látky (alebo kombinácie účinných látok) v prvotných liekoch a týka sa to po prvé viazanej kombinácie účinných látok podľa článku 10b smernice 2001/83, po druhé oddelenia účinnej látky od predchádzajúcej kombinácie účinných látok alebo po tretie úpravy jestvujúcej účinnej látky, ktorá má za následok vznik novej účinnej látky. V bode 46 svojich návrhov z toho vyvodil, že pojem globálne povolenie na uvedenie na trh je založený na totožnosti držiteľa povolenia na uvedenie na trh a jednej alebo viacerých účinných látok a ak sa zmení držiteľ povolenia na uvedenie na trh alebo účinná látka, to isté globálne povolenie na uvedenie na trh sa už neuplatní.

292    Treba však konštatovať, že v rozsudku z 28. júna 2017, Novartis Europharm/Komisia (C‑629/15 P a C‑630/15 P, EU:C:2017:498), Súdny dvor neuviedol nijaké vyjadrenie, ktoré by sa uberalo smerom, ktorý navrhol generálny advokát Bobek. Okrem toho vo veci, v ktorej boli predložené uvedené návrhy, sa Súdny dvor nezaoberal otázkou, či sa na povolenie na uvedenie na trh udelené na úrovni Únie pre zložku kombinácie liečiv, ktorú už povolil vnútroštátny orgán, vzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh. Navyše treba zdôrazniť, že ako vyplýva z bodov 150 až 282 vyššie, prístup založený výlučne na rozdielnosti účinných látok v sebe nesie riziko, že v prejednávanej veci dôjde k priznaniu regulačnej ochrany údajov v rozpore s cieľmi, ktoré sleduje pojem globálne povolenie na uvedenie na trh.

293    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy a presnejšie vzhľadom na skutočnosť, že CHMP ani Komisia napriek osobitným okolnostiam prejednávanej veci neposúdili úlohu, ktorú zohráva MEF v rámci lieku Fumaderm, ani si v tejto súvislosti nevyžiadali informácie od BfArM, je potrebné vyhovieť jedinému žalobnému dôvodu, ktorý uviedla žalobkyňa z dôvodu, že vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 je poznačené zjavne nesprávnym posúdením v rozsahu, v akom Komisia dospela v tomto rozhodnutí k záveru, že na liek Tecfidera sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm.

294    Keďže tento záver sa nezakladá na výhrade založenej na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, na obsahu príloh C.1 a C.2 pripomienok žalobkyne k vyjadreniam vedľajších účastníkov konania ani na obsahu prílohy R.8 písomných odpovedí žalobkyne na otázky Všeobecného súdu, nie je potrebné rozhodnúť o prípustnosti uvedenej výhrady, ktorú EMA spochybňuje, ani o prípustnosti uvedených príloh.

295    Je teda potrebné vyhovieť námietke nezákonnosti, ktorú vzniesla žalobkyňa, a rozhodnúť, že vykonávacie rozhodnutie z 30. januára 2014 je neuplatniteľné v rozsahu, v akom Komisia v tomto vykonávacom rozhodnutí konštatovala, že na liek Tecfidera sa nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm.

296    V dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie, ktoré je založené na vykonávacom rozhodnutí z 30. januára 2014, nedôvodné a treba ho zrušiť.

 IV.      O trovách

297    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže EMA nemala úspech v podstatnej časti svojich návrhov, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.

298    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

299    Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku Biogen znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie Európskej agentúry pre lieky (EMA) z 30. júla 2018, ktorým zamietla vyhovieť žiadosti spoločnosti Pharmaceutical Works Polpharma S.A. o udelenie povolenia na uvedenie generickej verzie lieku Tecfidera na trh, sa zrušuje.

2.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.      EMA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Pharmaceutical Works Polpharma.

4.      Biogen Netherlands BV a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

da Silva Passos

Valančius

Reine

Truchot

 

      Sampol Pucurull

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. mája 2021.

Podpisy


Obsah





*      Jazyk konania: angličtina.