Language of document : ECLI:EU:F:2015:60

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(prvá komora)

z 18. júna 2015

Vec F‑27/13

CX

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Disciplinárne konanie – Úloha a právomoci disciplinárnej komisie a menovacieho orgánu – Disciplinárny postih – Zaradenie do nižšej platovej triedy, po ktorom nasledovalo rozhodnutie o povýšení – Primeranosť postihu“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou CX v podstate navrhuje, na jednej strane, zrušenie rozhodnutia z 5. júna 2012, ktorým mu Európska komisia uložila postih zaradenia do nižšej platovej triedy z platovej triedy AD 9 do platovej triedy AD 8 a na druhej strane, zaviazanie Komisie, aby mu nahradila ujmu, ktorú podľa svojho názoru utrpel

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. CX znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

Abstrakt

1.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Konanie pred disciplinárnou komisiou – Lehoty stanovené v prílohe IX služobného poriadku – Lehoty, ktoré nie sú prekluzívne – Pravidlo riadnej správy vecí verejných

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, článok 22 ods. 1)

2.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Úlohy a právomoci disciplinárnej komisie a menovacieho orgánu – Posúdenie existencie vytýkaných skutkov

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, články 18 a 25)

3.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Lehoty – Povinnosť administratívy konať v primeranej lehote – Posúdenie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX)

4.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Postih – Zaradenie do nižšej platovej triedy – Vzťah k rozhodnutiu o povýšení prijatému následne voči tomu istému úradníkovi

(Služobný poriadok úradníkov, články 45 a 86)

5.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Postih – Zaradenie do nižšej platovej triedy – Voľná úvaha menovacieho orgánu – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, článok 9)

1.      Lehota upravená v článku 22 ods. 1 prílohy IX služobného poriadku nie je prekluzívnou lehotou. Toto ustanovenie vyjadruje pravidlo riadnej správy, ktorého cieľom je tak v záujme administratívy, ako aj v záujme úradníkov, zabrániť nedôvodnému omeškaniu pri prijatí rozhodnutia, ktorým sa končí disciplinárne konanie. Z toho vyplýva, že disciplinárne orgány sú povinné viesť disciplinárne konanie s náležitou starostlivosťou a konať tak, aby každý procesný úkon nasledoval v primeranej lehote po predchádzajúcom úkone. Nedodržanie tejto lehoty, ktoré možno posúdiť iba v závislosti od osobitných okolností veci, môže mať za následok zrušenie aktu prijatého po uplynutí lehoty, najmä v prípade porušenia práva na obhajobu.

(pozri bod 38)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudky N/Komisia, T‑198/02, EU:T:2004:101, bod 125, a François/Komisia, T‑307/01, EU:T:2004:180, bod 47, a tam citovaná judikatúra

2.      Menovací orgán môže preskúmať a posúdiť skutky, ktoré sú predmetom disciplinárneho konania inak ako stanovisko disciplinárnej komisie, pod podmienkou, že svoje rozhodnutie v tomto ohľade podrobne odôvodní.

Žiadne ustanovenie služobného poriadku totiž nestanovuje, že by stanovisko disciplinárnej komisie bolo pre tento orgán záväzné, pokiaľ ide o existenciu vytýkaných skutkov. Zo znenia článku 18 v spojení s článkom 25 prílohy IX služobného poriadku naopak vyplýva, že stanovisko disciplinárnej komisie, ktorá je poradným orgánom, v tejto súvislosti nezaväzuje uvedený orgán.

Článok 18 prílohy IX služobného poriadku totiž neupravuje, že stanovisko disciplinárnej komisie je stanoviskom, ktoré treba nasledovať.

Naopak z článku 25 prílohy IX služobného poriadku vyplýva, že menovací orgán je oprávnený oprieť sa o skutkové zistenia urobené v právoplatnom trestnom rozhodnutí, hoci dotknutý úradník popiera existenciu týchto skutočností počas disciplinárneho konania. Inak povedané, normotvorca chcel obmedziť právomoci menovacieho orgánu pri posúdení existencie skutkov, ktoré sú predmetom disciplinárneho konania v konkrétnom prípade, keď sa pre rovnaký skutok začalo trestné konanie. Naopak nestanovil, že by sa menovací orgán nemohol úplne alebo čiastočne odchýliť od stanoviska disciplinárnej komisie.

Napriek tomu disciplinárna komisia nie je zbavená svojej podstatnej úlohy poradného orgánu a dotknutý úradník základnej záruky, pretože menovací orgán je povinný odôvodniť každé rozhodnutie odchýliť sa od stanoviska disciplinárnej komisie, a to aj v oblasti posúdenia skutkového stavu.

(pozri body 54 – 58)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok F./Komisia, 228/83, EU:C:1985:28, bod 16

Súd prvého stupňa: rozsudok Stevens/Komisia, T‑277/01, EU:T:2002:302, bod 76, a uznesenie Di Rocco/HSV, T‑8/92, EU:T:1992:122, bod 28

Súd pre verejnú službu: rozsudok Bedin/Komisia, F‑128/14, EU:F:2015:51, bod 30

3.      Zo zásady riadnej správy vecí verejných vyplýva, že disciplinárne orgány sú povinné viesť disciplinárne konanie s náležitou starostlivosťou a konať tak, aby každý procesný úkon nasledoval v primeranej lehote po predchádzajúcom úkone. Neprimeraná doba trvania disciplinárneho konania môže vyplynúť tak z vedenia predchádzajúceho administratívneho vyšetrovania, ako aj zo samotného disciplinárneho konania. Primeranosť dĺžky konania treba posudzovať v závislosti od okolností každej veci a najmä významu sporu pre dotknutú osobu, zložitosti veci, ako aj správania žalobcu a správania príslušných orgánov.

(pozri bod 77)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok A a G/Komisia, F‑124/05 a F‑96/06, EU:F:2010:2, body 390 až 393

4.      Pokiaľ ide o úradníka, voči ktorému boli prijaté rozhodnutia, ktorými mu bol uložený disciplinárny postih zaradenia do nižšej platovej triedy a následne bol povýšený so spätnou účinnosťou, tieto rozhodnutia predstavujú dva rôzne a samostatné administratívne akty, ktoré sa zakladajú na dvoch rôznych právnych základoch, jeden na článku 86 a druhý na článku 45 služobného poriadku. Tieto dve rozhodnutie tiež sledujú dva rôzne a navzájom si odporujúce ciele. V tejto súvislosti nie je nikde v služobnom poriadku stanovené, že disciplinárne rozhodnutie o zaradení do nižšej platovej triedy má z úradnej moci prednosť pred neskorším rozhodnutím o povýšení, keď je príjemcom oboch rozhodnutí jeden a ten istý úradník alebo zamestnanec.

Okrem toho povýšenie je svojou povahou právnym aktom, ktorý nepripúšťa ani podmienku, či už odkladaciu alebo rozväzovaciu, ani časové obmedzenie. S prihliadnutím najmä na články 4 a 6 služobného poriadku sa totiž treba domnievať, že služobný poriadok neumožňuje dočasné povýšenie úradníka alebo zamestnanca od 1. januára určitého roka napríklad do 1. júla nasledujúceho roka.

(pozri body 95, 99 a 100)

5.      Pokiaľ ide o výber ukladaného disciplinárneho postihu, v súlade s článkom 9 prílohy IX služobného poriadku nemá menovací orgán právomoc potrestať dotknutého úradníka tým, že mu priamo určí „zaradenie“ do určitej platovej triedy, ale má výlučne právomoc „zaradiť ho do nižšej platovej triedy“ v porovnaní s triedou, v ktorej bol skutočne zaradený v čase uplatnenia uvedeného postihu, a to dočasne, alebo definitívne.

(pozri bod 101)